Rozsudok ,
Iná povaha rozhodnutia Judgement was issued on Thursday, February 7, 2018

Súd: Okresný súd Liptovský Mikuláš
Spisová značka: 8C/40/2016

Identifikačné číslo súdneho spisu: 5616201358
Dátum vydania rozhodnutia: 07. 02. 2018

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Eva Uličná
ECLI: ECLI:SK:OSLM:2018:5616201358.7

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Liptovský Mikuláš sudkyňou JUDr. Evou Uličnou v právnej veci žalobcov: 1) M. O., nar.
XX. X. XXXX, bytom Z., M.. P.. Š. XXX a 2) Q. O., nar. XX. X. XXXX, bytom Z., M.. P.. Š. XXX, obidvaja
zastúpení JUDr. Zuzanou Medveckou, advokátkou so sídlom Liptovský Mikuláš, Garbiarska 695, proti
žalovaným: 1) Ľ. Č.U., nar. X. XX. XXXX, bytom L. I., K. XXX/XX, 2) A. G., nar. XX. X. XXXX, bytom
Z., M.. P.. Š. XXX, 3) M. M., nar. XX. X. XXXX, bytom Ž., O. XXXX/XX a 4) Q. M., nar. XX. X. XXXX,

bytom Z., I. XXX, všetci zastúpení JUDr. Michalom Trúsikom, advokátom, so sídlom Banská Bystrica,
Kuzmányho 5, v spore o určenie hranice pozemkov, takto

r o z h o d o l :

Žaloba s a z a m i e t a.

Žalovanej 1) s a p r i z n á v a voči žalobcovi 1) a žalobkyni 2) nárok na náhradu trov konania v
plnom rozsahu.

Žalovanej 2) s a p r i z n á v a voči žalobcovi 1) a žalobkyni 2) nárok na náhradu trov konania v
plnom rozsahu.

Žalovanej 3) s a p r i z n á v a voči žalobcovi 1) a žalobkyni 2) nárok na náhradu trov konania v
plnom rozsahu.

Žalovanej 4) s a p r i z n á v a voči žalobcovi 1) a žalobkyni 2) nárok na náhradu trov konania v
plnom rozsahu.

o d ô v o d n e n i e :

1. Žalobou, doručenou Okresnému súdu Liptovský Mikuláš dňa 24. 2. 2016, sa žalobcovia domáhali
voči žalovaným určenia hranice medzi pozemkami zapísanými na Okresnom úrade Liptovský Mikuláš,
katastrálny odbor, pre obec Važec, katastrálne územie Z., na liste vlastníctva XXXX, ako parcela registra
KN-C číslo 1249/1, o výmere 387 m2, zastavané plochy a nádvoria, parcela registra KN-C číslo 1249/2,
o výmere 93 m2, záhrady, parcela registra KN-C číslo 1250, o výmere 818 m2, záhrady a pozemkami v

podielovom spoluvlastníctve žalovaných zapísanými na Okresnom úrade Liptovský Mikuláš, katastrálny
odbor, pre obec Važec, katastrálne územie Z., na liste vlastníctva číslo XXX, ako parcela registra KN-
C číslo 1251, o výmere 507 m2, zastavané plochy a nádvoria, parcela registra KN-C číslo 1252, o
výmere 359 m2, záhrady, tak, že prechádza bodmi B, C, D, E, určenými v grafickej znaleckej prílohe P5
znaleckého posudku číslo 33/2014 zo dňa 10. 3. 2015, vypracovaného znalcom T.. Z. I., ako aj náhrady
trov konania. V žalobe uviedli, že priebeh hranice medzi pozemkami v ich vlastníctva a pozemkami,

ktorých podielovými spoluvlastníkmi sú žalovaní, je sporný, nakoľko hranica nezodpovedá skutočným
hraniciam. K nesprávnemu zákresu hraníc došlo pri technickom hospodárskom mapovaní. Opakovane
sa obrátili na správu katastra so žiadosťou o prešetrenie hraníc, pričom im bolo oznámené, že nebolizistené žiadne pochybenia. Žalovaných vyzvali na mimosúdne rokovania listom zo dňa 15. 8. 2014.
Dňa 22. 9. 2014 sa uskutočnilo vo veci mimosúdne rokovanie, na ktorom sa dohodli na vypracovaní
znaleckého posudku. Znalecký posudok, vypracovaný T.. Z. I., číslo 33/2014, bol žalovaným doručený.

V znaleckom posudku znalec konštatoval, že hranica medzi predmetnými pozemkami nie je identická
s hranicou medzi pôvodnými pozemnoknižnými parcelami číslo 459 a 460 v katastrálnom území Z..
Dňa 19. 6. 2015 sa uskutočnilo ďalšie mimosúdne rokovanie, na ktorom navrhli možnosť mimosúdneho
riešenia v súlade so zistením uvedeným v znaleckom posudku. Žalovaní im následne oznámili, že s
mimosúdnou dohodou nesúhlasia.

2. Žalovaná 3) v písomnom vyjadrení ku žalobe, doručenom súdu 18. 4. 2015, navrhla podanú
žalobu zamietnuť. Uviedla, že znalec vyvodil závery v znaleckom posudku z archívnych materiálov
z katastra, snímok z pozemnoknižnej mapy, podkladov zo skorších mapovaní a ďalších podkladov,
ktoré v znaleckom posudku podrobne neidentifikoval, ako aj z obhliadky a geodetického zamerania.
Podkladom pre vypracovanie znaleckého posudku mali byť pomerne presné pôvodné podklady, ako

napríklad pozemnoknižná mapa, poľné nákresy a všetky dostupné grafické a číselné podklady získané
v dokumentácií katastra v Liptovskom Mikuláši, ktoré znalec bližšie nešpecifikuje a ani nie sú prílohou
znaleckého posudku. Pozemky žalovaných boli vytvorené z pôvodnej pozemnoknižnej parcely 3018,
ktorú nadobudli ich právni predchodcovia v roku 1952. V roku 1977 bolo v obci Važec vykonané
technickohospodárske mapovanie, v rámci ktorého došlo k vytvoreniu parciel KN číslo 1249/1, 1249/2,

1250, 1251 a 1252. Vlastníctvo k pozemkom žalobcov, t. j. pozemkom parcela číslo KN-C 1249/1,
1249/2, a 1250 bolo vysporiadané geometrickým plánom č. 244-252-0538-82 v roku 1982. Žalobcovia
nadobudli do vlastníctva pozemky parcely registra C číslo 1249/1, 1249/2 a 1250, vytvorené v súlade s
uvedeným geometrickým plánom, až v roku 1992, titulom nadobudnutia RI 1631/92. Nie je teda dôvodné
porovnanie pôvodného stavu z mapových podkladov pôvodných pozemnoknižných parciel s aktuálnym

stavom v katastri nehnuteľností a následné určovanie priebehu hranice podľa priebehu pôvodných
pozemnoknižných parciel, nakoľko žalobcovia nadobudli pozemky už identifikované v C stave.

3. Žalovaní v písomnom vyjadrení, doručenom súdu dňa 27. 1. 2017, uviedli, že znalec T.. A.C.
v znaleckom posudku č. 2/2017 vyhodnotil závery znaleckého posudku č. 33/2014 ako nesprávne.

Zároveň poukázali na to, že spôsob zamerania a následného vyhotovenia máp v rokoch 1977 a 1982 boli
nepomerne presnejšie ako v roku 1934. Z obsahu znaleckého posudku č. 2/2017 a príloh k znaleckému
posudku vyplýva, že žalobcovia nikdy neboli vlastníkmi pôvodného pozemku pozemnoknižná parcela
číslo 460, ale len novovzniknutých pozemkov parcela číslo KN-C 1249/1, 1249/2 a 1250, vytvorených na
základe TH merania v roku 1977 a geometrického plánu č. 244-252-0538-82 z roku 1982, preto nemôžu

mať naliehavý právny záujem na určení hranice k pozemku, ktorý nikdy nevlastnili.

4. V písomnom vyjadrení, doručenom súdu dňa 13. 3. 2017, žalobcovia uviedli, že popierajú tvrdenia
žalovaných o správnosti znaleckého posudku T.. A. a závery uvedeného znaleckého posudku.
Nestotožňujú sa s tvrdením, že spôsob zamerania a vyhotovenia máp v roku 1977 a v roku 1982 boli

nepomerne presnejšie ako v roku 1934. Nestotožňujú sa s tvrdením, že neboli vlastníkmi pôvodného PK
pozemku 460, nakoľko stavať rodinný dom na pozemkoch KN-E číslo 460 a 461 začali po roku 1961,
pričomkebynemaliprávo,resp.vlastníckeprávoktomutopozemku,stavaťbynaňomnemohli.Uvedené
pozemky vlastnili, nadobudli ich kúpou od pôvodných vlastníkov, pričom v roku 1992 došlo už len k
zápisu stavu do katastra, keďže tento nebol zapísaný v minulosti a bolo ho potrebné právne doriešiť. Pri

vykonávaní technického hospodárskeho mapovania neboli prítomní, pretože boli v práci a nikto ich ani
nekontaktoval, pretože inak by namietali zameranie hranice pozemku. Pri technickom hospodárskom
mapovaní bolo zamerané dočasné oplotenie, ktoré nekorešpondovalo s pôvodnou hranicou parciel.
Znalec T.. A. nezisťoval skutkový stav od vlastníkov a nebral tak do úvahy stav, že existujúci oporný múr
bol realizovaný na ich pozemku, poza existujúce oplotenie, kde zostal priestor minimálne na ukotvenie

debnenia, keďže pán Stano nesúhlasil s vybudovaním oporného múru na spoločnej hranici.

5. V doplnení žaloby, doručenom súdu dňa 22. 11. 2017, žalobcovia uviedli, že v roku 1960 bola
dohodnutá kúpa pozemku parcelné číslo PK 460, katastrálne územie Z., od Q. W. a M. W., na všetky ich
podiely, za ktorú bola aj zaplatená kúpna cena 20.000,-Kčs. Kúpa bola zrealizovaná medzi žalobcami

a Q. W. a M. W.. Kúpu vybavovala M. O., matka žalobcu 1). Písomná kúpna zmluva na parcelu číslo
PK číslo 460 nebola urobená, kúpna cena za pozemok bola riadne zaplatená. Keďže sa zistilo, že zápis
vlastníckeho práva v katastri nehnuteľností k pozemku parcela PK 460, katastrálne územie Z. nebolprevedený, došlo ku zápisu až na základe kúpnej zmluvy v roku 1992, ktorú uzatvorili, okrem iného, s
O.. T.. B. W. v čiastke 64/80-tin a M. K. v čiastke 16/80-tin.

6. Žalovaní v podaní, doručenom súdu dňa 7. 12. 2017, poukázali na to, že na prevod práv k
nehnuteľnostiam sa vyžaduje písomná forma právneho úkonu, inak je úkon absolútne neplatný.
Obdobná úprava existovala za účinnosti Občianskeho zákonníka č. 141/1950 Zb., a to v §§ 36 až 40.
Žalobcovia však uviedli, že v roku 1960 nebola uzatvorená žiadna písomná kúpna zmluva a nedošlo k
zápisu do pozemkovej knihy. Vydanie stavebného povolenia nebolo v tom čase podmienené získaním

vlastníckeho práva k pozemku, na ktorom sa mala stavba vykonať. Je preto vylúčené, že žalobcovia v
roku 1960 nadobudli vlastníckeho právo k pozemku parcela číslo PK 460 v katastrálnom území Z..

7. Žalobcovia vo vyjadrení, doručenom súdu dňa 18. 12. 2017 uviedli, že pozemok parcela číslo KN-
E 460, katastrálne územie Z., nadobudli vydržaním, na ktoré boli splnené všetky zákonné podmienky,
držba bola zákonná, oprávnená a nikým nerušená.

8. V súlade s ustanovením § 180 Civilného sporového poriadku súd rozhodol, že vykoná pojednávanie v
neprítomnosti žalovanej 2), ktorá bola v spore zastúpená advokátom. Advokát žalovanej 2) s vykonaním
pojednávania v jej neprítomnosti súhlasil.

9. Na pojednávaní žalobcovia v plnom rozsahu trvali na podanej žalobe a písomných vyjadreniach.
Žalovaní trvali v plnom rozsahu na písomných vyjadreniach, podaných vo veci. Navyše uviedli, že ak by
prichádzalo do úvahy vydržanie, bolo by to v ich prospech, nakoľko ich právny predchodca nadobudol
pozemok v roku 1952 a užíval ho nerušene až do roku 2010.

10. Advokátka žalobcov navrhla podanej žalobe v celom rozsahu vyhovieť, keďže zo znaleckého
posudku č. 33/2014 bolo preukázané, že pôvodná pozemnoknižná parcela 460 a jej hranica viedla inak,
ako hranica terajších pozemkov. V roku 1964 bol pozemok odkúpený žalobcami od W. za kúpnu cenu
2.000,- Kčs. Z pôvodnej pozemnoknižnej parcely nikdy nemohol vzniknúť pozemok s inými hranicami.
Aj keď nebola dodržaná písomná forma kúpnej zmluvy k pozemku parcela č. 460, žalobcovia ho užívali

zákonom stanovenú dobu dobromyseľne, preto vydržali vlastnícke právo. Kúpna zmluva v roku 1992
bola urobená len za účelom konvalidovania stavu a zápisu do katastra nehnuteľností.

11. Právny zástupca žalovaných navrhol podanú žalobu v celom rozsahu zamietnuť, nakoľko tvrdenia
žalobcov neboli v konaní preukázané. Z listinných dôkazov vyplynulo, že vlastnícke právo k pozemku

nadobudli žalobcovia kúpnou zmluvou z roku 1992, ktorá je podložená geometrickým plánom z
roku 1982, ktorý si dal vyhotoviť sám žalobca 1), a ktorého závery nikdy nespochybnil. Stav podľa
geometrického plánu je zhodný s doterajším užívacím stavom. V takomto stave boli pozemky užívané
od roku 1952, užívací stav bol narušený až v roku 2010, kedy žalobca 1) prvýkrát spochybnil priebeh
hranice.

12. Žalobca 1) pri výsluchu na pojednávaní uviedol, že hranica pozemkov nie je určená dobre, v strede
je lomový bod, ktorý tam nikdy nebol, hranica išla rovno. Hranica pozemku ide pozemkom žalovaných,
približne 80 cm od betónového múru. Lomový bod sa spravil, keď bolo mapovanie. S otcom žalovaných
sadohodli,abysapostavilplot.Betónovýplotmalpostavenýnasvojom,nienahranici.Pozemokkupoval

v roku 1960. 80 cm od plota do dvora žalovaných neužíval, bol to len oporný pozemok. V roku 1960
kúpili pozemok od starého W., nemali zmluvu. Zmluva bola uzavretá ústne, predávajúcim bol W. otec a
mama. Zmluva sa nerobila písomne, lebo na to nemal čas. Platili v roku 1992 K. 500,-Sk, W. neplatil nič.
Plot bol postavený ešte pred mapovaním. Mapovanie bolo v roku 1967, plot bol postavený asi 3 roky
predtým. Skutočnosť, že geometrický plán nie je dobrý, zistil až po roku 1992. V roku 2010 námietky

voči vytýčenej hranici nemal, len chcel vedieť, kadiaľ ide hranica po mapovaní.

13. Žalobkyňa 2) pri výsluchu na pojednávaní uviedla, že keď boli vymeriavať v roku 1964 prvýkrát,
nerozumeli, či je to dobre alebo zle. Pozemky na stavbu rodinného domu kúpili od L.R., od W.. Najskôr
kupovali pozemok, potom stavali, za pozemok zaplatili neskôr. Peniaze sa dali vtedy, keď sa robila

zmluva. Platili za pozemky starým W.. Zmluvu robili vtedy, keď ešte W. žila. Pozemok za plotom, smerom
do dvora žalovaných, neužívali. Pozemok kupovala asi mužova mama od W.. So starými W. ona zmluvu
neuzatvárala. S mladým W. uzatváral zmluvu žalobca 1). Momentálne je postavený betónový plot asido polovice, vo zvyšnej časti pozemky nie sú oddelené plotom. Betónový plot postavili na to isté miesto
ako drevený, posunúť ho nemohli, lebo tam mali drevo.

14. Žalovaná 1) pri výsluchu na pojednávaní uviedla, že pozemok nadobudli jej rodičia za účelom
výstavby rodinného domu. Hranica ide tak, ako aj doposiaľ, tak sa to aj užívalo. Mali postavený drevený
plot, jej otec ho zložil a žalobca si osadil murovaný plot. Plot išiel tým istým miestom ako pôvodný plot.
Murovaný plot bol postavený asi 45 rokov dozadu. Časť pozemku od múru do ich pozemku žalobca
neužíval.

15. Žalovaná 3) pri výsluchu na pojednávaní uviedla, že ako začala vnímať, hranica bola tak, ako aj
teraz. Jej otec urobil drevený plot zo všetkých štyroch strán. Žalobca 1) chcel urobiť murovaný plot, preto
oslovil jej otca, aby sa na tom podieľal aj finančne. Otec s tým nesúhlasil. Drevený sa zložil. Žalobca
plot robil asi v roku 1969, robil ho postupne.

16. Žalovaná 4) pri výsluchu na pojednávaní uviedla, že si to stále pamätá tak, ako je to teraz.

17. Svedok T.. Z. I. pri výsluchu na pojednávaní uviedol, že našiel identické body, na základe
ktorých vykreslil pôvodnú pozemnoknižnú hranicu. Podkladom pre určenie hranice bola pôvodná
pozemnoknižnámapa,ktorájevmierke1:1440.Dogeometrickéhoplánuzroku1982sazrejmeprevzala

hranica po THM mapovaní. Pri danej mierke mapy, ako aj zohľadniac hrúbku čiar na mape, by sa mali
aj rôzni geodeti zosúladiť pri určovaní hranice pozemkov do maximálnej odchýlky 0,5 metra.

18. Znalec T.. M. A. pri výsluchu na pojednávaní uviedol, že nie je možné vykonať identifikáciu
pozemnoknižnej hranice s takou presnosťou, ako to vykonal T.. I., nakoľko v mape je toľko nepresností,

že sa z nej nemôže urobiť identifikácia s presnosťou na 1 meter. Samotné čiary v mape sú v teréne
v hrúbke 28 cm. Štyri identické body nenašiel. Identické body hľadal do vzdialenosti 40 až 50 metrov,
identické body boli až vo vzdialenosti 250 až 300 metrov, čo je podľa neho veľká vzdialenosť, keďže
sa rieši spor 1 meter. Vychádzal z podkladov THM mapovania, z ktorého vyplýva, že hranica bola
lokalizovaná oplotením, t. j. tak, ako to bolo užívané. Pozemnoknižná mapa z roku 1934 bola v mierke

1:2880, z mapy sa potom vytvorila zväčšenina v mierke 1:1440. Mapa THM bola v mierke 1:1000. Pri
zväčšovaní mapy mohlo dôjsť k veľkému množstvu technických pochybení, nakoľko k zväčšeniu došlo
prekreslením mapového diela. Pozemnoknižné hranice a hranice katastrálne identifikoval tak, že sú
totožné. Podľa jeho názoru môže byť presnosť možná s odchýlkou do 1 metra. Na názory vlastníkov pri
vyhotovovaní znaleckéhoposudkuneprihliadal,nakoľkobolirozporné.Jemožnépripustiťodchýlku0,69

metra, respektíve 0,53 metra v predmetnom prípade, vzhľadom na výmery pozemkov, mapy a mapové
podklady, ako aj mierky na týchto mapách a hrúbku čiar na mapách.

19. Svedok M. O., syn žalobcov, pri výsluchu na pojednávaní uviedol, že plot bol postavený a oporný múr
kopali smerom do ich pozemku, na kopaní oporného múru sa osobne podieľal. Otec písomne uzavretú

zmluvu nemal, riešilo sa to až v roku 1992. Otec mal odkúpené pozemky, pozemok číslo 460 nebol
papierovo vysporiadaný. Nepamätal si, ako došlo ku kúpe pozemku číslo 460, vedomosť mal len o
kúpnej zmluve z roku 1992. Z rozprávania vie, že pred rokom 1992 to vybavovala otcova mama. Jeho
rodičia platili W. 2.000,-Sk. Betónový plot stavali na svojom. Oporný múr sa staval v roku 1975. O THM
sa dozvedeli až dodatočne. THM bolo urobené zle, lebo sa nezohľadňovali vlastnícke práva. Betónový

plot sa nestaval na hranicu, nakoľko tam bol drevený plot. Betónový plot je postavený na ich pozemku,
hranicu usudzuje podľa toho, ako stál drevený plot.

20. Z listinných dôkazov, ktoré sú súčasťou súdneho spisu, súd zistil nasledovný skutkový stav:

21. Žalobca 1) a žalobkyňa 2) majú v bezpodielovom spoluvlastníctve manželov pozemky zapísané
ako parc. č. KN-C 1249/1, druh pozemku zastavané plochy a nádvoria, o výmere 387 m2, parc. č.
KN-C 1249/2, druh pozemku záhrady, o výmere 93 m2, parc. č. KN-C 1250, druh pozemku záhrady,
o výmere 818 m2 a rodinný dom súpisné číslo XXX, postavený na pozemku zapísanom ako parc.
č. KN-C 1249/1, všetko nachádzajúce sa v katastrálnom území Z., zapísané v katastri nehnuteľností

Okresného úradu Liptovský Mikuláš, katastrálny odbor, na liste vlastníctva číslo XXXX. Žalovaní sú
podielovými spoluvlastníkmi pozemkov zapísaných ako parc. č. KN-C 1251, druh pozemku zastavané
plochy a nádvoria, o výmere 507 m2, parc. č. KN-C 1252, druh pozemku záhrady, o výmere 359 m2
a rodinného domu súpisné číslo XXX postaveného na pozemku zapísanom ako parc. č. KN-C 1251,všetko nachádzajúce sa v katastrálnom území Z., zapísané v katastri nehnuteľností Okresného úradu
Liptovský Mikuláš, katastrálny odbor, na liste vlastníctva číslo XXX, a to žalovaná 1) v spoluvlastníckych
podieloch 1/8-ina a 5/24-ín, žalovaná 2) v spoluvlastníckych podieloch 1/16-ina a 5/48-ín, žalovaná 3)

v spoluvlastníckych podieloch 5/24-ín a 1/8-ina a žalovaná 4) v spoluvlastníckych podieloch 1/16-ina
a 5/48-ín.

22. Žalobcovia dňa 15. 8. 2014, prostredníctvom svojej advokátky, vyzvali žalované na mimosúdne
riešenie veci ohľadne spornej hranice pozemkov. Dňa 22. 9. 2014 bola spísaná v advokátskej kancelárií

advokátky žalobcov zápisnica z mimosúdneho riešenia veci. Dňa 17. 10. 2014 žalobcovia oznámili
žalovaným, že oslovili znalca T.. Z. I.. Dňa 25. 5. 2015 žalobcovia, prostredníctvom svojej advokátky,
zaslali žalovaným znalecký posudok vypracovaný T.. Z. I. a súčasne ich vyzvali na stretnutie za účelom
mimosúdneho riešenia veci. Dňa 19. 6. 2015 bola spísaná zápisnica v sídle advokátky žalobcov z
mimosúdneho rokovania. Dňa 2. 7. 2015 bol zaslaný opakovane znalecký posudok žalovanej 2). Dňa 2.
7. 2015 bola vyzvaná žalovaná 4) na mimosúdne riešenie sporu. Žalovaná 1) a žalovaná 3) vo vyjadrení

z 3. 7. 2015 uviedli, že nesúhlasia s mimosúdnou dohodou, nakoľko hranice tak, ako sú zakreslené v
aktuálnej mape sú správne. Súčasne priložili aj vyjadrenie geodetky C. G.B. zo dňa 3. 7. 2015, podľa
ktorého hranice pozemkov sú správne tak, ako sú zakreslené v platnej aktuálnej mape. Dňa 22. 6. 2015
žalovaná 4) oznámila advokátke žalobcu, že nesúhlasí s dohodou o zmene vlastníckej hranice, keďže
na pozemku neboli žiadne zmeny ani sa nič neopravovalo.

XX. T.. Z. I. v znaleckom posudku č. 33/2014 zo dňa 10. 3. 2015 uviedol, že aktuálne platná vlastnícka
hranica medzi pozemkami parcely registra C evidovanými na katastrálnej mape parcelné číslo KN
číslo 1250, 1249/1, 1249/2, zapísanými na Okresnom úrade Liptovský Mikuláš, katastrálny odbor,
pre obec Važec, katastrálne územie Z., na liste vlastníctva číslo XXXX a medzi pozemkami parcely

registra C evidovanými na katastrálnej mape parcelné čísla KN 1251, 1252, zapísanými na Okresnom
úrade Liptovský Mikuláš, katastrálny odbor, pre obec Važec, katastrálne územie Z., na liste vlastníctva
číslo XXX, nie je identická s hranicou medzi pôvodnými pozemnoknižnými parcelami číslo 459 a 460
v katastrálnom území Z.Ž.. Priebehy predmetných hraníc vyznačil v grafickej prílohe P5 znaleckého
posudku.

24. Obchodná spoločnosť Geodet a3, s. r. o. dňa 3. 5. 2010 vyhotovila protokol o vytýčení hranice
pozemku, ktoré bolo vykonané na žiadosť žalobcu 1). Vytýčenie bolo vykonané na podklade súradníc
lomových podrobných bodov a medziľahlým bodov z THM mapovania obce Važec, náčrt číslo 143. M.
O., Q. A., Ľ. Č. v protokole potvrdili, že boli oboznámení s priebehom a označením vytýčenej hranice

pozemkov a nemajú k vytýčenej hranici pozemkov pripomienky. Žalovaná 1) v protokole uviedla, že trvá
na postavení plotu parcela číslo 1259/1, 2 na majetkovú hranicu.

25. Podľa zápisu z miestneho vyšetrovania z THM mapovania v katastrálnom území Z., boli na žalobcov
ako užívateľov evidované pozemky parcely registra EN číslo 462 a 460. Žalobca 1) dňa 26. 5. 1977

potvrdil pozvanie na miestne vyšetrovanie a dňa 26. 5. 1977 v čiastkovom protokole č. 143 potvrdil
ako vlastník a užívateľ nehnuteľností č. 460 a 461, že pri pochôdzke na mieste samom boli vyšetrené
všetkypredmetymerania,vrátanepozemkuaboliakonespornéoznačenéichpôvodné,novéajzmerané
vlastnícke užívacie hranice, ktoré boli zaznačené vo vyšetrovacom náčrte č. 143. V protokole nie je
uvedené, že by boli zistené medzi pozemkami sporné hranice.

26. Znalec T.. M. A. v súkromnom znaleckom posudku č. 2/2017 zo dňa 15. 1. 2017 uviedol, že, po
preštudovaní znaleckého posudku č. 33/2014, vypracovaného znalcom T.. Z. I., vyhodnocuje závery
znaleckého posudku v bodoch 3.1.1. a 3.1.2 ako nesprávne a v týchto sa s ním nestotožňuje, nakoľko nie
je popísaný presný postup, akým znalec dospel k výslednej identifikácií právneho stavu na stav registra

C-KN, ako podklad použil PK mapu, ktorej presnosť, napriek svojmu vyhotoveniu v mierke 1:1440,
na matematickom základe nemôže vyhodnotiť, vzhľadom na chýbajúce súradnice bodov polygónovej
siete mapovania z roku 1934, pri posudzovaní vôbec nezohľadnil výsledky a postup THM mapovania
a identifikáciu právneho stavu v geometrickom pláne č. 244-252-0538-82. So závermi v úlohe 3.1.3. sa
stotožňuje. Oplotenie medzi pozemkami parcela č. 1251, 1249/2 a 1249/1 zasahuje do pozemku parcela

č. 1251. Identifikáciu pozemnoknižného stavu na stav registra KN-C a následne posúdenie priebehu
spoločnej vlastníckej hranice medzi pozemkami KN-C číslo 1252, 1251 a 1250, 1249/1, 1249/2, so
spoločnou hranicou medzi pôvodnými pozemnoknižnými pozemkami parcela č. 459 a 460 nevykonal,
nakoľko presnosť a kvalitu analógovej mapy pozemkovej knihy nie je možné posúdiť pre neexistenciusúradnícbodovpolygónovejsietemapovaniazroku1934,vblízkostispornýchpozemkovdovzdialenosti
niekoľkých desiatok metrov sa nenachádzajú minimálne štyri jednoznačne identické prvky vo vhodnom
rozložení, ktoré by mohli byť použité na identifikáciu, z elaborátu THM mapovania je jednoznačné, že

súčasná hranica medzi pozemkami KN-C č. 1251, 1252 a 1249/1, 1249/2, 1250 je identická s hranicou
medzi PK pozemkami parcela č. 459 a 460, z geometrického plátku č. 244-252-0538-82 je jednoznačné,
že pre identifikáciu KN-C pozemkov č. 1249/1, 1249/2, 1250 boli v tomto geometrickom pláne použité
celévýmeryPKpozemkovč.460a461.Následnýmpoužitímgeometrickéhoplánuslistinou,atokúpnou
zmluvu R I 1631/92, PK pozemky zanikli v celom rozsahu. Priebeh spornej hranice nebol zo strany

vlastníkov spochybnený v roku 1977 pri THM mapovaní, v roku 1982 pri spracovaní geometrického
plánu, v roku 1992 pri kúpnej zmluve vyhotovenej na podklade geometrického plánu, ani pri vytýčení
hranice dňa 3. 5. 2010. Z kúpnej zmluvy, ktorá je prílohou uvedeného znaleckého posudku, mal súd
preukázané, že žalobcovia ako kupujúci a O.. T.. B.G. W., M. K. a Obec Važec ako predávajúci uzatvorili
dňa 23. 10. 1992 kúpnu zmluvu, predmetom ktorej, okrem iného, bol predaj pozemku, v prislúchajúcich v
spoluvlastníckych podieloch, zapísaného ako parcela číslo PK 460, a to podľa zamerania geometrickým

plánom č. 244-252-0538-82 zo dňa 29. 12. 1982, vyhotoveným Geodéziou Liptovský Mikuláš, pričom
uvedeným geometrickým plánom boli z pôvodných pozemnoknižných parciel číslo 460, 461 a 462
vytvorené nové parcely č. EN 1249/1, 1249/2 a 1250. V článku I. kúpnej zmluvy sa konštatuje, že
žalobcovia ako kupujúci sú na základe kúpnopredajnej zmluvy zo dňa 3. 5. 1960, č. d. 1053/61
už v celosti bezpodielovými spoluvlastníkmi pozemnoknižnej parcely č. 461. V článku II. predávajúci

prehlásili, že nehnuteľnosti, prevádzané zmluvou, doteraz nikomu nescudzili. V článku III. zmluvy si
účastníci zmluvy dojednali kúpnu cenu vo výške 3.340,-Kčs, z ktorých na podiel predávajúceho 1) O..
T.. B.G. W. pripadol obnos 2.000,-Kčs, na podiel predávajúcej 2) M. K. obnos 500,-Kčs a na podiel
predávajúceho 3) Obce Važec obnos 840,-Kčs. Predávajúci 1) a 2) podpismi na zmluve potvrdili, že
takto dohodnutá kúpna cena bola už zaplatená kupujúcimi. V článku IV. zmluvy zmluvné strany prehlásili,

že kupujú nehnuteľnosti v stave, v akom sa dnes nachádzajú, ktorý im je dobre známy, nakoľko ich
už dlhšie užívajú. Geometrickým plánom vyhotoveným Geodéziou, n. p. Žilina dňa 29. 12. 1982, číslo
244-252-0538-82, boli vytvorené pozemky registra EN 1249/1 o výmere 387 m2, 1249/2 o výmere 93
m2 a 1250 o výmere 818 m2 z pôvodných pozemnoknižných pozemkov parcela číslo PK 460, 461 a
462, s tým, že podľa nového stavu sa pozemky parcely č. PK 460 a 461 rušia.

27. Podľa § 137 písm. c/ Civilného sporového poriadku, žalobou možno požadovať, aby sa rozhodlo
najmä o určení, či tu právo je alebo nie je, ak je na tom naliehavý právny záujem; naliehavý právny
záujem nie je potrebné preukazovať, ak vyplýva z osobitného predpisu.

28. Podľa § 126 ods. 1 Občianskeho zákonníka, vlastník má právo na ochranu proti tomu, kto do jeho
vlastníckeho práva neoprávnene zasahuje; najmä sa môže domáhať vydania veci od toho, kto mu ju
neprávom zadržuje.

29. Podľa § 40 ods. 1 prvá veta Občianskeho zákonníka č. 141/1950 Zb., účinného do 31. 3. 1964,

písomná forma je potrebná pri právnych úkonoch o právach k nehnuteľnostiam, okrem ak ide o nájom
rodinného domčeka alebo inej podobnej stavby alebo len časti budovy.

30. Podľa § 115 Občianskeho zákonníka č. 141/1950 Zb., účinného do 31. 3. 1964, vydržaním možno
nadobudnúť vlastnícke právo, ak nejde o nescudziteľné veci, ktoré sú v socialistickom vlastníctve.

31. Podľa § 116 ods. 1 Občianskeho zákonníka č. 141/1950 Zb., účinného do 31. 3. 1964, vlastnícke
právokhnuteľnejvecinadobudne,ktojudržíoprávnene(§145)anepretržitetriroky;akideonehnuteľnú
vec, je potrebná vydržacia doba desaťročná.

32. V súlade s citovanými zákonnými ustanoveniami súd podanú žalobu zamietol, nakoľko nemal
preukázanú jej dôvodnosť. Žalobcovia sa podanou žalobou domáhali určenia priebehu hranice
pozemkov v ich bezpodielovom spoluvlastníctve manželov a pozemkov v podielovom spoluvlastníctve
žalovaných. Podľa konštantnej judikatúry (napr. rozsudok Najvyššieho súdu SR sp. zn. 1 Cdo 11/97,
uznesenie Najvyššieho súdu SR sp. zn. 7 Cdo 130/2011, uznesenie Najvyššieho súdu SR sp. zn. 7

MCdo 7/2012), v spore o určenie hranice medzi spornými pozemkami ide o vzájomné vymedzenie
predmetu dvoch vlastníckych práv. Slovné spojenie "určenie hranice" treba považovať za vyjadrovací
spôsob, ktorým tak strany sporu, ako aj súd, majú na mysli určenie, ktorá časť zo spornej plochy
v prírode, ktorému z vlastníkov susedných pozemkov patrí. Svojou povahou je takýto spor sporomvlastníckym v zmysle ustanovenia § 126 ods. 1 Občianskeho zákonníka. Vzhľadom na druh nároku,
ktorého sa žalobcovia podanou žalobou domáhali (žaloba o určenie práva), súd prioritne skúmal,
či existuje na požadovanom určení naliehavý právny záujem, preukázanie ktorého je podmienkou

úspešnosti žaloby o určenie práva. V tejto súvislosti súd len okrajom poukazuje na to, že skúmanie
naliehavého právneho záujmu na požadovanom určení bolo podmienkou úspešnosti určovacej žaloby aj
podľa zákonného ustanovenia § 80 písm. c) Občianskeho súdneho poriadku účinného do 30. 6. 2016, t.
j. v čase podania žaloby na súd. Určovacia žaloba má preventívny charakter a je spôsobilým procesným
nástrojom na ochranu práva v prípadoch, keď sa požadovaným určením vytvorí pevný základ pre právne

vzťahy strán sporu a predíde sa ďalším súdnym konaniam. Žalobca má naliehavý právny záujem na
požadovanom určení vtedy, ak bez požadovaného určenia by bolo ohrozené jeho právo alebo jeho
právne postavenie sa stalo neistým. Pokiaľ žalobca nepreukáže, že má naliehavý právny záujem na
požadovanom určení, zamietne súd žalobu bez toho, aby sa zaoberal meritom veci. Podľa ustálenej
judikatúry, ak sa žalobca domáha určenia vlastníckeho práva k nehnuteľnosti, ktoré sa zapisuje do
katastranehnuteľností,jenapožadovanomurčenívždynaliehavýprávnyzáujem.Keďžežalobcoviasav

sporedomáhajúurčeniapriebehuhranicepozemkov,tedaurčenia,ktoráčasťzospornejplochyvprírode
ktorému z vlastníkov susedných pozemkov patrí, pričom vlastnícke právo ku pozemkom sa zapisuje
do katastra nehnuteľností, v prípade úspechu podanej žaloby by rozsudok súdu bol spôsobilý vyvolať
zmenu zápisu v katastri nehnuteľností. Preto bol preukázaný naliehavý právny záujem na požadovanom
určení.

33. Žalobcovia však v spore nepreukázali dôvodnosť nimi uplatneného nároku, keďže nepreukázali,
že hranica medzi im vlastnícky patriacimi pozemkami a pozemkami v podielovom spoluvlastníctve
žalovaných prebieha inak, ako je aktuálne vyznačená v katastri nehnuteľností (že im patrí časť
pozemkov v podielovom spoluvlastníctve žalovaných), teda že došlo ku zásahu do ich vlastníckeho
práva. Žalobcovia v spore tvrdili, že na základe vydržania sú vlastníkmi pozemkov v rozsahu pôvodnej

pozemnoknižnej parcely č. 460, ktorej hranica s pôvodnou pozemnoknižnou parcelou č. 459 má
prebiehať tak, ako to zobrazuje príloha P5 znaleckého posudku T.. I. č. 33/2014. Uvedené tvrdenie
však žalobcovia v spore nepreukázali. Z vykonaného dokazovania mal súd preukázané, že žalobcovia
a žalovaní, resp. ich právni predchodcovia, užívali im vlastnícky patriace, susediace pozemky v
nezmenenom rozsahu od nadobudnutia pozemkov právnymi predchodcami žalovaných, minimálne

však od postavenia rodinného domu žalobcov začiatkom 60-tych rokov 20. storočia. Hranica medzi
pozemkami v teréne bola spočiatku vyznačená dreveným plotom, následne plotom betónovým, ktorý
stojí doposiaľ. Z výpovedí žalovaných, ako aj samotnej žalobkyne 2), vyplynulo, že betónový plot
bol postavený na mieste pôvodného dreveného plota, pričom žalobcovia nespochybnili, že drevený
plot tvoril hranicu medzi susediacimi pozemkami strán sporu. Betónový plot bol postavený samotnými

žalobcami, keďže právni predchodcovia žalovaných sa odmietli podieľať na financovaní jeho výstavby,
začiatkom 70-tych rokov 20. storočia. Uvedená skutočnosť vyplynula tak z výpovede žalobcu 1), ktorý
tvrdil, že plot staval 3 roky pred THM mapovaním, ktoré bolo vykonané v roku 1977, z výpovede
žalovanej 1), ktorá poukazovala na to, že keď mala 10 rokov bol drevený plot zvalený a mohli sa
pohybovať medzi spornými pozemkami, z výpovede žalovanej 3), ktorá tvrdila, že betónový plot bol

postavený už v čase, keď sa vydávala, čo bolo v roku 1970, aj z výpovede svedka M. O., ktorý tvrdil,
že plot sa staval v roku 1975. Vlastnícka hranica susediacich pozemkov v priebehu aktuálnej hranice,
určenej plotom, nebola v minulosti žiadnym spôsobom zo strany žalobcov spochybnená, každá zo
strán užívala pozemky v takto vymedzenom rozsahu. Aj žalobcovia zhodne uviedli, že časť pozemku
za betónovým plotom smerom na pozemok žalovaných v minulosti neužívali a neužívajú. Žalobcovia

aktuálny priebeh hranice pozemkov nespochybnili pri THM mapovaní v roku 1977 (protokol z ktorého
žalobca podpísal), pri vyhotovovaní geometrického plánu v roku 1982, ktorý bol podkladom pre kúpnu
zmluvu, ktorú žalobcovia uzavreli v roku 1992, ani pri vytýčení hranice pozemku v roku 2010. Žalobcovia
ako kupujúci v kúpnej zmluve z roku 1992, ktorou predmetné pozemky nadobúdali, a ktorej súčasťou
bol geometrický plán číslo 244-252-0538-82 zo dňa 29. 12. 1982, vyhlásili, že pozemky v stave, v akom

sa nachádzajú, už dlhšie užívajú. Žalobcovia v doplnení žaloby zo dňa 22. 11. 2017 tvrdili, že pozemok
zapísaný ako pôvodná pozemnoknižná parcela číslo PK 460 nadobudli ústnou kúpnou zmluvou v roku
1960 od manželov W.. Uvedené tvrdenie však žalobcovia nepreukázali. Súd poukazuje na to, že
tvrdenia žalobcov, uvedené pri ich výsluchu ohľadne nadobudnutia pozemku, sa rozchádzali. Žalobca
1) pri výsluchu tvrdil, že pozemok zapísaný ako parcela číslo PK 460 nadobudli kúpou v roku 1960,

žalobkyňa 2) pri výsluchu uviedla, že uvedený pozemok kupovala asi mužova mama, ona so starými W.
zmluvu neuzatvárala. V doplnení žaloby zo dňa 18. 12. 2017 žalobcovia tvrdili, že pozemok nadobudli
vydržaním, avšak ani uvedené tvrdenie nepreukázali. Podľa § 116 ods. 1 Občianskeho zákonníka č.
141/1950 Zb., účinného do 31. 3. 1964 (v čase žalobcami tvrdeného uzavretia kúpnej zmluvy), bolomožné vlastnícke právo k nehnuteľnosti nadobudnúť vydržaním na základe oprávnenej držby trvajúcej
nepretržite desať rokov. Medzi stranami sporu bolo nesporné, že písomná zmluva medzi žalobcami a
pôvodnými vlastníkmi pozemku v roku 1960 uzavretá nebola. Podľa rozsudku Najvyššieho súdu SR sp.

zn. 4Cdo 361/2012: „Dobrá viera držiteľa sa musí teda vzťahovať na všetky právne skutočnosti, ktoré
majú za následok nadobudnutie veci alebo práva, ktorá je predmetom držby, teda aj na existenciu platnej
zmluvy o prevode nehnuteľnosti. Judikatúra súdov je konštantná v tom, že pokiaľ sa niekto uchopí držby
nehnuteľnosti po 1. apríli 1964 na základe zmluvy o prevode nehnuteľnosti, ktorá nebola uzavretá v
písomnej forme, nemôže byť so zreteľom na všetky okolnosti dobromyseľný o tom, že mu nehnuteľnosť

patrí a v zmysle § 130 ods. 1 veta prvá Občianskeho zákonníka nemôže byť držiteľom oprávneným
(rozsudok Najvyššieho súdu Slovenskej republiky z 29. marca 2011 sp.zn. 5 Cdo 49/2010). Na základe
ústnej zmluvy o jej prevode nemôže byť vzhľadom na všetky okolnosti v dobrej viere, že je vlastníkom
veci aj keď je subjektívne presvedčený, že takáto zmluva na originálne nadobudnutie vlastníckeho práva
postačuje. Držba nehnuteľnosti opierajúca sa o ústnu zmluvu nemôže viesť k vydržaniu nehnuteľnosti.“.
Uvedený právny názor je možné aplikovať aj na zmluvy o prevode nehnuteľností uzavreté za účinnosti

Občianskeho zákonníka č. 141/1950 Zb., ktorý taktiež vyžadoval pre platnosť zmluvy „o právach k
nehnuteľnostiam“ písomnú formu. Podmienkami držby, ktoré musia byť splnené súčasne, sú faktické
ovládanie veci (corpus possesionis) a úmysel držiteľa nakladať s vecou ako s vlastnou, resp. vykonávať
právo pre seba (animus possidendi). Žalobcovia v spore nielenže nepreukázali, že fakticky ovládali
(užívali) časť pozemku žalovaných za betónovým plotom (podľa prílohy P5 znaleckého posudku T.. I.

časť pozemku parc. č. PK 460), ale nepreukázali ani dobromyseľnosť držby pozemku parc. č. PK 460
na základe tvrdenej kúpnej zmluvy z roku 1960, keďže nepreukázali existenciu kúpnej zmluvy, uzavretej
v písomnej forme, predmetom ktorej by bol uvedený pozemok (odhliadnúc od pochybností o uzavretí
kúpnej zmluvy v ústnej forme, vzhľadom na vyššie uvedené rozporné tvrdenia žalobcov). Z uvedených
dôvodov nemohlo dôjsť k nadobudnutiu vlastníckeho práva žalobcov k pozemku zapísanému ako

parc. č. PK 460 vydržaním. Z vykonaného dokazovania mal súd preukázané, že žalobcovia nadobudli
vlastnícke právo k pozemkom zapísaným ako parcely KN-C č. 1249/1, 1249/2, 1250 v časti vytvorenej
z pozemkov zapísaných ako parc. č. PK 460 a 462 až kúpnou zmluvou, uzavretou v roku 1992, ktorá
aj bola registrovaná štátnym notárstvom. Súčasťou kúpnej zmluvy bol geometrický plán, ktorým boli
uvedené parcely vytvorené z pozemnoknižných parciel. Žalobcovia teda nadobudli pozemky tak, ako

boli zakreslené geometrickým plánom číslo 244-252-0538-82 zo dňa 29. 12. 1982. Navyše, zo záverov
súkromného znaleckého posudku T.. A., ktorý obsahoval zákonom stanovené náležitosti v zmysle §
209 ods. 2 Civilného sporového poriadku, vyplynulo, že aktuálna hranica medzi pozemkami žalobcov
a žalovaných je totožná s priebehom hranice pozemnoknižných parciel č. 460 a 459, z ktorých boli
pozemky vo vlastníctve strán sporu vytvorené. Pokiaľ aj z grafickej prílohy ku znaleckému posudku

T.. I. vyplynulo, že hranica pozemnoknižných parciel je odchýlená od aktuálnej hranice pozemkov v
časti od cesty do pozemku žalobcovo 0,69 metra a v protiľahlej strane pozemkov smerom do pozemku
žalovaných o 0,53 metra, mal súd za to, že uvedený záver je bez vplyvu na právne posúdenie veci.
Znalec T.. A. pri výsluchu uviedol, že odchýlka do 1 metra, vzhľadom na kvalitu mapových podkladov
a hrúbku čiar, je prípustná a možná. Preto bolo možné považovať priebeh hranice pozemnoknižných

parciel, určený v znaleckom posudku T.. I., vzhľadom na určenú odchýlku od aktuálnej hranice oplotenia
0,69 metra, resp. 0,53 metra, za totožný so súčasnou hranicou. Sám T.. I. uviedol, že, vzhľadom na
kvalitu mapových podkladov, je možné pripustiť odchýlku do 0,5 metra (čo je len o 19 cm menej, ako určil
odchýlku oproti aktuálnej hranici vo svojom znaleckom posudku). Vzhľadom na uvedenú skutočnosť mal
súd za to, že znalecké posudky nie sú v takom vzájomnom rozpore, aby nemohli popri sebe obstáť,

preto nebol dôvod na nariadenie kontrolného znaleckého dokazovania, navrhovaného žalobcami. Súd
rozhodol, že nevykoná ani ďalšie navrhnuté dôkazy žalobcami, a to výsluchy svedkov T.. W. a C. W.,
nakoľko zistený skutkový stav umožňoval vo veci rozhodnúť a vykonanie uvedených dôkazov by preto
bolo v rozpore so zásadou hospodárnosti konania. Navyše, B. W. ako predávajúci v kúpnej zmluve
uzavretej so žalobcami v roku 1992, vyhlásil, že pozemok, resp. spoluvlastnícky podiel na ňom, ktorý je

predmetom prevodu, doposiaľ nikomu nescudzil.

34. Podľa § 255 ods. 1 Civilného sporového poriadku, súd prizná strane náhradu trov konania podľa
pomeru jej úspechu vo veci.

35. Podľa § 262 ods. 1 Civilného sporového poriadku, o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj
bez návrhu súd v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí.36. V súlade so zákonným ustanovením § 255 ods. 1 Civilného sporového poriadku vznikol nárok na
náhradu trov konania v konaní v plnom rozsahu úspešným žalovaným. Súd preto priznal žalovaným voči
žalobcovi 1) a žalobkyni 2) nárok na náhradu trov konania v plnom rozsahu. V súlade s ustanovením

§ 262 ods. 2 Civilného sporového poriadku, o výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie
po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny
úradník.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku je prípustné odvolanie v lehote 15 dní od doručenia rozsudku na Okresnom súde
Liptovský Mikuláš, v dvoch vyhotoveniach.

Podľa § 359 Civilného sporového poriadku, odvolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo
rozhodnutie vydané.

Podľa § 363 Civilného sporového poriadku, v odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania

(ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje, podpis, spisová značka
konania) uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa
rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).

Podľa § 364 Civilného sporového poriadku, rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ

rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.

Podľa § 365 ods. 1 Civilného sporového poriadku, odvolanie možno odôvodniť len tým, že:
a) neboli splnené procesné podmienky,
b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné

práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,
c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,
d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,

g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie
prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo
h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Podľa § 365 ods. 2 Civilného sporového poriadku, odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno

odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo
veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej.

Podľa § 365 ods. 3 Civilného sporového poriadku, odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno
meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.

Podľa § 366 Civilného sporového poriadku, prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej
obrany, ktoré neboli uplatnené v konaní pred súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy,
ak:
a) sa týkajú procesných podmienok,

b) sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu,
c) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne
rozhodnutie vo veci alebo
d) ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie.