Rozsudok ,
Potvrdzujúce Judgement was issued on Wednesday, February 14, 2019

Súd: Krajský súd Žilina
Spisová značka: 9Co/304/2018

Identifikačné číslo súdneho spisu: 5117225441
Dátum vydania rozhodnutia: 14. 02. 2019
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Ján Burik

ECLI: ECLI:SK:KSZA:2019:5117225441.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Žiline, ako súd odvolací, v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Jána Burika a členov

senátu JUDr. Ladislava Mejstríka a JUDr. Jozefa Turzu, v spore žalobcu Prima banka Slovensko, a.s.,
so sídlom Hodžova 11, Žilina, IČO: 31 575 951, proti žalovanej J. K., nar. XX.XX.XXXX, bytom W. XXXX/
XX, D., o zaplatenie 2.579,47 eur s príslušenstvom, na odvolanie žalobcu proti rozsudku Okresného
súdu Žilina, č. k. 17Csp/172/2017-133 zo dňa 10. októbra 2018, takto

r o z h o d o l :

Rozsudok okresného súdu potvrdzuje.

Žalovaná nemá nárok na náhradu trov odvolacieho konania.

o d ô v o d n e n i e :

1) Napadnutým rozsudkom súd zamietol žalobu žalobcu a žalovanej nepriznal proti žalobcovi nárok na

náhradu trov konania.

2) Dospel k záveru, že žalobca v konaní neuniesol bremeno tvrdenia. Len tvrdenie, že žalovaný sa
dostal do nepovoleného prečerpania je nepostačujúce z dôvodu, že nie je zrejmé, z akých jednotlivých
nárokov pozostáva uplatňovaná suma. Mal za to, že je neprípustné, aby žalobca svoju povinnosť
opísania rozhodných skutočností a povinnosť tvrdenia nahradil v žalobe odkazom na pripojené listinné
dôkazy. V konaní nebolo preukázané, že by medzi stranami došlo k uzatvoreniu zmluvy o povolenom

prečerpaní účtu. To, že banka vedie nepovolené prečerpanie na účte, neznamená, že žalovaný má voči
banke záväzky. Žalobca žiadne takéto nároky netvrdil a ani nepreukázal. Z posledného výpisu z účtu
nevyplývajú tvrdenia žalobcu, že zatvoril účet žalovaného. Z výpisu z účtu ďalej zistil, že žalovanému
boli účtované úroky, hoci nebol preukázaný žiadny vzťah zo zmluvy o úvere alebo pôžičke. O nároku na
náhradu trov konania súd rozhodol podľa § 255 ods. 1 CSP.

3) Proti tomuto rozsudku podal v zákonnej lehote odvolanie žalobca. Namietal, že ak súd nepovažoval

návrh za úplný a výšku žalovanej istiny za preukázanú, bolo jeho povinnosťou v zmysle ust. § 129
ods. 1, ods. 2 CSP žalobcu vyzvať na odstránenie nedostatkov žaloby - na špecifikáciu uplatneného
nároku a doplnenie skutkových okolností, od ktorých svoj nárok odvíja. Súd nemá fakultatívnu možnosť
uvedené vykonať podľa vlastného uváženia. Napriek tomu súd meritórne rozhodol, čím bola žalobcovi
odňatá možnosť uplatňovať si procesné práva za účelom účinnej ochrany jeho práv. Poukázal pri tom
aj na judikatúru krajských súdov. Uviedol, že sporové strany uzavreli prostredníctvom elektronického
bankovníctva zmluvy o spotrebiteľskom úvere, na základe ktorých mal žalovaný poskytnutú službu

povolené prečerpanie na účte s variabilným úrokom 19,9 % ročne. Žalovaný prekračoval povolený
limit povoleného prečerpania, čím porušoval zmluvu tým, že sa dostal do omeškania s vyplatením
povoleného prečerpania. Zrušením povoleného prečerpania a neuhradením dlžnej sumy sa žalovaný
dostal do nepovoleného debetu. Istina dlhu predstavuje rozdiel medzi všetkými debetnými a kreditnýmiobratmi vykonanými na účte žalovaného. Poukázal aj na rozsudok Súdneho dvora v prejudiciálnom
konaníksmernici2008/48/EHS-vecC-42/15z09.11.2016,zktoréhovyplýva,žezmluvaoúverenemusí
byť nevyhnutne vyhotovená ako jediný dokument, ale všetky náležitosti uvedené v článku 10 ods. 2

uvedenej smernice musia byť vyhotovené písomne alebo na inom trvalom nosiči. Žalobca na základe
zmluvy o spotrebiteľskom úvere a príslušných VOP rozlišuje tri režimy debetného úročenia zostatku na
osobnom účte a to sadzba úroku 19,9 % ročne platná počas trvania povoleného prečerpania, úrok z
omeškania 5 % z čiastky, ktorou žalovaný prekročil limit povoleného prečerpania a sadzba úroku 28 %
ročne platná pre nepovolené prečerpanie.

4) K podanému odvolaniu sa žalovaný nevyjadril.

5)Krajskýsúd,akosúdodvolací(§34CSP),preskúmalvecvrozsahuvymedzenomvpodanomodvolaní
(§ 379 CSP, § 380 ods. 1 CSP) a bez nariadenia pojednávania (§ 385 CSP) odvolaním napadnutý
rozsudok podľa ust. § 387 ods. 1 CSP ako vecne správny potvrdil.

6) Pokiaľ išlo o skutkové zistenia, vyhodnotenie rozhodujúcich skutočností a právne posúdenie veci, v
tomto smere sa odvolací súd v celom rozsahu stotožnil s dôvodmi napadnutého rozhodnutia, ktoré v
takomto prípade nie je potrebné opakovať (§ 387 ods. 2 CSP), keď ani zo strany odvolateľa neboli v
priebehu odvolacieho konania tvrdené také skutočnosti, s ktorými by sa nevyporiadal súd prvej inštancie

v dôvodoch napadnutého rozhodnutia. Na doplnenie považoval odvolací súd za potrebné vyjadriť sa k
podstatným argumentom vyjadreným v podanom odvolaní.

7) Žalobca argumentoval nesprávnosťou procesného postupu prvoinštančného súdu, spočívajúceho v
tom, že (súd) nevyzval žalobcu na odstránenie vád neúplného návrhu, hoci ho považoval za neúplný,

ale meritórne o ňom rozhodol (jeho zamietnutím v celom rozsahu). Odvolací súd sa stotožnil s názorom
žalobcu, pokiaľ tento poukázal na skutočnosť, že v zmysle ust. § 129 ods. 1, ods. 2 CSP by bol súd
obligatórne povinný odstraňovať vady podania vo veci samej. Zároveň je nutné zdôrazniť, že to nebol
daný prípad. Žalobca podal vo veci žalobu, ktorá spĺňala všetky náležitosti ust. § 127 CSP. Pokiaľ by
to tak nebolo, súd by odstraňoval vady podania a v prípade neodstránenia vád by došlo k odmietnutiu

podania. Ako je zrejmé, v danom prípade nebolo rozhodnuté o odmietnutí podania, ale o zamietnutí
žaloby. Takýto postup súdu prvej inštancie bol správny, nakoľko žaloba obsahovala zákonom predpísané
náležitosti, no žalobca neuniesol dôkazné tvrdenie. Je nutné rozlišovať neúplnosť návrhu s neunesením
bremena tvrdenia, čo žalobca v odvolaní neodlíšil. Žalobca teda nepodal neúplné alebo nezrozumiteľné
podanie a súd prvej inštancie nebol potom povinný odstraňovať vady podania. Žalobcom načrtnutý

postup súdu prvej inštancie neprichádzal v danom prípade do úvahy.

8) Sporová strana má povinnosť tvrdenia a povinnosť dôkazu. V prípade, ak si strana nesplní povinnosť
tvrdenia, teda neunesie bremeno tvrdenia, má za následok, že skutočnosť, ktorú strana vôbec netvrdila
a ktorá nevyšla inak v konaní najavo, spravidla nebude predmetom dokazovania. Ak teda súd procesnú

stranu „pristihne“ pri porušení povinnosti tvrdenia, je oprávnený a povinný k tejto skutočnosti prihliadnuť
a vyhodnotiť ju v komplexe s inými procesnými povinnosťami a bremenami pri rozhodovaní sporu. Súd
teda in concreto prihliadne i na nedodržanie procesnej povinnosti relevantne substancovať rozhodujúce
skutkové tvrdenia. Ak sa jedná o rozhodnú skutočnosť podľa hmotného práva, potom neunesenie
bremenatvrdeniabudemaťprestranusporuväčšinouzanásledoknepriaznivérozhodnutie.Knaplneniu

týchto skutočností došlo aj v prejednávanej veci, keď žalobca tvrdenie a opísanie rozhodujúcich
skutočností preukazujúcich uplatnený nárok (a z čoho pozostáva) nahradil odkazom na pripojené listiny,
medzi ktorými absentovala zmluva o povolenom prečerpaní účtu uzavretá medzi sporovými stranami.

9) Na ostatné námietky a predložené dôkazy žalobcu nebolo možné prihliadať, nakoľko tento ich mal v

zmysle ust. § 154 CSP uplatniť najneskôr do vyhlásenia uznesenia, ktorým sa konanie končí.

10) Odvolací súd dáva do pozornosti zásadu, ktorá platila už v rímskom práve, podľa ktorej „vigilantibus
iura scripta sunt" t. j. „práva patria len bdelým" (pozorným, ostražitým, opatrným, starostlivým), teda tým,
ktorí sa aktívne zaujímajú o ochranu a výkon svojich práv a ktorí svoje procesné oprávnenia uplatňujú

včas a s dostatočnou starostlivosťou a predvídavosťou. V slobodnej spoločnosti je totiž predovšetkým
vecou nositeľov práv, aby svoje práva bránili a starali sa o ne, inak ich podcenením, či zanedbaním môžu
strácať svoje práva majetkové, osobné, satisfakčné a pod. To platí obdobne aj o využívaní zákonných
procesných ustanovení.11) Vzhľadom na uvedené, keď odvolací súd nevidel dôvod prihliadať na argumentáciu odvolateľa ani z
pohľadu aplikácie ust. § 366 CSP, odvolaním napadnuté rozhodnutie ako vecne správne potvrdil.

12) O trovách odvolacieho konania rozhodol súd podľa § 396 ods. 1 CSP, § 255 ods. 1 CSP, nakoľko
žalovaná, aj keď ostala v odvolacom konaní nečinná, mala v ňom úspech, a preto by mala nárok na
náhradu trov odvolacieho konania. Vzhľadom na jej nečinnosť v odvolacom konaní jej súd nárok na
náhradu trov odvolacieho konania nepriznal.

13) Toto rozhodnutie bolo prijaté hlasovaním v pomere hlasov 3:0.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku odvolanie n i e j e prípustné.

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP) v lehote

dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý
rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia
opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 CSP).

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa

musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP).

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).