Decision was made at the court Okresný súd Senica
Judgement was issued by Mgr. Katarína Škrovanová
Judgement form – Rozsudok
Judgement nature – Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami
Source – original document (the link may not work anymore)
Referenced legislation in the judgement
Súd: Okresný súd Senica
Spisová značka: 9C/48/2013
Identifikačné číslo súdneho spisu: 2612212642
Dátum vydania rozhodnutia: 04. 10. 2017
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Mgr. Katarína Škrovanová
ECLI: ECLI:SK:OSSE:2017:2612212642.11
ROZSUDOK V MENE
SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Senica samosudkyňou Mgr. Katarínou Škrovanovou v právnej veci žalobcu: T. I., nar.
XX.X.XXXX, bytom Š. I., U.P. XX, zastúpený advokátom: JUDr. Peter Schmidl, AK Malacky, Záhorácka
11/A proti žalovanej: D. S., nar. XX.XX.XXXX, bytom Š. I., K..W..Š. XXX, zastúpená advokátom: JUDr.
Ľubomír Hnát, AK Bratislava, Guothová 20 o zaplatenie sumy 10 410,57 € s príslušenstvom takto
r o z h o d o l :
Žalovaná je povinná zaplatiť žalobcovi sumu 3 367,63 € spolu s úrokom z omeškania vo výške 5% ročne
z tejto sumy od 8.8.2017 do zaplatenia, a to do 3 dní od právoplatnosti rozsudku.
V časti zaplatenia sumy 7 042,94 € a vo zvyšnej časti požadovaného úroku z omeškania súd žalobu
zamieta.
Žalobca je povinný nahradiť žalovanej trovy konania v rozsahu 35,30 %, pričom o výške náhrady bude
rozhodnuté súdom prvej inštancie samostatným uznesením.
o d ô v o d n e n i e :
1. Žalobca sa žalobou podanou na tunajšom súde dňa 6.12.2012 voči žalovanej pôvodne domáhal
zaplatenia sumy 13 188,94 € s úrokom z omeškania vo výške 9% ročne zo sumy 955 € od 24.2.2011
do zaplatenia, 9% ročne zo sumy 2482 € od 1.7.2011 do zaplatenia, 9% ročne zo sumy 1000 €
od 29.5.2012 do zaplatenia a 9% ročne zo sumy 8751,94 € od 31.8.2012 do zaplatenia titulom
bezdôvodného obohatenia. V žalobe uviedol, že so žalovanou spolu žili, rozhodli sa kúpiť spolu byt.
O úver požiadala žalovaná z dôvodu vyššej šance ho získať. Podmienkou banky bolo nadobudnutie
bytu do výlučného vlastníctva žalovanej. Žalovaná teda nadobudla štvorizbový byt do svojho výlučného
vlastníctva. Žalobca a žalovaná sa rozhodli byt zrekonštruovať, rekonštrukciu bytu vykonával žalobca
osobne, vykonal práce v hodnote 2482 €, práce vykonával s úmyslom zlepšiť budúce spoločné bytové
pomery strán. Okrem toho zakúpil žalobca domáce spotrebiče za cenu 955 € a vykonal hotovostný vklad
naúčetžalovanejvovýške1000€.Žalobcamalúmyselvbudúcnostinadobudnúťbytdospoluvlastníctva
so žalovanou. Preto jej poskytoval aj peniaze na splátky hypotekárneho úveru, a to od apríla 2011 do
júla 2012, celkom v sume 8751,94 €. V júli 2012 sa strany rozišli. Žalobca žalovanú viackrát vyzval na
finančné vyrovnanie, s negatívnym výsledkom. Celková suma bezdôvodného obohatenia žalovanej je
13 188,94 €.
2. V priebehu konania vzal žalobca žalobu sčasti späť, na základe späťvzatia bolo konanie v časti
zaplatenia sumy 3447,85 € s príslušným úrokom z omeškania zastavené, a to uznesením OS Senica
č.k. 9C 48/2013 - 201 zo dňa 28.4.2016. Zostávajúca suma na zaplatenie 9741,09 € potom spočívala v
čiastke 5815,44 €, čo je rozdiel medzi peniazmi, ktoré žalobca na účet žalovanej vložil (výplaty žalobcu +
jednorazovývklad)apeniazmi,ktorézúčtuvybralpočasspolužitiastrán,čiastky2698,15€,čojecenaza
práce vykonané žalobcom na byte a príslušenstve k bytu žalovanej (podľa odborného vyjadrenia X.. N.N., oprávneného na oceňovanie rozpočtových nákladov v oblasti stavebníctva) a čiastky 1227,50 €, čo je
polovica hodnoty spotrebičov a vecí, zakúpených do domácnosti, ktoré žalovanej zostali (spotrebiče do
kuchyne, TV, stolík pod TV a domáce kino). Až na pojednávaní dňa 14.5.2014 žalobca prvý raz zahrnul
do žalovanej sumy aj náhradu za TV, stolík pod TV a domáce kino.
3. V priebehu konania prišlo zo strany žalobcu k poslednej zmene žaloby, a to k rozšíreniu na sumu
10410,57 € spolu s úrokom z omeškania vo výške 9% ročne zo sumy 9741,09 € od 1.9.2012 do
zaplatenia, súd pripustil zmenu žaloby uznesením na pojednávaní dňa 6.9.2017. Suma 10410,57 €
vychádza zo žaloby po späťvzatí, pričom v dôsledku vypracovania znaleckého posudku a so zistením, o
akú sumu stúpla hodnota bytu a príslušenstva bytu v dôsledku prác vykonaných odporcom, bolo zrejmé,
že znalcom určená hodnota je vyššia, než pôvodne žiadaná. Žalovaný teda s konečnou platnosťou žiada
zaplatenie sumy 10 410,57 € s úrokom z omeškania vo výške 9% ročne zo sumy 9741,09 € od 1.9.2012
do zaplatenia s tým, že žiadaná suma pozostáva zo sumy 5815,44 €, čo je rozdiel medzi sumou peňazí,
ktorú žalobca počas spolužitia so žalovanou vložil na účet žalovanej a sumou, ktorú z tohto účtu za
toto obdobie vybral, zo sumy 1227,50 €, čo je polovica ceny vecí, ktoré žalobca kúpil do domácnosti
žalovanej a ktoré tam aj zostali a zo sumy 3367,63 € titulom zhodnotenia bytu žalovanej.
4. Žalovaná so žalobou nesúhlasila, žiadala žalobu v celom rozsahu zamietnuť.
5. Vo veci bolo rozhodnuté platobným rozkazom, proti ktorému podala žalovaná včas odpor s
odôvodnením. V odpore uviedla, že žalobca sa s jej súhlasom nasťahoval do jej bytu, začali viesť
spoločnú domácnosť, všetky náklady, ktoré si vyžiadal spoločný život, uhrádzali zo spoločného účtu, na
ktorý obaja prispievali podľa svojich schopností a možností. Žalobca previedol drobné úpravy v byte,
išlo ale o jeho individuálnu aktivitu. Z prostriedkov, ktoré žalobca zasielal na spoločný účet, sa hradilo
bežné nájomné a služby v súvislosti s bývaním a slúžili tiež na uspokojovanie denných potrieb.
6. Súd vykonal dokazovanie výsluchmi a vyjadreniami žalobcu a žalovanej, výsluchom svedkyne O. S.,
listom vlastníctva č. XXXX, výpismi z účtu zamestnávateľa žalobcu, výpismi z účtov žalovanej, výpisom
zo živnostenského registra, dokladmi preukazujúcimi príjem zo živnosti žalovanej, pozastavenie živnosti
a evidenciu na úrade práce, dokladmi preukazujúcimi výdavky spojené s bytom žalovanej a iné výdavky
počas spolužitia strán, odborným vyjadrením X.. N. N., rozpočtom na stavebné práce X.. X. Š.W.,
znaleckým posudkom X.. Ľ. S., čestnými prehláseniami a pokladničnými dokladmi a zistil tento skutkový
stav veci:
7. Žalobca pri výsluchu uviedol, že so žalovanou žili ako druh a družka v spoločnej domácnosti. Peniaze
mu chodili na účet žalovanej. Z nich sa hradili splátky úveru, a to za apríl 2011 až júl 2012 po 260
€ mesačne, tiež bežné výdavky a rekonštrukcia bytu. Do domácnosti zakúpil elektrospotrebiče zn.
BEKO za 955 €, a to rámik, mikrovlnnú rúru, odsávač, varný panel, rúru a chladničku combi. Zakúpil
tiež televízor za 1000 €, stolík pod televízor za 150 € a domáce kino za 350 €, tieto boli zakúpené
v Írsku, odkiaľ sa vrátili na Slovensko v roku 2008. Na účet žalovanej vložil sumu 1000 €, na čo boli
peniaze použité, uviesť nevedel. Práce na rekonštrukcii bytu vykonával osobne, nakoľko je murár. Keď
začal prerábať byt, od žalovanej peniaze za práce, ktoré vykoná, nežiadal, lebo boli pár. Byt kúpila
výlučne žalovaná, lebo spĺňala podmienky, on v tej dobe ani nepodal daňové priznanie, takže úver dostať
nemohol. Žalobca sa nepamätal, že by sa so žalovanou niekedy rozprávali o tom, čo bude s bytom v
budúcnosti, no keďže z jeho peňazí sa splácal úver za byt, mal automaticky za to, že byt bude raz patriť
aj jemu, keby zostali spolu. Aká konkrétna suma bola uhradená na splátky hypotekárneho úveru za byt,
uviesť nevedel, uviedol, že toto sa preukázať nedá, nakoľko žili spolu a všetko uhrádzali spolu. Počas
spolužitia so žalovanou žalobca splácal pôžičku na svoje auto, mesačné splátky po 120 € mesačne
splácali spolu s bratom Petrom Skalom na polovicu.
8. Žalovaná pri výsluchu uviedla, že so žalobcom spolu žili rok, od 8/2011 do 8/2012. K jej účtu
mal žalobca plné dispozičné právo, mal k tomuto účtu aj platobnú kartu a s účtom disponoval. Svoj
účet zrušil, aby nemusel platiť zbytočné poplatky. Na tento účet chodili výplaty žalobcu aj žalovanej,
z účtu sa platili všetky výdavky, ako účty za bývanie, jedlo, nafta do auta, splátky pôžičky a podobne.
Len pre svoju potrebu počas spolužitia vybral žalovaný z účtu sumu 4709,05 €. Keďže strany žili v
spoločnej domácnosti, mal aj žalobca povinnosť podieľať sa na úhradách za bývanie a stravu. Strany
sa nikdy nedohodli, v akom podiele budú financovať spoločné spolužitie. Žalobca počas spolužitia
splácal pôžičku na auto, na aute jazdil denne do práce, fajčil vtedy 1 krabičku cigariet denne, ak byplatil za žalovanú hypotéku, nemal by potom za čo jesť, umývať sa, kupovať si oblečenie, platiť za
mobil a podobne. Žalobca vykonal na byte murárske práce, strany sa však nikdy nedohodli, že za tieto
práce bude žalobca požadovať od žalovanej nejakú odplatu. Navyše, žalovaná mu pomáhala. Žalovaná
uviedla, že si nepamätá, či sa niekedy so žalobcom rozprávali o tom, čo bude s bytom v budúcnosti.
Žalovaná uviedla, že žalobca dostal od svojej babky peniaze 1500 €, z nich 1000 € použil na kúpu
spotrebičov, ktoré zostali v byte. Tieto je žalovaná ochotná žalobcovi vydať. Žalobca však o ne nemá
záujem. Právny zástupca žalovanej uviedol, že tieto veci sú stále vo vlastníctve žalobcu, takže keď tak
do úvahy prichádza iný druh žaloby, nejde o bezdôvodné obohatenie. Navyše, televízor bol zakúpený
počas pobytu v Írsku, takže nárok je premlčaný.
9. Výsluchom svedkyne O. S., matky žalovanej, v spojení s jej čestným prehlásením doloženým súdu,
mal súd preukázané, že žalobca a žalovaná bývali spolu asi 3 roky v Írsku, potom, ako sa vrátili na
Slovensko, pomohla im zohnať byt, platili ho z úveru, ten si vzala žalovaná. Byt prerábali, pomáhala
aj žalovaná. Všetko, čo bolo treba zo stavebnín, platila svedkyňa s manželom, žalovaná jej dala sumu
3000 €, ktorú mala nasporenú, no táto čiastka nepokryla všetky náklady. Rodičia žalovanej prispeli aj
na kuchyňu, svedkyňa prispievala finančne aj na bežný chod domácnosti. Každú sobotu nakúpila v
potravinách a v drogérii, keď žalovaná nevyšla s peniazmi, peniaze jej dala, bolo to asi 200 € mesačne.
Žalovaná jej uvedené kompenzovala tým, že ju naučila pracovať s AutoCADOM. Občas svedkyňa
uhradila aj faktúru za elektrinu, telefón, odpady, psa, internet. Počas roku 2011 dala žalovanej postupne
na domácnosť sumu 3000 €.
Uvedené tvrdenia žalobca nepoprel, uviedol, že rodičia žalovanej im pomáhali, uviedol ale, že on bol
sebestačný, zarábal 650 €, dostával stravné lístky.
10. Listom vlastníctva č. XXXX mal súd preukázané, že žalovaná je výlučnou vlastníčkou bytu č. X
nachádzajúceho sa v meste Š.R. I., ktorý nadobudla na základe zmluvy zo dňa 15.3.2011.
11. Dokladom zo Slovenskej sporiteľne mal súd preukázané, že dňa 29.5.2012 vložil žalobca na účet
žalovanej sumu 1000 €.
12. Výpismi z účtu zamestnávateľa žalobcu C. Š. spolu s výpismi z účtu žalovanej mal súd preukázané,
aké sumy výplat boli odosielané počas spolužitia strán z účtu zamestnávateľa žalobcu vedeného vo
VÚB na účet žalovanej vedený v Slovenskej sporiteľni. Jedná sa o tieto sumy: 5/2011 - 562,43 €, 6/2011
- 550,61 €, 7/2011 - 546,76 €, 8/2011 - 561,69 €, 9/2011 - 563,55 €, 10/2011 - 563,88 €, 11/2011 - 505,32
€, 12/2011 - 513,81 €, 1/2012 - 680,63 €, 2/2012 - 539,74 €, 3/2012 - 536,34 €, 4/2012 - 536,35 €,
5/2012 - 478,46 €, 6/2012 - 516,49 €, 7/2012 - 581,60 € a v 8/2012 - 513,81 €. Celkovo z výplat žalobcu
prišlo na účet teda 8751,47 €. Zároveň je z výpisov zrejmé, že výplaty žalovanej na účet začali chodiť v
mesiaci 12/2011, a to vo výške od 320 € do 380 €. Tiež je zrejmé, že počas spolužitia disponovali s účtom
obe strany, obaja, ako žalobca, tak žalovaná vyberali z účtu rôzne sumy, príp. platili z peňazí na účte
platobnými kartami. Žalovaný takto z účtu vybral, resp. zaplatil celkovo sumu 5057,16 €. V niektorých
mesiacoch žalobca vybral z účtu takmer takú sumu, akú obdržal na výplate, napr. v mesiaci 8/2011dostal
výplatu vo výške 561,69 € a výbery boli v hodnote 543,72 €, v mesiaci 2/2012 dostal výplatu vo výške
539,74 € a výbery boli v hodnote 483,40 €, v mesiaci 4/2012 dostal výplatu 536,35 € a vybral 536,02 €, v
mesiaci 7/2012 dostal výplatu 581,60 € a vybral 506,71 €. Z účtu boli trvalým príkazom hradené splátky
hypotéky vo výške 262,88 €, pričom banka vracala štátny príspevok k hypotéke a príspevok banky.
13. Dokladmi preukazujúcimi výdavky spojené s bytom žalovanej mal súd preukázané, že za vývoz
žumpy zaplatila žalovaná za obdobie 2/2012 do 8/2012 sumu 84,87 €, platby za internet sa pohybovali
medzi 7,70 € až 17,35 € mesačne, za plyn v roku 2011 po 60 € mesačne, v roku 2012 po 70 € mesačne,
za elektrinu v období od 5/2011-8/2011 po 30 € mesačne, od 9/2011 do 2/2012 po 12,06 € mesačne,
od 3/2012 do 8/2012 po 20 € mesačne, za komunálny odpad 28,10 € za rok 2012, daň z nehnuteľnosti
20,55 €
14. Ďalšími dokladmi preukazujúcimi výdavky počas spolužitia strán mal súd preukázané, že matka
žalovanej občas platila úhrady aj za žalobcu, v 11/2011, 2,3/2012 zaplatila platbu za mobil cca 24 €, v
5/2011 50 € za poistku auta, v 5/2011 120 € povinné poistenie na auto. Žalobca každý druhý mesiac
platil 16,89 € za poistenie úveru na auto, splácal pôžičku spoločnosti Consumer Finance Holding a.s.
po 11,07 € mesačne.15. Odborným vyjadrením X.. N. N. zo dňa 28.5.2014 mal súd preukázané, že tento ocenil vykonané
práce na byte a priľahlom pozemku žalovanej na sumu 2698,15 €. Jednalo sa o: položenie plávajúcej
podlahy, obklad stien, položenie dlažby, montáž sadrokartónu, búracie práce, osekávanie obkladov,
búranie stien, osadenie sanity, WC, umývadla, montáž vodovodných batérií, omietky stien, položenie
zámkovej dlažby, osadenie obrubníkov, osadenie plotových stĺpikov, montáž ochranného pletiva.
16. V rozpočte za stavebné práce, ktoré boli prevedené pri rekonštrukcii bytu žalovanej vyhotovenom X.
Š. dňa 21.5.2014 boli rozpísané jednotlivé práce v rámci rekonštrukcie. Z rozsahu týchto prác následne
so súhlasom oboch strán vychádzal znalec pri určení sumy, o ktorú sa zvýšila hodnota bytu v dôsledku
prác vykonaných žalobcom.
17. Znaleckým posudkom X.. Ľ. S. mal súd preukázané, že hodnota samotného bytu v dôsledku prác
vykonaných žalobcom s prihliadnutím na odpočet hodnoty materiálu stúpla o 2942,71 €. Pokiaľ ide o
navýšenie hodnoty bytu aj s príslušenstvom bytu mimo dom (plot záhradky, spevnená plocha, krb), v
dôsledku prác vykonaných žalobcom stúpla hodnota o sumu 4020,27 €.
18. Žalobca predložil čestné prehlásenia rodinných príslušníkov, a to starej mamy K. I., ktorá uvádza,
že žalobcovi dala 2000 € za účelom kúpy spotrebičov do kuchyne a 500 € za účelom kúpy plávajúcej
podlahy, matky U. I., ktorá uviedla, že dala žalobcovi 1500 €, z ktorých časť vo výške 1000 € vložil na
účet žalovanej, zo zvyšnej sumy boli zakúpené veci do domácnosti a záhrady a brata N. I., ktorý uvádza,
že spolu so žalobcom splácajú úver v Poštovej banke, každý v pomere 1 z mesačnej splátky 120 €.
K úveru je poistenie vo výške 16,89 €, ktoré platia tiež v pomere 1. Ďalej uviedol, že strany spoločne
zakúpili televízor a televízny stolík za sumu1200 € počas pracovného pobytu v Írsku, tieto veci zostali
v byte žalovanej.
19. Pokladničnými dokladmi mal súd preukázané, že za kuchynské spotrebiče, konkrétne za
kombinovanú chladničku, vstavanú rúru, varný panel, odsávač, mikrovlnnú rúru a rámček bolo
uhradených 955 €.
20. Písomnou komunikáciou medzi právnymi zástupcami strán mal súd preukázané, že pred podaním
žaloby na súd bola vyvinutá snaha vyriešiť spor mimosúdnou cestou, bez výsledku.
21. Výpismi zo živnostenského registra, dokladom preukazujúcim príjem zo živnosti žalovanej,
rozhodnutím o pozastavení živnosti a potvrdením o evidencii na úrade práce mal súd preukázané,
že žalobca bol živnostníkom, predmetom podnikania bolo okrem iného murárstvo, činnosť ukončil
k 13.3.2012. Žalovaná ako živnostníčka mala od 17.6.2011 do 16.6.2014 pozastavenú činnosť.
Potvrdením o príjmoch za rok 2012 mal súd preukázané, že za 1-6/2012 bolo žalovanej vyplatených
2130,65 €. Od 2.7.2012 do 9.10.2012 bola evidovaná ako nezamestnaná na úrade práce. Podľa svojho
vyjadrenia v čase, keď bola nezamestnaná, bola u otca, ktorý je živnostníkom.
22. Podľa § 451 ods. 1, 2 OZ kto sa na úkor iného bezdôvodne obohatí, musí obohatenie vydať.
Bezdôvodným obohatením je majetkový prospech získaný plnením bez právneho dôvodu, plnením
z neplatného právneho úkonu alebo plnením z právneho dôvodu, ktorý odpadol, ako aj majetkový
prospech získaný z nepoctivých zdrojov.
23. Podľa § 456 prvá veta OZ predmet bezdôvodného obohatenia sa musí vydať tomu, na úkor koho
sa získal.
24.Podľa§458ods.1OZmusísavydaťvšetko,čosanadobudlobezdôvodnýmobohatením.Aktonieje
dobre možné, najmä preto, že obohatenie spočívalo vo výkonoch, musí sa poskytnúť peňažná náhrada.
25. Podľa § 107 ods. 1, 2 OZ právo na vydanie plnenia z bezdôvodného obohatenia sa premlčí za dva
roky odo dňa, keď sa oprávnený dozvie, že došlo k bezdôvodnému obohateniu a kto sa na jeho úkor
obohatil.
Najneskôr sa právo na vydanie plnenia z bezdôvodného obohatenia premlčí za tri roky, a ak ide o
úmyselné bezdôvodné obohatenie, za desať rokov odo dňa, keď k nemu došlo.26. Podľa § 517 ods. 1, 2 OZ dlžník, ktorý svoj dlh riadne a včas nesplní, je v omeškaní. Ak ho nesplní
ani v dodatočnej primeranej lehote poskytnutej mu veriteľom, má veriteľ právo od zmluvy odstúpiť; ak
ide o deliteľné plnenie, môže sa odstúpenie veriteľa za týchto podmienok týkať aj len jednotlivých plnení.
Ak ide o omeškanie s plnením peňažného dlhu, má veriteľ právo požadovať od dlžníka popri plnení
úroky z omeškania, ak nie je podľa tohto zákona povinný platiť poplatok z omeškania; výšku úrokov z
omeškania a poplatku z omeškania ustanovuje vykonávací predpis.
27. Podľa § 3 nariadenia vlády č. 87/1995 Zb. v znení účinnom ku dňu vzniku omeškania žalovanej výška
úrokov z omeškania je o päť percentuálnych bodov vyššia ako základná úroková sadzba Európskej
centrálnej banky platná k prvému dňu omeškania s plnením peňažného dlhu.
28. Z vykonaného dokazovania a zisteného skutkového stavu veci súd vyvodil ten právny záver, že
žaloba bola podaná dôvodne len sčasti.
29. Žalovaná suma, ako už bolo uvedené vyššie, pozostáva zo sumy 5815,44 € predstavujúcej rozdiel
medzi sumou peňazí, ktorú žalobca počas spolužitia so žalovanou vložil na účet žalovanej a sumou,
ktorú z tohto účtu za toto obdobie vybral, zo sumy 1227,50 € predstavujúcej polovicu obstarávacej ceny
vecí,ktoréžalobcakúpildodomácnostižalovanejaktorétampojehoodchodezostaliazosumy3367,63
€ titulom zhodnotenia bytu žalovanej.
30. Ako bolo v konaní preukázané, žalobca so žalovanou žili po určitú dobu v spoločnej domácnosti
ako druh a družka, pričom počas tejto doby spoločne hospodárili, viedli spoločnú domácnosť. Podľa
vyjadrenia žalovanej išlo o obdobie od 8/2011 do 8/2012, avšak podľa výpisov z účtu, na ktorý chodili
žalobcovi výplaty počas spolužitia strán, je zrejmé, že sa jednalo o obdobie od 5/2011 do 8/2012.
Počas spolužitia mali zriadený jeden spoločný účet, vedený síce na meno žalovanej, avšak dispozičné
právo a kartu od účtu mali obe strany. S finančnými prostriedkami na účte disponovali obe strany
bez obmedzenia, vykonávali výbery z účtu i platby kartou. Na účet chodili výplaty ako žalobcovi, tak
žalovanej, žalovanej až od 12/2011. Žalobcovi v období od 5/2011 do 8/2012 prišlo na účet 8751,47
€, navyše urobil jednorazový vklad vo výške 1000 €, za toto obdobie pre svoju potrebu vybral alebo
zaplatil 5057,16 €. Z účtu sa hradili všetky potreby domácnosti, ako aj potreby strán. Z účtu tiež
odchádzali splátky úveru, ktorý si žalovaná zobrala na kúpu bytu v jej výlučnom vlastníctve po 260 €.
V niektorých mesiacoch žalobca vybral z účtu takmer totožnú sumu, akú obdržal na výplatu, napr. v
mesiaci 8/2011dostal výplatu vo výške 561,69 € a výbery boli v hodnote 543,72 €, v mesiaci 4/2012
dostal výplatu 536,35 € a vybral 536,02 €, v mesiaci 7/2012 dostal výplatu 581,60 € a vybral 506,71 €. Z
uvedeného vyplýva, že v žiadnom prípade nemožno žalobcovi titulom bezdôvodného obohatenia priznať
sumu rovnajúcu sa rozdielu medzi sumou jeho výplat a sumou, ktorú z účtu vybral alebo zaplatil kartou
počas spolužitia so žalovanou. Uvedený rozdiel vo výške 4694,31 € (žalobcom nesprávne vypočítaný na
sumu 5815,44 €) nemožno považovať za bezdôvodné obohatenie žalovanej, nakoľko, ako potvrdili obe
strany, všetky peniaze na účte boli používané na spoločné potreby strán a na domácnosť. Po rozrátaní
žiadanej sumy na jednotlivé mesiace je zrejmé, že z peňazí žalobcu po vykonaní výberov a platieb
zostalo priemerne cca 293 €, z čoho bolo potrebné uhrádzať náklady spojené s bývaním (elektrina, plyn,
žumpa, odvoz odpadu), internet, a ďalšie spoločné náklady spojené s vedením domácnosti a bežnými
potrebami strán, pričom v rámci spolužitia bolo povinnosťou každej zo strán na tieto prispievať. Podiel,
v akom bude každá zo strán prispievať na spoločné potreby, nebol medzi stranami dohodnutý. Ako bolo
preukázané zhodným tvrdením strán, na základe konkludentnej dohody každý z nich prispieval podľa
svojich možností. Keďže povinnosť podieľať sa na spoločných nákladoch mala každá strana, nie je
možné v danom prípade uvažovať o plnení bez právneho dôvodu. Naopak, v prípade ak by žalobca na
náklady spojené s bývaním a vedením spoločnej domácnosti neprispieval, prišlo by k bezdôvodnému
obohateniu na jeho strane.
31. Do úvahy prichádzalo posúdiť vznik bezdôvodného obohatenia z dôvodu úhrady hypotekárneho
úveru - výlučného záväzku žalovanej sčasti aj z peňazí zarobených žalobcom, avšak, nakoľko
žalobca nedokázal vyčísliť konkrétnu sumu peňazí, ktorá bola z jeho výplat uhradená na účely
splátok hypotekárneho úveru žalovanej, pričom toto podľa vyjadrenia samotného žalobcu nie je možné
preukázať, pretože so žalovanou žili spolu a všetko uhrádzali spolu, navyše žalovaná mala priebežne
k dispozícii okrem peňazí na účte aj peniaze od svojich rodičov, čo potvrdil aj sám žalobca (len za rok
2011 sa malo jednať o sumu zhruba 3000 €), nebolo možné v tejto časti žalobe vyhovieť, na základe
čoho súd žalobu v časti zaplatenia sumy 5815,44 € zamietol.32. Pokiaľ ide o sumu 1227,50 €, teda 1 obstarávacej ceny hnuteľných vecí zakúpených žalobcom a
ponechaných v domácnosti žalovanej (spotrebiče do kuchyne, televízor, stolík pod televízor a domáce
kino) požadovanú žalobcom, právny zástupca žalovanej namietol, že veci sú stále vo vlastníctve
žalobcu a preto v danom prípade nemožno hovoriť o bezdôvodnom obohatení a do úvahy prichádza iný
druh žaloby. Navyše, žalovaná uviedla, že je ochotná veci žalobcovi vydať, ale žalobca o veci záujem
nemá, čo žalobca nepoprel. K uvedenému treba zdôrazniť, že predpokladom vzniku bezdôvodného
obohatenia nie je protiprávne konanie obohacujúceho sa subjektu, bezdôvodné obohatenie nie je
podmienené porušením právnej povinnosti žalovanej. Jedná sa objektívne existujúci stav, nezávislý
od psychického stavu žalovanej. Podstatnou je tá skutočnosť, že veci patriace žalobcovi sa reálne
od opustenia spoločnej domácnosti žalobcom nachádzajú v dispozícii žalovanej, pričom žalobca tieto
neužíva. Nakoľko však zákon v prípade záväzkovo právneho vzťahu z bezdôvodného obohatenia
priorizuje naturálnu reštitúciu a až pre prípad objektívnej nemožnosti naturálnej reštitúcie ustanovuje
reštitúciu relutárnu (t.j. peňažnú náhradu), bolo potrebné v tomto duchu formulovať tiež žalobný petit.
Žalobca za stavu, keď jemu patriace hnuteľné veci stále existujú, neprišlo k ich poškodeniu ani zničeniu a
nachádzajúsavbytežalovanej,nemáprávonamiestovydaniatýchtovecínapeňažnúnáhradu.Nakoľko
však žalobca žiadal zaplatenie sumy (t.j. peňažnú náhradu), súd aj v tejto časti, t.j. v časti zaplatenia
1227,50 €, žalobu zamietol.
Ohľadomvydaniabezdôvodnéhoobohateniazatelevízorastolíkpodtelevízornamietolprávnyzástupca
žalovanej premlčanie, nakoľko veci boli zakúpené počas pobytu strán v Írsku, teda najneskôr v
roku 2008. K námietke premlčania súd uvádza, že pri posudzovaní premlčania nároku na vydanie
bezdôvodného obohatenia je potrebné vychádzať z okamihu vzniku bezdôvodného obohatenia, a nie
z okamihu nadobudnutia uvedených hnuteľných vecí a keďže v danom prípade k bezdôvodnému
obohateniu prišlo až momentom opustenia spoločnej domácnosti žalobcom s ponechaním vecí u
žalovanej, t.j. v auguste 2012, je zrejmé, že zamietnutie žaloby v tejto časti z dôvodu premlčania nároku
na vydanie bezdôvodného neprichádzalo do úvahy.
33. Čo sa týka zvyšnej časti sumy, teda 3367,63 €, ktoré požaduje žalobca titulom zhodnotenia bytu
žalovanej, v danom prípade má súd za to, že uvedený nárok je opodstatnený. Žalobca tým, že vykonal
odborné murárske práce na byte a príslušenstve k bytu žalovanej, byt nepochybne zhodnotil, čo bolo
preukázané aj znaleckým posudkom X.. S.J.. V súlade s nálezom Ústavného súdu SR z 25. novembra
2015, sp. zn. III. ÚS 288/2015 zhodnotenie nehnuteľnosti tretej osoby je zásadne považované za
investíciu do cudzieho majetku a môže byť právnym titulom na prípadné vymáhanie bezdôvodného
obohatenia. V súlade s rozhodnutím NS ČR sp.zn. 25Cdo 355/2001 vynaložením investícií do cudzej
nehnuteľnostibezprávnehodôvoduvznikávlastníkovibezdôvodnéobohatenie. Oplneniebezprávneho
dôvodu pritom ide tam, kde právny dôvod od samého začiatku neexistoval, ale aj vtedy, ak dodatočne
odpadol. Neexistencia právneho dôvodu od začiatku znamená, že vôbec nenastala právna skutočnosť,
ktorá by mala za následok vznik právneho vzťahu, obsahom ktorého by bola povinnosť a zároveň
právo na poskytnuté plnenie, ako je tomu podľa názoru súdu aj v danom prípade. Medzi žalobcom
a žalovanou nebola uzavretá žiadna zmluva a nebolo tiež preukázané, že by sa malo jednať o dar
zo strany žalobcu. Žalobca byt rekonštruoval, nakoľko mal za to, že so žalovanou zostanú spolu a
raz bude byt patriť aj jemu. V konaní síce bolo preukázané, že strany sa výslovne nedohodli ani
nerozprávali o tom, čo sa stane s bytom v budúcnosti po splatení úveru, zároveň však neboli preukázané
skutočnosti,ktorébyvylúčilidôvodnosťúvahžalobcuotom,ževbudúcnostibudebytpatriťajjemu.Preto
zhodnotenie bytu žalovanej v dôsledku práv vykonaných žalobcom po tom, ako žalobca opustil spoločnú
domácnosť, treba posudzovať ako majetkový prospech žalovanej získaný bez právneho dôvodu, v
dôsledku čoho je žalovaná povinná žalobcovi bezdôvodné obohatenie vydať. Nakoľko bezdôvodné
obohatenie v danom prípade spočíva vo výkonoch, a teda do úvahy neprichádza naturálna reštitúcia,
musí sa poskytnúť peňažná náhrada, zodpovedajúca výške reálneho trhového zhodnotenia bytu.
Bezdôvodné obohatenie v prípade investícií vynaložených na cudziu nehnuteľnosť predstavuje rozdiel
medzi hodnotou nehnuteľnosti pred investíciami a po nich (viď rozhodnutie NS ČR sp. tn. 33 Odo
477/2003). V dôsledku prác vykonaných žalobcom prišlo k zhodnoteniu bytu ajeho príslušenstva o
4020,27 €, čo mal súd preukázané znaleckým posudkom, so závermi ktorého obe strany súhlasili.
Nakoľko žalobca si zo sumy 4020,27 € (zhodnotenie bytu a príslušenstva bytu v dôsledku rekonštrukcie)
uplatnil len sumu 3367,63 €, súd mu priznal sumu požadovanú žalobou. Žalovaná v konaní uviedla,
že žalobcovi pri rekonštrukcii bytu pomáhala, no keďže nepreukázala rozsah ňou vykonaných prác, ani
neuviedla sumu, o ktorú by sa mala hodnoty bytu zvýšiť výlučne v dôsledku jej pomocných prác, navyše,
rekonštrukcia bytu a príslušenstva (záhradky) si vyžadovala odborníka, ktorým v zmysle doloženéhoživnostenského listu bol práve žalobca, súd k námietkam žalovanej neprihliadol a žalobcovi priznal sumu
zodpovedajúcu zhodnoteniu bytu žalovanej v rozsahu, aký požadoval.
34. Na základe uvedeného súd rozhodol tak, ako je uvedené vo výroku rozsudku a žalobcovi priznal
nárok na zaplatenie sumy 3367,63 €. Vo zvyšnej časti 7042,94 € žalobu zamietol.
35. Žalobca požadoval aj úrok z omeškania zo žalovanej sumy, a to vo výške 9% ročne zo sumy
od 1.9.2012 do zaplatenia, pričom dátum začiatku omeškania nijako nezdôvodnil. Súd má za to, že
úrok z omeškania je požadovaný od začiatku mesiaca, v ktorom strany už spolu nežili. Súd uvádza,
že v danom prípade sa žalovaná o výške zhodnotenia bytu v dôsledku prác vykonaných žalobcom
preukázateľne dozvedela až doručením znaleckého posudku X.. S., t.j. dňom 7.8.2017. Uvedená suma
predtýmtodátumomzostranyžalobcuvyčíslenáaoznámenážalovanejnebola,apretodoomeškaniaso
zaplatením peňažnej náhrady za zhodnotenie bytu sa žalovaná objektívne dostala až v deň nasledujúci
po doručení znaleckého posudku, teda dňom 8.8.20187. Na základe uvedeného súd zaviazal žalovanú
na zaplatenie úroku z omeškania počínajúc dňom 8.8.2017, a to v zákonom stanovenej výške 5% ročne,
vo zvyšnej časti požadovaného úroku z omeškania žalobu zamietol.
36. Pre úplnosť súd považuje za potrebné uviesť, že dôkazy navrhované žalobcom, a to výsluch starej
matky a brata nevykonal, nakoľko skutočnosti, ktoré by mali preukazovať, neboli medzi stranami sporné,
stará matka navyše nemala vedomosť, na čo konkrétne boli použité peniaze, ktoré žalobcovi darovala.
37. Z celkovej požadovanej sumy 10410,57 € spolu s úrokom z omeškania vo výške 9% ročne zo
sumy 9741,09 € od 1.9.2012 do zaplatenia súd žalobcovi priznal právo na zaplatenie sumy 3367,63
€ spolu s úrokom z omeškania vo výške 5% ročne z tejto sumy od 8.8.2017 do zaplatenia. V časti
zaplatenia sumy 7042,94 € a vo zvyšnej časti požadovaného úroku z omeškania súd žalobu zamietol.
Z uvedeného vyplýva, že žalobca bol úspešný v rozsahu 32,35 %, žalovaná potom v rozsahu 67,65 %,
čistý úspech žalovanej pre účely rozhodovania o náhrade trov konania je potom 35,30%. V súlade s
ustanovením § 255 ods. 2 CSP súd preto žalovanej priznal náhradu trov konania v rozsahu 35,30 %.
O výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti rozsudku samostatným
uznesením na základe vyčíslenia sumy zo strany žalovanej.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa
jeho doručenia prostredníctvom podpísaného súdu ku Krajskému
súdu v Trnave, v dvoch vyhotoveniach.
Z odvolania musí byť zjavné, ktorému súdu je určené, kto ho robí,
ktorej veci sa týka a čo sleduje, a musí byť podpísané a datované.
V odvolaní sa má ďalej uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje,
v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje
za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha
(odvolací návrh).
Odvolanie možno odôvodniť len tým, že:
a) neboli splnené procesné podmienky,
b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby
uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k
porušeniu práva na spravodlivý proces,
c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,
d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne
rozhodnutie vo veci,
e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na
zistenie rozhodujúcich skutočností,
f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov
k nesprávnym skutkovým zisteniam,
g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšieprostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného
útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo
h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho
právneho posúdenia veci.
Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že
právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo
rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada
mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej.
Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné
rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie
podľa zákona č. 233/1995 Z.z. v znení neskorších predpisov.
Information regarding the judgement were obtained from the original document, which was most recently updated on . Link to the original document may not work anymore, because the portal of the Ministry of Justice may have published the document under this link for only a certain period of time.