Rozsudok ,
Potvrdzujúce Judgement was issued on Tuesday, February 26, 2019

Súd: Krajský súd Trnava
Spisová značka: 21Cob/12/2018

Identifikačné číslo súdneho spisu: 2309219309
Dátum vydania rozhodnutia: 26. 02. 2019

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Božena Husárová
ECLI: ECLI:SK:KSTT:2019:2309219309.5

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Trnave v senáte zloženom z predsedníčky JUDr. Boženy Husárovej a sudcov JUDr.
Róberta Foltána a Mgr. Michala Novotného v právnej veci žalobcu: VÚB Leasing, a. s., so sídlom
Mlynské nivy 1, Bratislava, IČO: 31 318 045, zastúpený: JUDr. Miroslav Jánošík, advokát, Liptovská 2/
A, Bratislava, proti žalovanému: L. T., nar. XX.XX.XXXX, bytom R. XXXX, zastúpený advokátom: JUDr.
Vladimír Haládik, advokátom so sídlom, Clementisove Sady 1616, Galanta, za účasti intervenienta na

strane žalobcu: Ioan, s.r.o., Tupého 11629/27A, Bratislava, IČO: 36 754 960, zastúpený: Advokátska
kancelária JUDr. Gabriel Almáši, spol. s r. o., so sídlom Šumavská 3, Bratislava, IČO: 36 856 592, o
zaplatenie 10.032,89 eur s prísl., o odvolaní žalobcu a odvolaní žalovaného proti rozsudku Okresného
súdu Galanta č.k. 13Cb/207/2009-553, zo dňa 03.07.2017 takto

r o z h o d o l :

Odvolací súd napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie napadnutý v častiach výroku I. a III. p
o t v r d z u j e.

Žalobcovi súd priznáva voči žalovanému nárok na náhradu trov odvolacieho konania v celom rozsahu.

o d ô v o d n e n i e :

1. Súd prvej inštancie uložil žalovanému povinnosť sumu 9.048,33 eur s úrokom z omeškania
vo výške 14,25 % zo sumy 8.371,54 eura od 04.12.2007 do zaplatenia a vo výške 9 % zo sumy 676,79
eura od 18.01.2010 do zaplatenia, vo zvyšku žalobu zamieta a žalobcovi a intervenientovi priznal nárok
na náhradu trov konania v rozsahu 80,38 %.
2. Rozhodol tak na základe vykonaného dokazovania k návrhu, ktorým žalobca žiadal zaviazať

žalovaného k povinnosti uhradiť mu v čase uzatvorenia kúpnej a lízingovej zmluvy vystupoval pod
obchodným menom B.O.F., a.s., Miletičova 1, Bratislava, odkúpil od žalovaného motorové vozidlo
Nissan Infinity IFX 35 kúpnou zmluvou č. 131538/1 zo dňa 04.12.2007a dal ho do nájmu lízingovou
zmluvou č. 131538 zo dňa 04.12.2007 vo forme finančného leasingu spoločnosti Ioan, s.r.o. Bratislava,
ktorá spoločnosť je v tomto spore intervenientom. Po niekoľkých dňoch užívania vozidla leasingový
nájomca zistil, že vozidlo nezodpovedá žalovaným uvádzaným vlastnostiam, preto ho dal skontrolovať
v značkovom servise v ktorom zistili, že prevodovka vozidla má iba jeden z dvoch náhonov a vyslovili

podozrenie, že strecha vozidla je neodborne zvarená, z toho dôvodu sa obrátil prostredníctvom
právneho zástupcu na žalovaného s reklamáciou vád motorového vozidla, a žiadal priznať zľavu vo
výške stanovenej súdnym znalcom Ing. Milanom Pajerským v posudku č. 69/2008 z 25.03.2008, ktorý
neodborné zásahy a existenciu vád vozidla potvrdil. Žalovaný nárok na zľavu z ceny odmietol
akceptovať, preto si žalobca uplatnil nárok voči žalovanému na zaplatenie sumy vo výške 9.606,90 eur
(289.419,- Sk), ktorá pozostáva z čiastky 8.371,54 eur /252.201,- Sk /, ako zľava podľa znaleckého

posudku, z nákladov na vypracovanie znaleckého posudku 139,41 eur, /4.200,- Sk ,/ odplata
uhradená servisu za posúdenie závad podľa faktúry č. 92800237 vo výške 558,62 eur / 16.829,- Sk /
a faktúry č. 92800677 na sumu 537,38 eur / 16.189,- Sk/. Poškodeným konaním žalovaného je jelízingový nájomca, tak tento vstúpil do konania ako intervenient / v tom čase ako vedľajší účastník/.
V priebehu konania žalobca rozšíril žalobu a žiadal, aby súd zaviazal žalovaného na zaplatenie sumy
10.032,89 eura so 14,25% úrokmi z omeškania od 04.12.2007 do zaplatenia.

3.Žalovanýnamietalnedostatokaktívnejlegitimáciežalobcu,pretožiadalžalobuzamietnuť.Poukazoval
na to, že kúpnu zmluvu uzatvoril dňa 03.12.2007 so spoločnosťou Ioan, s.r.o., s ktorou sa dohodol,
že kúpna cena bude financovaná leasingom. Motorové vozidlo bolo prevzaté v bezchybnom stave,
kupujúci bol s technickým stavom vozidla oboznámený, vyskúšal ho a nemal žiadne výhrady, pričom bol

na nedostatky súvisiace s pohonom kolies upozornený, napriek tomu prejavil o kúpu vozidla záujem.
Vozidlo pred predajom bolo v autorizovanom servise, a kupujúci v čase uzatvorenia kúpnej zmluvy vedel
o vade prevodov, nejde o vady, ktoré by sa objavili až po kúpe vozidla a v kúpnej zmluve kupujúci
prehlásil, že so stavom kupovanej veci je oboznámený.

4. Vo veci bolo rozhodnuté súdom prvej inštancie rozsudkom č.k. 13Cb/207/2009-292 zo dňa

25.02.2013, ktorým súd návrhu vyhovel, ale ktoré rozhodnutie bolo na základe odvolania žalovaného
rozhodnutím odvolacieho súdu č.k. 21Cob/125/2013-389 zo dňa 31.03.2014 zrušené a vec bola vrátená
na ďalšie konanie. Odvolací súd sa s aktívnou legitimáciou žalobcu stotožnil, k čomu vzal do úvahy, že
počas doby leasingu síce bolo vozidlo vo vlastníctve žalobcu ako prenajímateľa, ale leasingový nájomca
podľa Lízingovej zmluvy v spojení so Všeobecnými zmluvnými podmienkami lízingu /č.l. 75/ prevzal

na seba práva a povinnosti súvisiace s uplatňovaním vád z predmetu lízingu a bol prenajímateľom
splnomocnený k takýmto úkonom. Z dôvodu nepreskúmateľnosti právneho posúdenia veci, keď súd
priznal žalobcovi plnenie titulom škody, dal do pozornosti právnu úpravu uvedenú v § 440
ods. 4 Obchod. zák. a uložil prvoinštančnému súdu, aby sa s nárokom z hľadiska právnej kvalifikácie
zrozumiteľne vyporiadal.

5. V poradí druhým rozsudkom č.k. 13Cb/207/2009-502 zo dňa 21.05.2015 prvoinštančný súd žalobcu
zamietol z dôvodu, že počas konania žalobca zmenil nárok na náhradu škody a uplatňoval si zľavu z
kúpnej ceny, ktorú skutočnosť prvoinštančný súd vyhodnotil ako zmenu žaloby a po aplikovaní námietky
premlčania takýto nárok nemohol priznať. Odvolací súd uznesením č.k. 21Cob/94/2015-537 zo dňa

31.02.2016 i toto rozhodnutie zrušil a skonštatoval, že prejavom žalobcu nedošlo v danom prípade k
žiadnej zmene žaloby, s ktorou by sa spájal začiatok novej premlčacej doby opodstatňujúci zamietnutie
návrhu, dal do pozornosti prvoinštančnému súdu, aby zaujal právny názor k požiadavke
žalobcu na zľavu z kúpnej ceny, ktorú si preukázateľne uplatnil ešte pred podaním žaloby v súbehu s
nárokom na náhradu škody a na základe týchto skutočností vo veci rozhodol.

6. Prvoinštančný súd na základe pokynov a právneho názoru odvolacie súdu vo veci vykonal
dokazovanie z ktorého mal preukázané, že medzi žalovaným ako predávajúcim a intervenientom
vystupujúcim v tomto konaní na strane žalobcu, bola uzatvorená kúpna zmluva, ktorá ale bola už v
predchádzajúcom, v poradí prvom rozhodnutí prvoinštančného súdu vyhodnotená ako neplatná pre

neurčitosť a nedostatok vážnosti a zrozumiteľnosti s poukazom na § 37 ods. 1 Obč. zák. Následne
bola dňa 04.12.2007 uzatvorená kúpna zmluva medzi žalobcom a žalovaným, kedy žalobca vystupoval
ako kupujúci, ktorý následne predmetné vozidlo poskytol formou finančného leasingu intervenientovi,
ktorý ho od predávajúceho dňa 05.12.2007 prevzal. Medzi intervenientom a žalobcom bola uzatvorená
zmluva, označená ako Lízingová zmluva č. 131538, ktorej súčasťou sú i Všeobecné zmluvné

podmienky, ktorými boli bližšie upravené práva a povinnosti nájomcu, ktorý mal od prenajímateľa
predmetu leasingu udelené plnomocenstvo na k uplatneniu nárokov z vád priamo u žalovaného. Žalobca
je ale vlastníkom prenajatého motorového vozidla a tým je pre podanie žaloby aktívne legitimovaný.
Intervenient na základe oprávnenia, ktoré mu zveril leasingový prenajímateľ mohol len reklamovať vady
na motorovom vozidle, čo sa stalo listom zo dňa 25.01.2008 (č.l. 17) priamo voči žalovanému, ktorého

žiadal o poskytnutie zľavy minimálne vo výške 7.772,10 eur. Súd prvej inštancie dospel k záveru, že
nárok z vád na zľavu z kúpnej ceny bol riadne u žalovaného uplatnený, pričom je možné tento žiadať tak
pri podstatnom ako i nepodstatnom porušení zmluvy , pričom vytýkané vady zjavne mali vplyv na jazdné
schopnosti motorového vozidla. Prvoinštančný súd sa zaoberal i obsahom kúpnej zmluvy a jej článkom
VI - Vady predmetu kúpy vozidla, v ktorom predávajúci žalovaný prehlásil, že predmet kúpy nemá žiadne

vady, ale znalec Ing. Svetlík zistil, že žalobcom uvádzané vady existovali už v čase predaja vozidla .

7. Žalovaný uvádzal, že konateľ leasingového nájomcu, v tomto konaní intervenient, ktorý vozidlo
preberal, vedel o vadách vozidla, pretože ich vozidlo v čase prechodu nebezpečenstva škody na tovarena kupujúceho malo. Uvedené súd vyhodnotil ako nedôvodnú obranu, pretože v článku VI/1 kúpnej
zmluvy predávajúci jednoznačne prehlásil, že vozidlo nemá žiadne vady.
8. Súd prvej inštancie sa zaoberal samotnou podstatou návrhu spočívajúcou v nároku na zľavu z kúpnej

ceny, kedy je kupujúci oprávnený požadovať jej vrátenie podľa § 439 ods. 1,2 Obchod. zák. a
túto priznal vo výške 8.371,56 eur, určenej podľa znaleckého posudku vyhotoveného Ing. Pajerským -
zníženie ceny vozidla v dôsledku nefunkčnej prevodovky 207.201,- Sk a k tomu 5 % z jeho všeobecnej
hodnoty pri kúpe z dôvodu neodborne zvarenej strechy, čo je celkom 8.371,54 eur. Listom zo dňa
25.01.2008 uplatnil nárok na zľavu z kúpnej ceny vo výške „minimálne 7.772,10 eur“, ale v

takto uvedená výška zľavy nie je pre určenie primeranej zľavy z kúpnej ceny a jej priznanie podľa zákona
významná. Záväzná je len voľba nároku z vád, ktorá je týmto listom bola jednoznačne daná a uplatnená.
Obchodný zákonník ani výslovne neupravuje formu oznámenie o vadách, jedná sa o právny úkon, ktorý
musí spĺňať predpoklady určitosti a v oznámení je potrebné vady popísať alebo aspoň uviesť, ako sa
prejavujú, čo v danom prípade bolo splnené.
9. Okrem zľavy z kúpnej ceny si uplatnil žalobca aj nárok na náhradu škody, ktorá mu vznikla v dôsledku

vypracovania znaleckého posudku vo výške 139,41 eur, / 4.200,- Sk /, za služby servisu pri posúdení
závad v sume 558,62 eur a /16.829,- Sk / a 537,38 eur /16.189,- Sk / . Tento nárok prvoinštančný
súd podradil pod ust. § 440 ods. 2 Obchod. zák a priznal žalobcovi náklady vynaložené na znalecký
posudok 139,41 eur (zaplatené dňa 28.03.2008) a náklady vynaložené za posúdenie technického
stavu vozidla vo výške faktúry č. 92800677 zo dňa 07.03.2008v sume 537,38 eura (16.189,- Sk),

ktorých vynaloženie súviselo s posúdením závad na vozidle, ktoré boli podstatné a
potrebné pre znalecké posúdenie. Súd však nepriznal ako dôvodné náklady na posúdenie závad vozidla
autorizovaným servisom v zmysle faktúry č. 92800237 zo dňa 16.01.2008 vo výške 16.829,-
Sk, ktoré považoval za duplicitné a ktoré nie všetky súviseli s reklamovanými vadami. Prvoinštančný
súd tak žalobe vyhovel v časti o zaplatenie sumy 9.048,33 eur, ktorú sumu predstavuje zľava z kúpnej

ceny vo výške 8.371,54 eur a náhrady škody vzniknutá v príčinnej súvislosti s reklamovanými vadami
vo výške 676,79 eura, v ostatnej časti súd nárok zamietol.
10. Súd priznal žalobcovi i úrok z omeškania v sadzbe 14,25% ročne s prihliadnutím na základnú
úrokovú sadzbu NBS od 25.04.2007 do 28.10.2008 / 4,25 % + 10 % / zo zľavy z kúpnej ceny 8.371,54
eur od 04.12.2007, s poukazom na § 439 ods. 2 Obchod. zák. , úrok z omeškania podľa

§ 369 ods. 1 Obchod. zák. v znení účinnom od 15.01.2009 do 31.01.2013 v spojení s § 3 nariadenia
vlády č. 87/95 Z.z. v znení účinnom od 01.01.2009 do 31.01.2013 vo výške 9 % ročne (t.j. základná
úroková sadzba ECB od 13.05.2009 do 12.04.2011 je 1 % + 8 %) zo sumy 676,79 eur ako náhrady
škody spočívajúcej vo vynaložených nákladoch od 18.01.2010, t.j. 30 dní odo dňa doručenia žaloby
žalovanému 18.12.2009) do zaplatenia.

11. Z hľadiska právneho posúdenia veci prvoinštančný súd aplikoval právu úpravu uvedenú v § 38 ods.
1 Obč. zák. pri posúdení platnosti kúpnej zmluvy uzatvorenej medzi žalovaným a intervenientom, ust.
§ 409, § 420, § 422, § 424, § 425, § 436, § 437, § 439, § 440, § 373, § 374, § 378 a § 379, §
380 Obchod. zák., ktoré aplikoval pri posúdení nároku z vád tovaru a na náhradu .

12. O nároku na náhradu trov konania rozhodol podľa § 255 ods.2 C.s.p a žalobcovi priznal náhradu
trov konania v rozsahu 80,38 %, keď úspech žalobcu predstavuje 90,19 % vzhľadom k tomu, že sa
žalobou domáhal zaplatenia sumy 10.032,89 eur s prísl., úspešný bol do výšky 9.048,33 eur, oproti čomu
tak úspech žalovaného predstavuje 9,81 %. Po ich vzájomnom odpočítaní je úspech žalobcu 80,38 %

(90,19 % - 9,81 %) a v rovnakom rozsahu priznal nárok na náhradu trov aj intervenientovi, ktorý má v
konaní rovnaké práva a povinnosti ako účastník, z čoho možno vyvodiť jeho právo na
náhradu trov konania, kam patrí i náhrada trov právneho zastúpenia. Civilný sporový poriadok účinný
od 01.07.2016, ktorý platí aj na konania začaté predo dňom nadobudnutia jeho účinnosti ustanovuje, že
náhradu trov konania prizná súd strane, ale v danom prípade má súd za to, že nepriznanie náhrady trov

konania intervenientovi by bolo v rozpore s Čl. 3 Základných princípov Civilného sporového poriadku. O
výške náhrady trov konania súd rozhodne po právoplatnosti tohto rozsudku samostatným uznesením,
ktoré vydá súdny úradník.

13. Proti rozsudku súdu prvej inštancie v časti rozhodnutia o trovách konania podal žalobca odvolanie a

žiadal,abyodvolacísúdrozhodnutiezmenilapriznalmunároksúčasnesintervenientomnanáhradutrov
vrozsahu90,19%. Vodvolacíchdôvodochuviedol,ževýpočet,nazákladektoréhodospelprvoinštančný
súd k záveru, že mu prislúcha nárok na náhradu trov konania v rozsahu 80,38% je nesprávny, neúspech
žalobcu v rozsahu 9,81% je zohľadnený v jeho úspechu 90,19% z celkových 100%, preto nemôže byťduplicitne odrátavaný ešte od 90,19%, inak by to znamenalo, že je takýto výpočet v rozpore s princípmi
matematiky, nakoľko by ich súčet nedával celkových 100%.

14. Proti rozhodnutiu prvoinštančného súdu podal odvolanie i žalovaný voči časti výroku, ktorým mu
bola uložená povinnosť plniť. V odvolaní uviedol, že prvoinštančný súd dospel na základe vykonaných
dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam a rozhodnutie vychádza z nesprávneho právneho
posúdenia veci. Trval na tom, že žalobca pred podaním žaloby nepreukázal, že by u žalovaného vady
vozidla riadne reklamoval, preto mu ani nevzniklo právo na podanie žaloby a jej prostredníctvom sa

domáhať nároku vzniknutého titulom vád predaného vozidla. Žalobca sa domáha zaplatenia škody, ako
je uvedené i v petite návrhu, pričom žalobcovi žiadna škoda nevznikla, jeho majetok sa nezmenšil, a
tak nemá ani právny titul na podanie takejto žaloby. Ak by zaplatil žalovaný žalobcovi sumu, ku ktorej
ho prvoinštančný súd zaviazal, vzniklo by žalobcovi bezdôvodné obohatenie, pretože intervenient -
leasingový nájomca už pravdepodobne zaplatil celú cenu vozidla, a teda leasingový prenájom skončil.
Žalobca svoju argumentáciu, podľa ktorej už nežiada náhradu škody, ale neustále uvádzal, že mal na

mysli zľavu z vadného plnenia zmenil až listom zo dňa 10.02.2015.

15. K odvolaniu žalovaného sa vyjadril intervenient v podaní zo dňa 05.09.2017 a žiadal priznať nárok
na náhradu trov odvolacieho konania. Rozhodnutie označil za vecne správne a žiadal ho potvrdiť. So
všetkými odvolacími argumentami sa už prvoinštančný súd v predchádzajúcich rozhodnutiach ako i v

končenom rozsudku podrobne vyporiadal, zaujal stanovisko k aktívnej legitimácie žalobcu v spojení s
intervenientom, ktorý preukázateľné vady motorového vozidla reklamoval, žalovaný však nereagoval,
preto žalobca ako vlastník využil svoje práva a uplatnil si nárok na zľavu súdnou cestou. Legitimácia
žalobcu je tak bez pochyby daná. V súvislosti s premlčaním nároku poukázal žalobca na právny názor,
ktorý bol vyslovený už odvolacím súdom v tomto konaní a podľa ktorého išlo len o právnu kvalifikáciu

nároku, pri ktorej sa skutkový dej nemenil a naviac, právna kvalifikácia nemusí byť účastníkov vôbec
uvádzaná.

16. Dňa 11.09.2017 bolo súdu doručené vyjadrenie žalobcu, ktorý žiadal rozhodnutie prvoinštančného
súdu potvrdiť s tým, že v časti rozhodnutia o nároku na náhradu trov konania žiadal, aby odvolací súd

rozhodol v zmysle ním podaného odvolania.

17. Vyjadrenie žalobcu a vyjadrenie intervenienta k odvolaniu žalovaného bolo doručené žalovanému
s výzvou na podanie odvolacej repliky. Žalovaný výzvu prevzal, odvolaciu repliku nepodal a nevyjadril
sa ani k odvolaniu žalobcu voči rozhodnutiu o nároku na náhradu trov konania .

18. Krajský súd v Trnave ako súd odvolací (§ 34 C.s.p.) po zistení, že odvolania proti rozhodnutiu boli
podané včas (§ 362 ods. 1 C.s.p.), oprávnenými osobami (§ 359 O.s.p.), proti rozhodnutiu, proti ktorému
je odvolanie prípustné z dôvodu, že neboli splnené podmienky na vydanie takéhoto rozhodnutia, po
skonštatovaní, že odvolania majú zákonom predpísané náležitosti (§ 363 C.s.p.) a že odvolatelia použili

zákonom prípustné odvolacie dôvody (§ 365 ods. 1 písm. a) C.s.p.), preskúmal napadnuté rozhodnutie
vychádzajúczoskutkovéhostavuzistenéhosúdomprvejinštanciebezpotrebyzopakovaniačidoplnenia
dokazovania (§ 383 a § 384 C.s.p.), postupom bez nariadenia odvolacieho pojednávania (§ 385
ods. 1 C.s.p. ) a dospel k záveru, že rozhodnutie súdu prvej inštancie je správne a je ho
potrebné podľa § 387 ods.1 C.s.p. potvrdiť.

19. Podľa § 219 ods. 3 C.s.p. miesto a čas verejného vyhlásenia rozsudku súd oznámil na úradnej tabuli
súdu a na webovej stránke v lehote najmenej 5 dní pred jeho vyhlásením. Elektronicky stranám miesto
a čas verejného vyhlásenia rozsudku odvolací súd neoznámil, pretože strany o to nepožiadali.

20. Podľa § 387 C.s.p.

(1) Odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie potvrdí, ak je vo výroku vecne správne.

(2) Ak sa odvolací súd v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením napadnutého rozhodnutia, môže sa

v odôvodnení obmedziť len na skonštatovanie správnosti dôvodov napadnutého rozhodnutia, prípadne
doplniť na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia ďalšie dôvody.(3) Odvolací súd sa v odôvodnení musí zaoberať aj podstatnými vyjadreniami strán prednesenými v
konaní na súde prvej inštancie, ak sa s nimi nevysporiadal v odôvodnení rozhodnutia súd prvej inštancie.
Odvolací súd sa musí v odôvodnení vysporiadať s podstatnými tvrdeniami uvedenými

v odvolaní.

21. Odvolací súd po preskúmaní veci konštatuje, že súd prvej inštancie sa vyporiadal so všetkými
rozhodujúcimi skutočnosťami, jeho myšlienkový postup bol v odôvodnení dostatočne vysvetlený a to s
poukazom na výsledky vykonaného dokazovania a zistené rozhodujúce skutočnosti a tiež i s poukazom

na prijaté závery. Súd prvej inštancie vysvetlil, z akých skutkových zistení vychádzal, akú právnu
normu a v akých dôvodov aplikoval a ako ju interpretoval. Podľa názoru odvolacieho súdu dal súd prvej
inštancie odpoveď na všetky rozhodujúce argumenty podstatné pre rozhodnutie vo veci samej, pričom
nie je úlohou súdu zaoberať sa všetkými námietkami, ktoré v priebehu konania účastníci uplatnia a dať
na ne odpoveď. Súd sa zaoberá len skutočnosťami, ktoré sú pre rozhodnutie vo veci kľúčové (ÚS
SR sp. zn. II.US 410/06), pričom to, čo je kľúčové pre rozhodnutie vo veci určuje súd a nie účastník

konania.

22. Odvolanie podané žalobcom smerovalo len proti rozhodnutiu o nároku na náhradu trov konania,
pri ktorom prvoinštančný súd aplikoval ust. § 255 ods.2 C.s.p. , na ktoré poukázal a podľa ktorého
postupoval.Nadoplneniesprávnostiodvolacísúduvádza,že nárokvznikánazákladejednoduchého

výpočtu , pri ktorom sa berie do úvahy úspech účastníka konania, ktorému vzniká povinnosť na náhradu
trov, ktorý sa odpočíta od úspechu účastníka, ktorému vzniká právo na náhradu trov a až takto určený
výsledok zakladá pomerný nárok na náhradu trov účelne vynaložených. Súd prvej inštancie správne
postupoval, keď nárok na náhradu trov konania určil z pomeru úspechu žalobcu vo veci samej, ktorý sa
znížil o časť jeho neúspechu, ako podrobne vysvetlil s poukazom na výpočet. Odvolací súd ale vzhľadom

na skutočnosť, že žalobca je zastúpený právnym zástupcom považuje za prekvapujúce podané
odvolanie voči spôsobu výpočtu nároku na náhradu trov konania a vyslovený názor odvolávajúceho
sa žalobcu, podľa ktorého je takto určený pomer úspechu a neúspechu a výsledný úspech rozporný s
princípmi matematiky. Za úspech žalobcu možno považovať iba rozdiel vzniknutý medzi jeho úspechom
a úspechom žalovaného.

Ak účastník nemal plný úspech vo veci, vždy má čiastočný úspech vo veci, t. j. každý účastník (žalobca
i žalovaný ) je z časti úspešný a z časti neúspešný. Pomer rozdelenia nároku na náhradu trov konania
zodpovedá pomeru víťazstva účastníka vo veci samej zníženého o pomernú časť jeho
neúspechu, čo nie je v žiadnom rozpore s matematickými princípmi. Odvolací súd tak odvolanie žalobcu
považuje za nedôvodné a rozhodnutie v tejto časti podľa § 387 C.s.p. ako správne potvrdzuje.

23. Žalovaným podané odvolanie je založené na ust. § 365 ods. 1 písm. f/ a h/ C.s.p..

24. Odvolací argument založený na ust. § 365 ods.1 písm. f/ C.s.p. znamená, že súd prvej inštancie
dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam a teda sa týka nedostatkov

v zisťovaní skutkového stavu veci súdom spočívajúcich v tom, že skutkové zistenie, ktoré boli podkladom
pre rozhodnutie sú nesprávne. Uvedené znamená, že musí ísť o také skutkové zistenie, na základe
ktorého súd vec posúdil po právnej stránke nesprávne, nemá oporu vo vykonanom dokazovaní,
v dôsledku čoho je nesprávny a chybný súdom vyslovený právny názor a skutkové zistenie tak
nezodpovedá vykonaným dôkazom, súd vzal do úvahy skutočnosti, ktoré z vykonaných dôkazov

nevyplynuli,aleborozhodujúceskutočnosti,ktorébolivykonanýmidôkazmivykonanéopomenul,napriek
tomu, že vyšli najavo. Nesprávne skutkové zistenia sú i také, ktoré súd založí na chybnom hodnotení
dôkazov, čím nastane logický rozpor v ich hodnotení z hľadiska zákonnosti, pravdivosti, prípadne i
dôležitosti.

25. Pre odvolací dôvod uvedený v § 365 ods. 1 písm. h/ C.s.p. platí, že rozhodnutie súdu prvej inštancie
vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. Právnym posúdením je činnosť súdu, pri ktorej
aplikuje konkrétnu právnu normu na zistený skutkový stav, vyvodzuje zo skutkového zistenia práva
a povinnosti, ktoré majú strany sporu podľa príslušného právneho predpisu a nesprávnym právnym
posúdenímvecijeomylsúdupriaplikáciiprávanazistenýskutkovýstav.Onesprávnuaplikáciuprávnych

predpisov ide vtedy, ak súd nepoužil správny právny predpis alebo, ak síce použil správny právny
predpis, ale ho nesprávne interpretoval alebo ak zo správnych skutkových záverov vyvodil nesprávne
právne závery.26. Odvolací súd má za to, že súd prvej inštancie venoval dostatok pozornosti všetkým skutkovým
zisteniam, aplikoval správnu právnu normu, rešpektoval pokyny odvolacieho súdu vyslovené v
rozhodnutiach, ktorými boli predchádzajúce rozhodnutia prvoinštančného súdu zrušené a vo veci

rozhodol na základe relevantných skutkových zistení pri aplikovaní správnej právnej normy.

27. Odvolávajúci sa žalovaný zdôrazňuje predovšetkým absenciu riadneho reklamovania vád vozidla
žalovaným, v dôsledku čoho mu nemohol vzniknúť ani nárok z vád predaného vozidla. K uvedenému
odvolací súd opakovane ako už vo svojom predchádzajúcom zrušujúcom rozhodnutí skonštatoval, že

nárok na zľavu z kúpnej ceny voči žalovanému ako predávajúcemu uplatňoval leasingový nájomca,
ktorý bol k tomu úkonu oprávnený a splnomocnený v súlade so Všeobecnými zmluvnými podmienkami
lízingu, čl. 2/c, ktoré tvoria prílohu č. 1 LZ č. 131538 (č.l.75), a ktorý, v tomto spore ako intervenient
v liste zo dňa 23.01.2008 (č.l. 17) reklamoval vady a uplatnil si voči žalovanému ako predávajúcemu
zľavu z kúpnej ceny. Už v tomto liste poukázal na to, že bol k tomuto úkonu splnomocnený leasingovou
spoločnosťou,ktorávystupovalaakokupujúcivočipredávajúcemu.Uvedenéskutočnostitakpreukazujú,

že k reklamácii zo strany kupujúceho došlo a to intervenientom, na ktorého preniesol kupujúci práva
a povinnosti pri uplatňovaní vád predmetu kúpy, čím bolo práve preukázané, že reklamáciu vykonanú
intervenientom je potrebné hodnotiť ako reklamáciu vykonanú v mene kupujúceho žalobcu, preto takáto
odvolacia námietka neobstojí. Okrem toho aj v čl. IV/1 Kúpnej zmluvy, ktorá bola uzatvorená medzi
žalobcom a žalovaným je uvedené, že „lízingový nájomca bude splnomocnený v mene kupujúceho

uplatňovať nároky zo záruky a z vád predmetu kúpy, “ preto opakovaná obrana žalovaného na
nedostatky reklamácie, ktorú mal vykonať žalobca a teda nie leasingový nájomca vyznieva zmätočne
a nepresvedčivo.

28. K nesprávnemu právnemu posúdeniu vzhľadom k tomu, že žalobca nárok označil za náhradu škody

odvolací súd uvádza, že už v liste zo dňa 25.01.2008, ktorým bola vada reklamovaná, bol jednoznačne
a výslovne vymedzený i nárok na zľavu z kúpnej ceny. Niet pochybnosti ani o tom, že žalovaný vady
tovaru a uplatnený nárok na poskytnutie zľavy z kúpnej ceny neuznal a bránil sa v konaní tvrdením,
že kupujúci o nedostatkoch predávaného vozidla vedel. Kúpna zmluva ale neobsahuje žiadne údaje
či informácie, z ktorých by bolo možné vyvodiť, že predmet predaja má vady, na ktoré bol kupujúci

upozornený. Z hľadiska predmetu žaloby, ktorá je nárokom na zľavu z kúpnej ceny je irelevantné, kto je
v súčasnosti vlastníkom predmetu predaja, pričom odvolací súd poukazuje na to, že pôvodný leasingový
nájomca, kedy sa predpokladá, že sa stal následne vlastníkom motorového vozidla vystupuje v tomto
konaní ako intervenient, teda má vedomosť o tom, že zľava z kúpnej ceny je žalobcovi priznaná.

29. K otázke a povinnosti právneho posúdenia veci je v súčasnosti už rozsiahla judikatúra, ktorá
odkazuje na princíp „iura novit curia“, a podľa ktorého nie je povinnosťou strany sporu uvádzať správnu
právnu kvalifikáciu nároku a právna kvalifikácia nie je ani zmenou žaloby, ak vychádza z nezmenených
skutkových zistení, ako je tomu v tomto konaní.
V súvislosti s právnym posúdením žalovaného plnenia odvolací súd poukazuje na to, že žalobca

jednoznačne v skutkových okolnostiach popísal opodstatnenosť svojho nároku, na základe akých
skutočností vznikol a ako pri jeho uplatňovaní postupoval a skutočnosť, že v žalobe uvádza, že žiada
plnenie ako náhradu škody nie je dôvodom, pre ktorý by pri takomto skutkovom popise deja nemal
byť úspešný. Žalobca nárok jednoznačne skutkovo vymedzil, výšku peňažného požadovaného plnenia
konkretizoval a uviedol, pričom právnu charakteristiku opísaného skutkového deja nie je potrebné v

návrhu uvádzať. Súd pri svojom právnom posúdení veci nie je právnym názorom účastníkom viazaný
(NS ČR sp.zn. 22Cdo/2237/2013, NS SR sp.zn. 5Cdo/196/2009), a je povinný posúdiť vec podľa tých
právnych noriem, ktoré na tvrdený a súdom zistených skutkový stav dopadajú, pretože práve právna
kvalifikácia je výlučne vecou súdu. Pre úspech účastníka je potrebné, aby ním tvrdené skutočnosti
bolo možné podriadiť pod hypotézu niektorej právnej normy. Zároveň obsah spisu vylučuje i tvrdenie

odvolávajúceho sa žalovaného, že žalobca argumentáciu a právne dôvody žaloby zmenil až v liste zo
dňa 10.02.2015, k čomu si žalovaný uplatnil námietku premlčania. Odvolací súd uvádza, že už z dôkazu,
ktorým je list zo dňa 25.01.2008 označený ako reklamácia vád jednoznačne vyplýva, že si žalobca
uplatňuje nárok na zľavu z ceny a následne skutkové zistenia prvoinštančný súd podradil pod správnu
právnu normu.

30. Žalobca si okrem nároku na zľavu uplatnil i nárok na náhradu škody, ktorá mu v súvislosti s
uplatňovaným nárokom na zľavu kúpnej ceny vznikla, a ktorú prvoinštančný súd tiež správne skutkovovymedzil a právne kvalifikoval ako škodu vzniknutú v dôsledku uplatneného nároku na zľavu z kúpnej
ceny, k čomu odvolateľ neuviedol žiadne odvolacie argumenty .

31. Odvolacie dôvody, na ktoré poukazoval žalovaný sú tak v celom rozsahu neopodstatnené, na
základe čoho odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie ako vecne správny podľa § 387 ods. 1 C.s.p.
i v častiach , ktoré boli napadnuté odvolaniami potvrdil.

32. O nároku na náhradu trov odvolacieho konania odvolací súd rozhodol podľa § 396 ods.

1 v spojení s § 262 ods. 1 C.s.p. tak, že v odvolacom konaní úspešnému žalobcovi a intervenientovi
priznal nárok na náhradu trov odvolacieho konania voči žalovanému v celom rozsahu, o výške ktorých
rozhodne súd prvej inštancie (§ 262 ods. 2 C.s.p.).

Senátom konajúceho súdu bolo toto rozhodnutie prijaté v pomere hlasov 3:0.

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu je dovolanie prípustné ak to zákon pripúšťa.
Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa
konanie končí, ak
a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,
b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu,

c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný
zástupca alebo procesný opatrovník,
d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie,
e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo
f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné

práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 C.s.p.).
Dovolanie je podľa § 421 C.s.p. prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo
alebo zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia
právnej otázky,
a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu,

b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo
c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne (§ 421 ods. 1 C.s.p.).
Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti
uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n) (§ 421 ods. 2 C.s.p.).
Dovolanie podľa § 421 ods. 1 C.s.p. nie je prípustné, ak

a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy;
na príslušenstvo sa neprihliada,
b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany
neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada,
c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvom pohľadávky a výška príslušenstva v čase

začatia dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b) (§ 422 ods. 1 C.s.p. ).
Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby
na súde prvej inštancie (§ 422 ods. 2 C.s.p.).
Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné (§ 423 C.s.p.).
Dovolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané (§ 424 C.s.p.).

Dovolanie môže podať intervenient, ak spolu so stranou, na ktorej vystupoval, tvoril nerozlučné
spoločenstvo podľa § 77 (§ 425 C.s.p.).
Prokurátor môže podať dovolanie, ak sa konanie začalo jeho žalobou alebo ak do konania vstúpil (§
426 C.s.p.).
Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu

oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie,
lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1
C.s.p.).
Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom
súde (§ 427 ods. 2 C.s.p.).V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 C.s.p.).

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 C.s.p.).
Povinnosť podľa ods. 1 neplatí, ak je
a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,
b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské

právnické vzdelanie druhého stupňa,
c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený
osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa
predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a
ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa
(§ 429 ods. 2 C.s.p.).

Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže dovolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie
dovolania (§ 430 C.s.p.).
Dovolanie prípustné podľa § 420 C.s.p. možno odôvodniť iba tým, že v konaní došlo k vade uvedenej
v tomto ustanovení (§ 431 ods. 1 C.s.p.).
Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie, v čom spočíva táto vada (§ 431 ods. 2 C.s.p.).

Dovolanie prípustné podľa § 421 C.s.p. možno odôvodniť iba tým, že rozhodnutie spočíva v nesprávnom
právnom posúdení veci (§ 432 ods. 1 C.s.p.).
Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie právne posúdenie veci, ktoré pokladá za nesprávne,
a uvedie, v čom spočíva nesprávnosť tohto právneho posúdenia (§ 432 ods. 2 C.s.p.).
Dovolací dôvod nemožno vymedziť tak, že dovolateľ poukáže na svoje podania pred súdom prevej

inštancie alebo pred odvolacím súdom (§ 433 C.s.p.).
Dovolacie dôvody možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie dovolania (§ 434 C.s.p.).
V dovolaní nemožno uplatňovať nové prostriedky procesného útoku a prostriedky procesnej obrany
okrem skutočností a dôkazov na preukázanie prípustnosti a včasnosti podaného dovolania (§ 435
C.s.p.).