Uznesenie ,
Potvrdzujúce Judgement was issued on Wednesday, March 14, 2019

Súd: Krajský súd Košice
Spisová značka: 6To/7/2019

Identifikačné číslo súdneho spisu: 7214010268
Dátum vydania rozhodnutia: 14. 03. 2019

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Marek Dudík
ECLI: ECLI:SK:KSKE:2019:7214010268.4

Uznesenie

Krajský súd v Košiciach, v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Mareka Dudíka a sudcov JUDr.
Františka Ševčoviča a JUDr. Miroslava Baňackého, PhD., na verejnom zasadnutí konanom dňa 14.
marca 2019, v trestnej veci proti obžalovanému K. V., pre zločin vydierania podľa § 189 ods. 1, ods. 2
písm. a) Tr. zák. s poukazom na ustanovenie § 138 písm. a) Tr. zák., o odvolaní prokurátora okresnej
prokuratúry proti rozsudku Okresného súdu Košice II zo dňa 19.12.2018, sp.zn. 4T/20/2014 takto

r o z h o d o l :

Podľa § 319 Tr. por. z a m i e t a odvolanie prokurátora okresnej prokuratúry.

o d ô v o d n e n i e :

Napadnutým rozsudkom Okresného súdu Košice II sp. zn. 4T/20/2014 zo dňa 19. 12. 2018 bol
obžalovaný K. V., nar. XX. X. XXXX v F., trvale bytom F. - F. J. P., prechodne bytom Č., ul. R. č. X, okres
F. - S. podľa § 285 písm. a) Tr. por. oslobodený spod obžaloby Okresnej prokuratúry Košice II sp. zn.
1Pv 377/2013 pre skutok kvalifikovaný ako zločin vydierania podľa § 189 ods. 1, ods. 2 písm. a) Tr. zák.

s poukazom na ustanovenia § 138 písm. a) Tr. zák., ktorého sa mal dopustiť tak, že

dňa 7. 5. 2013 v čase asi o 14.00 hod. v F. na ceste smerom do mestskej časti F. X. P. premával na
motorke zn. Honda Africa Teen, EČV: Z. XXX L. za poškodeným L. E., ktorý v tom čase riadil osobné
motorové vozidlo značky BMW E 39, EČV: F. XXX G., pričom keď ho obiehal z pravej strany, tak mu
dával znamenie rukou, aby zastavil, v dôsledku čoho poškodený L. E. so svojím vozidlom zastal na

okraji cesty a stiahol okno na strane spolujazdca vpredu, následne si dal dole z hlavy prilbu, spoza pása
vzadu vytiahol pištoľ čiernej farby, ktorú namieril na poškodeného L. E. so slovami: „tam zastav, lebo ťa
zabijem“ a ukázal s uvedenou pištoľou na okraj vozovky, pričom poškodený L. E. v obave o svoj život a
zdravie začal veľkou rýchlosťou unikať so svojím vozidlom smerom na R. X. E. v F.,

pretože nebolo dokázané, že sa stal skutok, pre ktorý je obžalovaný stíhaný.

Proti tomuto rozsudku zahlásil odvolanie prokurátor okresnej prokuratúry, a to ústne do zápisnice o
hlavnom pojednávaní, ktoré aj písomne odôvodnil.

V písomných dôvodoch odvolania uviedol, že samosudkyňa v odôvodnení rozsudku uviedla, že pri
samotnej udalosti boli preukázateľne, okrem svedkyne L.F., iba poškodený a obžalovaný. Žiadny iní

svedkovia, ktorí by potvrdili, že zo strany obžalovaného došlo k vyhrážaniu sa so zbraňou poškodenému
alebo akémukoľvek vyhrážaniu poškodenému v úmysle ho vydierať, tam neboli. Pri takejto dôkaznej
situácii sa jedná o tvrdenie proti tvrdeniu. Ani vykonanou domovou prehliadkou sa u obžalovaného zbraň
nenašla.

Výpoveď poškodeného považuje za rozpornú, pričom krajský súd v zrušujúcom uznesení nenariadil

prehodnotiť, ani zopakovať výsluch.Na základe uvedeného mal súd za to, že v trestnom konaní neboli produkované také dôkazy v
neprospech obžalovaného, ktoré by odôvodňovali vyslovenie jeho viny. V zmysle zásady „in dubio pro
reo“ rozhodol súd podľa § 285 písm. a) Tr. por.

S právnym názorom súdu sa nestotožňuje z nasledovných dôvodov.

Svedok poškodený L. E. vo svojom výsluchu potvrdil, že obžalovaný na neho vytiahol pištoľ a naznačil,
aby zastal na krajnici, lebo ho zabije. Túto skutočnosť uvádzal konzistentne počas celého trestného

konania.

Taktiež nepriami svedkovia E. F.Y., H. Š. a H. Š. potvrdili, že poškodený im v tesnej časovej následnosti
po spáchaní činu uviedol, že sa mu niekto vyhrážal so zbraňou. Dokonca svedok F., ktorému poškodený
telefonoval ešte počas jazdy, dodal, že podľa hlasu sa poškodený mohol nachádzať v takejto situácii,
bol to rýchly a súvislý prejav.

Krajský súd v zrušujúcom uznesení uložil okresnému súdu opätovne vypočuť svedka F. za účelom
zistenia jeho vzťahu k poškodenému. Svedok F. bol z uvedeného dôvodu vypočutý dňa 19.12.2018,
kde uviedol, že poškodeného poznal len zo služobnej činnosti, konkrétne z prípadu, ktorý preveroval
predtým, ako došlo k tejto udalosti. Z uvedeného je nepochybné, že tento svedok nebol v žiadnom

blízkom vzťahu k poškodenému, teda jeho výpoveď je nestranná.

V prospech obžalovaného vypovedala svedkyňa H. L., ktorá bola priamym svedkom konfliktu medzi
obžalovaným a poškodeným, ktorá žiadnu zbraň nevidela. Taktiež svedok A. V. vypovedal, že
obžalovaný (jeho syn) nemal zbraň.

Ku svedkom A. V. a H. L. uviedol, že ide o osoby v blízkom vzťahu k obžalovanému, teda o nie nezaujaté
osoby.

Na rozdiel od súdu považuje za jeden z najpodstatnejších dôkazov znalecký posudok z odboru

psychológie, ktorý spracovala PhDr. U. R.. Zo záverov tohto posudku jednoznačne vyplýva, že u
obžalovaného je štatisticky významné lži skóre, u svedkyne L.F. je lži skóre na hranici štatistickej
významnosti a u poškodeného L. E. je lži skóre v norme. Teda aj závery znaleckého posudku z odboru
psychológie svedčia o právnej vierohodnosti svedka E.É. a ním prezentovaného skutkového stavu.

Vzhľadom na vyššie uvedené má za to, že obžalovaný V. sa dopustil žalovaného trestného činu tak, ako
je to uvedené v obžalobnom návrhu.

Preto navrhol, aby odvolací súd z dôvodov uvedených v § 321 ods. 1 písm. b) Tr. por. zrušil napadnutý
rozsudok a vec vrátil súdu prvého stupňa na ďalšie konanie, aby ju v potrebnom rozsahu znovu prejednal

a rozhodol.

Z vyjadrenia obžalovaného K. V. je zrejmé, že tento poukazuje na závery znaleckého posudku PhDr. U.
R., znalkyne z odboru psychológie, ktorá síce uviedla, že uňho boli štatisticky významné lží skóre, ale z
psychologického hľadiska je to všeobecné konštatovanie a tento ukazovateľ, osobný príklon ku klamaniu

nehovorí o 100 % vlastnosti klamať, ale je to štatistický príklon, čo nemožno hodnotiť z právneho
hľadiska. Jedná sa teda výlučne o psychologické hľadisko posúdenia veci, a je to iba jeden z dôkazov.

Čo sa týka svedka E. F., tento na mieste údajného činu v roku 2014 prítomný nebol. O tom, čo sa tam
malo odohrať, sa mal dozvedieť len od poškodeného L. E. a to telefonicky, kedy mu mal oznámiť, že

bol prepadnutý.

Poukazuje ďalej na skutočnosť, že pri domovej prehliadke sa žiadna pištoľ u neho nenašla. H. L.
ako jediná videla celý incident, žiadnu pištoľ u neho nevidela, a potvrdila, že poškodenému sa nijako
nevyhrážal.

Poškodený celú situáciu hlásil na operačné stredisko polície, kde sa však vôbec nezmieňoval o pištoli.Uviedol ďalej, že poškodeného v minulosti nepoznal, nemal s ním konflikt, nevedel popísať miesto činu,
ani jeho oblečenie. Taktiež si neuplatnil náhradu škody.

Ďalej uviedol, že je otcom maloletého dieťaťa, riadne pracuje a vedie usporiadaný život. Navrhol teda,
aby odvolací súd zamietol odvolanie prokurátora ako nedôvodné v zmysle § 319 Tr. por.

Na podklade takto podaného odvolania krajský súd podľa § 317 ods. 1 Tr.por. preskúmal zákonnosť
a odôvodnenosť výroku rozsudku, proti ktorému odvolateľ podal odvolanie, ako i správnosť postupu

konania, ktoré mu predchádzalo a zistil nasledovné.

Po splnení prieskumnej povinnosti odvolací súd zistil, že súd prvého stupňa vykonal na hlavnom
pojednávaní všetky dostupné a potrebné dôkazy na náležité zistenie skutkového stavu veci, o ktorom
nie sú pochybnosti, a to v rozsahu nevyhnutnom na rozhodnutie v súlade s ustanovením § 2 ods. 10 Tr.
por. a tieto aj správne vyhodnotil jednotlivo i vo vzájomnej súvislosti tak, ako mu to ukladá ustanovenie

§ 2 ods. 12 Tr. por.

V odôvodnení napadnutého rozsudku v súlade s ustanovením § 168 Tr. por. okresný súd vyslovil,
ktoré skutočnosti vzal za preukázané, o ktoré dôkazy svoje skutkové zistenie oprel, existenciu ktorých
skutočností pokladal, vzhľadom na výsledky vykonaného dokazovania, za vylúčenú alebo pochybnú a

akými úvahami sa spravoval pri hodnotení dôkazov, najmä tých, ktoré si navzájom odporujú.

Keďže okresný súd svoje rozhodnutie logicky a presvedčivým spôsobom zdôvodnil, odvolací súd
vzhľadom na celorozsahovú akceptáciu tohto odôvodnenia poukazuje na jeho vecnosť a správnosť,
pričom zvýrazňuje najmä nasledovné, reagujúc tak aj na námietky uvádzané v odvolaní prokurátora

okresnej prokuratúry.

Aj po zistení krajského súdu totiž vyplýva, že obžalovaný K. V. kategoricky poprel spáchanie skutku,
ktorý je mu kladený za vinu s tým, že je pravdou, že na motorke obehol vozidlo poškodeného a kýval za
ním, aby zastavil, ale poškodený ušiel a tým to všetko skončilo. Poškodeného predtým vôbec nepoznal

a nebol s ním v žiadnom kontakte.

Uvedené skutočnosti uvádzané obžalovaným, teda že k žiadnemu vyhrážaniu nedošlo, potvrdili
obžalovanému svedkovia A. V., otec obžalovaného a H. L., družka obžalovaného.

Na druhej strane samotný poškodený L. E. uviedol, že jeho strýko mal problémy s autobatériou, ktorú
kúpil od obžalovaného, chcel ju vrátiť, lebo nefungovala, a keď odchádzal z autoservisu preč, dobehla
ho motorka, kde obžalovaný na neho vytiahol pištoľ a naznačoval mu, aby zastal, lebo ho zabije. Zľakol
sa a odišiel z miesta a ihneď telefonoval známemu, príslušníkovi polície E. F., že nejaký pán ho naháňa
a chce ho zabiť.

Z výpovede svedka E. F. vyplýva, že poškodený mu na jeho súkromný telefón oznámil, že sa v F. pohádal
s predavačom a predávajúci ho začal naháňať na motorke a mal naňho vytiahnuť pištoľ.

Svedok H. Š., príslušník polície vypovedal, že poškodený v tom čase na obvodnom oddelení polície

žiadnu zbraň nespomínal.

Z vykonanej domovej prehliadky je zrejmé, že u obžalovaného K. V. sa nenašla žiadna zbraň.

Už v predchádzajúcom zrušujúcom uznesení krajského súdu bolo poukázané na to, že v danom prípade

stoja proti sebe dve skupiny dôkazov.

I napriek doplnenému dokazovaniu nebolo možné konštatovať, že obhajoba obžalovaného bola ďalšími
dôkazmi jednoznačne vyvrátená.

Krajský súd nemá pochybnosť o správnosti zistenia okresného súdu o dôvodnosti postupu podľa §
285 písm. a) Tr. por., pretože na základe výsledkov dokazovania, ktoré bolo vykonané na hlavnom
pojednávaní, súd nemohol urobiť jednoznačný záver, že sa stal skutok, ktorý je uvedený v obžalobe.Podľa § 285 písm. a) Tr. por. súd oslobodí obžalovaného spod obžaloby, ak nebolo dokázané, že sa stal
skutok, pre ktorý je obžalovaný stíhaný.

Ako vyplýva z podaného odvolania okresným prokurátorom, tento nenamieta rozsah, resp. neúplnosť
vykonaných dôkazov, ale len správnosť ich vyhodnotenia okresným súdom.

V zmysle ustálenej súdnej praxe - judikatúry NS SR, pokiaľ súd postupuje pri hodnotení dôkazov
dôsledne podľa § 2 ods. 12 Tr. por., t.j. hodnotí ich podľa svojho vnútorného presvedčenia založeného

na starostlivom zvážení všetkých okolností prípadu jednotlivo i v súhrne, urobí logicky odôvodnené
skutkové zistenia, nemôže ani odvolací súd napadnutý rozsudok zrušiť len preto, že sám na základe
svojho presvedčenia hodnotí tie isté dôkazy s inými do úvahy prichádzajúcimi závermi.

Pre uznanie viny podozrenie nestačí, vina obžalovaného musí byť jednoznačne a bez akýchkoľvek
pochybností preukázaná, čo v tomto prípade nebola.

To boli dôvody, pre ktoré krajský súd o odvolaní prokurátora okresnej prokuratúry rozhodol tak, ako je
to uvedené vo výrokovej časti tohto uznesenia.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu ďalší riadny opravný

prostriedok nie je prípustný.