Rozsudok ,
Potvrdené Judgement was issued on Wednesday, August 31, 2017

Súd: Krajský súd Prešov
Spisová značka: 11Co/92/2016

Identifikačné číslo súdneho spisu: 8313204469
Dátum vydania rozhodnutia: 31. 08. 2017
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Jozef Škrab

ECLI: ECLI:SK:KSPO:2017:8313204469.2

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Prešove v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Jozefa Škraba a sudcov JUDr.

Romana Tótha a JUDr. Mareka Kohúta, v právnej veci žalobcu: CD Consulting s.r.o., so sídlom Příkop
843/4, Zábrdovice, Brno, Česká republika, IČ: 264 29 705, proti žalovanému: Š. U., T.. XX.XX.XXXX,
H. R., C. XXXX/XX, za účasti Združenia spotrebiteľov Slovenska, o.z., so sídlom Janka Kráľa 7,
Banská Bystrica, IČO: 42 309 166, zastúpeného Mgr. Henrichom Schindlerom, advokátom, so sídlom
Janka Kráľa 7, Banská Bystrica, o zaplatenie 465,19 eur s prísl., na odvolanie žalobcu proti rozsudku
Okresného súdu Humenné č.k. 17C/189/2013-81 zo dňa 20.6.2016, takto

r o z h o d o l :

P o t v r d z u j e rozsudok súdu prvej inštancie v napadnutej časti vo výrokoch o zamietnutí žaloby,

o trovách konania vo vzťahu žalobcu a žalovaného a o pripustení vedľajšieho účastníka do konania na
strane žalovaného.

Mení rozsudok súdu prvej inštancie vo výroku o trovách konania vo vzťahu žalobcu a vedľajšieho
účasntíka na strane žalovaného tak, že vedľajšiemu účastníkovi trovy konania nepriznáva.

Priznáva žalovanému proti žalobcovi nárok na náhradu trov odvolacieho konania v rozsahu 100 %.

N e p r i z n á v a vedľajšiemu účastníkovi na strane žalovaného nárok na náhradu trov odvolacieho
konania.

o d ô v o d n e n i e :

1)OkresnýsúdHumenné(ďalej„súdprvejinštancie“alebo„okresnýsúd“)vyššieoznačenýmrozsudkom
žalobu zamietol. Konanie v časti o zaplatenie zmenkového úroku vo výške 0,19 % denne zastavil.
Zároveň pripustil, aby do konania na strane žalovaného vstúpil ako vedľajší účastník: Združenie
spotrebiteľovSlovenska,o.z.,IČO:42309166,sosídlomJankaKráľa7,BanskáBystrica,zastúpenýMgr.
Henrichom Schindlerom, advokátom, so sídlom Janka Kráľa 7, Banská Bystrica. Žalovanému náhradu

trov konania nepriznal. Zároveň rozhodol, že žalobca je povinný zaplatiť vedľajšiemu účastníkovi trovy
konania vo výške 89,98 eur na účet jeho právneho zástupcu, a to do 3 dní od právoplatnosti rozsudku.

2) V odôvodnení rozhodnutia uviedol, že žalobca návrhom doručeným súdu dňa 28.3.2013 sa podľa
Nariadenia Európskeho parlamentu a Rady č. 861/2007 Z. z. o európskom konaní vo veciach s
nízkou hodnotou sporu domáhal vydania rozhodnutia, ktorým by súd zaviazal žalovaného zaplatiť
mu zmenkovú sumu vo výške 465,19 eur s príslušenstvom tak, ako je to presne špecifikované v

dôvodoch napadnutého rozsudku. Žalobca nárok odôvodnil tým, že ako indosátor je nadobúdateľom
všetkých práv zo zmenky, ktorú vystavil žalovaný na zmenkovú sumu a zmenkový úrok vo výške 0,25
% denne. Indosovaná zmenka je vistazmenkou opatrenou doložkou „na platenie predložiť v lehote
4 rokov od vystavenia.“ Žalobca disponuje len originálom zmenky a nemá informácie o akýchkoľvekiných potenciálne existujúcich vzťahoch žalovaného a predchádzajúceho majiteľa zmenky, ktorá bola v
tomto konaní uplatnená. Indosant predložil zmenku k zaplateniu, pričom vystaviteľ doposiaľ nezaplatil
na uvedenú zmenkovú sumu nič.

3) Prvoinštančný súd ďalej konštatoval, že žalobca spolu s návrhom predložil fotokópiu zmenky, ktorú
vystavil žalovaný v R. dňa 26.7.2010. Na zmenke je uvedené číslo zmluvy XXXXXXXXX. Je tam
uvedená zmenková suma 745,19 eur a zmenkový úrok 0,25 % denne od 6.3.2011. Tiež je tam text:
splatné: platné C., G..M..B.., H. „bez „protestu“, „na platenie predložiť v lehote 4 rokov od vystavenia.“

Na opačnej strane zmenky je text: Namiesto nás na rad CD Consulting, s.r.o. - žalobca. Totožnú zmenku
pripojil oprávnený, spoločnosť C., G..M..B.. H. k návrhu na vykonanie exekúcie v konaní vedenom
na Okresnom súde R. pod sp. zn. XXEr/XXX/XXXX. V označenom exekučnom konaní bol povinným
súčasný žalovaný a predmetom exekúcie bola rovnaká zmenková suma a zmenkový úrok.

4) Súd prvej inštancie zistil, že súčasťou exekučného spisu je aj zmluva o úvere, ktorá má rovnaké

číslo, ako je číslo uvedené na zmenke, a bola uzatvorená v ten istý deň, ako je uvedený deň vystavenia
zmenky. V zmluve je uvedená výška úveru, výška poplatku za poskytnutie úveru, celková suma, ktorú
má dlžník zaplatiť, a údaj o splátkach. Zmluva neobsahuje údaj o výške úroku, ani údaj o RPMN. K
predmetnej zmluve boli pripojené všeobecné podmienky poskytnutia úveru, ktoré v článku 13 obsahujú
dohodu o vyplnení zmenky. Z obsahu exekučného spisu ďalej vyplýva, že exekučným titulom bol

rozhodcovský rozsudok. Žiadosť súdneho exekútora o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie bola
prvostupňovým súdom zamietnutá a uznesenie bolo potvrdené krajským súdom. Prvoinštančný súd
konštatoval, že mu je z jeho rozhodovacej činnosti známe, že spoločnosť C., G..M..B.., vykonáva
poskytovanie úverov z vlastných zdrojov. Žalovaný predmetnú zmluvu uzatvoril ako dlžník - fyzická
osoba - nepodnikateľ a je tiež vystaviteľom žalovanej zmenky. Súd teda považoval veriteľa - spoločnosť

C., G..M..B.. za dodávateľa v rámci svojej obchodnej činnosti podľa § 52 ods. 3 OZ a žalovaného
za spotrebiteľa v zmysle § 52 ods. 4 OZ. Príslušnú zmluvu o úvere vyhodnotil ako spotrebiteľskú
zmluvu podľa § 52 ods. 1 OZ. Keďže vystaviteľom zmenky je spotrebiteľ a zmenkou bola zabezpečená
pohľadávka vzniknutá zo spotrebiteľskej zmluvy, bolo povinnosťou súdu ex offo skúmať predmetnú
zmenku až po úroveň dohody o vyplňovacom práve. Súd prvej inštancie sa teda oboznámil s obsahom

úverovej zmluvy, súčasťou ktorej boli aj všeobecné podmienky poskytnutia úveru, a mal za jednoznačne
preukázané, že v danom prípade zmenka bola vystavená ako zabezpečovací právny prostriedok
k spotrebiteľskej zmluve. Zabezpečený (primárny) právny úkon je úverová spotrebiteľská zmluva a
zabezpečovací právny úkon (akcesorický) je zmenka. Zmenka má všetky formálne náležitosti. Po
formálnej stránke je platným právnym úkonom, ale pre svoju platnosť, vzhľadom k tomu, že ide

o akcesorický zabezpečovací právny úkon, je nevyhnutná aj platnosť primárneho právneho úkonu,
ktorý zabezpečuje, teda úverovej spotrebiteľskej zmluvy, a platnosť príslušného článku všeobecných
podmienokposkytnutiaúveru,nazákladektoréhoblankozmenkabolaveriteľomvystavená.Úlohousúdu
bolo preto z úradnej povinnosti skúmať platnosť primárneho právneho úkonu - spotrebiteľskej zmluvy
a platnosť príslušného článku všeobecných podmienok poskytnutia úveru, na základe ktorého zmluvné

strany uzatvorili dohodu o vyplnení zmenky v budúcnosti. Oboznámením sa s obsahom úverovej zmluvy
mal za preukázané, že v nej dlžník vyhlásil, že „sa oboznámil a súhlasí s obsahom tejto zmluvy o úvere,
ako aj obsahom plnomocenstiev v nej uvedených a súhlasí so Všeobecnými podmienkami poskytnutia
úveru, ktoré sú na zadnej strane tejto zmluvy; nemá k nim žiadne výhrady a zaväzuje sa ich dodržiavať“.
Všeobecné podmienky poskytnutia úveru obsahujú vopred veriteľom navrhnuté zmluvné podmienky,

teda ucelený text, ktorý je súčasťou (na zadnej strane zmluvy) predmetnej zmluvy o úvere. I keď dlžník
formálne v zmluve vyhlásil, že nemá k nim žiadne výhrady, je zrejmé, že i v prípade jeho námietok
nemal reálnu možnosť ovplyvniť podstatu dohodnutých zmluvných podmienok, ktoré boli formulované
na veriteľom vopred pripravenom tlačive zmluvy, a teda dlžník iba mohol akceptovať len zmluvu ako
celok alebo ju odmietnuť. Z uvedeného je zrejmé, že všeobecné podmienky poskytnutia úveru nemožno

považovať za individuálne dohodnuté, resp. že neobsahujú individuálne dohodnuté zmluvné podmienky,
a teda ani príslušné ustanovenie Všeobecných podmienok poskytnutia úveru nemožno považovať za
individuálne dohodnutú zmluvnú podmienku (uznesenie Súdneho dvora EÚ vo veci C-76/10 zo dňa
16.11.2010). Ďalej z príslušného článku všeobecných podmienok úverovej zmluvy mal prvoinštančný
súd za preukázané, že v tomto článku sa zmluvné strany spotrebiteľskej úverovej zmluvy dohodli o

vyplnení vystavenej zmenky v budúcnosti. Bez platnej dohody o vypĺňacom práve nemôže byť platná
ani vyplnená zmenka (čl. 4) (rozhodnutie Najvyššieho súdu SR sp. zn. 4Obo 161/2007). Ak dohoda o
vypĺňacom práve pri blankozmenke nezohľadňuje práva spotrebiteľa a umožňuje indosáciou zmenky
vymôcť od spotrebiteľa plnenie z neprijateľných podmienok, ide o neprijateľnú zmluvnú podmienku. Vnadväznosti na § 17 zmenkového zákona treba posúdiť, či takýmto konaním indosatár nekonal na škodu
odporcu ako dlžníka zo spotrebiteľského úveru.

5) Prvoinštančný súd dospel k záveru, že príslušný článok všeobecných podmienok úverovej
spotrebiteľskej zmluvy je neprijateľnou zmluvnou podmienkou podľa § 53 ods. 5 OZ. Neplatným
spôsobom bolo dojednané vyplnenie zmenky. Sporná zmenka, ktorá vznikla ako zabezpečovací právny
úkon k primárnemu právnemu úkonu - spotrebiteľskej zmluve, nemôže byť považovaná za platný
právny úkon, keď bola vystavená a vyplnená na základe neplatného dojednania dohody o vyplnení

zmenky vo všeobecných podmienkach úverovej spotrebiteľskej zmluvy. Dojednanie o vypĺňacom práve
zmenky je neprijateľnou zmluvnou podmienkou aj preto, že na základe tejto podmienky vystavená
zmenka umožnila previesť indosáciou bez súhlasu spotrebiteľa práva zo zmluvnej strany C., G..M..B..,
na žalobcu CD Consulting, čím došlo k zhoršeniu postavenia a ochrany práv spotrebiteľa. Zmenka
a jej indosácia nadmerne sťažili spotrebiteľovi možnosť realizovať práva spotrebiteľa. Taký záver
vyplýva už z charakteru zmenkového konania, ktoré nepripúšťa skúmanie dôvodu vzniknutého záväzku,

ani ex offo ochranu spotrebiteľských práv (ÚS ČR IV., ÚS ČR 457/10). Podľa § 53 ods. 1 OZ je
dojednanie v príslušnom článku všeobecných podmienok o vypĺňacom práve zmenky neprijateľnou
zmluvnou podmienkou aj preto, že spôsobuje značnú nerovnováhu práv a povinností, teda značne
zhoršuje postavenie spotrebiteľa v tomto úverovom vzťahu vystavením a následným indosovaním
zmenky zo spotrebiteľského vzťahu. Súd preto nevychádzal len z prísnej formálnosti zmenkového

práva, pretože mal preukázané, že došlo k zneužitiu inštitútu zmenkového práva v neprospech jednej
zmluvnej strany spotrebiteľa obchádzaním ustanovení zákona o ochrane spotrebiteľa, čo je zároveň aj
rozpor so zákonom a teda neplatnosť právneho úkonu podľa § 39 OZ, § 265 Obchodného zákonníka
(obmedzenie a zákaz zmeniek pri spotrebiteľských úveroch - § 4 ods. 4 Zák. č. 258/2001 Z. z., § 17
ods. 3 Zák. č. 129/2010 Z. z.). Značnú nerovnováhu v právach spôsobuje dojednanie v príslušnom

článku všeobecných podmienok úverovej zmluvy aj preto, že veriteľ sám vyplní zmenku v deň splatnosti
celého dlhu. Žalovaný ako spotrebiteľ nijako nemohol ovplyvniť výšku zmenkovej sumy, dátum splatnosti
zmenkového úroku, ktoré si do zmenky jednostranne dopísal veriteľ. Dojednanie vypĺňacieho práva
zmenky v článku 14 všeobecných podmienok úverovej spotrebiteľskej zmluvy je neplatné aj podľa
§ 37 ods. 1 OZ, a to pre neurčitosť a nepreskúmateľnosť. Dohoda o vypĺňacom práve zmenky v

príslušnom článku všeobecných podmienok je neprijateľnou zmluvnou podmienkou aj podľa § 53 ods.
4 písm. j) Občianskeho zákonníka, pretože výška úveru (dlhu) a úroku mala byť takto určená až v čase
splnenia, v tomto prípade splatnosti úveru, kedy vzniklo veriteľovi právo vypísať zmenkovú sumu a
splatnosť zmenkového úroku podľa tohto článku všeobecných podmienok. Rovnako je neprijateľnou
zmluvnou podmienkou podľa § 53 ods. 4 písm. k) OZ dojednanie vypĺňacieho práva zmenky aj preto,

že dojednanie umožnilo veriteľovi, aby pri vyplnení zmenky v budúcnosti zaviazal spotrebiteľa zaplatiť
za nesplnenie záväzku neprimerane vysokú sankciu, ktorá mu pri uzavretí úverovej spotrebiteľskej
zmluvy nebola známa. V zmenke je veriteľom vypísaný zmenkový úrok vo výške 0,25 % denne krát
365 dní = vo výške 91,25 % ročne. K vyplneniu zmenky veriteľom došlo momentom zosplatnenia dlhu.
Ide o rozpor so zákonom (§ 4 ods. 4 Zák. č. 258/2001 Z. z.). Zároveň ide o nekalú podmienku podľa

článku 2 písm. a) v spojení s ustanovením prílohy ods. 1 písm. e) Smernice 93/13 EHS. Touto nekalou
zmluvnou podmienkou a zároveň neprijateľnou si veriteľ zabezpečil za nesplnenie záväzku spotrebiteľa
neprimeranevysoképríslušenstvopohľadávky-zmenkovýúrokvovýške0,25%denne(91,25%ročne).
Podľa názoru súdu ide o neplatnosť tohto dojednania aj v nadväznosti na § 3 OZ pre rozpor s dobrými
mravmi a podľa § 39 OZ a podľa § 265 Obchodného zákonníka (obchádzanie zákona o maximálnej

úrokovej miere pri spotrebiteľských úveroch podľa nariadenia vlády SR č. 87/1995 Z. z. v znení zmien a
doplnkov, ktorých výška nepresahuje v priemere úrokovú mieru 10 % ročne v porovnaní so zmenkovým
úrokom 91,25 % ročne.).

6) Súd prvej inštancie uzavrel, že v danom prípade je teda dojednanie v príslušnom článku všeobecných

podmienok úverovej spotrebiteľskej zmluvy o vypĺňacom práve zmenky neprijateľnou zmluvnou
podmienkou a podľa § 53 ods. 5 Občianskeho zákonníka zároveň neplatne dojednanou zmluvnou
podmienkou. Zmluvná podmienka je z už uvedených dôvodov neplatná aj pre neurčitosť dojednania
podľa § 37 ods. 1 OZ pre rozpor s kogentnými ustanoveniami zákona a pre obchádzanie zákona
podľa § 39 OZ a § 265 Obchodného zákonníka. Podľa § 494 OZ, z neplatného právneho úkonu, z

neplatnej zmenky, súd nemohol priznať žalobcovi zmenkové plnenie, preto návrh zamietol. Podľa §
212 a § 216 CSP je súd viazaný predmetom sporu čo do výšky, čo do základu nároku. Preto nemohol
priznať žalobcovi nároky tvoriace predmet sporu, keď dospel k záveru, že zmenka je neplatným právnymúkonom. Z uvedených dôvodov návrh žalobcu na zaplatenie nárokov zo zmenky v celom rozsahu
zamietol.

7) Keďže žalobca po začatí konania zobral návrh čiastočne späť, a to v rozsahu zaplatenia zmenkového
úroku vo výške 0,19 % denne, prvoinštančný súd v súlade s ustanovením § 96 ods. 1, 2, 3 O.s.p. v
tejto časti konanie vo veci zastavil.

8) Námietku neprípustnosti vedľajšieho účastníctva vznesenú zo strany žalobcu, majúc na pamäti

dikciu ustanovenia § 93 ods. 2 O.s.p., považoval za nedôvodnú, pretože vyššie uvedené združenie
je subjektom, ktorý je oprávnený vystupovať v konaní ako vedľajší účastník na základe zákonného
splnomocnenia zo zákona o ochrane spotrebiteľa, a to bez konkretizácie svojho hmotnoprávneho
záujmu na výsledku konania. Tým sa zabezpečuje aj Smernicou EÚ požadovaná reálna a nielen
formálna rovnosť účastníkov v spotrebiteľských veciach, čo je zmyslom a cieľom spotrebiteľského práva
EÚ a SR. Podmienky na vstup vedľajšieho účastníka v čase jeho vstupu boli teda splnené, a preto

okresný súd jeho vstup do konania na strane žalovaného pripustil.

9) O trovách konania súd prvej inštancie stupňa rozhodol podľa § 142 ods. 1 O.s.p.. Neúspešnému
žalobcovi nevzniklo právo na náhradu trov konania a úspešný žalovaný si trovy neuplatnil, resp. mu
žiadne trovy nevznikli. Vedľajšiemu účastníkovi na strane úspešného účastníka vo vzťahu k žalobcovi

priznal trovy konania pozostávajúce z trov právneho zastúpenia vo výške 89,98 eur.

10) Proti rozsudku súdu prvej inštancie, proti výrokom o zamietnutí návrhu, o pripustení vstupu
vedľajšieho účastníka a voči výroku o povinnosti uhradiť trovy konania podal v zákonnej lehote žalobca
odvolanie. Navrhol rozsudok zmeniť a návrhu na uplatnenie pohľadávky v celom rozsahu vyhovieť a

mu priznať náhradu trov odvolacieho konania. Ako dôvod uviedol, že dokazovanie v sporovom
konaní je ovládané prejednacou zásadou, čo znamená, že súd vychádza len zo skutočností tvrdených
účastníkmiavykonávalentiedôkazy,ktoréúčastnícinavrhli.Súdprvéhostupňavdôvodochrozhodnutia
uvádza, že vykonal dokazovanie, o. i. aj úverovou zmluvou, Všeobecnými podmienkami poskytnutia
úveru, exekučným spisom i ďalšími listinnými dôkazmi. Žalobca a podľa dostupných informácii ani

žalovaný však dokazovanie úverovou zmluvou, exekučným spisom či ďalšími listinnými dôkazmi
nenavrhli. Žalobca predložil ako dôkaz svojich nárokov platnú zmenku, ktorou, keďže táto spĺňa
všetky formálne a materiálne náležitosti predpokladané zákonom č. 191/1950 Zb., dokázal jasne, úplne
a zrozumiteľne svoje právo na úhradu zmenkovej sumy a jej príslušenstva. Voči forme a obsahu
zmenky zo strany žalovaného nebolo žiadnych námietok a preto neexistovala okolnosť, ktorá by

odôvodňovala vykonávanie ďalších dôkazov nevyhnutných pre rozhodnutie vo veci. V danej veci súd
mohol a mal rozhodnúť o práve na úhradu zmenkovej sumy a jej príslušenstva len z predloženej
zmenky. Žalovaný mohol na základe čl. 5 ods. 3, 6 Nariadenia vzniesť námietky voči zmenke. Ak
tak neurobil, musia byť akékoľvek iné námietky odmietnuté, a to z dôvodu uplatnenia koncentračnej
zásady konštruovanej v Nariadení. Súd samotný nie je legitimizovaný na to, aby postupom podľa §

120 ods. 1, veta prvá, in fine O.s.p., vznášal námietky voči zmenke za žalovaného. Ak tak učinil,
ide o porušenie princípu kontradiktórnosti súdneho konania a rovnosti účastníkov konania. Z vlastnej
iniciatívy, bez návrhov žalovaného a bez legitímneho podnetu na ťarchu žalobcu vykonal dokazovanie,
ktoré údajne preukázalo charakter žalovaného ako spotrebiteľa. Žalovaný sa tejto obrany nedovolával,
uplatnenú pohľadávku nerozporoval a svojím konaním ju prakticky uznal. Súd iniciatívne rozširoval

okruh dokazovaných skutočností v tom smere, aby získal pre neho dostatočný podklad pre zamietnutie
návrhu na uplatnenie pohľadávky. Uvedené správanie súdu je neprijateľné v právnom štáte, predstavuje
výrazný zásah do práva na spravodlivý súdny proces, ktoré je garantované čl. 46 ods. 1 Ústavy SR,
ako aj čl. 6 Dohovoru o ochrane ľudských a základných slobôd. Prvostupňový súd navyše pri vydávaní
rozhodnutia vychádzal, z podľa neho, nesporných skutočností. Za nesporné považoval to, že žalovaný

so spoločnosťou C., G..M..B.., uzatvorili zmluvu o úvere, ďalej, že zmenka, ktorá je predmetom tohto
konania, je zabezpečovacou zmenkou, že žalovaný uzatvoril zmluvu o úvere ako spotrebiteľ. Súdom
uvádzané údajne nesporné skutočnosti neboli tvrdením ani jedného z účastníkov konania. Súd tieto
údajne nesporné fakty vyabstrahoval z dokazovania, ktoré si sám navrhol. Žalovaný, ani žalobca sa
k týmto skutočnostiam nevyjadrili, preto neexistuje spôsob, akým by súd mohol dospieť k nespornosti

týchto skutočností. Prvostupňový súd dospel k rozhodnutiu na základe aplikácie nesprávnych právnych
predpisov, ako aj nesprávnej interpretácii príslušných právnych predpisov a práva Európskej únie.
Zdôraznil, že predmetom konania je výlučne zmenka a nie iný záväzkový právny vzťah. Predovšetkým
ignoroval § 17 ZŠZ, z ktorého vyplýva, že žalovaný vo všeobecnosti nie je oprávnený vznášaťtzv. kauzálne námietky voči novému majiteľovi zmenky, ktoré vyplývajú z jej vzťahov s pôvodným
majiteľom zmenky. Keďže tak v sporovom konaní nemôže činiť žalovaný, tým menej tak môže činiť
sám súd. V tejto súvislosti odkázal na rozsudok Najvyššieho súdu SR sp. zn. 5 Obo/3/2008 zo dňa

22.10.2008. Je síce prípustné za určitých okolností uplatňovať tzv. kauzálne námietky voči žalobcovi,
avšak námietka musí byť vznesená zo strany žalovaného a predovšetkým on v tejto situácii nesie
dôkazné bremeno na preukázanie svojich tvrdení. Nie je prípustné, aby túto úlohu prevzal súd a
suploval jeho aktivitu. V danom prípade následkom bolo nesprávne rozhodnutie vo veci - súd porušil
poučovaciupovinnosťsúduprekročením§5ods.1O.s.p.,porušil ustanoveniaovykonávaníjednotlivých

dôkazných prostriedkov, prihliadol na skutočnosti a dôkazy, na ktoré nebolo možné prihliadnuť, pretože
nemali byť v sporovom konaní vedenom podľa Nariadenia vykonané bez návrhu. Poukázal v tejto
súvislosti na rozsudok Najvyššieho súdu ČR zo dňa 22.8.2002 sp. zn. 25Cdo/1839/2000, kde pri
rozhodovaní vychádzal z rovnakej právnej úpravy, aká je aplikovateľná aj v tomto konaní. Samotný
zákon o spotrebiteľských úveroch č. 258/2001 Z.z. pripúšťa, aby na zabezpečenie svojich nárokov zo
spotrebiteľského úveru bola vystavená zmenka. Limitovaná bola len výška zabezpečenia vo vzťahu k

aktuálnej výške dlhu v čase jej vyplnenia. Z uvedeného vyplýva, že prípustné sú akékoľvek zmenky,
akékoľvek doložky a zároveň aj blankozmenky s úpravou vyplnenia zmenky v dohode o vyplňovacom
práve. Vyplýva to z formulácie § 4 ods. 6 zákona a spojenia „v čase vyplnenia“ zo slov „vyplnenú
veriteľom“, z ktorej je zrejmé, že zákonodarca pripúšťal, že zmenky budú vyplňované dodatočne po
vystavení, pretože inak by použil spojenie „v čase vystavenia“, resp. by vylúčil vyplňovanie zo strany

veriteľa. Z uvedeného vyplýva, že dohoda o vyplňovacom práve nemohla byť neplatná a nemôže byť
neprijateľnou zmluvnou podmienkou ani v prostredí spotrebiteľských úverov, pretože právna úprava
explicitne pripúšťala používanie blankozmeniek. Napokon zdôraznil procesne mimoriadnu dôležitú
okolnosť, že žalovaný vo svojej odpovedi uplatnený nárok zo zmenky uznal. Tým, že uznal uplatnený
nárok, jednoznačne prejavil svoju vôľu, že nemá záujem o ochranu pred uplatneným nárokom. Nie je

prípustné, aby súd napriek prejavenej vôli žalovaného tomuto nanútil obranu, o ktorú tento účastník
nielenže nestojí, ale prezentuje stanoviská, ktoré sú v priamom rozpore so súdom aplikovanou obranou.
Súdvtomtokonaníniejenezávislýmarbitrom,aleaktívnymúčastníkomkonania,čonášprávnyporiadok
vylučuje. V ďalšom odkázal na odôvodnenie uznesenia Krajského súdu v Prešove sp. zn. 10Co/79/2013
zo dňa 5.9.2013 a uznesenia Krajského súdu v Banskej Bystrici sp. zn. 43CoZm/10/2013 zo dňa

21.11.2013.

11) K pripusteniu vstupu vedľajšieho účastníka do konania doplnil odvolanie aj o argumentáciu, že
predmetné konanie je Európskym konaním vo veciach s nízkou hodnotou sporu a je právne regulované
NariadenímEPč.861/2007,vktoromjeupravený procesnýpostupsúduastránodlišneodvnútroštátnej

úpravy obsiahnutej v zákone č. 99/1963 Z.z. (O.s.p.). Právna regulácia označeného Nariadenia,
obsiahnutá v článkoch 4 a 5, vedľajšie účastníctvo nepozná a pripúšťa aplikáciu procesných pravidiel
zakotvených v Občianskom súdnom poriadku len výnimočne, a to vtedy, ak sa postupuje v súlade s
príslušným procesným právom, uplatniteľným v členskom štáte. Pre oznámenia o vstupe vedľajšieho
účastníka do konania, doručené súdu pred 01.01.2015, teda pred účinnosťou zákona č. 353/2014 Z.z.,

ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 99/1963 Zb. O.s.p., je konajúci súd povinný zabezpečiť si vyjadrenie
účastníka, na ktorého stranu vedľajší účastník vstúpil. Len samotné oznámenie vedľajšieho účastníka
o vstupe do konania teda nemôže automaticky zakladať jeho právo na účasť v konaní, a tak isto, že
osoba, popri ktorej vstúpil do konania, s takýmto úkonom súhlasí. Namietal nesúlad ustanovenia § 93
ods. 2 O.s.p. s čl. 19 ods. 2, 3 Ústavy SR. Poukázal na to, že vedľajší účastník získava prístup k

osobným údajom spotrebiteľa, pričom spotrebiteľ k takémuto prístupu nedal súhlas. Ide o neoprávnené
zasahovanie do súkromného života účastníka konania. Zároveň dochádza k rozporu s ustanovením §
7 ods. 1 zákona č. 428/2002 Z.z. o ochrane osobných údajov, ktorý neoprávnené spracovávanie prísne
sankcionuje. Považuje preto namieste vyžadovať súhlas spotrebiteľa so vstupom vedľajšieho účastníka
do konania, čím by sa zabránilo porušovaniu jeho ústavných práv. Poukázal taktiež na novelizované

znenie § 93 ods. 3 O.s.p., účinné od 01.01.2015. Vzťah žalobcu ako nadobúdateľa zmenky a žalovaného
ako vystaviteľa zmenky je právnym vzťahom, ktorého úprava je obsiahnutá v zákone č. 191/1950 Sb.
a ktorá neumožňuje prihliadnuť na kauzálny vzťah medzi indosantom a majiteľom zmenky. Predmetné
konanie teda nie je konaním, v ktorom by na jednej strane vystupoval spotrebiteľ, a preto nie je možné
pripustiť vstup vedľajšieho účastníka - právnickej osoby, ktorá bola založená alebo zriadená na ochranu

spotrebiteľa. Európske konanie s nízkou hodnotou sporu nadobudne atribúty sporového konania až po
podaní odvolania voči rozsudku vydaného príslušným súdom. Až po takomto procesnom úkone môže
byť naplnený zmysel a obsah vedľajšieho účastníctva. Svoju argumentáciu doplnil o názor Najvyššieho
súdu Slovenskej republiky vyjadrený vo veci sp. zn. 6Cdo 357/2012 zo dňa 30.10.2013. Žalobca dal dopozornosti odvolacieho súdu, že CSP neobsahuje v právnej úprave intervencie podobné ustanovenie
ako bolo ustanovenie § 93 ods. 2 O.s.p. Právnická osoba, ktorej predmetom činnosti je ochrana práv
podľa osobitného predpisu, nemôže v konaní vystupovať ako intervenient, pretože nie je možné, aby

preukázala právny záujem na výsledku konania. Takáto právnická osoba môže v konaní vystupovať len
ako iný subjekt a nie ako intervenient. Keďže ide o nový inštitút zavedený do právnej úpravy, ktorý je
odlišný od intervencie, a právnická osoba, ktorej predmetom činnosti je ochrana práv podľa osobitného
predpisu, nemá nový súhlas žalovaného, má za to, že nemôže vystupovať v tomto konaní ani ako iný
subjekt.

12) Žalovaný sa k podanému odvolaniu nevyjadril.

13) Súd prvej inštancie rozhodol vo veci dňa 20.6.2016, t.j. v čase účinnosti zák. č. 99/1963 Občianskeho
súdneho poriadku. Dňa 1.7.2016 nadobudol účinnosť zák. č. 160/2015 Z.z. Civilný sporový poriadok
(ďalej len „CSP“). Podľa § 470 ods. 2, veta prvá, CSP, právne účinky úkonov, ktoré v konaní nastali predo

dňom nadobudnutia účinnosti tohto zákona, zostávajú zachované. Preto odvolací súd preskúmaval, či
súd prvej inštancie pri svojom rozhodovaní postupoval v zmysle zákonných ustanovení účinných ku dňu
rozhodnutia prvoinštančného súdu, t.j. 20.6.2016.

14) Odvolací súd tak postupom podľa § 212 ods. 1 preskúmal vec bez nariadenia pojednávania podľa

§ 214 ods. 2 O.s.p. a dospel k záveru, že odvolanie žalobcu, pokiaľ ide o výrok o zamietnutí žaloby,
výrok o trovách konania vo vzťahu medzi žalobcom a žalovaným a o pripustení vedľajšieho účastníka
do konania na strane žalovaného, nie je dôvodné. Ďalej dospel k záveru, že pokiaľ ide o výrok o trovách
konania vo vzťahu žalobcu a vedľajšieho účastníka na strane žalovaného, je potrebné rozsudok súdu
prvej inštancie v tejto časti zmeniť.

15) V súvislosti s odvolacími námietkami žalobcu vo vzťahu k výroku, ktorým bola jeho žaloba na
zaplatenie sumy 465,19 eur s príslušenstvom zamietnutá, považuje odvolací súd za dôležité poukázať
na spoločné stanovisko Občianskoprávneho a Obchodnoprávneho kolégia Najvyššieho súdu SR zo dňa
20.10.2015, v zmysle ktorého, ak žalobca ako dôkaz osvedčenia uplatneného nároku doloží zmenku,

platí bez ohľadu na povahu procesného nástroja, ktorý žalobca použil, že:

a) pokiaľ za akýchkoľvek okolností v prejednávanej veci vyplynie konajúcemu súdu súvislosť s nekalou
povahou či neprípustnosťou uplatneného nároku, je tento ex offo povinný zabezpečiť prieskum nároku
v intenciách možnej absolútnej neplatnosti úkonu, v ktorom má nárok základ;

b) pokiaľ súd nevzhliadne žiadnu nekalosť či neprípustnosť predloženého návrhu, súd pristúpi k
prieskumu uplatneného nároku v rozmedzí prípadne vznesených námietok zohľadňujúc ich rozsah a
povahu pri rešpektovaní povinnosti posúdiť prípadnú absolútnu neplatnosť úkonu, ak to z vykonaného
dokazovania vyplynie. Ak je vystaviteľom zmenky spotrebiteľ, je možné túto skúmať až po úroveň

dohody o vyplňovacom práve aplikujúc právnu úpravu platnú a účinnú v čase, kedy bola zmenka
vystavená. Aj v prípade, že nie sú podané kauzálne námietky vystaviteľom zmenky (bez ohľadu na
to, či je spotrebiteľom), ktorý je na strane žalovaného, je možné preskúmať a podľa okolností prípadu
posúdiť nárok za uplatnený úrok zo zmenky ako nárok uplatnený v rozpore s dobrými mravmi, ak výška
uplatneného nároku podľa úvahy súdu takýto exces dosahuje.

16) Odvolací súd ďalej v súvislosti s odvolacími námietkami uvádza, že všeobecný súd je i pri
rešpekte k špecifickej, prísne formálnej povahe inštitútu zmenky a jeho historickým koreňom povinný
vždy prihliadnuť aj k okolnostiam konkrétnej veci. V prípade spotrebiteľa však nesmie prehliadať jeho
špecifické záujmy a postavenie. Pri svojej rozhodovacej činnosti musí hľadať také interpretačné a

aplikačné východiská, ktoré zabránia zneužívaniu práv v dôsledku aplikácie zmenkových inštitútov
neprimerane v neprospech niektorého z účastníkov v zmenkových vzťahoch.

17) V súvislosti s vyššie uvedeným je treba uviesť, že z obsahu spisu vyplýva, že uvedená zmenka
bola vystavená dňa 26.7.2010 na sumu 745,19 eur, pričom v pravom hornom rohu je uvedené číslo

zmluvy, a to XXXXXXXXX. Uvedené číslo je na zmluve o úvere uzavretej medzi veriteľom C., G..M..B..,
a žalovaným. Zmluva o úvere bola uzavretá dňa 26.7.2010 (č.l. 5 pripojeného spisu XXEr/XXX/XXXX).
Podľa nej veriteľ poskytol dlžníkovi úver vo výške 350,- eur s tým, že dlžník sa zaväzuje zaplatiť veriteľovi
túto sumu zvýšenú o príslušný poplatok vo výške 322,- eur, t.j. celkovo zaplatí čiastku 672,- eur. V tomčase ustanovenie § 4 ods. 6 zák. č. 258/2001 Z.z. o spotrebiteľských úveroch zakazovalo splniť dlh
zmenkoualebošekom.Veriteľsmelprijaťoddlžníkazmenkualebošeknazabezpečeniesvojichnárokov
zo spotrebiteľského úveru, len ak išlo o zabezpečovaciu zmenku a zmenková suma v čase vyplnenia

bola maximálne vo výške aktuálnej výšky nesplateného spotrebiteľského úveru a príslušenstva (vrátane
zmluvných pokút a iných nárokov veriteľa zo zmluvy o spotrebiteľskom úvere) vo výške maximálne 30
% istiny poskytnutého spotrebiteľského úveru. Zmenku prijatú, resp. vyplnenú veriteľom v rozpore s
predchádzajúcou vetou, veriteľ nesmel prijať a bol povinný ju dlžníkovi kedykoľvek na požiadanie vydať.
Ustanovenie tohto odseku platilo aj v prípade zmeny majiteľa zmenky alebo postúpenia práv zo zmenky.

Z uvedeného textu vyplýva, že zmenka bola vyplnená v rozpore s týmto ustanovením, a preto sa žalobca
nemohol úspešne domáhať plnenia z uvedenej zmenky.

18) Pokiaľ ide o dohodu o vyplňovacom práve uvedenú vo Všeobecných podmienkach poskytnutia
úveru, tu odvolací súd uvádza, že obchodné podmienky v spotrebiteľských zmluvách majú slúžiť hlavne
k tomu, aby nebolo nevyhnutné do každej zmluvy prepisovať dojednania technického a vysvetľujúceho

charakteru. Nesmú však slúžiť na to, aby do nich v neprehľadnej, zložito formulovanej a malými
písmenami písanej forme dodávateľ ukryl dojednania, o ktorých predpokladá, že pozornosti spotrebiteľa
uniknú. Pokiaľ tak napriek tomu dodávateľ koná, nepočína si v právnom vzťahu poctivo a takémuto
konaniu nemožno priznať právnu ochranu. Fakticky je pritom zmluvná sloboda spotrebiteľa pri určovaní,
ktoré dojednania budú uvedené v zmluve a ktoré vo všeobecných podmienkach, len zdanlivá, lebo

obe listiny vo formulárovej podobe pripravuje dodávateľ, a s ohľadom na nepomer vo vyjednávacej sile
dodávateľa a spotrebiteľa je na prvý pohľad zrejmé, že sa spotrebiteľ ťažko môže domôcť zmeny predom
pripravenýchzmluvnýchdojednaní.Doložkavzmluveuzavretejadhéznymspôsobom,ktoráodkazujena
podmienky uvedené mimo vlastný text zmluvy, je platná, len ak slabšia strana s doložkou a jej významom
bola reálne oboznámená alebo ak sa preukáže, že význam doložky musela poznať. Tieto podmienky

v danom prípade, pokiaľ ide o dohodu o vyplňovacom práve blankozmenky, splnené neboli. Preto aj
z toho hľadiska je treba považovať zakomponovanie dohody o vyplňovacom práve blankozmenky do
Všeobecných podmienok poskytnutia úveru za také, ktoré sú v rozpore s dobrými mravmi.

19) Odvolací súd preto potvrdil rozsudok súdu prvej inštancie vo výroku, ktorým bola žaloba v

prevyšujúcej časti zamietnutá, a vo výroku o trovách konania vo vzťahu žalobcu a žalovaného ako vecne
správny (§ 219 ods. 1 O.s.p.).

20) Žalobca podal odvolanie aj proti výroku súdu prvej inštancie, ktorým bol do konania na strane
žalovaného pripustený ako vedľajší účastník Združenie spotrebiteľov Slovenska, o.z., tvrdiac, že

podmienkouprípustnostivstupuvedľajšiehoúčastníkadokonaniajesúhlasúčastníka,naktoréhostrane
má vystupovať, pričom poukázal na novelu Občianskeho súdneho poriadku, účinnú od 1.1.2015, a nový
procesný predpis - Civilný sporový poriadok, účinný od 1.7.2016.

21) V súvislosti s touto odvolacou námietkou žalobcu odvolací súd zdôrazňuje, že v prejednávanej veci

vedľajší účastník vstúpil do konania písomným oznámením zo dňa 30.10.2014, doručeným súdu dňa
11.11.2014. Občiansky súdny poriadok účinný k uvedenému dňu, v žiadnom ustanovení upravujúcom
vedľajšiu intervenciu (§ 93) nevyžadoval udelenie výslovného súhlasu hlavného účastníka konania
na vstup vedľajšieho účastníka. Až zákon č. 353/2014 Z.z., ktorým sa novelizovalo ustanovenie § 93
Občianskeho súdneho poriadku, stanovil, aby súčasťou oznámenia o vstupe vedľajšieho účastníka do

konania bol aj súhlas účastníka konania. Uvedený zákon však nadobudol účinnosť až dňa 1.1.2015.
Preto nepochybil súd prvého stupňa, keď po tom, čo vedľajší účastník podaním doručeným súdu dňa
11.11.2014 oznámil vstup do konania a žalobca jeho vstup namietol, rozhodol o pripustení vstupu
tohto vedľajšieho účastníka (ktorého hlavnou náplňou je ochrana spotrebiteľov) do konania na podporu
žalovaných vo veci tzv. spotrebiteľského charakteru.

22) Za týchto okolností je vstup a ďalšie pôsobenie občianskeho združenia Združenie spotrebiteľov
Slovenska v predmetnej veci plne dôvodné a legitímne, a preto námietky neprípustnosti takéhoto
vedľajšiehoúčastníctvapodanéžalobcomniesúdôvodné.Pretoodvolacísúdpotvrdilajtentonapadnutý
výrok ako vecne správny (§ 219 ods. 1 O.s.p.).

23) Ako dôvodné posúdil odvolací súd odvolanie žalobcu proti výroku o náhrade trov konania
vedľajšiemu účastníkovi.24) V prejednávanej veci vedľajší účastník vstúpil do konania dňa 11.11.2014 a vo vyjadrení zo
dňa 16.6.2016 poukázal na to, že dojednanie v zmluve, ktoré by zaväzovalo spotrebiteľa vyplniť
blankozmenku, je v rozpore s dobrými mravmi a je neprijateľnou podmienkou. Namietal neplatnosť

dohody o vyplnení zmenky, neexistenciu samotného zmenkového vzťahu a vzniesol námietku
premlčania.

25) S účinnosťou od 1. mája 2014 bolo do zákona č. 250/2007 Z.z. o ochrane spotrebiteľa zavedené
ustanovenie § 5b, podľa ktorého orgán rozhodujúci o nárokoch zo spotrebiteľskej zmluvy prihliada aj bez

návrhu na nemožnosť uplatnenia práva, na oslabenie nároku predávajúceho voči spotrebiteľovi, vrátane
jeho premlčania alebo na inú zákonnú prekážku alebo zákonný dôvod, ktoré bránia uplatniť alebo
priznať plnenie predávajúceho voči spotrebiteľovi, aj keď by inak bolo potrebné, aby sa spotrebiteľ týchto
skutočností dovolával. Predmetným ustanovením bola teda súdu zakotvená povinnosť v konaniach,
v ktorých je uplatnený nárok zo spotrebiteľskej zmluvy voči spotrebiteľovi, prihliadať aj na skutočnosti,
ktoré namietal vedľajší účastník vo svojich vyjadreniach. Preto v spotrebiteľských veciach aj bez toho,

aby sa spotrebiteľ dovolal neplatnosti dohody o vyplnení zmenky, neprijateľnosti zmluvných podmienok
či premlčania voči nemu uplatneného nároku, má súd povinnosť tieto skutočnosti skúmať a ak dospeje
k záveru, že existujú zákonné prekážky, musí na ne prihliadnuť a žalobcovi nárok nepriznať.

26) S prihliadnutím na uvedené dospel odvolací súd k záveru, že trovy konania vedľajšieho účastníka nie

sú trovami, na náhradu ktorých je potrebné žalobcu zaviazať, pretože nie je splnená jedna zo základných
podmienok na ich priznanie, a to účelnosť vynaložených trov. Námietky vznesené vedľajším účastníkom
pred súdom prvej inštancie nepovažuje odvolací súd za účelné, pretože už v čase ich vznesenia
súd prvej inštancie musel na ne prihliadať ex offo, a teda pre úspech spotrebiteľa boli tieto námietky
bezpredmetné.

27) Z tohto dôvodu je potrebné konštatovať, že samotný vstup vedľajšieho účastníka do konania dňa
11.11.2014 a ním vznesené námietky neplatnosti dohody o vyplnení zmenky a neprijateľných zmluvných
podmienok vo vyjadrení zo dňa 15.6.2016, nemali žiaden vplyv na rozhodnutie o veci. Z tohto dôvodu
trovy právneho zastúpenia vedľajšieho účastníka v tomto konaní nemožno vyhodnotiť ako trovy

potrebné na účelné uplatňovanie alebo bránenie práva.

28) Z uvedených dôvodov odvolací súd zmenil uznesenie súdu prvej inštancie vo výroku o trovách
konania vo vzťahu žalobcu a vedľajšieho účastníka tak, že vedľajšiemu účastníkovi trovy konania
nepriznal (§ 220 O.s.p.).

29) O trovách odvolacieho konania odvolací súd rozhodol už podľa § 396 ods. 1 v spojení s § 262
ods. 2 CSP. V odvolacom konaní žalobca mal úspech len čiastočný. Preto priznal nárok na náhradu trov
odvolacieho konania žalovanému, a to v rozsahu 100 %.

30) Odvolací súd, ako už bolo vyššie uvedené, zmenil napadnuté rozhodnutie vo výroku o náhrade
trov konania vo vzťahu žalobcu a vedľajšieho účastníka, pretože posúdil úkony vykonané vedľajším
účastníkom v tejto veci ako neúčelne vynaložené. Z rovnakých dôvodov nepriznal súd vedľajšiemu
účastníkovi ani nárok na náhradu trov odvolacieho konania.

31) Uvedené rozhodnutie prijal senát odvolacieho súdu pomerom hlasov 3:0 (§ 393 ods. 2, posledná
veta, CSP).

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku nie je odvolanie prípustné.

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP). Dovolanie
je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej, alebo ktorým sa konanie končí,
ak:
a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,
b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana nemal procesnú subjektivitu,c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný
zástupca, alebo procesný opatrovník,
d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo, alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie,

e) rozhodoval vylúčený sudca, alebo nesprávny obsadený súd,
f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 430 CSP).

Dovolanie je prípustne proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo

rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej
otázky:
a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxi dovolacieho súdu,
b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená,
c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne.

Dovolanie v prípadoch uvedených v ods. 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti
uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n) (§ 421 ods.1, 2 CSP).

Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné ak:
a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desať násobok minimálnej mzdy;

na príslušenstvo sa neprihliada,
b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany
neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada,
c) je predmetom dovolacieho konania, len príslušenstvo, pohľadávky a výška príslušenstva v čase
začatia dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písm. a) a b).

Na určenie výšky určenie minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v ods. 1 je rozhodujúci deň podania
žaloby na súde prvej inštancie (§ 422 ods. 1, 2 CSP). Dovolanie môže podať strana, v ktorej neprospech
bolo rozhodnutie vydané (§ 424 CSP). Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacoch od doručenia
rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii.

Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom, alebo dovolacom
súde (§ 427 ods. 1,2 CSP).

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne a

čoho sa dovolateľ domáha (§ 428 CSP).

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom.

Povinnosť podľa ods. 1 neplatí, ak je:
a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá ma vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,
b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec, alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské
právnické vzdelanie druhého stupňa,
c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený

osobouzaloženou,alebozriadenounaochranuspotrebiteľa,osobouoprávnenounazastupovaniepodľa
predpisov o rovnakom zaobchádzaní a ochrane pred diskrimináciou, alebo odborovou organizáciou, a
ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa
(§ 429 ods. 1, 2 CSP).

Rozsah v akom sa rozhodnutie napadá môže dovolateľ rozšíriť, len do uplynutia lehoty na podanie
dovolania (§ 430 CSP).