Decision was made at the court Krajský súd Žilina
Judgement was issued by JUDr. Ján Burik
Judgement form – Rozsudok
Judgement nature – Potvrdzujúce
Source – original document (the link may not work anymore)
Referenced legislation in the judgement
Súd: Krajský súd Žilina
Spisová značka: 9Co/269/2018
Identifikačné číslo súdneho spisu: 5117212873
Dátum vydania rozhodnutia: 29. 11. 2018
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Ján Burik
ECLI: ECLI:SK:KSZA:2018:5117212873.1
ROZSUDOK V MENE
SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Krajský súd v Žiline, ako súd odvolací, v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Jána Burika a členov
senátu JUDr. Jozefa Turzu a JUDr. Ladislava Mejstríka, v spore žalobcu M. Y., nar. XX.XX.XXXX, bytom
M. XX, XXX XX J., zastúpeného spoločnosťou PROSMAN A PAVLOVIČ, advokátska kancelária, s.r.o.
so sídlom Hlavná 31, 917 01 Trnava, IČO: 36 865 281, proti žalovanému PROFI CREDIT Slovakia, s.r.o.,
so sídlom Pribinova 25, 824 96 Bratislava, IČO: 35 792 752, zastúpenému spoločnosťou Advokátska
kancelária JUDr. Andrea Cviková, s.r.o., so sídlom Kubániho 16, 811 04 Bratislava, IČO: 47 233 516, o
zaplatenie 964,72 eur s príslušenstvom, na odvolanie žalovaného proti rozsudku Okresného súdu Žilina,
č. k. 4Csp/76/2017-96 zo dňa 24. januára 2018, takto
r o z h o d o l :
Rozsudok okresného súdu potvrdzuje.
Žalobca má voči žalovanému nárok na náhradu trov odvolacieho konania v plnom rozsahu.
o d ô v o d n e n i e :
1) Napadnutým rozsudkom súd uložil žalovanému povinnosť zaplatiť žalobcovi sumu 964,72 eur spolu
s úrokom z omeškania, žalobcovi priznal voči žalovanému nárok na náhradu trov konania v rozsahu
100 %.
2) Po posúdení predmetnej zmluvy o revolvingovom úvere č. 8500062273 uzatvorenej dňa 18.06.2014
sa v celom rozsahu stotožnil s tvrdeniami žalobcu, že v zmluve absentuje údaj o termíne konečnej
splatnostiúveru,orozdelenísplátoknaistinu,úrokainépoplatky,adresaveriteľanapodaniereklamácie,
sťažnosti a vzhľadom na absenciu týchto údajov je potrebné považovať úver za bezúročný a bez
poplatkov. Žalovaný poskytol žalobcovi spotrebiteľský úver vo výške 986,- eur, (po odpočítaní poplatku
34 eur, ktorý si žalobca z celkovej sumy úveru 1 020 eur pri poskytnutí úveru, odúčtoval), pričom
žalobca celkovo na predmetný úver zaplatil sumu 1 950,72 eur. Keďže sa spotrebiteľský úver považuje
v súlade s § 11 ods. 1 zákona o spotrebiteľských úveroch za bezúročný a bez poplatkov, a žalobca
mal zaplatiť iba sumu 986,- eur, je žalobou uplatnené plnenie v sume 964,72 eur, ktoré žalovaný od
žalobcu vyžadoval a nakoniec aj prijal, plnením bez právneho dôvodu. V danom prejednávanom prípade
tak vzniklo bezdôvodné obohatenie na strane žalovaného, ktoré je žalovaný povinný vydať žalobcovi.
Žalovaný nepoprel tvrdenie žalobcu o výške bezdôvodného obohatenia 964,72 eur, ani tvrdenie, že
bezdôvodné obohatenie začalo na jeho strane vznikať odo dňa 01.11.2015. O náhrade trov konania súd
rozhodol podľa § 255 ods. 1 CSP.
3) Proti tomuto rozsudku podal v zákonnej lehote odvolanie žalovaný a navrhol rozsudok zrušiť a
rozhodnúť o zamietnutí žaloby. Poukázal na to, že zákon č. 129/2010 Z. z. nebol správne interpretovaný
zo strany konajúceho súdu, a teda ani rozhodnutie nie je v súlade s týmto zákonom. Súd prvej inštancie
neprihliadal na eurokonformný výklad jeho ustanovení, pričom zdôraznil najmä výklad Súdneho dvora
EÚ vo veci C-42/15, ktoré prebral Najvyšší súd SR v uznesení sp. zn. 3Cdo146/2017. Pokiaľ išlo oustanovenie § 9 ods. 2 písm. k) zákona č. 129/2010 Z. z., ktoré vyžaduje uvádzanie spôsobu započítania
splátky na úver, istinu a úroky len v prípade, ak sa splátky priraďujú k jednotlivým nesplateným zostatkom
s rôznymi úrokovými sadzbami spotrebiteľského úveru na účely jeho splatenia. O takýto typ úveru a
prípad v zmluvnom vzťahu medzi sporovými stranami nejde. Pokiaľ ide o členenie jednotlivých splátok,
výklad podávaný žalobcom neobstojí a je založený na formalistickom prístupe pri výklade právnej
normy. Podľa uznesenia Najvyššieho súdu SR z 22. februára 2018, sp. zn. 3 Cdo 146/2017 nie je
potrebné, aby zmluva o spotrebiteľskom úvere obsahovala číselné vyjadrenie toho, aká je konkrétna
vnútorná skladba tej ktorej anuitnej splátky. V zmluvách uzatváraných podľa zákona č. 129/2010 Z.
z. nemožno od dodávateľov žiadať, aby v nich uvádzali presný rozpis plánovanej amortizácie dlhu,
teda rozpis splátok po častiach (samostatne vo väzbe na istinu, úrok a poplatky). Tzv. rozčleňovanie
splátky je teda výklad založený na nesprávnom výklade zákona. Znenie zákona č. 129/2010 Z. z. síce je
nepresným prevzatím smernice 2008/48/ES, to však súd nezbavuje povinnosti pri výklade vnútroštátnej
normy prihliadať na základe nepriameho účinku na také ustanovenia únijného práva, ktoré sú do
príslušnej vnútroštátnej normy prevzaté. Pokiaľ ide o termín konečnej splatnosti úveru, ako podstatnú
skutočnosť je potrebné zdôrazniť, že Zmluva o úvere je tvorená ustanoveniami nachádzajúcimi sa nielen
v listine označenej ako Žiadosť o poskytnutie revolvingového úveru/Zmluva o revolvingovom úvere, ale
aj zmluvnými dojednaniami. Obsah zmluvy tvoria aj zmluvné dojednania, ktoré sú v zmysle článku 13.
Sú neoddeliteľnou súčasťou zmluvy a prílohy tvoriace súčasť zmluvy o RÚ (článok 7., ods. 7.1 písm.
g) zmluvných dojednaní). Vzhľadom k uvedeným skutočnostiam termín konečnej splatnosti vyplýva z
Oznámenia o schválení úveru, zaslanom dlžníkovi a je totožný s dátumom splatnosti poslednej splátky
úveru. Predmetné oznámenie zároveň obsahuje aj údaj o dátume splatnosti prvej splátky. Súd prvej
inštancie nesprávne vyhodnotil aj to, že zmluva o revolvingovom úvere neobsahuje údaj o adrese
predávajúceho, na ktorej môže spotrebiteľ uplatniť reklamáciu alebo sťažnosť. Adresa veriteľa pre
uplatnenie reklamácie alebo sťažnosti je upravená v bode 12 ods. 12.1 Zmluvných dojednaní.
4) Žalobca vo svojom vyjadrení navrhol rozsudok ako vecne správny potvrdiť. Poukázal na výklad
ustanovenia § 9 ods. 2 písm. k) zákona č. 129/2010 Z. z., ako aj na absenciu ostatných podstatných
náležitostí zmluvy o úvere.
5)Krajskýsúd,akosúdodvolací(§34CSP),preskúmalvecvrozsahuvymedzenomvpodanomodvolaní
(§ 379 CSP, § 380 ods. 1 CSP) a bez nariadenia pojednávania (§ 385 CSP) odvolaním napadnutý
rozsudok podľa ust. § 387 ods. 1 CSP ako vecne správny potvrdil.
6) Pokiaľ išlo o skutkové zistenia, vyhodnotenie rozhodujúcich skutočností a právne posúdenie veci, v
tomto smere sa odvolací súd v celom rozsahu stotožnil s dôvodmi napadnutého rozhodnutia, ktoré v
takomto prípade nie je potrebné opakovať (ust. § 387 ods. 2 CSP), keď ani zo strany odvolateľa neboli v
priebehu odvolacieho konania tvrdené také skutočnosti, s ktorými by sa nevyporiadal súd prvej inštancie
v dôvodoch napadnutého rozhodnutia.
7) Odvolateľ mal za to, že zmluva o revolvingovom úvere mala náležitosti v zmysle ust. § 9 ods. 2 písm.
k) zákona č. 129/2010 Z. z. (účinného v čase uzavretia zmluvy), resp. namietal, že súd neaplikoval
na daný prípad eurokonformný výklad podľa rozhodnutia SD EÚ vo veci C-42/15. Aj odvolací súd
sa stotožnil s jeho výkladom, keď mal za to, že v zmysle aktuálnej rozhodovacej praxe Najvyššieho
súdu SR (viď rozhodnutia NS SR vo veciach sp. zn. 4Cdo 211/2017, 3Cdo 146/2017,4Cdo 187/2017,
3Cdo 56/2018), ktorá je založená na Smernici Európskeho parlamentu a Rady 2008/48/ES, z právnych
záverov vyjadrených v rozsudku Súdneho dvora EÚ z 9. novembra 2010, sp. zn. C-42/2015. Potom
teda je potrebné, aby ustanovenie, ktoré hovorí o výške, počte, termínoch splátok istiny, úrokov a
iných poplatkov, bolo potrebné eurokonformne vykladať tak, že sa tým neustanovuje povinnosť uviesť
požadované informácie vo vzťahu ku každej položke (t. j. istine, úrokom a iným poplatkom) osobitne,
ale len ich uvedenie v súhrne ku splátke, ktorá obsahuje istinu, úroky a iné poplatky.
8) Z tohto hľadiska preto odvolací súd na rozdiel od súdu prvej inštancie dospel k záveru, že zmluva
spĺňa predmetnú náležitosť, tak ako to popísal odvolateľ v podanom odvolaní.
9) Zároveň je nutné dodať, že súd prvej inštancie záver o bezúročnosti a bezpoplatkovosti nezaložil
iba na tomto ustanovení, ale mal za to, že o.i. nie je dohodnutý konečný termín splatnosti úveru v
zmysle ust. § 9 ods. 2 písm. f) zák. č. 129/2010 Z. z. S týmto názorom sa odvolací súd stotožnil. Len na
podporu správnosti rozhodnutia prvoinštančného súdu odvolací súd uvádza, že zákon č. 129/2010 Z. z.
v znení účinnom ku dňu uzatvorenia Zmluvy o revolvingovom úvere v ustanovení § 9 ods. 2 taxatívnymspôsobom uvádzal náležitosti, ktoré musí Zmluva o spotrebiteľskom úvere bezvýhradne obsahovať -
následkom absencie čo i len jednej v tomto zákonnom ustanovení uvedenej náležitosti je bezúročnosť
a bezpoplatkovosť spotrebiteľského úveru v zmysle § 11 ods. 1 zákona č. 129/2010 Z. z. Jednou z
obligatórnych náležitostí spotrebiteľskej zmluvy bol v zmysle § 9 ods. 2 písm. f) zákona č. 129/2010
Z. z. účinného v čase jej uzatvorenia aj údaj o dobe trvania zmluvy o spotrebiteľskom úvere a termín
konečnej splatnosti spotrebiteľského úveru. Tento údaj nemožno odvodzovať od termínov jednotlivých
splátok, od počtu dní od uzatvorenia zmluvy a počtu splátok, ale spotrebiteľ musí už na prvý pohľad bez
akýchkoľvek matematických operácií presne vedieť, kedy, ktorým dňom dôjde ku konečnej splatnosti
spotrebiteľského úveru (bližšie napr. rozsudok Krajského súdu v Žiline sp. zn. 10Co/465/2015 zo dňa
29.01.2016, rozsudok Krajského súdu v Banskej Bystrici sp. zn. 16Co/1546/2014 zo dňa 22.10.2015).
Zmluva o úvere uzatvorená medzi stranami sporu dňa 07.10.2014 však uvedenú obligatórnu náležitosť
neobsahovala. Na uvedenom právnom závere nič nemení ani tvrdenie žalovaného produkované v
podanomodvolaníotom,žežalobcamoholnazákladeobjektívnychkritériídospieťkzáveruokonečnom
termíne splatnosti úveru.
10) V danom prípade dokonca zo zmluvy nevyplýva ani len dátum jednotlivých splátok, ako správne
uviedol súd prvej inštancie.
11) Absencia údaju o termíne konečnej splatnosti spotrebiteľského úveru v zmysle § 9 ods. 2 písm.
f) zákona č. 129/2010 Z. z. je sama o sebe dôvodom posudzovania zmluvného vzťahu uzatvoreného
medzi sporovými stranami za bezúročný a bezpoplatkový v zmysle § 11 ods. 1 zákona č. 129/2010 Z.
z., a preto odvolací súd rozsudok ako vecne správny potvrdil.
12) Právo strany konania a povinnosť súdu na náležité odôvodnenie súdneho rozhodnutia vyplýva z
potreby transparentnosti služby spravodlivosti, ktorá je esenciálnou náležitosťou každého rozhodnutia,
a to aj z hľadiska práv strán konania na súdnu ochranu podľa článku 46 ods. 1 Ústavy SR, ktorého
imanentnou súčasťou je aj právo na súdne konania spĺňajúce garancie spravodlivosti a toto ustanovenie
treba vykladať a uplatňovať aj s ohľadom na príslušnú judikatúru Európskeho súdu pre ľudské práva
(ďalej len ESĽP, porovnaj napr. rozsudok Garcia Ruiz v Španielsko z 21.01.1999) tak, že rozhodnutie
súdu musí uviesť presvedčivé a dostatočné dôvody, na základe ktorých je založené, rozsah tejto
povinnosti sa môže meniť podľa povahy rozhodnutia a musí sa posúdiť vo svetle okolností každej
veci. Judikatúra ESĽP teda nevyžaduje, aby na každý argument strany konania bola daná odpoveď
v odôvodnení rozhodnutia, ak však ide o argument, ktorý je pre rozhodnutie rozhodujúci, vyžaduje
sa špecifická odpoveď práve na tento argument (Geogriadis c. Grécko z 29.05.1997, Higgins c.
Francúzsko z 19.02.1998). Ústavný súd Slovenskej republiky opakovane vyslovil, že súčasťou obsahu
základného práva na spravodlivé konanie podľa článku 45 ods. 1 Ústavy a článku 36 ods. 1 Listiny
je aj právo účastníka konania na také odôvodnenie súdneho rozhodnutia, ktoré jasne a zrozumiteľne
dáva odpovede na všetky právne a skutkovo relevantné otázky súvisiace s predmetom súdnej ochrany,
t. j. s uplatnením nárokov a obranou proti takémuto uplatneniu. Ústavný súd vo svojom uznesení z
23. júna 2004 sp. zn. III. ÚS 209/04 vyslovil, že „súčasťou obsahu základného práva na spravodlivé
konanie podľa článku 46 ods. 1 Ústavy SR a článku 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a
základných slobôd je aj právo účastníka konania na také odôvodnenie súdneho rozhodnutia, ktoré jasne
a zrozumiteľne dáva odpovede na všetky právne a skutkovo relevantné otázky súvisiace s predmetom
súdnej ochrany, t. j. s uplatnením nárokov a obranou proti takémuto uplatneniu. Všeobecný súd však
nemusí dať odpovede na všetky otázky nastolené stranami konania, ale len na tie, ktoré majú pre
vec podstatný význam, prípadne dostatočne objasňujú skutkový a právny základ rozhodnutia.“ Účelom
odôvodnenia rozhodnutia predovšetkým je preukázať správnosť rozhodnutia a odôvodnenie súčasne
musí byť i prostriedkom kontroly správnosti postupu súdu pri vydávaní rozhodnutia - musí byť teda
preskúmateľné.
13) O trovách odvolacieho konania rozhodol súd podľa ust. § 396 ods. 1 CSP, § 255 ods. 1 CSP,
nakoľko žalovaný nemal úspech v odvolacom konaní, úspech mal žalobca, má aj nárok na náhradu trov
odvolacieho konania v celom rozsahu.
14) Toto rozhodnutie bolo prijaté hlasovaním v pomere hlasov 3:0.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku odvolanie n i e j e prípustné.Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP) v lehote
dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý
rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia
opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 CSP).
Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP).
V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).
Information regarding the judgement were obtained from the original document, which was most recently updated on . Link to the original document may not work anymore, because the portal of the Ministry of Justice may have published the document under this link for only a certain period of time.