Uznesenie ,
Zrušujúce Judgement was issued on Wednesday, January 31, 2019

Súd: Krajský súd Nitra
Spisová značka: 9CoE/105/2018

Identifikačné číslo súdneho spisu: 4217216537
Dátum vydania rozhodnutia: 31. 01. 2019

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Mgr. Andrea Szombathová-Poláková
ECLI: ECLI:SK:KSNR:2019:4217216537.1

Uznesenie

Krajský súd v Nitre v senáte zloženom z predsedníčky senátu Mgr. Andrey Szombathovej-Polákovej
a členiek senátu Mgr. Ingrid Radošickej Vallovej a JUDr. Kataríny Marčekovej, v exekučnej veci
oprávneného: EOS KSI Slovensko, s. r. o., so sídlom Bratislava, Pajštúnska 5, IČO: 35 724 803, zast.
Advokátska kancelária TOMÁŠ KUŠNÍR, s. r. o., so sídlom Bratislava, Pajštúnska 5, IČO: 36 613 843,
proti povinnej: D. H., nar. XX. XX. XXXX, bytom M., W. XXX/XX, o vymoženie sumy 1.309,28 eura s

príslušenstvom, o odvolaní oprávneného proti uzneseniu Okresného súdu Komárno zo dňa 7. augusta
2018 č. k. 8Er/872/2017-19 takto

r o z h o d o l :

Odvolací súd napadnuté uznesenie súdu prvej inštancie z r u š u j e a vec mu vracia na ďalšie konanie
a nové rozhodnutie.

o d ô v o d n e n i e :

1. Napadnutým uznesením súd prvej inštancie zamietol žiadosť súdneho exekútora JUDr. Rudolfa

Krutého, PhD. zo dňa 01. 03. 2017 o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie. Rozhodnutie odôvodnil
ustanoveniami § 243h ods. 1 prvá veta, § 44 ods. 2 prvá a druhá veta zákona č. 233/1995 Z. z. o
súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti (ďalej Exekučný poriadok), § 73 ods. 3 zákona č. 335/2014
Z. z. o spotrebiteľskom rozhodcovskom konaní a o zmene a doplnení niektorých zákonov, § 52 ods.
1, 2, 3, 4, § 53 ods. 1, 2, 3, 5 Občianskeho zákonníka v znení zákona č. 336/2005 Z. z. Uviedol,
že oprávnený sa návrhom spísaným vo forme zápisnice u súdneho exekútora JUDr. Rudolfa Krutého

dňa 01. 03. 2017 domáhal vykonania exekúcie na vymoženie pohľadávky voči povinnej vo výške
1.309,28 eura s príslušenstvom a trov exekúcie. Ako exekučný titul oprávnený predložil rozhodcovský
rozsudok Stáleho rozhodcovského súdu zriadeného pri Asociácii pre arbitráž, so sídlom Vansovej 2,
Bratislava, sp. zn. SRSAspA 01059/15 zo dňa 22. 06. 2016. Súd prvej inštancie preskúmaním žiadosti
o vydanie a používanie pôžičkovej karty Quatro zo dňa 12. 12. 2005 (ďalej len „zmluva o karte“),
uzatvorenej medzi právnym predchodcom oprávneného a povinnou, dohody o uznaní záväzku zo dňa

02. 04. 2013 a rozhodcovskej zmluvy zo dňa 02. 04. 2013 mal za to, že zmluva o karte zo dňa 12.
12. 2005 založila záväzkovo-právny vzťah medzi právnym predchodcom oprávneného, ktorý pri jej
uzatváraní konal v rámci svojej podnikateľskej činnosti a povinnou, ktorá pri jej uzatváraní nekonala
v rámci svojej podnikateľskej činnosti. Oprávnený teda pri uzavieraní predmetnej zmluvy vystupoval
ako dodávateľ a povinná ako spotrebiteľ (§ 52 ods. 3 a ods. 4 Občianskeho zákonníka). Vzhľadom na
uvedené skutočnosti, záväzkový vzťah založený na základe predkladanej zmluvy označil za záväzkový

vzťah zo spotrebiteľskej zmluvy, ktorý je potrebné posudzovať v kontexte ustanovení o spotrebiteľských
zmluvách podľa § 52 a nasl. Občianskeho zákonníka. Uviedol, že z listín predložených oprávneným
vyplynulo, že oprávnený uzavrel s povinnou rozhodcovskú zmluvu dňa 02. 04. 2013, t. j. v rovnaký
deň ako oprávnený s povinnou uzavreli dohodu o uznaní záväzku. Považoval za nepochybné, že
dohoda o uznaní záväzku je formulárový dokument, ktorého skrytým cieľom je dosiahnutie uznania
záväzku a tým predĺženie premlčacej lehoty na uplatnenie nároku na zaplatenie dlžnej sumy, ako aj

dosiahnutie súhlasu s rozhodcovskou zmluvou, ktorá je spotrebiteľovi predkladaná spolu s ďalšími
listinami. Z jeho obsahu je zrejmé, že ide o formulár, ktorý oprávnený používa vo vzťahu k neurčitémupočtu dlžníkov, avšak rozhodne nie je v záujme dlžníka predĺžiť plynutie premlčacej lehoty, prípadne
súhlasiť s rozhodcovským konaním, nakoľko takto by si významne zhoršil postavenie, čo je v rozpore
s princípom ochrany spotrebiteľa. Takisto aj rozhodcovská zmluva, ktorú predložil oprávnený povinnej

bola uzavretá vo formulárovej podobe, jej obsah povinná nemohla ovplyvniť, pretože celý obsah zmluvy
bol už predtlačený s tým, že v jej záhlaví boli doplnené iba osobné údaje. Oprávnený mohol na základe
tejto rozhodcovskej zmluvy vec predložiť na prejednanie rozhodcovskému súdu a spotrebiteľ (povinná)
týmto stratil právo brániť sa voči nárokom veriteľa (oprávneného) na všeobecnom súde v mieste svojho
bydliska. Rozhodcovská zmluva uzavretá so spotrebiteľom, ak má byť právom akceptovateľná ako

prejav zmluvnej autonómie, musí byť výsledkom slobodnej vôle oboch zmluvných strán. Slobodná vôľa
si vyžaduje informácie o možnosti voľby medzi viacerými riešeniami a informácie o tom, čo tá - ktorá
voľba konkrétne znamená. Vznik rozhodcovskej zmluvy vyžaduje individuálne rozhodnutie spotrebiteľa
o tom, že si vymieňuje rozhodcovské konanie a to preukázateľne. Predtlačené poučenie oprávneného
v rozhodcovskej zmluve o rozhodcovskom konaní nepovažoval za kvalifikované vysvetlenie vážnych
dôsledkov takéhoto konania. Kvalifikačným kritériom pre záver, že nejde o individuálne vyjednanú

zmluvnú podmienku je stav, ak zmluvné podmienky boli vopred pripravené a nebolo možné meniť ich
obsah, čo je daný prípad (čl. 3 Smernice Rady 93/13 EHS o nekalých podmienkach v spotrebiteľských
zmluvách). Vychádzajúc z uvedeného považoval potom potrebné účastníkmi
uzavretú rozhodcovskú zmluvu považovať za neprijateľnú, spôsobujúcu značnú nerovnováhu v právach
a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa, a to aj v nadväznosti na judikatúru Súdneho

dvora Európskej únie (C-240/98 až C-244/98, C-40/08, C-473/00,C-243/08, C-168/05). Z
uvedených dôvodov predmetnú rozhodcovskú zmluvu súd prvej inštancie vyhodnotil ako neprijateľnú,
postihnutú sankciou absolútnej neplatnosti v zmysle § 53 ods. 5 Občianskeho zákonníka. Uzavrel, že
ak v určitej veci nedošlo k uzatvoreniu platnej rozhodcovskej zmluvy alebo rozhodcovskej doložky,
nemohol spor prejednať rozhodcovský súd a vydať rozhodcovský rozsudok. Takto vydaný rozsudok nie

je vykonateľný a nemôže byť ani exekučným titulom, pretože nie je spôsobilý byť podkladom na nútený
výkon rozhodnutia. Z vyššie uvedených dôvodov preto žiadosť súdneho exekútora o udelenie poverenia
na vykonanie exekúcie zamietol.

2. Proti tomuto uzneseniu podal v zákonnej lehote odvolanie oprávnený, namietajúc nesprávne právne

posúdenie veci a navrhol napadnuté uznesenie zrušiť a vrátiť vec na ďalšie konanie. Uviedol, že sa
podrobil všetkým legislatívnym zmenám a pri uzatváraní rozhodcovskej zmluvy s povinnou postupoval
prísne podľa právnymi predpismi vymedzených pravidiel, ako aj v súlade s rozhodovacou činnosťou
exekučných súdov. S poukazom na ust. § 3 ods. 1, 2, 5, 6 zákona č. 335/2014 Z. z. o spotrebiteľskom
rozhodcovskom konaní mal za to, že v odôvodnení napadnutého rozhodnutia absentuje zdôvodnenie,

prečo skutočnosť, že rozhodcovská zmluva je formulárový dokument, je pre súd neprijateľné. Uvedený
záver súdu prvej inštancie označil za absurdný. V tejto súvislosti uviedol, že aj napriek tomu, že v čase
podpisu predmetnej rozhodcovskej zmluvy nebolo účinné ustanovenie § 3 ZSRK, táto je uzatvorená na
samostatnom dokumente a je tak obsahovo, ako aj formálne oddelená od dohody o uznaní záväzku.
Zvýraznil, že povinná rozhodcovskú zmluvu podpísala sama a dobrovoľne, pričom jej podpisom nebolo

nijako podmienené poskytnutie úveru. Listina s názvom rozhodcovská zmluva neobsahovala žiadne
iné dojednania okrem rozhodcovskej zmluvy. To znamená, že spotrebiteľ ju mohol odmietnuť, čím
by zároveň neodmietol žiadne iné zmluvné ustanovenia, keďže sa v danej rozhodcovskej zmluve
nenachádzali. V tomto smere poukázal na uznesenie Krajského súdu v Nitre zo dňa 28. 01. 2016
sp. zn. 9CoE/265/2015, zo dňa 13. 06. 2017 č. k. 6CoE/17/2017-41, uznesenie Krajského súdu v

Banskej Bystrici zo dňa 21. 12. 2017 č. k. 2CoE/173/2017-49. Poukázal, že zmluva, na základe ktorej
boli povinnej poskytnuté finančné prostriedky bola uzatvorená dňa 12. 12. 2005, pričom rozhodcovská
zmluva bola uzatvorená dňa 02. 04. 2013, t. j. po takmer ôsmich rokoch od poskytnutia finančných
prostriedkov. Povinná k podpisu predmetnej rozhodcovskej zmluvy nebola žiadnym spôsobom nútená,
pričom jej rozsah a text nie je ani tak rozsiahly, ani tak zložitý, aby jej obsahu nemohla porozumieť.

Rozhodcovská zmluva je formulovaná alternatívne, teda dáva zmluvným stranám na výber, na ktorý
rozhodcovský, resp. všeobecný súd sa v prípade sporu obrátia. Možnosť výberu mal nielen dodávateľ,
ale aj spotrebiteľ. Úvahu súdu prvej inštancie o neprijateľnosti rozhodcovskej zmluvy v predloženom
znení považoval za absurdnú. V súvislosti s úvahami súdu o tom, že rozhodcovská zmluva núti
spotrebiteľa podrobiť sa rozhodcovskému konaniu, poukázal na ustanovenie § 3 ods. 6 ZSRK, v

zmysle ktorého spotrebiteľská rozhodcovská zmluva neobmedzuje právo spotrebiteľa obrátiť sa na
súd. Uzatvorenie rozhodcovskej zmluvy tak nemožno považovať za neprijateľnú zmluvnú podmienku.
Zastalnázor,žerozhodnutieexekučnéhosúdujearbitrárnebezakéhokoľvekracionálnehoodôvodnenia,
nakoľko v predmetnom prípade bola rozhodcovská zmluva uzatvorená na samostatnom dokumente,vo veci rozhodoval spotrebiteľský rozhodcovský súd, ktorý splnil podmienky na udelenie licencie podľa
ustanoveníZSRK.Vpredmetnomkonaníoprávnenýsplnilvšetkyzákonnénáležitostianapriektomusúd
prvej inštancie hľadal dôvody na neudelenie poverenia na výkon exekúcie. Svoj záver argumentačne

podporil i rozhodnutím Krajského súdu v Žiline, sp. zn. 8CoE/39/2017 zo dňa 25. 08. 2017 a rozhodnutím
Najvyššieho súdu Slovenskej republiky zo dňa 26. 09. 2011, sp. zn. 3 M Cdo 11/2010. Uzavrel, že v
zmysle čl. 46 ods. 1 Ústavy SR a čl. 6 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd má právo,
aby vecne príslušný (exekučný) súd priznal jeho nároku ochranu spôsobom a v rozsahu, aký ustanovuje
zákon. Namietaným postupom a rozhodovaním súdu došlo k neoprávnenému zásahu do základného

práva na súdnu ochranu a porušovaniu princípov právnej istoty, čím je oprávnenému znemožňované
efektívne uspokojenie jeho pohľadávky v exekučnom konaní, ktoré prebieha na podklade právom
uznaného exekučného titulu.

3. Krajský súd v Nitre ako súd odvolací v zmysle ustanovenia § 34 zákona č. 160/2015 Z. z. Civilného
sporového poriadku (ďalej len "CSP"), viazaný odvolacími dôvodmi (§ 380 ods. 1 CSP) prejednal

odvolanie oprávneného bez nariadenia odvolacieho pojednávania a dospel k záveru, že napadnuté
uznesenie je potrebné podľa § 389 ods. 1 písm. c) CSP zrušiť a vec vrátiť súdu prvej inštancie na ďalšie
konanie a nové rozhodnutie (§ 391 ods. 1 CSP).

4. Z obsahu spisu vyplýva, že exekučné konanie v danej veci začalo dňa 01. 03. 2017, kedy bola

pred súdnym exekútorom JUDr. Rudolfom Krutým, PhD. spísaná zápisnica o návrhu na vykonanie
exekúcie na základe exekučného titulu - rozhodcovského rozsudku Stáleho rozhodcovského súdu
zriadeného pri Asociácii pre arbitráž, sp. zn. SRSAspA 01059/15 zo dňa 22. 06. 2016, ktorý nadobudol
právoplatnosť dňa 23. 01. 2017 a vykonateľnosť dňa 26. 01. 2017. Súdny exekútor doručil súdu prvej
inštancie dňa 22. 06. 2017 žiadosť o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie spolu s návrhom na

vykonanie exekúcie, exekučným titulom, dohodou o uznaní záväzku zo dňa 02. 04. 2013, dotazníkom
k dohode o uznaní záväzku a rozhodcovskej zmluve zo dňa 02. 04. 2013, rozhodcovskou zmluvou č.
2341632 zo dňa 02. 04. 2013, žiadosťou o vydanie a používanie pôžičkovej karty X.. XXXXXXXXXX,
uzatvorenej medzi právnym predchodcom oprávneného Všeobecnou úverovou bankou, a.s. a povinnou
dňa 12. 12. 2005 a obchodnými podmienkami pre vydanie a používanie kreditných platobných kariet

vydávaných všeobecnou úverovou bankou, a.s. v spolupráci so spoločnosťou Slovenské kreditné karty,
a.s. Následne súd prvej inštancie rozhodol napadnutým uznesením.

5. Podľa § 44 ods. 2 Exekučného poriadku súd preskúma žiadosť o udelenie poverenia na vykonanie
exekúcie, návrh na vykonanie exekúcie a exekučný titul. Ak súd nezistí rozpor žiadosti o udelenie

poverenia na vykonanie exekúcie alebo návrhu na vykonanie exekúcie alebo exekučného titulu so
zákonom, do 15 dní od doručenia žiadosti písomne poverí exekútora, aby vykonal exekúciu, táto lehota
neplatí, ak ide o exekučný titul podľa § 41 ods. 2 písm. c) a d). Ak súd zistí rozpor žiadosti alebo návrhu
alebo exekučného titulu so zákonom, žiadosť o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie uznesením
zamietne. Proti tomuto uzneseniu je prípustné odvolanie.

6. Najvyšší súd Slovenskej republiky už v uznesení zo dňa 13. októbra 2011 sp. zn. 3 Cdo 146/2011,
uverejnenom v Zbierke stanovísk Najvyššieho súdu a rozhodnutí súdov Slovenskej republiky č. 3 z roku
2012 pod por. č. 46, zaujal stanovisko, že pokiaľ oprávnený v návrhu na vykonanie exekúcie označí za
exekučný titul rozsudok rozhodcovského súdu, je exekučný súd oprávnený a zároveň povinný skúmať,

či rozhodcovské konanie prebehlo na základe uzavretej rozhodcovskej zmluvy. Vychádzal pritom z
jednotného názoru súdnej praxe, že už v štádiu posudzovania splnenia zákonných predpokladov pre
povereniesúdnehoexekútoranavykonanieexekúcie,saexekučnýsúdvzmysle§44ods.2Exekučného
poriadku, okrem iného, zaoberá tým, či rozhodnutie (iný titul) uvedené v návrhu na vykonanie
exekúcie bolo vydané v súlade so zákonom, t.j. či bolo vydané orgánom s právomocou na jeho vydanie

a či z hľadísk zakotvených v príslušných právnych predpisoch ide o rozhodnutie (iný titul) vykonateľné
tak po stránke formálnej (z pohľadu právneho predpisu upravujúceho konanie, v ktorom bolo vydané),
ako aj materiálnej (z aspektu obsahových náležitostí rozhodnutia - jednak určitosti, zrozumiteľnosti, a
presnosti označenia subjektov práv a povinností, jednak vyjadrenia uloženej povinnosti, ktorá sa má
nútene vykonať).

7. Exekučný súd je teda už v štádiu posudzovania splnenia zákonných predpokladov pre poverenie
súdneho exekútora na vykonanie exekúcie bezpochyby oprávnený posúdiť, či oprávneným označený
exekučný titul (ne)bol vydaný k tomu kompetentným orgánom. Význam tohto oprávnenia tkvie v tom, žeak exekučný titul vydal orgán, ktorý k tomu nemal právomoc, ide o rozhodnutie ničotné, nevyvolávajúce
žiadne právne účinky. Takéto rozhodnutie nespĺňa predpoklad materiálnej vykonateľnosti (záväznosti) a
na jeho základe nemožno preto viesť nútený výkon rozhodnutia. Osobitosť postavenia rozhodcovského

súdu spočíva medzi iným v tom, že jeho právomoc vec prejednať a rozhodnúť sa odvodzuje
od rozhodcovskej zmluvy. Predpokladom právomoci rozhodcovského súdu je teda platné uzavretie
rozhodcovskej zmluvy medzi zmluvnými stranami a to, či už vo forme osobitnej zmluvy alebo
rozhodcovskej doložky. Ak teda právomoc rozhodcovského súdu je závislá od existencie platnej
rozhodcovskej zmluvy a exekučný súd má povinnosť v zmysle § 44 ods. 2 Exekučného poriadku, okrem

iného, zisťovať rozpor exekučného titulu so zákonom, t.j. aj to, či bol vydaný orgánom s právomocou na
jeho vydanie, je logické, že exekučný súd musí pri tomto zisťovaní posúdiť nielen to, či rozhodcovská
zmluva bola medzi zmluvnými stranami vôbec uzavretá, ale aj to, či bola uzavretá platne. Iba platná
rozhodcovská zmluva môže totiž založiť právomoc rozhodcovského súdu na jej základe určitú vec
prejednať a rozhodnúť; absolútna neplatnosť právneho úkonu má za následok, akoby právny úkon nebol
nikdy uzavretý. (uznesenie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky zo dňa 29. januára 2013 sp. zn. 4Cdo

31/2013)

8. Z vyššie uvedeného možno vyvodiť záver, že exekučný súd, ktorý koná o návrhu na nútený výkon
právoplatného rozhodcovského rozsudku, ak má pre to dostatok skutkových a právnych poznatkov,
je v zmysle ustanovenia § 44 ods. 2 Exekučného poriadku oprávnený už v štádiu rozhodovania o

žiadosti súdneho exekútora o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie aj bez návrhu (ex offo) skúmať,
či rozhodcovská zmluva medzi zmluvnými stranami bola uzavretá platne. Ak exekučný súd zistí, že
právomoc rozhodcovského súdu bola založená na základe neplatnej rozhodcovskej zmluvy, prislúcha
mu právo vyvodiť všetky dôsledky vyplývajúce z príslušných právnych predpisov pre to, aby zmluvná
strana nebola uvedenou doložkou viazaná.

9. Nemožno preto prisvedčiť odvolateľovi v tom, že by súd prvej inštancie ako exekučný súd prekročil
rámec svojej preskúmavacej činnosti zverenej Exekučným poriadkom, keďže v preskúmavanej veci
bol plne opodstatnený a zákonom podložený postup súdu prvej inštancie, ktorý po podaní žiadosti
súdneho exekútora o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie skúmal, či rozhodcovská doložka bola

uzavretá platne. Uvedený postup exekučného súdu nebol posudzovaním vecnej správnosti rozsudku
rozhodcovského súdu a nesmeroval k "zrušeniu" tohto rozhodnutia. Skúmaním platnosti rozhodcovskej
doložky súd prvej inštancie len realizoval svoje oprávnenie vyplývajúce mu z ustanovenia § 44 ods. 2
Exekučného poriadku, t. j. oprávnenie posúdiť, či tento exekučný titul nie je v rozpore so zákonom.

10. K samotnému záveru súdu prvej inštancie v súvislosti s rozhodcovskou zmluvou (jej prijateľnosti, a
teda platnosti) odvolací súd dodáva, že v danom prípade došlo k zaviazaniu povinnej na zaplatenie sumy
1.309,28 eura s príslušenstvom rozhodcovským rozsudkom na základe nesplnenia záväzku povinnej
zo zmluvy/žiadosti o vydanie a používanie pôžičkovej karty X.. XXXXXXXXXX, uzavretej dňa 12. 12.
2005,ktorúsúdprvejinštanciesprávneposúdilakospotrebiteľskúzmluvu.Okremtohomedziúčastníkmi

konania došlo dňa 02. 04. 2013 k Dohode o uznaní záväzku. Rovnako tak bola uzatvorená samostatná
rozhodcovská zmluva, ktorú povinná podpísala dňa 02. 04. 2013, ako aj vyplnila dotazník dňa 02. 04.
2013.

11. Z rozhodcovskej zmluvy vyplýva, že povinná ju podpisovala v čase, kedy už existoval jej záväzok.

Okrem toho z tlačiva vyplýva aj poučenie o rozhodcovskom konaní, a preto sa odvolací súd nemohol
stotožniťsnázoromsúduprvejinštancieotom,žerozhodcovskýsúdzaložilsvojuprávomocnaneplatnej
rozhodcovskej zmluve. Z rozhodcovskej zmluvy vyplýva, že spotrebiteľ mal možnosť od tejto zmluvy
odstúpiť bez uvedenia dôvodu. Navyše, o nadväznosti na žalovanou vyplnený Dotazník je zrejmé, že
táto svojou vôľou vyjadrila, že rozhodcovskú zmluvu chce uzavrieť, ako i to, že v prípade nesplnenia

záväzkujeochotnásapodrobiťrozhodcovskémukonaniu.Rozhodcovskázmluvabolataktiežpodpísaná
obidvoma zmluvnými stranami. Pokiaľ by teda právomoc rozhodcovského súdu bola založená na
platnom zmluvnom dojednaní, rozhodcovský rozsudok ako celok by bol vydaný v súlade so zákonom a
mohol byť spôsobilým exekučným titulom, na základe ktorého oprávnenému voči povinnej vznikol nárok,
ktorého vymoženia sa môže v rámci exekúcie domáhať. Preto by bolo úlohou súdu prvej inštancie v

ďalšom konaní preskúmať jednotlivé plnenia v rámci ustanovení § 52 a nasl. Občianskeho zákonníka
a v prípade zistenia, že niektoré z priznaných plnení je objektívne nemožné, právom nedovolené alebo
odporuje dobrým mravom zamietnuť v tejto časti žiadosť súdneho exekútora o udelenie poverenia avo zvyšku vydať poverenie, nakoľko neprijateľné podmienky upravené v spotrebiteľských zmluvách
nespôsobujú neplatnosť celej zmluvy, ale len tej časti, v ktorej sú obsiahnuté.

12. Odvolací súd však poukazuje i na skutočnosť, že podľa rozhodcovskej zmluvy bol ako rozhodcovský
súd dojednaný a) Stály rozhodcovský súd zriadený spoločnosťou Slovenská rozhodcovská a. s., so
sídlom Karloveské rameno 8, 841 04 Bratislava, IČO: 35 922 761 alebo b) Rozhodcovský súd zriadený
pri Slovenskej hospodárskej komore, s.r.o., Mlynská 2, 040 01 Košice, IČO: 36 577 928. Predmetný
exekučný titul, ktorým je rozhodcovský rozsudok, však nevydal súd podľa rozhodcovskej zmluvy, ale

StályrozhodcovskýsúdzriadenýpriAsociáciiprearbitrážsosídlomVansovej2,Bratislava,zčohosajaví
taký záver, že predmetný rozhodcovský rozsudok nevydal kompetentný orgán, pretože ho v skutočnosti
vydal iný než v rozhodcovskej zmluve dojednaný rozhodcovský súd. S touto skutočnosťou sa súd prvej
inštancie taktiež v ďalšom konaní vysporiada.

14. Vzhľadom na vyššie uvedené, odvolací súd napadnuté uznesenie súdu prvej inštancie podľa § 389

ods. 1 písm. c) CSP zrušil a vec vrátil tomuto súdu na ďalšie konanie (§ 391 ods. 1 CSP), v ktorom je
súd prvej inštancie právnym názorom vyššie vysloveným viazaný (§ 391 ods. 2 CSP).

Toto rozhodnutie bolo v senáte prijaté pomerom hlasov 3:0.

Poučenie:

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP) v lehote
dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý
rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia
opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 CSP).
V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v

akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).
Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP).