Rozsudok ,
Potvrdené Judgement was issued on Wednesday, March 28, 2019

Súd: Krajský súd Prešov
Spisová značka: 19Co/167/2018

Identifikačné číslo súdneho spisu: 8117224385
Dátum vydania rozhodnutia: 28. 03. 2019
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Zlata Simková

ECLI: ECLI:SK:KSPO:2019:8117224385.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Prešove v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Zlaty Simkovej a členov

senátu JUDr. Gabriely Világiovej a JUDr. Karola Krochtu v spore žalobcu: Poštová banka, a.s., so
sídlom Dvořákovo nábrežie 4, Bratislava, IČO: 31 340 890, zast. Advokátska kancelária RELEVANS
s.r.o., so sídlom Dvořákovo nábrežie 8A, Bratislava, IČO: 47 232 471, proti žalovanému: X. M., nar.
XX.XX.XXXX, bytom B. XX, Z., o zaplatenie 4.967,57 Eur s príslušenstvom, o odvolaní žalobcu proti
rozsudku Okresného súdu Prešov č. k. 10Csp/239/2017-55 zo dňa 31.05.2018 takto jednohlasne

r o z h o d o l :

P o t v r d z u j e rozsudok v jeho napadnutej časti, t. j. vo výrokoch o zamietnutí žaloby v prevyšujúcej
časti a trovách konania.

Stranám sporu sa náhrada trov odvolacieho konania n e p r i z n á v a .

o d ô v o d n e n i e :

1. Napadnutým rozsudkom súd prvej inštancie uložil žalovanému povinnosť zaplatiť žalobcovi istinu vo
výške 4.967,57 Eur, dlžné úroky z istiny vo výške 599,01 Eur, bankové poplatky vo výške 4,75 Eur a
úrok z omeškania vo výške 5 % ročne zo sumy 4.967,57 Eur od 01.11.2017 do zaplatenia, a to všetko
v lehote 3 dní od právoplatnosti rozsudku.

2. V prevyšujúce časti žalobu zamietol.

3. Vyslovil, že žalobca má nárok na náhradu trov konania voči žalovanému v rozsahu 76,42 %, o výške
ktorých bude rozhodnuté samostatným uznesením po právoplatnosti tohto rozsudku.

4.Rozhodnutieprávneodôvodnilpodľaust.§§1ods.2;2písm.a),b);9ods.2;11ods.1zák.č.129/2010
Z. z. o spotrebiteľských úveroch a o iných úveroch a pôžičkách pre spotrebiteľov, §§ 52 ods. 1 až 4; 53
ods. 9; 54 ods. 1, 2; 517 ods. 1, 2; 565 Občianskeho zákonníka, § 497 Obchodného zákonníka, § 3 ods.

1 nariadenia vlády SR č. 87/1995 Z. z.

5. Konštatoval, že z vykonaného dokazovania mal za preukázané, že žalobca uzavrel so žalovaným
dňa 15.04.2016 zmluvu o spotrebiteľskom úvere Dobrá pôžička č. XXXXXXXXXX vo výške 5.000
eur, a to podľa zákona č. 129/2010 Z.z. o spotrebiteľských úveroch. Na základe uzatvorenej zmluvy
boli žalovanému, ktorý je fyzickou osobou, nepodnikateľom, dočasne poskytnuté peňažné prostriedky
vo forme úveru žalobcom, ktorý poskytuje úvery v rámci predmetu svojej podnikateľskej činnosti.

Uzatvorená zmluva obsahovala všetky povinné náležitosti vyžadované ZoSÚ v § 9 ods. 2 reflektujúc
jeho eurokonformný výklad v porovnaní s článkom 10 ods. 2 smernice Európskeho parlamentu a Rady
2008/48/ES z 23.04.2008 o zmluvách o spotrebiteľskom úvere. Nárok uplatnený žalobou je teda v časti
o zaplatenie istiny 4.967,57 Eura (poskytnutý úver 5.000 eur - suma 32,43 Eura započítaná na istinu= 4.967,57 Eura) v plnom rozsahu dôvodný, keď žalovaný žalobcovi pohľadávku v uvedenej výške
neuhradil, jej výšku nerozporoval, a preto súd zaviazal žalovaného k jej uhradeniu. K uvedenej sume bol
priznaný aj úrok z istiny vyčíslený do zosplatnenia úveru (t.j. do 15.11.2016) vo výške 599,01 Eura, ktorý

pozostával z kapitalizovaného zmluvného úroku vyčísleného do zosplatnenia vo výške 428,36 Eura,
úroku z omeškania za uvedené obdobie vo výške 244,13 Eura po odpočítaní sumy 73,48 Eura, ktorá
bola uhradená žalovaným a započítaná na úrok.

6.Pokiaľideobankovépoplatky,považovalsúdprvejinštanciezadôvodnépriznaťnezaplatenýpoplatok

za upozornenie pred výzvou vo výške 1,25 Eura (vo výške poštovného) a poplatok za výzvu na splatenie
úveru vo výške 3,50 Eura, ktoré boli v zmluve riadne dohodnuté a v konaní preukázané. Súd prvej
inštancie však nepriznal poplatky za upomienky, pretože ich realizáciu žalobca v konaní žiadnym
spôsobom nepreukázal. Z toho dôvodu žalobu v časti o zaplatenie 35 Eur zamietol.

7. Z dôvodu omeškania žalovaného s plnením peňažného dlhu vzniklo žalobcovi právo na zaplatenie

úrokov z omeškania. Žalobcom požadovaná sadzba úrokov z omeškania predstavovala 5 % ročne, a
táto nepresahovala výšku stanovenú predpismi občianskeho práva. Žalovanému bola preto uložená
povinnosť zaplatiť aj úroky z omeškania vo výške 5 % ročne z istiny pohľadávky, teda zo sumy 4.967,57
Eura od 01.11.2017 do zaplatenia.

8. Súd prvej inštancie nepovažoval tiež za opodstatnený nárok žalobcu týkajúci sa kapitalizovaného
zmluvného úroku za obdobie od 15.11.2016 do 31.10.2017 vo výške 709,75 Eura, ako aj zmluvného
úroku vo výške 14,90 % ročne zo sumy nesplatenej istiny od 01.11.2017 do zaplatenia, teda úroku
po zosplatnení úveru do jeho zaplatenia konštatujúc, že istina je suma poskytnutých finančných
prostriedkov veriteľom vo forme úveru podľa ust. § 503 ods. 1 prvej vety Obchodného zákonníka.

Zmluvné úroky sú vždy splatné spolu so záväzkom vrátiť použité peňažné prostriedky, t.j. spolu s istinou.
Doba splatnosti úrokov za poskytnutie peňazí sa tak zhoduje s dobou splatnosti úveru. Celková suma
úrokov však musí byť zaplatená najneskôr do splatnosti dlžného zostatku úveru. Žalobca ako veriteľ
preto nemohol oprávnene požadovať od žalovaného ako dlžníka zmluvné úroky aj po splatnosti úverovej
istiny. Po vyhlásení celého úveru za splatný dňa 15.11.2016 sa istina úveru ďalej zmluvne neúročí,

žalobcovi prislúchajú len úroky z omeškania. Uvedený záver vyplýva z podstaty zmluvného úroku, ktorá
je odplatou za používanie finančných prostriedkov, ktoré sa poskytujú dlžníkovi do doby splatnosti.
Žalobca poskytuje zmluvne finančné prostriedky žalovanému iba po dobu platnosti úverovej zmluvy,
po vyhlásení splatnosti požaduje peňažné prostriedky vrátiť v poskytnutej výške, teda nie je oprávnený
požadovať od žalovaného aj zmluvne dohodnuté úroky, ale iba úroky z omeškania.

9. Z vyššie uvedených dôvodov súd v týchto častiach žalobu zamietol.

10. Výrok o trovách konania odôvodnil súd prvej inštancie podľa ust. §§ 255 ods. 2, 257, 262 ods. 1, 2
CSP. Konštatoval, že žalobca bol úspešný v rozsahu 88,21 %. Žalovaný mal úspech iba v rozsahu 11,79

%, a preto má žalobca voči žalovanému nárok na náhradu trov konania v rozsahu 76,42 % (88,21 % -
11,79 %), o ktorých výške bude rozhodnuté v samostatnom uznesení po právoplatnosti tohto rozsudku
podľa § 262 ods. 2 CSP.

11. Proti tomuto rozsudku, a to proti výroku o zamietnutí žaloby v prevyšujúcej časti podal v zákonom

stanovenej lehote odvolanie žalobca. V odvolaní uviedol, že súd prvej inštancie na základe vykonaných
dôkazov dospel k nesprávnym skutkovým zisteniam a vec nesprávne právne posúdil. Tvrdenie súdu
prvej inštancie, že žalobcovi nepatria úroky po zosplatnení, odporuje zákonu a protiprávne zvýhodňuje
protiprávne konanie spotrebiteľa. Takáto ochrana spotrebiteľa nielen že nie je primeraná, ale popiera
všetky zásady civilného konania, predovšetkým rovnosť strán. Žalobca má nárok na zmluvné úroky.

Zosplatnenie úveru spôsobuje len jedinú zmenu v záväzku, a to v lehote konečnej splatnosti a straty
práva platiť v splátkach. Žiaden zákon neupravuje, že zosplatnenie úveru spôsobuje zmenu všetkých
zmluvných podmienok. Alternatíva plnenia dlhu v splátkach je výhodou, ktorá je dlžníkovi poskytnutá na
úkor veriteľa a možno predpokladať, že záujmom veriteľa je uspokojenie celej pohľadávky v najkratšom
možnom čase. Vyhlásenie predčasnej splatnosti úveru je možné označiť rôznymi synonymami, pričom

v právnej praxi sa často používa pojem „strata výhody splátok“. Z definície predčasného splatenia
úveru, jeho synonymického označenia vyplýva len jeden právny záver, a to, že predčasné vyhlásenie
splatnosti úveru sa týka len zmeny v lehote splatnosti úveru a straty výhody splátok, nie však ostatných
dojednaných podmienok. Nejde tak o privatívnu nováciu celého záväzku. Podľa rozsudku Najvyššiehosúdu ČR z 13. 12. 2006, sp. zn. 33 Odo 399/2005 môžu účastníci dohody podľa § 516 Občianskeho
zákonníka dohodou zmeniť vzájomné práva a povinnosti. Ak z dohody nevyplýva nepochybne, že
dohodnutím nového záväzku má doterajší záväzok zaniknúť, vzniká nový záväzok vedľa doterajšieho

záväzku, ak sú pre jeho vznik splnené zákonom požadovaní náležitosti. Táto zmena v obsahu záväzku
dohodou strán sa nazýva kumlatívna novácia. Na rozdiel od tzv. privatívnej novácie podľa ust. § 570
OZ, pri ktorej doterajší záväzok zaniká a je nahradený novým, sa pri kumulatívnej novácii jedná o
zmenuzatrvaniaexistujúcehoprávnehovzťahuspočívajúcehovzánikuurčitýchdoterajšíchvzájomných
práv a povinnosti a v ich nahradení novo dohodnutými vedľa už existujúcich. Nová dohoda zmluvných

strán o termínu splatnosti znamená síce zánik povinnosti dlžníka splniť dlh tak, ako bolo pôvodne
dohodnuté, nie však zánik jeho povinnosti plniť; menia sa len jednotlivé práva a povinnosti v existujúcom
právnom vzťahu. Je totiž potrebné rozlišovať záväzok ku konkrétnemu plneniu (t.j. jednotlivé povinnosti)
a celý záväzkový právny vzťah. Vyhlásenie predčasnej splatnosti úveru veriteľom je prejavom vôle
veriteľa smerujúcim k zániku povinnosti dlžníka platiť svoj dlh v splátkach a vzniku novej povinnosti,
zaplatiť celý dlh jednorazovo v stanovený termín. Z tohto prejavu vôle žiadnym spôsobom nevyplýva,

že veriteľ mení záväzok dlžníka v ostatných jeho právach a povinnosti. Je účelovo viazaný výlučne na
termín splatenia a spôsobu splatenia úveru. Výklad zákona tým spôsobom, k akému dospel aj súd v
prvoinštančnom konaní, že vyhlásením predčasnej splatnosti zaniká záväzok v širšom rozsahu, t.j. aj čo
do zmluvného úroku, sa neopiera tak o vyjadrenú vôľu veriteľa, o ustanovenia zákona o zmene záväzku,
o ustanovenia zákona o zmluvách o úvere. Akýkoľvek iný výklad, než ten, že veriteľ zmenil záväzok čo

do termínu splatnosti, nie však čo do ostatných podmienok úveru, je nesprávny. Súdom prvej inštancie
prezentovanákoncepciajeabsurdnáaveriteľastaviadoobzvlášť,vporovnanísdlžníkom,nevýhodného
postavenia. Nielen že veriteľ nemá v dispozícii vlastné finančné prostriedky z úveru, nakoľko ich dlžník
zatiaľ nezaplatil, ale ani za toto obmedzenie nemôže poberať dohodnutý zákonný úrok. V ustanovení §
497 Obchodného zákonníka sa neuvádza, že dlžník je povinný platiť úroky len do času splatnosti, ako

si mylne vykladá súd nad rámec predmetného ustanovenia. Zákonná dikcia ust. § 2 písm. d) zák. č.
129/2010 Z. z. jednoznačne definuje, aký záväzok vyplýva žalovanému z uzatvorenej zmluvy o úvere,
t .j. záväzok vrátiť veriteľovi poskytnuté finančné prostriedky ako i zaplatiť úroky a celkové náklady
spotrebiteľa spojené so spotrebiteľským úverom.

12. V danom konaní bolo preukázané, že žalovaný zostáva dlžný a teda je správny ten záver, že
jeho záväzok doposiaľ nezanikol. Keďže nezanikol hlavný záväzok dlžníka nemožno hovoriť o zániku
akcesorického zmluvného úroku. Teda až splnením záväzku zaniká i akcesorický vzťah, nie len časovým
bodom označujúcim moment, v ktorom dlžníkovi vznikla povinnosť dlh splatiť. Z obsahu ustanovenia §
503 ods. 3 ObZ nie je možné dospieť k takému záveru, že veriteľ nemá v prípade zosplatnenia úveru

nároknazmluvnýúrok.Podobnenevyplývazáversúduanizustanovenia§565Občianskehozákonníka.
Zosplatnenie úveru je právom veriteľa jednostranne zmeniť termín splatnosti úveru z dôvodu, že dlžník
poruší svoju povinnosť. Zosplatnenie úveru je tak následkom porušenia povinnosti dlžníka riadne a včas
uhradiť splatnú časť úveru, čím dochádza k strate výhody úhrady úveru v splátkach a dlžník je povinný
uhradiť celú výšku úveru jednorazovo a nie po častiach.

13. Pokiaľ tak platí, že dlžník je povinný platiť zmluvný úrok vo vzťahu k jednotlivej splátke až do času
jej riadneho splatenia, nie je dôvodný taký výklad, že v prípade zmeny splatnosti jednotlivej splátky
(zosplatnenie úveru) povinnosť platiť zmluvný úrok až do času riadnej úhrady dlžnej sumy zanikla. Veriteľ
zosplatnením úveru získava právo disponovať celou sumou požičaných peňazí, avšak s tým neodpadá

jeho obmedzenie práva na dispozíciu s istinou úveru, nakoľko k takémuto odpadnutiu obmedzenia
dôjde až celkovým splatením úveru. Výklad, ktorý odbremeňuje dlžníka od platenia zmluvného úroku
by bol až absurdný, keďže privodením stavu predčasného zosplatnenia úveru z dôvodu porušenia
povinnosti dlžníka by sa postavenie dlžníka zvýhodnilo v porovnaní s jeho postavením v prípade, ak
by povinnosť neporušil. Takýto výklad tak nie je prípustný. V zosplatnení úveru žalobcom totiž neboli

započítané zmluvné úroky, ide len o dlžnú sumu do času zosplatnenia, ku ktorej bol pripočítaný zvyšok
dlžnej istiny. Ad absurdum, v prípade nepoctivého dlžníka, by tento zo špekulatívnych dôvodov mohol
bezprostredne po čerpaní úveru pristúpiť k neplateniu dohodnutých splátok, čím by spôsobil predčasnú
splatnosť úveru a vyhol by sa tak plateniu dohodnutých zmluvných úrokov v sadze určenej trhovými
mechanizmami. Nepoctivý dlžník by tak bol viazaný iba na platenie výhodnejších úrokov z omeškania v

právnymi predpismi regulovanej výške úrokovej sadzbe a súd by zároveň takejto nepoctivosti poskytoval
ochranu. Súd prvej inštancie pri svojom rozhodovaní nevzal do úvahy tú skutočnosť, že vyhlásenie
predčasnej splatnosti úveru sa týka len istiny úveru. Zmluvný úrok nebol kapitalizovaný do celkovej
dlžnej sumy. Súd tak de facto napriek uzatvorenej platnej Zmluve o úvere rozhodol o zániku zmluvnejpodmienky v rozpore s platnou právnou úpravou, čím žalobcu bezdôvodne ukrátil o časť zmluvnej
odmeny za poskytnutie úveru. Ani sankčný úrok nie je kompenzáciou veriteľa za poskytnutie úveru.
Zmluvný úrok je totiž odplatou (cenou) za poskytnutie finančných prostriedkov a tvorí tak ekonomickú

podstatu poskytovania finančných prostriedkov ako podnikateľskej činnosti veriteľa. Sankčný úrok nie
je a nemôže byť kompenzáciou tejto ceny finančných prostriedkov. Súd prvej inštancie odmietnutím
priznania zmluvného úroku konal v rozpore s právnou zásadou, že nikto nemôže mať prospech z
vlastného protiprávneho konania. Ak však zosplatnením úveru dlžník získa nedôvodnú výhodu v tom,
že nie je povinný platiť zmluvný úrok, hoci táto skutočnosť je následkom protiprávneho konania dlžníka,

súd konal v rozpore s uvedenou právnou zásadou.

14. Pokiaľ ide o nepriznanie nároku na poplatky, žalobca v odvolaní namietal, že žalovaný v zmysle
ustanovení zmluvy svojím podpisom potvrdil, že sa oboznámil jednak so všeobecnými obchodnými
podmienkami a taktiež Sadzobníkom poplatkov. Sadzobník poplatkov bol neoddeliteľnou súčasťou
zmluvy. Účtované poplatky nie sú skryté sankcie a nezvyšujú neprimerane príjem žalobcu, nakoľko

predstavujú primerané sumy, ktoré museli byť žalobcom vynaložené z dôvodu, že žalovaný odmietol
plniť riadne. Žalobca má zákonnú povinnosť upozorniť spotrebiteľa (ust. § 53 ods. 9 OZ) a zaslať
mu minimálne dva listy. Nie je správny ten názor, že výdavky na plnenie si zákonnej povinnosti by
mal v plnej miere znášať žalobca. V prípade, že by žalovaný plnil svoj dlh podľa zmluvy, k nutnosti
uhradiť poplatky by nedošlo. Zamietnutím žaloby v časti poplatkov tak vznikla žalobcovi ďalšia škoda.

Poplatok za upomienku nie je sankciou, tou je úrok z omeškania. Poplatky za upomienky predstavujú
náklady spojené so sústavným sledovaním porušovania zmluvy, prípravou, odoslaním a kontrolou, či
došlo plnenie podľa upomienky alebo naďalej trvá protiprávny stav zavinený žalovaným. Žalobca je
oprávnený poberať poplatok za upomienku, pokiaľ o tomto poplatku a jeho výške bol v čase uzatvorenia
zmluvy spotrebiteľ informovaný. Existenciu poplatku za upomienky ani Najvyšší súd neklasifikuje ako

neprijateľnú zmluvnú podmienku a ani ju nedefinuje ako sankciu za porušenie zmluvnej povinnosti.
Nielen Obchodný zákonník, keďže zmluva o úvere je absolútnym obchodom, upravuje možnosť
dohodnúť a vymôcť náklady spojené s uplatnením pohľadávky, ale i v zmysle Občianskeho zákonníka sa
predpokladá uplatnenie nákladov spojených s uplatnením pohľadávky. Druh úkonu ako i výška poplatku
boli žalovanému presne známe už v čase uzatvorenia Zmluvy o úvere, nakoľko boli riadne uvedené

v Sadzobníku poplatkov. Účtované poplatky boli primerané a vzhľadom na skutočné náklady, ktoré
žalobcovi s vykonaním úkonov vznikli má na tieto oprávnený nárok.

15. Na základe uvedeného žalobca žiadal, aby odvolací súd rozsudok v ním napadnutej časti zrušil a
vrátil vec na nové prejednanie súdu prvej inštancie, alebo aby odvolací súd rozsudok v ním napadnutej

časti zmenil tak, že žalobe žalobcu v plnom rozsahu vyhovie a zaviaže žalovaného na náhradu trov aj
odvolacieho konania v rozsahu 100 %.

16. Žalovaný sa k odvolaniu nevyjadril.

17. Krajský súd v Prešove ako súd odvolací (§ 34 CSP) po zistení, že odvolanie bolo podané v zákonom
stanovenej lehote (§ 362 ods. 1 CSP), oprávnenou osobou (§ 359 CSP) proti rozhodnutiu, proti ktorému
je odvolanie prípustné (§ 355 CSP), preskúmal rozhodnutie v jeho napadnutej časti, ako aj konanie mu
predchádzajúce v zmysle zásad vyplývajúcich z ust. § 379 a nasl. CSP, bez nariadenia pojednávania (§
385 CSP a contrario) s tým, že miesto a čas vyhlásenia rozsudku oznámil na úradnej tabuli aj webovej

stránke Krajského súdu v Prešove dňa 21.03.2019 a dospel k záveru, že odvolanie žalobcu nie je
nedôvodné.

18. V odvolacom konaní z dispozičnej zásady vyplýva, že odvolací súd vec prejedná v medziach, v
ktorých sa odvolateľ domáha prieskumu. Určením rozsahu napadnutia rozhodnutia súdu prvej inštancie

odvolateľ nielen vymedzuje to, ohľadne akých výrokov u rozhodnutia súdu prvej inštancie nastal
suspenzívny účinok odvolania, ale súčasne stanoví medze, v ktorých je odvolací súd oprávnený a
povinný rozhodnutie súdu prvej inštancie preskúmať.

19. Odvolací súd v odvolacom konaní posúdil relevantnosť konkrétnych odvolacích dôvodov v kontexte

s namietaným nesprávnym právnym posúdením i to, či súd prvej inštancie na zistený skutkový stav
správne, v úplnosti, aplikoval príslušné právne predpisy, či riadne svoje rozhodnutie odôvodnil, to všetko
s prihliadnutím na to, že v odôvodnení rozhodnutia nemusí byť daná odpoveď na každú námietku aleboargument v opravnom prostriedku, ale iba na tie, ktoré majú rozhodujúci význam pre rozhodnutie o
odvolaní (viď rozhodnutie Ústavného súdu Slovenskej republiky sp. zn. II.ÚS 78/05).

20. Jedným z podstatných odvolacích argumentov žalobcu bolo tvrdenie, že súd prvej inštancie
vychádzal z nesprávneho právneho posúdenia veci (§ 365 ods. 1 písm. h/ CSP).

21. Nesprávnym právnym posúdením veci je omyl súdu pri aplikácii práva na zistený skutkový stav. O
nesprávnu aplikáciu právnych predpisov ide vtedy, ak súd nepoužil správny právny predpis alebo ak

síce aplikoval správny právny predpis, nesprávne ho ale interpretoval alebo ak zo správnych skutkových
záverov vyvodil nesprávne právne závery (viď uznesenie Najvyššieho súdu SR z 27. júla 2011, sp. zn.
7 Cdo 7/2010).

22. Spotrebiteľským úverom na účely tohto zákona je dočasné poskytnutie peňažných prostriedkov
na základe zmluvy o spotrebiteľskom úvere vo forme pôžičky, úveru, odloženej platby alebo obdobnej

finančnej pomoci poskytnutej veriteľom spotrebiteľovi (§ 1 ods. 2 zákona č. 129/2010 Z.z. o
spotrebiteľských úveroch; ďalej len ZoSÚ).

23. Na účely tohto zákona sa rozumie fyzická osoba, ktorá nekoná v rámci predmetu svojho podnikania
alebo povolania (§ 2 písm. a) ZoSÚ).

24. Na účely tohto zákona sa rozumie veriteľom fyzická osoba alebo právnická osoba, ktorá ponúka
alebo poskytuje spotrebiteľský úver v rámci svojej podnikateľskej činnosti (§ 2 písm. b) ZoSÚ).

25. Zmluva o spotrebiteľskom úvere okrem všeobecných náležitostí podľa Občianskeho zákonníka musí

obsahovať tieto náležitosti:
a) druh spotrebiteľského úveru,
b) obchodné meno, sídlo a identifikačné číslo veriteľa, ak ide o právnickú osobu, alebo meno, priezvisko,
miesto podnikania alebo adresu trvalého pobytu a identifikačné číslo veriteľa, ak ide o fyzickú osobu;
ak je spotrebiteľský úver ponúkaný alebo zmluva o spotrebiteľskom úvere uzavieraná prostredníctvom

finančného agenta, zmluva o spotrebiteľskom úvere obsahuje aj údaje o ňom v rozsahu údajov ako u
veriteľa, podľa toho, či ide o finančného agenta právnickú osobu alebo fyzickú osobu,
c) adresu veriteľa, na ktorej môže spotrebiteľ uplatniť reklamáciu alebo sťažnosť,
d) meno, priezvisko, dátum narodenia, rodné číslo a adresu trvalého pobytu spotrebiteľa,
e) identifikáciu osoby, ktorej vlastnícke právo k tovaru alebo službe neprechádza na spotrebiteľa

okamihom odovzdania a prevzatia tovaru alebo služby, a podmienky nadobudnutia vlastníckeho práva
k tomuto tovaru alebo službe spotrebiteľom,
f) dobu trvania zmluvy o spotrebiteľskom úvere a termín konečnej splatnosti spotrebiteľského úveru,
g) celkovú výšku a konkrétnu menu spotrebiteľského úveru a podmienky upravujúce jeho čerpanie,
h) opis tovaru alebo služby, na ktoré sa zmluva o spotrebiteľskom úvere vzťahuje, a cenu tovaru alebo

služby, ak ide o spotrebiteľský úver vo forme odloženej platby za tovar alebo poskytnutú službu alebo
ak ide o zmluvu o viazanom spotrebiteľskom úvere,
i) úrokovú sadzbu spotrebiteľského úveru, podmienky, ktoré upravujú jej uplatňovanie, index alebo
referenčnú úrokovú sadzbu, na ktorý je výška úrokovej sadzby spotrebiteľského úveru naviazaná,
ako aj časové obdobia, v ktorých dochádza k zmene výšky úrokovej sadzby spotrebiteľského úveru,

podmienky a spôsob vykonania tejto zmeny; ak sa za rôznych podmienok uplatňujú rôzne úrokové
sadzby spotrebiteľského úveru, uvádzajú sa tieto informácie o všetkých uplatniteľných úrokových
sadzbách spotrebiteľského úveru,
j) odplatu podľa osobitných predpisov,
k) ročnú percentuálnu mieru nákladov a celkovú čiastku, ktorú musí spotrebiteľ zaplatiť, vypočítané

na základe údajov platných v čase uzatvorenia zmluvy o spotrebiteľskom úvere; uvedú sa všetky
predpoklady použité na výpočet tejto ročnej percentuálnej miery nákladov,
l) výšku, počet a termíny splátok istiny, úrokov a iných poplatkov, prípadné poradie, v ktorom
sa budú splátky priraďovať k jednotlivým nesplateným zostatkom s rôznymi úrokovými sadzbami
spotrebiteľského úveru na účely jeho splatenia,

m) právo spotrebiteľa vyžiadať si výpis z účtu vo forme amortizačnej tabuľky podľa odseku 5, ak sa
amortizuje istina na základe zmluvy o spotrebiteľskom úvere na dobu určitú, a to bezplatne a kedykoľvek
počas celej doby trvania zmluvy o spotrebiteľskom úvere,n) súhrnný prehľad, ktorý obsahuje lehoty a podmienky splácania úrokov a súvisiacich pravidelných a
nepravidelných poplatkov, ak sa poplatky a úroky majú platiť bez amortizácie istiny,
o) prípadne poplatky za vedenie jedného alebo viacerých účtov, na ktorých sa zaznamenávajú

platobné transakcie a čerpania, ak je otvorenie účtu povinné, spoločne s poplatkami za používanie
platobných prostriedkov na platobné transakcie a čerpania a inými poplatkami vyplývajúcimi zo zmluvy
o spotrebiteľskom úvere a podmienkami, za akých sa tieto poplatky môžu zmeniť,
p) úrokovú sadzbu, ktorá sa použije v prípade omeškania spotrebiteľa s platením splátok, a spôsob jej
úpravy a prípadné poplatky pri neplnení zmluvy o spotrebiteľskom úvere,

q) upozornenie týkajúce sa následkov nesplácania spotrebiteľského úveru,
r) veriteľom vyžadované ručenie alebo poistenie,
s) výšku poplatkov hradených spotrebiteľom za úkony notára, ak sú veriteľovi známe,
t) informácie o právach podľa § 15 a podmienky ich uplatnenia,
u) právo na splatenie spotrebiteľského úveru pred lehotou splatnosti, postup pri takom splatení
spotrebiteľského úveru a spôsob určenia výšky poplatku za splatenie spotrebiteľského úveru pred

lehotou splatnosti podľa § 16,
v) spôsob zániku záväzku zo zmluvy o spotrebiteľskom úvere,
w) informáciu o možnosti mimosúdneho riešenia sporov zo zmluvy o spotrebiteľskom úvere,
x) právo na odstúpenie od zmluvy o spotrebiteľskom úvere, lehotu, počas ktorej možno toto právo
uplatniť, a ďalšie podmienky jeho vykonania vrátane informácie o povinnosti spotrebiteľa zaplatiť

čerpanú istinu a príslušný úrok podľa § 13 ods. 3, ako aj o výške úroku za deň alebo o spôsobe jej
výpočtu,
y) názov a adresu príslušného orgánu dohľadu podľa § 23,
z) priemernú hodnotu ročnej percentuálnej miery nákladov na príslušný spotrebiteľský úver platnú k dňu
podpisu zmluvy o spotrebiteľskom úvere, zverejnenú podľa § 21 ods. 2 za príslušný kalendárny štvrťrok;

platnou priemernou hodnotou ročnej percentuálnej miery nákladov na príslušný spotrebiteľský úver
pri zmluvách o spotrebiteľskom úvere uzatvorených do 15 kalendárnych dní po zverejnení priemernej
hodnoty ročnej percentuálnej miery nákladov za príslušný kalendárny štvrťrok je priemerná hodnota
ročnej percentuálnej miery nákladov na príslušný spotrebiteľský úver za predchádzajúci kalendárny
štvrťrok,

aa) názov zmluvy, ktorý obsahuje slová spotrebiteľský úver v príslušnom gramatickom tvare (§ 9 ods.
2 ZoSÚ).

26. Poskytnutý spotrebiteľský úver sa považuje za bezúročný a bez poplatkov, ak
a) zmluva o spotrebiteľskom úvere nemá písomnú formu podľa § 9 ods. 1,

b) zmluva o spotrebiteľskom úvere neobsahuje náležitosti podľa § 9 ods. 2 písm. a) až l), s), z) a aa),
c) zmluva o spotrebiteľskom úvere formou povoleného prečerpania, ktorý sa musí splatiť na požiadanie
alebo do troch mesiacov, neobsahuje náležitosti podľa § 10 ods. 1 alebo
d) v zmluve o spotrebiteľskom úvere je uvedená nesprávne ročná percentuálna miera nákladov v
neprospech spotrebiteľa,

e) veriteľ spotrebiteľský úver poskytne inak ako bezhotovostným prevodom finančných prostriedkov
na platobný účet spotrebiteľa, poštovým poukazom, ktorého adresátom je spotrebiteľ alebo platobným
prostriedkom vydaným na meno spotrebiteľa a nejde o bezhotovostné poskytnutie viazaného
spotrebiteľského úveru podľa § 15 alebo poskytnutie spotrebiteľského úveru bezhotovostne na splatenie
iného úveru alebo úverov úhradou veriteľovi oprávnenému poskytovať úver podľa tohto zákona alebo

osobitného predpisu,
f) veriteľ v zmluve o spotrebiteľskom úvere neuvedie všetky plnenia, ktoré pre spotrebiteľa vyplývajú z
poskytnutia spotrebiteľského úveru alebo s ním súvisia,
g) ročná percentuálna miera nákladov spotrebiteľského úveru prekračuje najvyššiu prípustnú výšku
odplaty stanovenej podľa osobitných predpisov (§ 11 ods. 1 ZoSÚ).

27. Spotrebiteľskou zmluvou je každá zmluva bez ohľadu na právnu formu, ktorú uzatvára dodávateľ
so spotrebiteľom. Ustanovenia o spotrebiteľských zmluvách, ako aj všetky iné ustanovenia upravujúce
právne vzťahy, ktorých účastníkom je spotrebiteľ, použijú sa vždy, ak je to na prospech zmluvnej strany,
ktorá je spotrebiteľom. Odlišné zmluvné dojednania alebo dohody, ktorých obsahom alebo účelom

je obchádzanie tohto ustanovenia, sú neplatné. Dodávateľ je osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení
spotrebiteľskej zmluvy koná v rámci predmetu svojej obchodnej alebo inej podnikateľskej činnosti.
Spotrebiteľ je fyzická osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy nekoná v rámcipredmetu svojej obchodnej činnosti alebo inej podnikateľskej činnosti (§ 52 ods. 1 až 4 Občianskeho
zákonníka).

28. Zmluvné podmienky upravené spotrebiteľskou zmluvou sa nemôžu odchýliť od tohto zákona v
neprospech spotrebiteľa. Spotrebiteľ sa najmä nemôže vopred vzdať svojich práv, ktoré mu tento zákon
priznáva, alebo si inak zhoršiť svoje zmluvné postavenie. V pochybnostiach o obsahu spotrebiteľských
zmlúv platí výklad, ktorý je pre spotrebiteľa priaznivejší (§ 54 ods. 1 a 2 OZ).

29. Ak ide o plnenie v splátkach, môže veriteľ žiadať o zaplatenie celej pohľadávky pre nesplnenie
niektorej splátky, len ak to bolo dohodnuté alebo v rozhodnutí určené. Toto právo však môže veriteľ
použiť najneskôr do splatnosti najbližšie nasledujúcej splátky (§ 565 OZ).

30. Ak ide o plnenie zo spotrebiteľskej zmluvy, ktoré sa má vykonať v splátkach, môže dodávateľ uplatniť
právo podľa § 565 najskôr po uplynutí troch mesiacov od omeškania so zaplatením splátky a keď

súčasne upozornil spotrebiteľa v lehote nie kratšej ako 15 dní na uplatnenie tohto práva (§ 53 ods. 9 OZ).

31. Zmluvou o úvere sa zaväzuje veriteľ, že na požiadanie dlžníka poskytne v jeho prospech peňažné
prostriedky do určitej sumy, a dlžník sa zaväzuje poskytnuté peňažné prostriedky vrátiť a zaplatiť úroky
(§ 497 Obchodného zákonníka).

32. Dlžník, ktorý svoj dlh riadne a včas nesplní, je v omeškaní (§ 517 ods. 1 vety prvej OZ).

33. Ak ide o omeškanie s plnením peňažného dlhu, má veriteľ právo požadovať od dlžníka popri plnení
úroky z omeškania, ak nie je podľa tohto zákona povinný platiť poplatok z omeškania; výšku úrokov z

omeškania a poplatku z omeškania ustanovuje vykonávací predpis (§ 517 ods. 2 OZ).

34. Výška úrokov z omeškania je o päť percentuálnych bodov vyššia ako základná úroková sadzba
Európskej centrálnej banky platná k prvému dňu omeškania s plnením peňažného dlhu (§ 3 ods. 1
nariadenia vlády č. 87/1995 Z.z., ktorým sa vykonávajú niektoré ustanovenia Občianskeho zákonníka

v znení neskorších predpisov).

35. Z výsledkov vykonaného dokazovania vyplýva, že žalobca sa žalobou doručenou súdu prvej
inštancie dňa 04.12.2017 domáhal vydania platobného rozkazu, prípadne rozsudku, ktorým súd uloží
žalovanému povinnosť zaplatiť žalobcovi istinu vo výške 4.967,57 Eur, dlžných úrokov z istiny vo výške

1.308,75 Eur, zmluvných úrokov vo výške 14,90 % ročne zo sumy 4.967,57 Eur od 01.11.2017 do
zaplatenia, zákonného úroku z omeškania vo výške 5,00 % ročne zo sumy 4.967,57 Eur od 01.11.2017
do zaplatenia, bankových poplatkov vo výške 39,75 Eur, súdneho poplatku a trov právneho zastúpenia.

36. Žalobca žalobu odôvodnil tým, že medzi žalobcom Poštovou bankou a.s. a žalovaným bola

dňa 15.04.2016 uzatvorená zmluva o úvere č. XXXXXXXXXX. Jej neoddeliteľnou súčasťou boli o. i.
Obchodné podmienky žalobcu pre spotrebiteľské úvery, Všeobecné obchodné podmienky a Sadzobník
poplatkov. Žalovaný svojim podpisom na zmluve potvrdil, že sa s týmito dokumentmi oboznámil a súhlasí
s ich obsahom.

37. Žalobca poskytol žalovanému peňažné prostriedky v sume 5.000,- Eur a žalovaný sa zaviazal vrátiť
žalobcovi istinu a zaplatiť mu úroky, poplatky a iné peňažné plnenia podľa zmluvných dokumentov.
Žalovaný neplnil úver riadne a včas. V dôsledku omeškania s plnením úveru žalobca vyhlásil dňa
15.11.2016 úver za predčasne splatný. Po vyhlásení predčasnej splatnosti úveru žalovaný dlžnú sumu
neuhradil, a to ani len sčasti.

38. Žalobca k žalobe pripojil Zmluvu o spotrebiteľskom úvere Dobrá pôžička č. XXXXXXXXXX
uzatvorenú medzi žalobcom a žalovaným dňa 15.04.2016, obchodné podmienky pre spotrebiteľské
úvery,Všeobecnéobchodnépodmienky,Sadzobníkpoplatkovprefyzickéosobyplatnosťod17.07.2015,
účinnosť od 03.08.2015, Upozornenie - Výzva na splatenie dlžnej sumy zo dňa 20.10.2016, doručenku

zásielky, Výzvu na úhradu dlžnej sumy zo dňa 15.11.2016 adresovanú žalovanému, doručenku zásielky
adresovanú žalovanému, listinu Aktuálny stav úveru ku dňu 31.10.2017.39. V predmetnej úverovej zmluve sú uvedené v bode 1 osobné údaje žalovaného, v bode 2 základné
parametre úveru, v bode 2.3 termíny splatnosti a rozpis započítania jednotlivých splátok na istinu, úroky,
poistenie a poplatky s uvedením zostatku istiny po započítaní každej splátky pri splácaní úveru v zmysle

ZoÚ, v bode 3 poplatky súvisiace s poskytnutým úverom, v bode 4 práva a povinnosti zmluvných strán,
v bode 5 ďalšie zmluvné dojednania a v bode 6 záverečné ustanovenia.

40. Z listiny Aktuálny stav úveru ku dňu 31.10.2017 vyplýva, že žalovaný uhradil žalobcovi 1 splátku,
ktorá bola započítaná na istinu vo výške 32,43 Eur a na úroky vo výške 73,48 Eur.

41. Na základe takto zisteného skutkového stavu odvolací súd konštatuje, že tak ako vyplýva z petitu
žaloby žalobcu zo dňa 04.12.2017 a rozsudku prvoinštančného súdu, nepriznal žalobcovi nárok na
zaplatenie úroku po zosplatnení úveru a nárok na poplatky za upomienky, pretože ich realizáciu žalobca
v konaní žiadnym spôsobom nepreukázal. Z toho dôvodu žalobu v uvedenej časti zamietol.

42. K uvedenému odvolací súd konštatuje, že súd prvej inštancie o zamietnutej časti nároku žalobcu
rozhodol správne.

43. Z citovaných zákonných ustanovení a z ustálenej súdnej praxe (uznesenie Najvyššieho súdu
Slovenskej republiky sp. zn. 4 Obo 143/98) vyplýva, že dohodnuté úroky (zmluvné úroky) z poskytnutých

peňažných prostriedkov patria len do splatnosti dlhu (jeho splátok). Od splatnosti je dlžník v omeškaní
a musí platiť úroky z omeškania v zmysle § 369 Obchodného zákonníka.

44. Takýto záver zodpovedá zásadám logiky, nakoľko v prípade, ak by súd priznal veriteľovi právo na
zaplatenie úrokov z úveru aj po jeho splatnosti, došlo by k duplicitnému zaťaženiu dlžníka - spotrebiteľa,

a to jednak v podobe úrokov z úveru, ako aj úrokov z omeškania. Takýto postup by znamenal vytvorenie
značnej nerovnováhy vo vzťahoch medzi stranami sporu.

45. V prípade, ak veriteľ, v danom prípade žalobca pristúpi k zosplatneniu úveru, patrí mu riadny úrok
len ku dňu splatnosti úveru. Po tomto období nastupuje režim platenia úrokov z omeškania a nie už

úrokov z úveru.

46. V súvislosti s uvedeným preto súd prvej inštancie správne túto situáciu vo svojom rozhodnutí
vyhodnotil a správne v závislosti od tohto vyhodnotenia rozhodol, v akej časti, resp. za aké obdobie
je možné žalobcovi priznať úroky z úveru v čase do splatnosti celého úveru, a po už nastupuje režim

platenia úrokov z omeškania.

47. Žalobcovi patrí riadny zmluvne dohodnutý úrok z úveru len do času splatnosti úveru.

48. V tejto súvislosti odvolací súd poukazuje aj na stanovisko č. 1/2019 Krajského súdu v Bratislave,

podľa ktorého v prípade plnenia zo spotrebiteľského úveru, zmluvný úrok odo dňa účinkov zosplatnenia
úveru veriteľovi nepatrí. Veriteľ má právo na zaplatenie zmluvných úrokov len do vyhlásenia predčasnej
splatnosti s tým, že následne už právo na dohodnutý úrok z úveru nevzniká, vzniká iba právo na úrok
z omeškania. V opačnom prípade by na ťarchu spotrebiteľa dochádzalo k dvojnásobnému zaťažovaniu
v podobe úrokov z úveru, ako i úrokov z omeškania, čo spôsobuje značnú nerovnováhu vo vzťahoch

medzi účastníkmi.

49. Odvolací súd je toho názoru, že žalobcovi patrí nárok na zaplatenie istiny vo výške 4.967,57 Eura,
úrok z istiny vyčíslený do zosplatnenia úveru (t.j. do 15.11.2016) vo výške 599,01 Eura pozostávajúci z
kapitalizovanéhozmluvnéhoúrokuvyčíslenéhodozosplatneniavovýške428,36Eura,úrokzomeškania

za uvedené obdobie vo výške 244,13 Eura po odpočítaní sumy 73,48 Eura, ktorá bola uhradená
žalovaným a započítaná na úrok tak, ako o tom bolo už právoplatne rozhodnuté, lebo proti uvedenej
časti rozsudku odvolanie nebolo podané.

50. Pokiaľ ide o nárok žalobcu na zaplatenie poplatkov za upomienky, odvolací súd konštatuje, že súd

prvej inštancie postupoval správne, pokiaľ žalobcovi nárok v tejto časti nepriznal. Žalobca skutočne
realizáciu tohto poplatku v konaní žiadnym spôsobom nepreukázal, a to ani v druhoinštančnom konaní.51. Vzhľadom na uvedené odvolací súd považuje nárok žalobcu v časti zamietnutej žaloby za
nedôvodný.

52. Na základe uvedeného odvolací súd konštatuje, že súd prvej inštancie na základe vykonaného
dokazovania dospel k správnym skutkovým zisteniam a vec správne právne posúdil. Na týchto
správnych skutkových zisteniach a posúdení sa nič nezmenilo ani v štádiu odvolacieho konania.
Odvolací súd sa plne stotožňuje so záverom súdu prvej inštancie ako aj s dôvodmi tam uvedenými.

53.Pretoodvolacísúdrozsudokvjehonapadnutejčasti,t.j.vovýrokuozamietnutížalobyvprevyšujúcej
časti a v súvisiacom výroku o trovách konania podľa ustanovenia § 387 ods. 1, 2 CSP ako vecne správny
potvrdil.

54. O trovách odvolacieho konania rozhodol odvolací súd podľa ust. § 396 ods. 1 CSP v spojení
s § 255 ods. 1 CSP tak, že stranám sporu nebola priznaná náhrada trov odvolacieho konania. V

odvolacomkonaníbolúspešnýžalovaný,ktorémuvšakzospisužiadnepreukázateľnétrovyodvolacieho
konania nevyplývajú. V odvolacom konaní neúspešnému žalobcovi nemohla byť priznaná náhrada
trov odvolacieho konania. Súd preto vyslovil, že stranám sporu náhradu trov odvolacieho konania
nepriznáva. Správnosť takého rozhodnutia vyplýva aj z rozhodnutia NS SR sp. zn. 6Cdo/544/2015.

55. Rozhodnutie bolo prijaté senátom Krajského súdu v Prešove v pomere hlasov 3:0.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku odvolanie n i e j e prípustné.

Poučenie o dovolaní: Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa.

(§ 419 Civilného sporového poriadku, v ďalšom texte už len „CSP“)

Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa
konanie končí, ak
a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,

b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu,
c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný
zástupca alebo procesný opatrovník,
d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie,
e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo

f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 CSP).

Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo
rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej

otázky,
a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu,
b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo
c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne.
Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti

uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n). (§ 421 ods. 1 a 2 CSP)

Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak
a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy;
na príslušenstvo sa neprihliada,

b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany
neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada,
c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia
dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b).
Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby

na súde prvej inštancie. (§ 422 ods. 1 a 2 CSP)Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné. (§ 423 CSP)

Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu
oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie,
lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy.

Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom

súde. (§ 427 ods. 1 a 2 CSP)

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania ustanovených v § 127 Ods. 1 C. s. p. (ktorému
súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje a podpísania) uvedie, proti ktorému
rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie
považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh). (§ 428 CSP).

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom.
Povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je
a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,

b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské
právnické vzdelanie druhého stupňa,
c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený
osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa
predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou

a ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého
stupňa. (§ 429 CSP)

Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže dovolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie
dovolania. (§ 430 CSP).