Rozhodnutie ,
Potvrdené Judgement was issued on Monday, June 19, 2017

Súd: Okresný súd Michalovce
Spisová značka: 24Cpr/2/2015

Identifikačné číslo súdneho spisu: 7715213315
Dátum vydania rozhodnutia: 19. 06. 2017

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Andrej Radomský
ECLI: ECLI:SK:OSMI:2017:7715213315.14

Rozhodnutie

Okresný súd Michalovce, sudcom JUDr. Andrejom Radomským, v právnej veci žalobkyne: I., právne
zast.: JUDr. Ján Kizivat, advokát so sídlom kpt. Nálepku 8, 07101 Michalovce, proti žalovanej: F., právne
zast.: JUDr. Rudolf Manik, Phd., MBA, MHA, advokát so sídlom Masarykova 2, Košice, v konaní o
zaplatenie 4.315,04 Eur s príslušenstvom, takto

r o z h o d o l :

I. Žalovaná je p o v i n n á zaplatiť žalobkyni sumu vo výške 4.315,04 Eur spolu s úrokom z omeškania

vo výške 5,50% ročne zo sumy 4.315,04 Eur od 29.10.2013 do zaplatenia, to všetko do troch dní od
právoplatnosti tohto rozsudku.

II. Žalobkyni voči žalovanej p r i z n á v a nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100%.

o d ô v o d n e n i e :

1. Žalobkyňa sa žalobným návrhom doručeným tunajšiemu súdu dňa 23.7.2015 domáhala, aby súd

zaviazalžalovanúnazaplateniesumyvovýške4.315,04Eurspolus5,05%ročnýmúrokomzomeškania
zo sumy istiny od 6.12.2014 do zaplatenia ako aj náhrady trov konania.

2. Písomným podaním zo dňa 24.11.2015 žalobkyňa navrhla pripustiť zmenu žaloby, ktorej súd vyhovel
a to Uznesením č. k. 24 Cpr/2/2015-72 zo dňa 26.4.2016 tak, že žalovaná je povinná zaplatiť žalobkyni
sumu 4.315,04 Eur spolu s úrokom z omeškania vo výške 5,50% ročne zo sumy 4.315,04 Eur od

29.10.2013 do zaplatenia, to všetko do troch dní od právoplatnosti tohto rozsudku.

3. Svoj žalobný návrh odôvodnila tým, že dňa 10.9.2012 uzatvorila Pracovnú zmluvu so žalovanou
na základe ktorej žalobkyňa vykonávala od nástupu do práce dňa 11.9.2012 prácu ako zamestnanec
žalovanej na pracovnej pozícii čašníčky s miestom výkonu práce Penzión Sĺňava Klokočov, 072 36
Kaluža. Medzi žalobkyňou a žalovanou bola dohodnutá mesačná mzda vo výške 400,- Eur v hrubom

s výplatným termínom určeným na 28. deň nasledujúceho kalendárneho mesiaca. Dňa 23.9.2013
žalovaná so žalobkyňou skončila pracovný pomer dohodou o skončení pracovného pomeru v zmysle
ust. § 60 Zákona č. 311/2001 Z.z. Zákonníka práce ku dňu 30.9.2013. Počas celého obdobia,
teda od 11.9.2012 do 30.9.2013 vykonávala žalobkyňa svoju prácu v pracovno-právnom vzťahu voči
žalovanej, ktorá jej počas tohto obdobia nevyplatila mzdu za vykonanú prácu v celkovej výške 5.080,-
Eur v hrubom, teda 4.315,04 Eur v čistom. Žalobkyňa počas trvania pracovného pomeru riadne

vykonávala svoju prácu a plnila si pracovné úlohy a povinnosti podľa príkazu žalovanej, pričom žalovaná
nevyjadrila žiadnym spôsobom nespokojnosť s vykonanou prácou zo strany žalobkyne počas trvania
pracovnoprávneho vzťahu medzi sporovými stranami. Na základe vyššie uvedených skutočností sa
žalobkyňa rozhodla dňa 24.1.2014 podľa na Okresné riaditeľstvo PZ v Michalovciach, odbor poriadkovej
polície oznámenie o podozrení zo spáchania trestného činu nevyplatenia mzdy a odstupného voči
žalovanej. Z Uznesenie ORPZ v Michalovciach zo dňa 29.4.2014 vyplýva, že vyšetrovateľ zastavil

trestné stíhanie voči žalovanej. V snahe o mimosúdne urovnanie vzniknutého sporu bola zo strany
právneho zástupcu žalobkyne zaslaná predžalobná upomienka zo dňa 21.11.2014 označená ako Výzvana úradu s tým, že žalovanej bola stanovená lehota na dobrovoľné plnenie do 5.12.2014. Na vyššie
uvedenú výzvu právneho zástupcu žalobkyne žalovaná žiadnym spôsobom nereagovala, pričom ku
dňu podania tejto žaloby neeviduje žalobkyňa úhradu touto žalobou uplatnenej pohľadávky vo výške

nevyplatenej časti mzdy zo strany žalovanej v celkovej výške 4.315,04 Eur.

4. Súd vo veci vydal Platobný rozkaz č. k. 24Cpr/2/2015-17 zo dňa 4.9.2015 voči ktorému žalovaná
podala odpor s odôvodnením, že žaloba je nedôvodná keďže žiadnu pohľadávku žalobkyne ako
bývalého zamestnanca žalovaná neeviduje. V žiadnom prípade sa na pravde nezakladá žeby žalovaná

nezaplatila žalobkyni mzdu za vykonanú prácu. Z podanej žaloby nie je zrejmé akú prácu žalobkyňa u
žalovanej mala.

5. Písomným podaním zo dňa 24.11.2015 (č.l. 32), sa žalobkyňa k podanému odporu žalovanej zo dňa
5.10.2015 vyjadrila okrem iného aj nasledovne: podľa názoru žalobkyne bolo nepochybne doposiaľ v
konaní preukázané, že žalobkyňa mala so žalovanou uzavretú platnú pracovnú zmluvu na základe ktorej

žalobkyňa nastúpila do práce dňa 11.9.2012 do pracovného zariadenia ako čašníčka s miestom výkonu
práce Penzión Sĺňava, Klokočov, 07236 Kaluža, pričom dohodnutá mzda v hrubom predstavovala
400,- Eur. Taktiež považuje v rámci predloženia listinných dôkazov žalobkyňa za nepochybné, že
pracovný pomer skončil dňa 30.9.2013 na základe Dohody o skončení pracovného pomeru zo dňa
23.9.2013. S ohľadom na vzniknutý právny stav v období trvania pracovného pomeru bola žalovaná ako

zamestnávateľ povinná v súlade s ust. § 47 ods. 1 písm. a) Zákonníka práce prideľovať zamestnancom
prácu podľa pracovnej zmluvy a platiť mu za vykonanú prácu mzdu, utvárať podmienky na plnenie
pracovnýchúlohadodržiavaťostatnépracovnépodmienkyustanovenéprávnymipredpismi,kolektívnou
zmluvou a pracovnou zmluvou. Podľa názoru žalobkyne je povinnosťou žalovanej ako zamestnávateľa
preukázať, že z jej strany bola mzdy žalobkyni ako zamestnancovi riadne vyplatená, resp. že vznikli

dôvody pre ktoré zanikla povinnosť žalovanej ako zamestnávateľa vyplatiť žalobkyni mzdu, resp. jej
náhradu a toto nie je povinnosťou žalobkyne. Právo zamestnanca na mzdu za vykonanú prácu, ktorého
protikladom je povinnosť zamestnávateľa poskytovať mu mzdu patrí k základným charakteristikám
pracovného pomeru. Uvedené takto charakterizuje pracovný pomer ako odplatný právny vzťah.
Žalobkyňa taktiež uviedla, že počas celej doby trvania pracovného pomeru u žalovanej nikdy nemala

žiadnu absenciu v práci, resp. žeby v práci bola dlhodobo neprítomná. Podľa názoru žalobkyne je
povinnosťou zamestnávateľa a nie zamestnanca viesť si evidenciu pracovného času v súlade s ust. §
99 Zákonníka práce. Žalobkyňa o tom, že nevykonávala žiadnu činnosť pre žalovanú sa dozvedela u
Uznesenia ORPZ Michalovce dňa 29.4.2014 z odôvodnenia ktorého zistila, že žalovaná podala opravné
výkazy na Sociálnu zdravotnú poisťovňu kde žiadala vrátenie vyplatených odvodov nakoľko žalobkyňa

podľa vtedajších tvrdení žalovaných neodviedla žiadnu prácu a jednalo sa len o fiktívny pracovný
pomer. V súlade s platnou právnou úpravou v prípade ak sa jedná o neospravedlnenie neprítomnosti
zamestnanca v práci, teda absenciu z platnej právnej úpravy vyplýva povinnosť zamestnávateľa v
prípade ak zamestnanec nevykonáva práce pre zamestnávateľa neospravedlnená neprítomnosť v práci
tak v zmysle ust. § 26 ods. 1 písm. c) Zákona o sociálnom poistení dochádza k prerušeniu povinného

dôchodkovéhopoisteniavobdobíakdochádzakčerpaniupracovnéhovoľnabeznáhradymzdy.Vtakom
prípade je zamestnávateľ povinný oznámiť v zmysle ust. § 231 ods. 1 písm. c) Zákona o sociálnom
poistení príslušnej pobočke Sociálnej poisťovne prerušenie povinného sociálneho poistenia do 8 dní
od tohto prerušenia. Zamestnávateľ oznamuje vznik a skončenie povinného sociálneho poistenia
zamestnanca na tlačive registračný list fyzickej osoby, pričom obdobný postup sa vzťahuje aj na odvody

zdravotného poistenia.

6. Na pojednávaní konanom dňa 18.4.2016 právny zástupca žalobkyne uviedol, že podľa ich názoru
je žaloba dôvodná a to z toho dôvodu, že okrem iného o dôvodnosti nároku svedčia aj listinné dôkazy,
ktoré súd vykonával ako posledné a to vyjadrenie tak Sociálnej poisťovne ako aj Všeobecnej zdravotnej

poisťovne, pričom zároveň poukázal na časť vyjadrenia Sociálnej poisťovne, že teda odhlásenie
samotnej žalobkyne vyhodnotila Sociálna poisťovňa ako neopodstatnené. Právny zástupca žalovanej
na tomto pojednávaní okrem iného uviedol, že žalovaná sa zo samotným uplatneným nárokom vôbec
nestotožňuje, pričom poukázal na skutočnosť, že v danej veci nebola vykázaná reálnosť plnení, teda
podľa názoru samotnej žalovanej žalobkyňa u nej prácu riadne nevykonávala, teda za predmetnú prácu

jej odmena nepatrí. Zároveň poukázal na to, že Hotel Sĺňava na Zemplínskej Šírave funguje iba v letnej
sezóne počas kalendárneho roka, pričom vzhľadom na predmet podnikateľskej činnosti ako aj vlastnícke
vzťahy uviedol, že Hotel Sĺňava samotná žalovaná nevlastní. Na predmetnom pojednávaní samotná
žalobkyňa uviedla, že spočiatku v r. 2012 pre samotnú žalobkyňu pracovala na dohodu, pričom následnezostranyžalobkynebolonavrhnutéuzavretiepracovnejzmluvy,ktorúnásledne10.9.2012uzavrelistým,
že od 11.9.2012 mala u žalovanej nastúpiť do pracovného pomeru do pozície čašník v penzióne Sĺňava,
pričom mzda bola dohodnutá na 400,- Eur v hrubom. Žalobkyňa uvádzala, že v septembri 2012 bol bar

v predmetnom penzióne Sĺňava stále otvorený a fungoval, pričom tento sa následne zatvoril až niekedy
v októbri r. 2012, pričom v hoteli začala prebiehať aj rekonštrukcia, pričom v rámci rekonštrukcie v tomto
období od októbra 2012 pracovala žalobkyňa tak, že pomáhala ubytovať, resp. odubytovať klientov
a taktiež v rámci rekonštrukcie vypomáhala s umývaním okien, resp. podláh, prípadne inom čistení,
pričom v zimnom období sa nachádzala na tomto penzióne, resp. hoteli z toho dôvodu, že ak bolo treba

niečo bola po ruke, resp. bolo potrebné, aby tam niekto bol. Žalobkyňa uvádzala, že od januára 2013 v
predmetnompenziónevykonávalaajmaliarskepráce,resp.upratovalanapredmetnompenziónevrámci
odkladania vecí a zazimovania veci po vykonanej sezóne, pričom následne bolo potrebné prichystať
celý penzión pred ďalšou sezónou, pričom následne podľa jej tvrdení sezóna začínala v r. 2013 niekedy
v máji tohto roku s tým , že už tam boli nejaké školské výlety, prípadne iní klienti, pričom uvádzala,
že teda od mája predmetného roku už sezóna začala a penzión mal ubytovaných hostí. V priebehu

sezóny 2013 od jej začatia pracovala v bazénovej časti penziónu kde pracovala pri vstupe do bazéna,
resp. v okolitých priestoroch. Následne potom ako skončila sezóna kde pracovala pri bazéne, alebo
teda v týchto priestoroch bol ešte v septembri opäť otvorený v penzióne bar kde opäť pracovala v
bare a následne potom aj došlo k ukončeniu pracovného pomeru, pretože spolu so žalovanou nevedeli
vychádzať, nedohodli sa. Na predmetnom pojednávaní sa vyjadrila aj žalovaná, že je pravdou, že od

1.8.2012 u nej žalobkyňa pracovala na dohodu, pričom v tomto období s ňou bola spokojná. V tomto
období aj obdržala následne samotná žalobkyňa aj pracovný výkaz. Následne od podpísania pracovnej
zmluvy s ňou žalovaná spokojná nebola. Podľa jej názoru samotná žalobkyňa nechodila riadne do práce,
pričom na to bola upozorňovaná, napriek tomu, že samotná žalovaná mala aj malé dieťa často krát
musela robiť v tomto období aj čašníčku z dôvodu, že žalobkyňa jej nepomáhala, pričom na to bola z

jej strany niekoľkokrát upozorňovaná. Pracovný pomer so žalobkyňou nerozviazala len z dôvodu, že na
ňu naliehal jej partner, že táto do práce príde a pracovať bude. K skutočnosti či žalovaná požadovala od
žalobkyne aj vypĺňanie nejakých výkazov ohľadne dochádzky, alebo pracovných výkonov v súvislosti s
vyplácaním mzdy, žalovaná uviedla, že Kniha príchodov a odchodov bola na recepcii, kde sa zapisovali
zamestnanci a brigádnici. Niektorí brigádnici si vytvárali pracovné výkazy v ktorých uvádzali popis práce.

Žalovaná uviedla, že žalobkyňa patrila do tej kategórie zamestnancov, ktorí sa nezapisovali do Knihy
príchodovaniodchodov,aniimnepredkladalažiadenpracovnývýkaz.Čosatýkaupozorneniažalobkyne
na porušovanie pracovnej disciplíny žalovaná uviedla, že žalobkyňa upozornená bola, ale iba ústne
nakoľko boli v dennom kontakte.

7. Písomným podaním zo dňa 31.8.2016 (č.l. 80 súdneho spisu) žalovaná oznámila súdu, že
zamestnanie žalobkyne u žalovanej nevyplýva ani z Knihy dochádzok u žalovanej z obdobia 2.4.2012
až 30.12.2013, o čom v prílohe prikladá doklad. Navyše oznámila, že žalovaná eviduje voči žalobkyni
pohľadávku vo výške 7.776,- Eur titulom nezaplatenia úhrady za ubytovanie v Hoteli Sĺňava vo
vlastníctve žalovanej v období 11.9.2012 až 30.11.2014.

8. Na pojednávaní konanom dňa 12.9.2016 boli vypočutí svedkovia a to JM., ktorý uviedol, že pracoval
u žalovanej v Hoteli Sĺňava na pracovnej pozícii kuchár. U žalovanej pokiaľ si presne pamätá pracoval v
rokoch 2010-2013, teda u žalovanej pracoval počas sezóny, pričom o sezónu sa jednalo počas letných
prázdnin, teda 7. a 8. mesiac v danom roku. Taktiež uviedol, že pracoval aj bez pracovnej zmluvy u

žalovanej v 4., 5. a 6. mesiaci v danom roku, resp. v 9., 10. a 11. mesiaci v danom roku. Svedok taktiež
uviedol, že žalobkyňa u žalovanej pracovala počas sezóny v r. 2012 a následne až do septembra r. 2013,
pričom v r.2012 robila v bufete a v r. 2013 bol prenajatý bazén, teda pracovala pri bazéne a následne aj
v bufete, pričom čo sa týka samotnej prevádzky bufetu tak pracovala v bufete počas sezóny a čo sa týka
mimo sezóny tak pracovala. V období 9. mesiaca 2012 až 9. mesiaca 2013 podľa svedka žalobkyňa u

žalovanej pracovala a to na pozícii v hoteli v bufete a upratovacích prác čo sa týka vonku. Taktiež uviedol,
že žalobkyňa u žalovanej pracovala aj v mesiacoch apríl, máj a jún r. 2013. Pracovná doba v Hoteli
Sĺňava bola podľa svedka počas letnej sezóny 7. a 8. mesiaca podľa toho koľko mali hostí, ale približne
od 7. ráno do 8. hodiny večer. Čo sa týka zapisovania príchodov a odchodov zamestnancov do Knihy
dochádzok svedok uviedol, že ak sa tam aj niektorí zamestnanci zapisovali on sa nikdy nezapisoval, keď

prišiel do práce nikto mu nedal Knihu dochádzok. Svedok taktiež uviedol, že u žalovanej v rámci počtu
odpracovaných dní v týždni pracoval u žalovanej každý deň v týždni, teda aj v soboty a nedele. Počas
obdobia 9/2012 až 9/2013 svedok uviedol, že sa vídal so žalobkyňou na pracovisku denne, teda každý
deň sa počas tohto obdobia so žalobkyňou u žalovanej stretli. Svedok taktiež uviedol, že počas sezónyakužalovanejbývalmutátoneúčtovalazabývaniežiadnefinančnéprostriedkyanebolúčastníkomtakej
situácie medzi žalobkyňou a žalovanou z ktorej by bola zrejmá nespokojnosť žalovanej s pracovnými
výkonmi žalobkyne.

9. Na pojednávaní dňa 7.11.2016 bol vypočutý svedok N. ktorý uviedol, že žalobkyňa u žalovanej začala
pracovať buď v 5. alebo 6. mesiaci r. 2012, pričom následne v r. 2012 pracovala do 9. mesiaca ako
čašníčka a následne dokonca v r. 2012, to znamená do konca 12. mesiaca r. 2012 už pracovala
u žalovanej tak, že robila viac menej všetko. Čo sa týka r. 2013 svedok uviedol, že žalobkyňa u

žalovanej pracovala naďalej, pokračovala v práci od januára 2013 a pokiaľ si správne pamätá prestala
pracovať u žalovanej v septembri r. 2013 vrátane septembra 2013. U žalovanej vykonávala v období
od 10. mesiaca r. 2012 do mája r. 2013, teda mimo sezóny nasledovné práce: v 10. mesiaci r. 2012
vykonávali sa tzv. úpravy po vonku, resp. sa upratovalo, upratovali sa izby a to niektoré. V 11. mesiaci
r. 2012 sa vykonávali tzv. zatepľovacie práce, pričom tiež prebiehala príprava na rekonštrukciu a to
príprava izieb na rekonštrukciu. V 12. mesiaci r. 2012 prebiehala samotná rekonštrukcia, ako výber

okien, následne upratovanie a príprava izieb čo bolo približne 21 izieb a čo sa týka samotnej jari dá
sa povedať mesiaca január, február r. 2013 došlo k upratovaniu samotných izieb po rekonštrukcii a v
mesiaci apríl a máj pracovala na pavilóne C, kde sa maľovalo, izby sa upratovali a pripravovali sa na
sezónu. Čo sa týka pracovnej doby žalobkyne svedok uviedol, že počas sezóny táto začínala siedmou
až ôsmou hodinou rannou pričom sa končilo omnoho neskôr a to buď o 24. hodine, alebo jednej a

druhej hodiny rána, pričom mimo sezónu bola pracovná doba približne od 7.30 hod. do 16.00 hod. .
Svedok k evidencii dochádzky uviedol, že nemá takú vedomosť, žeby sa žalobkyňa do nejakej knihy
zapisovala, nezapisoval sa tam ani on z dôvodu, že tam bývali a jeho sestra, teda samotná žalovaná
toto ani od nich nepožadovala. V predmetnom zariadení mimo sezónu býval iba svedok a žalobkyňa
spolu so strážnikom. Mimo sezóny v tomto zariadení bývali aj iní zamestnanci. K úhradám za bývanie

svedok uviedol, že podľa jeho vedomostí ostatní zamestnanci taktiež neplatili za ubytovanie a každý zo
zamestnancov tam mal ubytovanie zdarma. Čo sa týka zapisovania zamestnancov do Knihy evidencie
svedok uviedol, že niektorí zamestnanci sa do tejto evidencie zapisovali, ale nezapisovali sa tam všetci
zamestnanci. Skutočnosti či hotel od 11. mesiaca 2012, 3. mesiaca 2013 nebol prevádzkovaný svedok
uviedol, že oficiálne prevádzkovaný nebol, pretože cez zimu tam nebol nikto ubytovaný, ale strážiť a

udržiavaťhotelbolopotrebné,pričomsvedokuviedol,žetakútonehnuteľnosťniejemožnévzimeopustiť
z dôvodu, že táto by následne bola znehodnotená, vykradnutá a podobne.

10. Následne na predmetnom pojednávaní bol vypočutý aj svedok a to S., ktorý okrem iného uviedol,
že pracoval v Hoteli Sĺňava, pričom v ňom pracoval 6 rokov. Malo sa jednať o istú časť obdobia r. 2006,

pričom jeho pracovný pomer skončil v 6. mesiaci r. 2013. Skutočnosti či žalobkyňa u žalovanej pracovala
svedok uviedol, že áno pracovala a čo sa týka obdobia od 9. mesiaca 2012 do 6. mesiaca 2013 kedy on
skončil svoj pracovný pomer svedok uviedol, že áno v tomto období žalobkyňa u žalovanej pracovala.
Taktiež uviedol, že vykonávala prácu tak, že pracovala v bare, potom vykonávala pomocné práce
súvisiace aj s upratovaním v rámci výmeny okien a výmeny plynu, pričom uvedené sa robila v pavilóne D

ajvpavilóneC.Skutočnostičižalobkyňachodiladoprácedennesvedokuviedol,žežalobkyňuvyslovene
nesledoval, ale myslí si, že v práci bola každý deň. Takisto uviedol, že v predmetnom zariadení kde
bývala žalobkyňa býval aj svedok. K skutočnosti, či sa svedok zapisoval do nejakej Knihy dochádzok,
svedok uviedol, že niekedy sa zapisoval, niekedy nie, pričom pracoval približne od 5. hodiny ráno a
niekedy končil aj o 8. hodine večer, pričom sa staral o bazén ako aj o športové ihriská. Podľa názoru

svedka žalobkyňa mala neobmedzenú pracovnú dobu, ktorej dĺžka sa odvíjala podľa množstva hostí.
Skutočnosti, že od novembra do marca bol hotel zatvorený sa svedok vyjadril, že v tomto období bol
zatvorený pokiaľ vie , avšak v hoteli sa vykonávali rekonštrukcie, plynofikácia a podobne.

11. V písomnom vyjadrení právneho zástupcu žalobkyne zo dňa 23.1.2017 (č.l. 263 spisu) okrem iného

právny zástupca žalobkyne uviedol, že žalobkyňa predkladá súdu originál Knihy dochádzky príchodov a
odchodov za obdobie od 19.6.2013 do 9. mesiaca 2013 vrátane tohto mesiaca, teda počas letnej sezóny
v r. 2013, ktorá nekorešponduje so zápismi v dôkaze predloženom žalovanou v rovnakom období a to
nielen menami niektorých podpísaných zamestnancov, ktorí sa do tejto knihy zapisovali, ale aj reálnymi
časmi príchodov a odchodov, ktoré sú tam uvedené. Na základe týchto skutočností je žalobkyňa toho

názoru, že predmetný dôkaz, ktorý bol právnemu zástupcovi žalobkyne predložený na pojednávaní dňa
12.9.2016 je účelový a skutočnosti v ňom uvedené sú v rozpore s reálnym skutkovým stavom, čo vyplýva
aj z doposiaľ vykonaného dokazovania v tomto konaní nakoľko samotní svedkovia Jaroslav Homlitáš aStanislav Titko potvrdili, že sa do Knihy príchov a odchodov nezapisovali, kde svedok Stanislav Titko
potvrdil, že túto povinnosť od neho aj od žalobkyne žalovaná nevyžadovala.

12. Na pojednávaní konanom dňa 24.4.2017 bol vypočutý svedok K. ktorá okrem iného uviedla, že čo sa
týka samotnej žalovanej táto je jej zamestnávateľkou, avšak iba v čase od júna do polovičky septembra,
pričom v tomto období pre žalovanú ako zamestnankyňa pracuje od r. 2010. Svedkyňa uviedla, že v
rekreačnomzariadeníSĺňavapracujeodr.2010akobarman-čašník,pričompracujepribližneodpolovice
júna do polovice septembra toho ktorého kalendárneho roku. Toto zariadenie je otvorené iba počas

letnej sezóny a to od konca mája do polovičky septembra, resp. do konca septembra, pričom to závisí
od samotného počasia. Taktiež svedkyňa uviedla, že podľa jej názoru nie je možné, aby žalobkyňa na
pozícii barman-čašník pracovala v tomto zariadení počas zimných mesiacov. Ku skutočnosti či samotná
žalobkyňa pracovala v letnej sezóne r. 2012 a 2013 u žalovanej svedkyňa uviedla, že sa nevie vyjadriť.
So žalobkyňou sa stretávala v hoteli pri bare, pričom žalobkyňa si prišla v tom čase buď po pivo, alebo
po kávu. Z tohto dôvodu sa stretávali.

13. Na predmetnom pojednávaní zo dňa 24.4.2017 bol vypočutý aj S. ako svedok, ktorý uviedol, že Hotel
Sĺňava sa prevádzkuje v letných obdobiach väčšinou sa jedná o mesiace, jún, júl, august a september.
Výnimočne to môže byť aj v máji. Taktiež svedok uviedol, že v Hoteli Sĺňava sa zdržiava od r. 2004
a to letných obdobiach, pričom taktiež uviedol, že nie je možné aby niekto v Hoteli Sĺňava pôsobil na

pozícii barman - čašník v mesiacoch október až marec daného kalendárneho roka. Taktiež uviedol, že
žalobkyňa v letnom období r. 2012 až 2013 nepracovala na pozícii barman-čašník, ale zdržiavala sa v
týchto priestoroch pri bare, resp. pri bufete, ale len tým spôsobom, že si niečo zobrala, resp. tam prišla,
ale tak aby niečo aj zákazníkom vydávala, tak to nie. Svedok taktiež uviedol, že nie je zamestnancom
žalovanej. Je jej manželom a preto ak niečo potrebuje tak jej pomáha. Taktiež uviedol, že vykonáva iné

zamestnanie.

14. Súd vykonal dokazovanie oboznámením sa s predloženými listinnými dôkazmi, výpoveďami
sporových strán, ako aj výpoveďami svedkov tak ako boli vyššie uvedené, pričom zistil nasledovný
skutkový stav:

15. Z Výpisu zo Živnostenského registra (č.l.5) súd zistil, že žalovaná je živnostníčkou s predmetmi
podnikania ako sú uvedené vo Výpise zo Živnostenského registra.

16. Z Pracovnej zmluvy (č.l. 6 spisu) súd zistil, že došlo k uzatvoreniu Pracovnej zmluvy medzi

zamestnávateľom IJ. a zamestnancom VD. pričom sa jednalo o pracovnú zmluvu s dňom nástupu
do práce 11.9.2012 na výkon práce čašníčka s miestom výkonu práce Penzión Sĺňava KX., pričom
sa jednalo o pracovný pomer na dobu neurčitú s hrubou mzdou 400,- Eur a výplatným termínom 28.
deň nasledujúceho mesiaca. Pracovná doba bola dohodnutá od 7.00 hod. do 15.30 hod. s obednou
prestávkou 12 až 12.30 hod. a dovolenkou 20 kalendárnych dní, pričom predmetná pracovná zmluva

bola oboma stranami podpísaná na dňa 10.9.2012.

17. Z Dohody o skončení pracovného pomeru (č.l. 7) súd zistil, že pracovný pomer medzi
zamestnávateľom Ing. Kočiškovou a zamestnancom Veronikou Farbárovou bol ukončený dohodou o
skončení pracovného pomeru v zmysle ust. § 60 Zákonníka práce ku dňu 30.9.2013, pričom táto dohoda

bola medzi stranami spísaná dňa 23.9.2013.

18. Zo Zápisnice o trestnom oznámení (č.l. 8 spisu) súd zistil, že žalobkyňa podala podnet na trestné
stíhanie vo veci nevyplatenia mzdy a odstupného.

19. Z Uznesenia Okresného riaditeľstva PZ v Michalovciach zo dňa 29.4.2014 (č.l. 9 ) vyplýva, že trestné
stíhanie voči žalovanému bolo zastavené.

20. Z Výzvy na úhradu zo dňa 21.11.2014 (č.l. 10) vyplýva, že žalobkyňa prostredníctvom právneho
zástupcu vyzvala žalovanú na úhradu nevyplatenej mzdy a to najneskôr do 5.12.2014.

21. Z doručenky a to fotokópie (č.l.10 druhá strana) vyplýva, že predmetnú výzvu si žalovaná prevzala
dňa 1.12.2014.22. Zo Žiadosti o poskytnutie súčinnosti vo veci zamestnávateľa Z.j a zamestnanca I. zo dňa 19.12.2016
vypracovaného Sociálnou poisťovňou, pobočka Michalovce vyplýva, že I.e u zamestnávateľa F.
prihlásená do registra poistencov Sociálnej poisťovne od 11.9.2012 do 30.9.2013. Zamestnávateľ

menovanú odhlásil z registra dňa 4.10.2013, pričom fotokópia odhlášky tvorí prílohu predmetnej
odpovede na žiadosť. Dňa 31.10.2013 zamestnávateľ predložil pobočke registračný list, prerušenie
poistenia z dôvodu neospravedlnenia neprítomnosti v práci zamestnanca I. za obdobie od 11.9.2012
do 30.9.2013. V januári 2014 Sociálna poisťovňa, pobočka Michalovce vykonala u zamestnávateľa
kontrolu odvodu poistného na sociálne poistenie a príspevku na starobné dôchodkové sporenie. Na

základe kontrolou zistených skutočností bolo rozhodnuté, že registračný list prerušenie poistenia u
zamestnankyni I. bol zo strany zamestnávateľa neopodstatnený.

23. Z poskytnutia súčinnosti Všeobecnej zdravotnej poisťovne zo dňa 22.2.2016 (č.l.51 ) vyplýva,
že zamestnávateľ Z. nahlásil začiatok pracovného pomeru I.. Pracovný pomer bol nahlásený
papierovou formou, dátum prijatia pobočkou bol 21.9.2012. Koniec pracovného pomeru bol nahlásený

zamestnávateľom elektronicky dňa 4.10.2013 s dátumom 30.9.2013.

24. Z Pracovnej zmluvy zo dňa 29.6.2012 (č.l.67) vyplýva, že svedok JM. mal so žalovanou uzatvorenú
pracovnú zmluvu s nástupom do práce 1.7.2012 na pozícii pomocný kuchár s výkonom miesta práce
Penzión Sĺňava a pracovný pomer bol dohodnutý na dobu neurčitú, pričom z Dohody o skončení

pracovnéhopomeru(č.l.68spisu)vyplýva,žetentopracovnýpomerskončilkudňu19.9.2012nazáklade
uzatvorenej Dohody o skončení pracovného pomeru z rovnakého dňa.

25. Z Pracovnej zmluvy zo dňa 15.7.2012 (č.l. 69 spisu) vyplýva, že svedok N. mal so žalovanou
uzatvorenú pracovnú zmluvu s dňom nástupu do práce 16.7.2012 na pracovnej pozícii manažér s

miestom výkonu práce Penzión Sĺňava, pričom pracovný pomer bol dohodnutý na dobu neurčitú, pričom
z Dohody o skončení pracovného pomeru (č.l.70 vyplýva), že svedok Stanislav Titko ukončil tento
pracovný pomer ku dňu 30.9.2013.

26. Z Dohody o brigádnickej práci študentov (č.l. 71) zo dňa 6.7.2012 vyplýva, že S. mala uzatvorenú

so žalovanou Dohodu o brigádnickej práci študentov v pozícii čašník a to od 9.7.2012 do 31.8.2012.
( uvedenú osobu však právny zástupca v konečnom dôsledku niežadal vypočuť ako svedka z dôvodu,
že u žalovanej nepracovala v rozhodnom období ako samotná žalobkyňa).

27. Z Faktúry č. 3014002 (č.l.81) vyplýva, že žalovaná faktúrovala žalobkyni sumu za ubytovanie za

obdobie od 11.9.2012 do 30.11.2014 vo výške 7.776,- Eur, pričom túto skutočnosť súdu oznámila
písomným podaním zo dňa 31.8.2016 nachádzajúcom sa na č.l. 80.

28. Z Knihy dochádzky príchodov a odchodov u osoby F. s miestom podnikania K. za roky 2012 a rok
2013 ( č.l. 83 až 246) vyplýva evidencia zamestnancov žalovanej za rozhodné obdobie tak ako ju viedla

samotná žalovaná.

29. Z Knihy dochádzky príchodov a odchodov za obdobie 6/2013 do 09/2013 vrátane (č.l. 266) vyplýva
na základe údajov vpisovaných zamestnancami žalovanej prítomnosť týchto zamestnancov u žalovanej,
ktorí sa osobne zapisovali v tomto období do predmetnej Knihy dochádzok príchodov a odchodov.

30. Z Odpovede Sociálnej poisťovne zo dňa 20.6.2016 (č.l. 315 súdneho spisu) vyplýva zoznam
zamestnancov, ktorí mali poistný vzťah od júna do septembra r. 2012 so zamestnávateľom IJ., pričom
tento zoznam tvorí prílohu predmetného podania.

31. Podľa článku 3 Zákona č. 311/2001 Z.z. Zákonník práce (ďalej len „ZP“) zamestnanci majú právo
na mzdu za vykonanú prácu, na zaistenie bezpečnosti a ochrany zdravia pri práci, na odpočinok a
zotavenie po práci. Zamestnávatelia sú povinní poskytovať zamestnancom mzdu a utvárať pracovné
podmienky, ktoré zamestnancom umožňujú ten najlepší výkon práce podľa ich schopností a vedomosti,
rozvoj tvorivej iniciatívy a prehlbovanie kvalifikácie.

32. Podľa ust. § 118 ods. 1 a ods. 2 prvá veta ZP zamestnávateľ je povinný poskytovať zamestnancovi
za vykonanú prácu mzdu. Mzda je peňažné plnenie, alebo plnenie peňažnej hodnoty (naturálna mzda),
poskytovaná zamestnávateľom zamestnancovi prácu.33. Podľa ust. § 99 ZP zamestnávateľ je povinný viesť evidenciu pracovného času, práce nadčas, nočnej
práce, aktívnej časti a neaktívnej časti pracovnej pohotovosti zamestnanca tak, aby bol zaznamenaný

začiatok a koniec pracovného časového úseku, v ktorom zamestnanec vykonáva prácu, alebo mal
nariadenú, alebo dohodnutú pracovnú pohotovosť. Počas dočasného pridelenia zamestnávateľ vedie
evidenciu podľa prvej vety v mieste výkonu práce dočasne prideleného zamestnanca.

34. Podľa ust. § 47 ods. 1 písm. a) ZP zamestnávateľ je povinný prideľovať zamestnancovi prácu

podľa pracovnej zmluvy a platiť mu za vykonanú prácu mzdu, utvárať podmienky na plnenie pracovných
úloh a dodržiavať ostatné pracovné podmienky ustanovené právnymi predpismi, kolektívnou zmluvou
a pracovnou zmluvou.

35. Podľa ust. § 47 ods. 1 písm. b) ZP zamestnanec je povinný podľa pokynov zamestnávateľa
vykonávať práce osobne podľa pracovnej zmluvy v určenom pracovnom čase a dodržiavať pracovnú

disciplínu.

36. Podľa ust. § 26 ods. 1 písm. c) zákona č. 461/2003 Z.z. o sociálnom poistení zamestnancovi
sa prerušuje povinné nemocenské poistenie, povinné dôchodkové poistenie a povinné poistenie v
nezamestnanosti v období, v ktorom má neospravedlnenú neprítomnosť v práci.

37. Podľa ust. § 231 ods. 1 písm. c) zákona č. 461/2003 Z.z. o sociálnom poistení, zamestnávateľ je
povinný oznámiť pobočke prerušenie nemocenského poistenia, dôchodkového poistenia a poistenia v
nezamestnanosti zamestnanca do ôsmich dní od tohto prerušenia.

38. Podľa ust. § 517 ods. 1 Občianskeho zákonníka dlžník, ktorý si svoj dlh riadne a včas nesplní, je v
omeškaní. Ak ho nesplní ani v dodatočnej primeranej lehote poskytnutej mu veriteľom, má veriteľ právo
od zmluvy odstúpiť; ak ide o deliteľné plnenie, môže sa odstúpenie veriteľom za takýchto podmienok
týkať aj jednotlivých plnení.

39. Podľa ust. § 517 ods. 2 Občianskeho zákonníka ak ide o omeškania s plnením peňažného dlhu
má veriteľ právo požadovať od dlžníka popri plnení úroky z omeškania, ak nie je podľa tohto zákona
povinný platiť poplatok z omeškania; výšku úrokov z omeškania a poplatku z omeškania ustanovuje
vykonávací predpis.

40. Podľa ust. § 3 ods. 1 Nariadenia vlády SR č. 87/1995 Z.z. ktorým sa vykonávajú niektoré ust.
Občianskeho zákonníka v znení účinnom po 31.1.2013 výška úrokov z omeškania je o 5 percentuálnych
bodov vyššia ako základná úroková sadzba ECB platná k prvému dňu omeškania s plnením peňažného
dlhu.

41. Súd pri svojom rozhodovaní vychádzal z vyššie citovaných zákonných ustanovení, ktoré aplikoval
na dokazovaním zistený skutkový stav.

42. Na základe vykonaného dokazovania za aplikácie zásady voľného hodnotenia dôkazov súd
dospel k záveru, že žaloba je v celom rozsahu dôvodná. Súd považuje žalobu za dôvodnú v celom

rozsahu nakoľko mal za preukázané, že medzi sporovými stranami bola platne a účinne uzatvorená
Pracovná zmluva a to dňa 10.9.2012, kde medzi žalobkyňou ako zamestnancom a žalovanou
ako zamestnávateľom bol dohodnutý pracovný pomer s dňom nástupu do práce 11.9.2012, pričom
pracovný pomer bol dohodnutý na dobu neurčitú s miestom výkonu práce K.. Taktiež mal súd za
preukázané z vyššie uvedených listinných dôkazov, že k skončeniu vyššie uvedenému pracovného

pomeru došlo uzatvorenou dohodou o skončení pracovného pomeru zo dňa 23.9.2013 a to ku dňu
30.9.2013. Obe tieto skutočnosti, samotnú existenciu pracovnej zmluvy ako aj dohody o skončení
pracovného pomeru, ani jedna zo sporových strán nespochybňovala a tieto ani nerozporovala. Čo
sa týka vykonávania samotnej práce žalobkyne u žalovanej ako zamestnanca u zamestnávateľa súd
k tejto skutočnosti preskúmal aj listinné dôkazy, ktoré boli súdom na návrh žalobkyne vyžiadané,

vzhľadom na informačný deficit žalobkyne, a to tak od Sociálnej poisťovne ako aj zo Zdravotnej
poisťovne, pričom z uvedených potvrdení predmetných inštitúcii vyplýva, že žalovaná počas celého
žalovaného obdobia viedla žalobkyňu ako svojho zamestnanca za ktorého riadne odvádzala sociálne,
ale aj zdravotné poistenie. Až následne po skončení pracovného pomeru dňa 31.10.2013 žalovaná akozamestnávateľka požiadala o prerušenie poistenia z dôvodu neospravedlnenej neprítomnosti žalobkyne
ako jej zamestnanca, pričom príslušné inštitúcie rozhodli o tejto žiadosti ako o neopodstatnenej zo
strany zamestnávateľa. Rovnako Všeobecná zdravotná poisťovňa vo svojom potvrdení uviedla, že

začiatok pracovného pomeru u žalobkyne bol vedený k 11.9.2012, pričom tento bol žalovanou nahlásený
papierovou formou a doručenou pobočke Všeobecnej zdravotnej poisťovne 21.9.2012, pričom koniec
pracovného pomeru bol žalovanou nahlásený elektronicky dňa 4.10.2013 k dátumu 30.9.2013.

43. Z výsluchu Z. okrem iného aj listinných dôkazov, teda pracovných zmlúv týchto svedkov so

žalovanou,malsúdzapreukázané,žetítosvedkoviabolizamestnancamižalovanejvrozhodnomobdobí
počas ktorého vykonávala prácu pre žalovanú aj samotná žalobkyňa, pričom u svedka JM. sa jednalo o
pracovnú pozíciu pomocný kuchár, u N. pracovnú pozíciu manažér, pričom všetci títo traja svedkovia boli
zamestnancami žalovanej a to na mieste výkonu práce Penzión Sĺňava, Klokočov 07236, Kaluža. Všetci
uvedení svedkovia v rámci svojich výpovedí potvrdili skutočnosti, že žalovaná zamestnávala žalobkyňu,
pričom žalobkyňa v rozhodnom období vykonávala pre žalovanú či už práce na pozíciu čašníka, práce

pri bazéne resp. mimosezónne práce súvisiace s upratovaním a udržiavaním samotného penziónu,
resp. jednotlivých izieb v rámci vykonávanej rekonštrukcie, resp. zazimovacích a odzimovacích prác
súvisiacich s otvorením a zatvorením predmetného zariadenia. Čo sa týka svedka JM. súd zistil, že
uvedený svedok nie je v žiadnom vzťahu k sporovým stranám okrem tej skutočnosti, že žalovanú pozná
akosvojuzamestnávateľkuažalobkyňuakozamestnancažalovanej.ČosatýkasvedkaN.kuvedenému

mal súd za preukázané, že sa jedná o priateľa žalobkyne a žalovaná je sestrou svedka. U svedka S.
bolo preukázané, že žalobkyňu pozná z toho dôvodu, že s ňou žije jeho synovec a samotná žalovaná
je jeho neterou, teda je to jeho nebohého brata dcéra. Teda jedine u svedka SY. bol zistený blízky
vzťah k samotnej žalobkyni. Možno však konštatovať, že jeho výpoveď nebola rozporná ani s výsluchmi
prechádzajúcich dvoch svedkov ani v rozpore s listinnými dôkazmi nachádzajúcimi sa v spise.

44. Čo sa týka výsluchu svedkov a to K.j dôveryhodnosť uvedeného svedka bola z pohľadu súdu vážne
narušená tou skutočnosťou, že ten priamo vo výpovedi uvádzala, že bola zamestnancom žalovanej,
pričom následne sa prostredníctvom listinných dôkazov a to Žiadosti o odpoveď Sociálnej poisťovne zo
dňa 20.6.2016 (č.l. 315) preukázalo, že daný svedok v tomto období nebol zamestnancom žalovanej,

ktorú skutočnosť následne aj potvrdil samotný právny zástupca žalovanej, teda že tento svedok pracoval
pre iného zamestnávateľa v tomto rozhodnom období. Taktiež svedok na položenú otázku či sa vie
vyjadriť k tej skutočnosti či samotná žalobkyňa pracovala v letnej sezóne 2012/2013 u žalovanej uviedol,
že nie.

45. Čo sa týka svedka S. ktorý je manželom žalovanej uvedená svedecká výpoveď nerozporuje tú
skutočnosť, žeby žalobkyňa u žalovanej v rozhodnom období pracovala a to aj z toho dôvodu, že
sám svedok potvrdil, že sa v predmetnom rekreačnom zariadení a to Hoteli Sĺňava zdržiaval iba v
letných obdobiach, pričom mal aj inú prácu a nebol zamestnancom žalovanej, teda predmetný svedok
sa vyjadroval najmä k tej skutočnosti, či vôbec mohla žalobkyňa u žalovanej pracovať na pozícii barman

- čašník v mesiacoch október až marec daného toho ktorého kalendárneho roka.

46. Z listinných dôkazov jednoznačne vyplýva, že žalobkyňa bola zamestnankyňou žalovanej. Túto
skutočnosťanisamotnážalovanánepopierala.Žalovanápopieralaibatúskutočnosťžebyniekedypreňu
aj reálne žalobkyňa práce vykonávala , resp. ako žalovaná uviedla na pojednávaní dňa 18.4.2016 nebola

spokojná po uzatvorení pracovnej zmluvy s prácou žalobkyne a to z dôvodu, že žalobkyňa nechodila
do práce riadne, pričom na túto skutočnosť bola žalovanou upozorňovaná. Možno konštatovať, že aj
v rámci svojej výpovede žalovaná nepopierala, že žalobkyňa pre ňu nejakú prácu vykonávala skôr
namietala tú skutočnosť, že nechodila do práce riadne a z tohto dôvodu bola so samotnou žalobkyňou
žalovaná nespokojná, teda má za to že u nej žalobkyňa nepracovala. Ako aj samotná žalovaná

potvrdila, k výhradám pracovnej činnosti a k pracovnej disciplíne žalobkyne nebol spísaný žiaden
záznam v písomnej forme, pričom podľa tvrdenia žalobkyne k tomu došlo len ústne. Zároveň žiaden
z vypočutých svedkov nepotvrdil akékoľvek konflikty, resp. nespokojnosť počas výkonu pracovného
pomeru medzi žalovanou a žalobkyňou. Ak teda žalovaná potvrdila nespokojnosť s prácou žalobkyne
a ústne upozornenia, už aj táto skutočnosť vylučuje tvrdenie, že by žalobkyňa u žalovanej po uzavretí

pracovnejzmluvyvôbecnepracovalaanevykonávalaúplnežiadnuprácuamalosatedajednaťofiktívnu
prácu. Čo sa týka listinných dôkazov a to Knihy dochádzky príchodov a odchodov, ktorá bola predložená
stranou žalovanej za roky 2012 a 2013 je zrejmé, že dochádzalo k spisovaniu príchodov a odchodov
zamestnancov u žalovanej, pričom jedná sa o evidenciu, ktorú pravdepodobne vykonávala samotnážalovaná a to aj z dôvodu, že text ja vpisovaný rukou do predmetného formuláru a je zjavne podľa
typu písma uvádzaný jednou osobou. Čo sa týka Knihy dochádzky - príchodov a odchodov, ktorá bola
predložená žalobkyňou z uvedenej je zrejmé, že do tejto knihy, ktorá preukazuje zapisovanie v období

6/2013 až 09/2013 sa zapisovali samotní zamestnanci, ktorá skutočnosť je zrejmá aj z rôzneho typu
písma pri uvedených či už časoch príchodov a odchodov, resp. dátumov a krstných mien a priezvisk,
pričom porovnaním týchto listinných dôkazov možno konštatovať, že jednotlivé Knihy dochádzok
príchodov a odchodov, teda Kniha dochádzok príchodov a odchodov predložená zo strany žalobkyne za
vyššie uvedené obdobie 6/2013 až 09/2013, ako aj Kniha dochádzky príchodov a odchodov predložená

žalovanou za roky 2012/2013 si vzájomne rozporujú v rámci prítomnosti jednotlivých zamestnancov v
rozhodných obdobiach na pracovisku, ktorú skutočnosť zároveň v priebehu konania potvrdili aj samotní
svedkovia. Teda že zo strany žalovanej nebolo od zamestnancov vyslovené požadované zapisovanie
sa do akejkoľvek evidencie, respektíve, že zamestnanci sa zapisoval aj nezapisovali do evidencie pri
nástupe a odchode z práce. V rámci výpovede strany sporu ako dôkaznom prostriedku žalovaná v rámci
svojho vyjadrenia k veci na pojednávaní konanom dňa 18.4.2016 uviedla, že ohľadom požadovania

žalovanej od žalobkyne vypĺňanie nejakých výkazov ohľadne dochádzky Kniha príchodov a odchodov
bola na recepcii, pričom žalovaná počas výpovede neuviedla žeby vyslovene zapisovanie do Knihy
príchodov a odchodov od zamestnancov vyžadovala, ktorú skutočnosť opätovne aj potvrdili vyššie
uvedení svedkovia.

47. Čo sa týka výsluchu svedkov ako dôkazného prostriedku súd vyhodnotil tento dôkazný prostriedok
nasledovne: čo sa týka navrhovaných svedkov zo strany žalobkyne bolo preukázané, že všetci títo
svedkovia boli v rozhodnom období zamestnancami žalovanej a potvrdili prítomnosť na pracovisku, ako
aj vykonávanie práce zo strany žalobkyne. Čo sa týka svedkov navrhnutých žalovanou ani jeden z dvoch
svedkov nebol zamestnancom žalovanej kde u prvého svedka sa jeho tvrdenie, že bol v rozhodnom

období zamestnancom žalovanej nepotvrdilo, resp. ho vyvrátil iný listinný dôkaz a druhého svedka
navrhnutého stranou žalovanej sa nepreukázalo, žeby tento bol zamestnancom žalovanej. Preukázala
sa iba tá skutočnosť, že tento svedok je manželom, pričom v letných mesiacoch sa tomto zariadení,
alebo v okolí tohto zariadenia zvykol zdržiavať, pričom mal aj inú prácu, ktorá ho živila.

48. Súd teda vychádzajúc prvotne z listinných dôkazov ako Pracovná zmluva, Dohoda o skončení
pracovného pomeru ako aj potvrdení Sociálnej poisťovne a Zdravotnej poisťovne a platení odvodov
za žalobkyňu samotnou žalovanou mal za preukázané, že takýto pracovný pomer uzatvorený medzi
sporovými stranami bol. Zároveň mal súd výsluchom vo vyššie uvedených svedkov preukázanú aj tú
skutočnosť, že žalobkyňa pre žalovanú aj reálne prácu vykonávala. Listinné dôkazy vyššie uvedené a

to kniha dochádzok predložená žalovanou a kniha dochádzok predložená žalobkyňou so čo do obsahu
odporovali, teda nimi bola potvrdená tá skutočnosť, že u žalovanej bolo zvykom zamestnancov sa
zapisovať aj nezapisovať do evidencie napriek skutočnosti, že práce pre žalovanú v tomto období aj
vykonávali.

49. Samotné uznesenie Okresného riaditeľstva PZ v Michalovciach zo dňa 29.4.2014 iba potvrdzuje,
že trestné stíhanie voči žalovanej bolo zastavené, skutočnosť že by sa malo jednať o fiktívnu prácu
žalobkyne nepreukazuje a to z dôvodu, že táto skutočnosť sa v tomto rozhodnutí uvádza iba v časti
vypočutia žalovanej ako jej tvrdenie, nie však v dôvodoch ktoré vyšetrovateľa viedli k zastaveniu
trestného stíhania.

50. Podľa zákonníka práce odo dňa, keď vznikol pracovný pomer, zamestnávateľ je povinný prideľovať
zamestnancovi prácu podľa pracovnej zmluvy, platiť mu za vykonanú prácu mzdu. Žalovaná teda
mohla v zmysle zákonníka práce ukončiť pracovný pomer so žalobkyňou, využijúc jeho jednotlivé
ustanoveniavprípade,žežalobkyňabydoprácenechodila,činemalaprežalobkyňužiadnuprácualebo

prácu na vykonávanie práce čašník. Žalovaná však počas rozhodného obdobia tak neučinila, naďalej
žalobkyňu zamestnávala a pracovný pomer ukončila až dohodou o skončení pracovného pomeru ku
dňu 30.09.2013.

51. Čo sa týka oznámenia z č.l. 80 súdneho spisu, že žalovaná eviduje voči žalobkyni pohľadávku

vo výške 7.076,- Eur titulom nezaplatenia úhrady za ubytovanie a žiada jej započítanie voči nároku
žalobkyne súd považuje za potrebné podať stranám procesné vysvetlenie objasňujúce posúdenie tohto
podania a listinného dôkazu súdom v priamej súvislosti k výsledku sporu samotného. Súd uvedenú
skutočnosť nemohol posúdiť ako kompenzačnú námietku samotnej žalovanej v zmysle ust. § 147 ods.2 CSP a to z dôvodu, že žalovaná žalobou uplatnený nárok popierala počas celého konania, teda
kompenzačná námietka je z tohto dôvodu absolútne vylúčená. Započítanie je totiž jedným zo zákonných
spôsobov zániku záväzku a z povahy veci vyplýva, že osoba uskutočňujúca započítací úkon nepopiera

pohľadávku, proti ktorej započítanie smeruje. Ak žalovaná žalobou uplatnený nárok popiera, v takom
prípade ide vždy o vzájomnú žalobu a to aj pokiaľ je žalovanou uplatňovaná nižšia pohľadávka než je
žalobou uplatnená pohľadávka žalobkyne. Čo sa týka uvedeného nároku súd k uvedenému môže iba
konštatovať, že v predmetnom konaní žalovaná nepodala vzájomnú žalobu, ktorá by spĺňala záležitosti
§ 132 CSP, ale iba akési oznámenie o evidovaní faktúry voči žalobkyni. Z uvedeného dôvodu na

predmetnú faktúru ako listinný dôkaz súd neprihliadal a túto skutočnosť pri svojom rozhodovaní ani
nezohľadňoval a to z tých dôvodov, že sa nemohlo jednať o kompenzačnú námietku a rovnako toto
podanie samotnej žalovanej nemajúce ani len základné procesné obsahové náležitosti nebolo možné
považovať za vzájomnú žalobu v zmysle ust. § 132 CSP.

52. Vzhľadom na vyššie uvedené, ako aj zistený skutkový stav tunajší súd rozhodol tak, ako je uvedené

vo výrokovej časti tohto rozhodnutia a žalobe v celom rozsahu vyhovel, pričom vzhľadom na omeškanie
žalovanej ju zaviazal aj na úhradu príslušenstva pohľadávky a to zákonného úroku z omeškania v
zmysle vyššie citovaných zákonných ustanovení odo dňa 29.10.2013 a to z dôvodu, že žalobkyňa
nepožadovala úroky z omeškania z každej jednotlivej mesačnej mzdy samostatne a zároveň mzda
žalobkynezaobdobieodvznikupracovnéhopomerudojehoskončeniaakocelokbolasplatnánajneskôr

dňa 28.10.2013, omeškanie teda nastalo dňom 29.10.2013.

53. Podľa ust. § 262 ods. 1 a 2 CSP o nároku na náhradu trov konania súd rozhodne aj bez návrhu v
ktorom sa konanie končí. O výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti
tohto rozhodnutia, ktorým sa konanie končí samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník.

54. Podľa ust. § 255 ods. 1 CSP súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu a
neúspechu vo veci.

55. Vzhľadom k tomu, že žalobkyňa bola v konaní plne úspešná mala v súlade s citovanými právnymi

ustanoveniami nárok na plnú a to 100 % náhradu trov konania voči žalovanej.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní od jeho doručenia prostredníctvom tunajšieho
súdu (Okresný súd Michalovce) na Krajský súd v Košiciach, písomne v troch jeho vyhotoveniach. (§
362 ods. 1 CSP)

V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach podania (§ 127 ods. 1 CSP) uviesť, proti ktorému
rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za
nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh). (§ 363 CSP)

Odvolanie proti rozsudku možno odôvodniť len tým, že:
a) neboli splnené procesné podmienky,
b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,

c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,
d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie

prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo
h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
(§ 365 ods.1 CSP)Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej
inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú pod písmenom a) až h), ak
táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej. (§ 365 ods. 2 CSP)

Prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli uplatnené v konaní pred
súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy, ak

a) sa týkajú procesných podmienok,
b) sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu,
c) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne
rozhodnutie vo veci alebo
d) ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie.

(§ 366 CSP)

Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie
odvolania. (§ 364 CSP)

Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na
podanie odvolania. (§ 365 ods. 3 CSP)

Žalobu nemožno v odvolacom konaní meniť a nemožno uplatniť práva voči žalobcovi vzájomnou
žalobou. (§ 371 a § 372 CSP)

Ak povinný dobrovoľne nesplní čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na

vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona a to Exekučného poriadku a o zmene a doplnení ďalších
zákonov v znení neskorších predpisov.