Rozsudok ,
Potvrdené Judgement was issued on Wednesday, March 21, 2019

Súd: Krajský súd Prešov
Spisová značka: 11Co/4/2019

Identifikačné číslo súdneho spisu: 8318201615
Dátum vydania rozhodnutia: 21. 03. 2019
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Viera Zoľáková

ECLI: ECLI:SK:KSPO:2019:8318201615.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Prešove v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Viery Zoľákovej a členov senátu

JUDr. Milana Majerníka a JUDr. Mareka Košča v právnej veci žalobcu: EOS KSI Slovensko, s.r.o., IČO:
35 724 803, so sídlom Pajštúnska 5, 851 02 Bratislava, právne zastúpeného: TOMÁŠ KUŠNÍR, s.r.o., so
sídlom Pajštúnska 5, 851 02 Bratislava, IČO: 36 613 843,, proti žalovanému: S. N., J..: XX.XX.XXXX, Y.
G. O. E. XXX/X, XXX XX S., o zaplatenie 351,08 Eur s príslušenstvom, o odvolaní žalobcu proti rozsudku
Okresného súdu Humenné č.k. XCsp/XX/XXXX - XXX zo dňa 19.09.2018 jednohlasne takto

r o z h o d o l :

P o t v r d z u j e rozsudok súdu prvej inštancie v napadnutom II. výroku a v III. výroku o trovách konania.

P r i z n á v a žalovanému proti žalobcovi n á r o k na náhradu trov odvolacieho konania v rozsahu
100 %.

o d ô v o d n e n i e :

1. Napadnutým rozsudkom Okresný súd Humenné (ďalej len „súd prvej inštancie“) uložil v I. výroku
žalovanému povinnosť zaplatiť žalobcovi sumu vo výške 221,63 Eur spolu s úrokom z omeškania vo
výške 5,05 % ročne zo sumy 60,40 Eur od 21.04.2015 do zaplatenia, zo sumy 24,38 Eur od 19.05.2015
do zaplatenia, zo sumy 33,71 Eur od 19.06.2015 do zaplatenia, zo sumy 34,37 Eur od 21.07.2015
do zaplatenia, zo sumy 34,37 Eur od 19.08.2015 do zaplatenia, zo sumy 34,40 Eur od 19.09.2015 do
zaplatenia, v lehote do 3 dní od právoplatnosti tohto rozsudku. V II. výroku rozsudku súd v prevyšujúcej

časti žalobu zamietol a III. výrokom rozsudku priznal žalobcovi proti žalovanému náhradu trov konania
v rozsahu 26,26 %.

2.Vodôvodnenírozhodnutiauviedol,žežalobcasažaloboupodanounatamojšomsúdedňa09.04.2018
domáhal vydania rozhodnutia, ktorým by súd žalovanému uložil zaplatiť mu sumu 351,08 Eur s
príslušenstvom a náhrady trov konania.

3. Na základe vykonaného dokazovania vychádzal súd prvej inštancie zo zisteného skutkového
stavu, že právny predchodca žalobcu obchodná spoločnosť N. Y., M..N.. a žalovaný uzavreli dňa
16.03.2015 zmluvu o poskytovaní verejných služieb spolu s dodatkom k tejto zmluve, na základe ktorej
právny predchodca žalobcu sa zaviazal poskytovať žalovanému elektronické telekomunikačné služby
prostredníctvomzvoleného programu.Právnypredchodcažalobcuvyfakturovalžalovanémuposkytnuté
služby faktúrou č. 7773332826 na sumu 69,59 Eur so splatnosťou 20.04.2015, č. 8774274645 na sumu
29,37 Eur so splatnosťou 18.05.2015, č. 4775224935 na sumu 38,70 Eur so splatnosťou 18.06.2015,

č. 4776170693 na sumu 59,16 Eur so splatnosťou 20.07.2015, č. 8777121520 na sumu 39,36 Eur so
splatnosťou 18.08.2015, č. 7778068865 na sumu 39,39 Eur so splatnosťou 18.09.2015, č. 5783613063
na sumu 129,45 Eur so splatnosťou 18.03.2016, a č. 3784536725 na sumu 600,- Eur so splatnosťou
18.04.2016. Na základe zmluvy o postúpení pohľadávok zo dňa 21.06.2017 bola pohľadávka obchodnejspoločnosti Slovak Telekom, a.s. ako postupcu postúpená na žalobcu ako postupníka. Tým žalobcovi
svedčí aktívna legitimácia v tomto spore, ktorá bola preukázaná zmluvou o postúpení pohľadávok.
Žalobca si uplatnil v spore z faktúry č. 7773332826 sumu 60,40 Eur, č. 8774274645 sumu 24,38 Eur,

č. 4775224935 sumu 33,71 Eur, č. 4776170693 sumu 34,37 Eur, č. 8777121520 sumu 34,37 Eur, č.
7778068865 sumu 34,40 Eur a č. 5783613063 sumu 129,45 Eur.

4. Súd prvej inštancie aplikoval citované ustanovenia § 43 ods. 12, § 44 ods. 1 zákona č. 351/2011
Z. z. o elektronických komunikáciách v znení účinnom v čase uzatvorenia zmluvy; § 52 ods. 1, 2, 34,

§ 53 ods. 1, 2, 3, 5, ods. 4 písm. k/, § 517 ods. 1, 2, § 524, § 544 zákona č. 40/1964 Zb. Občiansky
zákonník (ďalej len „OZ“); § 3 ods. 1 Nariadenia vlády SR č. 87/1995 Z.z., ktorým sa vykonávajú niektoré
ustanovenia Občianskeho zákonníka.

5. Právnym posúdením zisteného skutkového stavu v zmysle citovaných ustanovení mal súd prvej
inštancie za dostatočné preukázané, že medzi stranami sporu došlo k uzavretiu platnej zmluvy o

poskytovaní verejných služieb, na základe ktorej právny predchodca poskytol žalovanému služby a ten
sa zaviazal platiť cenu za poskytnuté služby. Preto súd prvej inštancie žalobe v časti zaplatenia ceny
za dodané služby vo výške 221,63 Eur vyhovel, pretože žalovaný ako účastník má povinnosť zaplatiť
cenu služieb. Ďalej súd prvej inštancie uviedol, že žalovaný sa nepochybne dostal do omeškania so
zaplatením svojho záväzku vo výške 221,63 Eur, a preto žalobca má nárok aj na úrok z omeškania z

tejto sumy. Súd prvej inštancie priznal žalobcovi úrok z omeškania, ktorého výška je v súlade s ust. § 3
ods. 1 nariadenia vlády SR č. 87/1995 Z.z. tak, ako si ho žalobca uplatňoval vo výške 5,05 % ročne.

6. Súd prvej inštancie zamietol žalobu v časti zaplatenia zmluvnej pokuty vo výške 129,45 Eur z faktúry
č. 5783613063. Podľa súdu prvej inštancie je v danom prípade nesporné, a to vzhľadom na povahu

strán zmluvy, že predmetný zmluvný vzťah je vzťahom spotrebiteľským, keďže právny predchodca
žalobcu ako dodávateľ pri uzatváraní zmluvy konal v rámci predmetu svojej podnikateľskej činnosti
a uzavrel predmetnú zmluvu so žalovaným, ktorý je fyzickou osobou - nepodnikateľom (čo vyplýva
z označenia žalovaného v tejto zmluve identifikačnými znakmi typickými pre nepodnikateľa). Súd bol
názoru,ževyššieuvedenázmluvajezmluvouspotrebiteľskou,apretojenutnénaňuaplikovaťipríslušné

ustanovenia o spotrebiteľských zmluvách upravené v Občianskom zákonníku. Ďalej súd uviedol, že
žalobca právo na zmluvnú pokutu odvíja od zmluvy o poskytovaní verejných služieb a dodatku k nej,
ktorá ako typová zmluva je uzatváraná vo viacerých prípadoch a je obvyklé, že spotrebiteľ obsah
zmluvy a teda i dojednanie o zmluvnej pokute podstatným spôsobom neovplyvňuje a preto sa nejedná o
individuálne dojednané zmluvné ustanovenie. Žalobca ako dodávateľ zmluvnú pokutu so žalovaným ako

spotrebiteľom osobitne nevyjednáva, pretože zmluvná pokuta je dojednaná za rovnakých podmienok vo
všetkých zmluvách a žalobca menil len výšku zmluvnej pokuty. Základným princípom spotrebiteľských
zmlúv je, že nesmú obsahovať neprijateľnú podmienku, teda také zmluvné dojednanie, ktoré spôsobuje
značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa, a to pod
sankciou absolútnej neplatnosti takejto podmienky. Súčasne súd prvej inštancie podotkol, že v prípade

ak ide o spotrebiteľský vzťah, musí ísť o takú dohodnutú zmluvnú pokutu, ktorá obstojí v rámci povinnej
súdnej kontroly neprijateľných podmienok so zreteľom na povahu, obsah a všetky osobitosti právneho
úkonu, so zreteľom na vzájomné práva a povinnosti účastníkov spotrebiteľskej zmluvy a v neposlednom
rade i so zreteľom na sankcionovanie nesplnenia povinností na strane oboch účastníkov zmluvy. Podľa
dodatku k zmluve o poskytovaní verejných služieb je zmluvná pokuta (základ - počiatočná suma,

ktorá bude klesať) vo výške 240 a 120 Eur. Vzhľadom na uvedené je v tejto veci už pri samotnom
uzatváraní zmluvy prísnejšie resp. výlučne sankcionovaný zmluvnou pokutou len jeden účastník zmluvy,
a to spotrebiteľ, teda výrazne v neprospech jedného účastníka zmluvy, čo už samo o sebe spôsobuje
nerovnováhu v povinnostiach oboch účastníkov. Podľa súdu prvej inštancie zmluvná pokuta uvedená
v dodatku vôbec nerozlišuje závažnosť porušenia tej ktorej zmluvnej povinnosti a z tohto hľadiska aj

primeranosť zmluvnej pokuty k porušeniu tej ktorej zmluvnej povinnosti. Nerozlíšenie medzi porušením
zmluvnej povinnosti a výškou pokuty znamená neurčitosť dohody o zmluvnej pokute. Ďalším aspektom
je aj samotná výška zmluvnej pokuty, ktorú súd považoval za neprimerane vysokú sankciu za nesplnenie
povinností, ku ktorým sa zaplatenie zmluvnej pokuty dojednalo. Rovnako dojednanie zmluvnej pokuty za
nezaplatenie ceny za poskytnuté služby je neakceptovateľné. Na tom nič nemení ani fakt, že žalobca sa

snažil zohľadniť časový aspekt porušenia tejto povinnosti vyjadrujúci klesanie základu zmluvnej pokuty
počas plynutia doby viazanosti do dňa porušenia povinnosti. Pri oneskorenej úhrade peňažného plnenia
nemôže ostať bez povšimnutia výška pohľadávky vzniknutej porušením záväzku. Zmluvná pokuta
dojednaná pre prípad nezaplatenia ceny za poskytnuté služby, výšku pohľadávky takto vzniknutej vôbecnezohľadňuje.Okremtohovýškazmluvnejpokutysaznižujeibadodňaporušeniapovinnosti vdôsledku
nezaplatenia ceny za poskytnuté služby. Samotným porušením povinnosti k zániku zmluvného vzťahu
nedochádza. Nemožno preto vylúčiť následne uhradenie dlžného záväzku zo strany spotrebiteľa a

poskytovanie služieb zo strany podniku. Táto okolnosť majúca podstatný vplyv na výšku zmluvnej pokuty
zohľadnená nebola. Zmluvná pokuta tak ako bola dojednaná teda umožňuje poskytovateľovi služieb
požadovať od spotrebiteľov zaplatenie zmluvnej pokuty vo výške podstatne prevyšujúcej pohľadávku
vzniknutú porušením záväzku zaplatiť sumu poskytnutých služieb. Vychádzajúc z uvedeného mal súd
prvej inštancie za to, že dojednanie zmluvnej pokuty nezohľadňujúce výšku pohľadávky vzniknutej

porušením záväzku a viažúce sa iba na moment porušenia povinnosti predstavuje neprijateľnú zmluvnú
podmienku, nakoľko výrazne znevýhodňuje spotrebiteľa a dodávateľovi umožňuje uplatniť si voči
spotrebiteľovi zmluvnú pokutu v neprimeranej výške. Podľa súdu prvej inštancie sankcia spočívajúca
v degresívnej zmluvnej pokute vždy musí zodpovedať nielen času a rozsahu porušenej povinnosti,
ale aj charakteru porušenia povinnosti a závažnosti porušenej povinnosti a zároveň sa odvíjať aj od
skutočnej a reálnej ujmy, ktorá porušením povinnosti vznikne. Sankcia dohodnutá počas celej platnosti

zmluvy a jej hrozba nesmie byť v žiadnom jej štádiu zjavne neprimeraná a prípadným nárokom na
sankciu nemôže vzniknúť bezdôvodné obohatenie. Na základe uvedeného, preto súd prvej inštancie
zmluvné dojednanie obsiahnuté v dodatku k zmluve o poskytovaní verejných služieb, ktorého obsahom
je dojednanie zmluvnej pokuty posúdil ako neprijateľnú zmluvnú podmienku spôsobujúcu značnú
nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa. To spôsobuje jej

absolútnu neplatnosť. Preto podľa súdu neprichádzala do úvahy ani aplikácia ust. § 545a Občianskeho
zákonníka, v ktorom je upravené moderačné právo súdu na zníženie neprimerane vysokej zmluvnej
pokuty. V tejto súvislosti poukázal súd prvej inštancie aj na rozhodnutia iných Krajských súdov, ktoré
v obdobných právnych veciach (zmluvných pokút) už opakovane rozhodli o neprijateľnosti zmluvnej
pokuty v dodatkoch k zmluvám o pripojení a to aj degresívnej zmluvnej pokute, a od ktorých nemá dôvod

sa v prejednávanej veci odchýliť.

7. O nároku na náhradu trov konania rozhodol súd prvej inštancie podľa § 255 ods. 2 C.s.p., keď
vychádzajúc z pomeru úspechu strán v konaní uviedol, že v danom prípade žalobca mal v konaní úspech
v časti o zaplatenie 221,63 Eur (63,13 %) a neúspech v časti o zaplatenie 129,45 Eur (36,87 %). Po

odrátaní neúspechu od úspechu žalobcu tak žalobcovi vznikol nárok na náhradu trov konania v rozsahu
26,26 %.

8.Protitomutorozsudkuvrozsahujehovýrokuozamietnutížalobyvprevyšujúcejčasti,podalvzákonom
stanovenej lehote odvolanie žalobca. V odvolaní navrhol v tejto časti rozsudok súdu prvej inštancie

zmeniť tak, že vyhovie žalobe o zaplatenie 129,45 Eur, resp. rozsudok v napadnutej časti zrušil a
vrátil vec súdu prvej inštancie na ďalšie konanie a nové rozhodnutie. Žalobca namietal, že rozhodnutie
súdu prvej inštancie v napadnutej časti vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. Uviedol,
že účelom zmluvnej pokuty je donútiť dlžníka pod hrozbou majetkovej sankcie k riadnemu splneniu
záväzku. Zmluvná pokuta teda predovšetkým predstavuje hrozbu dlžníkovi, že pokiaľ nesplní svoju

zmluvnú povinnosť, vznikne mu povinnosť poskytnúť pre tento prípad dojednané plnenie, t.j. pokutu.
Dojednaná zmluvná pokuta má teda predovšetkým čeliť porušeniu povinnosti (funkcia prevenčná),
lebo ak bude zabezpečená povinnosť plnená, bola hlavná funkcia zmluvnej pokuty vyčerpaná. Právny
predchodca žalobcu a žalovaný si dohodli zabezpečovací inštitút zmluvnej pokuty pre prípad porušenia
záväzku viazanosti, ktorý je definovaný v bode 3. Dodatku, a ktorý okrem iného podľa písm. c) tohto

odseku je: nezaplatenie ceny za poskytnuté služby účastníkom do 45 dní po splatnosti, na základe
ktorého vznikne podniku právo na odstúpenie od Zmluvy. Záväzok účastníka riadne a včas platiť
cenu za poskytovanie služieb je definovaný aj v ods. 1 písm. b) Dodatku. Žalovaný sa dostal do
omeškania s platením faktúr za služby poskytované právnym predchodcom žalobcu. Z uvedeného
je zrejmé, že žalovaný porušil svoje povinnosti poskytnúť žalobcovi zmluvné dohodnuté protiplnenie,

t.j. neuhrádzal faktúry vystavené za poskytnuté služby riadne a včas. Zároveň žalovaný uvedenú
skutočnosť nijakým spôsobom nerozporoval a ani nepreukázal. Súd však toto porušenie zmluvných
povinností vôbec nezohľadnil. Odôvodnenie napadnutého rozsudku absolútne nereflektuje požiadavku
ust. § 53 ods. 12 Občianskeho zákonníka. Naopak, súd prvej inštancie pristúpil k hodnoteniu predmetnej
podmienky v čisto všeobecnej rovine, keď sa nezaoberal nárokom na zmluvnú pokutu s ohľadom

na konkrétne okolnosti, t.j. skutočne nárokovaná výška zmluvnej pokuty vo vzťahu k výške dlžnej
sumy, časové obdobie, v ktorom bol žalovaný v omeškaní, závažnosť porušenia povinnosti a pod.
Rovnako nie je možné podľa žalobcu súhlasiť s názorom súdu, že zmluvná pokuta nie je v danom
prípade výsledkom individuálneho dojednania účastníkov. Žalobca má za to, že spôsob, akým došlomedzi stranami k dohode o zmluvnej pokute, je individuálne dojednanie zmluvnej pokuty, a to práve
s ohľadom na to, že žalovaný mal možnosť vybrať si mobilný telefón a k tomu poskytovanú službu
zo širokej škály ponúkaných tovarov a služieb, k čomu je logicky napočítaná suma zmluvnej pokuty.

Zmluvná pokuta totiž predstavuje paušalizovanú náhradu škody, ktorá pôvodnému veriteľovi vznikla
v dôsledku nesplnenia záväzku žalovaného zotrvať počas vymedzenej doby viazanosti v zmluvnom
vzťahu. Škoda pozostáva z ceny telefónu a sumy, ktorá pôvodnému veriteľovi vznikla v dôsledku
poskytnutia iných služieb za akciové ceny práve s ohľadom na dobu viazanosti. Žalobca uvádza, že
doposiaľ z rozhodovacej prax súdov nevyplynul konkrétny príklad toho, čo považujú za individuálne

dojednanie zmluvných podmienok, v danom prípade zmluvnej pokuty. Žalobca má za to, že práve
tým, že žalovaný má možnosť vybrať si z kombinácie tovarov a služieb s ohľadom na kvalitu a cenu,
stotožňuje sa týmto výberom a kombináciou aj s výškou zmluvnej pokuty, ktorej výpočet zodpovedá
práve cene telefónu a služieb a poskytnutej zľave. Je preto namieste argumentovať práve tým, že
žalobca trvá na tom, že žalovaný mal možnosť voľby zobrať si mobilný telefón a s akým záväzkom.
Súd len všeobecne zhodnotil, že v danom prípade nejde o individuálne dojednanie, avšak vôbec sa

nezamyslel nad tým, ako má v praxi individuálne dojednanie prebiehať. Zároveň je v danom prípade
výška zmluvnej pokuty paušalizovanou náhradou škody, ktorá pôvodnému veriteľovi vznikla v dôsledku
nesplnenia záväzku žalovaného zotrvať počas vymedzenej doby viazanosti v zmluvnom vzťahu. Škoda
pozostáva z ceny telefónu a sumy, ktorá pôvodnému veriteľovi vznikla v dôsledku poskytnutia iných
služieb za akciové ceny práve s ohľadom na dobu viazanosti. Zmluvnou pokutou si žalobca zabezpečuje

zároveň návratnosť poskytnutej zľavy zo stanovenej ceny poskytovanej služby alebo navrátených
zariadení, ktoré boli žalovanému poskytnuté v rámci zvýhodnenej ceny. Základ výšky zmluvnej pokuty
uvedený v zmluve, resp. v Dodatku, ktorý v závislosti od počtu dní omeškania klesá, teda zohľadňuje
zľavnenú cenu a v prípade predčasného ukončenia zmluvného vzťahu v dôsledku porušenia povinností
zabezpečiť návratnosť prostriedkov investovaných právnym predchodcom žalobcu do poskytnutej zľavy.

Je teda zrejmé, že právny predchodca žalobcu určil základ výšky zmluvnej pokuty vo vzťahu k cene
poskytnutého zariadenia a zľavnenej cene za poskytované služby a v prípade neplnenia si svojich
povinnostíježalovanýpovinnývpodobezmluvnejpokutyvrátiťcenovézvýhodnenie,ktorépožívalpočas
trvania záväzkového vzťahu. Zároveň odvolateľ zdôraznil, že žalovanému bola vyúčtovaná zmluvná
pokuta v zníženej výške, so zohľadnením počtu dní, ktoré uplynuli z doby viazanosti, a to vrátane dní,

počas ktorých bol žalovaný ešte pripojený (resp. poskytovanie služieb vo vzťahu k SIM karte ešte nebolo
prerušené), avšak svoje zmluvné povinnosti riadne a včas platiť cenu za poskytnuté služby si neplnil.
Zmluvná pokuta bola v Dodatku vyjadrená DEGRESÍVNYM spôsobom, čo znamená, že základ zmluvnej
pokuty(vyjadrenývDodatku)saznižujeočiastkuzodpovedajúcupočtudníuplynutýchzdobyviazanosti,
tzn. do doby do prerušenia poskytovania služieb (resp. o čiastku zodpovedajúcu obdobiu, počas ktorého

si zákazník plní svoje zmluvné povinnosti, ale tiež o čiastku zodpovedajúcu obdobiu, počas ktorého si
zákazník síce neplní povinnosť riadne a včas uhrádzať faktúry za poskytované služby, ale poskytovanie
služieb mu ešte nie je prerušené). Základ zmluvnej pokuty je uvedený v tabuľke č. 1 Dodatku ako
počiatočná suma, ktorá bude klesať. Tak, ako bolo uvedené vyššie, výška základu zmluvnej pokuty
závisíodzákazníkomzvolenéhotypuprogramuslužieb,poskytnutýchbenefitov,atiežodtypumobilného

telefónu (v prípade, že sa dojednalo jeho dodanie spolu s aktiváciou programu služieb). Všetky tieto
okolnosti majú vplyv na výšku zmluvnej pokuty čo do jej základu. Žalobca podporne poukázal príkladmo
na rozhodnutia iných súdov.

9. Na základe doručenej výzvy súdu prvej inštancie sa žalovaný k žalobcom podanému odvolaniu

nevyjadril.

10. Krajský súd v Prešove ako súd odvolací (§ 34 zákona č. 160/2015 Z. z. Civilný sporový poriadok,
ďalej len „C.s.p.“) po zistení, že odvolanie bolo podané v zákonom stanovenej lehote (§ 362 ods. 1
C.s.p.), oprávnenou osobou (§ 359 C.s.p.), proti rozhodnutiu, proti ktorému je odvolanie prípustné (§

357 C.s.p.), preskúmal rozhodnutie súdu prvej inštancie v napadnutom rozsahu, a teda vo výrokoch o
zamietnutí žaloby v prevyšujúcej časti a o trovách konania, ako aj konanie mu predchádzajúce v zmysle
zásad vyplývajúcich z ust. § 379 a nasl. C.s.p., a takto vec prejednal bez nariadenia pojednávania (§
385 C.s.p. a contrario). Pri preskúmavaní napadnutého rozsudku bol odvolací súd viazaný dôvodmi
podaného odvolania do tej miery, že nebol oprávnený tento rozsudok preskúmavať z iných dôvodov,

než ktoré boli výslovne uvedené v podanom odvolaní. Výnimkou by mohli byť len vady konania, ktoré
sa týkajú procesných podmienok, aj keď neboli v odvolacích dôvodoch uplatnené (§ 380 ods. 1, 2
C.s.p.). Pretože rozsudok vo veci samej musí byť verejne vyhlásený, odvolací súd uverejnil v zákonom
stanovenej lehote termín verejného vyhlásenia rozsudku na úradnej tabuli súdu a webovej stránkeKrajského súdu v Prešove (§ 378 ods. 2, § 219 ods. 1, 3 C.s.p.). Po prieskume napadnutého rozhodnutia
podľa vyššie uvedených zásad (§ 379, § 380 ods. 1, 2 C.s.p.) dospel odvolací súd k záveru, že odvolanie
žalobcu nie je dôvodné a rozhodnutie súdu prvej inštancie v napadnutej časti je vecne správne.

11. Podľa § 387 ods. 1 C.s.p., odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie potvrdí, ak je vo výroku
vecne správne.
Podľa § 387 ods. 2 C.s.p., ak sa odvolací súd v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením napadnutého
rozhodnutia, môže sa v odôvodnení obmedziť len na skonštatovanie správnosti dôvodov napadnutého

rozhodnutia, prípadne doplniť na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia ďalšie dôvody.

12. Odvolací súd v odvolacom konaní posúdil relevantnosť konkrétnych odvolacích dôvodov v kontexte
s namietaným nesprávnym právnym posúdením, to, či súd prvej inštancie na zistený skutkový stav
správne, v úplnosti, aplikoval príslušné právne predpisy, či riadne svoje rozhodnutie odôvodnil, to všetko
s prihliadnutím na to, že v odôvodnení rozhodnutia nemusí byť daná odpoveď na každú námietku alebo

argument v opravnom prostriedku, ale iba na tie, ktoré majú rozhodujúci význam pre rozhodnutie o
odvolaní (Ústavný súd Slovenskej republiky F..Ú. XX/XX).

13. Podľa názoru odvolacieho súdu, súd prvej inštancie vo veci samej v dostatočnom rozsahu zistil
skutkový stav a zo zistených skutočností bol vyvodený správny právny záver, svoje rozhodnutie

odôvodnil riadne a v rozhodnutí sa vysporiadal s podstatnými argumentmi. Keďže ani v priebehu
odvolacieho konania sa na týchto skutkových a právnych zisteniach nič nezmenilo odvolací súd si osvojil
náležité a presvedčivé odôvodnenie rozhodnutia prvoinštančným súdom, na ktoré v plnom rozsahu
odkazuje, a na zdôraznenie správnosti rozhodnutia súdu prvej inštancie uvádza:

14. V danom prípade odvolateľ tvrdí, že napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie spočíva na
nesprávnom právnom posúdení veci. Právnym posúdením je činnosť súdu, pri ktorej zo skutkových
zistení vyvodzuje právne závery a aplikuje konkrétnu právnu normu na zistený skutkový stav. Nesprávne
právne posúdenie je chybnou aplikáciou práva na zistený skutkový stav; dochádza k nej vtedy, ak súd
nepoužil správny právny predpis, alebo ak súd síce aplikoval správny právny predpis, nesprávne ho

ale interpretoval, alebo ak zo správnych skutkových záveroch vyvodil nesprávne právne závery. Podľa
právneho názoru odvolacieho súdu súd prvej inštancie, pokiaľ ide o zamietnutie žaloby v prevyšujúcej
časti, na zistený skutkový stav použil správny právny predpis, ktorý aj správne interpretoval, pričom zo
skutkového stavu vyvodil správne právne závery.

15. Podľa § 53 ods. 1 Občianskeho zákonníka spotrebiteľské zmluvy nesmú obsahovať ustanovenia,
ktoré spôsobujú značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech
spotrebiteľa (ďalej len „neprijateľná podmienka“). To neplatí, ak ide o zmluvné podmienky, ktoré sa týkajú
hlavného predmetu plnenia a primeranosti ceny, ak tieto zmluvné podmienky sú vyjadrené určito, jasne
a zrozumiteľne, alebo ak boli neprijateľné podmienky individuálne dojednané.

Podľa § 53 ods. 4 písm. k), ods. 5 Občianskeho zákonníka za neprijateľné podmienky uvedené v
spotrebiteľskej zmluve sa považujú najmä ustanovenia, ktoré požadujú od spotrebiteľa, ktorý nesplnil
svoj záväzok, aby zaplatil neprimerane vysokú sumu ako sankciu spojenú s nesplnením jeho záväzku.
Neprijateľné podmienky upravené v spotrebiteľských zmluvách sú neplatné.
Podľa § 544 ods. 1, 2 Občianskeho zákonníka ak si strany dohodnú pre prípad porušenia zmluvných

povinností zmluvnú pokutu, je účastník, ktorý túto povinnosť poruší, zaviazaný pokutu zaplatiť, aj keď
oprávnenému účastníkovi porušením povinností nevznikne škoda. Zmluvnú pokutu je možné dojednať
len písomne a v dojednaní musí byť určená výška pokuty alebo spôsob jej určenia.

16. Podľa článku 6 Smernice Rady č. 93/13/EHS z 05.04.1993 o nekalých podmienkach v

spotrebiteľských zmluvách, členské štáty zabezpečia, aby nekalé podmienky použité v zmluvách
uzavretých so spotrebiteľom zo strany predajcu alebo dodávateľa podľa ich vnútroštátneho práva, neboli
záväzne pre spotrebiteľa a aby zmluva bola podľa týchto podmienok naďalej záväzná pre strany, ak je
jej ďalšia existencia možná bez nekalých podmienok.

17. Je potrebné konštatovať, že zmluva o poskytovaní verejných služieb zo dňa 16.03.2015 uzatvorené
medzi žalobcom a žalovaným je štandardnou formulárovou spotrebiteľskou zmluvou, v ktorej žalobca
vystupoval v postavení dodávateľa, lebo konal v rámci predmetu svojej obchodnej, teda podnikateľskej
činnosti a žalovaný vystupoval ako spotrebiteľ. Súd prvej inštancie na predmetnú zmluvu správneaplikoval ustanovenia Občianskeho zákonníka o spotrebiteľských zmluvách. Rovnako je potrebné
vyhodnocovať aj ustanovenia upravujúce zmluvnú pokutu. Aj dojednanie o zmluvnej pokute je súčasťou
formulárovej zmluvy vyhotovenej žalobcom a je viac než sporným, či žalovaný mal vôbec možnosť

ovplyvniť uvedené dojednanie. Aj odvolací súd má za to, že dojednanie o zmluvnej pokute nachádzajúce
sa v ustanoveniach dodatku k tejto zmluve nebolo individuálne dohodnuté v zmysle ust. § 53 ods.
1 Občianskeho zákonníka. Je potrebné poukázať aj na ust. § 53 ods. 2 Občianskeho zákonníka,
podľa ktorého, ak dodávateľ nepreukáže opak, zmluvné ustanovenia dohodnuté medzi dodávateľom
a spotrebiteľom sa nepovažujú za individuálne dojednané. Rovnako správne preto bolo súdom prvej

inštancie vyhodnotené, že zmluvné dojednanie týkajúce sa zmluvnej pokuty je neprijateľné zmluvné
dojednania spôsobujúce značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán na úkor
spotrebiteľa a z toho dôvodu je neplatné. Ak by sa aj považovala dohoda o zmluvnej podmienke za
platnú, je zrejmé, že spotrebiteľ by zmluvnú pokutu bol povinný uhradiť aj vtedy, ak by zrealizoval
úkon smerujúci k ukončeniu zmluvy. Žalobca totiž právo na zaplatenie zmluvnej pokuty odvodzuje od
nesplnenie povinnosti zaplatiť splatné faktúry za poskytnuté služby alebo od nesplnenie povinnosti

zotrvať po určitú dobu vo vzťahu, čo je neakceptovateľné. Na tomto závere nemôže nič zmeniť ani
to, že jej výška mala tvoriť výšku zľavy za mobilný telefón. Rovnako neobstojí poukaz žalobcu na to,
že zohľadňoval časový aspekt porušenia povinností s klesajúcou sumou zmluvnej pokuty. Je potrebné
si uvedomiť, že nie každé prípadné porušenie povinnosti je rovnakej intenzity, významu a následkov.
Porušením povinnosti pritom nemôže byť využitie oprávnení daných zákonom, či dohodou.

18. Zmluvná pokuta, ktorá nebola individuálne dojednaná, lebo sa jedná o štandardnú typovú zmluvu
a ktorá spôsobuje hrubú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech
spotrebiteľa, je v rozpore s ochranou práv spotrebiteľa, ako aj v rozpore s Chartou základných práv
Európskej únie (čl. 98), podľa ktorého v záujme naplnenia jedného zo základných práv Európskej únie

politiky štátov je zabezpečiť vysoký stupeň ochrany spotrebiteľa, a preto je potrebné využiť všetky
efektívneprostriedkyochranyspotrebiteľa,abysazvyšovaladôveraspotrebiteľovvtrh,abyneprimerané
postupy spotrebiteľov na trhu nezaťažovali. Žalobca ako osoba podnikajúca na trhu elektronických
komunikácií má odbornú prevahu nad spotrebiteľmi, ktorým svoje služby poskytuje, a preto možno od
neho očakávať, že vo vzťahu k spotrebiteľom sa bude správať s náležitou odbornou starostlivosťou.

19. Odvolací súd má ďalej za to, že dojednanie zmluvnej pokuty za nezaplatenie ceny za poskytnuté
služby je neakceptovateľné a na tom nič nemení fakt, že žalobca sa snažil zohľadniť časový aspekt
porušenia tejto povinnosti vyjadrujúci klesanie základu zmluvnej pokuty počas plynutia doby viazanosti
do dňa prerušenia poskytnutia služieb v dôsledku nezaplatenia sumy za poskytnuté služby. Pri

oneskorenej úhrade peňažného plnenia nemôže ostať bez povšimnutia výška pohľadávky vzniknutej
porušením záväzku. Zmluvná pokuta, tak ako bola dojednaná, umožňuje poskytovateľovi služieb
požadovať od spotrebiteľa zaplatenie zmluvnej pokuty vo výške podstatne prevyšujúcej pohľadávku
vzniknutú porušením záväzku zaplatiť sumu poskytnutých služieb. Takáto výška zmluvnej pokuty je v
rozpore s dobrými mravmi.

20. Nemožno akceptovať odvolacie námietky žalobcu, ktorý sa odvoláva na to, že maximálna výška
zmluvnej pokuty zodpovedá výške poskytnutej zľavy z kúpnej ceny. Tieto inštitúty nemožno navzájom
zamieňať a je vecou obchodnej politiky žalobcu, že poskytol zľavu z mobilného telefónu, ktorý v súvislosti
s uzavretím predmetnej zmluvy o pripojení žalovanej odpredal. Výška zmluvnej pokuty tak ako ju

stanovil žalobca však s touto zľavou vôbec nesúvisí. Zmluvná pokuta sa viaže na porušenie konkrétnych
povinnosti žalovaného ako spotrebiteľa. Okolnosť, že žalovaný nebol žiadnym spôsobom povinný alebo
nútený uzatvoriť dodatok k zmluve o pripojení, ktorým jej bol predmetný mobilný telefón poskytnutý nemá
vo vzťahu k výške a funkcií zmluvnej pokuty právny význam.

21. Dojednaná zmluvná pokuta je neprijateľnou zmluvnou podmienkou a podľa § 53 ods. 5 Občianskeho
zákonníka je neplatná. Z neplatnej zmluvnej podmienky nevzniklo žalobcovi právo na plnenie a
žalovanému povinnosť plniť.

22. Priznanie plnenia z takejto zmluvnej podmienky je v priamom rozpore so zákonom. Ak by súd priznal

plnenie z neprijateľnej zmluvnej podmienky, išlo by o tolerovanie pokračujúceho protiprávneho stavu zo
strany súdu a popieranie vysokého záujmu EÚ a práva EÚ na ochrane práv spotrebiteľa. Súd ako orgán
členského štátu EÚ je pri poskytovaní ochrany pred neprijateľnými zmluvnými podmienkami povinný exoffo skúmať, či voči spotrebiteľovi nie je uplatňované plnenie z neprijateľnej zmluvnej podmienky, a to
aj z takej, ktorú súd už skôr judikoval (§ 53a OZ).

23. Odvolací súd tiež dodáva, že pokiaľ ide o primeranosť zmluvnej pokuty, neprijateľnú zmluvnú
podmienku obsahujúcu zmluvnú pokutu súdy nemôžu upravovať, a teda ani moderovať plnenie z nej
(do pozor. rozsudok Súdneho dvora EÚ U. - XXX/XX). Zmluvná pokuta buď obstojí v súdnej kontrole
ako celok alebo nie, preto ju súd nemôže moderovať.

24. K princípu právnej istoty deklarovanému v článku 2 C.s.p. a vyslovenému právnemu názoru v
rozsudku Krajského súdu Trenčín, na ktorý žalobca v odvolaní poukazuje, odvolací súd uvádza, že
so záverom Krajského súdu v Trenčíne v deklarovanom rozhodnutí nesúhlasí a zároveň poukazuje na
rozhodnutia Krajského súdu v Prešove v obdobných právnych veciach týkajúcich sa zmluvnej pokuty
zo spotrebiteľskej zmluvy o poskytovaní verejných služieb (sp.zn. XXCo/XX/XXXX zo dňa 26.02.2015,
sp.zn. XCo/XXX/XXXX, sp.zn. XCo/XX/XXXX, XXCo/XX/XXXX a ďalšie).

25. Z uvedených dôvodov mal odvolací súd za to, že žalobcom uplatnené odvolacie dôvody nie sú
spôsobilé privodiť zmenu, či zrušenie rozsudku súdu prvej inštancie v napadnutej časti.

26. Správnemu rozhodnutiu súdu prvej inštancie vo veci samej zodpovedá aj súvisiaci výrok o trovách

konania, ktorý odvolací súd považuje za vecne správny a zákonný a vo vzťahu ku ktorému neboli zo
strany odvolateľa podané žiadne námietky.

27. Vzhľadom na vyššie uvedené dôvody odvolací súd postupom vyplývajúcim z ustanovenia § 387 ods.
1, 2 C.s.p. rozsudok súdu prvej inštancie v napadnutej časti ako vecne správny potvrdil.

28.Onárokunanáhradutrovodvolaciehokonaniarozhodolodvolacísúdpodľaustanovenia§396ods.1
C.s.p. v spojení s ustanovením § 255 ods. 1 a § 262 odsek 2 C.s.p.. Dôvodom takéhoto rozhodnutia bola
skutočnosť, že žalobca v odvolacom konaní úspech nemal a nemá právo na náhradu trov odvolacieho
konania a úspešná žalovaná si náhradu trov odvolacieho konania neuplatnila a vychádzajúc z obsahu

spisu jej ani v priebehu odvolacieho konania žiadne preukázateľné trovy nevznikli, preto odvolací súd
rozhodol tak, že nárok na náhradu trov odvolacieho konania sporovým stranám nepriznal.

29. O nároku na náhradu trov odvolacieho konania rozhodol odvolací súd podľa ustanovenia § 396 ods.
1 C.s.p. v spojení s ustanovením § 255 ods. 1 a § 262 ods. 1 C.s.p.. Dôvodom takéhoto rozhodnutia

bola skutočnosť, že v odvolacom konaní bol žalovaný sporovou stranou, ktorá mala v odvolacom konaní
úspech v celom rozsahu, preto mu súd priznal nárok na náhradu trov odvolacieho konania proti žalobcovi
v rozsahu 100 % a zároveň žalobca v odvolacom konaní úspech nemal. O výške náhrady trov konania
rozhodne v zmysle ustanovenia § 262 ods. 2 súd prvej inštancie po právoplatnosti tohto rozhodnutia
odvolacieho súdu samostatným uznesením.

30. Rozhodnutie bolo prijaté senátom Krajského súdu v Prešove v pomere hlasov 3 : 0 (§ 393 ods. 2,
posledná veta C.s.p.).

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku odvolanie nie je prípustné.

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 C.s.p.) v lehote
dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý
rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia
opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy ( § 427 ods. 1 C.s.p.).
Dovolateľ musí byť s výnimkou prípadov podľa § 429 ods. 2 C.s.p. v dovolacom konaní zastúpený

advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 C.s.p.).
V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 C.s.p.).