Rozsudok ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Judgement was issued on Friday, September 8, 2017

Súd: Okresný súd Dunajská Streda
Spisová značka: 16C/156/2016

Identifikačné číslo súdneho spisu: 2216206293
Dátum vydania rozhodnutia: 08. 09. 2017
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Mgr. Michal Novotný

ECLI: ECLI:SK:OSDS:2017:2216206293.8

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Dunajská Streda sudcom Michalom Novotným v rodinnoprávnej veci navrhovateľky: L. C.,

bytom K. D. XXX, proti odporcovi: G. E., bytom D. Y. XXX/XX, K. D., zastúpenému splnomocnenkyňou:
JUDr. Eva Mészárosová, advokátka, Dunajská Streda, o určenie otcovstva a úpravu práv a povinností
k maloletému: L. C., bytom u navrhovateľky, zastúpenému opatrovníkom: Úrad práce, sociálnych vecí
a rodiny Dunajská Streda, takto

r o z h o d o l :

I. Určuje sa, že odporca: G.E. E., L.. XX. I. XXXX E. K. D., O.. Č.. XXXXXX/XXXX, sa považuje za otca
maloletého dieťaťa: L. C., L.. XX. D. XXXX E. K. D., O.. Č.. XXXXXX/XXXX, narodeného z matky: L. C.,
L.. XX. I. XXXX, O.. Č.. XXXXXX/XXXX.

II. Maloletý zostáva v osobnej starostlivosti matky, ktorá ho bude naďalej zastupovať v bežných veciach
a spravovať jeho majetok. Styk odporcu s maloletým sa neupravuje.
III. Odporca je povinný s účinnosťou od 16. septembra 2015 prispievať na výživu maloletého sumou 100
€ mesačne vždy do 5. dňa kalendárneho mesiaca vopred do rúk matky.
IV. Nedoplatok na zročnom výživnom 2.450 € je odporca povinný splácať v splátkach po 75 € mesačne
zročných s bežným výživným s tým, že omeškanie s jednou splátkou má za následok zročnosť celého
plnenia.

V. V časti o priznanie výživného prevyšujúceho 100 € mesačne sa návrh navrhovateľky zamieta.
VI. Odporca je povinný do troch dní nahradiť navrhovateľke trovy konania v sume 66 €.

o d ô v o d n e n i e :

1. Návrhom došlým 20. apríla 2016 sa navrhovateľka domáhala určenia otcovstva k svojmu maloletému
dieťaťu a zaviazania odporcu prispievať na jeho výživu sumou 300 € mesačne. Predniesla, že s
odporcomžilavdomácnostiodoktóbra2014dojanuára2015azichvzťahusanarodilmaloletý.Odporca
však svoje otcovstvo k nemu neuznal ani pred súdom, kam bol pod sp. zn. 13 Po 1/2016 predvolaný.

2. Odporca s návrhom nesúhlasil. Pripustil, že s navrhovateľkou mal pohlavný styk, ale pri odchode od

neho tehotná nebola. Narodenie maloletého mu ani neoznámila.

3. Súd na prejednanie veci nariadil pojednávanie (§ 33 ods. 1 Civilného mimosporového poriadku), na
ktorom vykonal dokazovanie:
- výsluchom účastníkov (zápisnica o pojednávaní zo 4. novembra 2016, č. l. 43 a 44),
- výsluchom svedkyne E. J. (zápisnica o pojednávaní z 8. septembra 2017, č. l. 68 a 69),
- listinnými dôkazmi, a to: správa Úradu práce, sociálnych vecí a rodiny Dunajská Streda z 21. októbra

2016 (č. l. 42), lustrácia Sociálnej poisťovne (č. l. 67)
- obsahom spisu 13 Po 1/2016, a to: rodný list (č. l. 5), zápisnica (č. l. 6), zápisnica (č. l. 8),
a zistil tentoskutkový stav:

4. a) Navrhovateľka ako slobodná (nevydatá) udržiavala s odporcom vzťah koncom roka 2014.

Naposledy s ním súložila v decembri 2014, krátko pred Vianocami. V danom čase nebola tehotná a
nestýkala sa ani s inými mužmi. (výsluch navrhovateľky a odporcu, zápisnica č. l. 43 a 44) Neboli
dokázané také okolnosti, ktoré by vylučovali otcovstvo odporcu k dieťaťu v období od novembra 2014
do marca 2015.

b) Maloletý sa narodil 16. septembra 2015 približne 10 dní po predpokladanom termíne pôrodu. (rodný
list č. l. 5 spisu 13 Po 1/2016) Odporca však ani pred súdom, ani pred orgánom matriky otcovstvo k nemu
neuznal(zápisnicač.l.8zospisu13Po1/2016)Odsvojhonarodeniažijemaloletýunavrhovateľky,ktorá
sa oňho osobne stará za pomoci svojej matky. Maloletý má bežné potreby, zvýšené len histamínovou
intoleranciou a mesačné výdavky naňho sú približne 400 €. Matka je t. č. na rodičovskej dovolenke s
maloletým, zároveň do júna 2017 navštevovala strednú školu. Jej príjmy pozostávajú z rodičovského

príspevku 220 €, sirotského dôchodku 100 € a prídavkov na dieťa 23 € mesačne. (správa ÚPSVaR č.
l. 42)

c) Odporca od narodenia maloletého nežije s navrhovateľkou ani maloletým v domácnosti, zároveň nie
je vedený v evidencii nezamestnaných. Vyššie vzdelanie nemá. V období od mája 2016 do októbra 2016

pracoval v L. v mäsovýrobe, kde mal príjem približne 800 až 900 € mesačne v čistom. Iné vyživovacie
povinnosti nemá. (výpoveď odporcu č. l. 43) V decembri 2016 pracoval približne týždeň v pracovnom
pomere s príjmom 94 € v hrubom. Odvtedy nie je v pracovnom pomere, ale nepoberá ani žiadne dávky.
(lustrácia č. l. 67)

5. Takto zistený skutkový stav vyplýva z vykonaných dôkazov hodnotených vo vzájomnej súvislosti (§
191 C. s. p.).

Skutkové zistenia v bode 4 vyplývajú z jednotlivých dôkazov uvedených pri nich v zátvorkách. Medzi
výpoveďou navrhovateľky a odporcu neboli v podstate žiadne rozpory, rozdiely medzi nimi vyplývali

len z ich rozdielnych postojov v konaní. Sama okolnosť, že navrhovateľka tesne po pohlavnom
styku s odporcom mala negatívny test, už podľa všeobecných skúseností jednoznačne nevylučuje jej
tehotenstvo.

6. Súd nevykonal dokazovanie znaleckým posudkom z odvetvia analýza DNA, ktoré bolo pôvodne

nariadené uznesením č. k. 16 C 156/2016-49. Podľa § 35 a § 36 Civilného mimosporového poriadku
má súd zistiť skutočný stav veci a na ten účel je povinný vykonať aj dôkazy účastníkmi nenavrhnuté.
Týmito ustanoveniami však nie je dotknuté ustanovenie § 192 C. s. p., podľa ktorého sa skutočnosť, pre
ktorú zákon ustanovuje domnienku, považuje za dokázanú, kým v konaní nevyšiel najavo opak. Zistením
skutočností rozhodných pre nastolenie domnienky je zistený skutočný stav veci v zmysle § 35 C. m. p.

Nie je úlohou súdu vyvracať zákonné domnienky a vykonávať dokazovanie na tento účel (§ 36 C. m. p.
a contrario). Pokiaľ chce účastník účinky domnienky vyvrátiť, má možnosť navrhovať dôkazy. V takom
prípade súd podľa § 49 ods. 2 C. m. p. môže tomuto účastníkovi uložiť povinnosť zložiť preddavok na
trovy dôkazu. C. m. p. neobsahuje osobitnú úpravu následkov nezloženia tohto preddavku, v dôsledku
čoho sa použije ustanovenie § 253 ods. 3 C. s. p., podľa ktorého je dôsledkom nezloženia preddavku

nevykonanie navrhnutého dôkazu. V prerokúvanej veci bolo odporcovi vyššie citovaným uznesením
uloženézložiťpreddavoknatrovydokazovania,ktorébolonajehonávrhnariadenézaúčelomvyvrátenia
domnienky otcovstva založenej súložou s navrhovateľkou. Odporca ho nezložil ani v určenej lehote,
ani v predĺženej lehote (uznesenie na pojednávaní 19. mája 2017). V dôsledku toho súd od dôkazu
znaleckým posudkom upustil.

Právne vec súd posúdil takto:

7. Podľa ustanovenia § 84 Zákona o rodine (č. 36/2005 Z. z.) sa otcovstvo určuje na základe domnienok
ustanovených v zákone (§ 85 Zákona o rodine), súhlasným vyhlásením rodičov (§ 90 Zákona o rodine)

alebo rozhodnutím súdu (§ 94 Zákona o rodine). V prerokúvanej veci je navrhovateľka doteraz slobodná,
otcovstvo jej manžela teda neprichádza do úvahy, a odporca ani iný muž otcovstvo k maloletému
neuznal. Vzhľadom na to prichádza do úvahy len jeho určenie rozhodnutím súdu. V takom prípade sa
podľa § 94 ods. 2 Zákona o rodine za otca považuje muž, ktorý s matkou dieťaťa súložil v čase, odktorého neprešlo do narodenia dieťaťa menej ako 180 a viac ako 300 dní (tzv. kritické obdobie), ak jeho
otcovstvo nevylučujú závažné okolnosti. V prerokúvanej veci sa maloletý narodil 16. septembra 2015,
takže kritickým obdobím je obdobie od 20. novembra 2014 do 21. marca 2015. Zo zisteného skutkového

stavu vyplýva, že odporca s navrhovateľkou súložil krátko pred Vianocami 2014, t. j. v prvej polovici
decembra 2014. Tento čas spadá do tzv. kritického obdobia, čím je podľa citovaného § 94 ods. 2 Zákona
o rodine založená domnienka otcovstva odporcu k maloletému. Žiadne závažné okolnosti, ktoré by jeho
otcovstvo vylučovali, zo zisteného skutkového stavu nevyplývajú. Vzhľadom na to súd vyhovel návrhu
aktívne legitimovanej matky (§ 94 ods. 1 Zákona o rodine) a určil otcovstvo odporcu k maloletému v

súlade s citovaným § 94 ods. 2 Zákona o rodine (výrok I).

8. Založením otcovstva odporcu k maloletému sa tento podľa § 28 ods. 2 Zákona o rodine stal aj
nositeľom rodičovských práv a povinností k dieťaťu, teda najmä právo a povinnosť osobnej starostlivosti,
zastupovania a správy majetku (§ 28 ods. 1 Zákona o rodine). Podľa § 36 ods. 1 Zákona o rodine, ak
rodičia spolu nežijú a nedohodnú sa o výkone rodičovských práv a povinností, súd ich môže aj bez

návrhu upraviť za použitia ustanovení § 24 až 26 Zákona o rodine. Podľa § 24 ods. 1 Zákona o rodine
má súd rozhodnúť najmä o tom, kto bude mať dieťa v osobnej starostlivosti, kto ho bude zastupovať a
spravovať jeho majetok a kto a v akej výške bude prispievať na jeho výživu. Podľa § 25 ods. 2 Zákona
o rodine má súd v prípade nedohody rodičov o úprave styku s maloletým upraviť tento styk rozsudkom;
to neplatí, ak rodičia úpravu styku žiadajú neupraviť.

9. V prerokúvanej veci zo zisteného skutkového stavu vyplýva, že navrhovateľka a odporca ako rodičia
maloletého spolu nežijú a o výkone rodičovských práv a povinností sa nedohodli, takže ich musí upraviť
súd. Súd uvážil, že maloletý je vo veku približne dvoch rokov, kedy je citovaná väzba na matku veľká,
tá sa o neho stará od narodenia za pomoci vlastnej matky (starej matky maloletého). Odporca o

maloletého nejavil záujem, nestaral sa oňho a nepreukázal, že by mal vytvorené vhodnejšie podmienky
na starostlivosť oňho než navrhovateľka. V dôsledku toho súd dospel k záveru, že dieťa zverí do
osobnej starostlivosti matky; keďže tá sa oňho starala aj doteraz, súd podľa správnosti formuloval svoje
rozhodnutie tak, že maloletého v jej starostlivosti naďalej ponecháva. Rovnako súd najmä z praktických
dôvodov zveril matke aj právo zastupovať dieťa a spravovať jeho majetok. Nateraz nie je zrejmé, že by

maloletý mal iný majetok než bežné každodenné predmety a že by mohol robiť iné majetkové úkony než
úplne najbežnejšie úkony každodenného života. Keďže sa matka oňho osobne stará a bude sa starať
aj naďalej, je prítomná pri týchto úkonoch s maloletým a vynakladá aj prostriedky na tieto každodenné
situácie (podľa okolností aj prostriedky maloletého získané napríklad darom). Opačné usporiadanie by
si vyžadovalo kontaktovať pri každom úkone za maloletého jeho otca, ktorý oňho záujem nejaví a je

ťažké sa s ním spojiť aj súdu. To by nadmerne sťažovalo každodenné situácie maloletého a jeho matky.
Preto zodpovedá praktickej potrebe, aby mala aj zverené oprávnenie ho pri týchto úkonoch zastupovať
a nakladať s jeho majetkom (výrok II).

10. Podľa § 65 ods. 1 Zákona o rodine má súd upraviť vyživovaciu povinnosť rodičov maloletého

dieťaťa,ktoríspolunežijú,aksaonejnedohodnú.Navrhovateľkaaodporcasanavyživovacejpovinnosti
nedohodli a keďže odporca s navrhovateľkou nežije, musí vyživovaciu povinnosť upraviť súd (porov. aj
§ 24 ods. 1 v spojení s § 36 ods. 1 Zákona o rodine). Podľa § 62 ods. 1 Zák. o rod. vyživovacia povinnosť
rodičov k deťom trvá do času, kým nie sú schopné sa samé živiť. Maloletý ako dvojročný celkom zjavne
nie je schopný sa samostatne živiť, takže je odporca povinný prispievať na jeho výživu podľa svojich

schopností, možností a majetkových pomerov (§ 62 ods. 2 Zák. o rod.). Súd pritom prihliadne aj na
to, ktorý z rodičov a v akej miere sa o dieťa osobne stará (§ 62 ods. 3 Zák. o rod.). Podobne podľa §
75 ods. 1 Zák. o rodine má súd prihliadnuť na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného.
Podľa judikatúry (porov. judikáty R 5/1969, R 101/1967) sú pri určení výšky výživného rozhodujúce
reálne zárobkové schopnosti a možnosti každého z rodičov, ktoré sú dané nielen ich subjektívnymi

vlastnosťami, alebo aj okolnosťami objektívneho rázu. Pri hodnotení tejto schopnosti treba zistiť jednak
rozsah iných vyživovacích povinností, ako aj dôvody, kvôli odporca nepracuje, resp. nedosahuje príjmy.
Okrem toho má súd prihliadnuť aj na neprimerané riziká, ktoré na seba povinný berie.

11. Zo zisteného skutkového stavu nevyplýva, že by odporca bol vlastníkom podstatného majetku, čo

je vzhľadom na jeho vek pochopiteľné. Ďalej nebolo zistené, že by odporca bral na seba neprimerané
majetkov riziká (pôžičky, stávky, hry a pod.), a ani odporca nežiadal zohľadniť tieto okolnosti pri vymeraní
výživného. Naopak, zo zisteného skutkového stavu vyplýva, že žalobca od narodenia maloletého nikde
nebol v pracovnom pomere (s výnimkou jedného týždňa v decembri 2016). Nebolo pritom zistené, že byodporca trpel chorobu alebo ťažkosťami, ktoré by znižovali jeho pracovnú schopnosť. Naopak, odporca
je mladý 25-ročný muž, ktorý je vďaka tomu schopný vykonávať najrôznejšie, aj fyzicky náročnejšie
práce. Okrem toho región, v ktorom odporca žije, vďaka blízkosti hlavného mesta poskytuje relatívny

dostatok pracovných možností. Nie je zrejmé, či odporca vyvíjal nejakú činnosť na získanie zamestnania
alebo zdroja oficiálneho trvalého príjmu. To všetko sú príčiny, ktoré nemôžu ísť na ťarchu maloletého
dieťaťa odporcu a nemôžu viesť ku kráteniu jeho vyživovacej povinnosti voči nemu. Schopnosti a
zárobkové možnosti odporcu sú subjektívne i objektívne lepšie než je súčasný príjem žalobcu. O tom
svedčí najmä okolnosť, že odporcovi sa podarilo v roku 2016 v priebehu mesiacov apríla až októbra 2016

zarobiť 800 až 900 € mesačne v čistom, teda celkovo približne 5.600 € až 6.300 €. Po prepočítaní na celý
rok to predstavuje približne 500 €. Tento príjem súd považuje za primeraný schopnostiam a zárobkovým
možnostiam odporcu, v dôsledku čoho je z neho potrebné vychádzať aj pri určovaní výživného.

12. Navrhovateľka sa domáhala určenia výživného v sume 300 € mesačne. Podľa stanoviska kolízneho
opatrovníka sú pritom potreby maloletého približne v sume 400 € mesačne. Podľa už citovaného

§ 62 ods. 2 Zák. o rod. má dieťa právo podieľať sa na životnej úrovni svojich rodičov. To však
znamená, že jeho životná úroveň nesmie byť ani podstatne nižšia, ale ani podstatne vyššia než
životná úroveň jeho rodičov. Z tohto hľadiska treba posudzovať aj odôvodnené potreby oprávneného
maloletého v zmysle § 75 ods. 1 Zák. o rod. Vzhľadom na to súd považuje sumu 400 € za zjavne
prevyšujúcu odôvodnené mesačné potreby dvojročného maloletého, u ktorého sa hlavne vyžaduje

osobná starostlivosti rodiča a ktorého materiálnymi potrebami sú len strava, ošatenie, každodenne
hygienické potreby, prípadne drobné predmety na rozvoj voľnočasových aktivít (hračka, knižka a pod.).
Podľa konštantnej judikatúry od rodiča možno vo všeobecnosti vyžadovať, aby na výživné vynakladal
približne 20 až 25 % príjmov. Súd vzhľadom na to považuje sumu 100 € (ako 20 % z uvažovaného
mesačnéhopríjmuodporcu500€)zaprimeranúnakrytieodôvodnenýchpotriebdvojročnéhomaloletého

a zároveň za zohľadňujúcu schopnosti, zárobkové možnosti a majetkové pomery povinného (§ 75 ods. 1
Zák.orodine).Takétovýživnézodpovedáajpomerupríjmovýchpomerovnavrhovateľkyaodporcu(200:
500) po zohľadnení prídavku na dieťa. Súd nepopiera, že na maloletého možno vynakladať aj vyššie
sumy (napr. kupovaním drahších vecí na uspokojovanie jeho potrieb), to však nezodpovedá celkovo
nepríliš priaznivým majetkovým pomerom oboch jeho rodičov - navrhovateľky a odporcu.

13. Podľa § 77 ods. 1 Zák. o rod. možno výživné pre maloleté dieťa priznať najdlhšie na dobu troch rokov
spätne od začatia konania, ak sú na to dôvody hodné osobitného zreteľa. V prerokúvanej veci sa konanie
začalo podaním návrhu 20. apríla 2016 (§ 24 C. m. p.) a navrhovateľka domáhala priznania výživného
od právoplatnosti rozsudku. Podľa cit. § 77 ods. 1 Zák. o rod. môže súd priznať výživné na maloletého

najdlhšie od 20. apríla 2013, logicky ho však možno priznať až od jeho narodenia, teda od 16. septembra
2015. Dôvody hodné osobitného zreteľa na takýto postup spočívajú v tom, že odporcovi nesvedčila
žiadna zo zákonných domnienok otcovstva, v dôsledku čoho sa navrhovateľka najskôr snažila primäť
odporcu k uznaniu otcovstva (konanie 13 Po 1/2016). To viedlo k určitému posunu medzi narodením
maloletého a podaním tohto návrhu. Keďže konanie o výžive maloletého môže súd podľa § 111 písm. c)

C. m. p. začať aj bez návrhu, mohol aj v tomto konaní prekročiť návrh navrhovateľky čo do času priznania
výživného. Vzhľadom na to súd podľa už citovaných § 24 ods. 1 v spojení s § 36 ods. 1, ako aj § 77
ods. 1 Zák. o rod. zaviazal odporcu prispievať na výživu maloletého sumou 100 € mesačne. Pretože
výživné má slúžiť na krytie bežných mesačných potrieb, je teda určené na spotrebu, je potrebné, aby
ho navrhovateľka mala pre maloletého k dispozícii na každý mesiac vopred, a to čo najskôr (§ 76 ods. 1

Zák. o rod.). Preto súd určil jeho splatnosť na 5. deň v mesiaci, pričom za jeho príjemkyňu určil matku,
ktorá bude mať maloletého v osobnej starostlivosti (výrok III). Vedený povinnosťou rozhodnúť o celej
prejednávanej veci (§ 212 ods. 2 C. s. p.) musel súd návrh matky čo do zvyšku (výživné nad 100 € do
300 €) zamietnuť (výrok V).

14. Vzhľadom na to, že maloletý sa narodil 16. septembra 2015, boli do dňa vyhlásenia rozsudku zročné
mesačné sumy výživného za polovicu septembra 2015 v sume 50 € a za október 2015 až september
2017, teda celkovo 24 mesiacov. Odporca tak ku dňu vyhlásenia rozsudku má dlh na bežnom výživnom
24 x 100 + 50 = 2.450 €. Podľa § 232 ods. 4 C. s. p. súd povolil splácať tento dlh v splátkach v takej
výške, aby k jeho splateniu došlo najdlhšie do troch rokov. Tým sa zároveň zohľadní to, že až doteraz

musela výživu maloletého zvládať sama navrhovateľka zo svojich prostriedkov. Súd tak považoval za
primerané splátky vo výške 75 €, ktoré budú zročné s bežným výživným, teda do 5. dňa kalendárneho
mesiaca. Strata výhody splátok má pôsobiť ako motivácia pre odporcu určené splátky plniť (výrok IV).15. O trovách konania súd rozhodol podľa § 53 C. m. p., podľa ktorého v konaniach o určení rodičovstva
môže súd priznať náhradu trov konania úspešnému účastníkovi, ak to možno spravodlivo požadovať.
Odporca napriek výzve a pokusu navrhovateľky neuznal otcovstvo mimosúdne, v dôsledku čoho bola

navrhovateľka nútená domáhať sa jeho určenia rozsudkom súdu a vynaložiť na tento účel súdny
poplatok. V tomto konaní bol neúspešný, čomu sa bolo možné vyhnúť, ak by otcovstvo dobrovoľne pred
súdom uznal. Vzhľadom na to súd na návrh navrhovateľky (§ 57 C. m. p.) zaviazal odporcu nahradiť jej
zaplatený súdny poplatok v sume 66 € (výrok VI).

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku je prípustné odvolanie, ktoré možno podať do 15 dní od doručenia jeho rovnopisu

písomne na podpísanom súde. V odvolaní treba popri označení súdu, ktorému je určené, spisovej
značky a označenia veci, ktorej sa týka, označení a podpise odvolateľa a uviesť tiež, v akom rozsahu
sa tento rozsudok napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie súdu považuje za nesprávne (odvolacie
dôvody, § 365 C. s. p.) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).
Rozsudky o plnení výživného sú vykonateľné doručením (§ 44 C. m. p.). Ak odporca dobrovoľne nesplní

povinnosť uloženú vykonateľným rozsudkom, môže sa maloletý domáhať jej splnenia v exekúcii.