Rozsudok ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Judgement was issued on Tuesday, April 24, 2018

Súd: Okresný súd Lučenec
Spisová značka: 12Csp/91/2017

Identifikačné číslo súdneho spisu: 6617204382
Dátum vydania rozhodnutia: 24. 04. 2018
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Renáta Šulajová

ECLI: ECLI:SK:OSLC:2018:6617204382.12

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Lučenec sudkyňou JUDr. Renátou Šulajovou v spore žalobcu W. F., narodená

XX.XX.XXXX, bytom V. XXX/XX, B., zast. JUDr, Michal Sklenár, advokát, so sídlom Dunajská 30, 811
08 Bratislava, IČO: 35 805 731 proti žalovanému Endepro, s.r.o. v likvidácii, so sídlom Mlynské nivy 49,
821 09 Bratislava, IČO: 35 805 731, zast. advokátskou kanceláriou De mimimis, spol. s r. o. so sídlom
Bratislava, Lovinského 22, IČO: 36 868 949, v konaní o zaplatenie sumy 325,36 Eur s príslušenstvom,

r o z h o d o l :

Žaloba o zaplatenie sumy 325,36 Eur spolu s 5 % ročným úrokom z omeškania zo sumy 325,36 Eur od
07.03.2017 do zaplatenia s a z a m i e t a .

Žalovanému s a p r i z n á v a od žalobkyni náhrada trov konania v plnom rozsahu, o ktorej výške
rozhodne súd po právoplatnosti rozsudku osobitným uznesením.

o d ô v o d n e n i e :

1.Žalobca sa podanou žalobou domáhal od žalovaného zaplatenia sumy 325,36 Eur s príslušenstvom.
Uviedol, že dňa 11.11.2013 uzatvoril so žalovaným Zmluvu o spotrebiteľskom úvere č. 570221078
(ďalej len "Zmluva"). Žalobca v Zmluve vystupuje ako spotrebiteľ, keďže uzatvoril Zmluvu ako fyzická
osoba a pri uzatváraní a plnení Zmluvy nekonal v rámci predmetu svojej obchodnej činnosti alebo
inej podnikateľskej činnosti. Predmetná Zmluva je tak spotrebiteľskou zmluvou podľa všeobecných
ustanovení zákona č. 40/1964 Zb. Občianskeho zákonníka. Na žalobcu sa preto vzťahujú právne

predpisy na ochranu spotrebiteľa. Žalovaný je osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení Zmluvy koná v rámci
predmetu svojej obchodnej alebo inej podnikateľskej činnosti. Predmetom Zmluvy bolo poskytnutie
bezúčelového spotrebiteľského úveru. V zmysle uvedenej Zmluvy bol žalobcovi poskytnutý úver s
nasledujúcou špecifikáciou: celková výška úveru 1 200,--Eur, výška úrokovej sadzby 21,50 % ročne,
RPMN 57,17 %, počet týždenných splátok 100, celková čiastka splatná dlžníkom 2 517,67 Eur.

2. Uvedená Zmluva nie je v súlade s právnou úpravou ochrany spotrebiteľa a so zákonom č. 129/2010

Z. z. o spotrebiteľských úveroch a o iných úveroch a pôžičkách pre spotrebiteľov a o zmene a
doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov (ďalej aj ako "zákon o spotrebiteľských
úveroch") a s ďalšími predpismi slovenského právneho poriadku. Podľa zákona o spotrebiteľských
úveroch má spotrebiteľská zmluva v rámci ochrany a informovanosti spotrebiteľa obsahovať predpísané
povinné náležitosti. Ich absencia alebo prípadný nesúlad spôsobujú sankcie pre veriteľa podľa zákona
o spotrebiteľských úveroch.

3. Neprimeraná výška úrokovej sadzby
Výška úrokovej sadzby uvedená v predmetnej Zmluve nezodpovedá (v neprospech žalobcu)
výške priemernej úrokovej miery z úverov peňažných ústavov v čase uzavretia predmetnej
zmluvy. Podľa tabuľky priemerných úrokových mier z úverov obchodných bánk uverejnenejna internetovej stránke Národnej banky Slovenska(http://www.nbs.sk/sk/statisticke-udaje/udajove-
kategorie-sdds/urokove-sadzby/priemerne-urokove-miery-z-uverov-obchodnych bank) bola priemerná
hodnota ročnej úrokovej sadzby 11,27 % pre podobné typy úverov so začiatočnou fixáciou úrokovej

sadzby v mesiaci november 2013. V zmysle Zmluvy je dohodnutá ročná úroková sadzba úveru 21,50
%, čo predstavuje takmer dvojnásobok priemernej hodnoty v bankách.

4. Na základe vyššie uvedeného je potrebné vnímať výšku úrokovej sadzby v zmysle § 53 ods. 5 zákona
č. 40/1964 Zb. Občianskeho zákonníka ako neprijateľnú zmluvnú podmienku, ktorá je neplatná. Nakoľko

ide o neplatné zmluvné dojednanie treba naň prihliadať akoby vôbec nebolo obsahom Zmluvy. Zmluva
tak neobsahuje určenie výšky úrokovej sadzby ako povinnú náležitosť spotrebiteľského úveru podľa ust.
§ 9 ods. 2 zákona č. 129/2010 Z. z. o spotrebiteľských úveroch. Vzhľadom na uvedené sa Zmluva a
úver z nej vyplývajúci považuje v zmysle ust. § 9 ods. 2 v spojení s ust. § 11 ods. 1 zákona č. 129/2010
Z. z. o spotrebiteľských úveroch za bezúročný a bez poplatkov.

5. Neuvedenie výšky splátok istiny, úrokov a poplatkov
Žalovaný v Zmluve neuviedol spôsob započítania splátky úveru na istinu, úroky a poplatky ako to
vyžaduje zákon o spotrebiteľských úveroch. Spotrebiteľ má byť zrozumiteľne informovaný o termínoch
mesačnej splátky a o spôsobe započítania mesačnej splátky na istinu, úroky a prípadné poplatky. V
predmetnej Zmluve táto náležitosť chýba. Z ust. § 9 ods. 2 zákona o spotrebiteľských úveroch vyplýva,

že tam uvedené náležitosti musí obsahovať samotná zmluva. Je preto vylúčené, aby sa Zmluva pokiaľ
ide o tieto podstatné náležitosti odvolávala na inú listinu, napr. všeobecné obchodné podmienky alebo
splátkový kalendár. Súdy v takýchto prípadoch považujú neuvedenie spôsobu započítania splátky na
istinu,úrokyaprípadnépoplatkyzaneprijateľnúpodmienkuaakotakúzaneplatnúvzmysleustanovenia
§ 53 ods. 5 Občianskeho zákonníka.

6. Žalobca poukázal na rozhodnutia Krajského súdu Žilina zo dňa 28.06.2016 sp. zn. 5Co/214/2015,
Krajského súdu Trenčín zo dňa 25.06.2014 sp. zn. 6Co/523/2014, Krajského súdu Trnava zo dňa
25.01.2016 sp. zn. 23Co/65/2015.

7. Na naplnenie tejto náležitosti zmlúv o spotrebiteľských úveroch nestačí uvedenie výšky splátky tak
ako uvádza žalovaný, ale je potrebné určiť aká časť splátky je poukazovaná na jednotlivé jej zložky
(istinu, úrok, poplatky, prípadne iné).

8. Poukázal na ustanovenie § 11 ods. 1 zákona o spotrebiteľských úveroch, z ktorého vyplýva, že ak

zmluva o spotrebiteľskom úvere neobsahuje náležitosti podľa § 9 ods. 2 zákona o spotrebiteľských
úveroch, okrem iných aj výšku, počet a termíny splátok istiny, úrokov a iných poplatkov, prípadné
poradie, v ktorom sa budú splátky priraďovať k jednotlivým nesplateným zostatkom s rôznymi úrokovými
sadzbami spotrebiteľského úveru na účely jeho splatenia, tak sa poskytnutý úver považuje za bezúročný
a bez poplatkov.

9. Absencia termínu konečnej splatnosti
Povinnou náležitosťou spotrebiteľskej zmluvy je podľa § 9 ods. 2 zákona č. 129/2010 Z. z. o
spotrebiteľských úveroch termín konečnej splatnosti spotrebiteľského úveru. V predmetnej Zmluve síce
je uvedený počet splátok, avšak konkrétny konečný termín splatnosti uvedený nie je. V tomto smere

nemožno považovať za postačujúce ustanovenie v ktorom je uvedené, že termín konečnej splatnosti
úveru je siedmy deň 60 týždňa po dni uzavretia zmluvy. Požiadavku na uvádzanie konkrétneho dátumu
konečnej splatnosti úveru zaviedol zákonodarca s cieľom zvyšovania informovanosti spotrebiteľov, čím
vyžaduje pre riadnu zmluvu o spotrebiteľskom úvere i uvedenie osobitného údaja o dátume konečnej
splatnosti úveru, pričom nestačí len všeobecný odkaz na úhradu poslednej splátky. Uvedené vyplýva aj

z judikatúry slovenských súdov, napríklad rozhodnutie Krajského súdu Prešov zo dňa 14.07.2015 sp. zn.
17Co/2/2015, rozhodnutie Krajského súdu Košice zo dňa 29.01.2016 sp. zn. 2C/72/2015, rozhodnutie
Krajského súdu Košice zo dňa 18.02.2016 sp. zn. 16Co/267/2015.

10. Absencia doby trvania zmluvy

Ďalšou podstatnou náležitosťou zmlúv o spotrebiteľskom úvere je aj uvedenie doby trvania zmluvy. V
Zmluve nie je uvedená žiadna informácia, kedy sa predmetná Zmluva končí, preto podľa ust. § 11 ods.
1 zákona o spotrebiteľských úveroch to spôsobuje, že úver vyplývajúci z takejto zmluvy sa považuje za
bezúročný a bez poplatkový.11. Absencia adresy veriteľa na podanie reklamácie a sťažnosti
Zmluva tiež neobsahuje ďalšiu povinnú náležitosť vyžadovanú podľa ust. § 9 ods. 2 zákona o

spotrebiteľských úveroch, a tou je adresa veriteľa, na ktorej môže spotrebiteľ uplatniť reklamáciu alebo
sťažnosť. Tieto náležitosti sú síce uvedené na ďalšej strane zmluvy, avšak nasledujú až za podpisom
žalobcu, ktorý je na prvej strane za špecifikáciou úveru. Z tohto dôvodu je otázne, či bol s nimi žalobca
skutočne oboznámený, keďže aj samotné skladanie zmluvy je uspôsobené tak, aby prístup k týmto
"doplňujúcim" údajom bol čo najviac znepríjemnený a nepravdepodobný. Obsiahnutie náležitostí podľa

zákona o spotrebiteľských úveroch v Zmluve je tak len iluzórne a zavádzajúce, nakoľko pre priemerného
spotrebiteľa je takto vyhotovená spotrebiteľská zmluva neprehľadná a zmätočná. Na takéto nedostatky
zmlúv poukazuje aj rozhodovacia prax súdov SR, kde pre podporu vyššie uvedeného uvádzame
napríklad Uznesenie Najvyššieho súdu SR zo dňa 30.11.2011, sp. zn. 2 Cdo 245/2010, ktorý vyslovil
názor, že ak nie sú obchodné podmienky podpísané oboma zmluvnými stranami, dojednania, ktoré sú v
nich obsiahnuté ak im zákon povinne ukladá písomnú formu sú pre absenciu tejto predpísanej formy

neplatné. Tiež rozsudok Krajského súdu Trenčín sp. zn. 6Co/703/2014.

12. Z uvedeného je teda zrejmé, že Zmluva neobsahovala údaj o adrese veriteľa, na ktorej môže
spotrebiteľuplatniťreklamáciualebosťažnosť,keďžetentoúdajnebolsúčasťouzmluvy,alelensúčasťou
VOP, ktoré neboli stranami podpísané (nie je ani zrejmé, či sa s nimi spotrebiteľ vôbec oboznámil) a na

ktoré sa z tohto dôvodu nemôže nahliadať ako na platnú súčasť Zmluvy odsúhlasenú oboma zmluvnými
stranami. Ak zmluva o spotrebiteľskom úvere neobsahuje náležitosti podľa § 9 ods. 2 (adresa veriteľa,
na ktorej môže spotrebiteľ uplatniť reklamáciu alebo sťažnosť), považuje sa poskytnutý spotrebiteľský
úver zo zákona za bezúročný a bez poplatkov.

13. Žalovaný so žalobcom spoločne so Zmluvou o spotrebiteľskom úvere uzavrel dňa 11.11.2013
aj Zmluvu o zabezpečení splátok úveru závislú na zmluve o úvere, ktorá je v absolútnom rozpore
s dobrými mravmi, v rozpore so zákonom o spotrebiteľských úveroch a Občianskym zákonníkom.
Obdobné poplatky, ako sú obsiahnuté v Dohode o službách, sú považované za neprijateľnú zmluvnú
podmienku, pretože neslúžia po materiálnej stránke spotrebiteľovi a ani jeho záujmom. Uvedené vyplýva

aj z rozsudku Krajského súdu v Banskej Bystrici zo dňa 24.02.2016, v rámci ktorého súd Dohodu o
poskytovaní služieb súd posúdil ako uzavretú v rozpore s dobrými mravmi, pretože na jej základe sú
spotrebiteľovi vnútené služby, o ktoré vôbec nepožiadal, a ide o záväzok spotrebiteľa zaplatiť za niečo,
čo mu ani nebolo dodané.

14. Na základe vyššie uvedeného má za to, že Dohoda o poskytnutí služby uzatvorená medzi
spotrebiteľom a veriteľom je neplatná. Zmluva o zabezpečení splátok úveru predstavuje neprijateľnú
zmluvnú podmienku, a je neplatná. Obdobné poplatky, ktoré súvisia so Zmluvou, sú považované za
neprijateľnú zmluvnú podmienku, pretože neslúžia po materiálnej stránke spotrebiteľovi a jeho záujmom.

15. Žalobca sa zrejmý nesúlad Zmluvy so zákonom pokúsil so žalovaným riešiť mimosúdnou cestou.
Žalovaný bol predžalobnou výzvou zo dňa 16.02.2017 upozornený na nedostatky a zrejmé rozpory
Zmluvy so zákonom. Žalovaný na predžalobnú výzvu nereagoval, preto žalobca v záujme ochrany
svojich práv je nútený pristúpiť k tejto žalobe. Na základe vyššie uvedeného bol poskytnutý úver zo
Zmluvy bezúročný a bez poplatkov, čo znamená, že žalobca mal povinnosť splatiť úver len do výšky

skutočnej istiny, ktorá sa rovná výške úveru v sume 1 200,--Eur. Žalobca vyplatil celú výšku úveru zo
Zmluvy (1 200,--Eur) ako aj čiastočne odmenu zo Zmluvy o zabezpečení splátok (325,36 Eur). Žalobca
tak spolu splatil žalovanému sumu 1 525,36 Eur, teda o 325,36 Eur viac ako si požičal. Preplatok vo
výške 325,36 Eur tak zakladá bezdôvodné obohatenie žalovaného na úkor žalobcu. Podľa ust. § 451
ods. 2 zákona č. 40/1964 Zb. Občiansky zákonník, bezdôvodným obohatením je majetkový prospech

získanýplnenímbezprávnehodôvodu,plnenímzneplatnéhoprávnehoúkonualeboplnenímzprávneho
dôvodu, ktorý odpadol, ako aj majetkový prospech z nepoctivých zdrojov. Žalobca požaduje vrátiť
preplatok späť z titulu bezdôvodného obohatenia žalovaného spolu so zákonným úrokom z omeškania
vo výške 5 % ročne zo sumy 325,36 Eur od 07.03.2017, kedy žalovanému uplynula lehota po márnej
výzve na mimosúdnu dohodu (t.j. najneskôr v tento deň už žalovaný vedel o bezdôvodnom obohatení

a mal možnosť ho zaplatiť na účet žalobcu) až do zaplatenia.

16. Žalobca k podanému odporu zo strany žalovaného uviedol, že v tomto prípade je absolútne zrejmé,
že Zmluva je objektívne v rozpore so Zákonom o spotrebiteľských úveroch a že zákonná sankcia zatakéto porušenie je bezúročnosť a bez poplatkovosť Zmluvy. Právna úprava pritom neobsahuje žiadne
výnimky - teda ak nastane ktorékoľvek z porušení zákona (pre ktoré je stanovená sankcia bezúročnosti
a bez poplatkovosti), potom sa táto zákonná sankcia jednoducho musí uplatniť - bez výnimky (v žiadnom

ustanovení právnej úpravy nie je uvedená akákoľvek možnosť, že ak by nastalo niektoré z porušení, tak
by sa sankcia nemusela uplatniť). Túto skutočnosť nemôže a reálne ani nevie relevantne spochybniť
ani samotný žalovaný - v rámci písomných podaní sa preto žalovaný snaží prostredníctvom svojich
argumentov len rôznymi spôsobmi zľahčiť tieto porušenia zákona alebo vysvetliť, prečo vlastne k takému
porušeniu prišlo alebo presvedčiť súd o tom, že aj napriek rozporu Zmluvy so zákonom, je podľa jeho

názoru potrebné tieto skutočnosti posudzovať inak - teda vlastne žalovaný navrhuje, aby súd rozhodol
v rozpore s výslovným znením právnej úpravy.

17. Žalovaný sa odvoláva na premlčanie uplatneného nároku žalobcu z dôvodu, že od ukončenia
zmluvného vzťahu uplynuli viac ako tri roky.

18. Občiansky zákonník teda upravuje dve lehoty - subjektívnu (dvojročnú) a objektívnu (trojročnú, resp.
desaťročnú v prípade úmyselného bezdôvodného obohatenia). Plynutie subjektívnej lehoty je celkom
logicky naviazané na vznik vedomosti oprávnenej strany (v tomto prípade žalobca - spotrebiteľ) o tom,
že sa na jeho úkor niekto bezdôvodne obohatil. V tomto prípade je začiatok plynutia subjektívnej lehoty
viazanýnamoment,kedyprávnyzástupcažalobcuposúdilpodkladytýkajúcesažalobcu,prevzalprávne

zastúpenie žalobcu (t. j. konkrétne mesiac február 2017) a informoval žalobcu o tom, že žalovaný
sa na jeho úkor bezdôvodne obohatil, teda že žalobca má nárok na vydanie takéhoto bezdôvodného
obohatenia. Subjektívna lehota v tomto prípade teda stále plynie a uplatnenie nároku žalobcu na súde
bolo vykonané v priebehu jej plynutia (subjektívna lehota na uplatnenie nároku žalobcovi uplynie najskôr
mesiacom február 2028). Z pohľadu plynutia subjektívnej premlčacej lehoty je teda vznesená námietka

premlčania bezpredmetná.

19. Začiatok plynutia objektívnej premlčacej lehoty je naopak viazaný na objektívne skutočnosti, bez
ohľadu na subjektívnu stránku účastníkov právneho vzťahu (t. j. napr. vedomosť poškodenej osoby o
tom, že sa na jej úkor niekto bezdôvodne obohacuje). Objektívna premlčacia doba je v zmysle právnej

úpravyrozdelenánatrojročnúlehotuadesaťročnúlehotu,ktorásauplatnívprípadeúmyselnezískaného
bezdôvodného obohatenia. Bezdôvodné obohatenie získané žalovaným je úmyselným, a teda sa v
tomto prípade uplatní desaťročná objektívna premlčacia doba.

20. Aj keď Občiansky zákonník neupravuje úmysel, je na mieste v tomto prípade použiť analogicky

(analogia iuris) výklad podľa právneho predpisu, ktorý úmysel upravuje, a teda Trestný zákon (rovnakým
smerom sa uberá rozhodovacia prax súdov v obdobných veciach). V zmysle ust. § 15 zákona č.
300/2005 Z. z. Trestný zákon čin je spáchaný úmyselne, ak páchateľ chcel spôsobom uvedeným v
zákone porušiť alebo ohroziť záujem chránený zákonom (priamy úmysel); čin je spáchaný úmyselne
aj vtedy, ak páchateľ vedel, že svojím konaním môže také porušenie alebo ohrozenie spôsobiť a pre

prípad, že ich spôsobí bol s tým uzrozumený (nepriamy úmysel).

21. V tomto prípade je na strane bezdôvodne obohateného subjektu právnická osoba, ktorá ako taká
nemá a nemôže mať úmysel, ako psychický stav. Z tohto dôvodu je možné posúdenie úmyslu odvodiť
od okolností týkajúcich sa osôb, ktoré konajú v mene právnickej osoby. Za týmto účelom ako výkladové

pravidlo slúži najmä zákon č. 91/2016 Z. z. o trestnej zodpovednosti právnických osôb, ktorý takúto
situáciu výslovne rieši. Trestná zodpovednosť právnickej osoby sa v zmysle zákona vyvodzuje na
základe tzv. identifikačnej teórie. Táto teória je založená na predstave personifikácie právnickej osoby.
Z dôvodu, že právnická osoba nemá prirodzenú vnútornú schopnosť konať, konajú za ňu priamo alebo
nepriamo určité fyzické osoby. Právnická osoba sa stotožňuje s konaním a myslením týchto osôb, ktoré

sa nazývajú orgány právnickej osoby. Tieto orgány konajú vo sfére ich pôsobnosti a právomoci a toto
konanie sa prejavuje ako konanie právnickej osoby. V trestnoprávnom kontexte personifikácia právnickej
osoby naznačuje, že v čase úmyslu páchať trestný čin a v čase jeho spáchania je orgán právnickej osoby
súčasne aj právnickou osobou. Podľa tejto teórie môže byť právnická osoba zodpovedná za konanie
svojich orgánov alebo zástupcov.

22. Žalovaný ako podnikateľský subjekt koná na vlastnú zodpovednosť a jeho orgány sú povinné konať
s odbornou starostlivosťou, najmä sú povinné si zaobstarať všetky dostupné informácie potrebné pre
rozhodovanie a vykonávanie konkrétnych právnych úkonov. Žalovaný je pritom subjekt, ktorý poskytujeúvery v rámci predmetu svojej činnosti už 15 rokov a je tiež subjektom v prospech ktorého bola vydaná
licencia NBS.

23. Pre kvalifikáciu bezdôvodného obohatenia ako úmyselného je postačujúce, ak by išlo o nepriamy
úmysel žalovaného. Žalobca má za to, že skutkové okolnosti tejto veci nasvedčujú tomu, že išlo
o priamy úmysel žalovaného, pričom minimálne nepriamy úmysel žalovaného možno považovať za
jednoznačný. Nepriamy úmysel znamená, že žalovaný vedel, že svojím konaním môže také porušenie
alebo ohrozenie spôsobiť a pre prípad, že ich spôsobí bol s tým uzrozumený. Vedomosť žalovaného o

právnejúpraveajejpodmienkachjevtomtoprípadenespochybniteľnou(žalovanýbyvopačnomprípade
nebol schopný vôbec vytvoriť úverovú zmluvu), rovnako ako je nespochybniteľnou vedomosť o tom, že
žalovaný plnil na jeho účet finančné prostriedky vo výške istiny, úrokov a poplatkov (v opačnom prípade
by žalovaný vyzýval obratom žalobcu na uhradenie dlžnej časti sumy, ako je jeho bežnou praxou).

24. Bezdôvodné obohatenie na strane žalovaného spočíva v tom, že prijíma od svojich klientov

finančné plnenie v súvislosti s úverovými zmluvami, ktoré sú buď od počiatku neplatné (v takom
prípade je bezdôvodným obohatením celé prijaté plnenie) alebo sa v zmysle zákona o spotrebiteľských
úveroch považujú za bezúročné a bez poplatkov (v takom prípade je bezdôvodným obohatením plnenie
spočívajúce v úrokoch a poplatkov zaplatených dlžníkom).

25. Žalovaného úmysel je celkom jednoznačne viditeľný aj pri posúdení množstva rozhodnutí súdov
Slovenskej republiky a kontrolných orgánov, ktoré v rámci desiatok prípadov opakovane rozhodujú, že
žalovaný porušuje svoje povinnosti týkajúce sa úverových zmlúv (pričom ide vždy o takmer identické
porušenia, rovnako ako v tomto prípade) a aj napriek uvedenému žalovaný aj naďalej uzatvára takéto
úverové zmluvy (v priamom rozpore s právnou úpravou a rozhodnutiami súdov a iných orgánov verejnej

správy) a prijíma na základe takýchto zmlúv od tisícok svojich klientov finančné prostriedky, ktoré sú
bezdôvodným obohatením.

26. Súdy teda opakovane na základe svojich rozhodnutí uzavreli, že zmluva o zabezpečení splátok
úveru obsahuje neprijateľné zmluvné podmienky, no aj napriek tomu žalovaný takúto zmluvu aj naďalej

vedome a úmyselne s klientmi podpisoval a prijímal od nich na základe takejto zmluvy plnenie. Toto
konanie žalovaného pritom nie je ojedinelé a žalovaný takto postupuje v stovkách, resp. tisícoch ďalších
prípadov.

27. Ako ukážku toho ako žalovaný "neúmyselne" postupuje pri získavaní bezdôvodného obohatenia od

klientov uviedol napríklad ďalšie zmluvy uzatvorené medzi žalobcom a žalovaným:
- Zmluva uzatvorená dňa 27.03.2013 obsahujúca zmluvu o zabezpečení splátok úveru, poplatok
uhradený žalobcom vo výške 319,30 Eur;
- Zmluva uzatvorená dňa 22.07.2013 obsahujúca zmluvu o zabezpečení splátok úveru, poplatok
uhradený žalobcom vo výške 412 Eur;

- Zmluva uzatvorená dňa 03.02.2014 obsahujúca zmluvu o zabezpečení splátok úveru, poplatok
uhradený žalobcom vo výške 319,30 Eur;
- Zmluva uzatvorená dňa 07.04.2014 obsahujúca zmluvu o zabezpečení splátok úveru, poplatok
uhradený žalobcom vo výške 329,60 Eur.

28. Spolu so Zmluvou žalobca so žalovaným dňa 11.11.2013 uzatvorili aj Zmluvu o zabezpečení splátok
úveru,závislúnazmluveoúvere,ktorájevabsolútnomrozporesdobrýmimravmi,vrozporesozákonom
o spotrebiteľských úveroch a občianskym zákonníkom. Na základe tejto Zmluvy o zabezpečení splátok
úveru žalovaný ako veriteľ poskytol žalovanému službu: Prevzatie peňažnej sumy na úhradu splátok
úveru. Za tento balíček žalovaný zinkasoval odplatu vo výške 325,36 Eur. Uvedená výška sumy nie

je žiadnym spôsobom odôvodnená. V Zmluve o zabezpečení splátok úveru nie je odkaz na žiadny
sadzobník poplatkov alebo rozpis jednotlivých poplatkov za poskytnutú službu. Zmluva o zabezpečení
splátok úveru má povahu formuláru a je do nej vpísaná celková odmena za službu a číslo zmluvy, na
základe ktorej bol poskytnutý úver. Je preto zrejmé, že Zmluva o zabezpečení splátok úveru súvisí so
zabezpečením pohľadávky žalovaného vzniknutou na základe Zmluvy.

29. Žalobca ako spotrebiteľ tak platil za službu, ktorá v skutočnosti neslúžila záujmom spotrebiteľa, ale
naopak slúžila záujmom žalovaného ako veriteľa. Žalovaný sa takýmto spôsobom pokúša obchádzať
zákon a úmyselne získavať od dlžníka vyššie plnenie ako mu vyplýva zo zákona, a preto Zmluvao zabezpečení splátok úveru predstavuje neprijateľnú zmluvnú podmienku, a je neplatná. Obdobné
poplatky,ktorésúvisiasoZmluvou,súpovažovanézaneprijateľnúzmluvnúpodmienku,pretoženeslúžia
po materiálnej stránke spotrebiteľovi a jeho záujmom.

30. Žalovaný žiadal žalobu zamietnuť. V písomnom odpore uviedol, že žaloba žalobkyne zo dňa 13.
marca 2017 (ďalej len "žaloba"), na základe ktorej bol vydaný Platobný rozkaz, je v celom rozsahu
nedôvodná a špekulatívna. Žalovaný sa bezdôvodne neobohatil. Nárok žalobkyne je premlčaný pre
uplynutie subjektívnej, ako aj objektívnej lehoty na vydanie bezdôvodného obohatenia.

31. Medzi stranami došlo k uzavretiu viacerých zmlúv o spotrebiteľskom úvere, medzi nimi aj Zmluvy o
spotrebiteľskom úvere č. 570221078 zo dňa 11. novembra 2013 (ďalej len "Zmluva o úvere"), na základe
ktorej žalovaný poskytol žalobkyni spotrebiteľský úver v sume 1 200,--Eur, pričom žalobkyňa nad rámec
istiny plnila žalovanému sumu 325,36 Eur, pričom tým úver splatila pred lehotou splatnosti (úver je teda
splatený).

32. Zmluva o úvere plne rešpektuje právnu úpravu ochrany spotrebiteľa, a je v súlade s právnym
poriadkom Slovenskej republiky. Zmluva o úvere je platná a nie je bezúročná a bez poplatkov. Žiadna
zmluva uzavretá žalovaným neobsahuje neprijateľné podmienky. Každá zmluva uzavretá žalovaným
má všetky právnymi predpismi stanovené náležitosti. Zmluva o úvere obsahuje aj všetky na ňu sa

vzťahujúcenáležitostiuvedenév§9ods.2zákonač.129/2010Z.z.ospotrebiteľskýchúverochaoiných
úveroch a pôžičkách pre spotrebiteľov a o zmene a doplnení niektorých zákonov, v znení neskorších
predpisov (ďalej len "zákon č. 129/2010 Z. z.") riadne, správne, jednoducho, určito a zrozumiteľne na jej
jednom liste zloženom do štyroch strán tak, aby tieto boli ľahko prístupné a pochopiteľné priemernému
spotrebiteľovi. Žalovaný aj v prípade Zmluvy o úvere a Zmluvy o doplnkovej službe postupoval s

odbornou starostlivosťou a v súlade s dobrými mravmi. Žalovaný vypočítal RPMN uvedenú v Zmluve
o úvere podľa zákona č. 129/2010 Z. z., pričom pri jej výpočte vychádzal z celkových nákladov
spotrebiteľa, tak ako sú tieto legálne vymedzené v § 2 písm. g) zákona č. 129/2010 Z. z. Žalovaný
sa bezdôvodne neobohatil, pretože každé plnenie, ktoré kedy prijal od žalobkyne, bolo vždy prijaté na
základe konkrétneho právneho dôvodu - písomnej zmluvy platne uzavretej, ktorá vždy bola v súlade s

právnymi predpismi.

33. Žalobkyňa v žalobe bez bližšieho zdôvodnenia odkazuje na niekoľko marginálnych súdnych
rozhodnutí prevažne okresných súdov a na iné s touto vecou nesúvisiace prílohy žaloby. Žalovaný sa
voči takémuto postupu žalobkyne ohradzuje z viacerých dôvodov.

34. Žalovaný zdôrazňuje, že mu doposiaľ nebola právoplatne určená zmluvná podmienka v ním
uzatváraných spotrebiteľských zmluvách za neplatnú z dôvodu neprijateľnosti, ani mu doposiaľ nebolo
právoplatne nepriznané plnenie z dôvodu neprijateľnosti zmluvnej podmienky v ním uzatváraných
spotrebiteľských zmluvách.

35. Dohodnutý úrok je v Zmluve o úvere uvedený jasne, zrozumiteľne a určito, a to fixnou úrokovou
sadzbou zo sumy spotrebiteľského úveru. Úrok vyjadrený prostredníctvom fixnej úrokovej sadzby
uvedenej v Zmluve o úvere je len špecifikáciou jedného cenového dojednania popri poplatku za
garantovanú službu. Jeho súdny prieskum je tak v súlade s § 53 ods. 1 v spojení s § 53 ods. 6 OZ

prípustný iba podľa § 53 ods. 6 OZ spolu s poplatkom za garantovanú službu, teda pri posudzovaní
celkovej odplaty za príslušný spotrebiteľský úver. Najvyššia prípustná odplata za poskytnutie peňažných
prostriedkov podľa § 53 ods. 6 OZ pritom v Zmluve o úvere prekročená nebola, teda odplata a všetky jej
zložky vrátane úroku sú v súlade s právnymi predpismi, a tak nevyhnutne aj v súlade s dobrými mravmi.
Výška úrokovej sadzby pri spotrebiteľských úveroch nemôže byť súdom samostatne posudzovaná aj

z toho dôvodu, že medzi výškou úrokovej sadzby a výhodnosťou konkrétneho spotrebiteľského úveru
pre spotrebiteľa nemusí byť žiadna korelácia. Z uvedeného dôvodu zákonodarca zaviedol povinnosť v
zmluvách o spotrebiteľskom úvere uvádzať ročnú percentuálnu mieru nákladov (RPMN), ktorá vychádza
z celkových nákladov spotrebiteľa spojenými so spotrebiteľským úverom, a tak umožňuje spotrebiteľovi
jednoducho a presne porovnať výhodnosť jednotlivých finančných produktov na trhu. Cieľom zavedenia

RPMN bolo zaviesť jednoduchý údaj pre spotrebiteľov podľa ktorého vedia jednoznačne a presne
porovnať jednotlivé ponúkané spotrebiteľské úvery z pohľadu ich výhodnosti, aj keď tieto obsahujú
viacero cenových dojednaní popri úroku. Priemerný spotrebiteľ preto pri spotrebiteľských úveroch
porovnáva RPMN ponúkaných spotrebiteľských úverov a nie úrokovú sadzbu. Výška RPMN savypočítava matematickým vzorcom prostredníctvom metódy numerickej aproximácie podľa prílohy č.
2 zákona č. 129/2010 Z. z. Tieto matematické údaje majú výlučne informačnú povahu (viď rozsudok
Súdneho dvora EÚ vo veci Cofinoga Mérignac SA, C-264/02, ECLI:EU:C:2004:127, bod 26). Žalovaný

vychádzal pri výpočte RPMN vždy priamo z údajov uvedených v príslušnej Zmluve o úvere. Žalovaný
dodáva,žehodnotaRPMNnevyjadruje,ženákladysúveromžalobcubolinapr.57,15%,pretoževeličina
RPMN má abstraktnú výpovednú hodnotu len z hľadiska toho, že zákazník vie z tohto údaja posúdiť len
to, že úver s menšou RPMN ako je uvedená RPMN je pre neho výhodnejší a s vyššou RPMN ako je
uvedená je pre neho menej výhodný z hľadiska celkových nákladov, ktoré musí zaplatiť.

36. Dohodnutý úrok je porovnateľný s úrokmi, ktoré v rozhodnom čase poskytovali iné nebankové
subjekty za daný druh spotrebiteľského úveru, resp. dokonca nižší ako priemer v danom segmente trhu.
Žalovaný zdôrazňuje, že nekompenzuje nízky úrok vysokými poplatkami, ako je to bežnou praxou v
bankovom sektore a navyše, žalovaný pri poskytovaní spotrebiteľského úveru podstupuje podstatne
vyššie riziko ako banka poskytujúca spotrebiteľský úver. Banka má zväčša splatenie úveru zabezpečené

aspoň pohľadávkami z účtu zákazníka, vedeného v danej banke, čo žalovaný nemá.

37. Žalobkyňa tiež argumentuje tým, že Zmluva o úvere vraj neobsahuje adresu veriteľa (t. z.
žalovaného) na ktorú možno podať reklamáciu či sťažnosť a to napriek jednoznačnému zneniu
bodu 23 Zmluvy o úvere, o ktorom žalobkyňa tentokrát tvrdí, že tým, že tento bod je uvedený na

druhej strane Zmluvy o úvere, má to byť pre žalobkyňu ako spotrebiteľa "neprehľadná a zmätočná"
skutočnosť. Žalovaný od počiatku svojej podnikateľskej činnosti vytvára jasné a prehľadné zmluvy, keď
na jednom liste papiera potlačeného z dvoch strán uvádza všetky zákonné náležitosti s prehľadným a
zrozumiteľným členením, pričom každý zákazník (aj ten menej obozretný) si takto spracovaný zmluvný
formulár dokáže ľahko a rýchlo prečítať.

38. Každý zákazník žalovaného (vrátane žalobkyne) dostáva po vysvetlení a vypísaní konkrétny návrh
zmluvy (t. j. Zmluvu o úvere). V prípade, ak s takýmto návrhom súhlasí, tak ho na znak súhlasu
aj vlastnoručne podpíše. Zmluva o úvere obsahuje postupne všetky podstatné skutočnosti (vrátane
zákonných náležitostí), pričom približne v 3/4 prvej strany Zmluvy o úvere sa na jej pravej strane a to

hneď nad podpisom zákazníka (t. j. žalobkyne) uvádza, že "Pokračovanie textu tejto Zmluvy je na strane
č. 2", až potom ako si zákazník prečíta celé znenie zmluvy o spotrebiteľskom úvere, t. j. nie len stranu č.
1, ale aj jej ostatná strana, všetky sa nachádzajúce na rovnakom liste papiera toho istého dokumentu,
tak zákazník takúto zmluvu aj podpíše.

39. Žalovaný trvá na tom, že v Zmluve o úvere je prítomná aj náležitosť podľa § 9 ods. 2 písm. f)
zákona č. 129/2010 Z. z.: "dobu trvania zmluvy o spotrebiteľskom úvere a termín konečnej splatnosti
spotrebiteľského úveru,". Táto náležitosť je v Zmluve o úvere uvedená na jej prvej strane nasledovne:
"Úver sa za podmienok podľa tejto Zmluvy poskytuje na dobu 45 týždňov. Termín splatnosti poslednej
splátkyatedakonečnejsplatnostiúveruadlžnejsumyjesiedmydeň45.týždňapodniuzavretiaZmluvy."

40. Jazykový výklad danej náležitosti tak jasne vyžaduje iba určenie časového okamihu konca doby
resp. dĺžky trvania Zmluvy o úvere, spôsob jeho určenia však neobmedzuje. Jazykový výklad danej
náležitosti tak je v súlade s výkladom, ktorý poskytol Súdny dvor EÚ rozsudkom Súdneho dvora EÚ,
vo veci Home Credit Slovakia, a.s. proti S. O., C-42/15 (ďalej len "Rozsudok HCS"): "2. Článok 10

ods. 2 písm. h) smernice 2008/48 sa má vykladať v tom zmysle, že nie je nevyhnutné, aby zmluva
o úvere uvádzala splatnosť splátok spotrebiteľa odkazom na konkrétny dátum, pokiaľ podmienky
tejto zmluvy umožňujú spotrebiteľovi bez ťažkostí a s istotou identifikovať dátumy týchto splátok.".
Predmetný výrok Rozsudku HCS sa vzťahuje na náležitosť zmluvy o úvere podľa čl. 10 ods. 2 písm. h)
smernice Európskeho parlamentu a Rady 2008/48/ES z 23. apríla 2008 o zmluvách o spotrebiteľskom

úvere a o zrušení smernice Rady 87/102/EHS v platnom znení (ďalej len "smernica 2008/48") so
zameraním na pojem "frekvencia splátok". Ako vyplýva z odôvodnenia Rozsudku HCS tento sa tiež
jasne vzťahuje aj na náležitosť podľa čl. 10 ods. 2 písm. c) smernice 2008/48: "dĺžku trvania zmluvy o
úvere", ktorá bola do právneho poriadku Slovenskej republiky transponovaná práve § 9 ods. 2 písm. f)
zákona č. 129/2010 Z. z.: "dobu trvania zmluvy o spotrebiteľskom úvere a termín konečnej splatnosti

spotrebiteľského úveru,". Vnútroštátna právna úprava tak uvedenú náležitosť nesprávne (nepresne)
transponovala do vnútroštátneho poriadku SR. Sú preto splnené podmienky na uplatnenie nepriamych
účinkov (tzv. uplatnenie eurokonformného výkladu) čl. 10 ods. 2 písm. c) smernice 2008/48, a tak je
prípustné vnútroštátnu právnu normu § 9 ods. 2 písm. f) zákona č. 129/2010 Z. z. vykladať (a to aj sospätným účinkom) iba vo svetle smernice 2008/48, tak že nestanovuje požiadavku uvádzať v zmluve o
spotrebiteľskom úvere konkrétny dátum (deň, mesiac, rok) konečnej splatnosti.

41. Žalovaný trvá na tom, že v Zmluve o úvere je prítomná aj náležitosť podľa § 9 ods. 2 písm. l) zákona
č. 129/2010 Z. z.: "výšku, počet a termíny splátok istiny, úrokov a iných poplatkov, prípadné poradie, v
ktorom sa budú splátky priraďovať k jednotlivým nesplateným zostatkom s rôznymi úrokovými sadzbami
spotrebiteľského úveru na účely jeho splatenia". Táto náležitosť je v Zmluve o úvere uvedená na jej
prvej strane, kde je definovaný: počet splátok, výška každej splátky, splatnosť každej splátky. Je tiež

potrebné zohľadniť, že úroky, ani istina nemali žiaden osobitný dátum splatnosti, ktorý by vyžadoval, aby
bolo potrebné popri splatnosti jednotlivých splátok definovať samostatne splatnosť jednotlivých zložiek
celkových nákladov žalobkyne spojených s poskytnutým úverom. Žalovaný pripomína, že výklad daného
ustanovenia o ktorý sa pokúša žalobkyňa je len jazykovým výkladom pri použití zužujúceho výkladu.
Tento výklad je pritom v rozpore s oficiálnym stanoviskom Slovenskej republiky, ako aj rozhodnutiami
všeobecných súdov. Túto skutočnosť názorne vystihuje aj oficiálne stanovisko Slovenskej republiky

prezentované v rámci konania pred Súdnym dvorom vedenom pod sp. zn. C-42/15 (vec Home Credit
Slovakia, a.s. proti S. O.), kde Slovenská republika k danej náležitosti uviedla: "relevantné znenie
uvedeného zákona nevyžaduje, aby zmluva o úvere obsahovala presné určenie, aká časť každej
jednotlivej splátky sa použije na splátku istiny a aká jej časť spláca bežné úroky a poplatky." (bod 16).

42. Žalovaný k vyjadreniu žalobcu zo dňa 26.05.2017 uviedol, že zotrváva na námietke premlčania
žalovaného nároku. Podľa žalovaného uplynula tak subjektívna lehota podľa § 107 ods. 1 Občianskeho
zákonníka, ako aj objektívna lehota podľa § 107 ods. 2 Občianskeho zákonníka na úspešné uplatnenie
žalovaného nároku.

43. Judikatúra ohľadne plynutia subjektívnej premlčacej doby práva na vydanie bezdôvodného
obohatenia (viď napr. rozhodnutie Najvyššieho súdu SR, sp. zn. 1Cdo/67/2011 z 25.03.2013 -
publikované v časopise Zo súdnej praxe pod č. 23/2013) uvádza, že oprávnený sa dozvie o vzniku
bezdôvodného obohatenia a o tom, kto sa na jeho úkor obohatil vtedy, keď skutočne preukázateľne
zistí skutkové okolnosti, na základe ktorých môže podať žalobu o vydanie plnenia z bezdôvodného

obohatenia, t. j. keď nadobudne vedomosť o rozsahu bezdôvodného obohatenia a o osobe obohateného
a to bez ohľadu na to, že sa o týchto skutočnostiach mohol dozvedieť aj skôr. V uvedenom rozhodnutí
Najvyšší súd tiež uviedol, že oprávnený sa dozvie, že došlo k bezdôvodnému obohateniu a kto sa na
jeho úkor obohatil, keď získa znalosť tých skutkových okolností, z ktorých je možné zodpovednosť za
bezdôvodné obohatenie vyvodiť.

44. Žalobca plnil žalovanému poslednú splátku zo Zmluvy o úvere a zo Zmluvy o
doplnkovej službe, ako vyplýva z karty splátok predloženej žalobcom, dňa 21. decembra 2013, t. j.
viac ako dva roky pred podaním žaloby. Vychádzajúc z vyššie uvedenej judikatúry sa potom žalobca o
skutkových okolnostiach dozvedel najneskôr zaplatením poslednej splátky, zaplatenej viac ako dva roky

pred podaním žaloby na okresný súd, t. j. dňa 21. decembra 2013. Od týchto dní teda žalobcovi
začala plynúť subjektívna premlčacia lehota, ktorá uplynula uplynutím dňa 21. december 2015. Žalované
nároky žalobcu sú preto premlčané v celom rozsahu.

45. Pre začiatok plynutia 3-ročnej, príp. 10-ročnej objektívnej premlčacej doby na uplatnenie práva

na vydanie plnenia z bezdôvodného obohatenia je rozhodný okamih, kedy bezdôvodné obohatenie
skutočne (fakticky) vzniklo. Bezdôvodné obohatenie získané plnením bez právneho dôvodu vzniká už
samotným prijatím plnenia. Vtedy tiež začne plynúť objektívna premlčacia doba. Čo sa týka použitia
objektívnej premlčacej lehoty v dĺžke 3 rokov alebo 10 rokov, žalovaný poukazuje na rozhodovaciu
činnosť Krajského súdu v Prešove (sp. zn. 15Co/207/2015) alebo rozhodnutia Krajského súdu v Banskej

Bystrici (napr. sp. zn. 14Co/1128/2014, 13Co/17/2015 a 17Co/968/2013 - posledné dve vydané v spore
proti žalovanému). úmysel (priamy alebo nepriamy) musí smerovať k bezdôvodnému obohateniu a musí
existovať už v čase získania bezdôvodného obohatenia. Podmienky na 10-ročnú premlčaciu dobu nie
sú splnené a platí 3-ročná objektívna premlčacia doba aj v prípade, keď povinný získanie bezdôvodného
obohatenia vôbec nezavinil. Zodpovednosť za bezdôvodné obohatenie je zodpovednosťou objektívnou,

pričom však žalobca žiadnym spôsobom nepreukazuje, že by žalovaný mal úmysel k bezdôvodnému
obohateniu sa vo vzťahu k plneniu vyplývajúcemu zo zmluvy uzavretej medzi účastníkmi konania a že
by tento úmysel existoval už v čase získania bezdôvodného obohatenia. Uvedený záver potvrdil celkomjednoznačne aj Krajský súd v Banskej Bystrici v spore vedenom proti žalovanému (vec Q. S. vedená
Okresným súdom Žiar nad Hronom pod sp. zn. 5C/114/2011).

46. Rovnako tak platí aj podľa rozsudku Krajského súdu v Banskej Bystrici z 24. mája 2016, č. k.
13Co/17/2015-99, že "všeobecne zavinenie je definované, ako vnútorný psychický vzťah človeka,
jednak k vlastnému protiprávnemu konaniu (porušeniu právnej normy), a jednak k výsledku tohto
protiprávneho konania, ktorý má za následok trestnú alebo civilnoprávnu zodpovednosť. Zavinenie
môže byť: úmyselné (vôľa porušiť právnu normu), kde úmysel môže byť priamy, alebo nepriamy.

Úmysel priamy, pri bezdôvodnom obohatení je daný vtedy, pokiaľ ten, kto sa na úkor iného bezdôvodne
obohatil, vedel, že svojim konaním získa bezdôvodné obohatenie a bezdôvodné obohatenie získať
chcel, o úmysel nepriamy sa jedná, pokiaľ ten, kto sa na úkor iného obohatí vedel, že svojim konaním
môže obohatenie, ktoré mu nepatrí získať, a pre prípad, že ho spôsobí, bol s tým uzrozumený. …
Navrhovateľ žiadnym spôsobom nepreukázal, že by odporca mal úmysel bezdôvodne sa obohatiť vo
vzťahu k plneniu vyplývajúcemu zo zmluvy uzavretej účastníkmi konania, a že by tento úmysel existoval

v čase získania bezdôvodného obohatenia. K preukázaniu úmyslu na strane odporcu bezdôvodne
sa obohatiť nepostačuje tvrdenie navrhovateľa, že odporca vzhľadom na predmet svojej činnosti -
poskytovanie úverov, mal povinnosť postupovať s náležitou odbornou starostlivosťou pri dodržaní
všeobecne záväzných právnych noriem a v súlade s dobrými mravmi, nakoľko týmto tvrdením nie je
preukázaný úmysel odporcu bezdôvodne sa obohatiť na úkor navrhovateľa. … A keďže navrhovateľ

nepreukázal úmysel odporcu získať bezdôvodné obohatenie od navrhovateľa, správne prvostupňový
súd potom aplikoval ust. § 107 ods. 2 prvá veta Občianskeho zákonníka, podľa ktorého najneskôr sa
právo na vydanie plnenia z bezdôvodného obohatenia premlčí za 3 roky odo dňa, keď k nemu došlo.
… V 10 ročnej dobe sa právo na vydanie bezdôvodného obohatenia premlčí vtedy, keď bezdôvodné
obohatenie bolo získané úmyselne. Úmysel musí smerovať k bezdôvodnému obohacovaniu sa a musí

existovať už v čase získania bezdôvodného obohatenia. Nestačí teda, keď povinný získal bezdôvodné
obohatenie neúmyselne".

47. Vychádzajúc z uvedeného právneho názoru sa žalobca o skutkových okolnostiach dozvedel
najneskôr zaplatením poslednej splátky a to dňa 21. decembra 2013. Od tohto dňa teda žalobcovi začala

plynúť objektívna premlčacia lehota, ktorá uplynula uplynutím dňa 21. december 2016. Žaloba
bola podaná na okresný súd až dňa 22. marca 2017.

48. Podľa § 219 ods. 3 CSP, vo veciach, v ktorých súd rozhoduje rozsudkom bez nariadenia
pojednávania, oznámi miesto a čas verejného vyhlásenia rozsudku na úradnej tabuli súdu a na webovej

stránke príslušného súdu v lehote najmenej päť dní pred jeho vyhlásením. Ak o to strana požiada, súd
jej oznámi miesto a čas verejného vyhlásenia rozsudku aj elektronickými prostriedkami.

49. Podľa § 297 písm. b/ CSP, súd na prejednanie sporu nariadi pojednávanie. Pojednávanie nie je
potrebné nariadiť, ak

b) ide iba o otázku jednoduchého právneho posúdenia veci, skutkové tvrdenia strán nie sú sporné a
hodnota sporu bez príslušenstva neprevyšuje 1 000 eur.

50. Vzhľadom na vyššie uvedené, keďže mal súd za to, že skutkové tvrdenia medzi stranami sporu
prednesené v rámci repliky a dupliky nie sú sporné, sporné medzi stranami sporu bolo len právne

posúdenie veci, a keďže zo strany žalovaného bola vznesená námietka premlčania, s ktorou sa súd
vzhľadom na hospodárnosť konania musel zaoberať v prvom rade, súd mal za to, že posúdenie otázky
premlčania predstavuje jednoduché právne posúdenie veci, preto v súlade s § 297 písm. b/ CSP na
prejednanie sporu pojednávanie nenariadil.

51.SúdvykonaldokazovanieprečítanímZmluvyospotrebiteľskomúvere,Zmluvyozabezpečenísplátok
úveru, Predžalobnej výzvy, Karty splátok, vyjadreniami strán sporu a zistil nasledovný skutkový stav:

52. Žalobca ako dlžník uzatvoril so žalovaným ako veriteľom dňa 11.11.2013 Zmluvu o spotrebiteľskom
úvere, predmetom ktorej bol spotrebiteľský úver vo výške 1 200,--Eur. Celkové náklady žalobcu ako

zákazníka podľa § 2 písm. g/ zákona č. 129/2010 sú tvorené súčtom úroku a poplatku za garantovanú
službu, pričom úrok je vyjadrený úrokovou sadzbou 21,50 % ročne zo sumy úveru, t. j. vo výške
285,25 Eur a poplatok za garantovanú službu pevnou sumou 318,42 Eur. RPMN bola vo výške 57,17
%, celková čiastka, ktorú je zákazník povinný zaplatiť Providentu je 1 803,67 Eur, priemerná hodnotaRPMN 46,06 %. Žalobca ako zákazník mal splatiť Providentu dlžnú sumu v 100.týždenných splátkach,
pričom výška každej splátky dlžnej sumy od prvej po predposlednú je 18,04 Eur a výška poslednej
splátky dlžnej sumy je 17,71 Eur. Úver bol poskytnutý na dobu 100 týždňov, termín splatnosti poslednej

splátky a teda aj konečnej splatnosti úveru a dlžnej sumy je siedmy deň stého týždňa po dni uzavretia
zmluvy. Plnenie z uvedenej zmluvy bolo v režime - hotovostný režim. Splatnosť prvej splátky nastáva
7.kalendárny dňom po uzavretí zmluvy, splatnosť každej splátky nastane 7.kalendárnym dňom po
splatnosti predchádzajúcej splátky.

53. Dňa 11.11.2013 medzi stranami sporu bola uzatvorená aj Zmluva o zabezpečení splátok úveru,
kde žalovaný ako poskytovateľ sa zaviazal žalobcovi ako zákazníkovi za odmenu počas splatnosti
zmluvy pravidelne poskytovateľ služby, v rámci ktorej okrem iného bude preberať od žalobcu ako
zákazníka peňažné sumy určené na úhrady splátok spotrebiteľského úveru, poskytnutému na základe
zmluvy o spotrebiteľskom úvere a žalobca ako zákazník sa zaviazal za poskytnutie tejto služby zaplatiť
žalovanému ako poskytovateľovi celkovú odmenu vo výške 714,--Eur, ktorú sa zaviazal žalobca splácať

v 100.pravidelných splátkach, a to v 99.týždených splátkach vo výške 7,14 Eur a poslednú splátku vo
výške 7,14 Eur počas doby splácania spotrebiteľského úveru.

54. Z Karty splátok (č. l. 70 spisu + prílohová obálka) má súd preukázané, že žalobkyňa z titulu
poskytnutého úveru vo výške 1 200,--Eur dňa 11.11.2013 zaplatila žalovanému ako veriteľovi dlh troma

splátkami, a to sumu 1 525,36 Eur, splátkou vo výške 101,--Eur (dátum neuvedený), splátkou vo výške
26,--Eur dňa 16.12.2013 a splátkou vo výške 1 398,36 Eur dňa 21.12.2013.

55. Podľa § 9 ods. 1, 2 zákona č. 129/2010 Z. z., účinný ku dňu 11.11.2013, zmluva o spotrebiteľskom
úveremusímaťpísomnúformu.Každázmluvnástranadostanenajmenejjednojejvyhotovenievlistinnej

podobe alebo na inom trvanlivom médiu, ktoré je dostupné spotrebiteľovi.
Zmluva o spotrebiteľskom úvere okrem všeobecných náležitostí podľa Občianskeho zákonníka musí
obsahovať tieto náležitosti:
a) druh spotrebiteľského úveru,
b) obchodné meno, sídlo a identifikačné číslo veriteľa, ak ide o právnickú osobu, alebo meno, priezvisko,

miesto podnikania alebo adresu trvalého pobytu a identifikačné číslo veriteľa, ak ide o fyzickú osobu;
ak je spotrebiteľský úver ponúkaný alebo zmluva o spotrebiteľskom úvere uzavieraná prostredníctvom
finančného agenta, zmluva o spotrebiteľskom úvere obsahuje aj údaje o ňom v rozsahu údajov ako u
veriteľa, podľa toho, či ide o finančného agenta právnickú osobu alebo fyzickú osobu,
c) adresu predávajúceho, na ktorej môže spotrebiteľ uplatniť reklamáciu alebo sťažnosť,

d) meno, priezvisko a adresu trvalého pobytu spotrebiteľa,
e) identifikáciu osoby, ktorej vlastnícke právo k tovaru alebo službe neprechádza na spotrebiteľa
okamihom odovzdania a prevzatia tovaru alebo služby, a podmienky nadobudnutia vlastníckeho práva
k tomuto tovaru alebo službe spotrebiteľom,
f) dobu trvania zmluvy o spotrebiteľskom úvere a termín konečnej splatnosti spotrebiteľského úveru,

g) celkovú výšku a konkrétnu menu spotrebiteľského úveru a podmienky upravujúce jeho čerpanie,
h) opis tovaru alebo služby, na ktoré sa zmluva o spotrebiteľskom úvere vzťahuje, a cenu tovaru alebo
služby, ak ide o spotrebiteľský úver vo forme odloženej platby za tovar alebo poskytnutú službu alebo
ak ide o zmluvu o viazanom spotrebiteľskom úvere,
i) úrokovú sadzbu spotrebiteľského úveru, podmienky, ktoré upravujú jej uplatňovanie, index alebo

referenčnú úrokovú sadzbu, na ktorý je výška úrokovej sadzby spotrebiteľského úveru naviazaná,
ako aj časové obdobia, v ktorých dochádza k zmene výšky úrokovej sadzby spotrebiteľského úveru,
podmienky a spôsob vykonania tejto zmeny; ak sa za rôznych podmienok uplatňujú rôzne úrokové
sadzby spotrebiteľského úveru, uvádzajú sa tieto informácie o všetkých uplatniteľných úrokových
sadzbách spotrebiteľského úveru,

j) ročnú percentuálnu mieru nákladov a celkovú čiastku, ktorú musí spotrebiteľ zaplatiť, vypočítané
na základe údajov platných v čase uzatvorenia zmluvy o spotrebiteľskom úvere; uvedú sa všetky
predpoklady použité na výpočet tejto ročnej percentuálnej miery nákladov,
k) výšku, počet a termíny splátok istiny, úrokov a iných poplatkov, prípadné poradie, v ktorom
sa budú splátky priraďovať k jednotlivým nesplateným zostatkom s rôznymi úrokovými sadzbami

spotrebiteľského úveru na účely jeho splatenia,
l) právo spotrebiteľa vyžiadať si výpis z účtu vo forme amortizačnej tabuľky podľa odseku 5, ak sa
amortizuje istina na základe zmluvy o spotrebiteľskom úvere na dobu určitú, a to bezplatne a kedykoľvek
počas celej doby trvania zmluvy o spotrebiteľskom úvere,m) súhrnný prehľad, ktorý obsahuje lehoty a podmienky splácania úrokov a súvisiacich pravidelných a
nepravidelných poplatkov, ak sa poplatky a úroky majú platiť bez amortizácie istiny,
n) prípadne poplatky za vedenie jedného alebo viacerých účtov, na ktorých sa zaznamenávajú

platobné transakcie a čerpania, ak je otvorenie účtu povinné, spoločne s poplatkami za používanie
platobných prostriedkov na platobné transakcie a čerpania a inými poplatkami vyplývajúcimi zo zmluvy
o spotrebiteľskom úvere a podmienkami, za akých sa tieto poplatky môžu zmeniť,
o) úrokovú sadzbu, ktorá sa použije v prípade omeškania spotrebiteľa s platením splátok, a spôsob jej
úpravy a prípadné poplatky pri neplnení zmluvy o spotrebiteľskom úvere,

p) upozornenie týkajúce sa následkov nesplácania spotrebiteľského úveru,
q) veriteľom vyžadované ručenie alebo poistenie,
r) výšku poplatkov hradených spotrebiteľom za úkony notára, ak sú veriteľovi známe,
s) informácie o právach podľa § 15 a podmienky ich uplatnenia,
t) právo na splatenie spotrebiteľského úveru pred lehotou splatnosti, postup pri takom splatení
spotrebiteľského úveru a spôsob určenia výšky poplatku za splatenie spotrebiteľského úveru pred

lehotou splatnosti podľa § 16,
u) spôsob zániku záväzku zo zmluvy o spotrebiteľskom úvere,
v) informáciu o možnosti mimosúdneho riešenia sporov zo zmluvy o spotrebiteľskom úvere,
w) právo na odstúpenie od zmluvy o spotrebiteľskom úvere, lehotu, počas ktorej možno toto právo
uplatniť, a ďalšie podmienky jeho vykonania vrátane informácie o povinnosti spotrebiteľa zaplatiť

čerpanú istinu a príslušný úrok podľa § 13 ods. 3, ako aj o výške úroku za deň alebo o spôsobe jej
výpočtu,
x) názov a adresu príslušného kontrolného orgánu podľa § 23,
y) priemernú hodnotu ročnej percentuálnej miery nákladov na príslušný spotrebiteľský úver platnú k dňu
podpisu zmluvy o spotrebiteľskom úvere, zverejnenú podľa § 21 ods. 2 za príslušný kalendárny štvrťrok;

platnou priemernou hodnotou ročnej percentuálnej miery nákladov na príslušný spotrebiteľský úver
pri zmluvách o spotrebiteľskom úvere uzatvorených do 15 kalendárnych dní po zverejnení priemernej
hodnoty ročnej percentuálnej miery nákladov za príslušný kalendárny štvrťrok je priemerná hodnota
ročnej percentuálnej miery nákladov na príslušný spotrebiteľský úver za predchádzajúci kalendárny
štvrťrok.

56. Podľa § 19 ods. 2 zákona č. 129/2010 Z. z., účinný ku dňu 11.11.2013, na účely výpočtu ročnej
percentuálnej miery nákladov sa použijú celkové náklady spotrebiteľa spojené so spotrebiteľským
úverom s výnimkou poplatkov, ktoré musí spotrebiteľ zaplatiť za nedodržanie akýchkoľvek záväzkov
ustanovených v zmluve o spotrebiteľskom úvere, a iných poplatkov okrem kúpnej ceny, ktorú je

spotrebiteľ povinný zaplatiť za kúpu tovaru alebo uskutočnenie služieb bez ohľadu na to, či sa operácia
vykoná v hotovosti alebo na úver. Náklady na vedenie účtu, na ktorom sa zaznamenávajú platobné
transakcie a čerpania, náklady na používanie platobných prostriedkov na platobné transakcie a čerpania
a ostatné náklady na platobné transakcie sa zahrnú do celkových nákladov spotrebiteľa spojených
s úverom, ak otvorenie účtu nie je dobrovoľné a náklady na účet neboli zrozumiteľne a samostatne

uvedené v zmluve o spotrebiteľskom úvere alebo v akejkoľvek inej zmluve uzavretej so spotrebiteľom.

57. Podľa § 52 ods. 1, 2, 3, 4 Občianskeho zákonníka, účinný ku dňu 11.11.2013, spotrebiteľskou
zmluvou je každá zmluva bez ohľadu na právnu formu, ktorú uzatvára dodávateľ so spotrebiteľom.
Ustanovenia o spotrebiteľských zmluvách, ako aj všetky iné ustanovenia upravujúce právne vzťahy,

ktorých účastníkom je spotrebiteľ, použijú sa vždy, ak je to na prospech zmluvnej strany, ktorá
je spotrebiteľom. Odlišné zmluvné dojednania alebo dohody, ktorých obsahom alebo účelom je
obchádzanie tohto ustanovenia, sú neplatné.
Dodávateľ je osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy koná v rámci predmetu svojej
obchodnej alebo inej podnikateľskej činnosti.

Spotrebiteľ je fyzická osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy nekoná v rámci
predmetu svojej obchodnej činnosti alebo inej podnikateľskej činnosti.

58. Podľa § 451 ods. 1, 2 Občianskeho zákonníka, kto sa na úkor iného bezdôvodne obohatí, musí
obohatenie vydať.

Bezdôvodným obohatením je majetkový prospech získaný plnením bez právneho dôvodu, plnením
z neplatného právneho úkonu alebo plnením z právneho dôvodu, ktorý odpadol, ako aj majetkový
prospech získaný z nepoctivých zdrojov.59. Podľa § 100 ods. 1 Občianskeho zákonníka, právo sa premlčí, ak sa nevykonalo v dobe v tomto
zákone ustanovenej ( § 101 až 110). Na premlčanie súd prihliadne len na námietku dlžníka. Ak sa dlžník
premlčania dovolá, nemožno premlčané právo veriteľovi priznať.

60.Podľa§107ods.1,2Občianskehozákonníka,právonavydanieplneniazbezdôvodnéhoobohatenia
sa premlčí za dva roky odo dňa, keď sa oprávnený dozvie, že došlo k bezdôvodnému obohateniu a kto
sa na jeho úkor obohatil.
Najneskôr sa právo na vydanie plnenia z bezdôvodného obohatenia premlčí za tri roky, a ak ide o

úmyselné bezdôvodné obohatenie, za desať rokov odo dňa, keď k nemu došlo.

61. Z vykonaného dokazovania, po vyhodnotení všetkých dôkazov jednotlivo, ako aj v ich vzájomnej
súvislosti v zmysle § 191 Civilného sporového poriadku má súd preukázané, že žaloba je nedôvodná.

62. Súd posúdil Zmluvu uzatvorenú medzi stranami sporu dňa 11.11.2013 o spotrebiteľskom úvere ako

spotrebiteľskú zmluvu, na ktorú sa vzťahujú ustanovenia § 52 a nasl. Občianskeho zákonníka ako aj
zákona č. 129/2010 Z. z. o spotrebiteľských úveroch v znení noviel. Medzi stranami sporu nebola sporná
skutočnosť, že dňa 11.11.2013 došlo k uzatvoreniu Zmluvy o spotrebiteľskom úvere a zároveň aj Zmluvy
o zabezpečení splátok úveru a taktiež nebola sporná ani skutočnosť, že z titulu uzatvorenej Zmluvy o
spotrebiteľskom úvere č. 570221078 bol žalobkyni poskytnutý úver vo výške 1 200,--Eur, ktorý splatila

v celkovej výške 1 525,36 Eur, a to poslednou splátkou dňa 21.12.2013.

63. Spornou skutočnosťou medzi stranami sporu neboli skutkové tvrdenia, ale právne posúdenie
uzatvorenej zmluvy o spotrebiteľskom úvere s poukazom na zákon č. 129/2010 Z. z., a to § 9 ods. 2 čo sa
týka uvedenia výšky splátok istiny, úrokov a poplatkov, termínu konečnej splatnosti, doby trvania zmluvy,

adresy veriteľa na podanie reklamácie a sťažnosti, aplikácie Smernice Európskeho parlamentu a rady
č. 48/2008 ako aj rozsudku Súdneho dvora Európskej únie vo veci C-42/2015 a posúdenie premlčania
uplatneného práva.

64. Keďže zo strany žalovaného bola vznesená námietka premlčania práva uplatneného žalobou,

súd z dôvodu hospodárnosti v prvom rade skúmal, či právo na vydanie bezdôvodného obohatenia je
premlčané alebo nie.

65. V zmysle uvedených ustanovení Občianskeho zákonníka premlčanie je inštitút hmotného práva a
jeho podstata spočíva v kvalifikovanom uplynutí času, v ktorom zo strany veriteľa nedošlo k vykonaniu

jeho subjektívneho práva. V dôsledku tohto márneho uplynutia času dlžníkovi vzniká právo vzniesť
na súde námietku premlčania a tým odmietnuť plnenie veriteľovi. Pri práve na vydanie bezdôvodného
obohatenia je subjektívna lehota 2 roky a objektívna lehota 3 roky a ak ide o úmyselné bezdôvodné
obohatenie, tak 10 rokov. Začiatok plynutia premlčacej lehoty pri nároku na vydanie bezdôvodného
obohatenia sa viaže na vedomosť o tom, kedy sa žalobca dozvie o tom, že došlo k bezdôvodnému

obohateniu a kto zaň zodpovedá. Obidve podmienky musia byť splnené kumulatívne. Základným
účinkom premlčania je, že v prípade, ak sa dlžník premlčania dovolá, premlčané právo veriteľovi
nemožno v súdnom konaní priznať. Právo na vydanie bezdôvodného obohatenia sa tak premlčí
uplynutím subjektívnej premlčacej lehoty, najneskôr však uplynutím objektívnej premlčacej lehoty. V
danom prípade podľa názoru súdu subjektívna lehota, dvojročná začala plynúť žalobcovi nasledujúcim

dňom kedy zaplatil poslednú splátku, t. j. 22.12.2013 a uplynula 22.12.2015. Súd sa nestotožňuje s
tým, že za začiatok plynutia premlčacej lehoty je potrebné považovať dátum, kedy sa žalobca dostavil
k právnemu zástupcovi, ktorý ho informoval o bezdôvodnom obohatení a o možnosti žiadať ho vydať.
Takýmto konaním by dochádzalo k predlžovaniu subjektívnej premlčacej lehoty, pričom podľa názoru
súdu, žalobca sa mohol dozvedieť o tom, že došlo k bezdôvodnému obohateniu a mal tiež vedomosť

o tom, kto je povinný mu bezdôvodné obohatenie vydať, keďže uzatvoril so žalovaným zmluvu o
úvere, teda vedel, kto sa na jeho úkor bezdôvodne obohatil, a teda podľa názoru súdu subjektívna
premlčacia lehota začala plynúť nasledujúcim dňom odo dňa zaplatenia poslednej splátky tak, ako
uviedol súd vyššie. K plynutiu subjektívnej premlčacej lehoty súd udáva, že pre začiatok jej plynutia
je rozhodujúci moment, kedy sa oprávnený subjekt dozvie také okolnosti, ktoré sú relevantné pre

uplatnenie jeho práva na súde. Touto vedomosťou sa rozumie znalosť takých okolností, z ktorých možno
zodpovednosť za bezdôvodné obohatenie vyvodiť, nie znalosť právnej kvalifikácie. Okolnosti, za ktorých
sa spotrebiteľský úver považuje za bezúročný a bez poplatkov, sú uvedené priamo v zákone č. 129/2010
Z. z. o spotrebiteľských úveroch. Vedomosť žalobcu a to spotrebiteľa o bezúročnosti a bezpoplatkovostijeho úveru je preto potrebné spájať s touto skutočnosťou, t. j. s vedomosťou o existencii zákona č.
129/2010 Z. z., nakoľko ho nemôže ospravedlňovať to, že o tomto zákone eventuálne nevedel. Viazať
začiatok plynutia subjektívnej premlčacej lehoty na okamih kontaktu žalobcu s právnym zástupcom, by

bolo neprimeranou ochranou práva vybočujúcou z účelu a právneho významu ustanovenia § 107 ods.
1 Občianskeho zákonníka. Súd podotýka, že žalobca žiadnym dôkazným prostriedkom nepreukázal
svoje tvrdenie, že o bezdôvodnom obohatení sa dozvedel v mesiaci február 2017, po ozrejmení aj
právnej stránky veci zo strany právneho zástupcu. V tomto smere neuniesol dôkazné bremeno. Z
vyššie uvedeného vyplýva aj ohľadne objektívnej premlčacej doby, že dĺžka objektívnej premlčacej doby

nemôže byť nikdy prekročená, a to ani v prípade, ak by subjektívna doba mala ešte plynúť, prípadne
ak plynúť nezačala. V konaní mal súd preukázané, že žalobca zaplatil z titulu uzatvorenej Zmluvy o
úvere zo dňa 11.11.2013 č. 570221078 poslednú splátku žalovanému dňa 21.12.2013. Z uvedeného je
preukázané, že objektívna premlčacia lehota začala plynúť 22.12.2013 a uplynula 22.12.2016. Žalobca
podal návrh na súd dňa 22.03.2017. Došlo tak k podaniu návrhu po uplynutí trojročnej objektívnej
premlčacej lehoty. Keďže subjektívna lehota môže plynúť len v rámci objektívnej lehoty, mal súd za to, že

objektívna lehota žalobkyni uplynula, plynutím subjektívnej lehoty sa súd už nemusel zaoberať, nakoľko
dĺžka objektívnej premlčacej doby nemôže byť nikdy prekročená, a to ani v prípade, ak by subjektívna
doba mala ešte plynúť, prípadne ak plynúť nezačala. Súd však zaujal ten právny názor, že žalobcovi
uplynula aj subjektívna premlčania lehota, tak ako je zdôvodnené v tomto odseku.

66. K tvrdeniu žalobcu, že u žalovaného ide o úmyselné bezdôvodné obohatenie, ktoré by sa malo
posudzovať v desaťročnej premlčacej lehote, súd udáva, že zo strany žalobcu neboli preukázané v
tomto konkrétnom prípade žiadne skutočnosti o úmysle žalovaného sa bezdôvodne obohatiť na úkor
žalobcu. Súd poukazuje na skutočnosť, že žalovaný podnikal v oblasti poskytovania spotrebiteľských
úverov dosť dlhú dobu a už zo samotnej podstaty podnikania vyplýva to, že chcel poskytnúť peniaze

s tým, aby tieto sa mu nejakým spôsobom aj so ziskom, ktorý k tomu patrí, vrátili. Uvedený zisk teda
predstavoval poplatky ako aj úroky za poskytnutý úver. Súd ďalej poukazuje na to, že úmysel priamy,
alebo nepriamy by žalobca musel v konaní jednoznačne preukázať, čo sa však nestalo. Žalovaný ako
vyplýva aj z výpisu z obchodného registra, má sídlo v Bratislave, pričom výkon svojej činnosti - realizáciu
poskytovania spotrebiteľských úverov vykonával prostredníctvom svojich zástupcov a spolupracujúcich

osôb, a to buď v miestne prenajatých priestoroch konkrétneho regiónu alebo na verejnej prístupných
miestach. Mnohokrát spolupracujúcimi pracovníkmi žalovaného boli osoby so stredným vzdelaním, čo
je vo všeobecnosti známou notoriétou s tým, že podľa názoru súdu žalobca nepreukázal vedome alebo
nevedome porušenie práva konkrétnou osobou uzatvárajúcu predmetnú zmluvu v mene žalovaného.
Občianske právo v žiadnom svojom právnom predpise nevysvetľuje pojem úmyselné bezdôvodné

obohatenie. Úmyselné konanie je ako pojem riešené v trestnom práve, a to v § 15 Trestného zákona
v súčasnom platnom znení. Úmyselné zavinenie je tiež trestno-právna kategória, kde podľa právnej
teórie predstavuje určitý vnútorný psychický vzťah konajúcej osoby k hodnoteným skutočnostiam. Musí
zahŕňať v sebe zložku vôľovú, aj zložku vedomostnú. Záver o tom, či sa jedná o zavinenie úmyselné
je záverom právnym, avšak tento právny záver sa musí zakladať na skutkových zisteniach súdu,

vyplývajúcich z vykonaného dokazovania.

67. Žalobca poukazoval na úmyselné konanie žalovaného. Súd však konštatuje, že úmyselné konanie
musí byť pred súdom preukázané, nemožno ho len predpokladať z postupu žalovaného, ktorý žalobca
namietal. Zo žiadneho relevantného dôkazu nevyplynul pre súd záver, že by žalovaný konal v úmysle

získať bezdôvodné obohatenie na úkor žalobcu. Naopak, úmyslom žalovaného bolo uzavrieť so
žalobcom zmluvu o spotrebiteľskom úvere za podmienok dohodnutých v predmetnej zmluve. Úmysel
žalovaného smeroval k uzatváraniu záväzkových vzťahov, avšak ich posúdenie závisí v každom
jednotlivom prípade od okolností každého jednotlivého prípadu, ktoré súdy hodnotia v jednotlivých
sporoch.

68. V danom konkrétnom prípade mal súd za to, že žalobca nepreukázal úmysel žalovaného získať
bezdôvodné obohatenie od neho, a preto na daný prípad súd aplikoval ustanovenie § 107 ods. 2 veta
prvá Občianskeho zákonníka, kde sa právo žalobcu premlčalo uplynutím trojročnej objektívnej lehoty.

69. Na základe vyššie uvedených skutočností, keďže v konaní bolo preukázané, že žalobkyňa zaplatila
poslednú splátku dňa 21.12.2013, kedy vzniklo bezdôvodné obohatenie premlčacia lehota začala plynúť
22.12.2013auplynula22.12.2016.Žalobabolapodanápouplynutíobjektívnejpremlčacejlehoty,apreto
keďže zo strany žalovaného bola vznesená námietka premlčania, súd žalobu ako nedôvodnú zamietol.70.Keďžezhľadiskahospodárnostisazaoberalsúdvznesenounámietkoupremlčania,súdužneskúmal
samotnú existenciu práva žalobcu na vydanie bezdôvodného obohatenia, keďže uprednostnil hľadisko

procesnej ekonómie. Z uvedeného dôvodu súd preto neskúmal zmluvu o spotrebiteľskom úvere
uzatvorenú medzi stranami sporu a zmluvu o zabezpečení splátok úveru s poukazom na zákon č.
129/2010 Z. z.

71. Podľa § 255 ods. 1Civilného sporového poriadku, (ďalej CSP), súd prizná strane náhradu trov

konania podľa pomeru jej úspechu vo veci.

72. Podľa § 262 ods. 1, 2 CSP, o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd v
rozhodnutí, ktorým sa konanie končí. O výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie
po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny
úradník.

73. Keďže žalovaný bol úspešný v konaní v celom rozsahu, súd mu priznal plnú náhradu trov konania.

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu je prípustné odvolanie, ktoré sa podáva v lehote 15 dní odo dňa doručenia
písomného vyhotovenia rozsudku, prostredníctvom Okresného súdu Lučenec, Ulica Dr. Herza 14, 984

37 Lučenec na Krajský súd Banská Bystrica, a to písomne.
Odvolanie je potrebné predložiť s potrebným počtom rovnopisov a s prílohami tak, aby jeden rovnopis
zostal na súde, a aby každá strana sporu dostala jeden rovnopis odvolania. Ak strana sporu nepredloží
potrebný počet rovnopisov a príloh, súd vyhotoví kópie na jej trovy.

Podľa § 363 Civilného sporového poriadku, v odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania
uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie
považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).

Podľa § 364 Civilného sporového poriadku, rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ

rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.

Podľa § 365 ods. 1 Civilného sporového poriadku, odvolanie možno odôvodniť len tým, že
a) neboli splnené procesné podmienky,
b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné

práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,
c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,
d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,

g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie
prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo
h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Podľa § 365 ods. 2 Civilného sporového poriadku, odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno

odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo
veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej.

Podľa § 365 ods. 3 Civilného sporového poriadku, odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno
meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.

Podľa § 366 Civilného sporového poriadku, prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej
obrany, ktoré neboli uplatnené v konaní pred súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy,
ak
a) sa týkajú procesných podmienok,

b) sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu,c) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne
rozhodnutie vo veci alebo
d) ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie.

Podľa § 367 ods. 1 Civilného sporového poriadku, ak podá ten, kto je na to oprávnený, včas odvolanie,
nenadobúda rozhodnutie právoplatnosť, dokiaľ o odvolaní právoplatne nerozhodne odvolací súd.

Podľa § 367 ods. 2 Civilného sporového poriadku, ak sa rozhodlo o niekoľkých právach so samostatným

skutkovým základom alebo ak sa rozhodnutie týka niekoľkých subjektov a ide o samostatné
spoločenstvo podľa § 76 a odvolanie sa výslovne vzťahuje len na niektoré práva alebo na niektoré
subjekty, nie je právoplatnosť výroku, ktorý nie je napadnutý, odvolaním dotknutá. To neplatí, ak od
rozhodnutia o napadnutom výroku závisí výrok, ktorý odvolaním nebol výslovne dotknutý, alebo ak určitý
spôsob usporiadania vzťahu medzi stranami vyplýva z osobitného predpisu.

Podľa § 367 ods. 3 Civilného sporového poriadku, právoplatnosť ostatných výrokov nie je dotknutá
ani vtedy, ak odvolanie smeruje len proti výroku o trovách konania, o príslušenstve pohľadávky, o jej
splatnosti alebo o predbežnej vykonateľnosti.

Podľa § 368 Civilného sporového poriadku, osoba oprávnená podať odvolanie sa môže odvolania vzdať.

Vzdať sa odvolania možno len voči súdu, a to až po vyhlásení rozhodnutia.

Podľa § 369 ods. 1 Civilného sporového poriadku, dokiaľ o odvolaní nebolo rozhodnuté, možno ho vziať
späť. Ak odvolateľ vzal odvolanie späť, nemôže ho podať znova.

Podľa § 369 ods. 2 Civilného sporového poriadku, ak odvolateľ vezme odvolanie späť, právoplatnosť
napadnutého rozhodnutia nastane, ako keby k podaniu odvolania nedošlo. Lehoty, ktoré majú plynúť od
právoplatnostinapadnutéhorozhodnutia,plynúvtakomprípadeodprávoplatnostiuzneseniaozastavení
odvolacieho konania.

Podľa § 369 ods. 3 Civilného sporového poriadku, ak sa odvolanie, o ktorom nebolo rozhodnuté, vzalo
späť, odvolací súd odvolacie konanie zastaví.

Podľa § 369 ods. 4 Civilného sporového poriadku, ak sa odvolanie vzalo späť sčasti, použijú sa
ustanovenia predchádzajúcich odsekov primerane.

Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh
na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona; ak ide o rozhodnutie o výchove maloletých detí, návrh
na súdny výkon rozhodnutia.