Decision was made at the court Krajský súd Prešov
Judgement was issued by JUDr. Jaroslav Bugeľ
Judgement form – Uznesenie
Judgement nature – Potvrdzujúce
Source – original document (the link may not work anymore)
Referenced legislation in the judgement
Súd: Krajský súd Prešov
Spisová značka: 2To/84/2011
Identifikačné číslo súdneho spisu: 8310010644
Dátum vydania rozhodnutia: 16. 02. 2012
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Jaroslav Bugeľ
ECLI: ECLI:SK:KSPO:2012:8310010644.2
Uznesenie
Krajský súd v Prešove v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Jaroslava Bugeľa a sudcov JUDr.
Petra Farkaša a JUDr. Františka Moznera na verejnom zasadnutí konanom dňa 16.2.2012, v trestnej
veci proti obžalovanému D. X. pre zločin zabitia podľa § 147 ods. 1, ods. 2 písm. a/ Tr. zák., o odvolaní
obžalovaného proti rozsudku Okresného súdu Humenné sp. zn. 4T 151/2010 zo dňa 20.7.2011 takto
jednohlasne
r o z h o d o l :
Podľa § 319 Tr. por. zamieta odvolanie obžalovaného D. X..
o d ô v o d n e n i e :
Napadnutým rozsudkom Okresný súd Humenné uznal obžalovaného D. X. za vinného zo zločinu zabitia
podľa § 147 ods. 1, ods. 2 písm. a/ Tr. zák. s použitím § 139 ods. 1 písm. c/ Tr. zák., na tom skutkovom
základe, že
- dňa 10.04.2010 v presne nezistenom čase od 08.00 hod. do 17.30 hod. na presne nezistenom mieste v
mestskom parku pri kaštieli na Z. Q. v O. a následne v miestnosti izby spálne rodinného domu na ul. V. č.
XXX/XX,O.,vpodnapitomstavepopredchádzajúcomslovnomnedorozumenísotcomV.X.tohtofyzicky
napadoltýmspôsobom,žehoviackrátudrelpäsťourukyaotvorenourukoudorôznychčastítelaatiežho
nohoukopoldooblastihlavyahrudníka,čímmutakspôsobilzranenieatodrobnoložiskovépomliaždenie
mozgu s ľahkým vnútrolebečným krvácaním, pri pomliaždení hrudníka a zlomeninách rebier vľavo, ako
aj ďalšie poranenia, s ktorými bol prevezený dňa 11.04.2010 do NsP Humenné a na následky ktorých
dňa 12.04.2010 v NsP Humenné zomrel.
Uložil mu za to podľa § 147 ods. 2 Tr. zák. s použitím § 38 ods. 2, 3 Tr. zák. prihliadnuc na poľahčujúce
okolnosti uvedené v § 36 písm. c/, j/ Tr. zák., oproti neprítomnosti priťažujúcej okolnosti uvedenej v § 37
Tr. zák., trest odňatia slobody na 9 (deväť) rokov.
Podľa § 48 ods. 2 písm. a/ Tr. zák. obžalovaného na výkon trestu odňatia slobody zaradil do ústavu na
výkon trestu s minimálnym stupňom stráženia.
Podľa § 73 ods. 2 písm. c/ Tr. zák., § 74 ods. 1 Tr. zák. obžalovanému uložil ochranné protialkoholické
ústavné liečenie.
Proti tomuto rozsudku, po jeho vyhlásení a poučení o opravnom prostriedku, priamo do zápisnice o
hlavnom pojednávaní zahlásil odvolanie obžalovaný. V písomných dôvodoch odvolania prostredníctvom
svojho obhajcu uviedol, že skutok, ktorý je mu kladený za vinu, nespáchal. V uvedený deň popíjal s
otcom, A., V. a V. dezertné víno, keď ostal s otcom sám, pochytili sa a dal otcovi niekoľko faciek. Nie je
pravdou, že otca opakovane udrel rukami a kopal nohami do oblasti hlavy a hrudníka. Päsťou ho vôbec
nebil, ani v žiadnom prípade nekopal. Po fackách otec nemal žiadne zranenie. Otec sedel na posteli a
následne si ľahol a zaspal. Potom on odišiel do mesta, kde bol dlhšiu dobu. Nevie, čo sa odohralo v čase,keď nebol doma. Žiaden zo svedkov vypočutých na hlavnom pojednávaní nevidel, aby otca napadol
on. Skutočnosť, že otec svedkovi V. a Q. údajne povedal, že ho pobil, nie je dostatočným dôkazom
pre usvedčenie jeho osoby z tak závažného trestného činu. Keď odchádzal z domu, otec bol značne
opitý. V dôsledku predchádzajúcej rannej hádky s ním a faciek, ktoré mu dal, si otec pravdepodobne
myslel, že ho znova napadol a kopal a že mu spôsobil zranenia, následkom ktorých zomrel. V konaní
bola vyslúchnutá aj jeho matka, ktorá potvrdila, že v uvedený deň bol u nej na návšteve od 09.00 hod. do
cca 17.00 hod. Zo znaleckého posudku MUDr. A. vyplýva, že smrť otca nastala nielen z dôvodu zranení,
ktoré otec utrpel, ale z dôvodu predmetných zranení v spojitosti so súčasnými chorobnými zmenami
jeho otca. Pri výsluchu znalca znalec nevylúčil, že v prípade, že by u poškodeného neboli prítomné
znalcom popísané chorobné zmeny organizmu, bol by pri včasnej lekárskej pomoci život poškodeného
zachránený.Navrholpreto,abykrajskýsúdzrušilnapadnutýrozsudokavecvrátilsúduprvéhostupňana
novéprejednaniearozhodnutie.Vprípade,akbyodvolacísúddospelkzáveruodostatočnýchdôkazoch
preukazujúcich jeho vinu, považuje trest, ktorý mu bol uložený prvostupňovým súdom, za neprimerane
prísny. Podľa jeho názoru u jeho osoby sú vzhľadom na vyššie uvedené skutočnosti splnené podmienky
pre mimoriadne zníženie trestu v zmysle § 39 ods. 1 Tr. zák.
Krajský súd na základe odvolania obžalovaného v zmysle § 317 ods. 1 Tr. por. preskúmal zákonnosť a
odôvodnenosť napadnutých výrokov rozsudku, proti ktorým odvolateľ podal odvolanie, ako aj správnosť
postupukonania,ktoréimpredchádzalo,nachyby,ktoréneboliodvolanímvytýkané,prihliadnelenvtedy,
ak by odôvodňovali podanie dovolania podľa § 371 ods. 1 Tr. por. a dospel k záveru, že odvolanie
obžalovaného nie je dôvodné.
Okresný súd rozhodnutie o vine obžalovaného odôvodnil výpoveďou obžalovaného, ktorý popieral, aby
spôsobil poškodenému takéto poranenia, ako sú uvedené vo výrokovej vete napadnutého rozsudku.
Uviedol, že s poškodeným, A., V. a V. popíjali dezertné víno, následne sa s otcompohádal, udrel ho
päsťou do tváre asi 4-krát a následne ešte aj dlaňou. Otec spadol na posteľ, kde ostal ležať. On išiel do
mesta, asi o hodinu sa vrátil späť domov, videl otca ležať na posteli na boku, myslel si, že spí. Odišiel z
bytu a došiel domov až nasledujúci deň, kedy mu povedali, že otca odviezli do nemocnice. Obžalovaný
poprel, že by otca udrel aj niekde inde ako doma a že by otca kopal do iných častí tela. Otca zbil až
po tom, ako mu dal peniaze. Svoje konanie oľutoval. Obžalovaný aj počas vykonanej rekonštrukcie
popieral, že by otca zbil v parku, trval na tom, že sa to udialo len v spálni rodinného domu, kde otca
udrel otvorenou dlaňou do tváre, aj päsťou, pričom po úderoch sa otec, ktorý sedel na kraji postele,
prevrátil bokom na posteľ.
Svedok V. potvrdil, že dňa 10.04.2010 spoločne s obžalovaným, poškodeným, A. a V. popíjali dezertné
víno v dome jeho matky. Asi o 09.00 hod. odišiel z domu preč a vrátil sa až o 18.30 hod. V tom čase nebol
v kontakte s obžalovaným, ani s poškodeným. Okolo 20.30 hod. išiel do izby poškodeného a zbadal, že
poškodený leží na posteli na pravom boku, mal opuchnutú tvár do fialova a z ucha mu tiekla krv. Aj jemu
povedal poškodený, že ho pobil jeho syn. Keďže sa poškodený nesťažoval na bolesť, tak svedok odišiel
k mame, kde sa stretol s obžalovaným. Ten mu tvrdil, že otec spadol z postele.
Z výsluchu svedka Q. vyplýva, že tento 11.04.2010 vošiel do izby, v ktorej býval obžalovaný s otcom,
videl, že poškodený mal opuchnutú tvár fialovobordovej farby, z ľavého ucha krvácal, ležal na posteli
a povedal mu, aby zavolal záchranku, pretože nevládze dýchať. Povedal mu, že ho dobil obžalovaný
najprv v parku pri kaštieli na lavičke a potom doma v spálni rodinného domu. Poškodený mu povedal,
že obžalovaný ho kopol do hlavy, poskákal mu po hrudníku a bil ho aj päsťami do hlavy.
Z výpovede svedkyne P. V. okresný súd zistil, že táto je majiteľkou domu, v ktorom obžalovaný s
poškodeným žili. Potvrdila, že dňa 10.04.2010 okolo 09.00 hod. odišiel obžalovaný s poškodeným do
mesta, pričom nebadala na nich, že by niektorý z nich bol zranený. Okolo obeda aj ona odišla do mesta,
vrátila sa okolo 17.30 hod. Keď išla do špajze, začula, ako ju poškodený volá. Otvorila dvere do spálni,
pričom poškodený ležal na posteli na chrbte a rukami si utieral nos od krvi, z pravého ucha mu tiekla krv,
mal opuchnuté oči. On jej povedal, že spadol z postele, pričom počula ako nadával na obžalovaného,
že ho pobil.
Svedkyňa A. vypovedala, že 11.04.2010, keď bola v kuchyni, prišiel Q. okolo 09.00 hod. a ten jej povedal,
aby sa išla pozrieť do izby poškodeného. Tam uvidela, že poškodený mal opuchnutú hlavu a na ľavom
uchu mal zaschnutú krv. Keď sa poškodeného spýtala, čo sa mu stalo, tak povedal, že bol dokopaný.Matka obžalovaného U. F. vypovedala, že dňa 10.04.2010 bol u nej obžalovaný v čase od 08.30 hod.
Zdržal sa tam do 17.00 hod. Nevšimla si na ňom škrabance, ani rany po fyzickom zápase. Tiekla mu
len krv z nosa. Pýtal od nej
peniaze, avšak nedala mu. Potom k nej prišiel 11.04.2010 na obed a zdržal sa do15.00 hod., až dňa
12.04.2010 sa dozvedela od obžalovaného, že poškodený je v nemocnici.
Svedok O. vypovedal, že dňa 11.04.2010 mu Q. povedal, aby sa išiel pozrieť na poškodeného, ktorého
tiež poznal. Tento ležal na posteli, na tvári mal výrazný opuch, jednu ušnicu mal zranenú a zakrvavenú,
oči mal podliate. Nepýtal sa, čo sa stalo. Svedok Q. zavolal sanitku.
Z výpovede svedkov okresný súd ďalej zistil, že poškodený bol dobrák, nekonfliktný človek, pričom
obžalovaného považovali za agresívneho, ktorý sa k otcovi správal neslušne, povýšenecky. Poškodený
mal zdravotné problémy so žalúdkom a srdcom.
Okresný súd ďalej zistil z lekárskej správy chirurgického oddelenia NsP Humenné, že poškodený bol
privezený na chirurgickú ambulanciu 11.04.2010 o 09.02 hod.
Ďalej okresný súd vychádzal zo záverov znaleckého posudku z odvetvia súdneho lekárstva, z ktorého
vyplýva, že bezprostrednou príčinou smrti poškodeného bolo drobnoložiskové pomliaždenie mozgu s
ľahkým vnútrolebečným krvácaním, pri pomliaždení hrudníka a zlomeninách rebier vľavo, pri tukovej
embólii II. stupňa a pri súčasných ťažkých chorobných zmenách organizmu. Poranenia boli zapríčinené
inou osobou a boli v priamej príčinnej súvislosti s jeho smrťou, teda spôsobili jeho smrť. Išlo o násilnú
smrť po napadnutí druhou osobou.
Na hlavnom pojednávaní bol vyslúchnutý aj znalec MUDr. L. A., ktorý zotrval na záveroch znaleckého
posudku.
Zo znaleckého posudku z odvetvia psychiatrie zistil okresný súd, že u obžalovaného bol zistený syndróm
závislosti od alkoholu IV. vývojového stupňa. Zistená závislosť mala vplyv na jeho ovládacie schopnosti,
obžalovaný však pri zistenej duševnej chorobe a závislosti od alkoholu v čase spáchania činu mohol
rozpoznať nebezpečenstvo svojho konania. Jeho ovládacia schopnosť v čase spáchania činu s ohľadom
na jeho závislosť od alkoholu bola hodnotená ako znížená, ale iba ľahkou nepodstatnou mierou. U
obžalovaného neboli zistené prejavy patickej opitosti v čase spáchania skutku. Prípadná opitosť bola
iba jednoduchá, pričom alkohol požil vedome a s dostatočnými predchádzajúcimi skúsenosťami o jeho
účinkoch na psychiku.
Vzhľadom na vyššie uvedené skutočnosti resp. dôkazy, ako aj ďalšie dôkazy, ktoré boli vykonané
okresným súdom, dospel okresný súd k záveru, že skutok sa stal a tento skutok spáchal obžalovaný.
Následne okresný súd kvalifikoval konanie obžalovaného ako zločin zabitia podľa § 147 ods. 1, ods. 2
písm. a/ Tr. zák. Okresný súd ďalej poukázal na tú skutočnosť, že obžalovaný spáchal skutok v úmysle
ublížiť poškodenému, pričom z nevedomej nedbanlivosti mu spôsobil drobnoložiskové pomliaždenie
mozgu s ľahkým vnútrolebečným krvácaním, pomliaždenie hrudníka, zlomeniny rebier, ktoré boli
bezprostrednou príčinou smrti. Poškodeného súd považoval za chránenú osobu podľa § 139 ods. 1
písm. c/ Tr. zák., pretože išlo o otca obžalovaného.
Z odpisu z registra trestov zistil okresný súd, že na obžalovaného sa hľadí, akoby nebol odsúdený. V
mieste bydliska je hodnotený len všeobecne.
Pri určovaní druhu trestu a jeho výmery súd vychádzal z § 34 a nasl. Tr. zák. U obžalovaného boli zistené
len poľahčujúce okolnosti, a to podľa § 36 písm. c/, j/ Tr. zák., teda že čin spáchal v dôsledku svojej
choroby (v závislosti na alkohole) a že pred spáchaním trestného činu viedol riadny život. Nebola zistená
žiadna priťažujúca okolnosť. Okresný súd teda v súlade so zákonom použil úpravu trestnej sadzby podľa
§ 38 ods. 2, 3 Tr. zák. Bolo prihliadnuté na prevahu poľahčujúcich okolností, kedy podľa § 38 ods.
3 Tr. zák. sa horná hranica určenej trestnej sadzby znižuje o jednu tretinu. V súlade s účelom trestu
podľa názoru okresného súdu bol uložený trest odňatia slobody vo výmere 9 rokov. Pre výkon trestu
bol obžalovaný zaradený do ústavu na výkon trestu s minimálnym stupňom stráženia, keďže nebol vposledných desiatich rokoch pred spáchaním trestného činu vo výkone trestu odňatia slobody v zmysle
ust. § 48 ods. 2 písm. a/ Tr. zák.
Vzhľadom na to, že u obžalovaného bol znalcami - psychiatrami zistený syndróm závislosti na alkohole,
pričom aj na spáchaní trestného činu mal u obžalovaného podiel chronický alkoholizmus a vplyv opitosti
a znalci dospeli k záveru, že pri pokračovaní v abúze alkoholu môže byť potencionálne nebezpečný
pre spoločnosť, preto súd uložil obžalovanému aj ochranné protialkoholické liečenie, ktoré sa bude
vykonávať ústavnou formou.
Krajský súd po preskúmaní napadnutého rozsudku, odvolania obžalovaného, ako aj dôkazov, ktoré boli
vykonané okresným súdom, dospel k záveru, že okresný súd na zistenie skutkového stavu vykonal
všetky dôkazy tak, ako to má na mysli ust. § 2 ods. 10 Tr. por. a tieto dôkazy aj náležitým spôsobom
v zmysle ust. § 2 ods. 12 Tr. por. vyhodnotil.
Ajpodľanázorukrajskéhosúduzvykonanéhodokazovaniabolojednoznačnepreukázané,žeporanenia
poškodenému, v dôsledku ktorých zomrel, spôsobil práve obžalovaný. Obžalovaný v prípravnom konaní
pripustil, že poškodeného udrel päsťou, na hlavnom pojednávaní však túto výpoveď zmenil a uviedol,
že poškodeného udrel iba dlaňou. Je nesporne preukázané z výpovedí svedkov Q., V., V., A., že bol to
práve poškodený, ktorý im uviedol, že páchateľom, resp. pôvodcom jeho poranení bol jeho syn. Rozsah
poranení je zrejmý z lekárskych správ a znaleckého posudku z odvetvia súdneho lekárstva. Správne
potom postupoval okresný súd, keď uznal obžalovaného za vinného, pričom nepochybil ani pri právnej
kvalifikácii, keď kvalifikoval konanie obžalovaného ako zločin zabitia podľa § 147 ods. 1, ods. 2 písm. a/
Tr. zák. s použitím § 139 ods. 1 písm. c/ Tr. zák., nakoľko obžalovaný v úmysle spôsobiť ťažkú ujmu na
zdraví inému z nedbanlivosti spôsobil smrť a spáchal uvedený čin na chránenej osobe.
Nepochybil okresný súd ani pri rozhodovaní o výmere a druhu trestu. Je nesporné, že obžalovaný bol
doposiaľ súdne trestaný, avšak sa na neho hľadí, ako keby nebol odsúdený. Rozhodnutie okresného
súdu o tom, že uložil obžalovanému trest odňatia slobody na dolnej hranici trestnej sadzby, je v súlade
so zákonom. Podľa názoru krajského súdu však pochybil okresný súd, keď priznal u obžalovaného aj
poľahčujúce okolnosti v zmysle ust. § 36 písm. c/, j/ Tr. zák., teda že čin spáchal v dôsledku svojej
choroby - závislosti na alkohole a že pred spáchaním trestného činu viedol riadny život. Je nesporné,
že požívanie alkoholických nápojov nie je chorobou, ktorú by bolo možné považovať za poľahčujúcu
okolnosť. Taktiež je potrebné poukázať aj na tú skutočnosť, že aj keď sa na páchateľa hľadí, akoby
nebol odsúdený, je nesporné, že bol prejednávaný pre trestný čin. Toto pochybenie okresného súdu
však krajský súd nemohol napraviť, nakoľko nebolo odvolanie podané v neprospech obžalovaného.
Krajský súd sa stotožňuje s rozhodnutím okresného súdu, keď obžalovaného pre výkon uloženého trestu
zaradil do ústavu na výkon trestu s minimálnym stupňom stráženia v zmysle ust. § 48 ods. 2 písm. a/ Tr.
zák., nakoľko obžalovaný v posledných desiatich rokoch pred spáchaním trestného činu nebol vo výkone
trestu odňatia slobody, ktorý by mu bol uložený za iný úmyselný trestný čin. Taktiež nepochybil okresný
súd, keď v zmysle § 73 ods. 2 písm. c/ Tr. zák., § 74 ods. 1 Tr. zák. uložil obžalovanému ochranné
protialkoholické ústavné liečenie, nakoľko takýto druh liečenia odporúčali znalci z odboru psychiatrie po
preskúmaní duševného stavu obžalovaného.
Vzhľadom na vyššie uvedené skutočnosti preto krajský súd rozhodol tak, že odvolanie obžalovaného
ako nedôvodné v zmysle ust. § 319 Tr. por. zamietol.
jednohlasne
Poučenie:
Proti tomuto uzneseniu sťažnosť nie je prípustná.
Information regarding the judgement were obtained from the original document, which was most recently updated on . Link to the original document may not work anymore, because the portal of the Ministry of Justice may have published the document under this link for only a certain period of time.