Rozsudok ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Judgement was issued on Tuesday, November 29, 2016

Súd: Okresný súd Trenčín
Spisová značka: 17C/388/2013

Identifikačné číslo súdneho spisu: 3113232907
Dátum vydania rozhodnutia: 29. 11. 2016

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Erik Kačmár
ECLI: ECLI:SK:OSTN:2016:3113232907.11

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Trenčín v spore žalobcu: Bc. J. O., rodený O., nar. XX.XX.XXXX, rod. č.: XXXXXX/XXXX,
trvale bytom V. XXX, zastúpený JUDr. Katarínou Martinkovou, advokátkou so sídlom v Trenčianskych
Tepliciach, Štvrť SNP 143/58, proti žalovanému: J. O., rodený O., nar. XX.XX.XXXX, rod. č.: XXXXXX/
XXX, trvale bytom V. XXX, zastúpený JUDr. Petrom Žilinčíkom, advokátom so sídlom v Dubnici nad
Váhom, Centrum I 57/132, o zrušenie a vyporiadanie podielového spoluvlastníctva, sudcom JUDr.

Erikom Kačmárom, takto

r o z h o d o l :

I. Súd z r u š u j e podielové spoluvlastníctvo sporových strán k pozemkom, ktoré sa nachádzajú v
katastrálnom území V., obec V., okres A., a to pozemok evidovaný ako parcela registra „E“ č. XXX,
druh pozemku: zastavané plochy a nádvoria, o výmere 218 m2, zapísaný na liste vlastníctva č. XXXX,
pozemok evidovaný ako parcela registra „E“ č. 102/501, druh pozemku: záhrady, o výmere 219 m2,
zapísaný na liste vlastníctva č. XXXX, pozemok evidovaný ako parcela registra „E“ č. 102/502, druh
pozemku: záhrady, o výmere 1.128 m2, zapísaný na liste vlastníctva č. XXXX.

II. Zrušené podielové spoluvlastníctvo súd v y p o r i a d a v a tak, že :
- pozemok evidovaný ako parcela registra „E“ č. XXX, druh pozemku: zastavané plochy a nádvoria, o
výmere XXX m2, zapísaný na liste vlastníctva č. XXXX, v katastrálnom území V. s a r o z d e ľ u
j e na dva novovzniknuté samostatné pozemky, a to pozemok evidovaný ako parcela registra „C“ č.
XXX/X, nachádzajúci sa v katastrálnom území V., o výmere 73 m2, druh pozemku: záhrada, ktorý s

a p r i k a z u j e do výlučného vlastníctva žalobcu a pozemok evidovaný ako parcela registra „C“
č. XXX/X, nachádzajúci sa v katastrálnom území V., o výmere 146 m2, druh pozemku: záhrady, ktorý
s a p r i k a z u j e do výlučného vlastníctva žalovaného,
- pozemok evidovaný ako parcela registra „E“ č. XXX/XXX, druh pozemku: záhrady, o výmere 219 m2,
zapísaný na liste vlastníctva č. 1361, v katastrálnom území V. s a r o z d e ľ u j e na dva novovzniknuté
samostatné pozemky, a to pozemok evidovaný ako parcela registra „C“ č. XXX/X, nachádzajúci sa v
katastrálnom území V., o výmere 73 m2, druh pozemku: záhrada, ktorý s a p r i k a z u j e do výlučného

vlastníctva žalovaného, a pozemok evidovaný ako parcela registra „C“ č. XXX/X, nachádzajúci sa v
katastrálnom území V., o výmere 146 m2, druh pozemku: záhrady, ktorý s a p r i k a z u j e do
výlučného vlastníctva žalobcu,
- pozemok evidovaný ako parcela registra „E“ č. XXX/XXX, druh pozemku: záhrady, o výmere 1.128 m2,
zapísaný na liste vlastníctva č. XXXX, v katastrálnom území V. s a r o z d e ľ u j e na novovzniknutý
samostatný pozemok, a to pozemok evidovaný ako parcela registra „C“ č. XXX/X, nachádzajúci sa v

katastrálnomúzemíV.,ovýmere752m2,druhpozemku:záhrada,ktorý sa prikazuje dovýlučného
vlastníctva žalobcu a zvyšná časť pozemku o výmere 376 m2 evidovaná ako diel č. 7 v geometrickom
pláne č. XXC/XXX/XXXX, vyhotovenom A.. V. H., úradne overenom dňa 14.01.2015, sa p r i č l e ň u j
e k pozemku evidovanému ako parcela registra „C“ č. XXX, nachádzajúcemu sa v katastrálnom území
V., o výmere 1.053 m2, zapísanom na liste vlastníctva č. XXX, druh pozemku: trvalé trávne porasty, vo
výlučnom vlastníctve žalovaného.III. Neoddeliteľnou súčasťou tohto rozsudku je Geometrický plán č. 17C/388/2013, vyhotovený Ing.
Ľudmilou Mužíkovou, úradne overený dňa 14.01.2015.

IV. Žalovanému súd p r i z n á v a náhradu trov konania v plnom rozsahu.

V. Súd p r i z n á v a štátu náhradu trov konania, ktorú sú povinní nahradiť obe sporové strany spoločne
a nerozdielne.

o d ô v o d n e n i e :

1. Okresnému súdu Trenčín bola dňa 26.11.2013 doručená žaloba žalobcu, ktorou sa proti žalovanému

domáha zrušenia a vyporiadania ich podielového spoluvlastníctva k pozemkom, ktoré sa nachádzajú
v katastrálnom území V., obec V., okres A., a to pozemok evidovaný ako parcela registra „E“ č. XXX,
druh pozemku: zastavané plochy a nádvoria, o výmere 218 m2, zapísaný na liste vlastníctva č. XXXX,
pozemok evidovaný ako parcela registra „E“ č. XXX/XXX, druh pozemku: záhrady, o výmere 219 m2,
zapísaný na liste vlastníctva č. 1361, pozemok evidovaný ako parcela registra „E“ č. XXX/XXX, druh

pozemku: záhrady, o výmere 1.128 m2, zapísaný na liste vlastníctva č. XXXX. Po zrušení podielového
spoluvlastníctva ho navrhol vyporiadať tak, že pozemky prikáže do jeho výlučného vlastníctva a uloží mu
povinnosť zaplatiť žalovanému titulom vyporiadania spoluvlastníctva sumu 1.188 eur. Takisto si uplatnil
aj právo na náhradu trov konania v plnom rozsahu.

2. Žalobu odôvodnil tým, že sporové strany sú podielovými spoluvlastníkmi uvedených pozemkov
(veľkosť podielov je 1/3, resp. 2/3 k celku) a on je výlučným vlastníkom pozemku evidovaného ako
parcela registra „E“ č. XXX, druh pozemku: zastavané plochy a nádvoria, o výmere 215 m2, zapísaného
na liste vlastníctva č. XXXX. Tieto pozemky sú oplotené ako celok a jeho rodina ho od nepamäti
až do roku 2002 spravovala a obhospodarovala ako jeden celok. V roku 2002 žalovaný nadobudol

spoluvlastnícke podiely k predmetným pozemkom darovacou zmluvou od H. G.. Odvtedy začali medzi
jehorodinouažalovanýmvznikaťčasténezhodyasporyohľadneužívaniapozemkov.Pretosarozhodol,
žepodielovéspoluvlastníctvojepotrebnézrušiť.Listomzodňa16.09.2013navrholžalovanémuzrušenie
ich podielového spoluvlastníctva v podobe ako je podaná žaloba. Žalovaný však navrhoval rozdelenie
pozemkov, čo on nepovažuje za možné. K dohode preto nedošlo.

3. K doručenej žalobe sa žalovaný písomne nevyjadril a udelil na jeho zastupovanie v konaní plnú moc
právnemu zástupcovi. Za účelom rozhodnutia o žalobe súd nariadil pojednávanie, na ktoré predvolal
sporové strany a ich právnych zástupcov.

4. Právna zástupkyňa žalobcu na pojednávaní uviedla, že žalobca zotrváva na skutočnostiach, ktoré sú
uvedené v žalobe, s výnimkou skutočnosti, že reálnemu rozdeleniu pozemkov nebráni zákaz drobenia
pozemkov v zmysle zákona č. 180/1995 Z.z., nakoľko pozemky sa nachádzajú v zastavanom území
obce, avšak zotrváva na spôsobe vyporiadania podielového spoluvlastníctva.

5. Právny zástupca žalovaného uviedol, že žalovaný so žalobou nesúhlasí, jednak v časti ceny za
vyporiadavaný podiel a jednak v časti spôsobu vyporiadania podielového spoluvlastníctva. Cena za
vyporiadavaný podiel nezodpovedá trhovej cene týchto pozemkov. Žalovaný takisto navrhuje, aby súd
spoločné pozemky rozdelil podľa veľkosti podielov, čo navrhoval aj žalobcovi. Vzhľadom k tomu, že k
takejto dohode doposiaľ nedošlo, navrhuje, aby súd neviazaný žalobným návrhom vyporiadal podielové

spoluvlastníctvo tak, že v konečnom dôsledku spoločné pozemky reálne rozdelí podľa veľkosti podielu.

6. Žalobca vypovedal, že ide o pozemky, ktoré poznal už ako dieťa. Dávno v minulosti tam bol postavený
starý barák a stará drevená stodola. Ešte začiatkom 70. rokov sa tento barák a stodola zbúrali a
vznikli holé pozemky. Jeho stará mama, pani O., rodená P. užívala tieto pozemky. Pochádzala z domu,

ktorý tam stál, narodila sa v tom dome a žila v ňom. Pani G. bola sesternica jeho otca a tá previedla
svoj spoluvlastnícky podiel v roku 2002 darovacou zmluvou na žalovaného. Dovtedy nevedeli, že
žalovaný má spoluvlastnícke podiely k týmto pozemkom, pretože v roku 1979 otec odkúpil od tejto
pani uvedený pozemok. Boli presvedčení, že otcovi odpredala všetky jej podiely k tomuto pozemku,
avšak neskôr ich opätovne previedla darovacou zmluvou. Od roku 1979 preto tieto pozemky spolu s

rodičmi obhospodarovali. Až po pozemkových úpravách, ktoré v obci prebehli, zistili, že nie sú výlučnýmivlastníkmi týchto pozemkov. S touto skutočnosťou je však už v súčasnosti uzmierený a akceptuje tento
stav. Už ako dieťa na týchto pozemkoch pracoval. Neskôr, keď sa s manželkou prisťahoval do obce V.,
sa už ako dospelý staral o tieto pozemky. Užívali ich v celku. Od roku 2002 začal užívať tieto pozemky

aj samotný žalovaný, pričom ich užívali tak, že žalovaný si po jeho súhlase, reálne oddelil časť týchto
pozemkov, na ktorých sadil poľnohospodárske plodiny. Na zvyšnej časti sadil poľnohospodárske plodiny
on spolu so svojou rodinou. K nezhodám v užívaní medzi nimi nedochádzalo. V časti, kde na pozemku
vzniká svah, resp. breh sú vysadené ovocné stromčeky, slivky, ktoré vysadil jeho otec. Úrodu z týchto
sliviek zberá spoločne s rodinou. Žalovaný túto časť neužíva. Aj pozemok parcelné číslo XXX, ktorý je v

jehovýlučnomvlastníctve,užívažalovanýspôsobom,ktorýuviedol.Mádospeléhosynaatentopozemok
plánuje využiť tak, aby si syn na ňom postavil rodinný dom. Reálne rozdelenie pozemkov podľa neho nie
je účelné, nakoľko pri rozdelení pozemku parcelné číslo 100 podľa veľkosti podielov by vznikol pozemok
o šírke približne 8 metrov, na ktorom nie je možné postaviť rodinný dom. Na pozemku s parcelným
číslom XXX, ktorý je v jeho výlučnom vlastníctve, by sa dal postaviť rodinný dom podlhovastého tvaru.
Na pozemku s parcelným číslom XXX/XXX by sa takisto dal postaviť dom, avšak jeho vzdialenosť od

ulice je približne 80 metrov a vybudovanie prístupovej cesty a potiahnutie inžinierskych sietí, by bolo
príliš nákladné. Preto účelnosť tohto reálneho rozdelenia nevidí.

7. Žalovaný vypovedal, že spoluvlastníkom uvedených pozemkov sa stal približne v roku 2002. Tomuto
predchádzalo to, že sestra žalobcu asi v roku 2000 plánovala predať uvedené pozemky. Preto začal

zisťovať skutočnosti týkajúce sa vlastníctva týchto pozemkov. V roku 2001 navštívil pani G., o ktorej
sa dozvedel, že je podielovou spoluvlastníčkou. Nakoniec mu tieto spoluvlastnícke podiely darovala,
zrejme kvôli tomu, že bol vlastníkom susediacich pozemkov, poznali sa a príležitostne sa stretávali.
V čase nadobudnutia spoluvlastníckych podielov k týmto pozemkom boli pozemky zarastené a boli
zanedbané. Následne ich začal obhospodarovať. V priebehu 4 rokov každý rok pozemky preoral, a to v

celku,svedomímžalobcu.Načastipozemkupestovalpoľnohospodárkeplodinyonanačastižalobca.Je
pravdou to, čo uviedol žalobca, že on obhospodaruje súvislý pás susediaci s jeho pozemkami a žalobca
vedľajšiu časť. Táto časť vedie až po svah, na ktorom sa nachádza ovocný sad, ktorý užíva žalobca.
Význam rozdelenia pozemkov vidí v tom, že za postavenou stodolou má pozemok, ktorý plánuje využiť
tak, že na ňom jeho syn postaví dom, ku ktorému by mal prístup už z jeho pozemku popri postavenej

stodole. Je pravdou, že približne do roku 1999 sa o pozemok staral otec žalobcu aj so žalobcom. Po
smrti otca žalobcu to približne 3 roky bolo zanedbávané. Vzhľadom k zanedbaniu pozemku sa rozhodol,
že tieto pozemky preorie, a tak robil po 3 roky.

8. Súd vykonal dokazovanie výsluchom sporových strán, vykonaním miestnej obhliadky, ustanovením

znalkyne v odbore geodézia a kartografia, odvetvie geodézia, A.. V. H., ustanovením znalca v odbore
poľnohospodárstvo, odvetvie odhad hodnoty poľnohospodárskej pôdy, A.. G. D., a oboznámením
sa s listinnými dôkazmi, a to: potvrdením Obecného úradu V. na č.l. 11, návrhom dohody na
vyporiadaniepodielovéhospoluvlastníctvazodňa16.09.2013,návrhomdohodyorozdelenípodielového
spoluvlastníctva zo dňa 11.11.2013, vyjadrením k návrhu dohody zo dňa 20.11.2013, znaleckým

posudkom č. X/XXXX, znaleckým posudkom č. X/XXXX a listami vlastníctva č. XXXX, XXXX, XXXX,
XXXX pre katastrálne územie V.. Na základe takto vykonaného dokazovania má súd za preukázaný
nasledujúci skutkový stav:

9. Sporové strany sú podielovými spoluvlastníkmi pozemkov, ktoré sa nachádzajú v katastrálnom území

V., obec V., okres A., a to pozemok evidovaný ako parcela registra „E“ č. XXX, druh pozemku: zastavané
plochy a nádvoria, o výmere 218 m2, zapísaný na liste vlastníctva č. XXXX, pozemok evidovaný ako
parcela registra „E“ č. XXX/XXX, druh pozemku: záhrady, o výmere 219 m2, zapísaný na liste vlastníctva
č. XXXX, pozemok evidovaný ako parcela registra „E“ č. XXX/XXX, druh pozemku: záhrady, o výmere
1.128 m2, zapísaný na liste vlastníctva č. XXXX. Žalobca je podielovým spoluvlastníkom pozemkov

parc.č.XXX/XXX,XXX/XXXoveľkosti2/3kcelkuapozemkuparc.č.XXXoveľkosti1/3kcelku.Žalovaný
je podielovým spoluvlastníkom pozemku parc.č. 100 o veľkosti 2/3 k celku a pozemkov parc.č. XXX/
XXX, XXX/XXX o veľkosti 1/3 k celku. Žalobca je výlučným vlastníkom pozemku parc.č. 101 o výmere
215 m2, ktorý sa nachádza medzi pozemkom parc.č. XXX a pozemkom parc.č. XXX/XXX. Dohodu o
vyporiadaní podielového spoluvlastníctva sporové strany neuzatvorili.

10. Zo znaleckého posudku č. 1/2015 zo dňa 25.01.2015 ustanovenej znalkyne A.. V. H. súd zistil, že
pozemky, ktoré tvoria predmet podielového spoluvlastníctva sú reálne deliteľné.11. Na uvedený skutkový stav súd aplikoval nižšie citované ustanovenia zákonov a vec právne posúdil.

12. Podľa § 141 ods.1 Občianskeho zákonníka spoluvlastníci sa môžu dohodnúť o zrušení

spoluvlastníctva a o vzájomnom vyporiadaní; ak je predmetom spoluvlastníctva nehnuteľnosť, dohoda
musí byť písomná.

13. Podľa § 142 ods. 1 Občianskeho zákonníka ak nedôjde k dohode, zruší spoluvlastníctvo a vykoná
vyporiadanie na návrh niektorého spoluvlastníka súd. Prihliadne pritom na veľkosť podielov a na účelné

využitie veci. Ak nie je rozdelenie veci dobre možné, prikáže súd vec za primeranú náhradu jednému
alebo viacerým spoluvlastníkom; prihliadne pritom na to, aby sa vec mohla účelne využiť a na násilné
správanie podielového spoluvlastníka voči ostatným spoluvlastníkom. Ak vec žiadny zo spoluvlastníkov
nechce, súd nariadi jej predaj a výťažok rozdelí podľa podielov.

14. Podľa § 21 ods.1, ods.2 zák.č. 180/1995 Z.z. o niektorých opatreniach na usporiadanie vlastníctva

k pozemkom, v záujme zamedzenia drobenia poľnohospodárskych pozemkov, lesných pozemkov a v
záujme ochrany viníc nachádzajúcich sa mimo zastavaného územia obce možno pri prechode alebo
prevodevlastníctvaknimpostupovaťlenpodľatohtozákona. Podmienkydrobeniapoľnohospodárskych
pozemkov a lesných pozemkov vo vlastníctve členov pozemkových spoločenstiev upraví osobitný
zákon.

15. Podľa § 23 ods.1 zákona o niektorých opatreniach na usporiadanie vlastníctva k pozemkom, ak tento
zákon neustanovuje inak, nemôže na základe právneho úkonu alebo rozhodnutia súdu o vyporiadaní
spoluvlastníctva alebo rozhodnutia o dedičstve vzniknúť rozdelením jestvujúcich pozemkov uvedených
v § 21 ods. 1 pozemok menší ako 2 000 m2, ak ide o poľnohospodársky pozemok, alebo pozemok menší

ako 5 000 m2, ak ide o lesný pozemok.

16. Podľa § 24 ods.3 písm.c/ zákona o niektorých opatreniach na usporiadanie vlastníctva k pozemkom,
podľa § 22 a 23 sa nepostupuje, ak sa odčleňuje časť pozemku od pozemku, ktorý je uvedený v § 1 ods.
1, a táto časť sa pričleňuje k susednému pozemku, pričom sa nevytvára samostatný nový pozemok.

17. Predmetom tohto konania je žaloba o zrušenie a vyporiadanie podielového spoluvlastníctva, ktorého
sa domáha žalobca, pretože podieloví spoluvlastníci (sporové strany) sa na zrušení a vyporiadaní
spoluvlastníctva nevedeli dohodnúť. Súd pri rozhodovaní vychádzal zo základnej zásady, že nikoho
nemožno spravodlivo nútiť, aby zotrvával v spoluvlastníctve. Pre rozhodnutie súdu o zrušení a

vyporiadaní podielového spoluvlastníctva je určujúce a záväzné ustanovenie § 142 ods. 1 Občianskeho
zákonníka, ktoré upravuje kogentný postup vyporiadania podielového spoluvlastníctva.

18. Podľa názoru Ústavného súdu Slovenskej republiky, ktorý tento súd vyslovil v konaní vedenom
pred ním pod sp.zn. III.ÚS 95/05 vyplýva, že z relevantnej právnej úpravy (§ 142 Občianskeho

zákonníka), ako aj z ustálenej judikatúry všeobecných súdov (napr. Rc 40/70) je zrejmé, že so zrušením
podielového spoluvlastníctva rozhodnutím súdu je nerozlučne spojené vyporiadanie spoluvlastníkov,
ktorých práva sú zrušením spoluvlastníctva dotknuté. Ustanovenie § 142 ods. 1 Občianskeho zákonníka
uvádza nielen jednotlivé spôsoby zrušenia a vyporiadania podielového spoluvlastníctva, ale zároveň
záväzne určuje poradie, v ktorom môžu byť tieto spôsoby vyporiadania použité. Návrhom na spôsob

vyporiadania podielového spoluvlastníctva nie je teda súd viazaný. Zmyslom tohto vyporiadania je
vyriešenie vzťahov, ktoré sa vytvorili medzi podielovými spoluvlastníkmi v súvislosti s existenciou
podielového spoluvlastníctva, prípadne ktoré vznikajú medzi niekdajšími podielovými spoluvlastníkmi
v súvislosti so zrušením podielového spoluvlastníctva. Pretože rozdelenie veci medzi spoluvlastníkov
podľa výšky podielov je ako spôsob likvidácie spoluvlastníckych vzťahov uvedené na prvom mieste,

musí sa súd vždy v prvom rade zaoberať posúdením možnosti použitia tohto spôsobu vyporiadania
najmä z toho hľadiska, či je reálne rozdelenie veci „dobre možné“, prihliadajúc na „veľkosť podielov
a účelné využitie veci“ (napr. funkčnosť a praktickosť, ale aj uspokojenie bytovej potreby jednotlivých
spoluvlastníkov a pod.). Obdobne rozhodol aj Najvyšší súd Slovenskej republiky v rozsudku sp.zn. 2
MCdo 3/2004, keď uviedol, že ak súd v konaní o zrušenie a vyporiadanie podielového spoluvlastníctva

rozhoduje rozsudkom, musí dodržať poradie a podmienky použitia jednotlivých spôsobov vyporiadania
zrušeného podielového spoluvlastníctva, lebo sú pre súd záväzné. V tomto smere nie je súd viazaný
návrhmi sporových strán. S uvedenými názormi Ústavného súdu Slovenskej republiky a Najvyššieho
súdu Slovenskej republiky sa súd stotožňuje aj v tomto konaní. Preto sa súd najprv zaoberal možnosťoureálnej deľby spoločného pozemku. Za týmto účelom vykonal miestnu obhliadku a následne ustanovil v
konaní na zodpovedanie tejto odbornej otázky znalkyňu.

19. Ustanovená znalkyňa Ing. V. H. v znaleckom posudku č. X/XXXX určila, že pozemky, ktoré
tvoria predmet podielového spoluvlastníctva sú reálne deliteľné. Otázka reálnej deliteľnosti pozemku je
otázkou odbornou, preto súd prijíma zistenie znalkyne ako skutočnosť, ktorú musí vziať pri rozhodnutí
do úvahy. Preto súd rozhodol o vyporiadaní podielového spoluvlastníctva rozdelením spoločných
pozemkov, nasledovným spôsobom:

20. Pozemok parc.č. XXX sa rozdeľuje na dva novovzniknuté samostatné pozemky, a to pozemok
evidovaný ako parcela registra „C“ č. XXX/X, o výmere 73 m2, ktorý sa prikazuje do výlučného
vlastníctva žalobcu a pozemok evidovaný ako parcela registra „C“ č. XXX/X, o výmere 146 m2, ktorý
sa prikazuje do výlučného vlastníctva žalovaného, ktorý vlastní aj susedný pozemok parc.č. XXX.
Novovzniknutým pozemkom parc. č. XXX/X bude mať žalobca zabezpečený riadny prístup k pozemku

z miestnej komunikácie v jeho výlučnom vlastníctve, a to parc.č. XXX/X (101), na ktorom plánuje
výstavbu domu pre svojho syna. Šírka novovzniknutého pozemku je 4,25 m a jeho dĺžka je 17,20
m. Bude sa tak dať dobre využiť ako prístupová komunikácia k pozemku vo výlučnom vlastníctve
žalobcu. Teda rozdelením pozemku s parc.č. 100 sa nezmarí plánovaný účel pozemku s parc.č. 293/2
(101) vo vlastníctve žalobcu. Ako uviedol aj sám žalobca, na tomto pozemku je možné postaviť dom

podlhovastého tvaru. Tento pozemok rozdelením vyporiadavaných pozemkov dotknutý nebol.

21. Pozemok parc.č. XXX/XXX sa rozdeľuje na dva novovzniknuté samostatné pozemky, a to na
pozemok evidovaný ako parcela registra „C“ č. XXX/X o výmere 73 m2, ktorý sa prikazuje do výlučného
vlastníctva žalovaného, ktorý vlastní aj susedný pozemok parc.č. XXX a na pozemok evidovaný ako

parcela registra „C“ č. XXX/X o výmere 146 m2, ktorý sa prikazuje do výlučného vlastníctva žalobcu,
ktorý vlastní aj susedný pozemok parc.č. XXX/X (XXX).

22. Pozemok parc.č. XXX/XXX sa rozdeľuje tak, že sa z neho oddeľuje jeden novovzniknutý pozemok
parc.č. XXX/1 o výmere 752 m2, ktorý sa prikazuje do výlučného vlastníctva žalobcu, ktorý bude titulom

tohto vyporiadania vlastniť aj susedný pozemok parc.č. XXX/X. Okrem tohto oddeleného pozemku sa z
neho oddeľuje aj diel č. 7 v predmetnom geometrickom pláne, ktorého výmera, zodpovedajúca podielu
žalovaného (376 m2), sa pričleňuje k už existujúcemu pozemku parc.č. 291 vo vlastníctve žalovaného.
Takéto rozdelenie tohto pozemku, ktorý sa nachádza mimo zastavaného územia obce (v extraviláne)
nie je v rozpore s § 23 ods.1 a nasl. zák.č. 180/1995 Z.z. o niektorých opatreniach na usporiadanie

vlastníctva k pozemkom, pretože týmto rozdelením bude naplnená výnimka z tohto zákazu podľa § 24
ods.3 písm.c/ tohto zákona, a tou je, že sa odčleňuje časť pozemku od existujúceho pozemku a táto časť
sa pričleňuje k susednému pozemku, pričom sa nevytvára samostatný nový pozemok. Takýto postup
označila za možný aj ustanovená znalkyňa.

23. Na záver súd uvádza, že uvedeným rozdelením pozemkov vzniknú pozemky, ktoré tvoria ucelený
celok, pričom spolu môžu tieto pozemky dobre plniť účel v prospech ich výlučných vlastníkov (sporových
strán). Rozdelenie pozemkov pritom plne rešpektuje podiely spoluvlastníkov a nevytvára potrebu ich
vzájomnejvýplaty,čojeprevyporiadaniepodielovéhospoluvlastníctvatakistopodstatnouskutočnosťou.

24. Neoddeliteľnou súčasťou tohto rozsudku je Geometrický plán č. 17C/388/2013, vyhotovený Ing.
Ľudmilou Mužíkovou, úradne overený dňa 14.01.2015, pretože na základe neho boli reálne rozdelené
pozemky, ktoré sú predmetom zrušeného podielového spoluvlastníctva.

25.Podľa§255ods.1,ods.2Civilnéhosporovéhoporiadkusúdpriznástranenáhradutrovkonaniapodľa

pomeru jej úspechu vo veci. Ak mala strana vo veci úspech len čiastočný, súd náhradu trov konania
pomerne rozdelí, prípadne vysloví, že žiadna zo strán nemá na náhradu trov konania právo.

26. O trovách konania súd rozhodol podľa § 255 Civilného sporového poriadku, teda podľa pomeru
úspechu sporových strán. Porovnajúc žalobný návrh žalobcu, ktorým sa domáhal prikázania spoločných

pozemkov do jeho výlučného vlastníctva a vyplatenia žalovaného sumou 1.188 eur, s návrhom
žalovaného, ktorým navrhoval reálne rozdelenie spoločných pozemkov a konečné rozhodnutie súdu
o tejto žalobe, súd konštatuje, že žalovaný bol v tomto konaní plne úspešný. Dôvodne nepristúpil
na žalobcom navrhovaný spôsob vyporiadania podielového spoluvlastníctva a tento postoj zaujalod začiatku konania (resp. aj v mimosúdnej komunikácii so žalobcom pred podaním žaloby) až
do záverečnej reči. Ak by žalobca pristúpil na spôsob vyporiadania podielového spoluvlastníctva
navrhovaný žalovaným, nemuselo toto konanie prebehnúť, a takisto by nevznikli v tomto konaní trovy

štátu. Vzhľadom k týmto skutočnostiam súd na rozhodnutie o trovách sporových strán aplikoval § 255
ods.1 Civilného sporového poriadku.

27. V priebehu konania vznikli výdavky štátu z rozpočtových prostriedkov v sume 825,59 eur, ktoré boli
použité na vyplatenie znalečného ustanovenej znalkyni v tomto konaní, na základe uznesenia zo dňa

03.03.2015. Uvedená skutočnosť, je zdokladovaná v súdnom spise bezprostredne po jej zrealizovaní.
Súd preto konštatuje, že výdavok štátu je účelne vynaložený a preukázaný.

28. S účinnosťou od 1. júla 2016 bol zákon č. 99/1963 Zb. Občiansky súdny poriadok zrušený zákonom
č. 160/2015 Z.z. Civilný sporový poriadok, ktorý je s ohľadom na prechodné ustanovenia tohto zákona
priamo aplikovateľný aj na konania začaté pred 01.07.2016. Preto súd v čase rozhodnutia aplikuje na

rozhodovanie o trovách konania, ktoré vznikli štátu zákon č. 160/2015 Z. z. Civilný sporový poriadok.

29. Podľa § 470 ods. 2 prvá veta Civilného sporového poriadku právne účinky úkonov, ktoré v konaní
nastali predo dňom nadobudnutia účinnosti tohto zákona, zostávajú zachované.

30. Podľa článku 4 ods. 1, 2 Základných princípov Civilného sporového poriadku ak sa právna
vec nedá prejednať a rozhodnúť na základe výslovného ustanovenia tohto zákona, právna vec sa
posúdi podľa ustanovenia tohto alebo iného zákona, ktoré upravuje právnu vec čo do obsahu a účelu
najbližšiu posudzovanej právnej veci. Ak takého ustanovenia niet, súd prejedná a rozhodne právnu
vec podľa normy, ktorú by zvolil, ak by bol sám zákonodarcom, a to s prihliadnutím na princípy

všeobecnej spravodlivosti a princípy, na ktorých spočíva tento zákon tak, aby výsledkom bolo rozumné
usporiadanie procesných vzťahov zohľadňujúce stav a poznatky právnej náuky a ustálenú rozhodovaciu
prax najvyšších súdnych autorít.

31. Podľa § 148 ods. 1 Občianskeho súdneho poriadoku, účinného do 30.06.2016, má štát podľa

výsledkov konania proti účastníkom právo na náhradu trov konania, ktoré platil. Ak sú u niektorého
účastníka predpoklady na oslobodenie od súdnych poplatkov, náhrada trov sa proti tomuto účastníkovi
zníži o rozsah, ktorý mu súd priznal.

32. Podľa § 259 Civilného sporového poriadku ak pri dokazovaní vznikne povinnosť, ktorá je spojená s

výdavkami inej osoby, má táto osoba tie isté práva a povinnosti pri ich uplatnení ako svedok.

33. Keďže Civilný sporový poriadok neobsahuje výslovnú úpravu práva štátu na náhradu jeho výdavkov,
ktoré platil, ( t. j. či štát má právo na náhradu výdavkov alebo nemá právo na náhradu výdavkov) o
náhrade výdavkov štátu rozhodol súd v zmysle článku 4 Základných princípov Civilného sporového

poriadku aplikujúc zmysel a účel ustanovenia § 148 Občianskeho súdneho poriadku účinného v
čase rozhodnutia súdu a s prihliadnutím na princípy všeobecnej spravodlivosti a princíp právnej istoty.

34. Súd zároveň poukazuje na analógiu § 259 v spojení s § 258 Civilného sporového poriadku, podľa
ktorého nárok na náhradu výdavkov má aj iná osoba, ktorej pri dokazovaní vznikne povinnosť, ktorá

je spojená s jej výdavkami. Podporne súd poukazuje aj na znenie dôvodovej správy zákonodarcu k
ustanoveniu § 259 Civilného sporového poriadku, podľa ktorej toto ustanovenie pokrýva aj potenciálne
výdavky štátu. Žiadne ustanovenie účinného procesného predpisu takýto nárok štátu alebo aj inej osoby
výslovne nevylučuje. Súd takisto poukazuje aj na znenie § 155 ods. 3 prvá veta Civilného sporového
poriadku, ktoré uvádza, že: „Trovy tlmočenia podľa odseku 1 znáša štát.“ Zákon týmto ustanovením

odníma štátu právo na náhradu jeho výdavkov súvisiacich s tlmočením (pri splnení podmienok § 155
ods. 1). Pri výdavkoch štátu súvisiacich so znaleckým dokazovaním (vyplatenie znalečného) však
zákonodarca právo na ich náhradu výslovne ani nepriamo neodňal. Súd má za to, že aj štát je potrebné
považovať za inú osobu, ktorej môžu vzniknúť výdavky v súvislosti s dokazovaním, a z toho vyplýva aj
právo štátu na ich náhradu po splnení zákonných podmienok.

35. Z vyššie uvedených dôvodov súd rozhodol tak, že štátu právo na náhradu jeho výdavkov priznal
v plnom rozsahu s tým, že tieto výdavky sú povinné zaplatiť sporové strany spoločne a nerozdielne.
Z rozsudku má prospech v rovnakom rozsahu ako žalobca aj žalovaný. Ak by sa sporové stranymimosúdne dohodli na rozdelení pozemkov takisto by musel byť urobený geometrický plán v prospech
oboch strán. Preto súd rozhodol tak, že trovy konania štátu, ktoré vznikli vyplatením znalečného
ustanovenej znalkyni Ing. V. H., sú povinní zaplatiť obaja spoločne a nerozdielne v rovnakom podiele.

O výške náhrady výdavkov štátu rozhodne súd samostatným uznesením po právoplatnosti tohto
uznesenia, ktoré vydá súdny úradník.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku je možné podať odvolanie v lehote 15 dní odo dňa jeho doručenia a to
na Okresnom súde Trenčín. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia
opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy. O odvolaní bude rozhodovať Krajský súd v

Trenčíne. Odvolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané. V odvolaní sa
popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu
sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa
odvolateľ domáha (odvolací návrh). Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len
do uplynutia lehoty na podanie odvolania. Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť

a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.

Odvolanie možno odôvodniť len tým, že
a) neboli splnené procesné podmienky,
b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné

práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,
c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,
d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,

g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie
prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo
h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Odvolanie proti rozsudku možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie,

ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vyššie uvedenú vadu, ak táto vada mala vplyv na
rozhodnutie vo veci samej.