Rozsudok ,
Zmenené Judgement was issued on Wednesday, April 11, 2019

Súd: Krajský súd Prešov
Spisová značka: 1Co/21/2019

Identifikačné číslo súdneho spisu: 8115225810
Dátum vydania rozhodnutia: 11. 04. 2019
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Jozef Angelovič

ECLI: ECLI:SK:KSPO:2019:8115225810.2

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Prešove v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Jozefa Angeloviča a sudcov JUDr.

Mareka Kohúta a JUDr. Anny Ilčinovej v sporovej veci žalobcu: SPP -distribúcia a.s., IČO: 35 910 739,
so sídlom v Bratislave, Mlynské nivy 44/b proti žalovanému: W.. E. Ť., L.. XX.X.XXXX, J. G., L. XXXX/X,
zastúpenému JUDr. Ladislavom Lukáčom, advokátom so sídlom v Prešove, Hlavná 17, IČO: 36164666,
o zaplatenie 10.322,99 eur s prísl., o odvolaní žalobcu proti rozsudku Okresného súdu Prešov č.k.
28C/358/2015-241 z 19.12.2018, takto

r o z h o d o l :

Mení rozsudok tak, že žalovaný je povinný zaplatiť žalobcovi 4.669,99 eur s 5,25 % úrokom z omeškania
od 26.2.2014 do zaplatenia, a to do 3 dní od právoplatnosti tohto rozsudku.

Žalobca má nárok na náhradu trov konania proti žalovanému v rozsahu 100 %.

o d ô v o d n e n i e :

1. Napadnutým rozsudkom súd prvej inštancie žalobu v prevyšujúcej časti (t.j. o sumu 4.669,99 eur s
prísl.) zamietol a vyslovil, že žiadna zo strán nemá na náhradu trov konania právo.

2. Vychádzal zo zistenia, že žalobca je prevádzkovateľom distribučnej siete, na ktorého je pripojené
odberné plynové zariadenie žalovaného. Žalobca opieral svoju žalobu o skutočnosť, že so žalovaným
uzavrel zmluvu SPP, a.s. na odberné miesto Ľ.A., Ľ. X, teda pre odberateľa E. Ť.Á.. Zmluva o

dodávke plynu (č.l. 53) bola podpísaná 29.12.2008. Žalobca v žalobe tvrdil, že zamestnanci dňa
17.10.2013 pri kontrole odberného miesta nadobudli podozrenie, že na vyššie uvedenom odbernom
mieste dochádza k odberu plynu meradlom, na ktorom bolo porušené zabezpečenie proti neoprávnenej
manipulácii. Plynomer bol teda dňa 17.10.2013 demontovaný a odoslaný na posúdenie znalcovi,
ktorý potvrdil, že na plynomeri sa nenachádza plomba, ktorú používa autorizovaná osoba - výrobca.
S poukazom na ustanovenie § 82 ods. 2 Zákona o energetike, odberateľ plynu je povinný uhradiť
žalobcovi ako prevádzkovateľovi distribučnej siete škodu, ktorá neoprávneným odberom vznikla. Výšku

škody vypočítal žalobca na základe vyhlášky č. 449/2012, ktorú mu následne vyfakturoval faktúrou č.
9000173273 zo dňa 5.2.2014, a to na sumu 10.322,99 eur.

3. Žalovaný najprv namietal to, že s navrhovateľom nemá zmluvný vzťah, pretože žalobca je distribútor
siete, avšak žalovaný je v zmluvnom vzťahu s dodávateľom SPP, a.s.

4. Žalobca k tomu uviedol, že aktívna legitimácia vyplýva z § 82 Zákona o energetike. Škodu si uplatňuje

z titulu škody, nie z titulu bezdôvodného obohatenia tak, ako mu to umožňuje tento zákon.

5. Žalobca poukázal na to, že podľa neho žalovaný porušil dve povinnosti a to, že nemal uzavretú zmluvu
s dodávateľom na podnikanie, ale len na domácnosť, pričom objekt slúži na podnikateľskú činnosť.Druhým naplnením skutkovej podstaty nezákonného odberu je porušenie meradla, na ktorom bolo
porušené zabezpečenie. Žalobca netvrdil, že to urobil žalovaný, ale faktom je, že tento plyn odoberal.
Poukazoval na judikatúru NS SR, že za porušenie zabezpečenia takého meradla zodpovedá ten, na

koho je odberné miesto bez ohľadu na to, či tú škodu spôsobil, či bola urobená s jeho vedomím, alebo
nie, je tam objektívna zodpovednosť. Pri metodike výpočtu v prípade neoprávneného odberu postupovali
podľa platnej vyhlášky č. 449/2012 Z.z.. Keď nie je možné zistiť skutočný odber, vyhláška vychádza z
príkonu spotrebičov, ktoré sa nachádzajú na odbernom mieste. V objekte sa nachádzal plynový horák,
ktorý sa používal v lakovni. Plynový horák má výkon 35 m3 za hodinu. Modifikovali to na 1 a vychádzali

zo 6 m3/h.

6. Vo veci bol vypočutý aj svedok E. T., ktorý sa pozná so žalovaným, pretože je u neho v prenájme od
roku 2008. Má v prevádzke lakovaciu kabínku, je to prevádzka autoservisu. Je to jediné, čo tam má na
plyn. V roku 2008 platil zálohové platby 120,- eur, v roku 2015 okolo 300,- eur, postupne sa to dvíha.
Je tam spotreba, presne nevie, možno od 4000 do 6000 kW. Nevedel o tom, že je nejaký problém s

plynomerom. Vie, že chodili každý rok odpisovať plyn a zrazu prišli za ním z plynárni, že berú hodiny.
Ukázali, že číslo sedí, odmontovali hodiny a naložili do auta. Pritom ešte povedal človek z plynárni, že
sa netočia kolieska, to počítadlo. Tento plynomer zabalili, zalepili a dali ho do auta. Nehovorili mu nič o
tom, že je tam vymenená plomba, hovorili len, že sa číselník netočí.

7. Svedok uviedol, že tam má autoservis a vykonáva drobné mechanické práce, ale prevažne lakovanie.
Prevádzka funguje od 8.00 hod. do 16.00 hod., mimo týchto hodín už len tak, že niečo v dielni poskladá.
Neeviduje presne dni, kedy kabínu spúšťa, alebo hodiny, to sa nedá. Svedok však uviedol, že plyn v lete
na lakovanie vôbec nepoužíva, pretože nie je potrebný. Tá kabína, na ktorú potrebuje plyn, tak tá slúži
výhradne na sušenie. Ak je vonku nad 20 °C, tak sušiť nepotrebuje v kabíne. Napríklad v roku, kedy

vypovedánapojednávaní(2016),žeodmájadopojednávania12.10.2016tútokabínuvôbecnepoužíval.
Spúšťa ho až na zimu. Svedok uviedol, že by bol ochotný zaplatiť nejakých 2.500,- eur alebo 3.000,- eur
tak, ako bola predchádzajúca bežná ročná spotreba, ale 10.000,- eur je neprimeraná cena. Pamätá si aj
to, že za to obdobie riadne platili platby, ale potom prišiel preplatok, že tam nebol žiaden odber a peniaze
sa vrátili. Svedok ešte uviedol, že za elektrinu platí mesačne okolo 800,- eur až 1.000,- eur, pretože tá

kabína ide hlavne na elektriku na kompresor. Plyn používa len sezónne na sušenie pol roka z roka.

8. Bol vypočutý aj znalec, ktorý predložil posudok ohľadne plynomeru W.. G. B.. Pozná právneho
zástupcužalobcu,pretožeexternepracujeakoznalecpreSPP,a.s.anapojednávaniachodieva.Potvrdil
to, čo uvádzal v znaleckom posudku, že mu bol predložený plynomer s výrobným číslom XXXXXXXX,

na ktorom sa nachádza jedna nitová plomba s označením XXMXX. Túto nitovú plombu z meradla
demontoval a zistil optickým skúmaním a porovnaním s optickým otlačkom nezhodu v špecifických
znakoch nachádzajúcich sa na tejto plombe. Na tomto si znalec trval, že kontrolné a spodné otlačky
neboli vytvorené jedným a tým istým nástrojom. Plombovanie sa vykonáva v metrologickom stredisku,
keď sa dáva plynomer na kalibráciu pravidelne. Tento konkrétny plynomer bol na kalibrácii v roku 2007.

Vyplýva to z č. M4307, teda v ktorom to bolo stredisku a v ktorom roku to bolo kalibrované. Kontrolný
otlačok dostal od SPP, a.s., je to ten, ktorý urobili v metrologickom ústave. Znalec aj popísal odlišné
znaky na tejto plombe. S veľkou pravdepodobnosťou sa dá predpokladať, že pôvodné zabezpečenie
proti neoprávnenej manipulácii bolo porušené, odstránené a nahradené plombou. Je to s veľkou
pravdepodobnosťou hraničiacou k istote.

9. Súdu prvej inštancie bol predložený zápis zo dňa 17.10.2013 o neoprávnenom odbere zemného plynu
u odberateľa, fotodokumentácia z tohto dňa, spomínaný znalecký posudok W.. G. B. č. G. XX-G.-XXXX.

10. Žalovaný naopak stále poukazoval na neúčasť jedného z účastníkov pri odbernom mieste, pri

spôsobezisťovania,žedošlokporušeniumeradla.Nato,žepriemernáspotrebabolazapredchádzajúce
obdobia maximálne 2.900,- eur, čo je predložené v listinných dôkazoch, všetko nad túto sumu už nie je
náhrada škody, ale sankcia. Suma vypočítaná metodikou z vyhlášky je zlý predpis a treba vychádzať
z ústavného princípu spravodlivosti.

11. Vo vzťahu k tomu, že žalovaný mal uzavretú zmluvu pre domácnosť, kde sa nachádzala
podnikateľská prevádzka, súd prvej inštancie poukázal na tú skutočnosť, že je to v konečnom rozhodnutí
irelevantné, keďže žalovaný sa dopustil neoprávneného odberu v zmysle citovaného § 82 ods. 1 písm.
a) a d). Je teda zrejmé, že k neoprávnenému odberu došlo. Avšak to, akú zmluvu dodávateľ predložilodberateľovi plynu, nezávisí od neho, ale od dodávateľa. Relevantné však je, že k neoprávnenému
odberu došlo, čo potvrdil vo svojom predchádzajúcom zrušujúcom rozhodnutí aj krajský súd.

12. Po zrušujúcom uznesení krajského súdu bolo dôvodné zaoberať sa nárokom, v časti ktorej bol
rozsudok zrušený, teda nad priznanú čiastku 5.653,- eur. Po doplnenom dokazovaní súd prvej inštancie
konštatoval, že už právoplatne priznaná časť škody vo výške 5.653,- eur je primeraná.

13. Súd prvej inštancie svoje rozhodnutie odôvodnil § 3 ods. 1 Občianskeho zákonníka, podľa názoru

súdu nie je možné, aby štát upravil škodu spôsobom, ktorá ani náznakovo neprihliada na skutočne
spôsobenú škodu. Podľa názoru súdu je vyhláška, ktorú súd cituje v tomto rozhodnutí nie v súlade s
dobrými mravmi. Poukázal na rozhodnutie Ústavného súdu ČR (Pl.ÚS 29/2013). Pri tomto rozhodnutí
nepoužil legislatívu cudzieho štátu, ale dal sa inšpirovať rozhodnutím Ústavného súdu Českej republiky,
nie aplikoval, ale inšpiroval sa pri svojom rozhodovaní jeho rozhodovacou praxou tak, ako to v konečnom
dôsledku pravidelne robia súdu v Slovenskej republiky, nie len okresné, ale aj krajské, Najvyšší súd SR,

ako aj Ústavný súd Slovenskej republiky. Inšpirácia judikatúrou Českej republiky spočíva v názore, ktorý
súd si osvojil a pri tomto rozhodovaní uplatnil § 3 Občianskeho zákonníka. Náhrada škody je upravená
občianskym právom, má mať reparačný, nie sankčný charakter. Súd má pri tomto rozhodovaní za to,
že je potrebné zohľadniť škodu, aby sa čo najviac priblížila škode skutočnej, aj keď to môže byť ťažké.
Pri takomto rozhodovaní nemá prísť k nadkompenzácii poškodeného, v tomto prípade monopolnej

spoločnosti pri dodávke plynu. Súd má teda za to, že škodu treba náležite modifikovať aj v tomto prípade
a poukazujúc na § 3 Občianskeho zákonníka, že priznanie takejto výšky škody v súlade s citovanou
vyhláškou by odporovalo dobrým mravom, súd k tejto modifikácii pristúpil.

14. Vychádzal z toho, že už právoplatne priznaná časť náhrady škody sa približuje ku škode, ktorá mohla

byť žalobcovi spôsobená. Súd prvej inštancie mal k dispozícii od SPP, a.s. prehľad faktúr za jednotlivé
obdobia pred aj po danej udalosti, ktoré nikdy nepresiahli sumu 3.000,- eur. Ak teda súd priznal náhradu
škody vo výške 5.392,60 eur (po odpočítaní nákladov, ktoré boli priznané v celom rozsahu 260,51 eur),
javí sa táto suma ako primeraná náhrada škody. Súd nevidí priestor napriek existencii vyhlášky, aby
priznal náhradu škody nad túto čiastku poukazujúc na dobré mravy § 3 Občianskeho zákonníka.

15. Výrok o trovách konania odôvodnil ustanovením § 255 CSP s tým, že úspech žalobcu a žalovaného
je čiastočne v jednej polovici, a preto súd rozhodol tak, že žiadna zo strán nemá na náhradu trov konania
právo.

16. Proti rozsudku v zákonnej lehote podal odvolanie žalobca a navrhol, aby odvolací súd rozsudok
zmenil a žalobe v prevyšujúcej časti t.j. o sumu 4.669,99 eur s 5,25 % úrokom z omeškania od 26.2.2014
do zaplatenia vyhovel.

17. Odvolanie odôvodnil ustanovením § 365 ods. 1 písm. h) CSP, t.j. že rozhodnutie súdu prvej inštancie

vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

18. Poukázal na to, že žalovaný nemal uzavretú zmluvu na odber zemného plynu na podnikateľské
účely, avšak na takéto účely sa plyn v jeho prevádzke používal. Zmluva pre domácnosť bola, na základe
vyjadrenia dodávateľa plynu založeného v spise, uzavretá v kategórií domácnosť na základe požiadavky

zákazníka. Na plynomere bola nájdená falošná plomba, pričom pri kontrole v októbri 2013 plynomer
vykazoval nižší stav spotrebovaného množstva plynu, ako pri odpočte spotreby v októbri 2012. Žalobca
sám výšku jemu patriaceho legitímneho nároku už pred jeho uplatnením na súde moderoval tým,
že pri určení množstva odobratého plynu žalovaným a následne výšky škody nevychádzal z údaja o
maximálnej spotrebe plynového spotrebiča žalovaného (35 m3/h), ale zohľadnil spotrebu v podstate

nižšom rozsahu, t.j. 6 m3/h. Neexistuje dôvod na prípadné uplatnenie moderačného práva a zníženie
výšky žalobcom uplatňovaného nároku tak, ako to urobil súd prvej inštancie, keď žalobu v časti o
zaplatenie sumy 4.669,99 eur s prísl. zamietol. Nie je možné brať za základ pri posudzovaní výšky
žalobcom uplatňovaného nároku údaj o spotrebách za obdobia predchádzajúce, či nasledujúce po
období neoprávneného odberu plynu alebo údaj o priemernej spotrebe počas týchto období, keďže

by takýmto prístupom bol absolútne popretý preventívny účel právnej úpravy regulujúcej neoprávnené
odbery plynu a jeho následky. V prípade, ak by odberateľ, u ktorého bude odhalený neoprávnený
odber plynu vedel, že mu v konečnom dôsledku bude súdmi bude uložená len povinnosť zaplatiť za
odber ním odobratého priemerného množstva plynu za predchádzajúce obdobie, ktoré si navyše takýtoodberateľ mohol v dôsledku porušenia plomby plynomera sám upravovať, nič by odberateľov plynu
nedemotivovalo od toho, aby plyn odoberali neoprávnene. Na riadnom fungovaní distribučnej siete,
prostredníctvom ktorej je distribuovaný zemný plyn jednotlivým odberateľom plynu, existuje verejný

záujem. Neoprávnené odbery plynu sú spôsobilé ohroziť bezpečnú a spoľahlivú prevádzku siete, pričom
v dôsledku takýchto odberov môže dôjsť k ohrozeniu distribúcie plynu tzv. zraniteľným odberateľom, či
odberateľom, ktorí sú vzhľadom na zabezpečovanie riadnej zdravotnej starostlivosti na riadnej distribúcii
zemného plynu závislí. Aj vzhľadom na túto skutočnosť nie je možné neoprávnené odbery zemného
plynu akceptovať a praxou, pri ktorej by neoprávnení odberatelia v prípade ich odhalenia museli uhradiť

iba ich priemernú spotrebu v minulosti, by sa odoberanie zemného plynu spôsobom, ktorý Zákon o
energetike označuje za neoprávnený, len podporoval.

19. Žalovaný sa k odvolaniu žalobcu nevyjadril.

20. Odvolací súd prejednal vec podľa § 378 ods. 1 CSP a nasl., zopakoval dokazovanie (§ 384 ods. 1

CSP) oboznámením zápisu zo 17.10.2013 s fotodokumentáciou (č.l. 3 spisu), znaleckého posudku W..
G. B. (č.l. 8) , faktúry č. 900173273 z 5.2.2013 (č.l. 12), vyúčtovacej faktúry č. 7447145609 z 23.10.2013
(č.l. 44), zmluvy o dodávke plynu pre odberateľa plynu v domácnosti z 29.12.2008 (č.l. 51) a výpočtu
výšky škody spôsobenej neoprávneným odberom zemného plynu (č.l. 73 spisu) a zistil, že odvolanie
žalobcu je dôvodné a rozhodnutie súdu prvej inštancie treba zmeniť.

21. Podľa § 82 ods. 1 písm. a) zákona č. 251/2012 Z.z. o energetike a o zmene a o doplnení niektorých
zákonov (Zákon o energetike), neoprávneným odberom plynu je odber bez uzavretej zmluvy o pripojení
k prepravnej sieti alebo o pripojení k distribučnej sieti, dodávke alebo združenej dodávke plynu alebo
prístupe do prepravnej siete a preprave plynu alebo prístupe do distribučnej siete a distribúcii plynu.

22. Podľa § 82 ods. 1 písm. d) Zákona o energetike, neoprávneným odberom plynu je odber meraný
určeným meradlom, na ktorom bolo porušené zabezpečenie proti neoprávnenej manipulácii alebo
určeným meradlom, ktoré nebolo namontované prevádzkovateľom siete.

23. Podľa § 1 ods. 5 písm. a) vyhlášky č. 449/2012 Z.z., ktorou sa ustanovuje spôsob výpočtu
škody spôsobenej neoprávneným odberom plynu, v prípade neoprávneného odberu plynu, ku ktorému
dochádzalo v objekte, ktorý nie je určený na trvalé bývanie a plyn je tu používaný na výrobné účely,
technologické účely, v súvislosti s poskytovaním služieb, či predajom tovarov alebo na iné účely
(napríklad výrobné podniky, reštauračné zariadenia, hotely, obchodné prevádzky). Za denný počet

hodín používania plynového spotrebiča sa považuje v prípade výrobných prevádzok a technologických
objektov (napríklad kotolne) pri jednozmennej prevádzke 8 hodín denne, pri dvojzmennej prevádzke 16
hodín denne a pri trojzmennej prevádzke 24 hodín denne.

24. Podľa § 1 ods. 6 vyhlášky č. 449/2012 Z.z. pri určení množstva neoprávnene odobratého plynu je

rozhodujúci počet a typ plynových spotrebičov zistených v mieste neoprávneného odberu.

25. V prejednávanej veci bolo nepochybne preukázané, že žalovaný mal so spoločnosťou SPP, a.s.
uzavretú zmluvu o dodávke plynu pre odberateľa plynu v domácnosti z 29.12.20108. Táto zmluva sa
týkala odberného miesta na Ľ. A. Č.. X/A. Túto zmluvu s dodávateľom plynu, t.j. SPP, a.s. uzatváral

žalovaný. Nešlo o zmluvu, ktorá by naňho prešla po právnom predchodcovi. V skutočnosti na tejto
adrese sa nachádzala prevádzka obchodnej spoločnosti S. E., D..O..M.., ktorá poskytovala aj služby
autoservisu a autolakovne. Znaleckým posudkom znalca W.. B. bolo zistené, že došlo k zásahu
do plynomera s výrobným číslom 11291043, ktorý bol nainštalovaný v nehnuteľnosti, v ktorej bola
predmetná prevádzka autocentra a na ktorú sa vzťahovala predmetná zmluva o odbere plynu pre

odberateľa plynu v domácnosti. Z tohto znaleckého posudku vyplýva, že pôvodné zabezpečenie na
plynomeri proti neoprávnenej manipulácii bolo porušené - odstránené a nahradené inou plombou.
Tieto okolnosti boli zistené v súvislosti s vyúčtovaním plynu v predmetnej nehnuteľnosti za obdobie
od 19.10.2012 do 18.10.2013, kedy žalovanému vznikol preplatok vo výške 2.260,24 eur na základe
toho, že preddavkovo zaplatil sumu 2.320,- eur a fakturovaná mu bola suma 59,76 eur. Dňa 17.10.2013

bola na danej prevádzke vykonaná kontrola zamestnancov žalobcu (SPP - distribúcia, a.s.), pričom
bolo zistené, že na predmetnom odbernom mieste na ulici Ľ. Č.. X/A bolo potrebné vymeniť meradlo
s podozrením na pozmenenie overovacej-zabezpečovacej značky číselníka meradla. Bolo zistené, že
meradlo neregistruje spotrebu.26. V závislosti od toho a po vyhodnotení výsledkov znaleckého dokazovania (v zmysle vyššie
uvedeného) vyčíslil žalobca žalovanému postupom podľa vyššie citovanej vyhlášky č. 449/2012 Z.z.

škodu spôsobenú neoprávneným odberom zemného plynu na celkovú sumu 54.186,83 eur. V tejto
súvislosti zobral žalobca do úvahy prevádzkovú dobu predmetného autocentra, ako aj výkon a celkovú
spotrebu spotrebičov inštalovaných na tejto prevádzke, ktoré plyn odoberali. Takýmto spôsobom bola
vyčíslená škoda, vrátane nákladov spojených so zisťovaním a odstraňovaním neoprávneného odberu
zemného plynu, na sumu 54.186,83 eur. Túto výšku škody žalobca upravil na žalovanú sumu 10.322,99

eur, pričom vychádzal z úvahy, že treba uvažovať s nižšou spotrebou spotrebičov, než je uvádzaná
výrobcom, teda 35 m3/h, ale po zohľadnení, že tieto spotrebiče neboli v prevádzke počas celej
prevádzkovej doby predmetného autocentra, uvažoval so spotrebou 6 m3 týchto spotrebičov za hodinu.
V závislosti od toho dospel k žalovanej sume 10.322.99 eur. Táto suma bola potom žalovanému
fakturovaná faktúrou č. 900173273 z 5.2.2014, ktorá je predmetom konania, a ktorú žalovaný neuhradil.
Táto faktúra sa stala splatnou 25.2.2014.

27. Za týchto okolností mal odvolací súd nepochybne preukázaný neoprávnený odber zemného plynu
na predmetnom odbernom mieste na ulici P., pričom žalovaný nemal uzavretú ani riadnu zmluvu na
odber plynu za týchto okolností, keď bolo nepochybne zistené, že na tomto odbernom mieste nešlo
o odber plynu v domácnosti, ale o prevádzku autocentra, vrátane služieb autolakovne. Zároveň bola

nepochybne zistená manipulácia s meradlom spotreby plynu, v dôsledku ktorej meradlo nevykazovalo
spotrebu. Takýmto spôsobom došlo aj k neúmernému preplatku v prospech žalovaného za obdobie od
19.10.2012 do 18.10.2013 vo výške 2.260,24 eur.

28. Výška škody, ktorá bola bezpečne ustálená postupom podľa vyššie uvedenej vyhlášky a následne

modifikovaná nebola žalovaným nijakým spôsobom spochybnená.

29. Za týchto okolností možno konštatovať, že právne posúdenie prejednávanej veci súdom prvej
inštancie nie je správne a nemožno vychádzať len z faktúr o spotrebe v predchádzajúcom období,
prípadne v období nasledujúcom po zistení neoprávneného odberu zemného plynu, pretože v

prejednávanej veci ide o iný režim výpočtu škody práve v dôsledku preukázaného neoprávneného
odberu zemného plynu a zásahu, či manipulácie s meradlom.

30. Z hľadiska právneho posúdenia nemožno akceptovať závery súdu prvej inštancie s poukazom na
§ 3 ods. 1 Občianskeho zákonníka a hovoriť o údajnom rozpore právneho predpisu t.j. vyhlášky č.

449/2012 Z.z. s dobrými mravmi. Takéto úvahy súdu (ani súdu prvej inštancie) nepatria. Súd je viazaný
všeobecne záväznými právnymi predpismi, vrátane predpisov nižšej právnej sily, akým je uvedená
vyhláška. Pochybnosti o súlade nejakého právneho predpisu (vrátane vyhlášky) s Ústavou Slovenskej
republiky možno riešiť podľa čl. 125 ods. 1 a čl. 144 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky, a to podaním
návrhu na začatie konania o súladnosti právneho prepisu s Ústavou SR. Inšpirovanie sa judikatúrou

Českej republiky - rozhodnutie Ústavného súdu Českej republiky sp.zn. Pl.ÚS 29/2013 nie je náležité,
pretože ide o judikatúru cudzieho štátu, založenú na inom právnom predpise ako je právny predpis platný
v Slovenskej republike - vyhláška č. 449/2012 Z.z.

31. Za týchto okolností nesprávne postupoval súd prvej inštancie pokiaľ žalobu v prevyšujúcej časti

zamietol, a preto postupom podľa § 388 CSP odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie zmenil a
žalobe aj v prevyšujúcej časti, t.j. pokiaľ ide o sumu 4.669,99 eur s 5,25 % úrokom z omeškania od
26.2.2014 (t.j. odo dňa nasledujúceho po splatnosti faktúry, ktorým bola celková suma 10.322,99 eur
fakturovaná) žalobe vyhovel.

32. V zmysle vyššie uvedeného žalobca má nárok okrem tejto istiny 10.322.99 eur aj na úrok z
omeškania v zmysle § 3 nariadenia vlády č. 87/1995 Z.z. a v zmysle § 517 Občianskeho zákonníka.
Výška týchto úrokov z omeškania je 5,25 %, t.j. o 5 percentuálnych bodov vyššia ako základná úroková
sadzba Európskej centrálnej banky platná k prvému dňu omeškania s plnením peňažného dlhu, t.j. k
26.2.2014.

33. O trovách celého konania bolo rozhodnuté podľa § 396 ods. 2 CSP a § 255 ods. 1 CSP, podľa
ktorého žalobca ako sporová strana, ktorá mala v celom konaní plný úspech, má nárok na náhradu
trov konania proti žalovanému, ktorý v konaní úspech nemal. Výšku týchto trov ustáli postupom podľa §262 ods. 2 CSP súd prvej inštancie po právoplatnosti tohto rozhodnutia odvolacieho súdu samostatným
uznesením, ktoré vydá súdny úradník.

34. Toto rozhodnutie prijal senát Krajského súdu v Prešove pomerom hlasov 3:0.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku nie je odvolanie prípustné.

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP). Dovolanie
je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej, alebo ktorým sa konanie končí,

ak:
a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,
b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana nemal procesnú subjektivitu,
c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný
zástupca, alebo procesný opatrovník,

d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo, alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie,
e) rozhodoval vylúčený sudca, alebo nesprávny obsadený súd,
f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 430 CSP).

Dovolanie je prípustne proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo
rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej
otázky:
a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxi dovolacieho súdu,
b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená,

c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne.

Dovolanie v prípadoch uvedených v ods. 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti
uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n) (§ 421 ods.1, 2 CSP).

Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné ak:
a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desať násobok minimálnej mzdy;
na príslušenstvo sa neprihliada,
b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany
neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada,

c) je predmetom dovolacieho konania, len príslušenstvo, pohľadávky a výška príslušenstva v čase
začatia dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písm. a) a b).

Na určenie výšky určenie minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v ods. 1 je rozhodujúci deň podania
žaloby na súde prvej inštancie (§ 422 ods. 1, 2 CSP). Dovolanie môže podať strana, v ktorej neprospech

bolo rozhodnutie vydané (§ 424 CSP). Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacoch od doručenia
rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii.
Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom, alebo dovolacom
súde (§ 427 ods. 1,2 CSP).

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne a
čoho sa dovolateľ domáha (§ 428 CSP).

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa

musia byť spísané advokátom.

Povinnosť podľa ods. 1 neplatí, ak je:
a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá ma vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,
b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec, alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské

právnické vzdelanie druhého stupňa,c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený
osobouzaloženou,alebozriadenounaochranuspotrebiteľa,osobouoprávnenounazastupovaniepodľa
predpisov o rovnakom zaobchádzaní a ochrane pred diskrimináciou, alebo odborovou organizáciou, a

ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa
(§ 429 ods. 1, 2 CSP).

Rozsah v akom sa rozhodnutie napadá môže dovolateľ rozšíriť, len do uplynutia lehoty na podanie
dovolania (§ 430 CSP).