Rozsudok ,
Potvrdzujúce Judgement was issued on Tuesday, November 22, 2016

Súd: Krajský súd Banská Bystrica
Spisová značka: 13Co/230/2016

Identifikačné číslo súdneho spisu: 6411202575
Dátum vydania rozhodnutia: 22. 11. 2016
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Ferdinand Zimmermann

ECLI: ECLI:SK:KSBB:2016:6411202575.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Banskej Bystrici ako súd odvolací v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Ferdinanda

Zimmermanna a sudcov JUDr. Danice Kočičkovej a JUDr. Amy Odalošovej v právnej veci žalobkyne: C.
X., nar. XX. XX. XXXX, trvale bytom G. XX, zastúpenej Advokátskou kanceláriou JUDr. Eva Segečová,
s. r. o., so sídlom Skuteckého 26, 974 01 Banská Bystrica, IČO: 47236817, proti žalovanému: Bytové
spoločenstvo 192, 966 04 Horná Ždaňa 192, IČO: 37822985, zastúpenému JUDr. Lucia Luptáková,
advokátkasosídlomČeskoslovenskejarmády198/31,96701Kremnica,IČO:42194881,oúhradusumy
12 377,19 € prísl., na odvolanie žalobkyne zo dňa 26. 03. 2015 proti rozsudku Okresného súdu Žiar nad
Hronom č. k. 7C/84/2011-173 zo dňa 16. 02. 2015, takto

r o z h o d o l :

Rozsudok okresného súdu potvrdzuje.

Žalovaný má nárok na náhradu trov odvolacieho v rozsahu 100 % účelne vynaložených nákladov.

o d ô v o d n e n i e :

1. Rozsudkom okresný súd návrh žalobkyne na vydanie bezdôvodného obohatenia v sume 12 377,19
€ s prísl. zamietol. Žalobkyni bola uložená povinnosť nahradiť žalovanému trovy konania spočívajúce
v trovách právneho zastúpenia v sume 865,65 € na účet právnej zástupkyne odporcu JUDr. Ľubice
Luptákovej v lehote do troch dní od právoplatnosti rozhodnutia.

2. V dôvodoch rozhodnutia súd uviedol: „Navrhovateľka sa svojím návrhom doručeným Okresnému
súdu v Žiari nad Hronom dňa 04.03.2011 domáhala pôvodne od odporcom v 1/ až 4/ rade úhrady
sumy 12.377,19 € titulom vydania bezdôvodného obohatenia. Svoj návrh zdôvodnila skutočnosťou, že
navrhovateľka je podielovou spoluvlastníčkou v podiele 1 - vice nehnuteľnosti vyznačenej ako byt číslo
X na LV č. XXX pre k. ú. Y. X.. Zároveň uviedla okolnosť, že pôvodne označený odporca v 2/ rade je
podielovým spoluvlastníkom v podiely 1 - vice nehnuteľnosti vyznačenej ako byt číslo X v obytnom dome
číslo súpisné XXX na LV č. XXX pre k. ú. Y. X., pôvodne označená odporkyňa v 3/ rade podielovou

spoluvlastníčkou v podiely 1-vice nehnuteľnosti vyznačenej ako byt číslo X v obytnom dome č. XXX na
LV č. XXX pre k. ú. Y. X., odporkyňa v 4/ rade podielovou spoluvlastníčkou v podiely 1/1 k nehnuteľnosti
vyznačenej ako byt č. X v obytnom dome č. XXX na LV č. XXX pre k. ú. Y. X.. Navrhovateľka ďalej
uviedla, že označený odporca v 1/ rade so súhlasom vlastníkov bytom domu číslo súpisné XXX na
základe zmluvy o dielo zo dňa 29.09.2008 ako objednávateľ objednal zhotovenie dielo od zhotoviteľa
Martin Petro - PEMA. Zároveň uviedla skutočnosť, že dojednanú kúpno - predajnú cenu za dodávku v
predmete zmluvy o dielo špecifikovaného v samotnej zmluve uhradila samotná navrhovateľka v 1/ rade

v prospech zhotoviteľa diela vo výške 12.450,- €. Navrhovateľka v návrhu ďalej uviedla, že odporca v
1/ rade so súhlasom vlastníkov bytov domu číslo súpisné XXX, ako objednávateľ na základe zmluvy o
dielo zo dňa 05.10.2008 objednal zhotovenie diela od zhotoviteľa HORTECH, s.r.o., ktorého predmetom
bola rekonštrukcia plochej strechy a stavebné práce, pričom navrhovateľka uhradila celkovú kúpno -predajnúcenuzazhotoveniedielavovýške12.304,38€,fakturovanúodporcoviv1/rade.Navrhovateľka
v návrhu ďalej uviedla, že ako spolumajiteľka jedného zo štyroch bytov domu číslo súpisné XXX uhradila
v prospech zhotoviteľa diela celkovú istinu vo výške 24.754,38 € zo svojich vlastných finančných

prostriedkov, pričom na základe právnej kvalifikácie vydania bezdôvodného obohatenia podľa § 451
resp. 454 Občianskeho zákonníka uplatnila v tomto smere vydanie bezdôvodného obohatenia vo výške
1-vice z celkovo vyplatených finančných prostriedkov.

Súd rozhodol vo veci platobným rozkazom dňa 13.06.2011 č.k. 11Ro/69/2011-30. Proti platobnému

rozkazu Okresného súdu Žiar nad Hronom podali dňa 04.07.2011 odporcovia v 2/ a 3/ rade odpor.
Platobný rozkaz Okresného súdu v Žiari nad Hronom bol zrušený a prevedený z registra „Ro“ do registra
„C“. V priebehu konania navrhovateľka prostredníctvom splnomocnenej právnej zástupkyne vzala svoj
návrh uplatnený voči pôvodne odporcom v 2/, 3/, 4/ rade späť, konanie voči odporcom 2/ až 4/ žiadala
zastaviť. Okresný súd v Žiari nad Hronom uznesením č. k. 7C/84/2011 zo dňa 15.11.2013 konanie vo
veci vo voči odporcom v 2/ až 4/ rade zastavil. Zároveň rozhodol o povinnosti úhrady trov konania

v prospech odporcov. Uznesenie nadobudlo právoplatnosť dňa 12.12.2013. Okresný súd v Žiari nad
Hronom naďalej konal o uplatnenom nároku na vydanie bezdôvodného obohatenia v nezmenenej výške
s účastníkom konania na strane odporcu Bytovým spoločenstvom domu č. XXX, IČO: 37822985.

Odporca žiadal návrh navrhovateľky, ako nedôvodný zamietnuť. Prostredníctvom splnomocnenej

právnej zástupkyne namietal skutočnosť, že na strane označeného odporcu je nedostatok pasívnej
a vecnej legitimácie svedčiacej účastníkovi konania na strane žalovaného. Svoje stanovisko odporca
zdôvodnil skutočnosťou, že čo sa týka bytového spoločenstva domu číslo súpisné XXX v zmysle platnej
právnej úpravy Zákonom č. 182/1993 Zb. zákonov. Bytové spoločenstvo vykonáva len úkony súvisiace
so správou bytového domu, v žiadnom prípade nedisponuje vlastníckymi právami, či už k jednotlivým

bytom, tvoriacich súčasť bytového domu, k nebytovým priestorom eventuálne nachádzajúcim sa v
bytovom dome. Taktiež ani spoločným priestorom, resp. pozemku, na ktorom je bytový dom umiestnený.
Odporca teda namietol skutočnosť, že i v prípade, že zo strany navrhovateľky došlo k investíciám do
bytového domu vo forme úhrady fakturovaných súm, na základe zmlúv o dielo, či už v oblasti dodávky
okien a inštalácie týchto, alebo opravy a úpravy strechy obytného domu č. XXX, na strane označeného

odporcu,nakoľkotentoniejevlastníkombytovéhodomuažiadnehojehosegmentu,nedošlokžiadnemu
majetkovému prospechu. Odporca ďalej konštatoval, že z tohto pohľadu v žiadnom prípade nedošlo
na jeho strane k vzniku bezdôvodného obohatenia. Odporca v ďalšom namietol výšku uplatneného
nároku v sume žalovanej istiny. Uviedol okolnosť, že uplatnený nárok nekorešponduje s celkovou sumou
vyplatenou navrhovateľkou v prospech zhotoviteľa diela, či už v prospech firmy Martin Petro - PEMA

alebo v prospech zhotoviteľa spoločnosti HORTECH s.r.o. so sídlom Horná Ždaňa. V časti tejto námietky
ďalej odporca uviedol okolnosť, že ako vyplýva z aktuálneho výpisu z LV samotná navrhovateľka je
podielovou spoluvlastníčkou k jednému z bytov nachádzajúcich sa v samotnom obytnom dome, pokiaľ
práce na základe zmlúv o dielo boli vykonané i na byte samotnej navrhovateľky. V tomto smere odporca
namietol skutočnosť, že eventuálna výška uplatneného nároku na vydanie bezdôvodného obohatenia

nebola upravená, resp. znížená o sumu finančných prostriedkov, ktoré boli investované na základe
zmlúv o dielo do bytu samotnej navrhovateľky. Odporca ďalej namietol do uplatneného nároku vzniesol
v súvislosti s existenciou predkladaného právneho úkonu a to uznania záväzku štatutárnym zástupcom
odporcu v 1/ rade v čase datovania uznania záväzku. Tento právny úkon odporca vyhodnotil ako
absolútneneplatnýprávnyúkonzdôvoduokolností,žepredchádzajúcipredsedabytovéhospoločenstva

bytového domu č. XXX nebol v zmysle zákonnej úpravy podľa Zákona č. 182/1993 Zb. zákonov v
platnom znení, oprávnený parafovať uznanie záväzku za bytové spoločenstvo z dôvodu okolností, že
sa nekonala schôdza vlastníkov bytov v bytovom dome, nemal žiaden mandát. V tomto smere zároveň
upozornil na okolnosť, že čo sa týka zápisu zo schôdze vlastníkov bytom obytného domu č. XXX, ktorým
malo dôjsť k delegácii práva na predsedu bytového spoločenstva zrealizovať uznanie záväzku, zápis

zo schôdze je datovaný dňom 01.03.2011, pričom samotný doklad, a to uznanie dlhu podľa § 558
Občianskeho zákonníka, je datovaný dňom 21.02.2011. Naviac, v uznaní dlhu figurujú dve rozdielne
sumy, ktoré majú byť predmetom uznania záväzku odporcom a to vo výške 11.586,37 €, resp. 12.450,- €.
Odporca teda namietol skutočnosť, že samotné uznanie dlhu predkladané súdu, ako dôkazný materiál,
je datovaný skorším dátumom, ako má byť. Predseda bytového spoločenstva domu číslo súpisné

XXX na takýto úkon splnomocnený nebol, naviac odporca zároveň vytkol faktickú skutočnosť, že z
prezenčnej listiny predkladanej samotnou navrhovateľkou zo zasadnutia bytového spoločenstva XXX zo
dňa 01.03.2011 vyplýva skutočnosť, že tejto schôdze sa nezúčastnila nadpolovičná väčšina vlastníkov
bytov bytového spoločenstva a teda nebola uznášania schopná.Z dokazovania prevedeného na pojednávania, pripojeného písomného dôkazného materiálu, výsluchu
účastníkovkonania,výpisuzLVč.XXXk.ú.Y.X.,malsúdpreukázané,žeobytnýdomčíslosúpisnéXXX

je evidovaný na LV č. XXX pre k. ú. Y. X., nehnuteľnosť postavená na CKN parcele č. XXX, zastavané
plochy a nádvoria o celkovej výmere 208 m2. Z aktuálneho výpisu z LV mal súd taktiež preukázané, že
pôvodne žalovaný účastníci konania sú vlastníkmi, resp. spoluvlastníkmi jednotlivých obytných bytov
v obytnom dome a to bytu č. X pani C. D., v podiely 1/1, bytu číslo X p. C. G. v podiely 1-vice, pani
X. G. v podiely 1-vice, bytu číslo X pán O. X. v podiely 1-vice, pani C. X. v podiely 1-vice, bytu číslo X

E. X. v podiely 1/1. Hore uvedený spoluvlastníci sú taktiež podielovými spoluvlastníkmi v podieloch na
spoločných častiach a spoločných zariadeniach obytného domu č. XXX, resp. spoluvlastníkmi podielov
k pozemku. Ako vyplynulo pre súd z písomného pripojeného dôkazného materiálu a to výpisu z registra
spoločenstiev vlastníkov bytov a nebytových priestorov, na správu domu číslo súpisné XXX v M. Y. X.,
bolozriadenévzmysle§6Zákonač.182/1993Zb.zákonov,spoločenstvovlastníkovbytovanebytových
priestorov v dome číslo súpisné XXX so sídlom X. a to s dátum vzniku ku dňu 18.02.1998. Ako osoby

oprávnené konať v mene zriadeného spoločenstva boli v zmysle § 7 citovaného zákona, zvolené osoby
pán B. E., ako predseda bytového spoločenstva a to v čase od 18.02.1998 do 12.09.2012, od 13.09.2012
do súčasnosti pán C. G.. Podľa vyjadrenia navrhovateľky odporca so súhlasom vlastníkov ďalších
bytov v dome číslo súpisné XXX, ako objednávateľ objednal zhotovenie diela od zhotoviteľa pán Martin
Petro - PEMA so sídlom A. Dubčeka 1/9, Žiar nad Hronom, ktorého predmetom bola dodávka okien,

dverí, schránok a žalúzií a príslušenstva, špecifikovaných v článku II. zmluvy o dielo. Zároveň podľa
vyjadrenia navrhovateľky bola cena diela dohodnutá v článku III. Zmluvy na sumu 360.500,- Sk. Podľa
vyjadrenia navrhovateľky odporca v 1/ rade so súhlasom vlastníkov bytov v dome číslo súpisné XXX,
ako objednávateľ, na základe zmluvy o dielo zo dňa 05.10.2008 objednal zhotovenie diela zhotoviteľa
firmy HORTECH, s.r.o. so sídlom Horná Ždaňa 218, ktorého predmetom bola rekonštrukcia plochej

strechy a stavebné práce, pričom cena diela bola dohodnutá v zmysle článku II. zmluvy na sumu
349.051,- Sk. Podľa tvrdenia navrhovateľky, navrhovateľka ako fyzická osoba a jedna zo spoluvlastníčok
bytov v obytnom dome, realizovala úhrady v plnej výške fakturovaných súm podľa hore uvedených
právnychúkonovdojednanýchzmluvnevprospechzhotoviteľovtýchtodiel.Celkovotaktonavrhovateľka
mala uhradiť v prospech zhotoviteľov diel sumu 24.754,38 €. Svoje tvrdenia navrhovateľka opierala o

písomný dôkazný materiál a to zmluvy o dielo, príjmové pokladničné doklady zo strany zhotoviteľov
diela, svedčiace o úhrade dojednaných cien za zhotovenie diela.

Podľa § 451 ods. 1 Občianskeho zákonníka, kto sa na úkor iného bezdôvodne obohatí, musí obohatenie
vydať.

Podľa § 451 ods. 2 Občianskeho zákonníka, bezdôvodným obohatením je majetkový prospech získaný
plnením bez právneho dôvodu, plnením z neplatného právneho úkonu alebo plnením z právneho
dôvodu, ktorý odpadol, ako aj majetkový prospech získaný z nepoctivých zdrojov.

V zmysle hore uvedenej dikcie zákona záväzkový právny vzťah z bezdôvodného obohatenia vznikne pri
splnení predpokladu vzniku bezdôvodného obohatenia objektívne merateľného v peňažných jednotkách
na strane povinného ( obohateného ), k získaniu majetkového prospechu na strane obohateného došlo
na základe právnych skutočností, ktoré sú výslovne uvedené v § 451 ods. 2 a § 454 OZ, vznik majetkovej
ujmy vyjadriteľnej v peniazoch, ktoré postihuje inú určitú osobu, pričom táto majetková ujma zodpovedá

zmienenému bezdôvodnému obohateniu na strane obohateného. Nejde o prípad bezdôvodného
obohatenia, keď zákon napriek majetkovému prospechu, vznik bezdôvodného obohatenia výslovne
neustanovuje.

Za bezdôvodné obohatenie nie je možné považovať akýkoľvek prospech, ktorý by vlastník veci mohol

teoreticky dosiahnuť a iba taký prospech, ktorý obohatený na jeho úkor buď zvýšil svoj majetkový stav,
alebo o ktorý sa jeho majetkový stav zmenšil, hoci by sa tak za bežných okolností stalo. Majetkový
prospech vzniká predovšetkým tak, že sa doterajší majetok obohateného rozmnoží o nové majetkové
hodnoty, môže však spočívať aj v tom, že jeho doterajší majetok nezmenšil, hoci by k tomu inak došlo,
keby obohatený plnil svoje povinnosti.

V súvislosti s námietkou odporcu ohľadom nedostatku pasívnej vecnej legitimácie na strane odporcu,
súd v ďalšom konštatuje :Podľa § 6 ods. 1 Zákona 182/1993 Zb. zákonov na správu domu sa zriaďuje spoločenstvo vlastníkov
bytov a nebytových priestorov v dome, ak vlastníci bytov a nebytových priestorov neuzavrú zmluvu o
výkone správy s inou právnickou osobou alebo fyzickou osobou, najmä s bytovým družstvom.

Podľa § 6 ods. 2 Zákona č. 182/1993 Zb. zákonov, správa domu je obstarávanie služieb a tovaru,
ktorým správca alebo spoločenstvo zabezpečuje pre vlastníkov bytov a nebytových priestorov v dome
prevádzku, údržbu, opravy a udržiavanie spoločných častí domu, spoločných zariadení domu, priľahlého
pozemku a príslušenstva, služby spojené s užívaním bytu alebo nebytového priestoru, vedenie účtu

domu v banke, vymáhanie škody nedoplatkov vo fonde prevádzky údržby a opráv a iných nedoplatkov,
iné činnosti, ktoré bezprostredne súvisia s užívaním domu, ako celku, s jednotlivými vlastníkmi bytov a
nebytových priestorov v dome.

Podľa § 7 ods. 1 Zákona č. 182/1193 Zb. zákonov, spoločenstvo je právnická osoba založená podľa
zákona, ktorá spravuje spoločné časti domu a spoločné zariadenia domu, nebytové priestory, ktoré sú

v spoluvlastníctve vlastníkov bytov a nebytových priestorov, príslušenstvo a priľahlý pozemok vrátanie
ich údržby a obnovy.

Z hore uvedenej dikcie zákona vyplýva pre súd jednoznačne okolnosť, že čo sa týka subjektu
bytového spoločenstva ako právnickej osoby, táto sa zriaďuje výlučne na správu jednotlivých segmentov

príslušného bytového domu, kde ako vlastníci jednotlivých bytov a nebytových priestorov, spoločných
zariadení a samotného pozemku, sú evidované fyzické osoby, jednotliví vlastníci bytov. Z pohľadu
zákona teda spoločenstvo bytového domu zriadené v zmysle hore uvedeného zákona ( ako tomu bolo i v
danom prípade od 18.02.1998 ), nedisponuje žiadnymi vlastníckymi právami vo vzťahu k nehnuteľnosti
k obytnému domu vrátane pozemku a je oprávnené vykonávať len správu tejto nehnuteľnosti a niektoré

vybrané funkcie v zmysle oprávnenia uloženého samotným zákonom. Pokiaľ teda navrhovateľka právne
kvalifikovala samotný návrh v ustanovení § 451 Občianskeho zákonníka, v danom prípade na strane
označeného účastníka konania bytového spoločenstva domu č. XXX nemohlo dôjsť k vzniku žiadneho
majetkového prospechu, k vzniku majetkového prospechu teoreticky došlo v oblasti majetkových práv
jednotlivých vlastníkov bytov, nebytových priestorov, resp. samotného pozemku. Z takéhoto pohľadu

teda označený účastník konania na strane odporcu, nedisponuje dostatkom pasívnej legitimácie pre
uplatnenie nároku.

Podľa § 454 Občianskeho zákonníka, bezdôvodne sa obohatil aj ten, za koho sa plnilo, čo podľa práva
mal plniť sám.

Naplnenie skutkovej podstaty ustanovenia § 454 Občianskeho zákonníka predpokladá existenciu
právnej povinnosti na strane povinného subjektu (právna povinnosť naplnenie môže vyplývať zo
zákona alebo zo zmluvného záväzku); neexistencia takej povinnosti na strane oprávneného subjektu;
uskutočnené plnenie (peňažné alebo nepeňažné oprávneným subjektom namiesto povinnej osoby);

plnenie sa nesmie stať proti vôli povinného subjektu.

Pre záver, že dlžník sa bezdôvodne obohatil, keďže zaňho bolo plnené, čo podľa práva mal plniť sám,
musí v dobe plnenia trvať právny dôvod plnenia na strane dlžníka. Zodpovednosť za bezdôvodné
obohatenie podľa § 454 Občianskeho zákonníka je vylúčená, ak povinnosť toho, kto podľa práva mal

plniť sám, už v dobe kedy bolo zaňho plnené, neexistovala.

Zákonodarca v danom prípade pri úspešnom uplatnení nárokov v zmysle § 454 Občianskeho zákonníka,
predpokladá predovšetkým existenciu právnej povinnosti na strane povinného subjektu, pričom právna
povinnosť na plnení môže vyplývať buď priamo zo zákona alebo zo zmluvného záväzku. V danom

prípade mal súd zato, že vzhľadom na obsah žaloby navrhovateľka uplatňuje plnenie vydanie
bezdôvodného obohatenia v zmysle § 454 Občianskeho zákonníka, na základe existencie právnej
povinnosti na strane povinného, v danom prípade označeného odporcu, vyplývajúcej zo zmluvného
záväzku a samotných zmlúv o dielo.

V tomto smere sa súd vyporiadal s otázkou platnosti resp. neplatnosti samotných zmlúv o dielo, na
základe ktorých došlo k plneniu dojednaného diela zo strany dodávateľa diela a k úhrade finančných
prostriedkov dojednaných v zmluvách o dielo vo forme ceny diela a v konečnom dôsledku vo forme
uplatneného bezdôvodného obohatenia. Súd v danom prípade z písomného dôkazného materiálu ato zmluvy o dielo č. 137/2008 zo dňa 29.09.2009 resp. zmluvy o dielo zo dňa 05.10.2008 zhodne
konštatuje, že ako objednávateľ zmluvy o dielo so spoločnosťou Martin Petro - PEMA, ako objednávateľ
so spoločnosťou HORTECH s.r.o. vystupuje právnická osoba bytové spoločenstvo domu číslo súpisné

XXX so sídlom Y. X. XXX. Obe zmluvy o dielo sa však zhodne podľa pripojeného písomného
dôkazného materiálu podpisované pani X., teda samotnou navrhovateľkou, ktorá ako vyplýva z výpisu
registra spoločenstiev vlastníkov bytov a nebytových priestorov Ministerstva vnútra SR, nikdy nebola
ustanovená do funkcie predsedu bytového spoločenstva bytového domu číslo súpisné XXX, teda
do funkcie štatutárneho zástupcu bytového spoločenstva, ktorému zákonodarca priznáva oprávnenie

medzi iným i preberať na seba zmluvné záväzky za túto právnickú osobu. V čase podpisu oboch
zmlúv o dielo bola osobou oprávnenou konať v mene spoločenstva bytového spoločenstva domu
číslo súpisné XXX, osoba pána B. E., ako predsedu bytového spoločenstva. Z takéhoto pohľadu súd
riešil predbežnú otázku eventuálnej platnosti resp. neplatnosti právnych úkonov a to zmlúv o dielo.
Konštatuje, že nakoľko zmluvy o dielo boli podpísané neoprávneným subjektom, ktorý nedisponoval
právom uzatvoriť za právnickú osobu právny úkon, či už z pohľadu zákonného alebo zmluvného,

súd obe zmluvy o dielo považoval za neplatné. Z takéhoto pohľadu teda v danom prípade absentuje
základný predpoklad úspešnosti uplatnenia nároku na vydanie bezdôvodného obohatenia podľa § 454
Občianskeho zákonníka a to existencia právnej povinnosti na strane povinného subjektu ( žalovaného ),
ktorá by vyplývala zo zákona alebo zo zmluvného záväzku.

Vzhľadom na hore uvedené dokazovanie súd konštatoval, že nárok navrhovateľky uplatnený vo forme
bezdôvodného obohatenia je z dôvodu nedostatku pasívnej legitimácie na strane označeného odporcu,
nedôvodný. Súd návrh, ako taký po procesno - právnej stránke zamietol. Súd konštatuje, že sa
nezaoberal v dokazovaní ďalšími namietanými okolnosťami, ktoré sú pri posúdení nároku z procesno
- právneho hľadiska irelevantné.

O trovách konania súd rozhodol podľa § 142 ods. 1 O.s.p., vzhľadom na plný úspech odporcu v konaní.
Nakoľko uplatnený nárok na náhradu trov právneho zastúpenia bol čiastočne uspokojený uznesením
Okresného súdu v Žiari nad Hronom o čiastočnom zastavení konania voči odporcom v 2/ až 4/ rade, súd
priznal odporcovi náhradu trov právneho zastúpenia za 4 úkony právnej pomoci a to príprava a prevzatie

zastúpenia zo dňa 14.06.2013, 287,14 €, účasť na pojednávaní zo dňa 18.06.2013 ( 1-tina výpočtového
základuá71,79€),účasťnapojednávanídňa03.02.2014(1-tinavýpočtovéhozákladuá71,79€),účasť
na pojednávaní dňa 16.02.2015 á 287,14 €; režijný paušál za 4 úkony právnej služby 2 x á 8,81 € za rok
2013, 1 x á 8,04 € za rok 2014, 1 x á 8,39 € za rok 2015, náhradu za stratu času v súvislosti s cestovaním
na termín pojednávania dňa 18.06.2013, 03.02.2014, 06.02.2015 v rozsahu šiestich začatých polhodín

v celkovej výške 80,78 €, hotovými výdavkami za použitie osobného motorového vozidla v súvislosti s
účasťou na jednotlivých termínoch pojednávania vo výške 34,96 €, v celkovej výške 865,65 €. Súd krátil
na rozdiel od uplatneného nároku náhradu trov právneho zastúpenia úkon za účasť na pojednávaní dňa
18.06.2013, nakoľko sa jednalo nemerateľný úkon, teda právnemu zástupcovi odporcu patrí štvrtinová
náhrada za tento úkon“.

3. Proti rozsudku žalobkyňa podala odvolanie. Uviedla, že podľa jej názoru procesný súd nesprávne vec
právne posúdil tým, že nepoužil správne ustanovenie právneho predpisu a nedostatočne zistil skutkový
stav, súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
rozhodnutiesúduprvéhostupňavychádzaznesprávnehoprávnehoposúdeniaveci,účastníkovikonania

sa postupom súdu odňala možnosť konať pred súdom.
Žalobkyňa spochybňuje záver procesného súdu, podľa ktorého žalovaný nebol v konaní pasívne
legitimovaný. Ďalej nesúhlasí so stanoviskom prvoinštančného súdu s tým, že sa nezaoberal v
dokazovaníďalšíminamietanýmiokolnosťami,ktorépovažovalpriposúdenínárokuzprocesnoprávneho
hľadiska za irelevantné.

Odvolateľka poukazuje na ust. § 454 OZ, podľa ktorého sa bezdôvodne obohatil aj ten, za koho sa plnilo,
čo podľa práva mal plniť sám. Žalobkyňa poukazovala na nález Ústavného súdu ČR I ÚS 646/4 zo
dňa 08. 03. 2005. Má ísť o rozhodnutie týkajúce sa vzťahu vlastníkov bytov k spoločenstvu vlastníkov
bytov. Podľa záverov tohto rozhodnutia ak spoločenstvo vlastníkov nemá právnu subjektivitu, sú pasívne
legitimovaní vlastníci bytov, ak však vzniklo spoločenstvo vlastníkov v podobe právnickej osoby, je

pasívne legitimované toto spoločenstvo vlastníkov bytov.
Tiež upozornila, že v zmysle ustálenej rozhodovacej činnosti a praxe súd nie je viazaný právnou
kvalifikáciou nároku, ako ju prezentuje žalobca, nie je rozhodujúce, či uplatnený nárok ako vydanie
bezdôvodného obohatenia, ale rozhodujúce sú skutkové tvrdenia, ktorými svoj návrh odôvodňuje. Napojednávaní dňa 16. 02. 2015 v zmysle § 95 OSP zmenila podaný návrh tak, že petit návrhu zmenila
eventuálne aj o právny titul zmluvy o pôžičke. Súd jej návrhu na doplnenie dokazovania v tomto smere
nevyhovel. Žalobkyňa preto navrhla rozsudok súdu prvej inštancie zmeniť, prípadne tento zrušiť.

4. K podanému odvolaniu sa žalovaný vyjadril. Uviedol, že zhromaždenie nikdy žalobkyňu nežiadalo o
to, aby vybavila rekonštrukciu strechy, prípadne výmenu okien pre jednotlivých vlastníkov bytov. Nemalo
žiadnu vedomosť o tom, že žalobkyňa má zámer vykonať rekonštrukciu strechy a výmenu okien pre
vlastníkov v jednotlivých bytoch. Nemalo žiadnu vedomosť o tom, že žalobkyňa toto uskutoční a že

rekonštrukcia strechy a výmenu okien zaplatí zo svojich finančných prostriedkov. Zhromaždenie
nikdy o týchto skutočnostiach nerozhodlo, nikdy nezasadalo a preto nemôže za niečo takéto niesť ani
zodpovednosť. Vlastníkom strechy ako aj okien na jednotlivých bytoch nie je odporca, ale jednotlivý
vlastníci bytov podľa ich spoluvlastníckych podielov. Takže, ak aj došlo k zväčšeniu majetku, tak v
žiadnom prípade nemohlo dôjsť k zväčšeniu majetku na strane žalovaného. Je pravdou, že žalovaný má
právnu subjektivitu, ale len na vykonávanie správy a iných plnení podľa zákona. Na úkor žalobkyne sa

nikdy nemohol bezdôvodne obohatiť. Počas celého súdneho konania žalobkyňa neuviedla, na základe
akého právneho titulu si vlastne svoj nárok uplatňuje. Zo samotnej žaloby ako aj z odvolania je zrejmé, že
si svoj nárok uplatňuje z titulu vydania bezdôvodného obohatenia, preto jej argumenty ohľadne uznania
dlhu, prípadne zmluvy o pôžičke sú irelevantné a správne na ne súd neprihliadal. Žalovaný nikdy neuznal
žiadny dlh voči žalobníčke a nikdy žiadny dlh ani nevznikol. Navrhol preto rozsudok ako vecne správny

potvrdiť a uplatnil si aj trovy odvolacieho konania.

5. Krajský súd ako súd odvolací preskúmal vec v rozsahu určenom § 379 a § 380 ods. 1 CSP, bez
nariadenia pojednávania s poukazom na ust. § 385 ods. 1 CSP a rozhodnutie súdu prvej inštancie
potvrdil podľa § 387 ods. 1 CSP ako vo výroku vecne správne.

6. Odvolací súd sa v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením napadnutého rozhodnutia a konštatuje
správnosť jeho dôvodov (§ 387 ods. 2 CSP).

7. Na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia ako aj k niektorým dôvodom odvolania krajský

súd uvádza.

8. Podľa ust. § 387 ods. 3 CSP odvolací súd sa v odôvodnení musí zaoberať aj podstatnými vyjadreniami
strán prednesenými v konaní na súde prvej inštancie, ak sa s nimi nevysporiadal v odôvodnení
rozhodnutia súd prvej inštancie. Odvolací súd sa musí v odôvodnení vysporiadať s podstatnými

tvrdeniami uvedenými v odvolaní.

9. Vzhľadom ku skutočnosti, že procesný súd sa nevysporiadal v odôvodnení svojho rozhodnutia s
tvrdením žalobníčky, z ktorého by vyplývalo, že zodpovednosť žalovaného je daná aj v dôsledku uznania
dlhu, krajský súd konštatuje.

10. Podľa ust. § 558 OZ ak niekto písomne uzná, že zaplatí svoj dlh určený čo do dôvodu aj výšky,
predpokladása,žedlhvčaseuznaniatrval.Pripremlčanomdlhumátakéuznanietentoprávnynásledok,
len ak ten, kto dlh uznal, vedel o jeho premlčaní.

11. Uznanie dlhu je teda jednostranný právny úkon dlžníka adresovaný veriteľovi. Zakladá vyvrátiteľnú
právnu domnienku, že v čase uznania dlh existoval. Tento právny úkon okrem všeobecných náležitostí
pre právne úkony (§ 34 a nasl.) musí mať písomnú formu, musí byť z neho zrejmý dôvod (kauza) vzniku
pohľadávky, musí v ňom byť presne určená výška pohľadávky a napokon musí obsahovať aj prísľub
dlžníka, že tento dlh zaplatí.

Uznaním dlhu nevzniká nový záväzok. Na základe neho však dochádza k zastaveniu plynutia pôvodnej
premlčacej doby a namiesto nej odo dňa, keď došlo k uznaniu, začne plynúť nová 10 ročná premlčacia
doba (§ 110 ods. 1 OZ). V prípade sporu veriteľ nemusí dokazovať, že v čase uznania dlh existoval, ani
jeho výšku. Dlžník, ktorý by namietal, že dlh v čase uznania neexistoval, alebo že zanikol napr. splnením
alebo inak, by to však musel preukázať.

12. V spise je na č. l. 70 založené tzv. uznanie dlhu (§ 558 OZ) uzatvorené medzi C. X. a bytovým
spoločenstvom. Tohto uznania sa podľa obsahu svojho vyjadrenia a svojho tvrdenia nepochybne
domáha aj žalobkyňa. Treba však poukázať, že v bode I. bytové spoločenstvo, teda žalovaný uznávadlh vo výške 11 586,37 € (349 051,-Sk) a v bode III. sa dlžník zaväzuje dlh spolu vo výške 12 304,38 €
uhradiť najneskôr do 31. 05. 2011. Teda tento právny úkon - uznanie dlhu nepochybne nemá splnenú
náležitosť presne určenej výšky pohľadávky a preto tu ide o neplatnosť právneho úkonu uznania dlhu.

13. Z uvedeného teda vyplýva, že správne postupoval prvoinštančný súd keď žalobe nevyhovel a to aj
z dôvodu, ktorý žalobkyňa nepreukázala, t. j. že jej dlh bol platne uznaný. V tejto súvislosti odvolací
súd ešte poznamenáva, že nebolo potrebné sa zaoberať otázkou, či vtedajší predseda spoločenstva B.
E. mal oprávnenie alebo poverenie na takéto uznanie dlhu. Žalovaný tiež popiera existenciu takéhoto

dlhu, no nebolo preto potrebné z dôvodu neplatného uznania dlhu zamerať dokazovanie, či takýto dlh
vo vzťahu žalobkyňa a žalovaný mohol vôbec vzhľadom k subjektivite žalovaného vzniknúť.

14. Z vykonaného dokazovania a aj z odôvodnenia rozhodnutia súdu prvého stupňa je nepochybné,
že žalovaný sa v skutočnosti nemohol obohatiť na úkor žalobkyne. Žalovaný totiž nie je vlastníkom
nehnuteľnosti, na ktorej mali byť vykonané úpravy.

15. V odvolaní žalobkyňa poukazuje, že vo vzťahu k žalovanému malo ísť o bezdôvodné obohatenie
podľa ust. § 454 OZ. Podľa ust. § 454 OZ bezdôvodne sa obohatil aj ten, za koho sa plnilo, čo podľa
práva mal plniť sám.

16. Treba zdôrazniť, že závery dosiať vykonaného dokazovania nevedú k úsudku, že žalovaný mal plniť
za práce objednané žalobkyňou. Naviac, pokiaľ ide o prípad bezdôvodného obohatenia podľa ust. § 454
OZ, tento doplňuje prípady uvedené v § 451 ods. 2 OZ. Predpokladom vzniku takéhoto bezdôvodného
obohatenia sú dve skutočnosti. 1) predovšetkým musí ísť o plnenie, ktoré mal iný subjekt na základe
svojej povinnosti plniť sám;

2) okrem toho je potrebné, aby ten, kto plní za iného, nemal sám povinnosť plniť.
Takýto prípad sa môže vyskytnúť napr. vtedy, keď niekto omylom plní za iného, pretože sa domnieva,
že má sám povinnosť plniť (napr. v prípade spôsobenia škody, v prípade platenia výživného za iného).
Občiansky zákonník upravuje niekoľko prípadov v ktorých niekto plní za iného (napr. § 550 OZ, § 669
OZ, § 692 ods. 2 OZ, § 743 ods. 2 OZ). Nevyhnutne však treba najprv použiť ustanovenia, ktoré tieto

prípady upravujú a až potom všeobecné ust. § 454 OZ.

17. Podľa ust. § 396 CSP ustanovenia o trovách konania pred súdom prvej inštancie sa použijú aj na
odvolacie konanie.
Podľa ust. § 262 ods. 1 CSP o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd v rozhodnutí,

ktorým sa konanie končí.
Podľa ust. § 255 ods. 1 CSP súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru je úspechu vo veci.

18. V odvolacom konaní bol žalovaný plne úspešný, preto bolo rozhodnuté, že má nárok na náhradu
trov odvolacieho konania v rozsahu 100 % účelne vynaložených nákladov.

19. O veci senát odvolacieho súdu rozhodol pomerom hlasov členov senátu 3 : 0.

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu odvolanie nie je prípustné.

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP) v lehote
dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý
rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia
opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 CSP).

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP).

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne

(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).