Rozsudok ,
Potvrdené Judgement was issued on Wednesday, November 29, 2018

Súd: Krajský súd Prešov
Spisová značka: 11Co/77/2018

Identifikačné číslo súdneho spisu: 8717201882
Dátum vydania rozhodnutia: 29. 11. 2018
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Viera Zoľáková

ECLI: ECLI:SK:KSPO:2018:8717201882.2

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Prešove v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Viery Zoľákovej a členov senátu

JUDr. Mareka Košča a JUDr. Milana Majerníka v právnej veci žalobcu: Prima banka Slovensko, a.s.,
IČO: 31 575 951, so sídlom Hodžova 11, 010 11 Žilina, proti žalovanej: H. V., C..: XX.X.XXXX, S. B.
XXX, XXX XX W. M. M., o zaplatenie 3.253,84 eur s príslušenstvom, o odvolaní žalobcu proti rozsudku
Okresného súdu Poprad č.k. 11Csp/32/2017-43 zo dňa 22.5.2018, jednohlasne takto

r o z h o d o l :

Potvrdzuje rozsudok súdu prvej inštancie v napadnutej časti o splatnosti prisúdených pohľadávok.

Sporovým stranám nepriznáva nárok na náhradu trov konania.

o d ô v o d n e n i e :

1. Okresný súd Prešov (ďalej len „súd prvej inštancie“) napadnutým rozsudkom uložil v I. výroku

žalovanej povinnosť zaplatiť žalobcovi istinu vo výške 3.253,84 eur, úrok 165,50 eur, úrok z omeškania
1,48 eur, úrok z omeškania vo výške 5 % ročne z nezaplatenej istiny 3.253,84 eur odo dňa 31.1.2017 do
zaplatenia, úrok z omeškania vo výške 5 % ročne z nezaplatených úrokov 165,50 eur odo dňa 31.1.2017
do zaplatenia, a to v pravidelných mesačných splátkach vo výške 120,- eur splatných vždy do 28. dňa
v mesiaci počnúc právoplatnosťou rozsudku až do úplného vyrovnania s tým, že nezaplatením jednej
splátky stane sa splatný celý dlh. V II. výroku rozsudku vyslovil, že žalobca má právo na náhradu trov
konania voči žalovanej v rozsahu 100 %, o výške tejto náhrady bude rozhodnuté súdom samostatným

uznesením.

2. Na základe vykonaného dokazovania mal súd prvej inštancie preukázaný skutkový stav, že žalobca
na základe medzi stranami sporu uzatvorenej úverovej zmluvy č. XXXXX zo dňa 21.3.2013 poskytol
žalovanej finančné prostriedky vo výške 4.000,- eur. Poskytnutý úver a úroky sa žalovaná zaviazala
splácať v pravidelných mesačných splátkach v počte 120, výška mesačnej splátky 71,67 eur. Celková
čiastka, ktorú musel klient zaplatiť je 8.839,20 eur. Po vyčerpaní poskytnutého úveru žalovaná porušila

svoje zmluvné povinnosti, a preto bola listom zo dňa 30.1.2017 vyzvaná na predčasné splatenie
poskytnutého úveru v lehote do 9.2.2017. Pohľadávka žalobcu voči žalovanej ku dňu 10.2.2017
predstavovala istinu 3.480,82 eur s prísl..

3. Zistený skutkový stav súd prvej inštancie právne posúdil v zmysle ustanovenia § 497, § 499, § 502
ods. 1, § 708 ods. 1, § 710, § 715 ods. 2 zákona č. 513/1991 Zb. Obchodný zákonník v znení neskorších
predpisov (ďalej len „Obchodný zákonník“).

4. Vzhľadom na právne posúdenie zisteného skutkového stavu mal súd prvej inštancie za to, že žaloba je
dôvodná. Súd prvej inštancie mal za preukázané, že medzi účastníkmi bola dojednaná zmluva o úvere,
nazákladektorejžalobcaposkytolžalovanejpôžičkuvovýške4.000,-eur.Žalovanásazaviazalasplácaťposkytnutú pôžičku v pravidelných mesačných splátkach, čo zo strany žalovanej bolo porušené, nakoľko
ku dňu vyhlásenia predčasnej splatnosti úveru dlhovala žalobcovi istinu vo výške 3.480,82 eur. Súd prvej
inštancie vyhovel návrhu v časti istiny, v časti príslušenstva a vyčíslených úrokov z omeškania. Ďalej

uviedol, že žalovaná uznala dlh a súd vyhovel návrhu žalovanej uhrádzať dlh v pravidelných mesačných
splátkachvovýške120,-eur,splatnýchvždydo28.dňavmesiaci,počnúcdňomprávoplatnostirozsudku
až do úplného vyrovnania s tým, že neuhradením jednej splátky stane sa splatným celý dlh, a to z
dôvodu, že jedná sa o vysokú sumu a aj vzhľadom na prejavenú vôľu zo strany žalovanej uhrádzať tento
dlh, súd umožnil žalovanej dlžnú sumu splácať v pravidelných mesačných splátkach.

5. O nároku na náhradu trov konania rozhodol súd prvej inštancie podľa § 262 ods. 1, 2 CSP v spojení
s § 255 ods. 1 CSP a žalobcovi priznal nárok na náhradu trov konania voči žalovanej v plnom rozsahu
100 %, pretože bol plne úspešný.

6. Proti tomuto rozsudku v časti o povolení žalovanej splácať dlh v splátkach po 120,- eur mesačne

podalvzákonomstanovenejlehoteodvolaniežalobca.Žalobcamázato,žesúddostatočneneodôvodnil
časť, ktorou povolil žalovanej splácať dlh v splátkach a namietal, že súd prvej inštancie vec nesprávne
právne posúdil. Poukázal na konštantnú judikatúru vo vzťahu k náležitému a správnemu odôvodňovaniu
súdnych rozhodnutí. Žalobca má za to, že súd nedostatočne zistil skutkový stav týkajúci sa možností
žalovanej uhradiť dlžnú pohľadávku v splátkach. Súd prvej inštancie sa totiž vôbec nezaoberal

majetkovými pomermi žalovanej. Žalobca má za to, že nie je možné považovať súdne rozhodnutie
za dostatočne odôvodnené, jasné a určité, ak súd priznáva plnenie v splátkach, avšak svoj názor
súd nepodloží náležitou právnou argumentáciou a nepodloží riadne vykonaným dokazovaním. Súd
umožnil žalovanej splácať dlh v splátkach po 120,- eur mesačne, pričom neuviedol, akým spôsobom
posúdil komplexné pomery žalovanej, ktoré by odôvodňovali umožniť mu splácať žalovanú istinu s

príslušenstvom v splátkach. Podľa názoru žalobcu súd svojvoľne rozhodol bez náležitého odôvodnenia,
pričom priznanie dlhu v splátkach je výnimočným oprávnením. Žalovaná nepredložila nijaký dôkaz, ktorý
by odôvodňoval možnosť pripustenia splátok. Súd priznaním možnosti plnenia dlhu v splátkach po 120,-
eur, postupoval v rozpore so zákonom. Rozhodnutie súdu musí byť spravodlivé a nemôže výrazne
zvýhodňovať jednu zo strán na úkor druhej. Výkon práva, ktorý motivuje k neplneniu si zmluvných

povinností, nie je v súlade so spravodlivou ochranou porušených práv zakotvenou Civilným sporovým
poriadkom. Nie je možné prihliadnuť len na finančnú situáciu žalovanej, pretože žalobca má nepochybne
právo, aby mu jeho pohľadávka bola zaplatená v primeranej lehote a je potrebné rešpektovať zásadu
spravodlivosti uvedenú v čl. 2 ods. 1 CSP. Žalobca má za to, že výška priznanej splátky je neadekvátna
výške žalovanej pohľadávky, pretože lehota na splatenie pohľadávky sa predĺžila do takej miery, že sa

tým poprel samotný účel súdneho konania a takéto rozhodnutie nevedie k odstráneniu právnej neistoty.
Žalobca poukazuje na skutočnosť, že žalovaná neprejavila žiadnu snahu svoj záväzok aspoň čiastočne
plniť. Súd musí prihliadať nielen na pomery žalovanej, ale aj na záujmy žalobcu. Ďalej žalobca poukázal
na judikatúru krajských súdov týkajúcu sa priznania plnenia v splátkach a odôvodnenia rozhodnutia.
Poukázal, že procesná úprava § 232 ods. 2 až 4 CSP ako hlavné (prioritné) pravidlo určuje, že v

prípade povinnosti uloženej súdom je túto povinný subjekt splniť do troch dní od právoplatnosti rozsudku.
Výnimkaztejtozásadyjezaloženánavlastnejúvahesúdu,žepokiaľsajednáopeňažnéplnenienemusí
byť zaplatené do troch dní od právoplatnosti rozhodnutia, ale v dlhšej lehote. Za takúto dlhšiu lehotu
je pritom nad akúkoľvek pochybnosť potrebné považovať, i napriek výslovnému zneniu ust. § 232 ods.
3 posledná veta CSP, tiež plnenie vo forme splátok. Len výnimočne v odôvodnených prípadoch môže

súd určiť dlhšiu ako zákonom určenú lehotu na plnenie. Každá takáto výnimka sa považuje za osobitnú
(exkluzívnu) výhodu povinného (dlžníka), ktorá však nesmie neprimerane zasahovať do právoplatne
priznaných práv oprávneného (veriteľa). Uvedená exkluzivita povinného musí byť podložená zistením
všetkých potrebných skutočností, ktoré by presvedčivo zdôvodnili záver súdu, že vzhľadom na povahu
prejednávanej veci je vhodné určiť, že peňažné plnenie možno uskutočniť v splátkach (por. R 87/1966).

Hľadiskami pre úvahu súdu, či sa má žalovanému, ktorému platobnú povinnosť určil, priznať výhoda
splátok, bude najmä výška priznaného plnenia, platobná schopnosť žalovaného, žalovaným prejavená
snaha o plnenie záväzku počas konania, možnosť žalobcu domáhať sa plnenia jednotlivých splátok v
prípade ich nedodržania a skutočnosť, či by prípadné zdržanie sa v plnení súdom ustanovenej povinnosti
nedodržaním jednotlivých splátok nebolo v riešenom prípade vzhľadom na osobné pomery žalobcu

príliš ťaživé (por. R V/1968). Pritom je potrebné zohľadniť, že výška splátok musí odrážať nie len
osobné pomery žalovaného, ale tiež zodpovedať výške priznaného plnenia tak, aby k uspokojeniu
žalobcu došlo v primeranej dobe. V opačnom prípade by došlo k narušeniu vyváženosti záujmov oboch
účastníkov v smere faktického popretia právoplatne priznaných práv či k možnému vzniku inej ujmyna oprávnených záujmoch žalobcu (por. rozsudok NS SR sp. zn. 7Cdo/116/2012 zo dňa 18.3.2013).
Súd prvej inštancie v rozpore s ust. § 220 ods. 2 CSP pritom v odôvodnení neuviedol ani stanoviská
strán v otázke lehoty plnenia, ani z akých skutočností vo svojom rozhodnutí o lehote plnenia vyšiel,

ani podľa akého ustanovenia zákona lehotu na plnenie právne posúdil a rovnako ani akými úvahami
sa pri právnom posudzovaní tejto otázky, predovšetkým v kontexte už odvolacím súdom vyjadrených,
rozhodovacou praxou uznávaných hľadísk, riadil. Možno preto konštatovať, že rozhodnutie súdu prvej
inštancie vo vzťahu k určeniu dlhšej splatnosti peňažného plnenia odôvodnenie vôbec neobsahovalo a
tento nedostatok odôvodnenia možno bezpochyby považovať za už zmienenú celkom ojedinelú situáciu

(extrém) pri odôvodňovaní rozhodnutia a nie iba nespokojnosť odvolateľa so zdôvodnením. Z pohľadu
uplatnenéhoodvolaciehodôvodujepretentonedostatokrozhodnutiesúduprvejinštancieourčenídlhšej
lehoty na plnenie nepreskúmateľným, čo zakladá nesprávnosť postupu súdu, ktorým sa odníma strane
sporu možnosť uskutočňovať jej procesné práva, a tým dôvodnosť žalobcom uplatneného odvolacieho
dôvodu podľa ust. § 365 ods. 1 písm. b) CSP. Navrhol, aby odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie v
napadnutomrozsahuzmenilazaviazalžalovanúuhradiťdlžnúsumudo3dníodprávoplatnostirozsudku

a zároveň, aby žalobcovi priznal aj náhradu trov odvolacieho konania vo výške zaplateného súdneho
poplatku.

7. Na základe doručenej výzvy súdu prvej inštancie sa žalovaná k podanému odvolaniu žalobcu
nevyjadrila.

8. Krajský súd v Prešove ako súd odvolací (§ 34 zákona č. 160/2015 Z. z. Civilný sporový poriadok,
ďalej len „CSP“) po zistení, že odvolanie bolo podané v zákonom stanovenej lehote (§ 362 ods. 1 CSP),
oprávnenou osobou (§ 359 CSP) proti rozhodnutiu, proti ktorému je odvolanie prípustné (§ 357 CSP),
preskúmal napadnuté rozhodnutie, ako aj konanie mu predchádzajúce v zmysle zásad vyplývajúcich z

ust. § 379 a nasl. CSP, bez nariadenia pojednávania (§ 385 CSP a contrario) a na tomto pojednávaní
zopakoval, či doplnil dokazovanie vykonané prvoinštančným súdom. Právnym dôsledkom takéhoto
postupu odvolacieho súdu je jeho viazanosť skutkovým stavom zisteným súdom prvej inštancie (§ 382,
§ 385 CSP). Pri preskúmavaní napadnutého rozsudku bol odvolací súd viazaný dôvodmi podaného
odvolania do tej miery, že nebol oprávnený tento rozsudok preskúmavať z iných dôvodov, než ktoré

boli výslovne uvedené v podanom odvolaní. Výnimkou by mohli byť len vady konania, ktoré sa týkajú
procesných podmienok, aj keď neboli v odvolacích dôvodoch uplatnené (§ 380 ods. 1, 2 CSP). Pretože
rozsudok vo veci samej musí byť verejne vyhlásený, odvolací súd uverejnil v zákonom stanovenej lehote
miesto a čas verejného vyhlásenia rozsudku na úradnej tabuli súdu a webovej stránke Krajského súdu
v Prešove (§ 378 ods. 2, § 219 ods. 1, 3 CSP). Po prieskume napadnutého rozhodnutia podľa vyššie

uvedených zásad (§ 379, § 380 ods. 1, 2 CSP) dospel odvolací súd k záveru, že odvolanie žalobcu
nie je dôvodné.

9. Podľa § 387 ods. 1 CSP, odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie potvrdí, ak je vo výroku vecne
správne.

Podľa § 387 ods. 2 CSP, ak sa odvolací súd v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením napadnutého
rozhodnutia, môže sa v odôvodnení obmedziť len na skonštatovanie správnosti dôvodov napadnutého
rozhodnutia, prípadne doplniť na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia ďalšie dôvody.

10. V odvolacom konaní z dispozičnej zásady vyplýva, že odvolací súd vec prejedná v medziach, v

ktorých sa odvolateľ domáha prieskumu. Určením rozsahu napadnutia rozhodnutia súdu prvej inštancie
odvolateľ nielen vymedzuje to, ohľadne akých výrokov u rozhodnutia súdu prvej inštancie nastal
suspenzívny účinok odvolania, ale súčasne stanoví medze, v ktorých je odvolací súd oprávnený
a povinný rozhodnutie súdu prvej inštancie preskúmať. Predmetom odvolacieho konania bolo len
posúdenie otázky určenia splatnosti prisúdenej sumy s príslušenstvom. Pri viazanosti rozsahom a

dôvodmi odvolania sa odvolací súd nezaoberal vecnou správnosťou rozsudku súdu prvej inštancie vo
veci samej.

11. Jedným z podstatných odvolacích argumentov žalobcu bolo tvrdenie, že súd prvej inštancie
nesprávne právne posúdil splnenie podmienok pre priznanie možnosti žalovanej plniť dlh v splátkach

(§ 365 ods. 1 písm. h) CSP).

12. Nesprávnym právnym posúdením veci je omyl súdu pri aplikácii práva na zistený skutkový stav. O
nesprávnu aplikáciu právnych predpisov ide vtedy, ak súd nepoužil správny právny predpis alebo aksíce aplikoval správny právny predpis, nesprávne ho ale interpretoval alebo ak zo správnych skutkových
záverov vyvodil nesprávne právne závery (uznesenie Najvyššieho súdu SR z 27. júla 2011, sp. zn.
7Cdo/7/2010).

13. Podľa ust. § 232, ods. 3 CSP, lehota na plnenie je tri dni a plynie od právoplatnosti rozsudku. Súd
môže v odôvodnených prípadoch určiť dlhšiu lehotu.
Podľa ust. § 232, ods. 4 CSP, ak súd uložil povinnosť plniť opakujúce sa a v budúcnosti splatné dávky
a splátky, vykonateľnosť týchto dávok a splátok sa spravuje poradím ich splatnosti, ak súd nerozhodne

inak; súd môže rozhodnúť, že omeškanie s plnením jednej dávky alebo splátky má za následok splatnosť
celého plnenia.

14. Ak má súd za to, že v prejednávanom prípade je namieste určiť na plnenie dlhšiu lehotu alebo
určiť, že plnenie sa má uskutočniť v splátkach, táto časť výroku rozhodnutia súdu musí byť podložená
zistením všetkých potrebných skutočností, ktoré by presvedčivo zdôvodnili záver súdu, že vzhľadom

na povahu prejednávanej veci, na povinný nárok a osobné pomery účastníkov je vhodné určiť na
splnenie lehotu dlhšiu než tri dni od právoplatnosti rozsudku, alebo určiť, že peňažné plnenie možno
uskutočniť v splátkach. Hľadiskami pre úvahu súdu, či má žalovanému, ktorého platobnú povinnosť určil,
priznať výhodu splátok, bude najmä výška priznaného plnenia, platobná schopnosť žalovaného aj v
konaní prejavená snaha o plnenie záväzku, možnosť žalobcu domáhať sa plnenia jednotlivých splátok

v prípade ich nedodržania a skutočnosť, či by prípadné zdržanie v plnení súdom ustanovenej povinnosti
nedodržaním jednotlivých splátok nebolo v riešenom prípade vzhľadom na osobné pomery žalobcu príliš
ťaživé (porovnaj RV/1968).

15. Námietku žalobca, že súd priznaním možnosti plnenia v splátkach po 120,- eur mesačne postupoval

v rozpore so zákonom a výrazne zvýhodnil jednu zo strán na úkor druhej, považuje odvolací súd za
irelevantnú vzhľadom na to, že samotný žalobca uvádza v odvolaní chybnú výšku mesačnej splátky a
z toho vyplývajúcu dlhšiu dobu splácania priznanej istiny.

16. Odvolací súd poukazuje na skutočnosť, že z úverovej zmluvy č. XXXXXXXXXXXXXXXX, na základe

ktorej žalobca poskytol žalovanej peňažné prostriedky vo výške 4.000,- eur vyplýva, že žalovaná
sa zaviazala splácať úver a úroky v pravidelných mesačných anuitných splátkach a celý úver aj s
príslušenstvom bola povinná splatiť do 27.2.2023. Výška splátky bola dohodnutá na 71,67 eur. Teraz
súd prvej inštancie povolil splátku vo výška stanovenej na 120,- eur mesačne, splatnej vždy do 28. dňa
v mesiaci, počnúc mesiacom nasledujúcim po právoplatnosti rozsudku. Z uvedeného teda vyplýva, že

istina bude splatená do necelých 2 rokov a môžu byť splatené úroky a úroky z omeškania. Táto lehota je
kratšia ako celková splatnosť pohľadávky, preto sa nejaví ako dôvodné prihliadať na použité argumenty
a žalobcom uvádzanú rozhodovaciu prax. Zvýšenie mesačnej splátky o takmer 70 % oproti pôvodne
dohodnutej výške mesačnej splátky nie je možné hodnotiť ako faktor motivujúci k neplneniu si zmluvných
povinností a postup súdu v rozpore so spravodlivou ochranou porušených práv.

17. S odvolacou námietkou odvolateľa, že súd pri rozhodovaní o povinnosti žalovanej zaplatiť dlh v
splátkach postupoval v rozpore so zákonom sa odvolací súd nestotožňuje a pri tomto namietanom
posúdení a priznaní možnosti splácať priznanú sumu žalovanou v splátkach po 120,- eur mesačne
odvolací súd konštatuje, že súd prvej inštancie prijal správny záver vzhľadom na posúdenie jednotlivých

kritérií pre priznanie výhody splátok predstavujúcich v danom prípade hlavne výšku priznaného plnenia
a v konaní prejavená snaha zo strany žalovanej o plnenie záväzku v splátkach nedosahujúcich v
bežných pomeroch likvidačnú výšku a adekvátnych k výške žalovanej pohľadávky. S odkazom na
uvedené má odvolací súd za to, že súd prvej inštancie správne vec právne posúdil podľa ust. § 231
a § 232 CSP. Bezprostredne vo výroku rozhodnutia je súd oprávnený určiť, že peňažné plnenia bude

vykonané v splátkach (§ 232 ods. 3 CSP). Výška priznanej splátky je primeraná preukázaným a zisteným
skutočnostiam, ktorá aj s ohľadom dĺžku splácania priznanej istiny, nezhoršuje postavenie žalobcu a
uspokojenie jeho pohľadávky. Odvolací súd zároveň poukazuje na fakt, že žalovanej priznaná možnosť
splácať priznaný nárok v mesačných splátkach je súčasne podmienená výstrahou straty výhody splátok
v prípade omeškania čo i len jednej splátky.

18. Z uvedených dôvodov mal odvolací súd za to, že žalobcom uplatnené odvolacie dôvody nie sú
spôsobilé privodiť zmenu, či zrušenie rozsudku súdu prvej inštancie v napadnutej častiach o splatnosti
prisúdených pohľadávok.19. Odvolací súd postupom vyplývajúcim z ustanovenia § 387 ods. 1, 2 CSP rozsudok súdu prvej
inštancie v napadnutej časti ako vecne správny potvrdil.

20. O nároku na náhradu trov odvolacieho konania rozhodol odvolací súd podľa ustanovenia § 396 ods.
1 CSP v spojení s § 255 ods. 1 a § 262 ods. 2 CSP. Dôvodom takéhoto rozhodnutia bola skutočnosť,
že žalobca v odvolacom konaní úspech nemal a nemá právo na náhradu trov odvolacieho konania a
úspešná žalovaná si náhradu trov odvolacieho konania neuplatnila a vychádzajúc z obsahu spisu jej ani

v priebehu odvolacieho konania žiadne preukázateľné trovy nevznikli, preto odvolací súd rozhodol tak,
že nárok na náhradu trov odvolacieho konania sporovým stranám nepriznal.

21. Rozhodnutie bolo prijaté senátom Krajského súdu v Prešove v pomere hlasov 3 : 0 (§ 393 ods. 2,
posledná veta CSP).

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku odvolanie nie je prípustné.
Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP) v lehote
dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý
rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia
opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 CSP).

Dovolateľ musí byť s výnimkou prípadov podľa § 429 ods. 2 v dovolacom konaní zastúpený advokátom.
Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP).
V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh - § 428 CSP).