Uznesenie ,
Zrušujúce Judgement was issued on Wednesday, December 19, 2013

Súd: Krajský súd Prešov
Spisová značka: 7Co/217/2013

Identifikačné číslo súdneho spisu: 8311204802
Dátum vydania rozhodnutia: 19. 12. 2013

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Branislav Breza
ECLI: ECLI:SK:KSPO:2013:8311204802.1

Uznesenie

Krajský súd v Prešove v právnej veci žalobcu Y. V., nar. XX.X.XXXX, bývajúceho v Y. XXX, proti
žalovaným 1/ Ing. Y. V., nar. XX.XX.XXXX, bývajúcemu v Y., C. XXX, 2/ Mgr. Q. V., nar. X.X.XXXX,
bývajúcej v Y., C. XXX, 3/ Ing. I. U., nar. XX.X.XXXX, bývajúcej v Y. XXX, 4/ Ing. architektke Z. J., nar.
XX.XX.XXXX, bývajúcej v V., B.. U. XX, o vydanie a vypratanie nehnuteľnosti, o odvolaní žalobcu proti
rozsudku Okresného súdu Humenné zo dňa 12.4.2012 č.k. 12C/54/11-79 takto jednohlasne

r o z h o d o l :

Z r u š u j e rozsudok a vec v r a c i a súdu prvého stupňa na ďalšie konanie.

o d ô v o d n e n i e :

Prvostupňový súd napadnutým rozsudkom žalobu zamietol a žalobcovi uložil povinnosť zaplatiť
žalovanej v 3/ rade trovy konania vo výške 1.947,83 Eur. Žalovaným v 1/, 2/ a 4/ rade náhradu trov
konania vo vzťahu k žalobcovi nepriznal.

Vykonaným dokazovaním mal za preukázanú skutočnosť podľa ktorej žalobca je zapísaný ako
vlastník parcely registra „E“ č. 612 o výmere 1225 m2. Túto nehnuteľnosť zapísanú na LV č. XXXX
katastrálneho územia Y. nadobudol dedením po svojom otcovi Y. V.. Žalovaní sú zase vedení ako
vlastníci parciel registra „C“ zapísaných na LV. č. XXXX, č. XXXX a č. XXXX katastrálneho územia
Y.. Nehnuteľnosti žalovaných, resp. ich časti sú podľa geometrického plánu vypracovaného Ing. G. B.
pod č. 348187/66-15/2006 zo dňa 15.3.2006 identické s nehnuteľnosťou žalobcu. Sporné nehnuteľnosti

žalovaní v 1/ a 2/ rade nadobudli v roku 1997 na základe kúpnej zmluvy. Neskôr časť z takto získaných
nehnuteľností previedli na svoje dcéry, žalované v 3/ a 4/ rade. V konaní vedenom na Okresnom
súde Humenné pod spis. zn. 15C/46/2006 sa žalobca domáhal k tým istým nehnuteľnostiam určenia
vlastníckeho práva. Jeho žaloba o určení vlastníckeho práva bola zamietnutá. Žalobca teda nie je
vlastníkom nehnuteľností ktorých vydania sa domáha, a preto nie je splnená základná podmienka a
predpoklad úspešnosti žaloby na vydanie veci podľa ustanovenia § 126 ods. 1 Občianskeho zákonníka,

upravujúceho právo vlastníka na ochranu proti tomu, kto do jeho vlastníckeho práva neoprávnene
zasahuje. Keďže žalovaní nehnuteľnosti neužívajú neoprávnene súd žalobu žalobcu zamietol.

O trovách konania rozhodol podľa ustanovenia § 142 ods. 1 OSP.

Proti tomuto rozsudku podal v zákonnom stanovenej lehote odvolanie žalobca. Navrhol rozsudok zrušiť

a vec vrátiť na ďalšie konanie. Ako dôvod uviedol, že je vlastníkom parcely registra „E“ č. 612 o výmere
1225 m2 vedenej na LV č. XXXX katastrálneho územia Y.. V čase skončenia súdneho konania vedeného
na Okresnom súde Humenné pod spis. zn. 15C/46/2006 vlastníkom spoluvlastníckeho podielu 5/6 k
parcele č. 612 bol právny predchodca žalobcu Y. V.. Y. V. zomrel v roku XXXX. Uvedený spoluvlastnícky
podiel žalobca nadobudol až po právoplatnom skončení súdnych konaní vedených na Okresnom súde
Humenné pod spis. značkami 11C/12/2009 a 15C/97/2010. Po právoplatnom skončení konania vo veci

15C/46/2006 Okresného súdu Humenné teda došlo k zmene právneho stavu vlastníctva k parcele č.
612 a to tak, že výlučným vlastníkom tejto nehnuteľnosti sa stal žalobca. Skorší rozsudok Okresnéhosúdu Humenné vo veci 15C/46/2006 vydaný pred rozsudkami Okresného súdu Humenné vo veciach
11C/12/2009 a 15C/97/2010 tak nemohol byť v prebiehajúcom spore podkladom pre právny záver
popierajúci vlastnícke právo žalobcu k nehnuteľnostiam, vydania ktorých sa od žalovaných domáhal.

Otázke zmeny vlastníckeho práva k parcele č. 612 sa nevenovala náležitá pozornosť a v tomto smere
rozhodnutie ani nie je odôvodnené v súlade s ustanovením § 157 ods. 2 OSP. Žalobca bol bez právneho
dôvodu pozbavený svojho vlastníckeho práva legitímne nadobudnutého dedením po otcovi Y. V.. Ním
uplatnený nárok na ochranu vlastníckeho práva postupom podľa ustanovenia § 126 ods. 1 Občianskeho
zákonníka je dôvodný.

Žalovaní navrhli rozsudok ako vecne správny potvrdiť.

Krajský súd v Prešove vo veci už raz rozhodol a to rozsudkom zo dňa 25.10.2012 č.k. 7Co/80/2012-111.
Týmto rozhodnutím potvrdil rozsudok súdu prvého stupňa a zároveň rozhodol o trovách konania
účastníkov.

V dôsledku sťažnosti podanej žalobcom Ústavný súd Slovenskej republiky nálezom zo dňa 12.9.2013
č.k. II.ÚS 155/13-32 vyslovil, že základné právo žalobcu na súdnu ochranu podľa čl. 46 ods. 1 Ústavy
Slovenskej republiky, právo na spravodlivé súdne konanie podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane
ľudských práv a základných slobôd a základné právo na vlastníctvo podľa čl. 20 Ústavy Slovenskej

republiky rozsudkom Krajského súdu v Prešove porušené bolo. Zároveň zrušil rozsudok Krajského súdu
v Prešove a vec vrátil Krajskému súdu v Prešove na ďalšie konanie. Žalobcovi nepriznal primerané
zadosťučinenie a rozhodol o priznaní náhrady trov konania žalobcovi v sume 272,76 Eur.

Rozhodnutie odôvodnil tým, že krajský súd rozsudok okresného súdu potvrdil ako vecne správny

zohľadniac možnosť postupu podľa § 219 ods. 2 OSP. Podľa tohto ustanovenia ak sa odvolací súd v
celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením napadnutého rozhodnutia, môže sa v odôvodnení obmedziť
len na skonštatovanie správnosti dôvodov napadnutého rozhodnutia, príp. doplniť na zdôraznenie
správnosti napadnutého rozhodnutia ďalšie dôvody.

Žalobca (sťažovateľ) svoje odvolanie odôvodnil predovšetkým tým, že svoje vlastnícke právo odvodzuje
od právoplatných rozsudkov okresného súdu č.k. 11C/12/2009-25 z 25.8.2009 a č.k. 15C/97/2010-26 z
9.12.2010, ktorými bolo určené, že spoluvlastnícke podiely zapísané na LV č. XXXX pod B3, 5 k parcele
registra „E“ č. 612 o výmere 1225 m2 totožnej s predmetom konania patria do dedičstva po nebohom
Y. V., zomrelom XX.XX.XXXX. V priebehu konania pred okresným súdom navrhol pre prípad, ak ním

predložený geometrický plán považuje súd za sporný, vykonať znalecké dokazovanie znalcom z odboru
geodézie a kartografie s tým, že je pripravený na jeho vykonanie zložiť aj súdom určený preddavok.

Ako vyplýva z odôvodnenia rozsudkov krajského súdu a okresného súdu, tieto sa žiadnym spôsobom
s existenciou sťažovateľom uvádzaných právoplatných rozsudkov okresného súdu č.k. 11C/12/2009-25

z 25.8.2009 a č.k. 15C/97/2010-26 z 9.12.2010 nevysporiadali.

Svoje rozhodnutie, pokiaľ ide o otázku vlastníctva predmetu sporu, založili iba na zistení, podľa
ktorého okresný súd zamietol skoršiu žalobu žalobcu o určenie vlastníckeho práva rozsudkom č.k.
15C/46/2006-133 z 23.9.2008 potvrdeným rozsudkom krajského súdu sp.zn. 3Co/6/2009 z 1.4.2009, z

čoho teda vyplýva, že žalobca nie je vlastníkom nehnuteľností, ktoré požadoval od žalovaných vydať, a
teda žalovaní ich neužívajú neoprávnene, a preto súd žalobu zamietol.

Ako však vyplýva z odôvodnenia rozsudku krajského súdu sp.zn. 3Co/6/2009 z 1.4.2009, žaloba žalobcu
bola zamietnutá pre nedostatok naliehavého právneho záujmu na požadovanom určení. Krajský súd v

odôvodnenítohtorozsudkupotom,čoobjasnilzmyselaúčelust.§80písm.c)OSPapojemnaliehavého
právneho záujmu uviedol, že je nedôvodné sa domáhať určenia vlastníckeho práva určovacou žalobou,
pokiaľ žalobca sám tvrdí, že už vlastníkom spornej nehnuteľnosti je, resp. je ku nej zapísaný v katastri
nehnuteľností. V tomto smere treba súhlasiť s názorom súdu prvého stupňa, že absentuje naliehavosť
právneho záujmu žalobcu na určení vlastníckeho práva. Za tejto situácie už ďalšie úvahy krajského súdu

uvedené v rozsudku sp.zn. 3Co/6/2009 z 1.4.2009 o dôsledkoch spôsobu nadobudnutia nehnuteľností
žalovanými ostávajú bez významu pre konanie vo veci sp.zn. 12C/54/2011. V prípade zamietnutia
určovacej žaloby pre nedostatok naliehavého právneho záujmu, nemožno z takéhoto rozhodnutia súdu vinom konaní bez ďalšieho dokazovania vyvodiť záver o tom, že neúspešný žalobca v určovacom konaní
nie je vlastníkom predmetu sporu alebo naopak, že jeho vlastníkom je iba z tohto dôvodu žalovaný.

Všeobecné súdy sa žiadnym spôsobom nevysporiadali v odôvodnení svojho rozhodnutia ani s otázkou
totožnosti predmetu sporu s parcelou registra „E“ č. 612 o výmere 1225 m2 zapísanej na LV č. XXXX
katastrálneho územia Y., takže nemožno zistiť ich záver o tejto otázke a ani to, z akého dôvodu v prípade
pochybnosti o totožnosti pozemkov nevykonali sťažovateľom navrhnuté znalecké dokazovanie. Pritom
je zrejmé, že v prípade totožnosti pozemkov je podstatou konania vedeného pred okresným súdom pod

sp.zn. 12C/54/2011 duplicitný zápis vlastníckeho práva k nehnuteľnosti. Takýto stav je potrebné riešiť
podľa všeobecných princípov ochrany vlastníckeho práva zo zohľadnením zásady „nemo plus iuris ad
alium transferre potest quam ipse habet“, ale aj právnej úpravy vydržania. Krajský súd v tejto súvislosti
iba všeobecne konštatoval, že sťažovateľ vstúpil do právneho postavenia svojho otca dňom jeho smrti.
Vo vzťahu k argumentom sťažovateľa o preukázaní jeho vlastníckeho práva právoplatnými rozsudkami
okresného súdu č.k. 11C/12/2009-25 z 25.8.2009 a č.k. 15C/97/2010-26 z 9.12.2010 sa všeobecné súdy

nezaoberali ani otázkou, či tieto rozhodnutia záväzne riešia otázku vlastníctva sťažovateľa aj s účinkami
pre účastníkov tohto konania - materiálna právoplatnosť (§ 159 ods. 2 OSP).

Pokiaľ všeobecné súdy vo veci sťažovateľa konštatovali, že základnou podmienkou a predpokladom
úspešnosti žaloby na vydanie veci je, že vec sa neoprávnene nachádza vo faktickej moci inej osoby

než vlastníka, s týmto záverom sa stotožňuje aj ústavný súd. Pre skúmanie tejto podmienky je však
nevyhnutné najprv ustáliť, či sťažovateľ nadobudol vlastnícke právo k predmetu sporu a kedy sa tak
stalo (vychádzajúc z rozsudkov okresného súdu č.k. 11C/12/2009-25 z 25.8.2009 a č.k. 15C/97/2010-26
z 9.12.2010, pokiaľ sú pre účastníkov týchto konaní záväzné, resp. v opačnom prípade z výsledkov
vykonaného dokazovania), následne skúmať okolnosti nadobudnutia nehnuteľnosti žalovanými s

ohľadom na už uvedené princípy vysporiadania duplicitného vlastníctva a takto uzavrieť otázku platnosti
právnych titulov, od ktorých odvodzujú vlastnícke právo žalovaní (prípadne aj so zohľadnením právneho
inštitútu vydržania). Až potom je možné uzavrieť, či sa predmet sporu vo faktickej moci žalovaných
nachádza oprávnene alebo neoprávnene.

Vzhľadom na to, že z odôvodnenia rozhodnutia krajského súdu ani pri jeho skúmaní v spojení s
rozhodnutím okresného súdu odpovede na tieto otázky, ktoré sú nepochybne pre vec významné
nevyplývajú, odôvodnenie rozhodnutia krajského súdu nepovažuje ústavný súd za dostatočné. Pokiaľ
pretozužcitovanýmodôvodnenímkrajskýsúdpotvrdilrozhodnutieokresnéhosúdu,takétoodôvodnenie
jeho rozhodnutia dostatočne neobjasňuje právny základ sporu v jeho podstatných okolnostiach.

Vychádzajúc z vyššie uvedeného odvolací súd, ktorý je viazaný právnym názorom Ústavného súdu
Slovenskej republiky v zmysle zásad ust. § 212 OSP opätovne preskúmal napadnutý rozsudok spolu
s konaním, ktoré mu predchádzalo, vec prejednal bez nariadenia pojednávania v súlade s ust. § 214
ods. 2 OSP a zistil, že rozhodnutie je nepreskúmateľné pre nedostatok dôvodov. Závery Ústavného

súdu Slovenskej republiky o nedostatočnom objasnení právneho základu sporu v odôvodnení rozsudku
Krajského súdu v Prešove sa totiž v plnej miere vzťahujú i na odôvodnenie rozhodnutia súdu prvého
stupňa.

Obsahové náležitosti rozsudku určuje ust. § 157 OSP. Ich správnosť a úplnosť je predpokladom

vykonateľnosti a preskúmateľnosti rozhodnutia. Či je rozhodnutie preskúmateľné alebo nie sa dá zistiť
len z jeho odôvodnenia.

V tejto súvislosti je právne významné ust. § 157 ods. 2 OSP, podľa ktorého v odôvodnení rozsudku
súd uvedie čoho sa navrhovateľ (žalobca) domáhal a z akých dôvodov, ako sa vo veci vyjadril odporca

(žalovaný), prípadne iný účastník konania, stručne, jasne a výstižne vysvetlí, ktoré skutočnosti považuje
zapreukázanéaktorénie,zktorýchdôkazovvychádzalaakýmiúvahamisaprihodnotenídôkazovriadil,
prečo nevykonal ďalšie navrhnuté dôkazy a ako vec právne posúdil. Súd dbá na to, aby odôvodnenie
rozsudku bolo presvedčivé.

Štruktúra odôvodnenia rozsudku je v priamej spojitosti so základným právom na súdnu ochranu
podľa čl. 46 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky. Ak súd pri odôvodňovaní rozsudku nepostupuje
spôsobom, ktorý záväzne určuje ust. § 157 ods. 2 OSP, dochádza nielen k tomu, že rozsudok je
nepreskúmateľný pre nedostatok dôvodov alebo pre ich nezrozumiteľnosť, ale aj k tomu, že základnéprávonasúdnuochranuniejenaplnenéreálnymobsahom.Konaniearozhodovanievšeobecnýchsúdov
sa uskutočňuje v predpísanom ústavnom a zákonnom rámci, v rešpektovaní ktorého vylučuje svojvôľu
v ich postupe, pričom vylúčenie svojvôle sa zabezpečuje viacerými prostriedkami vrátane ich povinnosti

svoje rozhodnutia odôvodniť. Odôvodnenie rozhodnutí dovoľuje účastníkom konania posúdiť ako súd
v ich veci vyložil a aplikoval príslušné predpisy a akými úvahami sa spravoval pri svojom rozhodovaní
o veci samej.

Vydaním nepreskúmateľného rozhodnutia sa účastníkovi odníma možnosť v odvolacom konaní

riadne brániť svoje práva a oprávnené záujmy, nakoľko je problematické zaujímať stanoviská k
nezrozumiteľnému alebo nedostatočne zdôvodnenému rozhodnutiu.

Vychádzajúc z uvedeného odvolací súd postupom vyplývajúcim z ust. § 221 ods. 1 písm. f), ods. 2 OSP
napadnutý rozsudok zrušil a vec vrátil na ďalšie konanie.

Prvostupňový súd, ktorý je viazaný právnym názorom odvolacieho súdu (§ 226 OSP), v novom
rozhodnutí rozhodne aj o trovách tohto odvolacieho konania (§ 224 ods. 3 OSP).

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu odvolanie nie je prípustné.