Rozsudok ,
Potvrdené Judgement was issued on Wednesday, March 21, 2019

Súd: Krajský súd Prešov
Spisová značka: 11Co/3/2019

Identifikačné číslo súdneho spisu: 8318200210
Dátum vydania rozhodnutia: 21. 03. 2019
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Viera Zoľáková

ECLI: ECLI:SK:KSPO:2019:8318200210.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Prešove v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Viery Zoľákovej a členov senátu

JUDr.MilanaMajerníkaaJUDr.MarekaKoščavsporežalobcu:MinisterstvovnútraSlovenskejrepubliky,
so sídlom Pribinova 2, 812 72 Bratislava, IČO: 00 151 866, proti žalovanému: R. G., I..: XX.XX.XXXX, Z.
Y. XX/X, XXX XX M., o zaplatenie 1.024,17 Eur s príslušenstvom, o odvolaní žalovaného proti rozsudku
Okresného súdu Humenné č.k. XC/X/XXXX-XX zo dňa 04.10.2018 jednohlasne takto

r o z h o d o l :

P o t v r d z u j e rozsudok súdu prvej inštancie.

P r i z n á v a žalobcovi proti žalovanému n á r o k na náhradu trov odvolacieho konania v rozsahu

100 %.

o d ô v o d n e n i e :

1. Napadnutým rozsudkom Okresný súd Humenné (ďalej len „súd prvej inštancie“) rozhodol v I. výroku,
že žalovaný je povinný zaplatiť žalobcovi 1 024,17 Eur spolu s úrokom z omeškania vo výške 5 % ročne
zo sumy 1 024,17 Eur od 14.12.2017 do zaplatenia, do 3 dní od právoplatnosti tohto rozsudku a zároveň
v II. výroku rozsudku vyslovil, že žalobcovi náhradu trov konania nepriznáva.

2. Vykonaným dokazovaním mal súd prvej inštancie preukázaný skutkový stav, že vychádzajúc z
ambulantného nálezu W.. X. M., chirurga Nemocnice Snina, s.r.o., bol W.. E. Y. dňa 02.05.2016 o 00:22

hod. prvotne ošetrený, v ktorom sa ďalej uvádza, že počas zákroku dostal päsťou do oblasti sánky vľavo,
poranil si palec pravej ruky. Objektívne: mierny opuch v oblasti tela sánky, obmedzenie hybnosti palca
pravej ruky, bolestivosť IP zhybu. Ďalej podľa potvrdenia o dočasnej pracovnej neschopnosti W.. W. L.,
všeobecnejlekárky,W..E.Y.bolpráceneschopnýod02.05.2016do08.2016.Dňa09.05.2016bolvydaný
lekársky posudok o bolestnom a sťažení spoločenského uplatnenia W.. W. L., všeobecnou lekárkou,
za položku B/I-4 diagnózu pomliaždenie tváre bol stanovený počet bodov 5 a za položku B/I-113d
diagnózu pomliaždenie ťažšieho stupňa jedného prsta 15 bodov. Celkový počet bodov 20. V odpovedi

ku kontrole bodového ohodnotenia zo dňa 20.6.2016 Ministerstva vnútra Slovenskej republiky, Sekcie
personálnych a sociálnych činností a Osobného úradu, Odbor zdravotníctva, B.. W.. S. B., posudkový
lekár, konštatovala, že posudok ošetrujúceho lekára W.. W. L. o hodnotení poškodenia zdravia B.. W.. E.
Y. je v súlade so zákonom č. 437/2004 Z.z. o náhrade za bolesť a o náhrade za sťaženie spoločenského
uplatnenia v znení neskorších predpisov. Následne rozhodnutím Krajského riaditeľstva PZ v Prešove
č.p.: N.-B.-O.-XXX-XXX/XXXX-B. zo dňa 11.08.2016 bola B.. W.. E. Y. podľa § 20 ods. 1 písm. b/, § 22, §
29 ods. 1 písm. a/ zákona č. 328/2002 Z.z. v znení neskorších predpisov, § 173 ods. 3 zákona č. 73/1998

Z.z. v znení neskorších predpisov, § 3 a § 5 zákona č. 437/2004 Z.z. v znení neskorších predpisov
priznaná náhrada za bolesť vo výške 708,- Eur. V potvrdení zo dňa 28.09.2016 Ministerstva vnútra
Slovenskej republiky, Sekcia personálnych a sociálnych činností a Osobný úrad, Odbor sociálneho
zabezpečenia potvrdil, že dňa 26.09.2016 na základe rozhodnutia zo dňa 11.08.2016, ktoré nadobudloprávoplatnosť dňa 02.09.2016, vyplatil náhradu za bolesť vo výške 708,- Eur B.. W.. E. Y.. Ministerstvo
vnútra Slovenskej republiky, Centrum podpory Prešov, Oddelenie miezd a platov vyčíslením náhrady
služobného platu zo dňa 17.06.2016 vyčíslilo služobný príjem počas pracovnej neschopnosti z dôvodu

služobného úrazu od 02.05.2016 do 08.05.2016 B.. W.. E. Y. spolu vo výške 316,17 Eur, služobný plat
počas PN pre služobný úraz 232,13 Eur, odvody poistného za zamestnávateľa 84,04 Eur. Trestným
rozkazom Okresného súdu Humenné č.k. XT/XXX/XXXX-XXX zo dňa 07.11.2016 bol žalovaný uznaný
za vinného, že dňa 01.05.2016 v čase o 22.15 hod. v obci M. I. U.. Y. z dôvodu služobného zákroku
členov policajnej hliadky práp. W.. E. Y. a B.. W. Z. voči rómskym občanom fyzicky napadol člena hliadky

B.. E. Y. a to takým spôsobom, že v priebehu preverovania oznámenia a vyťažovania prítomných osôb sa
rozbehol spolu s ďalšími osobami smerom k policajnej hliadke a jedenkrát päsťou udrel do oblasti sánky
vľavo B.. W.. E. Y., čím mu spôsobil pohmoždenie tváre ľahkého stupňa a podvrtnutie medzičlánkového
kĺbu palca s dobou liečenia v trvaní 5 až 6 dní, teda použil násilie v úmysle pôsobiť na výkon právomoci
verejného činiteľa, čím spáchal prečin útoku na verejného činiteľa podľa § 323 ods. 1 písm. a/ Trestného
zákona. Za to bol odsúdený na trest odňatia slobody na 1 rok, výkon uloženého trestu odňatia slobody

bol podmienečne odložený a bola určená skúšobná doba na 1 rok a 6 mesiacov. Podľa § 288 ods.
1 Trestného poriadku súd odkázal poškodených W.. E. Y., Obvodné oddelenie PZ Snina a Dôveru,
zdravotnú poisťovňu, a.s. s uplatnenými nárokmi na náhradu škody na civilný proces. Trestný rozkaz
nadobudol právoplatnosť a vykonateľnosť dňa 28.12.2016. Výzvou na úhradu škody vo výške 708,- Eur
zo dňa 21.10.2016 Okresné riaditeľstvo PZ v Humennom, vnútorné oddelenie, vyzývalo žalovaného

k úhrade spôsobenej škody /regresná náhrada vyplateného bolestného/ vo výške 708,- Eur, k úhrade
spôsobenej škody /regresná náhrada vyplateného služobného platu počas doby dočasnej neschopnosti
na výkon štátnej služby/ vo výške 316,16 Eur do 15 dní odo dňa doručenia tejto výzvy. Výzva bola
žalovanému doručená dňa 26.10.2016. Dňa 13.11.2017 bola žalovanému doručená predsúdna výzva
na zaplatenie škody na majetku v lehote 30 dní odo dňa doručenia tejto výzvy.

3. Rozhodnutie súd prvej inštancie právne odôvodnil ustanovením § 415, § 420 ods. 1, § 517 ods.
1 prvá veta, ods. 2 zákona č. 40/1964 Zb. Občianskeho zákonníka (ďalej len „Občiansky zákonník“
alebo „OZ“); § 1 ods. 4 písm. b), § 173 ods. 1, 3, 4, § 188 ods. 1 zákona č. 73/1998 Z. z. o štátnej
službe príslušníkov Policajného zboru, Slovenskej informačnej služby, Zboru väzenskej a justičnej stráže

SlovenskejrepublikyaŽelezničnejpolícievzneníneskoršíchpredpisov;§114ods.5zákonač.328/2002
Z. z. o sociálnom zabezpečení policajtov a vojakov o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení
neskorších predpisov; § 193 zákona č. 160/2015 Z. z. Civilný sporový poriadok (ďalej len „C.s.p.“);
§ 3 nariadenia vlády SR č. 87/1995 Z.z., ktorým sa vykonávajú niektoré ustanovenia Občianskeho
zákonníka; § 145 ods. 2, § 146 zákona č. 160/2015 Z. z. Civilný sporový poriadok (ďalej len „C.s.p.“).

4. Na základe právneho posúdenia preukázaného skutkového stavu mal súd prvej inštancie za to,
že v prejednávanej veci nebolo medzi stranami sporu sporné, že žalovaný spáchal prečin útoku
na verejného činiteľa, za ktorý bol právoplatne odsúdený. V zmysle § 193 C.s.p. je súd viazaný
rozhodnutím príslušných orgánov o tom, že bol spáchaný trestný čin, a o tom, kto ho spáchal. V

súvislosti s protiprávnym konaním žalovaného vznikla žalobcovi škoda a táto bola vyplatená žalobcom
poškodenému B.. W.. E. Y.. Vyplatením náhrady za bolesť vo výške 708,- Eur ako dávky úrazového
zabezpečenia (§ 20 zákona č. 328/2002 Z.z.), služobného platu počas dočasnej neschopnosti na
výkon štátnej služby vo výške 232,13 Eur a príslušných odvodov vo výške 84,04 Eur ako dávky
nemocenského zabezpečenia (§ 5 zákona č. 328/2002 Z.z.) poškodenému B.. W.. E. Y. vznikol žalobcovi

voči žalovanému v zmysle § 114 ods. 5 zákona č. 328/2002 Z. z. regresný nárok na náhradu škody v
celkovej výške 1.024,17 Eur, ktorú je povinný uhradiť žalovaný žalobcovi v dôsledku jeho zavineného
protiprávneho konania. Súd prvej inštancie konštatoval skutočnosť, že žalobca nebol v trestnom rozkaze
odkázaný na podanie žaloby v civilnom sporovom konaní, čo neznamená, že žalobca si škodu nemôže
uplatňovať samostatnou žalobou v civilnom sporovom konaní. Nie je podmienkou na podanie žaloby o

náhradu škody uplatnenie si tejto náhrady najprv v trestnom konaní. Zo žiadneho ustanovenia právneho
predpisu takáto povinnosť nevyplýva. Súd prvej inštancie ďalej uviedol, že žalovaný namietal výšku
škody, považoval ju za neprimerane vysokú. Avšak žiadnym spôsobom, žiadnymi dôkazmi, žalovaný
nepreukázal, aby výška náhrady škody, ktorú si žalobca uplatňuje, bola v nižšej sume. Žalovaný ani
nenavrhol vykonať žiadny dôkaz na preukázanie výšky škody. Pokiaľ žalovaný namietal výšku škody,

bol povinný preukázať svoje tvrdenia, resp. aspoň navrhnúť na preukázanie svojich tvrdení dôkazy.
V civilnom sporovom konaní súd vykonáva dokazovanie iba na návrh strany. Žalovaný žiadny dôkaz
nenavrhol vykonať. Pretože súd prvej inštancie nemal zo strany žalovaného preukázanú inú výšku
škody ako si uplatnil žalobca, vychádzal z listinných dôkazov predložených žalobcom, z ktorých malpreukázanú výšku škody tak ako si ju žalobca uplatnil. Žalovaný ďalej namietal, že kontrola bodového
ohodnotenia bola vykonaná príslušníkom Policajného zboru, nie nezávislým lekárom a že osobné
vyšetrenie poškodeného policajta sa neuskutočnilo. Samotný lekársky posudok vydaný všeobecnou

lekárkou W.. W. L., žalovaný nenamietal, namietal až následnú kontrolu bodového ohodnotenia.
Žalovaný ak nesúhlasil s bodovým hodnotením bolestného W.. W. L., mal možnosť predložiť dôkaz
preukazujúci iný počet bodov, resp. aspoň takýto navrhnúť vykonať. Pretože súd prvej inštancie,
vzhľadom na uvedené, nemal relevantným spôsobom spochybnený lekársky posudok o bolestnom
vydaný oprávnenou osobou, vychádzal z neho. Rovnako súd prvej inštancie poukázal aj na to, že

žalovanýnamietalajneprimeranosťvyplatenéhoslužobnéhoplatupočaspráceneschopnostiB.B..W..E.
Y..Ajtútonámietkúoneprimeranostiposúdilsúdprvejinštancieakovšeobecnúažalovanýnenavrholani
v tejto časti nároku žalobcu vykonať žiadne dokazovanie. Vychádzajúc z uvedeného súd prvej inštancie
nemaldôvodnazákladevšeobecnýchaničímnepodloženýchnámietokžalovanéhopochybovaťovýške
vyplatenéhoslužobnéhoplatupočaspráceneschopnosti,uvedenomvpotvrdenípríslušnéhoslužobného
orgánu. Námietky žalovaného sú boli podľa súdu prvej inštancie všeobecné a zostali tak nepreukázané.

Poškodený nepodal pre žalobcu žiadny výkon, práve v súvislosti s protiprávnym konaním žalovaného. V
dôsledku konania žalovaného bol poškodený policajt dočasne práceneschopný a počas tohto obdobia
mu v súlade s § 6 ods. 1 písm. a/ zákona č. 328/2002 Z.z. bol vyplatený aj služobný plat. Záverom
mal súd prvej inštancie za to, že žalovaný napriek výzve na zaplatenie škody doručenej dňa 13.11.2017
v stanovenej lehote 30 dní dlžnú sumu neuhradil, čím sa dostal do omeškania s plnením peňažného

dlhu, a teda je povinný uhradiť od začiatku omeškania, t.j. od 14.12.2017, aj úrok z omeškania vo výške
5 % ročne zo sumy 1.024,17 Eur.

5. O nároku na náhradu trov konania rozhodol súd prvej inštancie v zmysle § 255 ods. 1 C.s.p., keď
vychádzajúc z pomeru úspechu strán sporu konštatoval, že žalobca bol v spore úspešný, preto mu

vznikol nárok na náhradu trov konania voči neúspešnému žalovanému, avšak žalobca na pojednávaní
konanom dňa 06.09.2018 uviedol, že trovy konania si neuplatňuje, preto súd prvej inštancie v súlade s
jeho prejavom, mu ako úspešnej strane nárok na náhradu trov konania nepriznal.

6. Proti tomuto rozsudku podal v zákonom stanovenej lehote odvolanie žalovaný. Vzhľadom na prijatý

záver súdu prvej inštancie o povinnosti žalovaného zaplatiť žalobcovi priznanú sumu žalovaný uviedol,
že v podanom odpore proti platobnému rozkazu, ako aj v písomnom podaní zo dňa 07.06.2018 namietal
výšku, ktorú si žalobca uplatňuje. K argumentácií súdu prvej inštancie, že žalovaný ohľadom namietanej
výšky nepredložil žiadne dôkazy, ktoré by vyvracali tvrdenia žalobcu uviedol, že on ako jednoduchý
človek nemám znalosti, ani možnosti, ako vyvrátiť tvrdenia žalobcu a mám za to, že v tejto oblasti

mal a mohol vykonať dokazovanie samotný súd. Ďalej uviedol, že nakoľko priznaná suma 1.024,17
Eur s príslušenstvom je vzhľadom na žalovaného sociálne a majetkové pomery vysoká, má pre neho
a jeho rodinu likvidačný charakter, žalovaný požiadal odvolací súd, aby v prípade, ak sa stotožní s
rozhodnutím súdu prvej inštancie, čo sa týka priznanej sumy, umožnil mu túto zaplatiť v dlhšej lehote,
a to primeranými splátkami po cca 10.- Eur mesačne v zmysle ust. § 232 ods. 3 Civilného sporového

poriadku. Odôvodnené prípady alebo dôvody pre ktoré žiada zaplatiť túto sumu v splátkach predstavujú
skutočnosť, že odvolateľ aj keď je zamestnaný v spoločnosti W. L. M. M..L..T.. N.-Z., táto spoločnosť
už má dlhodobo problémy, od 31.07.2018 do 02.10.2018 bol práceneschopný a bolo mu povedané, že
po skončení práceneschopnosti bude s ním rozviazaný pracovný pomer z dôvodu zlej hospodárskej
situácie firmy. Doplnil, že jeho manželka je na rodičovskom príspevku, ktorý predstavuje sumu 214,70

Eur mesačne. Majú spolu 3 maloleté deti, 12-ročného Dominika, 10- ročnú Vanesu a 4-ročnú Karin,
ktorá je zdravotne ťažko postihnutá, je hluchonemá a z uvedeného dôvodu musia s ňou absolvovať
rôzne vyšetrenia, kontroly atď., a to aj v meste Košice, čo je spojené s nie malými finančnými nákladmi.
Bývajú v byte spolu s jeho svokrovcami, ktorým prispievam na domácnosť podľa svojich možností a
schopností, najmenej však polovicu nákladov spojených s bývaním, čo predstavuje sumu cca 100,- Eur.

Mesačne splácam súdnemu exekútorovi splátky vo výške 10,- Eur, zdravotnej poisťovni splátky 10,- Eur,
ako aj trovy trestného konania po 10,- Eur mesačne. Žalovaný nevlastní žiaden nehnuteľný majetok, ani
hnuteľný majetok vyššej hodnoty, je akurát vlastníkom osobného motorového vozidla, ktoré potrebujem
aj s poukazom na zdravotný stav dcéry Karin, ktorú musí, ako uviedol vyššie, dopravovať na lekárske
vyšetrenia, kontroly atď. Na benzín minie mesačne cca 30,- Eur mesačne. Ak by jeho rodina nebývala u

svokrovcov, ktorí mu pomáhajú aj finančne, žili by s rodinou na pokraji chudoby. Vzhľadom na uvedené
má za to, že sú tu okolnosti odôvodňujúce poskytnúť mu dlhšiu lehotu na plnenie, ktoré spočívajú v jeho
sociálnej a rodinnej situácii. Žalovaný navrhol, aby odvolací súd zrušil napadnutý rozsudok súdu prvejinštancie a vec vrátil na nové konanie a rozhodnutie, poprípade aby znížil požadovanú sumu a zároveň
mu povolil splácať priznanú sumu v splátkach po 10,- Eur mesačne.

7. Na podané odvolanie žalovaného reagoval žalobca svojím vyjadrením zo dňa 16.11.2018. Vzhľadom
na žalovaným uvádzané argumenty žalobca poukázal na to, že súdne konanie vedené v tomto spore
podľa Civilného sporového poriadku sa riadi zásadami hospodárnosti a rýchlosti konania uvedenými
v čl. 17 C.s.p.. K naplneniu týchto zásad Civilný sporový poriadok ustanovil aj v čl. 8 povinnosť strán
sporu označiť skutkové tvrdenia dôležité pre rozhodnutie vo veci a podoprieť svoje tvrdenia dôkazmi.

Súdne konanie sa riadi aj zásadou kontradiktórnosti, ktorá je pretavená napr. v ustanoveniach § 149
až § 152 C.s.p. a to vo forme prostriedkov procesného útoku a procesnej obrany. Medzi tieto patria
ako skutkové tvrdenia, ktoré majú strany sporu povinnosť uvádzať pravdivo a úplne, tak i návrhy na
vykonanie dôkazov, pričom súd rozhoduje, ktorý s navrhovaných dôkazov vykoná (§ 185 ods. 1 C.s.p.).
Podľa žalobcu žalovaný v súdnom konaní len namietal výšku škody, pričom však sám nepredložil žiadny
dôkaz, ako ani nenavrhol výkon dôkazu, ktorý by mal podopierať jeho tvrdenie, resp. vyvracať tvrdenie

žalobcu a ním dokladované vyčíslenie výšky škody. Žalovaný dokonca ani v podanom odvolaní žiadny
dôkaz v tomto smere nenavrhol a aktivitu v danom, ktorá má nahradzovať jeho povinnosť, hádže na
plecia konajúceho súdu. Žalobca v žalobnom návrhu a v ďalších svojich podaniach svoje skutkové
tvrdenia k výške škody podložil listinnými dôkazmi, čím odôvodnil svoj nárok na náhradu škody cez
jednotlivé čiastkové sumy škôd čo do rozsahu, tak i výšky a právneho nároku. Jednotlivé vzniknuté

čiastkovésumyškôdpodporilodbornýmidôkazmi,čiužvoformelekárskehoposudkunezávisléholekára
odkontrolovaného aj posudkovou lekárskou, alebo vyčíslenia príslušného odborného mzdového útvaru.
Žalobca len dodal, že žalovaný bol za svoje konanie, ktorým spôsobil poškodenie zdravia policajta
právoplatne trestným rozkazom Okresného súdu Humenné č. p.: XT/XXX/XXXX-XXX zo dňa 07.11.2016
uznaný vinným zo spáchania prečinu útoku na verejného činiteľa podľa § 323 ods. 1 písm. a) Trestného

zákona. Žalobca si už v tomto trestnom konaní uplatňoval čiastkový nárok na náhradu škody, ktorý mu
nebol priznaný napriek tomu, že si ho uplatnil riadne a včas, dokonca žalobca nebol ani s týmto nárokom
odkázaný na civilný proces, resp. ani nebol v trestnom rozhodnutí ako poškodený uvedený. K ďalším
okolnostiam, ktorými žalovaný opisuje jeho nepriaznivé sociálne, finančné a majetkové postavenie a
pomery (doložené aj listinnými dôkazmi), a ktorými žiada, aby mu súd umožnil zaplatiť dlžnú sumu v

dlhšej lehote, resp. aj primeranými splátkami, prípadne mu znížil priznanú dlžnú sumu, žalobca uvádza,
že žalovaný bol pred podaním žalobného návrhu na súd dvakrát písomne vyzvaný k náhrade škody,
pričom aj vo výzve zo dňa 02.11.2017 bol žalovaný oboznámený s tým, že riešiť náhradu škody je
možné aj uzatvorením dohody o splátkach podľa zákona č. 374/2014 Z. z. o pohľadávkach štátu v znení
neskorších predpisov (ďalej len „zákon o pohľadávkach štátu“). Žalovaný však na písomnú výzvu a túto

možnosť žiadnym spôsobom nereagoval a neprejavil snahu o takéto riešenie, preto sa žalobca domáhal
svojho nároku na náhradu škody súdnou cestou. S poukazom na § 7 ods. 2 zákona o pohľadávkach
štátu tu je podľa žalobcu priestor na uzatvorenie dohody o splátkach aj potom, čo bude v súdnej veci
právoplatne rozhodnuté. V takomto prípade je však nutné, aby dlžník písomne požiadal o uzatvorenie
dohody s navrhovanou výškou splátky. K žiadosti je len potrebné pripojiť kópie listín preukazujúcich jeho

súčasnú nepriaznivú ekonomickú alebo sociálnu situáciu, aké už predložil k podanému odvolaniu. Aj
keď zákon o pohľadávkach štátu túto možnosť stavia do pozície „môže uzavrieť“, žalobca prehlasuje,
že za splnenia zákonných podmienok túto možnosť využíva a v súčasnom stave predmetnej veci zatiaľ
nevidí dôvod, pre ktorý by ju nemohol aplikovať. Žalovaný v podanom odvolaní žiada, aby odvolací
súd zrušil napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie a vec vrátil na nové konania a rozhodnutie, pričom

žalobca nevidí dôvod na zrušenie rozhodnutia prvoinštančného súdu. Pokiaľ ide o žiadosť žalovaného,
aby mu súd umožnil zaplatiť dlžnú sumu 1.024,17 Eur v dlhšej lehote, prípadne mu znížil priznanú dlžnú
sumu, tak k tomu žalobca uvádza, že v prípade dobrovoľnosti a troche aktivity zo strany žalovaného,
by už v súčasnosti bola dohoda o splátkach uzatvorená. Vzhľadom na opísané nekonanie žalovaného,
ako aj skutočnosť toho, že k vzniku škody u žalobcu došlo v príčinnej súvislosti s jeho úmyselnom

trestnou činnosťou, tak žalobca nevidí dôvod na zníženie dlžnej sumy, alebo uloženie povinnosti k
zaplateniu dlžnej sumy v dlhšej lehote. Žalobca má za to, že po právoplatnosti rozsudku bude mať
žalovanýmožnosťpožiadaťpriamoužalobcunaadresejehoútvaru(KrajskomriaditeľstvePZvPrešove)
o dohodu o splátkach za súčasného zachovania práva žalobcu, preto žalobca naďalej trvá na svojom
nároku a žiada, aby táto jeho žiadosť bola zamietnutá, čím rozsudok nadobudne právoplatnosť. Na

základe uvedeného žalobca navrhol, aby odvolací súd potvrdil napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie
v celom rozsahu.8. Krajský súd v Prešove ako súd odvolací, v rámci kompetencií vyplývajúcich z ustanovení § 34 zákona
č. 160/2015 Z. z. Civilný sporový poriadok (ďalej len „C.s.p.“), po zistení, že odvolanie bolo podané v
zákonomstanovenejlehote(§362ods.1C.s.p.),oprávnenouosobou(§359C.s.p.),prejednalodvolanie

podané žalovaným a preskúmal rozhodnutie súdu prvej inštancie, ako aj konanie mu predchádzajúce
v zmysle zásad vyplývajúcich z ust. § 378 a nasl. C.s.p. bez toho, aby nariadil odvolacie pojednávanie
podľa § 385 C.s.p. (a contrario) a na tomto pojednávaní zopakoval, či doplnil dokazovanie vykonané
prvoinštančným súdom. Právnym dôsledkom takéhoto postupu odvolacieho súdu je jeho viazanosť
skutkovým stavom zisteným súdom prvej inštancie (§ 382, § 385 C.s.p.). Pri preskúmavaní napadnutého

rozsudku bol odvolací súd viazaný dôvodmi podaného odvolania do tej miery, že nebol oprávnený tento
rozsudokpreskúmavaťzinýchdôvodov,nežktorébolivýslovneuvedenévpodanomodvolaní.Výnimkou
by mohli byť len vady konania, ktoré sa týkajú procesných podmienok, aj keď neboli v odvolacích
dôvodochuplatnené(§380ods.1,2C.s.p.).Pretožerozsudokvovecisamejmusíbyťverejnevyhlásený,
odvolací súd uverejnil v zákonom stanovenej lehote miesto a čas verejného vyhlásenia rozsudku na
úradnej tabuli súdu a webovej stránke Krajského súdu v Prešove (§ 378 ods. 2, § 219 ods. 1, 3 C.s.p.).

Po prieskume napadnutého rozhodnutia podľa vyššie uvedených zásad (§ 379, § 380 ods. 1, 2 C.s.p.)
dospelodvolacísúdkzáveru,žeodvolaniežalovanéhoniejedôvodnéarozhodnutiesúduprvejinštancie
je potrebné potvrdiť.

9. Podľa § 387 ods. 1 C.s.p., odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie potvrdí, ak je vo výroku

vecne správne.
10. Podľa § 387 ods. 2 C.s.p., ak sa odvolací súd v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením
napadnutého rozhodnutia, môže sa v odôvodnení obmedziť len na skonštatovanie správnosti dôvodov
napadnutého rozhodnutia, prípadne doplniť na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia ďalšie
dôvody.

11. Súd prvej inštancie vo veci v dostatočnom rozsahu zistil skutkový stav a zo zistených skutočností
bol vyvodený správny právny záver. Keďže ani v priebehu odvolacieho konania sa na týchto skutkových
a právnych zisteniach nič nezmenilo, odvolací súd konštatuje, že sa stotožňuje s odôvodnením
napadnutého rozhodnutia v celom rozsahu.

12. Prejednaním veci len v rámci a z tých dôvodov, ktoré žalovaný vymedzil v odvolaní, a ktoré mali
väzbu na zistený uzavretý skutkový stav veci podľa výsledkov dokazovania v prvoinštančnom konaní (§
379 C.s.p., § 380 ods. 1 C.s.p.), odvolací súd nezistil opodstatnenosť podaného odvolania žalovaného.
Súd prvej inštancie vykonal v intenciách strán sporu dostatočné dokazovanie, z neho vyvodil správne

skutkové zistenia a rovnako správne vec právne posúdil. Vzhľadom na konštatovanie vecnej správnosti
napadnutého meritórneho výroku rozsudku prvoinštančného súdu, ktorým žalobe vyhovel a stotožnenie
sa s dôvodmi uvedenými v písomnom vyhotovení rozsudku súdom prvej inštancie k tomuto meritórnemu
výroku napadnutého rozsudku, súd prvej inštancie za aplikácie § 387 ods. 2 C.s.p. odkazuje na
odôvodnenie napadnutého rozsudku súdu prvej inštancie.

13. Z odôvodnenia rozhodnutia vyplýva vzťah medzi skutkovými zisteniami a úvahami pri hodnotení
dôkazov na strane jednej a právnymi závermi na strane druhej. Súd prvej inštancie neporušil právo
strán na spravodlivý proces, pretože v hodnotení skutkových zistení neabsentuje žiadna relevantná
skutočnosťalebookolnosť.Naopak,prvoinštančnýsúdichnáležitýmspôsobomposúdilsúhrnnevcelom

rozsahu a aj ich náležite vyhodnotil (rešpektujúc zásady formálnej logiky). Rozsudok okresného súdu je
presvedčivý, premisy zvolené v rozsudku, rovnako ako aj závery, ku ktorým dospel, sú racionálne a aj
spravodlivé. Odvolací súd konštatuje, že odôvodnenie písomného vyhotovenia rozsudku je dostatočne
vyčerpávajúce a zodpovedá kritériám uvedeným v ustanovení § 220 ods. 2 C.s.p..

14. Právo na riadne odôvodnenie súdneho rozhodnutia patrí medzi základné zásady spravodlivého
súdneho procesu jednoznačne vyplýva z ustálenej judikatúry ESĽP, podľa ktorej sa nevyžaduje, aby
na každý argument strany, aj na taký, ktorý je pre rozhodnutie bezvýznamný, bola daná odpoveď v
odôvodnení rozhodnutia. Ak však ide o argument, ktorý je pre rozhodnutie rozhodujúci, vyžaduje sa
špecifická odpoveď práve na tento argument.

15. Odvolací súd má za to, že odôvodnenie napadnutého rozhodnutia je dostačujúce a vzhľadom
na použitú argumentáciu a právne závery súdu prvej inštancie, pri ktorej sa v postačujúcom rozsahu
vyporiadal sa všetkými namietanými skutočnosťami, na ktoré v rámci odvolacích námietok opätovnepoukázal žalovaný, odvolací súd konštatuje, že túto argumentáciu nie je potrebné na tomto mieste
zopakovať a ďalej dopĺňať.

16. Z dokazovania vykonaného súdom prvej inštancie vyplynulo, že žalovaný spáchal prečin útoku na
verejného činiteľa, za ktorý bol právoplatne odsúdený. V súvislosti s protiprávnym konaním žalovaného
vznikla žalobcovi škoda a táto bola vyplatená žalobcom poškodenému. Vyplatením náhrady za bolesť vo
výške 708,- Eur ako dávky úrazového zabezpečenia (§ 20 zákona č. 328/2002 Z.z.), služobného platu
počas dočasnej neschopnosti na výkon štátnej služby vo výške 232,13 Eur a príslušných odvodov vo

výške 84,04 Eur ako dávky nemocenského zabezpečenia (§ 5 zákona č. 328/2002 Z.z.) poškodenému
vznikol žalobcovi voči žalovanému v zmysle § 114 ods. 5 zákona č. 328/2002 Z. z. regresný nárok na
náhradu škody v celkovej výške 1.024,17 Eur, ktorú je povinný uhradiť žalovaný žalobcovi v dôsledku
jeho zavineného protiprávneho konania.

17. Vychádzajúc z obsahu odvolania žalovaného vyplýva, že odvolanie opätovne odôvodňuje

namietaním výšky škody a celkovej sumy, ktorú si žalobca uplatňuje, pričom žalovaný žiadnymi
dôkazmi nepreukázal tieto svoje tvrdenia, nenavrhol vykonať žiadny dôkaz na preukázanie výšky
škody a odvolacie dôvody bližšie nekonkretizoval a nešpecifikoval. Žalovaný len poukazuje na svoje
nedostatočne odborné vedomosti a z tohto dôvodu požaduje, aby samotný súd vykonal dostatočné
dokazovanie v rozsahu potrebnom na vyvrátenie tvrdení žalobcu.

18. Ďalej odvolací súd zistil z obsahu spisu, že súd prvej inštancie procesne poučil strany sporu, teda
aj žalovaného o jeho právach a povinnostiach v tomto súdnom konaní, a to procesným poučením, ktoré
bolo žalovanému doručené 08.02.2018. V tomto procesnom poučení súd prvej inštancie poučil strany
konania o ich procesných právach a povinnostiach v tomto súdnom konaní podľa Civilného sporového

poriadku. V tomto procesnom poučení súd prvej inštancie poučil žalovaného o koncentrácii dokazovania
v tomto súdnom konaní podľa § 153 v spojení s ustanovením § 149 C.s.p. a teda, že žalovaný je povinný
uplatniť prostriedky procesného útoku a prostriedky procesnej obrany včas a to najmä skutkové tvrdenia,
popretie skutkových tvrdení protistrany, návrh na vykonanie dôkazov, námietky k návrhom protistrany na
vykonanie dôkazov a hmotnoprávne námietky. Poučil žalovaného, že na prostriedky procesného útoku

a prostriedky procesnej obrany, ktoré nebudú predložené včas, nemusí súd prihliadať, najmä, ak by to
vyžadovalo nariadenie ďalšieho pojednávania alebo vykonanie ďalších úkonov súdu. Ďalej bol poučený
podľa § 154 C.s.p., podľa ktorého možno prostriedky procesného útoku a prostriedky procesnej obrany
uplatniť najneskôr do vyhlásenia uznesenia, ktorým sa dokazovanie končí.

19. Podľa § 366 C.s.p. prostriedky procesného útoku alebo procesnej obrany, ktoré neboli uplatnené
v konaní pred súdom prvej inštancie, možno v odvolaní uplatniť len vtedy, ak a) sa týkajú procesných
podmienok, b) sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu, c) má byť nimi
preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci
alebo d) ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie.

20. Ako vyplýva z vyššie citovaného § 366 C.s.p., nové skutočnosti alebo dôkazy v odvolacom konaní
možno uplatňovať iba v obmedzenom rozsahu, strana sporu zásadne nemôže uplatniť tie dôkazy a
skutočnosti, u ktorých tak mohla urobiť už v konaní pred súdom prvej inštancie, ale neučinila tak. Tieto
dôkazy a skutočnosti nemôže vziať do úvahy ani súd odvolací.

21. Vzhľadom na odvolacie námietky žalovaného má odvolací súd za to, že súd prvej inštancie na
základe svojich právomocí vykonal vo veci dokazovanie v rozsahu stanovenom zákonom, rešpektujúc
povinnosť tvrdenia a dôkaznú povinnosť, ktorá zaťažuje strany sporu. Vykonané dôkazy súd prvej
inštancie vyhodnotil v súlade s § 191, §192 C.s.p.. Z týchto dôkazov dospel k správnym skutkovým

zisteniam, na ktorých aj založil svoje rozhodnutie. Súdu prvej inštancie nemožno vytknúť, aby vzal do
úvahy skutočnosti, ktoré z vykonaných dôkazov alebo prednesov strán nevyplynuli alebo nevyšli najavo,
alebo aby opomenul niektoré rozhodujúce skutočnosti, ktoré boli dôkazmi preukázané, alebo aby v jeho
hodnotení dôkazov bol logický rozpor, alebo aby výsledok hodnotenia dôkazov nezodpovedal tomu, čo
malo byť zistené spôsobom vyplývajúcim z § 192 až § 194 C.s.p.. Zo správne zisteného skutkového

stavu súd prvej inštancie vyvodil aj správny právny záver, keď aplikoval zodpovedajúci právny predpis a
tento aj správne vyložil. Odvolací súd nezistil žiadne porušenie procesných práv ani inú vadu konania,
ktoré by mohli mať za následok porušenie práva na spravodlivý proces a nesprávne rozhodnutie vo veci,z ktorých dôvodov rozsudok súdu prvej inštancie ako vecne správny potvrdil v zhode s § 387 ods. 1
C.s.p..

22. Prihliadajúc na obsah odvolacích námietok žalovaného, na potvrdenie správnosti rozsudku
súdu prvej inštancie odvolací súd doplňuje, že Civilné sporové konanie sa spravuje princípom
kontradiktórnosti, v ktorom každá strana sporu musí splniť svoju povinnosť tvrdenia a povinnosť dôkaznú
(§ 132, § 150, § 153 C.s.p.). Vo všeobecnosti platí, že dôkazné bremeno ohľadom určitej skutočnosti
zaťažuje tú stranu sporu, ktorá z existencie tejto skutočnosti vyvodzuje pre seba priaznivé právne

následky.

23. Podľa § 154 C.s.p. prostriedky procesného úroku a prostriedky procesnej obrany možno uplatniť
najneskôr do vyhlásenia uznesenia, ktorým sa dokazovanie končí.

24. Novoty v odvolacom konaní vymedzené v § 366 C.s.p. tj. dôkazy a skutočnosti, ktoré môžu zakladať

odvolací dôvod, aj keď neboli uplatnené pred súdom prvej inštancie, sú charakteristické tým, že sa
považujú za výnimočné a viažu sa na konkrétne vymedzené procesné situácie. Odvolací súd teda
musí ako prvé skúmať, či strana sporu takéto skutočnosti a dôkazy nemohla bez svojej viny uplatniť
už v konaní pred súdom prvej inštancie. V zmysle ustálenej judikatúry nemožnosťou označenia, či
predloženia skutočnosti a dôkazov bez viny strany sporu sa rozumie nemožnosť procesného uplatnenia

v takej situácii, keď sporová strana tieto dôkazy a skutočnosti nemohla označiť či predložiť, pretože o
nich nevedela, a ani inak nezavinila nesplnenie tejto svojej povinnosti. Ak odvolateľ v odvolaní neuvádza
žiadne také skutočnosti a tvrdenia vzťahujúcu sa na danú situáciu a neosvedčuje, že nemohol ten
ktorý dôkaz bez svojej viny označiť alebo predložiť, nie je možné ani posúdiť, či bola splnená zákonom
stanovená podmienka pre možnosť uplatnenia nových dôkazov a skutočností.

25. Na základe vyššie uvedeného odvolací súd konštatuje, že aj ďalšia odvolacia námietka žalovaného,
týkajúca sa povolenia splácať prisúdenú sumu v splátkach, nebola uplatnená včas. Ako uviedol aj
samotný žalobca vo svojom vyjadrení k odvolaniu žalovaného, žalovaný bol pred podaním žaloby na
súd dvakrát písomne vyzvaný k náhrade škody, pričom aj vo výzve zo dňa 02.11.2017 bol žalovaný

oboznámený s tým, že riešiť náhradu škody je možné aj uzatvorením dohody o splátkach podľa
zákona č. 374/2014 Z. z. o pohľadávkach štátu v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon o
pohľadávkach štátu“). Žalovaný však na písomnú výzvu a túto možnosť žiadnym spôsobom nereagoval
a neprejavil snahu o takéto riešenie, preto sa žalobca domáhal svojho nároku na náhradu škody
súdnou cestou. Žalovaný však ani následne v konaní pred súdom prvej inštancie nepoukázal na svoju

nepriaznivé sociálne, finančné a majetkové pomery a nepožiadal a možnosť uhradiť žalovanú sumu
v priznaných splátkach. Vzhľadom na vyššie uvedené odvolací súd konštatuje, že ďalšie tvrdenia
žalovaného predstavujú prostriedky procesnej obrany, ktoré tento neuplatnil v konaní pred súdom prvej
inštancie, preto v zmysle § 366 C.s.p. sa odvolací súd nemôže novotami uplatnenými žalovaným až v
odvolacom konaní zaoberať.

26. Nakoľko vyššie žalovaným predložené nové dôkazy mohol žalovaný uplatniť pred súdom prvej
inštancie, pričom tak neučinil vlastnou vinou, uvedené dôkazy nie sú novotami v zmysle ustanovenia §
366písmena/ažd/C.sp.,ktorýmibysaodvolacísúdmalzaoberať,nakoľkoakoužbolouvedenévyššie,
žalovaný bol poučený písomne preukázateľným spôsobom tak, že všetky dôkazy musí predložiť alebo

označiť najneskôr do vyhlásenia rozhodnutia vo veci samej, pretože na dôkazy predložené a označené
neskôr súd neprihliada. Takto poučený účastník nemá možnosť uplatniť odvolací dôvod založený na
skutočnostiachaleboinýchdôkazoch,ktorédoterazneboliuplatnené,t.j.uplatnísatzv.neúplnáapelácia
stojaca na báze účastníkovi poskytnutého poučenia o obmedzení (ohraničení) jeho možnosti predložiť
alebo označiť všetky dôkazy, pretože na dôkazy predložené a označené neskôr súd neprihliada. V

prípade, že žalovaný využil odvolací dôvod založený na skutočnostiach alebo iných dôkazoch, ktoré
doteraz neboli uplatnené, a odvolací súd by nerešpektoval, že u žalovaného sa uplatní tzv. neúplná
apelácia, došlo by k chybnému postupu súdu. Z týchto dôvodov odvolací súd nemohol postupovať tak,
že by na danú žiadosť o umožnenie uhrádzať dlžnú sumu v splátkach, alebo o jej primerané zníženie,
ako prostriedku procesnej obrany prihliadal, nakoľko bola uplatnená až v odvolacom konaní.

27. Žalovaný v odvolacom konaní neuviedol žiadne také námietky, ktoré by boli spôsobilé spochybniť
správnosť záverov súdu prvej inštancie. Súd prvej inštancie správne rozhodol aj o náhrade trov konaniaprihliadajúc na procesnú úspešnosť žalobcu, ktorému by nárok na náhradu trov konania patril, a jeho
výslovné vzdanie sa nároku na náhradu trov, z ktorých dôvodov nepriznal trovy žiadnej strane sporu.

28. Odvolacím súdom uvádzané skutočnosti nevylučujú postup, ktorý spomenul žalobca vo svojom
vyjadrení, o možnosti a jeho prípadnom záujme uzatvoriť so žalovaným dohody o splátkach podľa
zákona č. 374/2014 Z. z. o pohľadávkach štátu v znení neskorších predpisov, aj po právoplatnosti
rozhodnutia vo veci samej.

29. S prihliadnutím na vyššie uvedené dôvody odvolací súd postupom vyplývajúcim z ustanovenia § 387
ods. 1, 2 C.s.p. rozsudok súdu prvej inštancie ako vecne správny potvrdil.

30. O nároku na náhradu trov odvolacieho konania rozhodol odvolací súd podľa ustanovenia § 396 ods.
1 C.s.p. v spojení s ustanovením § 255 ods. 1 a § 262 ods. 1 C.s.p.. Dôvodom takéhoto rozhodnutia
bola skutočnosť, že v odvolacom konaní bol žalobca sporovou stranou, ktorá mala v odvolacom konaní

úspech v celom rozsahu, preto mu súd priznal nárok na náhradu trov odvolacieho konania proti
žalovanému v rozsahu 100 % a zároveň žalovaný v odvolacom konaní úspech nemal. O výške náhrady
trov konania rozhodne v zmysle ustanovenia § 262 ods. 2 súd prvej inštancie po právoplatnosti tohto
rozhodnutia odvolacieho súdu samostatným uznesením.

31. Rozhodnutie bolo prijaté senátom Krajského súdu v Prešove v pomere hlasov 3 : 0 (§ 393 ods. 2,
posledná veta C.s.p.).

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku odvolanie nie je prípustné.
Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 C.s.p.) v lehote

dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý
rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia
opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 C.s.p.).
Dovolateľ musí byť s výnimkou prípadov podľa § 429 ods. 2 v dovolacom konaní zastúpený advokátom.
Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 C.s.p.).

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 C.s.p.).