Uznesenie ,
Zrušujúce Judgement was issued on Wednesday, March 21, 2019

Súd: Krajský súd Banská Bystrica
Spisová značka: 43Co/1/2019

Identifikačné číslo súdneho spisu: 6617212681
Dátum vydania rozhodnutia: 21. 03. 2019

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Mária Jamrišková, PhD.
ECLI: ECLI:SK:KSBB:2019:6617212681.1

Uznesenie

Krajský súd v Banskej Bystrici ako súd odvolací v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr.
Márie Jamriškovej, PhD., členiek senátu JUDr. Drahomíry Dibdiakovej a JUDr. Evy Kmeťovej v právnej
veci žalobcu COFIDIS SA so sídlom Parc de la Haute Borne, avenue Halley 61, Villeneuve-d´, Ascq
CEDEX 598 66, Francúzska republika, na území SR konajúci prostredníctvom jeho organizačnej zložky:
COFIDIS SA, pobočka zahraničnej banky so sídlom Einsteinova 11/3677, 851 01 Bratislava, IČO: 50

595 628, právne zast. Advokátska kancelária URBÁNI & Partners s.r.o. so sídlom Skuteckého 17, 974
01 Banská Bystrica, IČO: 36 646 181 proti žalovanému I. K., nar. XX.XX.XXXX, R. X/X, XXX XX I.,
právne zast. JUDr. Elena Matulová, advokátka, so sídlom Železničná 287/9, 987 01 Poltár o zaplatenie
823,86 Eur, o odvolaní žalobcu proti rozhodnutiu Okresného súdu Lučenec č.k. 10Csp/8/2017-128 zo
dňa 11. septembra 2018 takto

r o z h o d o l :

Rozsudok Okresného súdu Lučenec č.k. 10Csp/8/2017-128 zo dňa 11. septembra 2018 v druhej a tretej

výrokovej vete z r u š u j e a vec v r a c i a okresnému súdu na ďalšie konanie.

o d ô v o d n e n i e :

1. Okresný súd prvou výrokovou vetou napadnutého rozhodnutia konanie v časti o zaplatenie úroku
vo výške 31,71 % p.a. zo sumy 1.849,71 Eur od 22.04.2016 do 21.11.2016, úroku vo výške 31,71 %
p.a. zo sumy 823,86 Eur od 22.11.2016 do zaplatenia a úroku z omeškania vo výške 5,05 % p.a. zo
sumy 2.364,87 Eur od 21.09.2015 do 21.04.2016 zastavil, druhou výrokovou vetou v zostávajúcej časti

žalobu zamietol a v tretej výrokovej vete rozhodol, že žalovaný má voči žalobcovi nárok na náhradu
trov konania v rozsahu 100 %.

2. Okresný súd uviedol, že žalobca sa žalobou doručenou tunajšiemu súdu dňa 06.12.2017 domáhal
voči žalovanému zaplatenia sumy 823,86 Eur spolu s úrokom vo výške 31,71 % p.a. zo sumy 2.364,87
Eur odo dňa 21.09.2015 do 21.04.2016, t.j. 437,61 Eur, úrokom vo výške 31,71 % p.a. zo sumy 1.849,71

Eur odo dňa 22.04.2016 do 21.11.2016, t.j. 342,28 Eur, úrokom vo výške 31,71 % p.a. zo sumy 823,86
Eur odo dňa 22.11.2016 do zaplatenia, úrokom z omeškania vo výške 5,05 % p.a. zo sumy 2.364,87 Eur
odo dňa 21.09.2015 do 21.04.2016, t.j. 69,69 Eur, úrokom z omeškania vo výške 5,00 % p.a. zo sumy
2.296,65 Eur od 22.04.2016 do 21.11.2016, t.j. 67,01 Eur, úrokom z omeškania vo výške 5,00 % p.a. zo
sumy 823,86 Eur od 22.11.2016 do zaplatenia, ako aj nákladov spojených s výkonom záložného práva
vo výške 597,- Eur a náhrady trov konania. Žalobca v žalobe uviedol, že na základe zmluvy o úvere

Zmluvy o úvere č. XXXXX zo dňa 06.09.2013 uzavretej medzi žalobcom a žalovaným bol žalovanému
poskytnutý úver vo výške 3.525,04 Eur, za účelom kúpy motorového vozidla značky ŠKODA OCTAVIA
COMBI DIESEL (1U M.01) 1.9 TDI ELGANCE, VIN: TMBHG41U818437593, pričom žalovaný bol
povinný predmetný úver splácať v mesačných splátkach v zmysle Finančného plánu, ktorý je súčasťou
Zmluvy. Žalobca si všetky povinnosti vyplývajúce zo záväzkového vzťahu splnil a vykonal riadne a
včas. Úver bol za účelom zabezpečenia pohľadávok žalobcu zo Zmluvy zabezpečený prostredníctvom

Zmluvy o zabezpečovacom prevode vlastníckeho práva zo dňa 06.09.2013 na motorové vozidlo značky
ŠKODA OCTAVIA COMBI DIESEL. Žalovaný bol v zmysle Zmluvy povinný uhradiť žalobcovi celkom 48splátok vo výške 130,46 Eur, pričom tieto boli splatné vždy k dvadsiatemu dňu príslušného kalendárneho
mesiaca v čase od 20.10.2013 do 20.09.2017 v zmysle prílohy - Finančného plánu.

3. Žalobca uviedol, že žalovaný uhradil žalobcovi celkovo 23 splátok, avšak ďalšie dohodnuté splátky
z uzavretej Zmluvy v lehote ich splatnosti neuhradil, preto žalobca listom zo dňa 05.04.2016 upozornil
žalovaného na možnosť vyhlásenia splatnosti celého úveru spolu s jeho príslušenstvom a všetkými
platbami, ktoré sa k úveru vzťahujú. Žalovaný na upozornenie nereagoval. Vzhľadom na skutočnosť,
že žalovaný bol v omeškaní so splátkami úveru viac ako tri mesiace, vyhlásil žalobca podľa bodu 20

Všeobecných podmienok Zmluvy úver, celé jeho príslušenstvo spolu so všetkými platbami, ktoré sa k
Úveru vzťahujú, a to k ôsmemu dňu odo dňa odoslania oznámenia o tejto skutočnosti žalovanému, za
splatné. Žalobca odoslal žalovanému písomnosť - Vyhlásenie splatnosti a výzva na úhradu dlžnej sumy
zo dňa 13.04.2016, v ktorej ho vyzval na úhradu pohľadávok, ktoré žalobca voči žalovanému k danému
dňu evidoval. Úver, celé jeho príslušenstvo spolu so všetkými platbami, ktoré sa k úveru vzťahujú, sa
stali splatnými 21.04.2016. Aktuálne žalobca účtuje od žalovaného úhradu splátky pod por. č. 1 až por.

č. 23 Finančného plánu. Ďalšie dohodnuté splátky z uzavretej Zmluvy v lehote ich splatnosti žalovaný
neuhradil a ani neoznámil iné skutočnosti. Aj napriek telefonickým urgenciám zo strany žalobcu, nedošlo
zo strany žalovaného k úhrade dlžnej sumy, ktorú bol povinný uhradiť na základe Zmluvy o úvere,
čím sa dostal do omeškania s plnením splatného peňažného záväzku. Na základe uvedeného vznikol
žalobcovi nárok od žalovaného požadovať zaplatenie celkovej sumy neuhradenej istiny, úrokov, úrokov

z omeškania, ako aj ostatných poplatkov.

4. Žalobca vzhľadom na zosplatnenie úveru pristúpil k začatiu výkonu zabezpečovacieho prevodu
vlastníckeho práva v zmysle Zmluvy o zabezpečovacom prevode vlastníckeho práva. Žalobcovi taktiež
vznikol v súvislosti so Zmluvou nárok na zaplatenie zmluvne dohodnutých poplatkov, ako aj nákladov

hotových výdavkov spojených s výkonom zabezpečovacieho prevodu práva. Náklady spojené s
výkonom zabezpečovacieho práva vo výške 597,- Eur žalobca vyčíslil nasledovne: v alikvotnej výške
10,- Eur a v alikvotnej výške 5,- Eur; náklady spojené s odobratím a prevozom vozidla, v zmysle Faktúry
č. 2016072 zo dňa 01.07.2016 - v alikvotnej výške 45 Eur; náklady spojené s prevozom vozidla za
mesiac júl 2016, v zmysle Faktúry č. 2016083 zo dňa 01.08.2016 - v alikvotnej výške 46,50 Eur; preprava

vozidla, v zmysle Faktúry č. 160300199 zo dňa 15.08.2016 - v alikvotnej výške 100,- Eur; náklady
spojené s vypracovaním znaleckého posudku, v zmysle Vyúčtovania č. 12/2016 zo dňa 02.09.2016 - v
alikvotnej výške 83,- Eur; náklady spojené s prevozom vozidla za mesiac august 2016, v zmysle Faktúry
č. 2016092 zo dňa 02.09.2016 - v alikvotnej výške 22,50 Eur; poplatok za inkaso neautomatizovaným
spôsobom vo výške 2 x 8,- Eur, t.j. 16,- Eur; provízia z predaja vozidla, v zmysle Faktúry č. FV160346

zo dňa 28.10.2016 v alikvotnej výške 144,- Eur; odhlásenie vozidla, v zmysle Faktúry č. V160391 zo
dňa 15.11.2016 - v alikvotnej výške 125,- Eur. Žalovaný uhradil 23 splátok, čomu podľa Finančného
plánu zodpovedá nesplatený zostatok istiny vo výške 2.364,87 Eur. K ďalšiemu zníženiu istiny došlo na
základe započítania výťažku získaného z výkonu zabezpečovacieho prevodu vlastníckeho práva, čomu
zodpovedáúhradaďalších18splátok. Započítaniečastivýťažkuzískanéhozvýkonuzabezpečovacieho

prevodu vlastníckeho práva bolo realizované v zmysle bodu 11.2 Všeobecných podmienok, ktoré tvoria
neoddeliteľnú súčasť Zmluvy.

5. Okresný súd vydal v skrátenom konaní platobný rozkaz č. k. 10Csp/8/2017-45. Žalovaný vo včas
podanom odpore proti platobnému rozkazu uviedol, že poskytnutý úver je podľa § 11 ods. 1 písm. a)

zákona o spotrebiteľských úveroch bezúročný a bez poplatkov, pretože v zmluve absentuje náležitosť
podľa § 9 ods. 2 písmeno k) zákona o spotrebiteľských úveroch, keď v zmluve nie je uvedená výška
splátok poplatkov. V zmluve je uvedená výška jednorazového spracovateľského poplatku vo výške
376,44 Eur, pričom je v nej uvedené, že tento poplatok je započítaný v mesačných splátkach. V
zmluve, ani v prílohe k tejto zmluve nie je určené, aká suma z celkovej mesačnej splátky 130,46

Eur pripadá na úhradu jednorazového poplatku. Podľa § 9 ods. 2 písm. k) zákona o spotrebiteľských
úveroch Zmluva o spotrebiteľskom úvere okrem všeobecných náležitostí podľa Občianskeho zákonníka
musí obsahovať výšku, počet a termíny splátok istiny, úrokov a iných poplatkov, prípadné poradie, v
ktorom sa budú splátky priraďovať k jednotlivým nesplateným zostatkom s rôznymi úrokovými sadzbami
spotrebiteľského úveru na účely jeho splatenia. Táto náležitosť v predmetnej zmluve absentuje. Účelom

tejto náležitosti je informovanie spotrebiteľa, aby vedel rozlíšiť, aká časť splátky bude použitá na
istinu, úrok a ďalšie poplatky, čo mu tiež umožňuje zorientovať sa v danej situácii, pretože potom
nie je dostatočne určité, akú časť istiny zaplatil, ako bude s jeho platbou naložené a akú časť úveru
platí na úroky a ďalšie poplatky, teda odplatu navrhovateľa. Pokiaľ zmluva uzavretá medzi účastníkmitúto náležitosť neobsahuje, nie je zároveň vo vzťahu k tejto náležitosti zachovaná písomná forma a
poskytnutý úver sa považuje za bezúročný a bez poplatkov. Neurčitosť niektorej z náležitostí podľa §
11 ods. 1 písm. a) a b) Zákona o spotrebiteľských úveroch má ten účinok, ako keby uvedenú náležitosť

zmluva neobsahovala.

6. Žalovaný uviedol, že žalobca poskytol žalovanému úver vo výške 3.115,- Eur, pričom žalovaný uhradil
žalobcovi 23 splátok, čo predstavuje sumu 3.000,58 Eur (23 x 130,46 Eur) a žalobca následne predajom
vozidla získal sumu vo výške 1.600,- Eur, spolu bola žalobcovi uhradená suma 4.600,58 Eur (3.000,58

Eur + 1.600 Eur), teda žalovaný žalobcovi uhradil viac, než na čo mal žalobca nárok. Navyše žalovaný
si požičal sumu 3.115,- Eur a vrátiť mal sumu 6.262,08 Eur, teda o 3.131,04 Eur viac, čo predstavuje
viac ako 100 % poskytnutej sumy, a preto túto zmluvnú podmienku označil žalovaný za neprijateľnú
a teda za neplatnú.

7. Žalovaný uviedol, že úroková sadzba dohodnutá v Úverovej zmluve je viac ako 100 % vyššia, ako bol

priemer porovnateľných úverov poskytovaných v tom čase obchodnými bankami spotrebiteľom. Takúto
výšku úrokov považoval žalovaný za neprimerane vysokú vzhľadom na úrokové sadzby obchodných
bánk pri podobných produktoch a v dôsledku toho ju považoval za neprijateľnú podmienku zmluvy v
zmysle § 53 ods.1 Občianskeho zákonníka (ďalej len OZ) a ktorá je v rozpore s dobrými mravmi. Takýto
právny úkon je potom neplatný v zmysle § 39 a § 53 ods. 5 OZ.

8. Podľa vyjadrenia žalovaného je v zmluve nesprávne uvedená výška ročnej percentuálnej miery
nákladov,ktorájeuvedenávovýške47,80%.Vzmysle§11ods.1písmenod)zákonaospotrebiteľských
úveroch sa uvádza, že poskytnutý spotrebiteľský úver sa považuje za bezúročný a bez poplatkov,
pokiaľ v zmluve o spotrebiteľskom úvere je uvedená nesprávne ročná percentuálna miera nákladov v

neprospech spotrebiteľa. Aj z uvedeného dôvodu považuje žalovaný úver za bezúročný a bez poplatkov.
Na základe uvedeného žalovaný navrhol, aby súd žalobu žalobcu v celom rozsahu zamietol a zaviazal
žalobcu k náhrade trov konania.

9. Žalobca vo svojom vyjadrení doručenom tunajšiemu súdu dňa 09.03.2018 k odporu proti platobnému

rozkazu žalovaného uviedol, že berie žalobu späť v časti úroku vo výške 31,71 % p.a. zo sumy 1.849,71
Eur odo dňa 22.04.2016 a 21.11.2016 a zo sumy 823,86 Eur odo dňa 22.11.2016 do zaplatenia a v časti
úroku z omeškania vo výške 5.05 % p.a. zo sumy 2.364,87 Eur odo dňa 21.09.2015 do 21.04.2016 a
žiada, aby súd v tejto časti konanie zastavil.

10. V zostávajúcej časti žiadal žalobca žalobe vyhovieť. S tvrdením žalovaného, že poskytnutý
úver je bezúročný a bez poplatkov, nakoľko v zmluve absentuje náležitosť podľa ustanovenia §
9 ods. 2 písm. k) zákona o spotrebiteľských úveroch, žalobca nesúhlasil. Zmluvné dojednanie o
spracovateľskom poplatku, ako aj o jeho výške vychádza zo vzájomnej dohody žalobcu so žalovaným.
Jednorazový spracovateľský poplatkov vo výške 376,44 Eur bol so súhlasom žalovaného rovnomerne

započítaný v rámci mesačných splátkach v zmysle finančného plánu a teda splatnosť rozpočítaného
spracovateľského poplatku je totožná so splatnosťou jednotlivých mesačných splátok. Žalovaný už
pri podpise úverovej zmluvy mal vedomosť o započítaní jednorazového spracovateľského poplatku,
pričom bez jeho súhlasu by k tomuto započítaniu nedošlo. Žalobca poukázal na článok 19 Všeobecných
podmienok zmluvy o úvere, ktorý stanovuje povinnosť dlžníka uhradiť veriteľovi poplatky za veriteľove

služby, medzi ktoré je zaradený aj jednorazový spracovateľský poplatok. Tento poplatok sa však
nepovažuje sa súčasť mesačných splátok, ak v článku II. úverovej zmluvy nie je dohodnuté inak. V
tomto prípade bol spracovateľský poplatok na základe dohody zmluvných strán započítaný v mesačných
splátkach. Žalovaný mal vedomosť o samotnom spracovateľskom poplatku, ako aj o jeho výške, pričom
na základe dohody medzi ním a žalobcom bol započítaný v jednotlivých mesačných splátkach, s

čím žalovaný podpisom predmetnej zmluvy slobodne a zrozumiteľne prejavil svoj súhlas. V dôsledku
toho žalobca spracovateľský poplatok považoval za zmluvné dojednanie v rámci zmluvnej voľnosti,
ktoré neodporuje zákonu ani dobrým mravom. Tvrdenie žalovaného, že úverová zmluva neobsahuje
náležitosti podľa § 9 ods. 2 písm. k) zákona o spotrebiteľských úveroch považoval žalobca za
vykonštruované tvrdenie nezakladajúce sa na pravde. Údaje o výške, počte a termínoch splátok sú

obsiahnuté priamo v úverovej zmluve, konkrétne v článku II, kedy sa žalovaný so žalobcom dohodol
splatiť poskytnuté peňažné prostriedky v 48 mesačných splátkach po 130,46 Eur, splatných vždy k
dvadsiatemu dňu v mesiaci. Splatnosť prvej mesačnej splátky bola zmluvnými stranami stanovená ku
dňu 20.10.2013 a splatnosť poslednej mesačnej splátky ku dňu 20.09.2017. Zmluva taktiež rozlišujejednotlivé splátky na istinu, úroky, iné poplatky a tiež poradie, v ktorom sa budú splátky priraďovať k
jednotlivým nesplateným zostatkom, pričom všetky informácie zreteľne vyplývajú z Finančného plánu,
ktorý je neoddeliteľnou súčasťou Zmluvy o úvere, a teda žalovaný v čase uzatvárania zmluvy disponoval

všetkými zákonom vyžadovanými informáciami v súvislosti s poskytnutím čerpaním úveru.

11. Žalobca ďalej vo vyjadrení uviedol, že výška úroku z úveru bola zmluvne žalobcom a žalovaným
dojednaná v rámci Zmluvy o úvere, konkrétne v článku II. úverovej zmluvy, a to na základe
zmluvnej autonómie, ktorá je v podmienkach nášho právneho poriadku pre zmluvné záväzkové právo

charakteristická. Výšku úrokov v rámci poskytovania spotrebných úverov žalobcom ovplyvňuje viacero
faktorov, a to výška poskytnutých peňažných prostriedkov, dĺžka splácania, forma zabezpečenia, ako
aj konkrétne motorové vozidlo, na ktorého kúpu sú peňažné prostriedky žalobcom poskytnuté. S
poukazom na ustanovenie § 39 Občianskeho zákonníka žalobca zdôraznil, že neplatnosť právneho
úkonu možno posudzovať len vzhľadom na okolnosti, ktoré existovali v čase jeho vzniku, a teda treba
prihliadnuť aj na celkové okolnosti úkonu, pohnútku, ako aj účel, ktorý sa sledoval. Žalobca má za to,

že dojednaná úroková sadzba vzhľadom na okolnosti, ktoré boli dané v čase uzavretia úverovej zmluvy,
nie je neprimerané vysoká a svojou výškou sa neprieči dobrým mravom. Žalobca mal za preukázané,
že nárok na úrok vo výške 31,71 % p.a. mu vyplýva zo zmluvných, ako aj zákonných ustanovení,
pričom jeho výšku nepovažuje za rozpornú s dobrými mravmi. Žalobca zároveň poskytol žalovanému
všetky podstatné a nevyhnutné informácie vo vzťahu k poskytnutiu a čerpaniu úveru, pričom žalovaný

mal možnosť zvážiť a rozhodnúť sa, či do zmluvného vzťahu so žalobcom vstúpi alebo nie. V čase
uzavretia úverovej zmluvy žalobca nebol jediným subjektom poskytujúcim spotrebiteľské úvery, a
teda žalovaný mal priestor informovať sa ohľadom ponúk poskytovania spotrebiteľských úverov iných
bankových či nebankových spoločností. Nakoľko sa žalovaný rozhodol vstúpiť do zmluvného vzťahu
práve so žalobcom, žalobca sa dôvodne domnieva, že v tom čase poskytol žalovanému najvýhodnejšie

podmienky poskytnutia a čerpania úveru.

12. Pokiaľ žalovaný namietol výšku ročnej percentuálnej miery nákladov, ktorá je v zmluve uvedená
vo výške 47,80 %, žalobca bol presvedčený o správnosti výšky ročnej percentuálnej miery nákladov
vyplývajúcej z úverovej zmluvy, nakoľko pre jej výpočet žalobca využíva v súlade s článkom 5.

Všeobecných podmienok Zmluvy o úvere kvalifikovaný vzorec. Spomínaný článok 5. Všeobecných
podmienok Zmluvy o úvere obsahuje presný vzorec spolu s vysvetlením jednotlivých komponentov
dosadzovaných do tohto vzorca, pričom tento vychádza z prílohy č. 2 k zákonu o spotrebiteľských
úveroch.

13. Výpočet ročnej percentuálnej miery nákladov predložený žalovaným žalobca nepovažoval za
hodnoverný dôkaz, nakoľko k určeniu výšky RPMN žalovaný použil internetovú kalkulačku na webovom
portáli sme.sk. Takto získaný výpočet nemožno považovať za relevantný, pretože internetové kalkulačky
pre výpočet RPMN poskytujú len výpočet približný a orientačný, pričom získaný výsledok môže byť
dokonca aj chybný. Žalobca svoje tvrdenia opieral aj o informáciu vo vzťahu k relevantnosti RPMN

kalkulačky na samotnom portáli sme.sk, kde sa uvádza, že: "Výpočty sú orientačné. Ak sa vám podarí
nájsť v nejakom výpočte chybu, prosím, upozornite nás na ňu."

14. Žalobca v konaní tvrdil, že zmluvné podmienky zakotvené v Zmluve o úvere č. XXXXX zo
dňa 06.09.2013 boli dojednané individuálne, nakoľko žalovaný mal možnosť vyjadriť sa k nim a

tieto podmienky modifikovať ešte pred samotným podpisom úverovej zmluvy. Pri posudzovaní či
boli podmienky zmluvného vzťahu skutočne dohodnuté individuálne, je potrebné upriamiť pozornosť
na proces rokovania o zmluve, v rámci ktorého majú zmluvné strany jedinú možnosť ovplyvniť
obsah zmluvy. V prípade, ak je predzmluvná fáza zachovaná a pre spotrebiteľa je vytvorený priestor
pre modifikáciu návrhu, potom sa jednoznačne jedná o individuálne dojednané podmienky. Žalobca

zdôraznil, že samotnému uzatvoreniu Zmluvy o úvere predchádzala predzmluvná fáza, v rámci ktorej
žalobca informoval žalovaného o všetkých podstatných a nevyhnutných informáciách týkajúcich sa
poskytnutiaačerpaniaúveruavrámciktorejmalžalovanýmožnosťvyjadriťsakzmluvnýmpodmienkam
a tieto následne modifikovať. Žalobca podotkol, že žalovaný mal možnosť so žalobcom uzatvoriť zmluvu
aj s rozdielnym obsahom. Žalovaný však zmluvné podmienky vyplývajúce zo Zmluvy o úvere č. XXXXX

akceptoval a svoj súhlas prejavil vlastnoručným podpisom na jednotlivých dokumentoch. Žalovaný
uzavrel úverovú zmluvu slobodne na základe vlastnej vôle, bez akéhokoľvek donútenia či nátlaku zo
strany žalobcu.15.Žalobcapoukázalnato,žežalovanýmalpredpodpisomzmluvnýchdokumentovmožnosťoboznámiť
sa s ich konečným obsahom, prípadne tento následne modifikovať. Aj spotrebiteľské vzťahy medzi
spotrebiteľom a dodávateľom sú vzťahmi záväzkovými, ktoré v našom právnom systéme vznikajú vo

sfére zmluvnej autonómie, čo v konečnom dôsledku znamená slobodu vo výbere zmluvného partnera,
sloboduvovýbereformyatypuzmluvy,akoajslobodučodoobsahuzmluvy,pričomtátozmluvnávoľnosť
môžebyťoklieštenákogentnýmiustanoveniamiprávnychpredpisov.Medzižalovanýmažalobcomdošlo
v rámci zmluvnej autonómie ku vzájomnému konsenzu, ktorého výsledkom bolo uzavretie úverovej
zmluvy, akceptujúc kogentné ustanovenia právnych predpisov, a vznik zmluvného záväzkové vzťahu,

ktorého predmetom sú vzájomne práva a povinnosti zmluvných strán.

16. Vo vzťahu k nároku žalobcu na zaplatenie nákladov spojených s výkonom zabezpečovacieho
prevoduvlastníckehoprávavcelkovejvýške597Eur,žalobcadoplnilsvojušpecifikáciuvpodanejžalobe
a predlžil ako dôkaz preukazujúci dôvodnosť sumy vo výške 5 Eur dokument - Vyúčtovanie poistného
za obdobie 19.05.2016 - 19.05.2016 spolu s Vyúčtovaním flotily XXXXXXXXXX, pričom z predloženého

dokumentu vyplýva, že suma 5 Eur bola žalobcom naúčtovaná na úhradu poistného. Sumu vo výške
10 Eur žalobca vynaložil na úhradu pohonných hmôt, ktoré boli z dôvodu výkonu zabezpečovacieho
prevodu vlastníckeho práva dotankované do osobného motorového vozidla.

17. Žalobca v konaní upriamil pozornosť na uznesenie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp.

zn. 3Cdo/146/2017 zo dňa 22.02.2018, ktoré sa k ustanoveniu § 9 ods. 2 písm. k) zákona o
spotrebiteľských úveroch vyjadrilo nasledovne: "Eurokonformným výkladom predmetného ustanovenia
zákona č. 129/2010 Z. z., ktorý je v danom prípade nielen možný, ale aj potrebný, dospel odvolací
súd k záveru, že v zmluvách uzatváraných podľa zákona č. 129/2010 Z. z. nemožno od dodávateľov
žiadať, aby v nich uvádzali presný rozpis plánovanej amortizácie dlhu, teda rozpis splátok po častiach

(samostatne vo väzbe na istinu, úrok a poplatky). Pokiaľ ustanovenie § 9 ods. 2 písm. k) zákona č.
129/2010 Z. z. uvádza pojmy "výška", alebo "počet" či "termíny splátok istiny, úrokov a iných poplatkov",
je za použitia eurokonformného výkladu dospieť k záveru, že toto ustanovenie len spresňuje, čo
splátka úveru zahrňuje. Pokiaľ predmetné ustanovenie zákona č. 129/2010 Z. z. hovorí o výške, počte,
termínoch splátok istiny, úrokov a iných poplatkov, je potrebné ho eurokonformne vykladať tak, že sa tým

neustanovuje povinnosť uviesť požadované informácie vo vzťahu ku každej položke (t.j. istine, úrokom
a iným poplatkom) osobitne, ale len ich uvedenie v súhrne ku splátke, ktorá zahrňuje istinu, úroky a
iné poplatky."

18. Žalobca rovnako poukázal na uznesenie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn.

4Cdo/211/2017 zo dňa 23.04.2018, z ktorého vyplýva: "Pokiaľ predmetné ustanovenie zákona č.
129/2010 Z. z. hovorí o výške, počte, termínoch splátok istiny, úrokov a iných poplatkov, je potrebné
ho eurokonformne vykladať tak, že sa tým neustanovuje povinnosť uviesť požadované informácie vo
vzťahu ku každej položke (t. j. istine, úrokom a iným poplatkom) osobitne, ale len ich uvedenie v súhrne
ku splátke, ktorá zahrňuje istinu, úroky a iné poplatky." Na základe vyššie uvedených skutočností a

s poukazom na právne závery Najvyššieho súdu Slovenskej republiky mal žalobca za to, že Zmluva
o úvere č. XXXXX zo dňa 06.09.2013 obsahuje a v zákonom požadovanom rozsahu spĺňa náležitosť
úverovej zmluvy v zmysle ustanovenia § 9 ods. 2 písm. k) zákona č. 129/2010 Z. z. účinného v čase
uzavretia zmluvy.

19. Okresný súd v odôvodnení rozhodnutia uviedol, že Zmluva o úvere, z ktorej žalobca vyvodzuje
svoj nárok, je zmluvou o úvere v zmysle ust. § 497 a nasl. Obchodného zákonníka (ďalej len ObZ).
Táto zmluva patrí medzi absolútne obchody v zmysle ust. § 261 ods. 3 písm. d) ObZ a teda sa na ňu
vzťahujú ustanovenia Obchodného zákonníka. Pretože žalobca poskytol úver v rámci predmetu svojho
podnikania a žalovaný ju za týmto účelom neprijal, spĺňajú definíciu veriteľa a spotrebiteľa v zmysle ust.

§ 2 písm. a) a b) zákona o spotrebiteľských úveroch a zmluva z 06.09.2013 je zmluvou o spotrebiteľskom
úvere podľa ust. § 2 písm. d) citovaného zákona a úver ňou poskytnutý je spotrebiteľským úverom.
Zároveň obe strany spĺňajú definíciu dodávateľa a spotrebiteľa podľa ust. § 52 ods. 3 a 4 OZ a táto
zmluva je spotrebiteľskou zmluvou v zmysle ust. § 52 a nasl. OZ, ktoré ustanovenia sa aplikujú aj v
obchodnoprávnych vzťahoch.

20. Okresný súd odôvodnil rozhodnutie tým, že na základe vykonaného dokazovania dospel súd
k záveru, že v zmluve bola nesprávne uvedená ročná percentuálna miera nákladov v neprospech
spotrebiteľa. Žalobca uviedol, že žalovanému bolo poskytnutých 3.525,04 Eur s tým, že k jeho rukám,resp. predajcovi motorového vozidla bolo poskytnutých 3.115,- Eur. Rozdiel medzi sumami 3.525,04
Eur a 3.115,- Eur predstavuje 410,04 Eur, čo je súčet výšky spracovateľského poplatku (376,44 Eur)
a poistného na poistenie spôsobilosti splácať úver pre prípad smrti a úplnej trvalej invalidity (33,60

Eur). Účelom spracovateľského poplatku mala byť úhrada administratívnych nákladov súvisiacich s
vypracovaním zmluvy, zisťovaním bonity klienta, jeho lustráciou v Sociálnej poisťovni a podobne.
Žalobca teda priznal, že žalovanému na kúpu vozidla poskytol v skutočnosti len úver 3.115,- Eur,
čo zodpovedá aj údaju o celkovej výške spotrebiteľského úveru (istina) v zmysle zmluvy o úvere, vo
finančnom pláne však vychádza z úveru vo výške 3.525,04 Eur. Súd orientačne prepočítal PRMN na

portáli ekonomika.sme.sk a na Portáli finančnej osvety a ochrany finančného spotrebiteľa MF SR a
dospel k záveru, že pri úvere vo výške 3.115,- Eur, zohľadnení 48 splátok po 130,46 Eur, poistného
33,60 Eur a nákladov spočívajúcich v jednorazovom spracovateľskom poplatku 376,44 Eur, RPMN
predstavuje 62,57 % (na portáli ekonomika.sme.sk), resp. 59,13 % (na portáli finančnej osvety a ochrany
finančného spotrebiteľa MF SR). Splatená suma spolu je 6.672,12 Eur. RPMN v zmluve o úvere nebola
určená správne, pretože do nej vôbec nebol zahrnutý jednorazový spracovateľský poplatok, čo malo

nepochybný vplyv na výšku RPMN v tom zmysle, že výsledná RPMN bola nižšia, než mala byť v prípade
správneho postupu žalobcu, a to v neprospech spotrebiteľa. Jediný argument žalobcu, ktorým obhajoval
správnosť výpočtu RPMN 47,80 % v úverovej zmluve, bol, že žalobca ako bankový subjekt podlieha
dohľadu Národnej banky Slovenska, preto údaj o RPMN v zmluve je správny. Údaj o RPMN v čase
uzavretia zmluvy je dôležitý z toho hľadiska, že na jeho základe sa spotrebiteľ pri porovnávaní RPMN

uvádzaných pri spotrebiteľských úveroch poskytovaných konkurenciou môže rozhodnúť, či danú zmluvu
uzavrie.

21. Pokiaľ ide o spracovateľský poplatok, jeho požadovanie okresný súd považoval za neprijateľnú
zmluvnú podmienku. Neprijateľnou zmluvnou podmienkou je podmienka, ktorá vyvoláva v neprospech

spotrebiteľa ako slabšej zmluvnej strany hrubú nerovnováhu. Znaky neprijateľnej zmluvnej podmienky
napĺňa nielen podmienka, ktorá je neprijateľná, ale aj podmienka, ktorá je neurčitá alebo je v rozpore
s ratio legis zákonného ustanovenia, podľa ktorého bola dojednaná. Za neprijateľnú sa považuje aj
zmluvná podmienka, ktorá vyjadruje finančný záväzok spotrebiteľa za plnenie, ktoré mu po materiálnej
stránke nie je dodané a slúži v skutočnosti záujmom dodávateľa. Spracovateľský poplatok, ktorého

zaplatenia sa žalobca domáha, odráža spracovanie a náklady veriteľa za poskytnutý úver. Z uvedeného
vyplýva, že tento poplatok nie je v záujme spotrebiteľa. Nemá rozumný ekonomický základ, ktorý
by opodstatňoval jeho znášanie spotrebiteľom. Každý poplatok, ktorý by mal spotrebiteľ platiť, by
mal korešpondovať nejakému predmetu plnenia a je nevyhnutné, aby sa týmto poplatkom platilo
skutočné plnenie poskytnuté spotrebiteľovi a v jeho záujme. Poplatok za spracovanie úveru predstavuje

vedľajšieplnenie,ktoréslúživýlučnevprospechdodávateľaajehopožadovaniezodpovedáneprijateľnej
zmluvnej podmienke (rozhodnutie Vrchného krajinského súdu v Brandenburgu č. 7U/17/06, obdobne aj
rozhodnutie Vrchného krajinského súdu v Karlsruhe č. AZ 17U 192/2010).

22. Pokiaľ ide o námietky žalovaného ohľadne správnosti určenia výšky mesačnej splátky úveru v

úverovej zmluve č. XXXXX, okresný súd uviedol, že mu je známa aktuálna judikatúra Najvyššieho súdu
Slovenskej republiky, na ktorú žalobca vo svojom vyjadrení poukazuje, napriek tomu skonštatoval, že
vymedzeniemesačnýchsplátokpôsobímätúco,neurčitoanedostatočne.Vindividuálnychpodmienkach
zmluvy o úvere sa uvádza, že úver bude splatený v 48 mesačných splátkach po 130,46 Eur, čomu
zodpovedá aj finančný plán (súhrnný prehľad platieb), ktorý je označený ako príloha zmluvy, zmluvnými

stranami však nie je podpísaný, a ktorý podrobne upravuje, ako sa jednotlivé mesačné splátky vo
výške 130,46 Eur započítavajú na istinu a úroky úveru. Vo finančnom pláne pritom nie je zohľadnená
skutočnosť, že v jednotlivých mesačných splátkach je započítaný aj spracovateľský poplatok vo výške
376,44 Eur, ktorý má byť rovnomerne rozpočítaný v splátkach vo výške sumy 376,44 Eur delenej počtom
splátok 48. Na súdnom pojednávaní žalobca dodal, že v každej mesačnej splátke úveru je započítané aj

poistné vo výške 33,60 Eur, pričom pokiaľ ide o spracovateľský poplatok a poistné, vôbec nešpecifikoval,
v akej výške sú tieto v mesačných splátkach započítané. Pri poistnom, na ktoré si žalobca uplatňuje
nárok v zmysle Štandardnej európskej informácie o spotrebiteľskom úvere, nie je zrejmé ani to, či sa do
splátok úveru započítava rovnomerne, tak ako spracovateľský poplatok, prípadne akým iným spôsobom.

23. Dojednaný úrok vo výške 31,71 % ročne v zmluve o úvere vyhodnotil okresný súd ako úrok
v rozpore s dobrými mravmi. Podľa judikatúry Najvyššieho súdu Slovenskej republiky (napr. 5Cdo
26/2011) pri dojednávaní úrokov pri peňažnej pôžičke koná v súlade s dobrými mravmi len ten veriteľ,
ktorý požaduje primeraný úrok bez ohľadu na to, že dlžník uzatvára zmluvu o pôžičke v situácii preneho nepriaznivej. V súlade s dobrými mravmi je preto také konanie veriteľa, ktorý sa pri peňažnej
pôžičke "uspokojí" bez ohľadu na to, v akej situácii sa nachádza dlžník, s primeranou výškou odplaty
(odmeny) za užívanie požičanej istiny a ktorý svoje voľné peňažné prostriedky mieni "zhodnotiť"

obvyklým spôsobom. Nezodpovedá preto všeobecne uznávaným vzťahom medzi ľuďmi, aby dlžník v
takejto situácii poskytoval veriteľovi neprimerané až úžernícke úroky. Neprimeranou a preto odporujúcou
dobrým mravom, je taká výška úrokov, ktorá podstatne presahuje úrokovú mieru v dobe dojednania
obvyklú, určenú najmä s prihliadnutím k najvyšším úrokovým sadzbám, uplatňovanými bankami pri
poskytovaní úverov alebo pôžičiek. Úroková sadzba, ktorá bola dojednaná v zmluve je vo výške 31,71

% ročne a táto teda podľa názoru súdu nezodpovedá požiadavkami stanovených Najvyšším súdom
na určenie úrokovej sadzby pôžičky, pretože predstavuje viac ako 2 násobné zhodnotenie peňažných
prostriedkov na ročnej báze oproti pôžičkám poskytnutých bankami. V relevantnom čase sa priemerné
úrokové sadzby z úverov v trvaní od jedného do piatich rokov pohybovali vo výške 15,39 % ročne.
Vzhľadom na tieto skutočnosti dospel súd k záveru, že dohoda o takejto úrokovej sadzbe je neplatná,
nakoľko sa prieči dobrým mravom. Z daného dôvodu v zmluve podľa ust. § 9 ods. 2 písm. i) zákona o

spotrebiteľských úveroch absentuje podstatná náležitosť t.j. úroková sadzba.

24. Okresný súd uviedol, že z dôvodu absencie, resp. nesprávnosti vyššie uvedených zákonných
náležitostí zmluvy o úvere sa tento spotrebiteľský úver v zmysle § 11 ods. 1 písm. b) a d) zákona o
spotrebiteľských úveroch považuje za bezúročný a bez poplatkov. Žalovaný je vzhľadom na určenú

bezúročnosť a bezpoplatkovosť poskytnutého úveru povinný vrátiť žalobcovi len sumu poskytnutej
istiny úveru vo výške 3.115,- Eur. Medzi stranami nebolo sporné, že na úhradu svojho dlhu žalovaný
doposiaľ zaplatil 23 splátok úveru (23 x 130,46 Eur), teda 3.000,58 Eur a žalobca získal predajom
motorového vozidla žalovaného 1.600,- Eur, teda na úver bolo doposiaľ uhradených 4.600,58 Eur, teda
viac,akobolojehopovinnosťou.Pokiaľideonárokžalobcunazaplatenienákladovspojenýchsvýkonom

zabezpečovaciehoprevoduprávavovýške597,-Eur,tentožalovanýnespochybnilauznal,pretomásúd
za to, že žalobcovi tieto náklady patria. Keďže však žalovaný už doposiaľ žalobcovi zaplatil o 1.485,58
Eur viac, ako mal, okresný súd žalobu žalobcu v zostávajúcej časti zamietol.

25. Proti druhej a tretej výrokovej vete rozhodnutia okresného súdu podal odvolanie žalobca z dôvodov

podľa § 365 od.1 písm. b), d), f) a h) Civilného sporového poriadku (ďalej len CSP). Poprel záver
okresného súdu, že by v zmluve bola nesprávne uvedená ročná percentuálna miera nákladov (RPMN) v
neprospech spotrebiteľa. Pripomenul, že pre výpočet RPMN žalobca využil v súlade s čl. 5 všeobecných
podmienok Zmluvy o úvere č. XXXXX kvalifikovaný vzorec. Čl. 5 všeobecných podmienok obsahuje
presný vzorec spolu s vysvetlením jednotlivých komponentov dosadzovaných do tohto vzorca, pričom

tento vychádza z prílohy č. 2 k zák. č. 129/2010 Z.z. o spotrebiteľských úveroch. Okresný súd svoje
tvrdenie o nesprávnej výške RPMN oprel o výpočty, ku ktorým dospel prostredníctvom elektronických
kalkulačiek, pričom samotný súd v odôvodnení svojho rozhodnutia uviedol, že RPMN prepočítal
orientačne. Pokiaľ okresný súd vykonal prepočet RPMN len orientačne, nemožno tvrdiť, že svoj záver
o nesprávnosti výšky RPMN oprel o objektívne a relevantné dôkazy. Žalobca poukázal na skutočnosť,

že hodnoty RPMN, ku ktorým dospel súd prostredníctvom rôznych internetových kalkulačiek sú značne
rozdielne a preto o tieto nemôže opierať svoje rozhodnutie. Zdôraznil, že internetové kalkulačky nie sú
relevantným dôkazom, nakoľko poskytujú len orientačný výpočet, ktorý môže byť dokonca aj chybný.
Za nesprávne a ničím nepodložené tvrdenie súdu označil žalobca to, že by pri výpočte výšky RPMN
nezapočítal do nej aj spracovateľský poplatok, a to napriek tvrdeniu žalobcu, že tento započítaný bol.

Vzhľadom na skutočnosť, že okresný súd na základe svojich orientačných výpočtov dospel k rozdielnym
výsledkom a napriek tomu z týchto aj pri posúdení predmetnej veci vychádzal, žalobca označil jeho
rozhodnutie v tejto časti za svojvoľné a arbitrárne.

26. Žalobca namietol, že by spracovateľský poplatok dohodnutý zmluvnými stranami bol neprijateľnou

zmluvnou podmienkou. Zmluvné dojednanie o spracovateľskom poplatku upravuje Zmluva o úvere č.
XXXXX zo dňa 06.09.2013, kedy zmluvnými stranami bol tento poplatok dojednaný vo výške 376,44
Eur. Jednorazový spracovateľský poplatok bol so súhlasom žalovaného rovnomerne započítaný v rámci
mesačných splátok v zmysle finančného plánu, čo vyplýva priamo z čl. II Individuálnych podmienok
úverovej zmluvy. Jednorazový spracovateľský poplatok bol započítaný v rámci mesačných splátok v

zmysle Finančného plánu so súhlasom žalovaného rovnomerne a teda žalovaný už pri podpise úverovej
zmluvy mal vedomosť o započítaní jednorazového spracovateľského poplatku, pričom bez jeho súhlasu
by k tomuto započítaniu nedošlo. Žalobca poukázal na čl. 10 všeobecných podmienok Zmluvy o úvere
č. XXXXX, ktorý stanovuje povinnosť dlžníka uhradiť veriteľovi poplatky za veriteľove služby, medziktoré je zaradený aj jednorazový spracovateľský poplatok. Tento poplatok sa však nepovažuje za súčasť
mesačných splátok, ak v čl. II úverovej zmluvy nie je dohodnuté inak. V tomto prípade bol spracovateľský
poplatok na základe dohody zmluvných strán započítaný v mesačných splátkach. Spracovateľský

poplatok je poplatkom, v dôsledku zaplatenia ktorého bol žalovanému poskytnutý spracovateľský úver,
čo znamená, že žalovanému v postavení spotrebiteľa bolo zo strany žalobcu poskytnuté plnenie v
podobe obstarania a poskytnutia peňažných prostriedkov. Jednorazový spracovateľský poplatok súvisí
s trovami pri uzatvorení zmluvy prípravou, vypracovaním úverovej zmluvy, ako aj ďalších zmluvných
dokumentov a tiež s nákladmi súvisiacimi s uzatvorením úverovej zmluvy. S poukazom na uvedené

je žalobca presvedčený, že na spracovateľský poplatok tak ako bol stranami sporu dojednaný, mu
vznikol nárok. Nakoľko žalobca dojednal so žalovaným spracovateľský poplatok v súvislosti s uzavretím
úverovej zmluvy a poskytnutím peňažných prostriedkov, nemôže tak zmluvne dojednaný spracovateľský
poplatok predstavovať neprijateľnú zmluvnú podmienku.

27. Pokiaľ okresný súd v odôvodnení svojho rozhodnutia konštatoval, že vymedzenie mesačných

splátok v zmluve pôsobí mätúco, neurčito a nedostatočne, žalobca uviedol, že úverová zmluva v
súlade s ust. § 9 ods.2 písm. k) zák. č. 129/2010 Z.z. účinného v čase uzavretia zmluvy jasným a
zrozumiteľnýmspôsobomupravujeúdajeovýške,počteatermínochsplátok,ktorésúobsiahnutépriamo
v úverovej zmluve, konkrétne v čl. II, kedy sa žalovaný so žalobcom dohodol splatiť poskytnuté peňažné
prostriedkyv48mesačnýchsplátkachvovýške130,46Eursplatnýchvždyk20.dňuvmesiaci.Splatnosť

prvej mesačnej splátky bola zmluvnými stranami stanovená ku dňu 20.10.2013 a splatnosť poslednej
mesačnej splátky ku dňu 20.09.2017. Žalobca upozornil, že zmluva rozlišuje jednotlivé splátky na istinu,
úroky, iné poplatky a tiež poradie, v ktorom sa budú splátky priraďovať k jednotlivým nesplateným
zostatkom, pričom všetky tieto informácie zreteľne vyplývajú z finančného plánu, ktorý je neoddeliteľnou
súčasťou zmluvy o úvere a teda žalovaný v čase uzatvárania zmluvy disponoval všetkými zákonom

vyžadovanými informáciami v súvislosti s poskytnutím a čerpaním úveru. Žalobca aj v odvolacom konaní
poukázal na rozhodnutie Najvyššieho súdu SR sp.zn. 3Cdo/146/2017 zo dňa 22.02.2018, 3Cdo/56/2018
zo dňa 17.04.2018 a 4Cdo/211/2017 zo dňa 23.04.2018. Na základe uvedeného mal za to, že okresný
súd nesprávne posúdil obsah úverovej zmluvy najmä vo vzťahu k náležitosti úverovej zmluvy v zmysle
ust. § 9 ods.2 písm. k) zák. č. 129/2010 Z.z., v dôsledku čoho nesprávne posúdil poskytnutý úver

žalobcom žalovanému ako bezúročný a bez poplatkov aj napriek skutočnosti, že predmetná úverová
zmluva spĺňa všetky zákonom požadované náležitosti.

28.Žalobcavodvolanípoprelzáverokresnéhosúdu,žeúrokdojednanýzmluvnýmistranamijevrozpore
s dobrými mravmi, a teda že dohoda o úrokovej sadzbe je neplatná. Poukázal na okolnosti dané v

čase uzavretia úverovej zmluvy a na to, že výška ročnej úrokovej sadzby je neprimerane vysoká a v
rozpore s dobrými mravmi iba vtedy, ak podstatne prevyšuje ročnú úrokovú sadzbu v čase dojednania
obvyklú. Výška úroku z úveru bola zmluvne žalobcom a žalovaným dojednaná v rámci Zmluvy o úvere
č. XXXXX zo dňa 06.09.2013 v čl. II úverovej zmluvy, a to na základe zmluvnej autonómie, ktorá
je v podmienkach právneho poriadku pre zmluvné záväzkové právo charakteristická. Výšku úrokov v

rámci poskytovania spotrebných úverov žalobcov ovplyvňuje viacero faktorov, a to výška poskytnutých
peňažných prostriedkov, dĺžka splácania, forma zabezpečenia, ako aj konkrétne motorové vozidlo, na
ktorého kúpu sú peňažné prostriedky žalobcom poskytnuté. Zdôraznil, že v čase uzavretia úverovej
zmluvynebolžalobcajedinýmsubjektomposkytujúcimspotrebiteľskéúvery,atedažalovanýmalpriestor
informovať sa ohľadom ponúk poskytovania spotrebiteľských úverov iných bankových či nebankových

spoločností. Nakoľko sa žalovaný rozhodol vstúpiť do zmluvného vzťahu práve so žalobcom, žalobca
sa dôvodne domnieva, že v tom čase poskytol žalovanému najvýhodnejšie podmienky poskytnutia a
čerpania úveru. Ak konajúci súd v odôvodnení dodal, že z dôvodu rozporu dojednanej úrokovej sadzby s
dobrými mravmi v zmluve v zmysle ust. § 9 ods.2 písm. i) Zákona o spotrebiteľských úveroch absentuje
podstatná náležitosť, t.j. úroková sadzba, tak je to tvrdenie nesprávne a vo vzťahu k odôvodneniu

neplatnosti úrokovej sadzby aj nezrozumiteľné a nelogické. Pokiaľ súd tvrdí, že dojednaná úroková
sadzba, ktorá je nesporne uvedená v zmluve je v rozpore s dobrými mravmi, nemôže zároveň tvrdiť,
že táto v zmluve absentuje.

29. Žalobca v odvolaní uviedol, že z odôvodnenia rozhodnutia okresného súdu nadobudol dojem, že

konajúci súd nevychádzal z objektívne zisteného skutkového stavu, v dôsledku čoho nesprávne právne
posúdil predmetnú vec a bez relevantných dôvodov posúdil poskytnutý úver ako bezúročný a bez
poplatkov. Namietol, že súd sa pri prejednávaní a rozhodovaní konkrétneho prípadu nemôže uchyľovať
k zovšeobecňovaniu a paušalizovaniu určitých skutočností a javov, pretože následné rozhodnutie súduzaložené na generalizovaných skúsenostiach nemôže vychádzať zo spravodlivo a objektívne zisteného
skutkového a právneho stavu, z čoho dôsledku takéto rozhodnutie odporuje nielen zákonu, ale aj
zásadám a princípom demokratického a právneho štátu. Poukázal pritom na rozhodnutie Ústavného

súdu SR IIIÚS 36/2010 a rozhodnutie Krajského súdu v Košiciach č.k. 11Co/269/2017-114 zo dňa
31.07.2018. Namietol, že okresný súd nevzal do úvahy žalobcom predložené skutočnosti a dôkazy
a bez opory v skutkovom stave dospel k záveru, že úverová zmluva uzavretá medzi žalobcom a
žalovaným nespĺňa zákonom požadované náležitosti a teda je potrebné posúdiť poskytnutý úver ako
bezúročný a bez poplatkov. Vzhľadom na uvedené mal žalobca za to, že rozhodnutie okresného

súdu je v tejto časti nesprávne a nepreskúmateľné, nakoľko pri posudzovaní žalobcovho nároku súd
nebral do úvahy tvrdenia uvádzané žalobcom a z odôvodnenia rozhodnutia ani nie je zrejmé, ako sa s
týmito skutočnosťami vyrovnal. Na základe uvedeného okresný súd nesprávne posúdil obsah úverovej
zmluvy, v dôsledku čoho nesprávne posúdil poskytnutý úver žalobcom žalovanému ako bezúročný a
bez poplatkov aj napriek skutočnosti, že predmetná úverová zmluva spĺňa všetky zákonom požadované
náležitosti.

30. V súvislosti s vyššie uvedeným žalobca namietol tiež výrok okresného súdu o trovách konania. Na
základe uvedeného navrhol, aby odvolací súd zmenil rozsudok okresného súdu tak, že žalobe vyhovie
a prizná náhradu trov konania alebo aby alternatívne v zmysle § 389 ods.1 CSP rozsudok okresného
súdu zrušil a vec mu vrátil na ďalšie konanie a nové rozhodnutie.

31. Žalovaný sa k odvolaniu žalobcu vyjadril, že trvá na svojich predchádzajúcich vyjadreniach, zmluvu
označil za bezúročnú, bezpoplatkovú a odvolanie žalobcu označil za nedôvodné. Zmluvu o úvere
uzavretú medzi žalobcom a žalovaným vyhodnotil ako formulárový typ zmluvy a vzťah medzi žalobcom a
žalovaným ako spotrebiteľský právny vzťah, v ktorom žalovaný vystupuje ako spotrebiteľ a žalobca ako

dodávateľ. Uviedol, že spotrebiteľská zmluva nesmie obsahovať ustanovenia, ktoré spôsobujú značnú
nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa a pokiaľ zmluva
obsahuje takéto neprijateľné podmienky, tak tieto sú neplatné. Okrem toho v pochybnostiach o obsahu
spotrebiteľských zmlúv platí výklad, ktorý je pre spotrebiteľa priaznivejší. Z uvedeného potom vyplýva,
že právny vzťah medzi účastníkmi zmluvy ňou založený je nevyhnutné posudzovať podľa Zákona o

spotrebiteľských úveroch, a to bez ohľadu na to, že zmluva o úvere je tzv. absolútny obchod.

32. Žalovaný zopakoval vyjadrenia, ktoré produkoval počas konania pred okresným súdom. Zotrval
na závere, že úver poskytnutý žalovanému je bezúročný a bezpoplatkový, lebo v zmluve absentujú
náležitosti podľa § 9 ods.2 písm. k) Zákona o spotrebiteľských úveroch, nakoľko v zmluve nie je uvedená

výškasplátokpoplatkov.Vzmluvejeuvedenávýškajednorazovéhospracovateľskéhopoplatkuvovýške
376,44 Eur, pričom je v nej uvedené, že tento poplatok je započítaný v mesačných splátkach. V zmluve
ani v prílohe k uvedenej zmluve však nie je určené, aká suma z celkovej mesačnej splátky 130,46 Eur
pripadá na úhradu jednorazového poplatku. Na základe uvedeného je žalovaný názoru, že zmluva je v
zmysle § 11 ods.1 písm. a) Zákona o spotrebiteľských úveroch bezúročná a bez poplatkov. K náležitosti,

ktorá by mala byť v zmluve uvedená v zmysle § 9 ods.2 písm. k) Zákona o spotrebiteľských úveroch
uviedol, že táto náležitosť v predmetnej zmluve absentuje. Účelom tejto náležitosti je informovanie
spotrebiteľa, aby vedel rozlíšiť aká časť splátky bude použitá na istinu, úrok a ďalšie poplatky, čo mu
tiež umožňuje zorientovať sa v danej situácii, pretože potom nie je dostatočne určité, akú časť istiny
zaplatil, ako bude s jeho platbou naložené a akú časť úveru platí na úroky a ďalšie poplatky, teda odplatu

navrhovateľa. Pripomenul, že vzhľadom na skutočnosť, že žalovaný uhradil žalobcovi sumu 4.600,58
Eur, pričom žalobca mu poskytol úver vo výške 3.115,- Eur, tak žalobcovi uhradil viac než na čo mal
nárok. Na základe uvedeného žalovaný navrhol, aby odvolací súd rozhodnutie okresného súdu potvrdil
a uplatnil si nárok na náhradu trov odvolacieho konania.

33. Žalobca v replike k vyjadreniu žalovaného uviedol, že nikdy nespochybňoval spotrebiteľský
charakter uzavretej úverovej zmluvy medzi žalobcom a žalovaným a teda ani spotrebiteľský charakter
predmetného sporu, z dôvodu čoho považoval súvisiace vyjadrenia žalovaného za bezpredmetné. K
námietkam žalovaného uvedeným v jeho vyjadrení v súvislosti s náležitosťou zmluvy o úvere podľa §
9 ods.2 písm. k) Zákona o spotrebiteľských úveroch zotrval na svojich predchádzajúcich vyjadreniach.

Poukázal na to, že zmluva nepochybne rozlišuje jednotlivé splátky na istinu, úroky, iné poplatky a
tiež poradie, v ktorom sa splátky priraďujú k jednotlivým nesplateným zostatkom, pričom všetky tieto
informácie zreteľne vyplývajú z Finančného plánu, ktorý je neoddeliteľnou súčasťou Zmluvy o úvere.
S poukazom na uvedené vyjadril žalobca presvedčenie, že úverová zmluva pre spotrebiteľa jasným aurčitýmspôsobomupravujevýškumesačnýchsplátok,ichrozdelenie,akoajpriraďovanieknesplateným
zostatkom v súlade s ust. § 9 ods.2 písm. k) Zákona o spotrebiteľských úveroch.

34. Žalovaný v duplike k replike žalobcu zotrval na svojich predchádzajúcich vyjadreniach a zopakoval
tvrdenia, ktoré už uviedol v priebehu predchádzajúceho konania.

35. Krajský súd v Banskej Bystrici ako súd odvolací prejednal vec podľa § 379, § 380 ods. 1 a § 385
ods. 1 Civilného sporového poriadku (ďalej len CSP) bez nariadenia pojednávania.

36. Odvolací súd vychádzal zo skutkového stavu zisteného okresným súdom: Právny predchodca
žalobcu a žalovaný uzavreli dňa 06.09.2013 Zmluvu o úvere č. XXXXX, na základe ktorej žalobca
poskytol žalovanému úver vo výške 3.115,- Eur za účelom zakúpenia motorového vozidla OCTAVIA
COMBI DIESEL (1U M.01) 1.9 TDI ELEGANCE, VIN: TMBHG41U818437593. Kúpna cena motorového
vozidla predstavovala 4.450,- Eur. Žalovaný sa v úverovej zmluve zaviazal poskytnutý úver vrátiť v 48

mesačných splátkach dohodnutých vo výške 130,46 Eur. Splatnosť prvej splátky bola dohodnutá na
deň 20.10.2013, pričom splatnosť ďalších splátok bola dohodnutá k 20.dňu príslušného kalendárneho
mesiaca, a konečná splatnosť na deň 20.09.2017. Ročná úroková sadzba bola dohodnutá vo
výške 31,71 %. Ročná percentuálna miera nákladov bola 47,80 % a priemerná hodnota RPMN pre
zodpovedajúci typ úveru 20,76 %. V zmluve bol zároveň dohodnutý spracovateľský poplatok vo výške

376,44 Eur započítaný v mesačných splátkach.

37. Medzi stranami sporu bola zároveň dňa 06.09.2013 uzavretá Zmluva o zabezpečovacom prevode
vlastníckeho práva, v zmysle ktorej sa žalobca a žalovaný dohodli, že za účelom zabezpečenia splatenia
všetkých pohľadávok z úverovej zmluvy prevádza dlžník touto zmluvou dočasne a bezodplatne svoje

vlastnícke právo k vozidlu na veriteľa a veriteľ dočasné vlastníctvo prijíma.

38. Podľa § 497 zákona č. 513/1991 Zb. Obchodného zákonníka (ďalej len ObZ), zmluvou o úvere sa
zaväzuje veriteľ, že na požiadanie dlžníka poskytne v jeho prospech peňažné prostriedky do určitej
sumy, a dlžník sa zaväzuje poskytnuté peňažné prostriedky vrátiť a zaplatiť úroky.

39. Podľa § 3 ods. 1 zákona č. 40/1964 Zb. Občianskeho zákonníka (ďalej len "OZ"), výkon práv a
povinností vyplývajúcich z občianskoprávnych vzťahov nesmie bez právneho dôvodu zasahovať do práv
a oprávnených záujmov iných a nesmie byť v rozpore s dobrými mravmi.

40. Podľa § 39 OZ, neplatný je právny úkon, ktorý svojím obsahom alebo účelom odporuje zákonu alebo
ho obchádza alebo sa prieči dobrým mravom.

41. Podľa § 52 ods. 1 OZ, spotrebiteľskou zmluvou je každá zmluva bez ohľadu na právnu formu, ktorú
uzatvára dodávateľ so spotrebiteľom.

42. Podľa § 52 ods. 2 OZ, ustanovenia o spotrebiteľských zmluvách, ako aj všetky iné ustanovenia
upravujúce právne vzťahy, ktorých účastníkom je spotrebiteľ, použijú sa vždy, ak je to na prospech
zmluvnej strany, ktorá je spotrebiteľom. Odlišné zmluvné dojednania alebo dohody, ktorých obsahom
alebo účelom je obchádzanie tohto ustanovenia, sú neplatné. Na všetky právne vzťahy, ktorých

účastníkom je spotrebiteľ, sa vždy prednostne použijú ustanovenia Občianskeho zákonníka, aj keď by
sa inak mali použiť normy obchodného práva.

43. Podľa § 53 ods. 1 OZ, spotrebiteľské zmluvy nesmú obsahovať ustanovenia, ktoré spôsobujú
značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa (ďalej len

"neprijateľná podmienka"). To neplatí, ak ide o zmluvné podmienky, ktoré sa týkajú hlavného predmetu
plnenia a primeranosti ceny, ak tieto zmluvné podmienky sú vyjadrené určito, jasne a zrozumiteľne alebo
ak boli neprijateľné podmienky individuálne dojednané.

44. Podľa § 53 ods. 5 OZ, neprijateľné podmienky upravené v spotrebiteľských zmluvách sú neplatné.

45. Podľa § 1 ods. 2 zákona č. 129/2010 Z. z. o spotrebiteľských úveroch a o iných úveroch a pôžičkách
pre spotrebiteľov a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení účinnom ku dňu 06.09.2013 (ďalej
len "zákon o spotrebiteľských úveroch"), spotrebiteľským úverom na účely tohto zákona je dočasnéposkytnutiepeňažnýchprostriedkovnazákladezmluvyospotrebiteľskomúverevoformepôžičky,úveru,
odloženej platby alebo obdobnej finančnej pomoci poskytnutej veriteľom spotrebiteľovi.

46. Podľa § 9 ods. 2 zákona o spotrebiteľských úveroch, Zmluva o spotrebiteľskom úvere okrem
všeobecných náležitostí podľa Občianskeho zákonníka musí obsahovať tieto náležitosti:
a) druh spotrebiteľského úveru,
b) obchodné meno, sídlo a identifikačné číslo veriteľa, ak ide o právnickú osobu, alebo meno, priezvisko,
miesto podnikania alebo adresu trvalého pobytu a identifikačné číslo veriteľa, ak ide o fyzickú osobu;

ak je spotrebiteľský úver ponúkaný alebo zmluva o spotrebiteľskom úvere uzavieraná prostredníctvom
finančného agenta, zmluva o spotrebiteľskom úvere obsahuje aj údaje o ňom v rozsahu údajov ako u
veriteľa, podľa toho, či ide o finančného agenta právnickú osobu alebo fyzickú osobu,
c) adresu predávajúceho, na ktorej môže spotrebiteľ uplatniť reklamáciu alebo sťažnosť,
d) meno, priezvisko a adresu trvalého pobytu spotrebiteľa,
e) identifikáciu osoby, ktorej vlastnícke právo k tovaru alebo službe neprechádza na spotrebiteľa

okamihom odovzdania a prevzatia tovaru alebo služby, a podmienky nadobudnutia vlastníckeho práva
k tomuto tovaru alebo službe spotrebiteľom,
f) dobu trvania zmluvy o spotrebiteľskom úvere a termín konečnej splatnosti spotrebiteľského úveru,
g) celkovú výšku a konkrétnu menu spotrebiteľského úveru a podmienky upravujúce jeho čerpanie,
h) opis tovaru alebo služby, na ktoré sa zmluva o spotrebiteľskom úvere vzťahuje, a cenu tovaru alebo

služby, ak ide o spotrebiteľský úver vo forme odloženej platby za tovar alebo poskytnutú službu alebo
ak ide o zmluvu o viazanom spotrebiteľskom úvere,
i) úrokovú sadzbu spotrebiteľského úveru, podmienky, ktoré upravujú jej uplatňovanie, index alebo
referenčnú úrokovú sadzbu, na ktorý je výška úrokovej sadzby spotrebiteľského úveru naviazaná,
ako aj časové obdobia, v ktorých dochádza k zmene výšky úrokovej sadzby spotrebiteľského úveru,

podmienky a spôsob vykonania tejto zmeny; ak sa za rôznych podmienok uplatňujú rôzne úrokové
sadzby spotrebiteľského úveru, uvádzajú sa tieto informácie o všetkých uplatniteľných úrokových
sadzbách spotrebiteľského úveru,
j) ročnú percentuálnu mieru nákladov a celkovú čiastku, ktorú musí spotrebiteľ zaplatiť, vypočítané
na základe údajov platných v čase uzatvorenia zmluvy o spotrebiteľskom úvere; uvedú sa všetky

predpoklady použité na výpočet tejto ročnej percentuálnej miery nákladov,
k) výšku, počet a termíny splátok istiny, úrokov a iných poplatkov, prípadné poradie,
v ktorom sa budú splátky priraďovať k jednotlivým nesplateným zostatkom s rôznymi úrokovými
sadzbami spotrebiteľského úveru na účely jeho splatenia,
l) právo spotrebiteľa vyžiadať si výpis z účtu vo forme amortizačnej tabuľky podľa odseku 5, ak sa

amortizuje istina na základe zmluvy o spotrebiteľskom úvere na dobu určitú, a to bezplatne a kedykoľvek
počas celej doby trvania zmluvy o spotrebiteľskom úvere,
m) súhrnný prehľad, ktorý obsahuje lehoty a podmienky splácania úrokov a súvisiacich pravidelných a
nepravidelných poplatkov, ak sa poplatky a úroky majú platiť bez amortizácie istiny,
n) prípadne poplatky za vedenie jedného alebo viacerých účtov, na ktorých sa zaznamenávajú

platobné transakcie a čerpania, ak je otvorenie účtu povinné, spoločne s poplatkami za používanie
platobných prostriedkov na platobné transakcie a čerpania a inými poplatkami vyplývajúcimi zo zmluvy
o spotrebiteľskom úvere a podmienkami, za akých sa tieto poplatky môžu zmeniť,
o) úrokovú sadzbu, ktorá sa použije v prípade omeškania spotrebiteľa s platením splátok, a spôsob jej
úpravy a prípadné poplatky pri neplnení zmluvy o spotrebiteľskom úvere,

p) upozornenie týkajúce sa následkov nesplácania spotrebiteľského úveru,
q) veriteľom vyžadované ručenie alebo poistenie,
r) výšku poplatkov hradených spotrebiteľom za úkony notára, ak sú veriteľovi známe,
s) informácie o právach podľa § 15 a podmienky ich uplatnenia,
t) právo na splatenie spotrebiteľského úveru pred lehotou splatnosti, postup pri takom splatení

spotrebiteľského úveru a spôsob určenia výšky poplatku za splatenie spotrebiteľského úveru pred
lehotou splatnosti podľa § 16,
u) spôsob zániku záväzku zo zmluvy o spotrebiteľskom úvere,
v) informáciu o možnosti mimosúdneho riešenia sporov zo zmluvy o spotrebiteľskom úvere,
w) právo na odstúpenie od zmluvy o spotrebiteľskom úvere, lehotu, počas ktorej možno toto právo

uplatniť, a ďalšie podmienky jeho vykonania vrátane informácie
o povinnosti spotrebiteľa zaplatiť čerpanú istinu a príslušný úrok podľa § 13 ods. 3, ako aj
o výške úroku za deň alebo o spôsobe jej výpočtu,
x) názov a adresu príslušného kontrolného orgánu podľa § 23,y) priemernú hodnotu ročnej percentuálnej miery nákladov na príslušný spotrebiteľský úver platnú k dňu
podpisu zmluvy o spotrebiteľskom úvere, zverejnenú podľa § 21 ods. 2 za príslušný kalendárny štvrťrok;
platnou priemernou hodnotou ročnej percentuálnej miery nákladov na príslušný spotrebiteľský úver

pri zmluvách o spotrebiteľskom úvere uzatvorených do 15 kalendárnych dní po zverejnení priemernej
hodnoty ročnej percentuálnej miery nákladov za príslušný kalendárny štvrťrok je priemerná hodnota
ročnej percentuálnej miery nákladov na príslušný spotrebiteľský úver za predchádzajúci kalendárny
štvrťrok.

47. Podľa § 11 ods. 1 zákona o spotrebiteľských úveroch, poskytnutý spotrebiteľský úver sa považuje
za bezúročný a bez poplatkov, ak
a) zmluva o spotrebiteľskom úvere nemá písomnú formu podľa § 9 ods. 1,
b) zmluva o spotrebiteľskom úvere neobsahuje náležitosti podľa § 9 ods. 2 písm. a) až k), r) a y),
c) zmluva o spotrebiteľskom úvere formou povoleného prečerpania, ktorý sa musí splatiť na požiadanie
alebo do troch mesiacov, neobsahuje náležitosti podľa § 10 ods. 1 alebo

d) v zmluve o spotrebiteľskom úvere je uvedená nesprávne ročná percentuálna miera nákladov v
neprospech spotrebiteľa.

38. Podľa § 298 ods. 1 zákona č. 160/2015 Z.z. Civilného sporového poriadku (ďalej len CSP), súd
môže v rozsudku, ktorý sa týka spotrebiteľského sporu, aj bez návrhu vysloviť, že určitá zmluvná

podmienka používaná spotrebiteľom v dodávateľskej zmluve alebo v iných zmluvných dokumentoch
súvisiacich so spotrebiteľskou zmluvou ne neprijateľná, v takom prípade súd uvedie vo výroku rozsudku
znenie tejto zmluvnej podmienky, ako bolo dohodnuté v spotrebiteľskej zmluve alebo v iných zmluvných
dokumentoch súvisiacich so spotrebiteľskou zmluvou.

39. Odvolací súd v konaní správne zistil, že právny vzťah medzi právnym predchodcom žalobcu
a žalovaným uzavretý dňa 06.09.2013 Zmluvou o úvere č. XXXXX má charakter spotrebiteľského
právneho vzťahu, pričom strany medzi sebou uzavreli zmluvu o úvere podľa Obchodného zákonníka,
ktorá sa však vzhľadom na postavenie spotrebiteľa riadi aj príslušnými ustanoveniami Zákona o
spotrebiteľských úveroch a ochranou spotrebiteľa v zmysle Občianskeho zákonníka.

40. Okresný súd pri právnom vyhodnotení zisteného skutkového stavu nepostupoval v súlade s tým,
čo zhrnul vo svojom rozhodnutí ako sporné a nesporné. Podľa názoru okresného súdu medzi stranami
sporu zostalo sporné, v akej výške boli poskytnuté prostriedky žalovanému, t.j. či vo výške 3.115,- Eur
alebo vo výške 3.525,04 Eur. Z vyjadrení žalobcu pritom od počiatku vyplývalo, že žalovanému bol

poskytnutý úver vo výške 3.115,- Eur. Toto tvrdenie nepoprel ani žalovaný, preto sa v zmysle § 151 ods.
1 CSP považuje za nesporné.

41. Suma 3.525,04 Eur, ktorá je uvedená v prvom riadku Finančného plánu v zmysle údajov uvedených
v spise a v zmysle tvrdení žalobcu (ktoré rovnako neboli žalovaným popreté) je sumou, ktorá okrem

poskytnutého úveru 3.115,- Eur zahŕňa aj samostatný záväzok žalovaného zaplatiť spracovateľský
poplatok vo výške 376,44 Eur a poistné vo výške 33,60 Eur, obe z vlastných prostriedkov žalovaného.

42. Spracovateľský poplatok je v zmysle Zákona o spotrebiteľských úveroch nákladom na zabezpečenie
úveru, to znamená nie je možné ho zaradiť do položky, ktorá vyjadruje výšku čerpaného úveru, keďže

výškou čerpaného úveru sa rozumie suma, ktorá bola poskytnutá ako úver. Poplatok 376,44 Eur
žalobca žalovanému v zmysle údajov uvedených v spise samostatne vo forme úveru neposkytol, iba mu
ponúkol možnosť, aby tento poplatok zaplatil spoločne so splátkami úveru v alikvotnej čiastke tak, aby
v priebehu 48 mesačných splátok bol aj tento spracovateľský poplatok zaplatený. Žalobca a žalovaný
sa rovnako ako ohľadom splácania alikvotnej časti spracovateľského poplatku dohodli na tom, že aj

alikvotnú čiastku poistenia spôsobilosti splácať úver pre prípad smrti a úplnej trvalej invalidity vo výške
33,60 Eur je žalovaný oprávnený splácať formou splátok. Keďže strany si dohodli, že alikvotná čiastka
spracovateľského poplatku bude splácaná zároveň so splátkami poskytnutého úveru je pochopiteľné, že
voFinančnomplánesamuselatátoskutočnosťprejaviťtým,žesuma,ktorúbolžalovanýpovinnýzaplatiť
pozostávala zo sumy 3.115,- Eur (výška úveru) a sumy 410,04 Eur (vlastné prostriedky žalovaného

ktorými splácal spracovateľský poplatok a poistné).

43. Z časovej synchronicity splácania splátok úveru a splácania splátok povinnosti zaplatiť
spracovateľský poplatok s poistným nie je možné vyvodiť, že by ostala sporná výška poskytnutýchprostriedkov žalovanému. Žalovanému tak boli poskytnuté prostriedky 3.115,- Eur, ktoré bol povinný
vrátiť v zmysle zmluvy o úvere, ostatné dva finančné záväzky, t.j. povinnosť zaplatiť jednorazový
spracovateľský poplatok vo výške 376,44 Eur a poistenie spôsobilosti splácať úver vo výške 33,60 Eur

nemajú charakter poskytnutých prostriedkov žalovanému a premietnu sa do nákladov žalovaného na
čerpanie úveru.

44. Zároveň dojednanie, podľa ktorého si zmluvné strany dohodli, že spotrebiteľ bude oprávnený zaplatiť
svoj finančný záväzok uhradiť spracovateľský poplatok a uhradiť poistenie spôsobilosti splácať úver

formou alikvotných čiastok v jednotlivých mesačných splátkach, nemá byť prečo vyhodnotené ako
dojednanie v rozpore s dobrými mravmi, keďže takéto dojednanie je na prospech spotrebiteľa, ktorý nie
je povinný zaplatiť daný poplatok jednorazovo, ale je oprávnený rozložiť ho na 48 splátok.

45. Okresný súd zamietol žalobu na základe toho, že v zmluve o úvere bola nesprávne uvedená
RPMN v neprospech spotrebiteľa. I keď okresný súd uviedol, aké úvahy ho viedli k takémuto záveru,

je nutné súhlasiť s odvolateľom, že okresný súd neuviedol presný spôsob výpočtu, ktorý aplikoval,
keď dospel k záveru, že RPMN mala byť uvedená vo výške 62,57%, ako mu to vyšlo na portáli
ekonomika.sme.sk, resp. 59,13%, ako mu to vyšlo na portáli Finančnej osvety a ochrany finančného
spotrebiteľa MF SR. RPMN je číselným ukazovateľom, ktorý vyjadruje pomer nákladov spotrebiteľa
na získanie finančných prostriedkov od dodávateľa. Jeho výška je závislá od vstupných premenných,

ktoré vstupujú do výpočtového vzorca uvedeného v prílohe 2 Zákona o spotrebiteľských úveroch. Tento
vzorec je pomerne komplikovaný a správnosť jeho výpočtu závisí od toho, či boli správne v ňom uvedené
vstupné hodnoty, osobitne výška čerpaného úveru na jednej strane (získané finančné prostriedky) a na
druhej strane všetky poplatky, poistenia a iné náklady spotrebiteľa na vrátenie tohto úveru, teda súhrnne
nazvané odplata, ktorú je povinný zaplatiť. Nie je pritom možné na stranu výšky čerpaného úveru

pripočítať výšku poplatku, ktorý je v súvislosti s poskytnutím úveru dohodnutý, pretože jednorazový
spracovateľský poplatok predstavuje náklad na poskytnutý úver.

46. Je možné súhlasiť s odvolateľom aj v tom, že výpočet, ktorý by urobil okresný súd alebo ktorýkoľvek
súd na niektorej z webových stránok citovaných okresným súdom v tzv. spotrebiteľskej kalkulačke nie

sú záväzné. Na druhej strane však z údajov, ktoré uviedol žalobca odvolaciemu súdu nie je zrejmé,
ktoré vstupné údaje zadal žalobca do vzorca, ktorý je uvedený ako základný vzorec pre výpočet RPMN.
Keďže rozhodnutie v prejednávanej veci bude v konečnom dôsledku závisieť od toho, či výška RPMN
bola alebo nebola uvedená v Zmluve o poskytnutí úveru správne, je nevyhnutné, aby skutkový stav
týkajúci sa správneho uvedenia výšky RPMN v zmluve bol v konaní jednoznačne preverený. Platí tu

pritom povinnosť skutkových tvrdení a unesenia dôkazného bremena zo strany žalobcu, preto je na
žalobcovi, aby preukázal, že RPMN v zmluve bola skutočne vypočítaná správne. Preukázať to môže
tým, že uvedie ktoré konkrétne vstupné údaje do tohto výpočtového vzorca zadal, v akej výške ich zadal
a uvedie postup pri výpočte RPMN, vedúci k výsledku, že RPMN bola 47,80 %.

47. Na druhej strane pokiaľ žalovaný namietol správne uvedenie výšky RPMN v konaní, resp. pokiaľ
okresný súd z úradnej povinnosti preskúmal správnosť uvedenia RPMN, musí v odôvodnení svojho
rozhodnutia uviesť, ktoré konkrétne vstupné údaje a akým spôsobom vypočítal tak, že mu vyšla ním
tvrdená výška 62,57%. Odvolanie sa na niektorú z kalkulačiek uvedených ako spotrebiteľská kalkulačka
na rôznych internetových stránkach pritom nie je relevantným zistením skutkového stavu.

48. Okresný súd dospel k záveru, že spracovateľský poplatok a jeho požadovanie je neprijateľnou
zmluvnou podmienkou. Toto konštatovanie uviedol iba v odôvodnení, nie vo výroku rozhodnutia.
Odôvodnil to tým, že tento poplatok nie je v záujem spotrebiteľa.

49. Konštatovanie, že zaplatenie záväzku, na ktorý sa spotrebiteľ v zmluve dobrovoľne zaviazal nie je v
jeho záujme, by sa ad absurdum dalo aplikovať na akýkoľvek finančný záväzok spotrebiteľa, ku ktorému
by sa v súvislosti s poskytnutím úveru zaviazal, pretože v zásade je pre spotrebiteľa vždy výhodné, aby
nemusel platiť žiadne svoje finančné záväzky. Je to ale v príkrom rozpore so zásadou, že zmluvy sú
záväzné a ak sa zmluvná strana dobrovoľne zaviaže na určitú zmluvne dohodnutú povinnosť, vznikne

jej povinnosť ju splniť a nie právo ju neplniť iba preto, že je to pre ňu výhodnejšie.

50. Samotný záväzok spotrebiteľa, aby zaplatil náklady, ktoré veriteľovi vzniknú so spracovaním žiadosti
o poskytnutie úveru nepredstavuje plnenie, ktoré by malo byť v rozpore s dobrými mravmi. Poskytnutiefinančných prostriedkov na financovanie v tomto prípade motorového vozidla je službou, ktorú v
zmysle predmetu svojej podnikateľskej činnosti poskytol právny predchodca žalobcu žalovanému. Za
poskytnutie služby má nárok pýtať si dohodnutú odmenu za predpokladu, že sa zmluvné strany na

takomto postupe dohodli. Preto samotná skutočnosť, že si poskytovateľ služby a jej príjemca dohodnú
finančný záväzok príjemcu služby za ňu zaplatiť, nemôže byť sama o sebe v rozpore s dobrými
mravmi a preto dojednanie spracovateľského poplatku nie je automaticky konaním, ktoré by bolo
možné vyhodnotiť ako neprijateľnú podmienku. Dojednaný poplatok je však možné preskúmavať z
hľadiska dohodnutej výšky, či jeho výška vzhľadom na poskytnutú výšku finančného úveru je alebo

nie je primeraná, teda či je v rozpore s dobrými mravmi. Spracovateľský poplatok napríklad nemôže
kompenzovať nízku úrokovú sadzbu, preto je súd oprávnený jeho výšku posúdiť z hľadiska dobrých
mravov. Samotné poskytnutie spracovateľského poplatku však za rozpor s dobrými mravmi nie je možné
považovať. Pokiaľ okresný súd citoval rozhodnutia nemeckých všeobecných súdov, neuviedol konkrétne
okolnosti týchto rozhodnutí a preto sa odvolací súd nevie vyjadriť k tomu, či sa od týchto rozhodnutí
odkláňa alebo nie. Osobitne s prihliadnutím na skutočnosť, že nejde o rozhodnutia, ktoré by vydal

Európsky súdny dvor alebo niektorý zo všeobecných súdov SR.

51. Ohľadom konštatovania okresného súdu, že niektorá zo zmluvných podmienok bola podľa jeho
názoru podmienkou neprijateľnou, upozorňuje odvolací súd na ust. § 298 ods.1 CSP, v zmysle ktorého
pokiaľ skutočne chcel okresný súd rozhodnúť o tom, že neprizná žalobcovi plnenie, na ktoré si uplatnil

nárok z dôvodu neprijateľnej zmluvnej podmienky, tak bol povinný uviesť vo výroku rozsudku znenie
tejto zmluvnej podmienky, ako bolo dohodnuté v spotrebiteľskej zmluve alebo v iných zmluvných
dokumentoch súvisiacich so spotrebiteľskou zmluvou. V opačnom prípade došlo k porušeniu práv
žalobcu, pretože napriek tomu, že okresný súd vo výroku žiadne zmluvné ustanovenie za neprijateľnú
podmienku nevyhlásil, z odôvodnenia vyplýva, že práve preto, že niektoré zmluvné dojednanie ako

neprijateľnú podmienku posúdil, nepriznal žalobcovi ním uplatnený nárok.

52. Pokiaľ ide o obranu žalovaného, že úver poskytnutý právnym predchodcom žalobcu je bezúročný
a bez poplatkov s poukazom na absenciu náležitostí zmluvy o úvere podľa § 9 ods.2 písm. k)
Zákona o spotrebiteľských úveroch, v rámci ktorej žalovaný tvrdil, že zmluva neobsahuje výšku,

počet a termíny splátok istiny, úrokov a iných poplatkov, prípadne poradie, v ktorom sa budú splátky
priraďovať k jednotlivým nesplateným zostatkom s rôznymi úrokovými sadzbami spotrebiteľského úveru
na účely jeho splatenia, odvolateľ v konaní opakovane poukazoval na rozhodnutie Najvyššieho súdu
SR vychádzajúce zo štandardnej judikatúry Európskeho súdneho dvora, kedy Najvyšší súd SR (napr.
sp.zn. 3Cdo/146/2017 zo dňa 22.02.2018) výslovne uviedol, že nie je možné od dodávateľov žiadať, aby

uvádzalivzmluvepresnýrozpisplánovanejamortizáciedlhu,tedarozpissplátokpočastiachsamostatne
vo väzbe na istinu, úrok a poplatky. Uviedol, že ustanovenie § 9 ods. 2 písm. k) zák. č. 129/2010
Z.z. za použitia eurokonformného výkladu len spresňuje, čo splátka úveru zahŕňa. Neustanovuje však
samostatnú povinnosť uviesť požadované informácie vo vzťahu ku každej položke.

53. V zmysle Zmluvy o úvere - individuálne podmienky si zmluvné strany pritom jednoznačne dohodli,
že výška splátky úveru, prípadnej mesačnej splátky PZP, prípadnej mesačnej splátky KASKO poistenia
a trvalý príkaz mesačnej splátky je vo výške 130,46 Eur. Spotrebiteľ bol informovaný o skutočnosti,
že mesačne bude vynakladať náklady na poskytnutý úver vo výške 130,46 Eur, pričom sa dohodli na
počte všetkých mesačných splátok 48, to znamená že pri dohodnutom dni splatnosti prvej mesačnej

splátky 20.10.2013 bola doba trvania zmluvy do 20.09.2017. Zároveň neoddeliteľnou súčasťou zmluvy
je príloha, ktorej obsahom je finančný plán a tento zahŕňa rozpis splátok ku konkrétnemu určeniu
kalendárneho dňa s výškou zostávajúceho kapitálu, pričom každá mesačná splátka zhodne vo výške
130,46 Eur zahŕňa časť určenú na kapitál - istinu a časť určenú na úrok. Zároveň je z finančného plánu
zrejmé, ako sa mení pomer úroku ku kapitálu v jednotlivej mesačnej splátke, pričom prvé splátky zahŕňali

vyššípomerúroku(93,17Eurúrokku37,29Eurkapitál),zatiaľčovzmyslefinančnéhoplánubypostupne
sa tento pomer preklápal v prospech platenia kapitálu, takže posledná splátka zhodne vo výške 130,46
Eur by pozostávala z úroku 3,36 Eur a z kapitálu 127,10 Eur. Aj o tejto skutočnosti bol spotrebiteľ
informovaný v čase podpísania zmluvy, keďže finančný plán je súčasťou zmluvy o úvere v prílohe 1.
Skutočnosť, že takto dohodnuté splátky zrejme spotrebiteľovi vyhovovali je možné odvodiť aj z toho,

že spočiatku svoje finančné záväzky voči veriteľovi riadne splácal, keďže uhradil celkovo 23 splátok v
dohodnutej výške 130,46 Eur.54. Vzhľadom na uvedené mal spotrebiteľ dostatok informácií o zložení jednotlivých splátok, v akej
výške a v akom pomere úroku a kapitálu tieto splátky spláca. Vedel tiež, že okrem splácania úveru je v
splátke zahrnutá aj alikvótna čiastky spracovateľského poplatku a poistenia. Z uvedeného vyplýva, že

zmysel a účel náležitosti § 9 ods. 2 písm. k) Zákona o spotrebiteľských úveroch bol v zmluve dodržaný
a že nie je možné vyhlásiť úver za bezúročný a bez poplatkov z dôvodu neuvedenia počtu, termínu a
zloženia jednotlivých splátok. Odvolací súd sa v posúdení rozpisu splátok priklonil k vyššie citovanému
rozhodnutiu Najvyššieho súdu SR sp.zn. 3Cdo/146/2017 zo dňa 22.02.2018.

55. Okresný súd odôvodnil rozhodnutie o zamietnutí žaloby aj tým, že dojednaný úrok vo výške 31,71%
ročnevzmluveoúverepovažujezaúrokvrozporesdobrýmimravmi.Vtejtosúvislostitrebapripomenúť,
že hranica pri ktorej je dohodnutý úrok ešte možné považovať za úrok v súlade s dobrými mravmi a pri
ktorej už je považovaný za dohodnutie v rozpore s dobrými mravmi, vždy závisí od posúdenia súdu a
preto okresný súd môže na základe konkrétnych skutkových okolností dospieť k záveru o neprijateľnosti
výšky dohodnutej úrokovej sadzby v závislosti od okolností v rôznych prípadoch rôzne.

56. V prejednávanom prípade okresný súd iba všeobecne, bez vyhodnotenia konkrétnych okolností,
skonštatoval, že dojednaný úrok 31,71 % ročne je v rozpore s dobrými mravmi.

57. Zo skutkového stavu, ktorý uviedol okresný súd vo svojom rozhodnutí vyplýva, že strany si dohodli

poskytnutie finančných prostriedkov vo výške 3.115,- Eur, pričom žalovaný sa zaviazal v 48 splátkach
po 130,46 Eur zaplatiť veriteľovi spolu 6.262,08 Eur. Popri poskytnutých finančných prostriedkoch, ktoré
predstavujú čerpanie úveru vo výške 3.115,- Eur tak náklady spotrebiteľa mali predstavovať 3.147,08
Eur (6.262,08 - 3.115).

58. Zmluvné strany si dohodli dobu trvania návratnosti úveru v rozsahu 4 rokov (12 mesiacov x 4 roky
= 48 splátok), čo znamená, že náklady spotrebiteľa vo výške 3.147,08 predstavujú sumu 786,77 Eur
ročne (3.147,08 : 4). Táto suma 786,77 Eur predstavuje voči sume, ktorá je čerpaním úveru (3.115,-
Eur) percentuálny podiel 25,26 %.

59. Z uvedeného vyplýva, že pokiaľ sa spotrebiteľ zaviazal vrátiť pri čerpaní úveru v hodnote 3.115,-
Eur svojmu veriteľovi sumu 6.262,08 Eur v priebehu 4 rokov, jeho ročný náklad na poskytnutú sumu bol
25,26% ročne. Tento ročný náklad pritom zahŕňal nielen splátku istiny a splátku dohodnutých úrokov, ale
aj splátku alikvotnej časti spracovateľského poplatku a alikvotnej časti poistenia schopnosti splácať úver.
Vzhľadom na charakter poskytnutého spotrebiteľského úveru (leasingová zmluva) je vzhľadom na dobu

uzavretia zmluvy a výšku odplaty, ktorá bola bežne za poskytovanie úveru v tomto čase požadovaná,
nie je výška nákladov v sume 25,26 % nákladom, ktorý by výrazným spôsobom prekračoval priemernú
výšku odplaty. Treba si pritom uvedomiť, že výraz „odplata“ nie je možné stotožniť s výrazom „úroková
sadzba“, pretože výraz odplata zahŕňa všetky náklady spotrebiteľa, ktoré za poskytnutie úveru vznikli,
to znamená nielen úroky, ale aj poplatky, poistenie a podobne. Práve tento ukazovateľ je z pozície

spotrebiteľa významnejší než ukazovateľ jednotlivých nákladov, ako napr. ročnej úrokovej sadzby.

60. S prihliadnutím na uvedené, vzhľadom na okolnosti prípadu, sa preto odvolací súd nestotožnil so
záverom okresného súdu, že by dojednaná úroková sadzba bola v rozpore s dobrými mravmi a má za
to, že zmluvné náklady, ktoré si strany dohodli na 4 roky trvajúci kontrakt a ktoré predstavujú 786,70 Eur

ročne, čo v pomere k poskytnutým finančným prostriedkom 3.115,- Eur predstavuje 25,26% ročne nie
sú náklady, ktoré by boli v rozpore s dobrými mravmi.

61. Keďže odvolací súd má vzhľadom na vyššie uvedené za to, že vo veci okresný súd doposiaľ nezistil
skutkový stav tak, aby bolo možné dospieť k právnym záverom ohľadom posúdenia toho, či bola alebo

nebola v zmluve ročná miera percentuálnych nákladov uvedená správne, pričom práve táto otázka
zostala otázkou kľúčovou pre posúdenie toho, či bol úver poskytnutý spotrebiteľovi bezúročný a bez
poplatkov, odvolací súd rozhodnutie okresného súdu v zmysle § 389 ods.1 písm. c) CSP zrušil a vrátil
na ďalšie konanie.

62. Okresný súd je v zmysle § 391 ods. 2 CSP viazaný právnym názorom odvolacieho súdu v tom, že
- strany boli oprávnené dojednať si spracovateľský poplatok, ktorý vzhľadom na dĺžku trvania úverovej
zmluvy a výšku poskytnutých finančných prostriedkov 3.115,- Eur nebol dohodnutý vo výške, ktorá by
bola v rozpore s dobrými mravmi,- výška, počet a termíny splátok istiny, úrokov a iných poplatkov boli v zmluve dojednané v súlade s ust.
§ 9 ods.2 písm. k) Zákona o spotrebiteľských úveroch
- náklady spotrebiteľa, ktoré mu vznikli v súvislosti s prijatým spotrebiteľským úverom neprekročili mieru,

ktorá by bola v rozpore s dobrými mravmi, a to ani v údaji uvedenom pri dojednanej ročnej úrokovej
sadzbe.

63. Okresný súd doplní dokazovanie ohľadom uvedenej výšky RPMN v tom zmysle, že umožní
žalobcovi, aby preukázal, že výška uvedená v zmluve tam je vypočítaná správne. V prípade, ak žalovaný

poprie takto uvedenú výšku, umožní žalovanému aby zdôvodnil, v čom je výška uvedená žalobcom
vypočítaná nesprávne. Rozhodnutie okresného súdu potom bude závisieť od toho, ako právne posúdi
skutkovézistenieohľadomvýškyRPMNuvedenejvzmluve.Zapredpokladu,žetátovýškabolauvedená
nesprávne,budeokresnýsúdpostupovaťvzmysle§11ods.1Zákonaospotrebiteľskýchúverochatento
bude považovať za bezúročný a bez poplatkov, pokiaľ však žalobca preukáže, že RPMN bolo v zmluve
určené na základe správneho výpočtu v zmysle prílohy 2 zákona, okresný súd nebude môcť dospieť z

tých dôvodov, ktoré boli doposiaľ preskúmané v konaní k záveru, že úver je bezúročný a bez poplatkov.
Nie je tým ale dotknuté právo okresného súdu preskúmať spotrebiteľskú zmluvu z prípadných ďalších
aspektov, keďže súd je vždy oprávnený vykonať prieskum jednotlivých ustanovení spotrebiteľských
zmlúv.

64. O nároku na náhradu trov odvolacieho konania rozhodne podľa § 396 ods. 3 CSP súd prvej inštancie
v rozhodnutí vo veci samej.

65. Rozhodnutie bolo odvolacím senátom prijaté jednohlasne.

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu nie je odvolanie prípustné.
Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP).
Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu
oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie,
lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy ( § 427 ods.

1 CSP).
V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).
Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa

musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP).