Uznesenie ,
Odmietajúce odvolanie Judgement was issued on Tuesday, March 13, 2018

Súd: Krajský súd Banská Bystrica
Spisová značka: 14Co/48/2018

Identifikačné číslo súdneho spisu: 6617204382
Dátum vydania rozhodnutia: 13. 03. 2018

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Mária Podhorová
ECLI: ECLI:SK:KSBB:2018:6617204382.2

Uznesenie

Krajský súd v Banskej Bystrici v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Márie Podhorovej a
členov senátu JUDr. Evy Dzúrikovej a JUDr. Petra Priehodu, v právnej veci žalobkyne: W. F., nar.
XX.XX.XXXX, bytom XXX XX B., V. XXX/XX, zastúpená splnomocneným advokátom JUDr. Michalom
Sklenárom, so sídlom SKLENAR & Partners, 811 08 Bratislava, Dunajská 30, IČO: 42 266 629, proti
žalovanému Provident Financial, s. r. o., so sídlom 821 09 Bratislava, Mlynské nivy 49, IČO: 35 805 731,

zastúpený advokátskou kanceláriou De minimis, s. r. o., so sídlom 811 04 Bratislava, Lovinského 22,
IČO: 36 868 949, o zaplatenie 325,36 Eur s príslušenstvom, o odvolaní žalovaného zo dňa 03.05.2017
proti uzneseniu Okresného súdu Lučenec č. k. 12Csp/91/2017-76 zo dňa 11.04.2017, takto

r o z h o d o l :

Uznesenie Okresného súdu Lučenec č. k. 12Csp/91/2017-76 zo dňa 11.04.2017 m e n í tak, že
návrh na nariadenie neodkladného opatrenia z a m i e t a .

o d ô v o d n e n i e :

1. Uznesením č. k. 12Csp/91/2017-76 zo dňa 11.04.2017 Okresný súd Lučenec (ďalej len „okresný súd“
alebo „súd prvej inštancie“) nariadil neodkladné opatrenie a uložil žalovanému povinnosť pre účely
zabezpečenia budúceho výkonu rozhodnutia vo vzťahu k žalobkyni zložiť do úschovy na Okresnom
súde Lučenec peňažnú sumu 406,13 Eur do 7 dní od doručenia uznesenia. V odôvodnení svojho
rozhodnutia súd prvej inštancie uviedol, že žalobkyňa sa podanou žalobou doručenou súdu dňa
22.03.2017 domáhala od žalovaného zaplatenia sumy 325,36 Eur spolu s 5 % ročným úrokom z

omeškania zo sumy 325,36 Eur odo dňa 07.03.2017 až do zaplatenia. Žalobu podala z titulu nároku na
vydanie bezdôvodného obohatenia žalovaného na úkor žalobcu. Dôvodom bezdôvodného obohatenia
je absencia povinných náležitostí v zmluve a prítomnosť neprijateľných zmluvných podmienok, čo má za
následok bezúročnosť a bezpoplatkovosť úveru vyplývajúceho z predmetnej zmluvy. Zároveň žalobkyňa
žiadala i vydanie uznesenia, ktorým by súd nariadil neodkladné opatrenie pre účely zabezpečenia
budúceho výkonu rozhodnutia vo vzťahu k žalobkyni uložiť povinnosť žalovanému zložiť do úschovy

na Okresnom súde Lučenec peňažnú sumu 406,13 Eur do 7 dní od doručenia tohto uznesenia. Súd
prvej inštancie poukázal na ustanovenie § 324 ods. 1, 325 ods. 1, 2 Civilného sporového poriadku (ďalej
len „CSP“), § 329 ods. 2 CSP a § 332 a uviedol, že z predložených listinných dôkazov žalobkyňou
mal preukázané, že v dostatočnej miere osvedčila svoj nárok, t. j. preukázala dôvodnosť potreby
nariadenia neodkladného opatrenia, nakoľko má obavu, že exekúcia bude ohrozená. Z listinných
dôkazov predložených žalobkyňou mal súd preukázané, že žalobca prestal poskytovať pôžičky, ukončil

svoju činnosť na slovenskom trhu, žalobkyni ani na predžalobnú výzvu zo dňa 16.02.2017, ktorú
prevzal 20.02.2017, neposkytol plnenie z titulu bezdôvodného obohatenia i napriek poukázaniam na
rozhodnutia jednotlivých súdov v Slovenskej republike v obdobných veciach. Konanie žalovaného, ktoré
vo svojom návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia žalobkyňa podrobne rozpísala, odôvodňujú
dostatočnú obavu, že v prípade vyhovenia žalobnému návrhu bude exekúcia ohrozená, preto súd
návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia v plnom rozsahu vyhovel. Súd mal preukázané z tvrdení

žalobkyne, že žalovaný prestal poskytovať pôžičky a teda ukončil predmet svojej podnikateľskej činnosti
na slovenskom trhu; žalovaný sám vyhlásil, že ukončuje svoju činnosť na slovenskom trhu; žalovanýzačal postupovať svoje pohľadávky voči dlžníkom na tretie osoby; je teda zrejmé, že žalovaný sa zbavuje
svojho jediného majetku; majetok žalovaného je tvorený len pohľadávkami voči tretím osobám (ktoré je
možné jednoducho postúpiť na tretiu osobu) a finančnom hotovosťou na účtoch žalovaného (ktoré je

možné jednoducho previesť na účty iných osôb); ďalej si súd prvej inštancie osvojil tvrdenie žalobkyne,
že nárok žalobcu na zaplatenie dlžnej sumy je absolútne zrejmý, vyplýva jednoznačne z predložených
podkladov a právnej úpravy o spotrebiteľských úveroch, ďalej že navrhované neodkladné opatrenie nie
je a ani nemôže byť neprimerané vzhľadom na to, že jeho výška je pomerne nízka (t. j. úschova tejto
finančnej sumy nie je žiadnym spôsobom schopná ovplyvniť ekonomický stav žalovaného a žalovaný

rovnako vie kedykoľvek splniť pohľadávku žalobcu a docieliť tak kedykoľvek zrušenie neodkladného
opatrenia.

2. Proti rozhodnutiu súdu prvej inštancie podal v zákonom stanovenej lehote (podľa uznesenia
Najvyššieho súdu Slovenskej republiky č. k. 4Cdo/220/2017-226 zo dňa 23.01.2018) odvolanie žalovaný
z dôvodov podľa § 365 ods. 1 písm. a), b), f), g) a h) CSP. V odvolaní uviedol, že v konaní

predchádzajúcom vydaniu napadnutého uznesenia neboli splnené procesné podmienky v zmysle ich
legálnej definície obsiahnutej v § 161 ods. 1 CSP, za ktorých okresný súd mohol konať a rozhodnúť o
príslušnom návrhu, teda sa naplnil odvolací dôvod podľa § 365 ods. 1 písm. a) CSP. Návrh na nariadenie
neodkladného opatrenia označil za neurčitý, nezrozumiteľný a nevykonateľný. Podľa jeho názoru mal
vady podľa § 327 CSP, pre ktoré o ňom nebolo možné vecne rozhodnúť, preto bolo povinnosťou

okresného súdu tento návrh podľa § 327 CSP odmietnuť.

3. Rozhodnutie okresného súdu označil za arbitrárne, pretože podľa žalovaného okresný súd neuviedol,
z akého predbežne zisteného skutkového stavu veci vychádzal, ani ako právne posúdil splnenie
základných podmienok pre nariadenie neodkladného opatrenia. Poprel všetky skutkové tvrdenia

žalobkyne uvedené v návrhu a uviedol, že je otázne, ako mohol okresný súd dospieť k akýmkoľvek
skutkovým zisteniam, keď vo formulárových návrhoch právneho zástupcu žalobkyne na nariadenie
neodkladného opatrenia celkom absentujú pripojené listiny, ktorými by sa preukazovali jeho tvrdenia.
Uviedol, že nemôže byť daná obava, že by prípadná exekúcia mohla byť ohrozená, nakoľko je dcérskou
spoločnosťou britskej spoločnosti International Personal Finance Investments Limited pôsobiacou v 13

štátoch, riadiacou sa nadštandardnými etickými kódexmi, ktorá svoju históriu odvodzuje ešte z roku
1880. Preto je pre neho zachovanie dobrej povesti prioritné. Žalovaný poprel tvrdenie žalobkyne, že by
ukončil svoju podnikateľskú činnosť na území Slovenskej republiky a poukázal na to, že v predmete
podnikania má viacero činností. Pokiaľ ide o jednu zo zapísaných činností, ktorou je poskytovanie
spotrebiteľských úverov, na výkon tejto činnosti má naďalej povolenie udelené Národnou bankou

Slovenska. Národná banka Slovenska mu na základe zákona č. 35/2015 Z. z. vydala ako prvému
subjektu na slovenskom trhu dňa 28.08.2015 povolenie na poskytovanie spotrebiteľských úverov
a to na základe mimoriadne dôkladného rozboru zmlúv ako aj všetkých procesov pri poskytovaní
spotrebiteľských úverov. Žalovaný uviedol, že je tak opodstatnene v dobrej viere, že ním uzatvárané
formulárové zmluvy sú v súlade s príslušnými právnymi predpismi. Poukázal na to, že v nadväznosti

na posledné zmeny legislatívy v oblasti poskytovania spotrebiteľských úverov sa rozhodol dočasne
z opatrnosti neuzatvárať nové zmluvy o spotrebiteľských úveroch. Toto však nemožno interpretovať
tak, že by ďalej nevykonával danú činnosť, pretože naďalej si plní všetky svoje povinnosti vyplývajúce
z doposiaľ uzavretých zmlúv o spotrebiteľských úveroch, ako aj ostatné svoje povinnosti pre neho
vyplývajúce z príslušných právnych predpisov. Poukázal na to, že podľa § 20d ods. 1 písm. c/ zák.

č. 129/2010 Z. z. by k jeho zrušeniu mohlo platne dôjsť iba s predchádzajúcim súhlasom Národnej
banky Slovenska. K zrušeniu nedošlo a nepožiadal ani o udelenie predchádzajúceho súhlasu s jeho
zrušením. Vzhľadom na uvedené preto podľa žalovaného nemôže byť žiadna, ani teoretická obava zo
zmarenia akéhokoľvek budúceho výkonu rozhodnutia, pretože to garantuje najpovolanejší štátny orgán
dozoru na finančnom trhu, a to Národná banka Slovenska. Ďalej žalovaný uviedol, že žalobkyni by

sa v rámci likvidácie, pokiaľ by vôbec v budúcnosti k zrušeniu žalovaného došlo, muselo poskytnúť
zodpovedajúce zabezpečenie. Podľa § 75 ods. 3 a 4 Obchodného zákonníka spoločníkom žalovaného
by nemohlo byť poskytnuté plnenie z dôvodov ich nároku na podiel na likvidačnom zostatku skôr, než
by boli uspokojené nároky všetkých známych veriteľov žalovaného, pričom ak by bola pohľadávka
sporná,môžesarozdeliťlikvidačnýzostatok,lenaksaveriteľoviposkytnezodpovedajúcezabezpečenie.

Žalobkyňa sama uviedla niektoré časti majetku žalovaného, ktorý je značný, pričom žalovaný má aj
iný majetok, ako uviedla žalobkyňa. Ak žalobkyňa sama uvádza niektoré zložky majetku žalovaného,
ktoré sú značné, potom je to v rozpore s jej údajnou obavou, že by jej prípadná exekúcia, navyše
čisto hypotetická, mohla byť ohrozená. Žalovaný uviedol, že si všetky svoje záväzky plní v lehoteich splatnosti. Žalovaný ďalej namietal, že žalobkyňa svoju obavu odôvodňuje celkom nespôsobilým
argumentom, a to údajným postupovaním pohľadávok žalovaného voči svojim klientom na iné subjekty.
Uviedol, že v rámci svojej bežnej podnikateľskej činnosti postupuje aj niektoré svoje inak nevymožiteľné

pohľadávky. Takéto postúpenie pohľadávok je osobitne prísne regulované v § 17 zák. č. 129/2010
Z. z. Žalovaný pritom postupuje v súlade s príslušnými právnymi predpismi a vždy iba tak, aby tým
zvýšil hodnotu svojho majetku. Takýmto postupom zabezpečuje dostatok likvidných prostriedkov aj z
takých pohľadávok voči svojim klientom, ktoré sú inak prakticky nevymožiteľné. Odplatou za postúpenie
pohľadávok reálne zvyšuje hodnotu svojho majetku, nie znižuje, ako sa mylne domnieva žalobkyňa.

4. Žalovaný uviedol, že právny zástupca žalobkyne obdobné formulárové návrhy na nariadenie
neodkladného opatrenia podáva hromadne. V tejto súvislosti poukázal na uznesenie Okresného
súdu Žilina sp. zn. 2Csp/43/2017 zo dňa 20. 03. 2017, v ktorom súd zamietol obdobný návrh na
nariadenie neodkladného opatrenia z dôvodu, že navrhovateľ neosvedčil obavu z ohrozenia exekúcie.
Poukázal ešte na to, že právny zástupca žalobkyne podáva voči nemu veľké množstvo návrhov na

nariadenie obdobných neodkladných opatrení, pričom v dosiaľ už rozhodnutých sporoch vo veci samej
jeho klienti úspešní neboli. Pokiaľ by súdy pri takýchto hromadných podaniach bez ďalšieho vždy
nariadili ukladať do úschovy sumu, akú žalobcovia požadujú, spolu by už išlo o značné množstvo
finančných prostriedkov a obmedzenie nakladania s nimi predstavuje výraznú a navyše nedôvodnú
ujmu na strane žalovaného. Žalovaný taktiež namietal, že napadnuté rozhodnutie okresného súdu

vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci, a teda sa naplnil odvolací dôvod podľa § 365
ods. 1 písm. h) CSP. Napadnuté rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho
posúdenia kumulatívneho splnenia podmienok na nariadenie neodkladného opatrenia, pričom ani jedna
zo zákonom vyžadovaných podmienok splnená nebola. Žalovaný popiera všetky skutkové tvrdenia
žalobcu uvedené v návrhu.

5. Žalovaný sa v odvolaní vyjadril aj k vzniku bezdôvodného obohatenia, ktoré je predmetom konania vo
veci samej. Uviedol, že už vo svojej podstate je nemožné, aby okresný súd mal hodnoverne preukázaný
nárok na vydanie bezdôvodného obohatenia, keďže samotná žaloba sa týka jednak nároku, ktorého
základná existencia nie je osvedčená bez pochýb, nárok je premlčaný a žalobca ani nepreukázal

okresnému súdu dokonca ani len to, či žalobca vôbec zaplatil žalovanému sumu, ktorú teraz požaduje
vrátiť. Žalovaný namietal, že by vyššie uvedené zmluvy obsahovali akékoľvek vady, resp. že by tu bol
akýkoľvek právny dôvod pre prípadné plnenia žalovaného v prospech žalobcu. Žalovaný nikdy neprijal
od nijakého svojho klienta plnenie, ktoré by nezodpovedalo ich vzájomnej písomnej dohode, a teda
relevantnému právnemu titulu, čím je vylúčené, aby sa žalovaný bezdôvodne obohatil. Navrhol, aby

odvolací súd napadnuté uznesenie zmenil tak, že návrh na nariadenie neodkladného opatrenia v celom
rozsahu zamietne a odporcovi prizná voči navrhovateľovi nárok na náhradu trov odvolacieho konania
vo výške 100 %, alebo alternatívne, aby napadnuté rozhodnutie zrušil a vec vrátil súdu prvej inštancie
na ďalšie konanie.

6. Žalobkyňa sa k odvolaniu nevyjadrila.

7. Krajský súd v Banskej Bystrici ako súd odvolací poukazuje na tú skutočnosť, že k opätovnému
preskúmaniu a rozhodnutiu v dôsledku podaného odvolania proti uzneseniu Okresného súdu Lučenec
č. k. 12Csp/91/2017-76 pristúpil potom, čo bolo uznesenie Krajského súdu v Banskej Bystrici

č. k. 14Co/205/2017-159 zo dňa 12.06.2017 zrušené uznesením Najvyššieho súdu SR sp. zn.
4Cdo/220/2017 zo dňa 23.01.2018 a vec mu bola vrátená na ďalšie konanie. V odôvodnení uvedeného
uznesenia Najvyšší súd konštatoval, že odvolanie podané žalovaným, ktoré v predchádzajúcom
priebehu konania odvolací súd odmietol ako oneskorene podané, bolo podané v zákonom stanovenej
lehote, t. j. včas.

8. Krajský súd v Banskej Bystrici ako súd odvolací prejednal vec podľa ust. § 379 a § 380 ods. 1, 2
CSP, bez nariadenia pojednávania podľa § 385 ods. 1 CSP (á contrario), pričom dospel k záveru, že
odvolanie žalovaného je dôvodné, a preto odvolaním napadnuté uznesenie podľa § 388 CSP zmenil tak,
že návrh na nariadenie neodkladného opatrenia zamietol. Z predloženého súdneho spisu odvolací súd

zistil, že dňa 22.03.2017 bola na Okresnom súde Lučenec podaná žaloba žalobkyne o zaplatenie 325,36
EUR spolu s úrokom z omeškania vo výške 5 % ročne titulom bezdôvodného obohatenia, ktoré mal
žalovanýzískaťtým,žemužalobkyňanazákladezmluvyospotrebiteľskomúverezaplatilacelkomsumu
1.525,36 EUR, pričom úver bol poskytnutý pôvodne vo výške 1.200,- EUR. Vzhľadom na skutočnosťtvrdenú žalobkyňou, že úver v dôsledku absencie zákonných náležitostí sa považuje za bezúročný a
bez poplatkov, žalobkyňa tak zaplatila žalovanému o 325,36 EUR viac, ako si požičala. Preplatok vo
výške 325,36 EUR tak zakladá bezdôvodné obohatenie žalovaného na úkor žalobcu.

9. Podľa § 324 ods. 1 CSP, pred začatím konania, počas konania a po jeho skončení súd môže na návrh
nariadiť neodkladné opatrenie.

10. Podľa § 325 ods. 1 CSP neodkladné opatrenie môže súd nariadiť, ak je potrebné bezodkladne

upraviť pomery, alebo ak je obava, že exekúcia bude ohrozená.

11. Podľa § 325 ods. 2 písm. b) CSP neodkladným opatrením možno strane uložiť najmä, aby zložila
peňažnú sumu alebo vec do úschovy na súde.

12. Podľa § 329 ods. 2 CSP pre neodkladné opatrenie je rozhodujúci stav v čase vydania uznesenia

súdu prvej inštancie.

13. Neodkladné opatrenie je procesným inštitútom, ktorý je v civilnom sporovom konaní ovládaný
dispozičným princípom a umožňuje zasiahnuť do právnych vzťahov za predpokladu, že sú v návrhu
na jeho nariadenie (ktorý je možné podať pred začatím konania vo veci samej, počas konania, ako aj

po jeho skončení) osvedčené skutočnosti odôvodňujúce jeho nariadenie. Takýmito skutočnosťami je
potrebné v zmysle § 325 ods. 1 CSP rozumieť tie, ktoré osvedčujú, že je potrebné bezodkladne upraviť
pomery, alebo osvedčujú obavu, že bude ohrozená exekúcia.

14. V prejednávanom prípade sa žalobkyňa domáhala nariadenia neodkladného opatrenia v

prebiehajúcom súdnom konaní pre obavu, že bude ohrozená exekúcia, ktorá by mohla nasledovať
v prípade jej úspešnosti v konaní vo veci samej. Svoju obavu vyjadrila tým, že žalovaný podľa
medializovaných informácií prestal poskytovať pôžičky, a teda ukončuje svoju podnikateľskú činnosť
na slovenskom trhu. Na osvedčenie svojho tvrdenia priložila k návrhu na nariadenia neodkladného
opatrenia link na webové stránky denníkov, na ktorých boli zverejnené články: „Provident prestáva

poskytovať nové pôžičky“ (C.) „Prečo odchádza provident? Kam teraz treba splácat?“ (C.) a tiež
článok „Provident odchádza. ktoré nebankovky môžu byť ďalšie“? (C.). Zároveň poukázala na to, že
žalovaný postupuje svoje pohľadávky na tretie subjekty, čím sa podľa jej názoru zbavuje svojho majetku,
ktorý spolu s finančnými prostriedkami na účtoch predstavuje jeho jediný majetok. Na osvedčenie tejto
skutočnosti predložila Oznámenie žalovaného o postúpení pohľadávky zo dňa 16.12.2016, ktoré bolo

určené adresátovi, ktorého osobné údaje boli žalobkyňou „začiernené“ a ktorým žalovaný oznámil,
že došlo k postúpeniu pohľadávky zo zmluvy o spotrebiteľskom úvere (bližšie údaje „začiernené“)
na spoločnosť KRUK Česká a Slovenská republika, s.r.o., so sídlom Československej armády 954/7,
Hradec Králové.

15. Súd prvej inštancie sa s tvrdeniami žalobkyne stotožnil a zásah spôsobený neodkladným opatrením
do práv žalovaného nepovažoval za neprimeraný vo vzťahu k ujme hroziacej žalobkyni.

16. Podľa názoru odvolacieho súdu súd prvej inštancie nesprávne vyhodnotil, že žalobkyňa osvedčila
podmienky pre nariadenie neodkladného opatrenia a to, že by mohla byť ohrozená exekúcia - výkon

rozhodnutia v prípade jej úspechu vo veci samej.

17. K odvolacej námietke žalovaného, že návrh na nariadenie neodkladného opatrenia neobsahoval
zákonom požadované náležitosti, mal vady, a preto mal byť súdom prvej inštancie odmietnutý, odvolací
súd uvádza, že túto nepovažuje za dôvodnú. Návrh na nariadenie neodkladného opatrenia obsahoval

všetky zákonom predpísané náležitosti (§ 326 CSP) a nemožno ho považovať ani za neurčitý,
nezrozumiteľný a nevykonateľný.

18. Podľa § 325 ods. 2 písm. b) CSP je jedným z demonštratívne vymedzených spôsobov nariadenia
neodkladného opatrenia práve uloženie povinností zložiť peňažnú sumu alebo vec do úschovy na súde.

19. Za dôvodné považuje odvolací súd tie žalobné námietky, ktorými žalovaný namietal, že žalobkyňa
nedostatočne osvedčila obavu, že môže byť ohrozená prípadná budúca exekúcia. Dôkazom o tom,
že žalovaný vykonáva úkony smerujúce k ukončeniu jeho pôsobenia - podnikateľskej činnosti naslovenskom trhu bolo podľa žalobkyne vyhlásenie žalovaného v médiách resp. aj na jeho internetovej
stránke a obsah novinových článkov popísaných vyššie. Uvedenými listinnými dôkazmi podľa
odvolacieho súdu nebola dostatočne osvedčená obava ohrozenia výkonu exekúcie, pretože súčasťou

vyhlásenia obsiahnutého v článku, na ktorý žalobkyňa poukázala, je tiež vyhlásenie, že spoločnosť
žalovaného (Provident Financial) „na Slovensku ostáva aj právne, neruší ani svoju tunajšiu firmu“.
Žalovaný tiež v uvedených článkoch a vyhláseniach prehlásil, že sa rozhodol ukončiť poskytovanie
úverov do domácností prostredníctvom siete obchodných zástupcov na Slovensku a neponúkať ďalej
ani úver na účet, z dôvodu výraznej zmeny v príslušnej legislatíve, pri ktorej nie je schopný poskytovať

svoje služby bez finančnej straty. Zároveň v tomto vyhlásení uviedol, že naďalej poskytuje servis svojim
súčasným zákazníkom.

20. Žalovaný však dosiaľ neinicioval proces ukončenia podnikateľskej činnosti. V konaní o nariadení
neodkladného opatrenia tak bolo osvedčené, že žalovaný na Slovensku nateraz ukončil poskytovanie
úverov domácnostiam ako aj úverov na účet (zmena v predmete činnosti žalovaného), ale nebolo

osvedčené, že by ako podnikateľ ukončil svoju podnikateľskú činnosť na území Slovenskej republiky.

21. V nadväznosti na uvedený argument dôvodnosti nariadenia neodkladného opatrenia odvolací súd
uvádza, že nebolo osvedčené, že by žalovaný realizoval akýkoľvek úkon resp. úkony smerujúce k
tomu, aby zanikol ako podnikateľský subjekt. Keďže ide o podnikateľský subjekt - obchodnú spoločnosť,

základným relevantným a všeobecne prístupným dôkazom je výpis z obchodného registra SR alebo z
Obchodného vestníka. Žalovaný v odvolaní poukazoval na to, že je subjektom pôsobiacim na finančnom
trhu, preto aj jeho zrušenie podlieha zákonnej regulácii za účasti Národnej banky Slovenska. Žalobkyňa
neosvedčila, že by žalovaný začal proces smerujúci k obstaraniu súhlasu potrebného k jeho zrušeniu
od Národnej banky Slovenska, keď mu práve touto inštitúciou bolo dňa 28.08.2015 udelené povolenie

na poskytovanie spotrebiteľských úverov.

22. Pokiaľ žalobkyňa v návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia poukazovala na to, že majetok
žalovaného je tvorený pohľadávkami voči tretím osobám a finančnou hotovosťou na účte, ani tento
výpočet majetku nevedie k záveru o ohrození výkonu exekúcie. Svedčí naopak o tom, že žalovaný

disponuje určitým majetkom a žalobkyňa neosvedčila, že by majetok odporcu nepostačoval na prípadnú
exekúciu. Neobstojí ani tvrdenie žalobkyne o tom, že postupovanie pohľadávok za nesplatených úverov
na tretie subjekty je tiež dôkazom o tom, že na žalovaného nebude možné viesť exekúciu. Postúpenie
pohľadávok je zákonom dovolený spôsob disponovania s aktívami podnikateľa, pričom pri odplatnom
postupovaní pohľadávok je jeho príjmom odplata za postúpenie, čím získava finančné prostriedky.

Ani úkony nepreukazujúce postúpenie konkrétnej pohľadávky v spojení so skutočnosťou, že žalovaný
má aj iný majetok, konkrétne finančné prostriedky na účtoch (čo je tvrdenie aj samotnej žalobkyne),
neosvedčujú, že by bola ohrozená prípadná exekúcia, realizovaná žalobkyňou proti žalovanému.
Pohľadávky nie sú jediným majetkom žalovaného a postupovanie pohľadávok osvedčované žalobkyňou
neosvedčuje ohrozenie výkonu exekúcie.

23. K vyjadreniam strán, ktoré sa týkali konania vo veci samej, odvolací súd uvádza, že v konaní o
nariadenie neodkladného opatrenia je relevantné len posúdenie splnenia podmienok na nariadenie
neodkladného opatrenia, konkrétne či ten, kto o nariadenie neodkladného opatrenia žiada, osvedčil jeho
dôvodnosť a samotným rozhodnutím o návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia sa nepredikuje

rozhodnutie vo veci samej.

24.Privyhodnocovanískutočnostípodstatnýchprenariadenieneodkladnéhoopatreniasúdnepostupuje
rovnako ako pri rozhodovaní vo veci samej. Súd preveruje len to, či žalobca osvedčil skutočnosti
rozhodujúce pre nariadenie neodkladného opatrenia. V prípade, že rozhoduje o takomto návrhu pred

začatím konania vo veci samej alebo v priebehu konania vo veci samej, zameria sa vo vzťahu k
uplatňovanému nároku len na to, či bola osvedčená existencia určitého právneho vzťahu, alebo iných
skutočností, na základe ktorých sa navrhovateľ neodkladného opatrenia bude domáhať resp. domáha
svojho nároku v konaní vo veci samej.

25. Žalobkyňa predložením príslušných zmlúv a potvrdení o platení splátok osvedčila, že medzi ňou a
žalovaným je záväzkovo právny vzťah, z ktorého by jej mohol vzniknúť uplatňovaný nárok. Posúdenie
toho, či žalobkyňou uplatňovaný nárok naozaj vznikol, bude predmetom dokazovania a rozhodnutia vkonaní o veci samej. Preto vyhodnocovanie vyjadrení účastníkov konania k nároku uplatňovanému vo
veci samej, nie je pri rozhodovaní o nariadení neodkladného opatrenia potrebné a ani žiaduce.

26. S poukazom na uvedené dôvody odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie podľa § 388 CSP
zmenil tak, že návrh na nariadenie neodkladného opatrenia zamietol.

27.Onárokunanáhradutrovkonaniaonariadenieneodkladnéhoopatreniarozhodnesúdprvejinštancie
rozhodnutím, ktorým sa konanie končí (§ 262 ods. 1 CSP).

28. Rozhodnutie senátu krajského súdu bolo prijaté pomerom hlasov 3 : 0.
Rozhodnutie senátu krajského súdu bolo prijaté pomerom hlasov 3 : 0.

Poučenie:

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP) v lehote
dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý

rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia
opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 CSP).

Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa
konanie končí, ak

a/ sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,
b/ ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu,
c/ strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný
zástupca alebo procesný opatrovník,
d/ v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie,

e/ rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo
f/ súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 CSP).

Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo

rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej
otázky,
a/ pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu,
b/ ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo
c/ je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne (§ 421 ods. 1 písm. a/ až c/ CSP).

Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti
uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n) CSP (§ 421 ods. 2 CSP).

Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak

a/ napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy;
na príslušenstvo sa neprihliada,
b/ napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany
neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada,
c/ je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia

dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a/ a b/.

Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby
na súde prvej inštancie (§ 422 ods. 1 a 2 CSP).

Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné (§ 423 CSP).

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP).

Povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak jea/ dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,
b/ dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské
právnické vzdelanie druhého stupňa,

c/ dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený
osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa
predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a
ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa
(§ 429 ods. 2 CSP).

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).