Rozsudok ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Judgement was issued on Wednesday, June 7, 2018

Súd: Okresný súd Žilina
Spisová značka: 13C/204/2014

Identifikačné číslo súdneho spisu: 5114206443
Dátum vydania rozhodnutia: 07. 06. 2018
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Beáta Svediaková

ECLI: ECLI:SK:OSZA:2018:5114206443.6

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Žilina v konaní pred samosudkyňou JUDr. Beátou Svediakovou v spore žalobcu F. O., nar.

XX.XX.XXXX, bytom G.F. XXX/X, XXX XX G. D. O., zast.: JUDr. Dušan Repák, advokát, Advokátska
kancelária, Krížna 47, 811 07 Bratislava, proti žalovanému Kovimport spol. s r. o., so sídlom Štrková 4,
011 88 Žilina, IČO: 36 745 529, zast.: JUDr. Martin Olos, advokát, so sídlom Karola Kašjaka 1, 013 13
Rajecké Teplice, o zaplatenie 267,60 Eur a 4.050,- Kč s prísl., takto

r o z h o d o l :

I. Žalobu z a m i e t a.

II. Žalovanému proti žalobcovi p r i z n á v a náhradu trov konania v rozsahu 100%.

o d ô v o d n e n i e :

1. Žalobca sa žalobou domáhal, aby súd uložil žalovanému povinnosť zaplatiť mu sumu 267,60 eur

spolu s úrokmi z omeškania vo výške 8,5% ročne z tejto sumy od 07.09.2013 do zaplatenia, ďalej sumu
4.050 eur spolu s úrokmi z omeškania vo výške 8,5% ročne z tejto sumy od 07.09.2013 do zaplatenia
a nahradiť mu trovy konania. Žalobu skutkovo vymedzil tak, že na základe pracovnej zmluvy uzavretej
medzi žalobcom a žalovaným pracoval žalobca u žalovaného ako vodič - skladník. Žalobca vykonal
pre žalovaného v období od 05.04.2012 do 25.10.2012 pracovné cesty, pričom predložil žalovanému
podklady pre vyúčtovanie týchto pracovných ciest, a to dňa 27.08.2013, žalovaný však vyúčtovanie
týchto pracovných ciest v zákonom stanovenej lehote nevykonal a dlžné sumy stravného žalobcovi

nevyplatil. Konkrétne ide o sumu 267,60 eur titulom stravného za vykonané tuzemské pracovné cesty
a o sumu 4.050 Kč titulom stravného za vykonané zahraničné pracovné cesty, ktorý nárok mu vyplýva
zo zákona č. 283/2002 Z.z. o cestovných náhradách. Zároveň si žalobca s poukazom na ust. § 517
ods.2 Občianskeho zákonníka uplatnil aj zákonný úrok z omeškania. Keďže žalovaný stravné žalobcovi
napriek písomnej výzve nevyplatil, domáha sa žalobca svojho práva súdnou cestou.

2. Súd vo veci rozhodol platobným rozkazom č.k. 4RO/58/2014 - 247 zo dňa 28.04.2014 proti

ktorému podal žalovaný v zákonnej lehote odpor s odôvodnením vo veci samej, čím podľa vtedajšej
procesnoprávnej úpravy platobný rozkaz zrušil zo zákona. V odpore (č.l.249) žalovaný uviedol, že
žalobca bol zamestnaný ako vodič nákladného vozidla, pričom jeho základnou pracovnou náplňou bolo
vykonanie jázd s nákladným vozidlom, ktorým prepravoval tovar. Z uvedeného dôvodu ani obsahovo
nemožno hovoriť o pracovných cestách a vyslaní na pracovnú cestu. Poprel teda v celom rozsahu
základ uplatneného nároku. Žalovaný ďalej poukázal na to, že vykazovanie pracovných ciest žalobcom
je nepravdivé a zmätočné, nakoľko žalobca deklaroval jazdy, ktoré neodjazdil alebo sa neuskutočnili. Za

každý mesiac riadne žalobca obdržal stravné lístky.

3. Žalobca vo svojom vyjadrení k odporu (č.l.273) poukázal najmä na zákonnú úpravu v zmysle ktorej
pracovná cesta podľa zákona o cestovných náhradách je čas od nástupu zamestnanca na cestu navýkon práce do iného miesta, ako je jeho pravidelné pracovisko, vrátane výkonu práce v tomto mieste
do skončenia tejto cesty, a ak pravidelné pracovisko nie je dohodnuté v pracovnej zmluve, tak sa za
pravidelné pracovisko sa považuje miesto výkonu práce dohodnuté v pracovnej zmluve, pričom žalobca

mal v pracovnej zmluva dohodnuté miesto výkonu práce G. XX, Ž., a teda ak žalobca vykonal akýkoľvek
pracovný výkon mimo tohto miesta, jedná sa o pracovnú cestu.

4. Súd vo veci vykonal dokazovanie výsluchom procesných strán a oboznámením s listinnými dôkazmi.
Žalobca zotrval na žalobe v celom rozsahu, žalovaný v celom rozsahu poprel základ uplatneného

nároku, popieral teda že by žalobca vykonal pre neho pracovné cesty vo vymedzenom období
resp., že ho žalovaný na takéto pracovné cesty vyslal. Zdôrazňoval, že ani predložené karty vodiča
nepreukazujú realizáciu pracovných ciest, nakoľko z nich nemožno objektívne zistiť konkrétnu trasu
jazdy a nepreukazujú ani čas ich vykonania. Tiež poukázal na to, že žalobcovi boli riadne vydávané
stravné lístky za každý mesiac pracovného pomeru, a teda náhradu stravného žiada duplicitne.

5. Z pracovnej zmluvy uzatvorenej medzi žalobcom ako zamestnancom a žalovaným ako
zamestnávateľom dňa 26.11.2008 (č.l.288) má súd za preukázané, že na jej základe vznikol žalobcovi u
žalovaného pracovný pomer dňom 01.12.2008, ktorý následne skončil dňom 07.01.2013. Skutočnosť,
že pracovný pomer žalobcu u žalovaného skončil dňom 07.01.2013 v konaní nebola sporná. Tiež v
konaní nebolo sporné, že dojednaný druh práce bol vodič - skladník, a miesto výkonu práce bolo

dohodnuté G. XX, XXX XX Ž..

6. Žalobca sa domáhal zaplatenia žalovaných súm titulom cestovných náhrad - stravného za vykonané
pracovné cesty za obdobie od 05.04.2012 do 25.10.2012, t.j. nárok uplatnený v konaní vymedzil ako
nárok na cestovné náhrady podľa zákona č. 283/2002 Z.z. o cestovných náhradách. Žalovaný však v

konaní poprel, že vyslal žalobcu v období ním vymedzenom, t.j. v období od 05.04.2012 do 25.10.2012
na ním tvrdené pracovné cesty a že tieto žalobca aj vykonal a v tejto súvislosti zdôraznil najmä to, že
zoznam pracovných ciest tvrdených žalobcom, je zoznamom ktorý si vypracoval sám žalobca, je teda
súkromnou listinou, ktorej pravdivosť/správnosť žalovaný popiera.

7. Podľa Čl.8 Základných princípov Civilného sporového poriadku strany sporu sú povinné označiť
skutkové tvrdenia dôležité pre rozhodnutie vo veci a podoprieť svoje tvrdenia dôkazmi, a to v súlade s
princípom hospodárnosti a podľa pokynov súdu.

8. Keďže žalovaný účinne poprel tvrdenia žalobcu, že ako zamestnávateľ vyslal žalobcu na ním tvrdené

pracovné cesty vo vymedzenom časovom období a že žalobca tieto cesty aj vykonal, žalobcu v spore
zaťažovalo dôkazné bremeno na preukázanie svojho tvrdenia, že v období od 05.04.2012 do 25.10.2012
ho žalovaný ako zamestnávateľ vyslal na ním tvrdené pracovné cesty a že tieto aj vykonal. Žalobca
navrhol vykonať dopyt na 53 obchodných spoločností, či v konkrétne ním vymedzených dňoch, doviezol
pre tieto spoločnosti tovar, t.j. že vykonal predmetné pracovné cesty. Súd tento dôkaz vykonal, ako

to vyplýva z listinných dôkazov založených v súdnom spise na č.l. 352 až 483, teda primárne zameral
otázku dokazovania na preukázanie skutočnosti resp. tvrdení žalobcu, že žalovaný ako zamestnávateľ
vyslal žalobcu v ním vymedzenom časovom období na pracovné cesty a že tieto žalobca aj vykonal.

9. Zo spoločností označených žalobcom v počte 53, potvrdilo, že žalobca doviezol v konkrétnych dňoch

tovar iba päť spoločností, a to spoločnosť DOLVAP, s.r.o., so sídlom Priemyselná ul., 013 03 Varín, ktorá
potvrdila, že žalobca doviezol do ich spoločnosti tovar dňa 15.06.2012 medzi 9.00 hod. a 9,25 hod.
(č.l. 355), ďalej spoločnosť RAVEN, a.s., so sídlom Šoltésovej 420/2, 017 01 Považská Bystrica, a to
dňa 06.07.2012( č.l.455), spoločnosť Ferona, a.s., so sídlom Bytčická cesta 12, 011 45 Žilina, a to dňa
27.07.2012 a 20.08.2012 (č.l.460), tiež spoločnosť ITAL INOX, s.r.o, so sídlom Ulica svornosti 100, 820

11 Bratislava, dňa 01.08.2012 (č.l.473) a spoločnosť ARCIMPEX s.r.o, so sídlom K čističce 53, 739 25
Sviadnov, Česká republika, a to dňa 12.07.2012 (č.l.479).

10. Žalobca sa v konaní domáhal zaplatenia žalovaných súm titulom cestovných náhrad - stravného,
z dôvodu vykonaných pracovných ciest. Poskytovanie náhrad výdavkov a iných plnení (ďalej len

"náhrada") pri pracovných cestách, aj zahraničných upravuje zákon č. 283/2002 Z.z. o cestovných
náhradách.11. Podľa § 2 ods.1 zákona č. 283/2002 Z.z. pracovná cesta podľa tohto zákona je čas od nástupu
zamestnanca na cestu na výkon práce do iného miesta, ako je jeho pravidelné pracovisko, vrátane
výkonu práce v tomto mieste do skončenia tejto cesty. Pracovná cesta podľa tohto zákona je aj cesta,

ktorá trvá od nástupu osoby uvedenej v § 1 ods. 2 na cestu na plnenie činností pre ňu vyplývajúcich z
osobitného postavenia vrátane výkonu činností do skončenia tejto cesty.

Podľa odseku 2 zahraničná pracovná cesta podľa tohto zákona je čas pracovnej cesty (odsek 1) v
zahraničí vrátane výkonu práce v zahraničí do skončenia tejto cesty.

Podľa odseku 3 pravidelné pracovisko podľa tohto zákona je miesto písomne dohodnuté so
zamestnancom. Ak také miesto nie je dohodnuté, je pravidelným pracoviskom miesto výkonu práce
dohodnuté v pracovnej zmluve alebo v dohodách o prácach vykonávaných mimo pracovného pomeru.
Ak ide o zamestnancov, ktorým častá zmena pracoviska vyplýva z osobitnej povahy povolania, možno
ako pravidelné pracovisko dohodnúť aj miesto pobytu.

12. V súdenej veci mal žalobca v pracovnej zmluve dohodnuté miesto výkonu práce sídlo spoločnosti
žalovaného teda G. Č.. XX, Ž.. Nebolo teda v pracovnej zmluve dohodnuté pravidelné pracovisko.
V zmysle citovaného ust. § 2 ods.3 zákona č. 283/20002 Z.z. ak nie je dohodnuté v pracovnej
zmluve pravidelné pracovisko, platí, že pravidelný pracoviskom je miesto výkonu práce dohodnuté v

pracovnej zmluve. V súdenej veci mal žalobca v pracovnej zmluve dohodnuté miesto výkonu práce sídlo
spoločnosti žalovaného teda G. Č.. XX, Ž., a zároveň v pracovnej zmluve nebolo dohodnuté pravidelné
pracovisko čiže pravidelným pracoviskom žalobcu bolo miesto výkonu dohodnuté v pracovnej zmluve,
t.j. sídlo spoločnosti žalovaného - G. XX, Ž..

13. Ako je už uvedené v odseku 9. zo spoločností označených žalobcom v počte 53, potvrdilo, že
žalobca doviezol v konkrétnych dňoch tovar iba päť spoločností, a to spoločnosť DOLVAP, s.r.o., so
sídlom Priemyselná ul., 013 03 Varín, ktorá potvrdila, že žalobca doviezol do ich spoločnosti tovar dňa
15.06.2012 medzi 9.00 hod. a 9,25 hod. (č.l. 355), ďalej spoločnosť RAVEN, a.s., so sídlom Šoltésovej
420/2, 017 01 Považská Bystrica, a to dňa 06.07.2012 (č.l. 455), spoločnosť Ferona, a.s., so sídlom

Bytčická cesta 12, 011 45 Žilina, a to dňa 27.07.2012 a 20.08.2012 (č.l. 460), tiež spoločnosť ITAL
INOX, s.r.o, so sídlom Ulica svornosti 100, 820 11 Bratislava, dňa 01.08.2012 (č.l. 473) a spoločnosť
ARCIMPEX s.r.o, so sídlom K čističce 53, 739 25 Sviadnov, Česká republika, a to dňa 12.07.2012 (č.l.
479). Súd tak dospel k záveru, že žalobca uniesol dôkazné bremeno, ktoré ho v konaní zaťažovalo iba
čiastočne, keď vykonaným dokazovaním bolo preukázané, že bol na pracovnej ceste dňa 15.06.2012,

dňa 06.07.2012, dňa 12.07.2012, dňa 27.07.2012, dňa 01.08.2012 a dňa 20.08.2012, keďže bol
preukázateľne na inom mieste než bolo jeho pravidelné pracovisko, ktorým v danej veci bolo dohodnuté
miesto výkonu práce G. XX, Ž., pričom dňa 12.07.2012 išlo o zahraničnú pracovnú cestu. Realizácia
ostatných pracovnýchciestžalobcomvnímvymedzenomčasovomobdobívkonanípreukázanánebola.

14. Podľa § 5 ods.1 zákona č. 283/2002 Z.z. zamestnancovi patrí stravné za každý kalendárny deň
pracovnejcestyzapodmienokustanovenýchtýmtozákonom.Sumastravnéhojeustanovenávzávislosti
od času trvania pracovnej cesty v kalendárnom dni, pričom čas trvania pracovnej cesty je rozdelený na
časové pásma
a) 5 až 12 hodín,

b) nad 12 hodín až 18 hodín,
c) nad 18 hodín.

Podľa odseku 2 sumu stravného pre časové pásma podľa odseku 1 ustanoví opatrenie, ktoré vydá
Ministerstvo práce, sociálnych vecí a rodiny Slovenskej republiky (ďalej len "ministerstvo"); opatrenie sa

vyhlási uverejnením jeho úplného znenia.
Podľa odseku 3, ak zamestnávateľ vyslaním na pracovnú cestu, ktorá trvá menej ako 5 hodín, neumožní
zamestnancovi stravovať sa zvyčajným spôsobom, môže mu poskytnúť stravné až do sumy stravného
ustanovenej pre časové pásmo 5 až 12 hodín alebo zabezpečiť bezplatné stravovanie.

Podľa odseku 4, ak zamestnanec, ktorému častá zmena pracoviska vyplýva z osobitnej povahy
povolania, vykoná počasa) kalendárneho dňa viac pracovných ciest, z ktorých každá trvá menej ako 5 hodín, pričom celkový
súčet trvania týchto pracovných ciest je 5 hodín a viac, patrí zamestnancovi stravné za celkový čas
trvania týchto pracovných ciest,

b) dvoch kalendárnych dní pracovnú cestu, ktorá trvá v každom kalendárnom dni menej ako 5 hodín
a ktorá celkovo trvá najmenej 5 hodín, patrí zamestnancovi stravné v sume ustanovenej pre časové
pásmo 5 až 12 hodín,
c) jednej pracovnej zmeny v rámci dvoch kalendárnych dní viac pracovných ciest, z ktorých každá
trvá menej ako 5 hodín, pričom celkový súčet trvania týchto pracovných ciest je 5 hodín a viac, patrí

zamestnancovi stravné za celkový čas trvania týchto pracovných ciest.

Podľa odseku 5, so zamestnancom, ktorému častá zmena pracoviska vyplýva z osobitnej povahy
povolania, možno v pracovnej zmluve alebo v dohode o práci vykonávanej mimo pracovného pomeru
dohodnúť odchylne od tohto zákona podmienky na poskytovanie stravného, ako aj nižšie sumy
stravného, najviac však o 5% z ustanovenej sumy stravného; suma stravného sa zaokrúhli na najbližší

eurocent nahor.

Podľa odseku 6, Ak má zamestnanec na pracovnej ceste preukázane zabezpečené bezplatné
stravovanie v celom rozsahu, zamestnávateľ mu stravné neposkytuje. Ak má zamestnanec na pracovnej
ceste preukázane zabezpečené bezplatné stravovanie čiastočne, zamestnávateľ stravné určené podľa

odsekov 1, 2 alebo 5 kráti o 25% za bezplatne poskytnuté raňajky, o 40% za bezplatne poskytnutý obed
a o 35% za bezplatne poskytnutú večeru z ustanovenej sumy stravného pre časové pásmo nad 18 hodín
alebo z najvyššej dohodnutej sumy stravného podľa odseku 5.

Podľa odseku 7, ak má zamestnanec na pracovnej ceste v rámci ubytovacích služieb preukázane

poskytnuté raňajky, zamestnávateľ stravné podľa odsekov 1, 2 alebo 5 kráti spôsobom ustanoveným
v odseku 6.

Podľa odseku 8, zamestnávateľ stravné nekráti spôsobom ustanoveným v odsekoch 6 a 7, ak
zamestnanec nemohol využiť zabezpečené jedlo alebo poskytnuté raňajky z dôvodov, ktoré nezavinil.

Podľa odseku 9, preukázanie zabezpečeného jedla podľa odseku 6 alebo poskytnutých raňajok podľa
odseku 7 sa môže nahradiť vyhlásením zamestnanca vo vyúčtovaní náhrad.

Podľa odseku 10, suma stravného určená podľa odsekov 6 a 7 sa zaokrúhli na najbližší eurocent nahor.

Podľa odseku 11, po dobu prerušenia pracovnej cesty z dôvodu návštevy rodiny zamestnanca [ § 4 ods.
1 písm. e)] alebo po dobu dohodnutého prerušenia pracovnej cesty z dôvodov na strane zamestnanca
( § 3 ods. 2), stravné zamestnancovi nepatrí.
Podľa § 13 ods.1 pri zahraničnej pracovnej ceste zamestnancovi patrí za každý kalendárny deň

zahraničnej pracovnej cesty za podmienok ustanovených týmto zákonom stravné v eurách alebo v
cudzej mene. Stravné v cudzej mene je ustanovené v závislosti od času trvania zahraničnej pracovnej
cesty mimo územia Slovenskej republiky v kalendárnom dni, pričom čas trvania zahraničnej pracovnej
cesty mimo územia Slovenskej republiky je rozdelený na časové pásma
a) do 6 hodín vrátane,

b) nad 6 hodín až 12 hodín,
c) nad 12 hodín.

15. Ako vyplýva z ustanovenia § 5 a 13 zákona č. 283/2002 Z.z. suma stravného je ustanovená v
závislosti od času trvania pracovnej cesty v kalendárnom dni. V prípade pracovných ciest v dňoch

15.06.2012, 06.07.2012, 12.07.2012, 7.07.2012, 01.08.2012 a 20.08.2012, teda žalobcu zaťažovalo
dôkazné bremeno na preukázanie času trvania predmetných pracovných ciest. Žalobca však ani toto
dôkazné bremeno neuniesol.

16. Vychádzajúc z výsledkov vykonaného dokazovania súd dospel k záveru, že žalobca neuniesol

dôkazné bremeno, ktoré ho v konaní zaťažovalo na preukázanie svojich tvrdení, že v ním vymedzenom
časovom období v konkrétnych dňoch bol žalovaným vyslaný na pracovné cesty, tieto aj uskutočnil.
Neuniesol ani dôkazné bremeno na preukázanie času trvania pracovných ciest v dňoch 15.06.2012,06.07.2012,12.07.2012,7.07.2012,01.08.2012a 20.08.2012.Súdpretožalobuakonedôvodnúvcelom
rozsahu zamietol.

17. Pre úplnosť dôvodov súd uvádza, že pokiaľ sa žalobca snažil preukázať základ nároku výpismi z tzv.
karty vodiča, ktoré v rozsiahlom počte aj predložil, tak z karty vodiča nie je možné objektívne zistiť, na
akých konkrétnych v cestách, trasách sa vozidlo pohybovalo, čo napokon v priebehu konania uznal aj
sám žalobca (č.l. 297). Tiež súd uvádza, že v konaní nebolo sporné, že žalobca navyše prevzal počas
trvania pracovného pomeru stravné lístky za každý odpracovaný deň.

18. O náhrade trov konania súd rozhodol na základe ust. § § 255 ods.1 Civilného sporového poriadku,
v zmysle ktorého súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci. Žalovaný
mal vo veci plný úspech, preto mu súd priznal proti žalobcovi náhradu trov konania v rozsahu 100%.
O výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa
konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník (§ 262 ods.2 C.s.p).

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia na Okresnom súde
Žilina.

V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v

akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody)
a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).
Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie
odvolania.

Odvolanie možno odôvodniť len tým, že
a) neboli splnené procesné podmienky,
b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,
c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,

d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie
prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo

h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej
inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada
mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej.

Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na
podanie odvolania.

Prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli uplatnené v konaní pred

súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy, ak
a) sa týkajú procesných podmienok,
b) sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu,
c) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne
rozhodnutie vo veci alebo

d) ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie.

Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh
na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona (zákon č. 233/1995 Z.z. o súdnych exekútoroch a
exekučnej činnosti v znení neskorších predpisov); ak ide o rozhodnutie o výchove maloletých detí, návrh

na súdny výkon rozhodnutia.