Uznesenie ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Judgement was issued on Tuesday, July 10, 2018

Súd: Okresný súd Dunajská Streda
Spisová značka: 11Er/677/2007

Identifikačné číslo súdneho spisu: 2207209581
Dátum vydania rozhodnutia: 10. 07. 2018

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Marie Mészárosová
ECLI: ECLI:SK:OSDS:2018:2207209581.2

Uznesenie

Okresný súd Dunajská Streda v exekučnej veci oprávneného: Slovenská konsolidačná, a.s., IČO:
35 776 005, so sídlom Cintorínska 21, Bratislava, proti povinnému MEBA & Co, s.r.o., IČO: 36 040
266, vymazaný z Obchodného registra Slovenskej republiky ku dňu 08.05.2015, vedenej u súdneho
exekútora: JUDr. Vladimír Kliniec, Exekútorský úrad so sídlom Hollého 1/417, Prievidza, (náhradník za
Mgr. Vieru Hurtišovú), pod sp. zn. EX 499/07, o vymoženie 4.928,83,-EUR s príslušenstvom, takto

r o z h o d o l :

I. Súd exekúciu vyhlasuje za neprípustnú.

II. Súd exekúciu zastavuje.

III. Súdnemu exekútorovi súd náhradu trov exekúcie nepriznáva.

o d ô v o d n e n i e :

1. Oprávnený doručil dňa 15.06.2007 súdnemu exekútorovi návrh na vykonanie exekúcie, ktorým sa
domáhal vymoženia pohľadávky voči povinnému z exekučných titulov - platobný výmer č. 1037/2004/1,
č. 1037/2004/2, č. 1037/2004/3, č. 2002-0304-00327/IS, č. 2003-0304-00138/IS. Na základe návrhu
oprávneného, exekučného titulu a žiadosti súdneho exekútora vydal súd dňa 16.07.2007 poverenie
na vykonanie exekúcie, ktorým poveril súdneho exekútora vymožením pohľadávky v prospech
oprávneného.

2.Oprávnenýdňa29.03.2016doručiltunajšiemusúdunávrhnazmenusúdnehoexekútora. Nakoľkosúd
šetrením zistil, že povinný bol po začatí exekúcie vymazaný ex offo z Obchodného registra Slovenskej
republiky ku dňu 08.05.2015 bez právneho nástupcu, nebude rozhodovať o zmene súdneho exekútora
a exekúciu zastaví podľa § 57 ods. 1 písm. g) Exekučného poriadku účinného do 31.03.2017.

3. Podľa ustanovenia § 243h ods. 1 veta prvá Exekučného poriadku ak tento zákon v § 243i až
243k neustanovuje inak, exekučné konania začaté pred 1. aprílom 2017 sa dokončia podľa predpisov
účinných do 31. marca 2017.

4. Podľa ustanovenia § 57 ods. 1 písm. g) Exekučného poriadku exekúciu účinného do 31.03.2017 súd
vyhlásil za neprípustnú, pretože je tu iný dôvod, pre ktorý exekúciu nemožno vykonať.

5. Podľa ustanovenia § 58 ods. 1 Exekučného poriadku účinného do 31.03.2017 exekúciu zastaví súd
na návrh alebo aj bez návrhu.

6. Vzhľadom na skutočnosť, že povinný bol vymazaný z Obchodného registra Slovenskej republiky
ku dňu 08.05.2015 bez právneho nástupcu, to znamená, že procesná spôsobilosť účastníka konania

na strane povinného zanikla dňom výmazu z Obchodného registra Slovenskej republiky a vymáhaná
povinnosť neprešla a ani neprejde na nového účastníka na strane povinného, súd dospel k záveru, žepredmetnú exekúciu treba v zmysle ustanovenia § 57 ods. 1 písm. g) Exekučného poriadku účinného
do 31.03.2017 vyhlásiť za neprípustnú a exekúciu zastaviť, nakoľko je tu iný dôvod, pre ktorý exekúciu
nemožno ďalej vykonať a rozhodol tak, ako je uvedené vo výroku tohto uznesenia.

7. Podľa ustanovenia § 196 Exekučného poriadku účinného do 31.03.2017 za výkon exekučnej činnosti
podľa tohto zákona patrí exekútorovi odmena, náhrada hotových výdavkov a náhrada za stratu času.
Ak je exekútor platiteľom dane z pridanej hodnoty podľa osobitného zákona, zvyšuje sa jeho odmena a
náhrady určené podľa tohto zákona o daň z pridanej hodnoty.

8. Podľa ustanovenia § 197 Exekučného poriadku účinného do 31.03.2017 náklady podľa § 196 uhrádza
povinný.

9. Podľa ustanovenia § 200 ods. 1 Exekučného poriadku účinného do 31.03.2017 /prvá a druhá veta/
trovami exekúcie sú odmena exekútora, náhrada hotových výdavkov a náhrada za stratu času pri

vykonaní exekúcie (§ 196). Oprávnený a exekútor majú nárok na náhradu trov potrebných na účelné
vymáhanie nároku.

10. Podľa ustanovenia § 200 ods. 5 Exekučného poriadku účinného do 31.03.2017 ak súd rozhodne o
zastavení exekúcie, rozhodne aj o tom, kto a v akej výške platí trovy exekúcie.

11. Podľa ustanovenia § 203 ods. 1 Exekučného poriadku účinného do 31.03.2017 ak dôjde k zastaveniu
exekúcie zavinením oprávneného, súd mu môže uložiť nahradenie nevyhnutných trov exekúcie.

12. Podľa ustanovenia § 203 ods. 2 Exekučného poriadku účinného do 31.03.2017 ak sa exekúcia

zastaví z dôvodu, že majetok povinného nestačí ani na úhradu trov exekúcie, znáša ich oprávnený. To
neplatí, ak ide o vykonanie exekúcie na vymoženie pohľadávky na výživnom. V takomto prípade znáša
trovy exekúcie súd; súd nemá právo na náhradu trov exekúcie, ktoré platil.

13. Súd pri rozhodovaní o povinnosti nahradiť trovy exekúcie zistil, že nie je možné uložiť povinnosť

nahradiť trovy exekúcie oprávnenému, resp. súdu, a to z dôvodu absencie zákonných dôvodov
predpokladaných v § 203 Exekučného poriadku účinného do 31.03.2017. V danej exekučnej veci
zastavenie exekučného konania procesne nezavinil oprávnený, resp. súd a dôvodom na zastavenie
exekučného konania nebol ani nedostatok majetku povinného, nepostačujúceho ani na úhradu trov
exekúcie. Pri rozhodovaní o trovách exekúcie je podstatné, že bezprostredným dôvodom zastavenia

exekúcie nie je nemajetnosť povinného, ale strata jeho procesnej subjektivity. Použitie ustanovenia § 57
ods. 1 písm. h) Exekučného poriadku účinného do 31.03.2017 (nemajetnosť povinného) v spojení s §
203 ods. 2 Exekučného poriadku účinného do 31.03.2017 prichádza do úvahy len v prípade, že povinný
právne existuje, avšak súdny exekútor počas trvania exekučného konania zistil jeho nemajetnosť. Keďže
oprávnený, resp. súd zastavenie exekúcie nezavinil- exekúcia bola zastavená z dôvodu neexistencie

subjektu na strane povinného, nemožno súdnemu exekútorovi priznať náhradu trov exekúcie proti
oprávnenému, resp. súdu. Použitie § 203 ods. 3 Exekučného poriadku účinného do 31.03.2017 tiež
neprichádza do úvahy, keďže exekúcia nebola zastavená z dôvodu, že na majetok povinného bol
vyhlásený konkurz.

14. Ďalej súd poukazuje na uznesení Ústavného súdu Slovenskej republiky sp. zn III. ÚS 351/07-11, IV.
ÚS 236/08-12, I. ÚS 148/2010-11, kde okrem iného Ústavný súd konštatoval, že samotná skutočnosť,
že v konečnom dôsledku môže nastať stav, keď nebudú uspokojené všetky nároky exekútora pri výkone
exekúcie, nemusí viesť k protiústavným dôsledkom. Toto riziko, ktoré exekútor nesie, je odôvodnené a
do značnej miery kompenzované jeho v podstate monopolným postavením pri výkone exekúcie. Riziko

spojené s výkonom profesie je vyvážené výhodami súvisiacimi s výkonom tejto profesie. Ústavný súd
súčasne konštatuje, že § 203 Exekučného poriadku vo svojom texte nesporne obsahuje aj zákonnú
možnosť nepriznať náhradu trov zastavenej exekúcie. Vyplýva to z toho, že citované ustanovenie
obsahuje možnosť uváženia súdu pri priznaní náhrady trov exekúcie opierajúc sa o vyhodnotenie
postupu oprávneného, miery jeho zavinenia a napokon aj to, že aj keby tu bolo zavinenie, rozhoduje

jeho intenzita. Zákon neukladá povinnosť súdu uložiť oprávnenému nahradiť trovy exekúcie súdnemu
exekútorovivkaždomprípade,aleibavtedy,akoprávnenýmoholprináležitejopatrnostipredvídaťdôvod
zastavenia exekúcie. Túto podmienku je potrebné aplikovať vždy s ohľadom na konkrétne okolnosti
prípadu. Preto § 203 ods. 1 Exekučného poriadku hovorí o opatrnosti náležitej. Súdny exekútor nemánárok na zaplatenie odmeny v každom prípade s poukazom na to, že zákon ustanovuje výnimku z
pravidla zaplatenia odmeny exekútorovi za výkon exekučnej činnosti. Takouto výnimkou je totiž práve
prípad predpokladaný v § 203 Exekučného poriadku. Legitímna nádej súdneho exekútora nadobudnúť

náhradu trov exekúcie takto vzniká až momentom nadobudnutia právoplatnosti rozhodnutia exekučného
súdu o priznaní náhrady trov exekúcie súdnemu exekútorovi. Súdny exekútor nevie a nemôže vopred
predpokladať vznik situácie, že bez zavinenia oprávneného dôjde k zániku povinného. Napriek tomu
nie je možné výkladom rozširovať prípady, kedy súd môže uložiť oprávnenému náhradu trov exekúcie,
respektíve kedy trovy exekúcie znáša oprávnený. Preto v prípade, ak povinný zanikol bez právneho

nástupcu a zároveň tu nie je niektorý z dôvodov pre uloženie povinnosti nahradiť exekučné trovy
oprávnenému, neexistuje iné zákonné rozhodnutie, ako nepriznať súdnemu exekútorovi náhradu trov
exekúcie. Ústavný súd v tejto súvislosti poukazuje na rozhodnutie Európskeho súdu pre ľudské práva
(Van der Mussele proti Belgicku, rozsudok z 23. november 1983, séria A č. 70), v ktorom bolo
zdôraznené, že riziko s výkonom určitej profesie (v citovanom prípade advokáta), kam spadá i riziko
neuhradenia odmeny za odvedenú prácu, je na druhej strane vyvážené výhodami súvisiacimi s výkonom

tejtoprofesie.Vzhľadomnavyššieuvedenéskutočnostisúdnemuexekútorovisúdnáhradutrovexekúcie
nepriznal.

Poučenie:

Proti výroku o trovách exekúcie odvolanie nie je prípustné.

Proti výroku o vyhlásení exekúcie za neprípustnú a o zastavení exekúcie je prípustné odvolanie v lehote
15 dní od doručenia tohto uznesenia na tunajší súd.

Odvolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané (§ 359 Civilného sporového
poriadku).

Odvolanie len proti odôvodneniu rozhodnutia nie je prípustné (§ 358 Civilného sporového poriadku).

Ak zákon na podanie nevyžaduje osobitné náležitosti, v podaní sa uvedie, ktorému súdu je určené, kto
ho robí, ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje a podpis. Ak ide o podanie urobené v prebiehajúcom

konaní, náležitosťou podania je aj uvedenie spisovej značky tohto konania (§ 127 Civilného sporového
poriadku).

V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania (§ 127 Civilného sporového poriadku) uvedie,
proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie

považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh) (§ 363
Civilného sporového poriadku).

Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie
odvolania (§ 364 Civilného sporového poriadku).

Odvolanie možno odôvodniť len tým, že
a) neboli splnené procesné podmienky,
b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,

c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,
d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie

prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo
h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej
inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada

mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej.Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na
podanie odvolania (§ 365 Civilného sporového poriadku).