Uznesenie ,
Potvrdzujúce Judgement was issued on Wednesday, June 15, 2017

Súd: Krajský súd Trnava
Spisová značka: 6Tos/103/2017

Identifikačné číslo súdneho spisu: 2117010513
Dátum vydania rozhodnutia: 15. 06. 2017

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Pavol Sládok
ECLI: ECLI:SK:KSTT:2017:2117010513.1

Uznesenie

Krajský súd v Trnave v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Pavla Sládka a sudcov JUDr.
Jána Mihala a JUDr. Rastislava Kresla, v trestnej veci vedenej proti odsúdenému Q. Z., o sťažnosti
odsúdeného proti uzneseniu Okresného súdu Trnava, zo dňa 26. apríla 2017, sp. zn. 24PP/19/2017, na
neverejnom zasadnutí konanom dňa 15. júna 2017 v Trnave, takto

r o z h o d o l :

Podľa § 193 odsek 1 písmeno c/ Trestného poriadku sťažnosť odsúdeného Q. Z., nar. XX.XX.XXXX,

sa z a m i e t a.

o d ô v o d n e n i e :

Napadnutým uznesením okresný súd rozhodol tak, že podľa § 66 odsek 1 písmeno a/ Trestného zákona
zamietol žiadosť odsúdeného Q. Z. o podmienečné prepustenie z výkonu trestu odňatia slobody.

Okresný súd svoje zamietavé stanovisko odôvodnil tým, že posudzujúc žiadosť odsúdeného o

podmienečné prepustenie z výkonu trestu odňatia slobody zistil, že pre pozitívne rozhodnutie v jeho
prospech nie sú splnené podmienky uvedené v § 66 odsek 1 písmeno a/ Trestného zákona. Odsúdený
splnil prvú formálnu zákonnú podmienku, že vykonal potrebnú časť z výmery uloženého trestu odňatia
slobody, ako aj druhú materiálnu podmienku, a to, že počas doterajšieho výkonu trestu preukazuje
schopnosť viesť riadny život, a to plnenie svojich pracovných i mimopracovných úloh, vrátane dodržania
všetkých právnych noriem vzťahujúcich sa na výkon trestu. Splnená však nebola tretia podmienka, t.

j. dôvodné očakávanie vedenia riadneho života odsúdeného na slobode. V prípade odsúdeného Q.
Z., podľa názoru okresného súdu s poukázaním na jeho už bohatú trestnú minulosť a resocializačnú
prognózu,rizikorecidívyjeprílišvysoké.Taktiežokresnýsúdprihliadolnasklonyodsúdenéhokpáchaniu
trestnej činnosti, kedy odsúdený bol 11-krát súdne trestaný, pričom zo záznamu 4 odpisu registra trestov
vyplýva, že bol dňa 21.09.1994 aj podmienečne prepustený z výkonu trestu odňatia slobody. Okresný
súd tiež prihliadol aj na resocializačnú prognózu odsúdeného, ktorá sa javí ako menej priaznivá.

Je teda správna konštatácia prvostupňového súdu aj v tom smere, že v konaní o podmienečnom
prepustení z výkonu trestu odňatia slobody súd berie do úvahy celú trestnú minulosť a život odsúdeného
pri rozhodovaní o jeho podmienečnom prepustení z výkonu trestu odňatia slobody. Preto nemožno
jednoznačne vyvodiť záver, že výkon trestu odňatia slobody má na odsúdeného kladný vplyv v tom
smere, že na slobode bude viesť riadny život, nakoľko sa jedná o osobu, ktorá sa opakovane dopúšťa
trestnej činnosti.

Proti tomuto uzneseniu podal riadne a včas sťažnosť odsúdený. V písomnom odôvodnení sťažnosti
uviedol, že trest ktorý vykonáva je pre neho dostatočným ponaučením, svojho konania ľutuje a sľubuje,
že sa v budúcnosti už nedopustí žiadnej trestnej činnosti.

Krajský súd v Trnave ako nadriadený orgán na podklade včas a riadne podanej sťažnosti, podľa § 192

ods. 1 písmeno a/, b/ Trestného poriadku preskúmal správnosť výrokovej časti napadnutého uznesenia,
ako aj konanie, ktoré jeho vydaniu predchádzalo a zistil, že sťažnosť odsúdeného nie je dôvodná.Z pripojeného spisu okresného súdu sťažnostný súd zistil, že:

- odsúdený vykonáva trest odňatia slobody uložený mu trestným rozkazom zo dňa 28.08.2015 pod sp.
zn. 2T/81/2015 Okresným súdom Levice podľa § 278 ods. 1 Trestného zákona, v trvaní 10 (desať)
mesiacov, so zaradením do ústavu na výkon trestu s minimálnym stupňom stráženia
- lehota podľa § 66 ods. 1 písm. a) Trestného zákona uplynula dňa 04.10.2016 a predpokladaný koniec
trestu má dňa 04.08.2017

- z registra trestov vyplýva, že odsúdený má 11 záznamov.

Krajský súd v rámci prieskumnej povinnosti vyplývajúcej mu z citovaného ustanovenia preskúmal postup
súdu I. stupňa pri rozhodovaní o žiadosti odsúdeného o podmienečné prepustenie a dospel k záveru,
že tento postupoval správne a v súlade so zákonom, keď zistil, všetky rozhodné skutočnosti pre svoje
rozhodnutie, tieto vyhodnotil individuálne i vo vzájomných súvislostiach podľa § 2 odsek 12 Trestného

poriadku a dospel k správnemu záveru, že sťažnosti odsúdeného nie je možné vyhovieť.

Vo svojom uznesení okresný súd v súlade s ustanovením § 176 odsek 2 Trestného poriadku
rozviedol všetky základné právne skutočnosti, na základe ktorých mal za to, že žiadosti odsúdeného
o podmienečné prepustenie z výkonu trestu odňatia slobody nie je možné vyhovieť. Krajský súd sa s

dôvodmi uvedenými v napadnutom uznesení stotožňuje a osvojuje si ich, pritom v podrobnostiach na
ne odkazuje.

Ajkrajskýsúdpovažuježiadosťodsúdenéhozanedôvodnúužlenpretúskutočnosť,žeskúsenosťsjeho
predchádzajúcim spôsobom života nesvedčí v prospech možnej prognózy, že by v prípade prepustenia

na slobodu viedol riadny život aj napriek skutočnosti, že na predchádzajúce odsúdenia sa hľadí na
neho, akoby nebol odsúdený. Je pravdou, že odsúdený splnil prvú zákonnú (formálnu) podmienku,
že vykonal potrebnú časť z výmery uloženého trestu odňatia slobody, ako aj splnil prvú (materiálnu)
podmienku na podmienečné prepustenie a to, že počas doterajšieho výkonu trestu preukazuje plnenie
svojich pracovných i mimopracovných úloh, vrátane dodržania všetkých právnych noriem vzťahujúcich

sa na výkon trestu, avšak nesplnil ďalšiu zákonnú podmienku, že povedie riadny život na slobode po
podmienečnom prepustení a to s prihliadnutím na jeho trestnú minulosť. Absencia tejto (materiálnej
podmienky) je indikovaná práve tou skutočnosťou, že odsúdený bol v minulosti už vo výkone trestu a aj
napriektejtoskutočnostisaneskôrsaopätovnedopustilďalšejtrestnejčinnosti,ktorúaktuálnevykonáva.

Vzhľadom na trestnú minulosť odsúdeného mal sťažnostný súd za to, že náprava odsúdeného a celkové
pozitívne pôsobenie na osobu odsúdeného je možné len počas jeho pobytu vo výkone trestu odňatia
slobody, pričom podmienečným prepustením z výkonu trestu odňatia slobody by nebol naplnený jeden
zo základných účelov trestu, ktorým je ochrana spoločnosti pred páchateľmi trestných činov. Nemožno
teda nájsť žiadny pozitívny moment v jeho doterajšom správaní, ktorý by nasvedčoval tomu, že počas

pobytu na slobode bude viesť riadny život.

Krajský súd teda nezistil žiadne dôvody pre zmenu napadnutého uznesenia, ktoré by boli v prospech
odsúdeného, preto jeho sťažnosť zamietol ako nedôvodnú v zmysle § 193 ods. 1 písmeno c/ Trestného
poriadku.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu nie prípustný ďalší riadny opravný prostriedok.