Rozsudok ,
Potvrdzujúce Judgement was issued on Wednesday, March 28, 2019

Súd: Krajský súd Prešov
Spisová značka: 6Co/106/2018

Identifikačné číslo súdneho spisu: 8116210684
Dátum vydania rozhodnutia: 28. 03. 2019
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Peter Straka

ECLI: ECLI:SK:KSPO:2019:8116210684.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Prešove v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Petra Straku a členov senátu

JUDr. Michala Boroňa a JUDr. Viery Kandrikovej v spore žalobkyne: Q. E., nar. XX. XX. XXXX, bytom
G. A. XXX/XX, XXX XX L., právne zastúpená JUDr. Igorom Šafrankom, advokátom, so sídlom ul.
Sov. hrdinov 163/66, Svidník, proti žalovanému: POHOTOVOSŤ s.r.o., Pribinova 25, Bratislava 811/09,
IČO: 35807598, o určenie úveru za bezúročný a bez poplatkov, o odvolaní žalovaného proti rozsudku
Okresného súdu Prešov č.k. 12C/180/2016-32 zo dňa 03.04.2018 takto

r o z h o d o l :

I. Potvrdzuje sa rozsudok.

II. Stranám sporu sa nárok na náhradu trov odvolacieho konania nepriznáva.

o d ô v o d n e n i e :

1. Napadnutým rozsudkom Okresný súd Prešov (ďalej len „súd prvej inštancie“) rozhodol:
„I. U r č u j e , že úver zo zmluvy o úvere č. XXXXXXXXX zo dňa XX. XX. XXXX, je
bezúročný a bez poplatkov.
II. Žalobkyňa m á vo vzťahu k žalovanému n á r o k na náhradu trov konania v rozsahu 100 % trov
konania, o ktorých výške súd rozhodne samostatným uznesením po právoplatnosti tohto rozsudku.“

2. Rozhodnutie právne odôvodnil podľa § 1 ods. 2, § 2 písm. a) a b), § 9 ods. 1 a 2, § 11 ods. 1 zákona

č. 129/2010 Z.z. o spotrebiteľských úveroch, § 39, § 3 ods. 1, § 52 ods. 1 až 4 Občianskeho zákonníka.

3. V odôvodnení uviedol, že čo sa týka nesprávneho uvedenia ročnej percentuálnej miery nákladov
uvedenej vo výške 30 % v zmluve o spotrebiteľskom úvere a následne v dohode o plnení v splátkach
vo výške 309,86 %, v konaní absentuje dôkaz, že žalobkyňa ako spotrebiteľka s týmto rozdielom
RPMN bola oboznámená. Za situácie, keď je zmluva uzatváraná so spotrebiteľom s tým že úver, ktorý
požaduje, zaplatí v splátkach, pričom v ten istý deň prakticky rovnaký čas žalovaný uzatvorí dohodu o

plnení v splátkach, kde sa vo vzťahu k výške úveru a sume, ktorú má žalobkyňa zaplatiť nič nezmení,
avšak je tam uvedená RPMN 309,86 %. Ide o skutočnú RPMN za podmienok, že poskytnutý úver je
zaplatený v 12 splátkach.

4. Takéto konanie žalovaného je neprípustné, jednoznačne vedie k záveru, že RPMN bola v zmluve
o úvere uvedená v nesprávnej výške a navyše smeruje k zavádzaniu spotrebiteľa, v tom zmysle, že
v samotnej zmluve je uvedená hodnota RPMN, ktorá je desaťnásobne nižšia, pričom tak, ako bolo

uvedené,žalobkyňaodzačiatkumalazáujemosplácanieúveruvsplátkach,žalovanýtedanemalžiadny
dôvod vypočítavať RPMN z iných vstupných údajov, než sú tie uvedené v dohode o plnení splátkach.
Dôvod takéhoto konania žalovaného je klamanie spotrebiteľa v tom zmysle, že celkové jeho ročnénáklady sú oveľa nižšie. Súd teda vychádzal z toho, že v zmluve bola uvedená nesprávna výška RPMN,
čo spôsobuje bezúročnosť a bezpoplatkovosť úveru.

5. O trovách konania bolo rozhodnuté podľa 255 ods. 1 CSP

6. Proti rozsudku podal v zákonom stanovenej lehote odvolanie žalovaný. Namietal nedostatočné
odôvodnenie rozhodnutia súdom prvej inštancie. Uviedol, že žalobkyňa na určení zmluvy za bezúročnú
a bez poplatkov nemá naliehavý právny záujem. V prípade, ak by aj súd určil zmluvu za bezúročnú a bez

poplatkov,nevyriešilobytoajtakskonečnouplatnosťoustavprávnejneistotymedzisporovýmistranami.
Na podporu svojich argumentov poukázal na rozhodovaciu činnosť niektorých súdov SR. Navrhol, aby
odvolací súd napadnutý rozsudok zrušil a vec vrátil súdu na ďalšie konanie a nové rozhodnutie, resp.
zmenil rozhodnutie tak, že žalobu v celom rozsahu zamietne. Zároveň si uplatnil trovy konania.

7. Žalobkyňa sa k odvolaniu žalovaného nevyjadrila.

8. Krajský súd v Prešove ako odvolací súd príslušný na rozhodnutie o odvolaní v zmysle § 34 zákona č.
160/2015 Z.z. Civilného sporového poriadku (ďalej len CSP) preskúmal rozhodnutie spolu s konaním,
ktoré mu predchádzalo v súlade s § 379 a § 380 CSP v spojení s § 470 ods. 1 a 2 CSP, bez nariadenia
pojednávania, pričom dospel k záveru že odvolanie žalovaného nie je dôvodné.

9.Podľa§220ods.2CSPvodôvodnenírozsudkusúduvedie,čohosažalobcadomáhal,akéskutočnosti
tvrdil, aké dôkazy označil, aké prostriedky procesného úkonu použil, ako sa vo veci vyjadril žalovaný,
aké prostriedky procesnej obrany použil. Súd jasne a výstižne vysvetlí, ako posúdil podstatné skutkové
tvrdenia a právne argumenty strán, ktoré skutočnosti považuje za preukázané a ktoré nie, ktoré dôkazy

vykonal, z ktorých dôkazov vychádzal a ako ich vyhodnotil, prečo nevykonal ďalšie navrhnuté dôkazy
a ako vec prácne posúdil, prípadne odkáže na ustálenú rozhodovaciu prax. Súd dbá, aby odôvodnenie
rozsudku bolo presvedčivé.

10. Právo na riadne odôvodnenie súdneho rozhodnutia patrí medzi základné zásady spravodlivého

súdneho procesu jednoznačne vyplýva z ustálenej judikatúry ESĽP, podľa ktorej sa nevyžaduje, aby
na každý argument strany, aj na taký, ktorý je pre rozhodnutie bezvýznamný, bola daná odpoveď v
odôvodnení rozhodnutia. Ak však ide o argument, ktorý je pre rozhodnutie rozhodujúci, vyžaduje sa
špecifická odpoveď práve na tento argument.

11. Odvolací súd konštatuje, že prvoinštančný súd v dostatočnom rozsahu zistil skutkový stav a zo
zistených skutočností vyvodil správny právny záver. Ani v priebehu odvolacieho konania sa na týchto
skutkových a právnych zisteniach nič nezmenilo.

12. Odvolací súd po preskúmaní dospel k záveru, že prvoinštančné rozhodnutie je aj v súlade s čl. 6

ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a slobôd a aj v súlade s čl. 46 ods. 1 Ústavy SR.

13. Za porušenie základného práva na spravodlivý súdny proces nemožno považovať to, že
prvoinštančný súd neodôvodnil svoje rozhodnutie podľa predstáv žalovaného.

14. Súd prvej inštancie sa náležite v odôvodnení svojho rozhodnutia (bod 15.-17.) vyporiadal s otázkou
danosti naliehavého právneho záujmu na určení úveru za bezúročný a bez poplatkov, pričom s týmito
dôvodmi sa odvolací súd plne stotožňuje a v celom rozsahu na ne poukazuje.

15. Ust. § 11 ods. 4 zákona č. 129/2010 Z.z. o spotrebiteľských úveroch v znení od 01.01.2018 upravuje,

že spotrebiteľ sa môže pred súdom domáhať určenia neplatnosti zmluvy o spotrebiteľskom úvere alebo
určenia bezúročnosti a bezpoplatkovosti poskytnutého spotrebiteľského úveru žalobou. Zákonodarca
teda explicitne zakotvil existenciu naliehavého právneho záujmu spotrebiteľa na určení bezúročnosti a
bezpoplatkovosti úveru. Predmetný zákon je jedným z osobitných zákonov v zmysle ust. § 137 CSP.

16. Spotrebiteľovi nemožno odoprieť možnosť docieliť stav právnej istoty spočívajúci v judikovaní
rozsahu jeho záväzkov zo zmluvy, ako je tomu pri určení úveru za bezúročný a bez poplatkov a zabrániť
tak možnosti vystavenia spotrebiteľa situácii, kedy by si od neho veriteľ nárokoval aj tie plnenia, na ktoré
nárok nemá.17. Správnemu výroku vo veci samej zodpovedá aj správny výrok o trovách konania. Za daného stavu
odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie ako vecne správny potvrdil (§ 387 ods. 1 CSP).

18. V odvolacom konaní žalovaný nebol úspešný. Naopak fakticky plne úspešná bola žalobkyňa, ktorej
vznikol zásadne nárok na náhradu trov odvolacieho konania (v zmysle § 255 ods. 1 CSP v spojení s
ust. § 396 ods. 1 CSP). Z obsahu spisu vyplýva, že žalobkyňa bola v odvolacom konaní pasívna, k
odvolaniu sa nevyjadrila, náhradu trov odvolacieho konania si neuplatnila, a podľa obsahu spisu jej ani

žiadne trovy v odvolacom konaní nevznikli. Odvolací súd vychádzal z čl. 17 Základných princípov CSP
zakotvujúcim procesnú ekonómiu. Rozhodovanie postupom najskôr podľa § 262 CSP v spojení s § 396
ods. 1 CSP o priznaní nároku strane na náhradu trov konania a následne súdom prvej inštancie o výške
náhrady trov konania, za situácie, keď oprávnenej strane žiadne trovy v konaní nevznikli, by bolo zjavne
nielen nelogické, ale i v rozpore so zásadou hospodárnosti civilného súdneho sporu.

19. Toto rozhodnutie bolo prijaté senátom odvolacieho súdu pomerom hlasov 3:0.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku odvolanie nie je prípustné.
Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP) v lehote
dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý

rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia
opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 CSP).
Dovolateľ musí byť s výnimkou prípadov podľa § 429 ods. 2 v dovolacom konaní zastúpený advokátom.
Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP).
V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v

akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).