Rozsudok ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Judgement was issued on Wednesday, February 21, 2019

Súd: Okresný súd Žilina
Spisová značka: 21P/206/2017

Identifikačné číslo súdneho spisu: 5117226257
Dátum vydania rozhodnutia: 21. 02. 2019
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Mgr. Silvia Tisová

ECLI: ECLI:SK:OSZA:2019:5117226257.6

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Žilina v konaní pred sudkyňou Mgr. Silviou Tisovou v právnej veci navrhovateľa - manžela:

O.. A. H., nar. XX.XX.XXXX, bytom E. T. XXXX/XX, W., právne zastúpený AK JUDr. Kvetoslava Kolínová,
s.r.o., so sídlom Národná 10, Žilina a manželky: O.. C. H., rod. F., nar. XX.XX.XXXX, bytom E. T. XXXX/
XX, W., právne zastúpená JUDr. Martou Wertlenovou, Advokátska kancelária so sídlom Predmestská
8537/2B, Žilina, v konaní o rozvod manželstva a úpravu práv a povinností k maloletému dieťaťu na čas
po rozvode: E. H., nar. XX.XX.XXXX, zastúpené kolíznym opatrovníkom Úradom práce, sociálnych vecí
a rodiny Žilina, takto

r o z h o d o l :

I. Manželstvo účastníkov konania uzatvorené dňa XX.X.XXXX v P. F. E. a zapísané v knihe manželstiev

Matričného úradu P. F. E. vo zväzku 8, ročník XXXX, na strane XXX, pod poradovým číslom 9, r o
z v á d z a .

II. U p r a v u j e rodičovské práva a povinnosti k mal. dieťaťu na čas po rozvode manželstva nasledovne:

E.. E., nar. XX.X.XXXX, z v e r u j e do osobnej starostlivosti matky. Obaja rodičia budú mal.
dieťa zastupovať a spravovať jeho majetok.

Otec je p o v i n n ýprispievať na výživu mal. E. sumou 300 € mesačne, a to do 15. dňa mesiaca,
na ktorý sa výživné poskytuje, k rukám matky.

Styk otca s mal. E. n e u p r a v u j e .

III. Žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu trov konania

o d ô v o d n e n i e :

1) Návrhom doručeným súdu 6. 9. 2017 sa manžel domáhal rozvodu manželstva s odôvodnením, že po

spočiatku harmonickom spolužití začali vznikať medzi manželmi nezhody hlavne kvôli spôsobu trávenia
voľného času. Vlastné aktivity každého z manželov ako aj výkon povolania manžela mimo bydliska
spôsobil ochladenie citových vzťahov a odcudzenie v takej miere, že manžel sa zo spoločnej domácnosti
odsťahoval v roku 2006 a nadviazal vzťah s inou partnerkou. Nakoľko manželia spolu nehospodária,
vzájomne sa nepodporujú ani intímne nestýkajú, nie je predpoklad obnovenia manželského spolužitia,
je tak manželstvo iba formálne, neperspektívne a trvalo rozvrátené. V záujme zachovania výchovného
prostredia manžel navrhol maloletého E.ja zveriť do osobnej starostlivosti matky a vyživovaciu povinnosť

manžela voči dieťaťu určiť vo výške 200 € mesačne. Zároveň žiadal aj upraviť styk s maloletým E. a
rozhodnúť o náhrade trov konania.2) Manželka s návrhom na rozvod manželstva nesúhlasila. Uviedla, že manželstvo bolo uzatvorené
po dlhodobej známosti z dôvodu citových väzieb a bolo harmonické, pričom každý z manželov
bol zamestnaný podľa svojho vzdelania a mali snahu venovať sa spoločným aktivitám. Prevažná

starostlivosť o maloleté deti bola na strane manželky, pretože manžel bol pracovne vyťažený. Poukázala
na to, že v súvislosti s výkonom práce manžela v Nitre sa tento čím ďalej viac zdržiaval v mieste svojho
pracoviska, pričom jeho spoločenská známosť prerástla v bližšiu známosť; aj toto sa však manželka
snažila s manželom riešiť. Podľa názoru manželky je známosť manžela len krátkodobá a za týchto
okolností manželia spolu komunikujú a manželstvo si plní všetky funkcie. Podľa manželky ide teda o

rozvrat napraviteľný, pričom deti z manželstva nie sú s rozvodom uzrozumené ani s ním nesúhlasia. Pre
prípad rozvodu manželstva žiadala maloletého zveriť do svojej starostlivosti a styk otca s ním
neupravovať vzhľadom na vek maloletého. Výživné navrhla vo výške 450 € mesačne.

3) Súd vo veci vykonal dokazovanie výsluchom účastníkov konania ako aj svedkyne (partnerky manžela)
a oboznámením sa s listinnými dôkazmi týkajúcimi sa príjmov a výdavkov účastníkov konania a rozhodol

podľa nasledovných ustanovení zákona:

4) Podľa § 22 Zákona o rodine, k zrušeniu manželstva rozvodom možno pristúpiť len v odôvodnených
prípadoch.

5) Podľa § 23 ods. 1 - 3 Zákona o rodine:
- súd môže manželstvo na návrh niektorého z manželov rozviesť, ak sú vzťahy medzi manželmi tak
vážne narušené a trvalo rozvrátené, že manželstvo nemôže plniť svoj účel a od manželov nemožno
očakávať obnovenie manželského spolužitia.
- súd zisťuje príčiny, ktoré viedli k vážnemu rozvratu vzťahov medzi manželmi, a pri rozhodovaní o

rozvode na ne prihliada. Súd pri rozhodovaní o rozvode vždy prihliadne na záujem maloletých detí.
- súd pri posudzovaní miery rozvratu vzťahov medzi manželmi prihliada na porušenie povinnosti
manželov podľa § 18 a 19.

6) Podľa § 24 ods. 1 a 3 - 5 Zákona o rodine:

- v rozhodnutí, ktorým sa rozvádza manželstvo rodičov maloletého dieťaťa, súd upraví výkon ich
rodičovských práv a povinností k maloletému dieťaťu na čas po rozvode, najmä určí, komu maloleté
dieťa zverí do osobnej starostlivosti, kto ho bude zastupovať a spravovať jeho majetok. Súčasne určí,
ako má rodič, ktorému nebolo maloleté dieťa zverené do osobnej starostlivosti, prispievať na jeho výživu,
alebo schváli dohodu rodičov o výške výživného.

- rozhodnutie o úprave výkonu rodičovských práv a povinností možno nahradiť dohodou rodičov. Dohoda
musí byť schválená súdom, inak je nevykonateľná.
- súd pri rozhodovaní o výkone rodičovských práv a povinností alebo pri schvaľovaní dohody rodičov
rešpektuje právo maloletého dieťaťa na zachovanie jeho vzťahu k obidvom rodičom a vždy prihliadne
na záujem maloletého dieťaťa, najmä na jeho citové väzby, vývinové potreby, stabilitu budúceho

výchovného prostredia a ku schopnosti rodiča dohodnúť sa na výchove a starostlivosti o dieťa s
druhým rodičom. Súd dbá, aby bolo rešpektované právo dieťaťa na výchovu a starostlivosť zo strany
obidvoch rodičov a aby bolo rešpektované právo dieťaťa na udržovanie pravidelného, rovnocenného a
rovnoprávneho osobného styku s obidvom rodičmi.
- súd pri rozhodovaní o zverení maloletého dieťaťa do osobnej starostlivosti jedného z rodičov dbá

na právo toho rodiča, ktorému nebude maloleté dieťa zverené do osobnej starostlivosti, na pravidelné
informovanie sa o maloletom dieťati. Rodič, ktorému nebolo maloleté dieťa zverené do osobnej
starostlivosti, môže sa práva na pravidelné informovanie sa o maloletom dieťati domáhať na súde.

7) Podľa § 25 ods. 1 - 2, 4 Zákona o rodine:

- rodičia sa môžu dohodnúť o úprave styku s maloletým dieťaťom pred vyhlásením rozhodnutia, ktorým
sa rozvádza manželstvo; dohoda o styku rodičov s maloletým dieťaťom sa stane súčasťou rozhodnutia
o rozvode.
- ak sa rodičia nedohodnú o úprave styku s maloletým dieťaťom podľa odseku 1, súd upraví styk rodičov
s maloletým dieťaťom v rozhodnutí o rozvode; to neplatí, ak rodičia úpravu styku žiadajú neupraviť.

- ak jeden z rodičov opakovane bezdôvodne a zámerne neumožňuje druhému rodičovi styk s maloletým
dieťaťom upravený podľa odseku 1 alebo 2, súd môže na návrh niektorého z rodičov zmeniť rozhodnutie
o osobnej starostlivosti.8) Podľa § 62 ods. 1 - 5 Zákona o rodine:
- plnenie vyživovacej povinnosti rodičov k deťom je ich zákonná povinnosť, ktorá trvá do času kým deti
nie sú schopné samé sa živiť.

- obaja rodičia prispievajú na výživu svojich detí podľa svojich schopností, možností a majetkových
pomerov, dieťa má právo podieľať sa na životnej úrovni rodičov.
- každý rodič bez ohľadu na svoje schopnosti, možnosti a majetkové pomery je povinný plniť
svoju vyživovaciu povinnosť v minimálnom rozsahu vo výške 30% zo sumy životného minima na
nezaopatrené, neplnoleté dieťa, alebo na nezaopatrené dieťa podľa osobitného zákona.

- pri určení rozsahu vyživovacej povinnosti súd prihliada na to, ktorý z rodičov a v akej miere sa o dieťa
osobne stará. Ak rodičia žijú spolu, pri skúmaní schopností, možností a majetkových pomerov povinného
rodiča súd prihliadne aj na starostlivosť rodičov o domácnosť.
- výživné má prednosť pred inými výdavkami rodičov neberie do úvahy výdavky povinného rodiča, ktoré
nie je nevyhnutné vynaložiť.

9) Podľa § 75 ods. 1 Zákona o rodine, pri určení výživného prihliadne súd na odôvodnené potreby
oprávneného, ako aj na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného. Na schopnosti, možnosti
a majetkové pomery povinného prihliadne súd aj vtedy, ak sa povinný vzdá bez dôležitého dôvodu
výhodnejšieho zamestnania, zárobku, majetkového prospechu; rovnako prihliadne aj na neprimerané
majetkové riziká, ktoré povinný na seba berie.

10) Podľa § 76 ods. 1 Zákona o rodine, výživné sa platí v pravidelných opakujúcich sumách, ktoré sú
zročné vždy na mesiac dopredu.

11) Základným predpokladom rozvodu manželstva je existencia vážneho narušenia a trvalého

rozvrátenia vzťahov medzi manželmi; toto narušenie nastáva predovšetkým vtedy, ak sa manželia
neriadia, resp. nemôžu riadiť vo vzájomnom správaní pravidlami vyplývajúcimi z cit. ust. § 18 až 20
Zákona o rodine. Zrušenie manželstva rozvodom však odôvodňuje len kvalifikované rozvrátenie vzťahov
medzi manželmi, ktoré má za následok, že manželstvo prestalo plniť svoj účel.

12) Manželstvo nie je totiž len právny stav či právny pomer, ale je aj životným spoločenstvom, ktoré sa
má vyznačovať vzájomným rešpektom, citovou náklonnosťou, úctou, dôverou, a pomocou; má vytvárať
zdravé rodinné prostredie, kde sa manželia vzájomne správajú ohľaduplne, majú porozumenie pre
vzájomné potreby a osobitné záujmy a prípadné rozpory vzniknuté pod vplyvom rôznych okolností sa
snažia preklenúť vzájomnou dohodou, resp. odpustením, t. j. aby sa vo všeobecnosti vytvorili priaznivé

podmienky pre spolužitie a realizáciu všetkých členov rodiny vrátane maloletých detí.

13) V danej veci manželstvo znaky nenapĺňa. Manželia nezdieľajú spoločnú domácnosť. Manžel má
nový vzťah, z ktorého sa narodil dňa XX. 1. XXXX maloletý R. H., už trvale žije v spoločnej domácnosti
s novou partnerkou, jeho známosť nie je krátkodobá alebo povrchná, do budúcna plánujú ďalšie dieťa,

čo mal súd preukázané tak výsluchom manžela i jeho partnerky, ako aj fotografiami týkajúcimi sa
ich spoločného života. Vzhľadom k uvedenému je nutné konštatovať, že nie je predpoklad obnovenia
manželského spolužitia. Konanie sa vedie od roku 2017 a ani zo strany jedného z manželov nebola
vykonaná riadna aktivita za týmto účelom, manželia spolu nekomunikujú, citovo ochladli. Pokiaľ by súd
manželstvo nerozviedol, zostalo by len formálnym zväzkom, čo nie v záujme spoločnosti ani maloletého

syna, nakoľko ani doterajšia situácia medzi manželmi nespĺňala podmienky prirodzeného rodinného
prostredia tak, ako ho súd opísal už vyššie.

14)Tak,akojemanželstvoprisvojomvznikudobrovoľnýmaslobodnýmzväzkom,rovnakotakprisplnení
základných podmienok podľa vyššie citovaných ustanovení § 22 a 23 Zákona o rodine nikoho nemožno

proti jeho vôli nútiť zotrvať v manželstve, za predpokladu kvalifikovaného rozvratu vzájomných vzťahov.
Takéto jednoznačné a pevné rozhodnutie vyplynulo z prednesu manžela, pričom nie je predpoklad
zmeny jeho postoja. Vzhľadom k uvedenému súd manželstvo účastníkov konania rozviedol.

Úprava rodičovských práv a povinností k mal. dieťaťu na čas po rozvode

15) Pri úprave osobnej starostlivosti súd dbal na zachovanie doterajšieho výchovného prostredia a
rešpektoval aj citové preferencie maloletého E., preto ho zveril matke. Obaja rodičia navrhli, aby súdstyk neupravoval, nakoľko v súčasnosti sú vzťahy otca a maloletého naštrbené a prípadné nútenie ho
do stretávania sa s otcom by mohlo byť kontraproduktívne. Uvedené preto súd rešpektoval.

16) Súd v prvom rade zdôrazňuje, že za najdôležitejší parameter pre určenie výživného považuje
bežný príjem a majetkové pomery povinnej osoby s tým, že tento reálny stav konfrontuje s potenciálom
povinného rodiča. Výživné je totiž určené povinnému rodičovi na základe jeho možností a schopností.
Je síce zrejmé, že deti majú zdieľať životnú úroveň oboch rodičov, avšak samotná okolnosť, že rodič,
ktorému je dieťa zverené, má vyšší životný štandard alebo vyšší príjem, neznamená, že to povinného

rodiča zbavuje zodpovednosti a znižuje rozsah jeho vyživovacej povinnosti. Vyšší príjem môže byť (a
spravidla býva) totiž výsledkom lepšieho vzdelania, zvýšenej snahy pracovať alebo i pracovať na sebe
samom (viac pracovných aktivít a nadčasov, služobný postup na základe predchádzajúcich dobrých
výsledkov, neustále vzdelávanie a pod.). Preto by bolo nespravodlivé a demotivujúce, ak by snaha
a zvýšené úsilie jedného rodiča bola dôvodom na zníženie rozsahu vyživovacej povinnosti druhého
rodiča (najmä ak tento osobnú snahu nevyvíja). Okrem toho rodič, ktorému je dieťa zverené, sa o dieťa

aj osobne stará a zabezpečuje mu bytové potreby, čím si vyživovaciu povinnosť už plní naturálnym
spôsobom. V neposlednom rade je úplne bežné, že takýto rodič, ak má lepšie pomery, deťom dopraje
vyšší štandard bez ohľadu na to, aké výživné druhý rodič platí. V našej spoločnosti dokonca deväťdesiat
percent rodičov je ochotných sa uskromniť, aby mohli splniť potreby svojich detí.

17) Uvedený názor platí aj naopak; ak rodič, ktorému je dieťa zverené, má nižší životný štandard,
neznamená to, že by životný štandard detí nemohol byť zlepšený práve z výživného povinného rodiča,
ktorému to pomery dovoľujú. Zároveň však výživné oprávnených detí nemá byť určené ani použité na
plnenie potrieb iných osôb, a to ani rodiča, ktorý sa o deti osobne stará; tento nemôže na výživnom mal.
detí parazitovať.

18) S poukazom na uvedené súd teda konštatuje, že pomery oprávneného rodiča, do rúk ktorého sa
výživné platí, sú pri určovaní vyživovacej povinnosti sekundárne a nie je potrebné ich dokazovať v
takom rozsahu ako príjem a majetkové pomery rodiča povinného na platenie výživného. Súd preto pri
rodičoch, ktorí sa o deti starajú, zisťuje len ich bežný príjem a základné majetkové pomery, či majú ďalšie

vyživovacie povinnosti, avšak podrobné dokazovanie už ďalej nevykonáva.

19) Ďalším parametrom pre určenie výživného, ktorý súd pri určovaní výživného skúma, sú potreby
mal. detí. V tejto súvislosti súd vyslovuje názor, že v rámci dokazovania považuje za hospodárne a
účelné skúmať len tú okolnosť, či ide o dieťa v štandardnej sociálnej skupine alebo naopak, či dieťa

pochádzaz nadštandardnejsociálnejvrstvyalebožijevchudobnýchpomeroch(subštandard).Uvedené
súd vyhodnotí podľa pomerov zistených u rodičov. Súd nepovažuje za hospodárne, účelné ani potrebné
dokazovať výdavky mal. detí nad uvedený rozsah, nakoľko presnosť dokazovania je i tak relatívna, a
to z nasledovných dôvodov:

20) Súd má za to, že podrobné skúmanie nezodpovedá účelovému výkladu ustanovení § 62 Zákona o
rodine, ktoré ohľadne potrieb mal. dieťaťa ustanovuje len to, že dieťa sa má právo podieľať na životnej
úrovni rodičov. Preto ohľadne výdavkov dieťaťa súd považuje za hospodárne a účelné vykonávať
dokazovanie len do takej miery, či sa životná úroveň dieťaťa a jeho rodičov výrazne vymykajú zo
všeobecného priemeru spoločnosti alebo nie.

21)Súdtiežpoukazujenainústránkuveci,ktorásatýkasituácienasúdochavspoločnostivšeobecne.V
súčasnosti vládne spoločenský trend, že sa mimo manželstva rodí jedna tretina všetkých novorodencov
a každé druhé manželstvo sa rozvádza. Tým pádom sa rozhodnutie o úprave rodičovských práv
a povinností začína týkať štatisticky takého významného počtu mal. detí, že je nutné prijať určitý

úzus a štandard pri určovaní výživného z hľadiska rozhodovacej činnosti tak, aby neboli príliš veľké
rozhodovacie odlišnosti od sudcu k sudcovi a zároveň, aby pri takom počte vecí na rozhodnutie
konanie netrvalo neprimerane dlho. Je zrejmé, že podrobné dokazovanie zbytočne predlžuje konanie
a s ohľadom na už vyššie uvedené, výsledky dokazovania nemusia zodpovedať reálnemu stavu,
potrebám detí. Súčasne súd je názoru, že základným pilierom spravodlivosti je predvídanie práva

(súdneho rozhodnutia), a preto za podobných okolností by výživné malo byť určené rovnako. Bohužiaľ
zákonodarca na uvedené spoločenskú potrebu zatiaľ nereflektoval a všeobecnú normu v tomto smere
nevydal, ako je to napr. pri živnostníkoch, ktorí sú nad určitý príjem a podľa jeho výšky (bez ohľadu na
zisk) povinní platiť odvody do sociálnych fondov. Preto aj vo veci konajúca sudkyňa pristúpila k určovaniuvýživného v podstate tabuľkovým systémom, podľa príjmu povinného rodiča, počtu vyživovacích
povinností; ide o základné činitele ovplyvňujúce výšku výživného.

22) Ďalej súd prihliada ku skutočnosti, či povinná osoba vlastní nehnuteľnosť na bývanie. Súd je totiž
názoru, že je rozdiel medzi rodičom, ktorý už vlastní nehnuteľnosť vhodnú na bývanie a ktorý súčasne
nie je zaťažený úverom na jej obstaranie, a rodičom, ktorý si na zabezpečenie bývania úver vziať
musel. Takýto majetok vplýva na možnosti povinného rodiča plniť si vyživovaciu povinnosť, keďže ho
odbremeňuje od podstatného výdavku. Ide teda tiež o podstatnú okolnosť.

23) Matka je zamestnaná na obecnom úrade a jej priemerný mesačný príjem dosiahol od októbra 2017
do decembra 2018 výšku 891 eur.
Obaja rodičia si fakticky plnia vyživovaciu povinnosť voči plnoletému C.ovi, nar. v roku XXXX, ktorý
plánuje študovať na vysokej škole od septembra 2019, i keď v súčasnosti má príjem z pracovnej činnosti.
Rodičia si plnia vyživovaciu povinnosť zabezpečovaním bývania pre neho, stravy ako i iných bežných

potrieb. Sú spoluvlastníkmi bytu.
Otec je poberateľom výsluhového dôchodku v sume 1100 € mesačne, v druhom polroku 2017 dosiahol
príjem zo zamestnania vo výške 400 eur mesačne. Z dôvodu straty hlavného odberateľa otec pozastavil
prevádzkovanie živnosti od 18. 2. 2019 do 18. 8. 2019. V roku 2018 dosiahol príjem zo živnosti vo
výške 10.736 eur pri výdavkoch 6.442 eur, ktoré si uplatnil percentom z príjmov, poistné do zdravotnej

poisťovne alebo sociálnych fondov nehradil. Medzi jeho reálne výdavky patrili náklady na pohonné
hmoty na 3000 km/mesiac, (podľa znalostí súdu pri priemernej spotrebe sú náklady 0,10 €/km) a mobilný
telefón.
Otec má navyše vyživovaciu povinnosť k maloletému R., ktorú si plní v rozsahu 130 eur mesačne. Jeho
priateľka, s ktorou býva v spoločnej domácnosti, je poberateľkou rodičovského príspevku.

24) Pri určení výživného súd vychádzal z potenciálu otca dosahovať príjem, ktorý pozostáva jednak zo
stabilného príjmu v podobe výsluhového dôchodku vo výške 1.100 € ako aj z príjmu z ďalšej činnosti.
Aj keď otec aktuálne nevykonáva živnosť, je v jeho možnostiach a schopnostiach nájsť si primerané
zamestnanie minimálne s mesačným čistým príjmom minimálne 500 eur. Z celkového potenciálu súd

odpočítal vyživovaciu povinnosť otca na plnoletého C., ktorú za primeranú považuje v rozsahu 100 €,
keďže tento si je schopný už aj vlastnou prácou čiastočne zabezpečiť svoje potreby. Pri čistom príjme
1500 eur a dvoch vyživovacích povinnostiach súd bežne určuje výživné v rozsahu 25 až 33 %. V danom
prípade vzhľadom na vek detí je optimálnych 30 % z príjmu otca, teda celkový rozsah vyživovacej
povinnosti vo výške 450 eur mesačne.

25) Po porovnaní nákladov a potrieb maloletého E. a maloletého R. súd za primerané výživné pre E.a
považuje sumu 300 €, táto suma zohľadňuje to, že osobnú starostlivosť o maloletého bude vykonávať
najmä matka, ako aj aktuálny prudký vývoj maloletého v puberte a jeho zvýšené nároky na stravovanie.
Maloletý navštevuje súkromná strednú školu, kde školné činí 55 € mesačne, má bežné nároky na

kultúrnu činnosť, šport, ošatenie a hygienu. Priemerné výdavky dieťaťa dosahujú 450 € mesačne.
Vzhľadom na pomer príjmov rodičov 900 € : 1.500 € je na mieste, aby otec dve tretiny uvedených
výdavkov hradil. Je nutné podotknúť, že dosiaľ otec hradil a prispieval na poistné maloletého vo výške
22 € a aj na bývanie v domácnosti matky, pričom je predpoklad, že časť týchto nákladov už v budúcnosti
znášať nebude.

26) Otec povinný uvedené výživné uhrádzať do 15. dňa mesiaca, na ktorý sa výživné poskytuje v súlade
s ust. § 76 ods. 1 Zákona o rodine, podľa ktorého výživné sa platí v pravidelných opakujúcich sumách,
ktoré sú zročné vždy na mesiac dopredu. Výživné sa uhrádza k rukám matky, dokým maloleté dieťa
nenadobudne plnoletosť.

27) Nakoľko medzi rodičmi nebolo sporné, že maloletý bude mať trvalý pobyt u matky, súd v tejto časti
nemal dôvod rozhodovať.

28) Nakoľko súd nezistil žiadne okolnosti hodné osobitného zreteľa, rozhodol podľa § 52 CMP, podľa

ktorého žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu trov konania.

29) Po vyhlásení rozsudku sa účastníci - manželia vzdali práva podať voči nemu odvolanie.Poučenie:

Proti tomuto rozsudku je odvolanie prípustné.
Odvolanie je potrebné podať v lehote 15 dní odo dňa doručenia rozsudku,

na Okresnom súde Žilina.

V odvolaní je potrebné uviesť:
- všeobecné náležitosti podania (§ 127 ods. 1 a 2 CSP), t. j.:
ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje, podpis a spisovú značku
tohto konania

- proti ktorému rozhodnutiu smeruje,
-vakomrozsahusarozhodnutienapáda;rozsah,vakomsarozhodnutienapáda,môžeodvolateľrozšíriť
len do uplynutia lehoty na podanie odvolania,
- z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(odvolacie dôvody podľa § 365 CSP) a

- čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).

Odvolanie možno odôvodniť len tým, že
- neboli splnené procesné podmienky,
- súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné

práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,
- rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,
- konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
- súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
- súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,

- zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie
prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené,
- rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci, alebo
- súd prvej inštancie nesprávne alebo neúplne zistil skutočný stav veci.

Odvolanie urobené v listinnej podobe treba predložiť v potrebnom počte rovnopisov s prílohami tak, aby
sa jeden rovnopis s prílohami mohol založiť do súdneho spisu a aby každý ďalší subjekt dostal jeden
rovnopis s prílohami.
Ak sa nepredloží potrebný počet rovnopisov a príloh, súd vyhotoví kópie podania na trovy toho, kto
podanie urobil.

Rozsudky o výživnom sú vykonateľné doručením.

Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh
na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona (zákon č. 233/1995 Z. z. o súdnych exekútoroch a

exekučnej činnosti v znení neskorších predpisov).
Ak ide o rozhodnutie o výchove maloletých detí, oprávnený môže podať návrh na súdny výkon
rozhodnutia.

Manžel, ktorý pri uzavretí manželstva prijal priezvisko druhého manžela ako spoločné priezvisko, môže

do troch mesiacov po právoplatnosti rozhodnutia o rozvode manželstva matričnému úradu oznámiť, že
prijíma opäť svoje predošlé priezvisko.

Manžel, ktorý pri uzavretí manželstva prijal priezvisko druhého manžela ako spoločné priezvisko a
zároveň si ponechal v poradí uvedené ako druhé priezvisko svoje predošlé priezvisko, môže do troch

mesiacov po právoplatnosti rozhodnutia o rozvode manželstva matričnému úradu oznámiť, že upúšťa
od používania spoločného priezviska.