Uznesenie ,
Odmietajúce odvolanie Judgement was issued on Wednesday, January 31, 2019

Súd: Krajský súd Žilina
Spisová značka: 6Co/321/2018

Identifikačné číslo súdneho spisu: 5817201320
Dátum vydania rozhodnutia: 31. 01. 2019

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Jana Urbanová
ECLI: ECLI:SK:KSZA:2019:5817201320.1

Uznesenie

Krajský súd v Žiline, ako súd odvolací, v senáte zloženom z predsedníčky JUDr. Jany Urbanovej a členov
JUDr. Yvetty Dzugasovej a Mgr. Anny Mihálikovej, v právnej veci žalobcov: 1/ J. P., nar. XX.XX.XXXX,
bytom T. XXX/XX, XXX XX O., 2/ U. P., nar. XX.XX.XXXX, bytom T. XXX/XX, XXX XX O., obidvoch
zastúpených JUDr. Slavomírom Bachyncom, advokátom, so sídlom XXX XX L. XXX, proti žalovanej: P.
J., nar. XX.XX.XXXX, bytom XXX XX C. X. L. X, zastúpenej JUDr. Ľubomírom Kubošom, advokátom, so

sídlom X. XX, XXX XX O., o zrušenie a vyporiadanie podielového spoluvlastníctva, o odvolaní žalobcov
proti uzneseniu Okresného súdu Námestovo č.k. 7C/8/2017-58 zo dňa 20. augusta 2018, takto

r o z h o d o l :

Odvolanie žalobcov v rade 1/ a 2/ o d m i e t a .

Žalovanej nárok na náhradu trov odvolacieho konania n e p r i z n á v a .

o d ô v o d n e n i e :

1. Napadnutým uznesením okresný súd postupom podľa § 10 ods. 1 zákona č. 71/1992 Zb. o súdnych
poplatkoch a poplatku za výpis z registra trestov v platnom znení (ďalej aj „zákon č. 71/1992 Zb.“ alebo
„zákon o súdnych poplatkoch“), konanie zastavil (výrok I.). Súčasne podľa § 256 ods. 1 s použitím § 262
ods. 1 CSP uložil žalobcom povinnosť nahradiť žalovanému trovy konania v rozsahu 100 %, ktorých
výška bude vyčíslená v uznesení vydanom po právoplatnosti tohto uznesenia (výrok II.).
2. V dôvodoch svojho rozhodnutia uviedol, že Okresnému súdu Námestovo bola dňa 24.02.2017

doručená žaloba, v ktorej sa žalobcovia domáhali, aby súd rozhodol o zrušení a vyporiadaní podielového
spoluvlastníctva k nehnuteľnostiam. Výzvou sp.zn. 7C/8/2017 zo dňa 25.01.2018 boli žalobcovia
prostredníctvom svojho právneho zástupcu vyzvaní na zaplatenie súdneho poplatku za podanú
žalobu vo výške 172,50 Eur podľa položky 1 písm. a) Sadzobníka súdnych poplatkov, tvoriacu prílohu
zákona č. 71/1992 Zb. o súdnych poplatkoch a poplatku za výpis z registra trestov v znení neskorších
predpisov. Uvedenú výzvu prevzal zástupca žalobcov dňa 01.02.2017. Do dňa rozhodnutia súdu prvej

inštancie (20.08.2018) však predmetný súdny poplatok nebol žalobcami uhradený. V dôsledku toho
okresný súd postupom podľa § 10 ods. 1 zákona č. 71/1992 Zb. o súdnych poplatkoch a poplatku za
výpis z registra trestov v znení neskorších predpisov konanie vo veci zastavil.
3. Rozhodnutie o trovách konania okresný súd odôvodnil aplikáciou ust. § 256 ods. 1 CSP s
konštatovaním, že žalobca nezaplatením súdneho poplatku zavinil zastavenie tohto konania.

4. Proti tomuto uzneseniu podali v zákonom stanovenej lehote odvolanie žalobcovia v rade 1/ a 2/, ktorí
sa domáhali, aby ho odvolací súd zrušil.
5. Uviedli, že nesúhlasia so zastavením konania. Žalobcovia podali žalobu na súd dňa 24.02.2017, ktorú
následne konajúci súd doručil žalovanej strane. Žalovaná strana sa k veci vyjadrila dňa 28.07.2017.
Na toto vyjadrenie reagovali žalobcovia svojím písomným stanoviskom zo dňa 16.11.2017. Následne
okresný súd vytýčil vo veci pojednávanie na deň 26.02.2018, ktoré však zrušil a konanie bolo prerušené

z dôvodu vyhlásenia konkurzu na žalovanú dňom 18.01.2018. Napriek tomu však prvoinštančnýsúd v označenej veci ďalej konal a zaslal žalobcom výzvu na úhradu súdneho poplatku spolu s termínom
pojednávania na deň 26.02.2018.

6. Žalovaná sa k podanému odvolaniu písomne nevyjadrila.

7. Krajský súd v Žiline, ako súd odvolací (§ 34 CSP), bez nariadenia pojednávania podľa § 385 ods. 1
CSP a contrario odvolanie žalobcov v rade 1/ a 2/ podľa § 386 písm. c) CSP odmietol.

8. V prejednávanej veci podali žalobcovia odvolanie proti uzneseniu súdu prvej inštancie, ktorým súd
zastavil konanie pre nezaplatenie súdnych poplatkov podľa § 10 ods. 1 zákona č. 71/1992 Zb. o súdnych
poplatkoch a poplatku za výpis z registra trestov v platnom znení. S poukazom na znenie ust. § 355 ods.
2 CSP odvolací súd skúmal, či zákon proti takémuto rozhodnutiu odvolanie pripúšťa.

9. V danej súvislosti odvolací súd konštatuje, že na rozhodovanú vec je potrebné okrem jednotlivých

ustanovení Civilného sporového poriadku aplikovať aj ustanovenia zákona o súdnych poplatkoch ako
špeciálneho predpisu.

10. V zmysle ust. § 355 ods. 2 CSP, proti uzneseniu súdu prvej inštancie je prípustné odvolanie, ak to
zákon pripúšťa.

11. Podľa ust. § 386 písm. c) CSP odvolací súd odmietne odvolanie, ak smeruje proti rozhodnutiu, proti
ktorému nie je odvolanie prípustné.

12. Dňa 01. júla 2017 nadobudol účinnosť zákon č. 152/2017 Z. z., ktorý v článku II. novelizoval aj

jednotlivé ustanovenia zákona o súdnych poplatkoch. Predmetná novela zákona o súdnych poplatkoch
neobsahovala prechodné ustanovenia, preto sa vzhľadom na okamžitú aplikabilitu - keďže ide o
procesný predpis - použije aj na konania začaté pred účinnosťou novely, teda aj na rozhodnutia vydané
po účinnosti novely, (t.j. od 01. júla 2017) v konaniach, ktoré začali pred jej účinnosťou.

13. Podľa ust. § 10 ods. 1 zákona o súdnych poplatkoch v znení účinnom od 01. júla 2017 (t.j. v znení
novely uskutočnenej zákonom č. 152/2017 Z. z.), ak nebol zaplatený poplatok splatný podaním žaloby,
návrhu na začatie konania, dovolania alebo kasačnej sťažnosti, súd podľa § 9 vyzve poplatníka, aby
poplatky zaplatil v lehote, ktorú určí, spravidla v lehote 10 dní od doručenia výzvy; ak aj napriek výzve
poplatok nebol zaplatený v lehote, súd konanie zastaví. O následkoch nezaplatenia poplatku musí byť

poplatník vo výzve poučený.

14. V zmysle ust. § 10 ods. 2 zákona o súdnych poplatkoch v znení účinnom od 01. júla 2017, pre
nezaplatenie poplatku súd podľa § 9 konanie nezastaví, ak: a) už začal konať vo veci
samej, b) došlo k rozšíreniu žaloby, rozšíreniu návrhu, k podaniu vzájomnej žaloby alebo vzájomného

návrhu v tej istej veci po tom, ako začal konať vo veci samej, c) žiada zaplatenie poplatku vo výške
odporujúcej úprave podľa tohto zákona, d) vznikla poplatková povinnosť poplatníkovi podaním návrhu
na nariadenie neodkladného opatrenia, e) do uplynutia lehoty na zaplatenie súdneho
poplatku bol podaný návrh na priznanie oslobodenia od súdnych poplatkov, ktorému súd vyhovel; ak súd
návrhu vyhovie len sčasti, vyzve poplatníka na zaplatenie súdneho poplatku v takom rozsahu, ktorého

sa oslobodenie netýka.

15. Podľa ust. § 10 ods. 3 vety prvej zákona o súdnych poplatkoch v znení účinnom od 01. júla 2017,
prvoinštančnýsúdzrušíuznesenieozastaveníkonaniaprenezaplateniesúdnehopoplatku,akbolsúdny
poplatok zaplatený v lehote určenej súdom podľa odseku 1, alebo ak sú na to dôvody podľa odseku 2.

16. Ak tento zákon neustanovuje inak, na konanie vo veciach poplatkov sa primerane použijú
ustanovenia Civilného sporového poriadku, okrem § 357 písm. a). (§ 14 ods. 1 zákona o súdnych
poplatkoch v znení účinnom od 01. júla 2017).

17. V zmysle ust. § 14 ods. 3 zákona o súdnych poplatkoch v znení účinnom od 01. júla 2017, v
sťažnosti proti rozhodnutiu o zastavení konania pre nezaplatenie súdneho poplatku nemožno namietať
skutočnosti, ktoré nastali po uplynutí lehoty na zaplatenie súdneho poplatku.18. Podľa ust. § 14 ods. 4 zákona o súdnych poplatkoch v znení účinnom od 01. júla 2017, v konaní
podľa tohto zákona koná a rozhoduje vyšší súdny úradník, vrátane rozhodovania o zastavení konania.
Sudca v konaní koná a rozhoduje o sťažnostiach proti rozhodnutiam vyššieho súdneho úradníka. Ak sa

sťažnosti vyhovie v plnom rozsahu, rozhodnutie nemusí obsahovať odôvodnenie.

19. Vychádzajúc z vyššie citovaných novelizovaných ustanovení zákona o súdnych poplatkoch je od
01. júla 2017 konanie o súdnych poplatkoch vrátane vydania uznesenia o zastavení konania pre
nezaplatenie súdneho poplatku jednoinštančné a vedie sa výlučne na súde prvej inštancie.

20. Vzhľadom na uvedené je v zákone o súdnych poplatkoch upravený aj procesný postup týkajúci
sa rozhodovania o súdnych poplatkoch (vrátane rozhodovania o zastavení konania). Vo veciach podľa
zákona o súdnych poplatkoch koná a rozhoduje vyšší súdny úradník, ktorý v prípade nezaplatenia
súdneho poplatku poplatníkom rozhodne o zastavení konania. Proti uzneseniu súdu prvej inštancie
môže podať poplatník sťažnosť podľa § 14 ods. 3 zákona o súdnych poplatkoch v spojení s § 239 a

nasl. CSP. O sťažnosti následne rozhoduje sudca súdu prvej inštancie uznesením, proti ktorému už nie
je možné podať odvolanie (pozri ust. § 357 CSP).

21. Z obsahu predloženého súdneho spisu vyplýva, že okresný súd nepostupoval v súlade so zákonom
o súdnych poplatkoch v znení novely uskutočnenej zákonom č. 152/2017 Z. z. a uznesenie o zastavení

konania pre nezaplatenie súdneho poplatku nevydal vyšší súdny úradník súdu prvej inštancie. Žalovaný
tak nemal možnosť namietať prípadnú nesprávnosť uznesenia o zastavení konania podaním sťažnosti
v súlade s ust. § 14 ods. 3 zákona o súdnych poplatkoch.

22. Z uvedeného je zrejmé, že ak o zastavení konania pre nezaplatenie súdneho poplatku nerozhodne

vyšší súdny úradník, ale sudca (prípadne senát) súdu prvej inštancie, znemožní tým strane sporu
realizáciujejpatriacichprocesnýchpráv,nakoľkojejsúdsvojimnesprávnymprocesnýmpostupomzmaril
možnosť namietať nesprávnosť rozhodnutia o zastavení konania, čo môže znamenať porušenia práva
strany sporu na spravodlivý proces a odopretie jej práva na prístup k súdu.

23. Napriek vyššie uvedenému konštatovaniu však musí odvolací súd pri svojom rozhodovaní vychádzať
zo znenia ust. § 14 ods. 1 zákona o súdnych poplatkoch v znení účinnom od 01. júla 2017, v zmysle
ktorého sa uznesenie súdu prvej inštancie o zastavení konania pre nezaplatenie súdneho poplatku
nepovažuje za uznesenie o zastavení konania, proti ktorému by bolo prípustné odvolanie podľa § 355
ods. 2 CSP v spojení s § 357 CSP.

24. Odvolací súd preto konštatuje, že proti uzneseniu o zastavení konania pre nezaplatenie súdneho
poplatku podľa § 10 ods. 1 zákona o súdnych poplatkoch, ktoré bolo vydané po 01. júli 2017,
nie je prípustné odvolanie a ani dovolanie. Zároveň odvolací súd uvádza, že v konaní postupuje
v súlade s ust. § 16 ods. 1 základných princípov Civilného sporového poriadku, v zmysle ktorého súd

postupujearozhodujevsúladesplatnýmiaúčinnýmiprávnymipredpismiprizohľadneníichvzájomného
vzťahu a v súlade so základnými princípmi tohto zákona. Vychádzajúc z uvedeného nemôže odvolací
súd rozšíriť prípustnosť odvolania, keďže jeho neprípustnosť vyplýva priamo z osobitného predpisu, a
to aj napriek skutočnosti, že procesný postup súdu prvej inštancie nebol v súlade s právnou úpravou
zákona o súdnych poplatkoch v znení novely uskutočnenej zákonom č. 152/2017 Z. z. účinnej od 01.

júla 2017. Odvolanie (na rozdiel od iných právnych inštitútov upravených v právnom poriadku Slovenskej
republiky) v predmetnej veci tak nepredstavuje účinný prostriedok ochrany subjektívnych práv žalobcov
proti uzneseniu súdu prvej inštancie o zastavení konania.

25. Nakoľko odvolanie žalobcov v rade 1/ a 2/ smeruje proti rozhodnutiu, proti ktorému zákon odvolanie

nepripúšťa, odvolací súd ich odvolanie podľa ust. § 386 ods. 1 písm. c) CSP o d m i e t o l .

26. V danej súvislosti odvolací súd poukazuje na uznesenie Najvyššieho súdu SR sp.zn. 3Obo/14/2018
zo dňa 25. júla 2018, ako rozhodovaciu prax jednej z najvyšších súdnych autorít.

27. Žiada sa dodať, že v zmysle ustálenej judikatúry skutočnosť nesprávneho poučenia účastníkov
konania (teraz strán sporu) o prípustnosti opravného prostriedku proti napadnutému uzneseniu zo strany
súdu, nezakladá ich procesnú legitimáciu jeho uplatnenia, keďže jeho prípustnosť je ex lege vylúčená
(napr. uznesenie Najvyššieho súdu SR sp.zn. 5Sžs 47/2010).28. V rámci skúmania procesných podmienok konania v zmysle § 161 ods. 1 CSP pozornosti
odvolacieho súdu neunikol fakt známy z verejne dostupných údajov, konkrétne údajov z obchodného

vestníka č. OV 13/2018 s dňom vydania 18.01.2018 pod č. K003775, že uznesením Okresného súdu
Žilina sp.zn. 3OdK/1/2018 zo dňa 12.01.2018, dňom zverejnenia uznesenia v obchodnom vestníku (t.j.
18.01.2018) bol na majetok žalovanej vyhlásený konkurz. Žaloba v prejednávanej veci bola okresnému
súdu doručená dňa 24.02.2017. Hoci z ust. § 167e ods. 1 zákona č. 7/2005 Z. z. o konkurze a
reštrukturalizácii a o zmene a doplnení niektorých zákonov vyplýva postup súdu v prípade vyhlásenia

konkurzu na majetok sporovej strany, odvolací súd v danom prípade pri svojom rozhodovaní
vychádzal zo špeciálnej právnej úpravy, ktorá upravuje konanie medzi štátom a poplatníkom, t.j.
zo zákona č. 71/1992 Zb. o súdnych poplatkoch a poplatku za výpis z registra trestov v platnom znení).
29. Bez ohľadu argumentáciu krajského súdu uvedenú vyššie, právnym dôsledkom nezaplatenia
súdneho poplatku v súdom stanovenej lehote je zastavenie konania tak, ako je tomu aj v prípade
vyhlásenia konkurzu na žalovanú postupom podľa § 167e ods. 1 zákona č. 7/2005 Z. z. o

konkurze a reštrukturalizácii a o zmene a doplnení niektorých zákonov.
30. Súd prvej inštancie mal teda pri skúmaní podmienok konania uvedenú skutočnosť zistiť a následne
mal konanie vo veci zastaviť postupom podľa § 167e ods. 1 zákona č. 7/2005 Z. z. o konkurze a
reštrukturalizácii a o zmene a doplnení niektorých zákonov bez vecného prejednania žaloby. V danom
prípade totiž vyhlásenie konkurzu nespôsobuje prerušenie konania, ale absenciu podmienok konania,

ktorá nutne vedie k zastaveniu konania.

31. Žiada sa dodať, že v súvislosti so zastavením konania pre nezaplatenie súdnych poplatkov nie je
potrebné rozhodovať o náhrade trov konania, pretože v danom prípade ide o vzťah štátu a poplatníka/-
ov, t.j. v danom prípade žalobcov. Uznesenie o zastavení konania sa protistrane ani nedoručuje, preto

nie je potrebné rozhodovať o vzájomnom vzťahu strán, pokiaľ ide o náhradu trov konania.

32. S prihliadnutím na to, že okresný súd v prejednávanej veci nepostupoval dôsledne podľa § 167 CSP
a skôr ako mal definitívne vyriešenú otázku splnenia poplatkovej povinnosti žalobcov, či prípadného
zastavenia konania z dôvodu nezaplatenia súdneho poplatku za podanú žalobu,

doručil žalobu žalovanej a vykonával ďalšie procesné úkony smerujúce k vytýčeniu prvého pojednávania
vo veci, (vrátanie doručenia napadnutého rozhodnutia i odvolania žalobcov žalovanej), odvolací súd
rozhodol i o trovách aktuálneho odvolacieho konania.

33. O trovách odvolacieho konania rozhodol krajský súd podľa § 262 ods. 1 CSP v spojení s § 256 ods.

1 CSP a § 396 ods. 1 CSP tak, že žalovanej nárok na ich náhradu nepriznal.
34. Civilný sporový poriadok neobsahuje osobitnú úpravu rozhodovania o trovách konania v prípade,
že odvolanie je odmietnuté. Preto je nutné o trovách odvolacieho konania rozhodnúť analogicky podľa
§ 256 ods. 1 CSP, ktoré upravuje problematiku najbližšiu odmietnutiu odvolania, lebo v tomto prípade
konaniekončíbeztoho,abyodvolacísúdrozhodovalovecisamej,atovdôsledkuprocesnéhozavinenia

tej strany sporu, ktorá oneskorene podala odvolanie - v danom prípade žalobcu.
35. Z obsahu spisového materiálu vyplynulo, že žalovanej v aktuálnom odvolacom konaní preukázateľne
žiadne trovy nevznikli. Práve to bol dôvod, pre ktorý súd povolaný k vydaniu rozhodnutia, ktorým sa
konanie končí (odvolací súd), mohol rozhodnúť nielen o nároku na náhradu, ale už aj
o nepriznaní náhrady (napriek tomu, že pri striktnom riadení sa textom rozhodnej právnej úpravy by

sa mohlo zdať, že tomu tak nie je). Dvojfázové rozhodovanie o trovách konania, predpokladajúce prvé
rozhodnutie súdu povolaného skončiť konanie vo veci len o nároku na náhradu a druhé
až následné rozhodnutie prvoinštančného súdu o výške náhrady (porovnaj § 262 ods. 1 a 2 CSP) má
totiž zmysel len pri pozitívnom vyriešení otázky nároku na náhradu, a naopak taký zmysel absentuje, ak
výsledkom uvažovania o nároku na náhradu je záver o neexistencii takéhoto nároku u žiadnej zo strán

sporu (prvej preto, že ju na to neoprávňuje pre ňu nepriaznivý, či ňou zavinený výsledok konania a u
druhej preto, že tu buď niet trov majúcich sa nahradiť, alebo že sú tu dôvody hodné osobitného zreteľa,
odôvodňujúce nepriznanie náhrady). Prezentovaný právny názor vyplýva i z uznesení NS SR sp. zn. 6
Cdo 166/2016 zo dňa 26.10.2016 a sp. zn. 7Cdo/14/2018 zo dňa 28.02.2018.

36. Toto rozhodnutie senátu odvolacieho súdu bolo prijaté hlasovaním pomerom hlasov 3 : 0.Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa. (§ 419 CSP)

Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa
konanie končí, ak
a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,
b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu,
c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu
zákonný zástupca alebo procesný opatrovník,

d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie,
e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo
f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces. (§ 420 CSP)

Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo
rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia
právnej otázky,
a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu,
b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo

c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne.

Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní
proti uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n). (§ 421 ods. 1 a 2 CSP)

Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak
a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy;
na príslušenstvo sa neprihliada,
b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany
neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada,

c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia
dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b).
Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby
na súde prvej inštancie. (§ 422 ods. 1 a 2 CSP)

Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné. (§ 423 CSP)

Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu
oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné
uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy.

Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom
súde. (§ 427 ods. 1 a 2 CSP)

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania ustanovených v § 127 ods. 1 CSP (ktorému
súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje a podpísania) uvedie, proti ktorému

rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie
považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh). (§ 428 CSP)

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom.

Povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je
a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,
b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské
právnické vzdelanie druhého stupňa,
c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený

osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľapredpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou
a ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého
stupňa. (§ 429 CSP)

Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže dovolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie
dovolania. (§ 430 CSP)