Rozsudok ,
Potvrdené Judgement was issued on Wednesday, February 28, 2019

Súd: Krajský súd Prešov
Spisová značka: 20CoPr/1/2019

Identifikačné číslo súdneho spisu: 8717208535
Dátum vydania rozhodnutia: 28. 02. 2019
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Michal Boroň

ECLI: ECLI:SK:KSPO:2019:8717208535.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

KrajskýsúdvPrešovevsenátezloženomzpredsedusenátuJUDr.MichalaBoroňaasudcovJUDr.Petra

Straku a JUDr. Viery Kandrikovej v právnej veci žalobkyne X. U., S.. XX.X.XXXX, M. Z. X, zastúpená
JUDr. Ivom Babjakom, advokátom so sídlom Svidník, Sov. hrdinov 200/33, IČO: 42 227 534, proti
žalovanému I.C.A. s.r.o., so sídlom Svidník, Bardejovská 747, 31 662 013, zastúpený JUDr. Martou
Maruniakovou, advokátkou so sídlom Svidník, Sov. hrdinov 200/33, IČO: 35 514 906, o zaplatenie
3.118,32 Eur s príslušenstvom, o odvolaní žalovaného proti rozsudku Okresného súdu Poprad sp. zn.
20Cpr/22/2017-78 zo dňa 30.5.2018 v spojení s opravným uznesením sp. zn. 20Cpr/22/2017-106 zo
dňa 6.8.2018 takto

r o z h o d o l :

I. Potvrdzuje sa rozsudok.

II. Žalovaný je povinný nahradiť žalobkyni trovy odvolacieho konania v rozsahu 100 %, o ktorej výške
bude rozhodnuté osobitným rozhodnutím.

o d ô v o d n e n i e :

1. Súd prvej inštancie napadnutým rozsudkom rozhodol tak, že uložil žalovanému povinnosť zaplatiť
žalobkyni sumu 2.618 Eur spolu s 5 % ročným úrokom zo súm podľa výroku napadnutého rozsudku v
spojení s opravným uznesením.
Zároveň rozhodol o trovách konania tak, že žalobkyni priznal voči žalovanému náhradu trov konania

v rozsahu 100 % a v zostávajúcej časti žaloby konanie zastavil. Svoje rozhodnutie okrem iného
odôvodnil tým, že povinnosťou súdu je v prejednávaných prípadoch postupovať v súlade so zásadou
spravodlivosti. Pri rozhodovaní je nevyhnutnosťou rešpektovanie základných princípov C.s.p. o
spravodlivosti ochrany porušených práv a právom chránených záujmov tak, aby bol naplnený princíp
právnej istoty. Do práva na spravodlivý súdny proces nepatrí súčasne aj právo účastníka konania, aby
sa všeobecný súd stotožnil s jeho právnymi názormi, navrhovaním a hodnotením dôkazov (sp. zn. IV.ÚS
252/04) a rovnako neznamená ani to, aby účastník konania bol pred všeobecným súdom úspešný, teda

aby bolo rozhodnuté v súlade s jeho požiadavkou a právnymi názormi (sp. zn. I. ÚS 50/04).
V konaní bolo preukázané, že žalobkyňa si riadne uplatnila nárok voči žalovanému, avšak tento sa v
konaní nebránil produkciou žiadnych dôkazov a svoj postoj obmedzil na odmietanie a popieranie tvrdení
žalobkyne.
Vzhľadom na uvedené súd rozhodol tak, ako je uvedené vo výrokovej časti rozsudku a žalobu v rozsahu
späťvzatia čo do sumy prevyšujúcej sumu 500 Eur s príslušenstvom zastavil.
V časti uznanej výšky odstupného 1.108,88 Eur s príslušenstvom bez vykonania dokazovania žalobe

vyhovel.
Vo zvyšku uplatneného nároku mal súd za preukázané, že žalovaný žalobkyni vyplácal mzdu v rozpore
s ust. § 120 ZP, a to v dôsledku toho, že nezohľadnil koeficient náročnosti práce. V tomto smere súd
poukazuje na skutočnosť, že žalovaná svoj nárok riadne odôvodnila a preukazovala výplatnými páskamia tiež protokolom Inšpektorátu práce Prešov, ktorý konštatoval u šičiek zamestnaných u žalovaného
nesprávny výpočet mzdy, a súčasne súd zohľadnil skutočnosť, že žalovaný v konaní nepredložil pre
svojetvrdeniaotom,žežalobkyňanevykonávalaprácuvII.stupnináročnosti,žiadnedôkazyaneuniesol

takdôkaznébremeno,ktorévovzťahuknímtvrdenímskutočnostiamjednoznačnezaťažuježalovaného.
O trovách konania rozhodol podľa ust. § 255 CSP.

2. Proti tomuto rozsudku podal odvolanie žalovaný, ktorý navrhol odvolaciemu súdu, aby napadnutý
rozsudok zrušil a vrátil vec prvostupňovému súdu na ďalšie konanie a rozhodnutie. Podľa názoru

odvolateľa súd prvej inštancie na základe vykonaných dôkazov dospel k nesprávnym skutkovým
zisteniam, nezobral do úvahy vyjadrenia žalovaného, že nárok žalobcu je uplatnený a v časti týkajúcej sa
odstupného aj žalovaným uznaný v hrubom, čo predstavuje aj dôkaz, mzdový list predložený žalovaným.
Uplatnenie mzdových nárokov v hrubom je správne, avšak nespresnenie ani v odôvodnení rozsudku,
že sa jedná o nárok v hrubom, poškodzuje práva žalovaného na súdnu ochranu a spravodlivý súdny
proces. Z takého rozhodnutie potom vyplýva žalovanému povinnosť zaplatiť žalobkyni mzdové náhrady

v hrubom bez zohľadnenia zákonných povinností žalovaného ako zamestnávateľa. Súdne rozhodnutie
podľa názoru odvolateľa má riešiť spor definitívne, a tým myslí, že sa nemajú vytvárať predpoklady pre
ďalší spor. Nové spory vznikajú v praxi z toho, že žalobcovia žiadajú zaplatiť sumu uvedenú vo výroku
a odmietajú akceptovať zákonné povinnosti zamestnávateľa voči poisťovniam a daňovému úradu, z
ktorých vyplýva, že k rukám žalobcu ako zamestnanca je žalovaný ako zamestnávateľ povinný zaplatiť

iba čistú mzdu. Ďalej namietal v odvolaní zistenia súdu prvej inštancie, že žalovaný nesprávne zaradil
žalobkyňu do 1. stupňa náročnosti práce. Poukázal na to, že z protokolu o kontrole inšpektorátu práce
nevyplýva,ževšeobecnevšetkyšičkymajúbyťzaradenédo2.stupňanáročnostipráce.Sútamuvedené
šičky menovite a žalobkyňa medzi nimi nie je uvedená. O zaradení do stupňa náročnosti práce rozhoduje
zamestnávateľ a rovnaké pracovné zaradenie podľa pracovnej zmluvy pomenované ako napr. šička,

zvárač, zámočník a pod. neznamená rovnaký stupeň náročnosti práce. Ďalej nesúhlasil s konštatovaním
súdu prvej inštancie, že žalovaný neuniesol dôkazné bremeno svojich tvrdení s tým, že v prvom rade
neuniesol dôkazné bremeno svojich tvrdení žalobca.

3. K odvolaniu žalovaného sa vyjadrila žalobkyňa, ktorá navrhla odvolaciemu súdu, aby napadnutý

rozsudok potvrdil a priznal žalobkyni náhradu trov odvolacieho konania.

4. Krajský súd v Prešove (ďalej len „odvolací súd“) preskúmal vec bez nariadenia pojednávania (§ 379
a nasl. CSP) a dospel k záveru, že rozsudok je vecne správny.

5. Súd prvej inštancie vychádzal zo skutkového stavu, ktorý má oporu vo vykonanom dokazovaní,
vec správne právne posúdil a presvedčivo reagoval so zohľadnením okolností prípadu na procesné
prostriedky strán sporu. Podľa názoru odvolacieho súdu nezostali nezodpovedané žiadne otázky strán
sporu.

6. Pokiaľ súd prvej inštancie svoje rozhodnutie oprel o zistenie, že žalovaný žalobkyni vyplácal mzdu v
rozpore s ust. § 120 Zákonníka práce, a to v dôsledku toho, že nezohľadnil koeficient náročnosti práce,
tak odvolací súd sa s týmto tvrdením súdu prvej inštancie v plnom rozsahu stotožňuje a v súvislosti s
tým sa a stotožňuje aj s konštatovaním o neunesení dôkazného bremena zo strany žalovaného, ktorý
nepresvedčil, tak ako súd prvej inštancie, ani odvolací súd, že jeho konanie v prejednávanom prípade

bolo odlišné, ako konanie o porušení práv zamestnancov podľa § 120 ods. 1 Zákonníka práce (pozri
Protokol inšpektorátu práce Prešov zo dňa 1.7.2015).

7. Vzhľadom na skutočnosť, že v prejednávanom prípade sa jedná o typické konanie so slabšou
zmluvnou stranou podľa druhej hlavy tretieho dielu § 316 a nasl. Civilného sporového poriadku.

Neunesenie dôkazného bremena pri prejednávaní individuálnych pracovných sporoch zo strany
zamestnávateľa má za následok úspech zamestnanca - žalobkyne v konaní.

8. Vo vzťahu k odvolacej námietke týkajúcej sa priznania mzdy brutto, odvolací súd poukazuje na to, že
žalovaný počas celého konania pred súdom prvej inštancie túto námietku nevzniesol a táto námietka nie

je novotou v konaní podľa § 366 Civilného sporového poriadku, avšak odvolací súd napriek uvedenému
poukazuje na to, že súd prvej inštancie správne uložil žalovanému povinnosť zaplatiť náhradu mzdy
brutto, tzv. v hrubom.Podľa ust. § 141 ods. 7 Zákonníka práce sa náhrada mzdy poskytuje v sume priemerného zárobku
zamestnanca. Priemerný zárobok na pracovnoprávne účely je definovaný v ust. § 134 Zákonníka
práce. Priemerný zárobok sa zisťuje zo mzdy zúčtovanej zamestnancovi na výplatu v rozhodujúcom

období a z obdobia odpracovaného zamestnancom v rozhodujúcom období. Ide teda o mzdu zúčtovanú
zamestnancovi podľa Zákonníka práce, v zmysle ktorého sa mzdou rozumie mzda brutto. Z týchto
dôvodov by mal súd náhradu mzdy v prípade neplatného skončenia pracovného pomeru priznávať
ako náhradu mzdy brutto. V aplikačnej praxi sa možno stretnúť s rozhodnutiami, ktoré túto náhradu
mzdy priznali netto. V takom prípade sa však zamestnávateľ nezbavuje povinnosti jednorazovo zúčtovať

náhradu mzdy a zároveň z nej odviesť poistné na sociálne poistenie, preddavok na zdravotné poistenie
a zraziť preddavok na daň z príjmu.

9. So zreteľom na uvedené sú námietky odvolateľa neopodstatnené a odvolací súd postupom podľa
§ 387 CSP napadnutý rozsudok ako vecne správny so stotožnením sa s odôvodnením napadnutého
rozsudku napadnutý rozsudok potvrdil.

10. Rozhodnutie prijal senát Krajského súdu v Prešove v pomere hlasov 3:0.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku nie je prípustné odvolanie.
Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP) v lehote

dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý
rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia
opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy ( § 427 ods. 1 CSP).
Dovolateľ musí byť s výnimkou prípadov podľa § 429 ods.2 v dovolacom konaní zastúpený advokátom.
Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP).

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).