Rozsudok ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Judgement was issued on Tuesday, March 5, 2019

Súd: Okresný súd Trenčín
Spisová značka: 17C/2/2018

Identifikačné číslo súdneho spisu: 3118200367
Dátum vydania rozhodnutia: 05. 03. 2019
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Erik Kačmár

ECLI: ECLI:SK:OSTN:2019:3118200367.2

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Trenčín v spore žalobcu: A. O., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom C. F. XXX, zastúpený

zástupcom: Prosman a Pavlovič advokátska kancelária s.r.o., so sídlom Trnave, ul. Hlavná 31, proti
žalovaným: 1. Obec Adamovské Kochanovce, IČO: 00311405, so sídlom Adamovské Kochanovce 268,
zastúpený JUDr. Andrejom Opetom, advokátom so sídlom v Trenčíne, ul. Hroznová 2318, 2. COOP
Jednota Trenčín, spotrebné družstvo, so sídlom v Trenčíne, Mierové námestie 19, IČO: XXXXXXXX,
zastúpený JUDr. Jánom Martákom, advokátom so sídlom Horné Srnie 362, o obnovu konania, sudcom
JUDr. Erikom Kačmárom, takto

r o z h o d o l :

I. Súd žalobu z a m i e t a .

II. Žalovanému v 1. rade súd p r i z n á v a proti žalobcovi náhradu trov konania v plnom rozsahu.

III. Žalovanému v 2. rade súd p r i z n á v a proti žalobcovi náhradu trov konania v plnom rozsahu.

o d ô v o d n e n i e :

1.1 Dňa 12.01.2018 bola Okresnému súdu Trenčín doručená žaloba žalobcu, ktorou sa proti
žalovaným domáha, aby súd povolil obnovu konania vedeného pred Okresným súdom Trenčín pod
sp. zn. 20C/150/2006 v spojení s konaním vedeným pred Krajským súdom v Trenčíne pod sp. zn.
17Co/959/2014.

1.2 Žalobu odôvodnil tým, že žalobu podáva v zákonnej lehote troch rokov odo dňa právoplatnosti
napadnutého rozhodnutia, a súčasne v subjektívnej lehote troch mesiacov odo dňa, odkedy sa žalobca
oboznámil s novým dôkazom zakladajúcim dôvod na obnovu konania. Žaloba na obnovu konania voči
vyššie uvedenému rozhodnutiu je prípustná, nakoľko zmenu napadnutého rozhodnutia nie je možné
docieliť pomocou riadneho alebo mimoriadneho opravného prostriedku (zmenu nie je možné docieliť
inak). Napáda uvedený rozsudok Okresného súdu Trenčín v spojení s uvedeným rozsudkom Krajského

súdu v Trenčíne, ktorý nadobudol právoplatnosť dňom 12.01.2015 a vykonateľnosť dňom 16.01.2015,
v celom rozsahu. Túto žalobu podáva z dôvodu, že je tu dôkaz týkajúci sa strán a predmetu pôvodného
konania, ktorý žalobca bez svojej viny nemohol použiť v pôvodnom konaní a súčasne z dôvodu,
že možno vykonať dôkaz, ktorý sa nemohol vykonať v pôvodnom konaní, pričom tento dôkaz môže
privodiť pre žalobcu priaznivejšie rozhodnutie vo veci. Žalobca podal voči žalovanému v prvom rade a
žalovanému v druhom rade na Okresný súd Trenčín žalobu o určenie neplatnosti kúpnej zmluvy (žaloba
zo dňa 11.07.2006). Kúpna zmluva bola uzavretá medzi žalovaným v druhom rade ako predávajúcim a

žalovaným v prvom rade ako kupujúcim dňa 11.05.1999. Predmetom kúpnej zmluvy boli nehnuteľnosti,
a to: parcela registra „C“, parcelné číslo 2, o výmere XXX m2, zastavaná plocha a nádvorie a stavba so
súpisnýmčíslomXXX,pohostinstvoabyt,postavenánaparceleč.2,obenehnuteľnostinachádzajúcesa
v katastrálnom území C. F., zapísané na LV č. 1. B. sa domáhal vyslovenia neplatnosti vyššie uvedenejkúpnej zmluvy titulom porušenia zákonného predkupného práva v zmysle § 16 ods. 4 v spojení s § 24
zákona č. 182/1993 Z. z. o vlastníctve bytov a nebytových priestorov. Žalobca v predmetnej veci naplnil
dispozíciu vyššie citovaného ustanovenia zákona, nakoľko žalobca od roku 1995 bol a v súčasnosti

aj naďalej je nájomcom nebytového priestoru, a to na základe Nájomnej zmluvy zo dňa 24.01.1995,
uzavretej medzi žalobcom ako nájomcom a žalovaným v druhom rade ako prenajímateľom, a následne
na základe nájomnej zmluvy uzavretej so súčasným vlastníkom nebytových priestorov (žalovaným v
prvom rade). Nájomný vzťah existoval aj v čase uzavretia spornej kúpnej zmluvy. Predmetom nájomnej
zmluvy bol nebytový priestor - POHOSTINSTVO, ktoré sa nachádzalo v stavbe so súpisným číslom

XXX na p.č. X v katastrálnom území C. F.. V dôsledku existencie nájomného vzťahu k nebytovému
priestoru vzniklo žalobcovi v zmysle § 16 ods. 4 uvedeného zákona právo na prednostný prevod
nebytového priestoru do jeho vlastníctva. Počas trvania nájomného vzťahu žalovaný v druhom rade
ponúkol žalobcovi predmet nájmu (nebytové priestory) na predaj, a to listom zo dňa 07.03.1997. Ďalej
žalobca popísal priebeh ich komunikácie a následne uzatvorenej kúpnej zmluvy.

1.3 Okresný súd Trenčín rozsudkom č. k. 20C/150/2006-89 zo dňa 25.11.2008 žalobu zamietol.
Proti rozsudku podal žalobca odvolanie. Krajský súd v Trenčíne rozsudkom č. k. 5Co/6/2009 - 109
zo dňa 11.11.2009 potvrdil rozsudok Okresného súdu Trenčín. Žalobca podal proti rozsudku súdu
druhej inštancie dovolanie. Najvyšší súd Slovenskej republiky uznesením č. k. 2Cdo/71/2010 zo dňa
19.01.2012 zrušil rozsudok Krajského súdu v Trenčíne zo dňa 11.11.2009 a vec mu vrátil na ďalšie

konanie. Krajský súd v Trenčíne rozsudkom č. k. 17Co/109/2012-164, zo dňa 28.08.2012, rozsudok
súdu prvej inštancie opätovne potvrdil. Proti predmetnému rozsudku podal mimoriadne dovolanie
generálny prokurátor, na základe čoho Najvyšší súd Slovenskej republiky uznesením zrušil rozsudok
Krajského súdu v Trenčíne zo dňa 28.08.2012 a vec mu vrátil na ďalšie konanie. Krajský súd v
Trenčíne po vykonaní dokazovania konštatoval, a to aj napriek právnemu záveru Najvyššieho súdu

SR, že súd prvej inštancie vykonal v predmetnej veci dostatočné dokazovanie a vec po právnej
stránke správne posúdil. Žalobca však zdôrazňuje, že krajský súd nevychádzal a nemohol vychádzať
pri posudzovaní charakteru budovy a nebytového priestoru zo žiadneho znaleckého posudku. Práve
posúdenie charakteru nebytového priestoru a budovy, v ktorej sa nebytový priestor nachádzal malo
podstatný dopad na právne posúdenie veci, nakoľko za predpokladu, že by predmetný nebytový

priestor tvoril samostatnú vec (predmet občianskoprávnych vzťahov), vzniklo by žalobcovi k nebytovému
priestoru právo na prednostné uzavretie zmluvy, ktoré bolo následne pod sankciou neplatnosti prevodnej
zmluvy porušené.

1.4 Zo všetkých vyššie uvedených skutočností plynie, že v predmetnej veci bolo nevyhnutné v súlade s

názorom Najvyššieho súdu SR zaoberať sa charakterom nehnuteľnosti, v ktorej sa nebytové priestory
nachádzali, a to za účelom posúdenia, či bol žalobca nájomcom nebytového priestoru majúceho
charakter samostatného nebytového priestoru nachádzajúceho sa v budove, ktorá má spoločné
priestory a zariadenia domu. V pôvodnom súdnom konaní nemohol byť charakter nehnuteľnosti zistený
z vypracovaného znaleckého posudku a tento dôkaz nemohol byť vykonaný. Žalobca predkladá (v

skutočnostihosúdusožalobounepredložil)súduOdbornévyjadreniečíslo1/2018vypracovanéznalcom
Ing. Ľubošom Havierom, evidenčné číslo znalca 911056 zo dňa 04.01.2018, ktoré je možné označiť za
dôkaz týkajúci sa strany a predmetu pôvodného konania, ktorý žalobca bez svojej viny nemohol použiť
v pôvodnom konaní, pričom uvedený dôkaz môže privodiť pre žalobcu priaznivejšie rozhodnutie vo veci,
a súčasne za dôkaz, ktorý v pôvodnom konaní nemohol byť vykonaný. Zo záveru Odborného vyjadrenia

plynie, že priestory v budove súp. č. 268 je možné rozdeliť na jednotlivé nebytové priestory (okrem
iného aj na pohostinstvo, ktoré tvorí predmet nájmu) a byt tak, že takto rozdelené priestory sú schopné
samostatného zápisu do evidencie katastra nehnuteľností, spolu so stanovením ich spoluvlastníckych
podielov na spoločných častiach a spoločných zariadeniach budovy. Záver Odborného vyjadrenia
obsahuje taktiež opis spoločných častí domu (budovy so súpisným číslom 268), spoločných zariadení

domu a spoločných častí a príslušenstva domu. S odkazom na obsah a závery vyššie uvedeného
Odborného vyjadrenia je možné uviesť, že v predmetnej veci bol a je splnený predpoklad, že nebytový
priestor, ktorý sa nachádza v nájme žalobcu, je samostatný nebytový priestor v budove, ktorá nemá
charakter bytového domu, a súčasne je zrejmé, že budova, v ktorej sa nebytový priestor nachádza, má
spoločné časti a spoločné zariadenia domu. V zmysle uvedeného je preto v súčasnosti možné, aby sa

súd na základe predloženého Odborného vyjadrenia riadne oboznámil s charakterom nehnuteľnosti, v
ktorej sa nebytové priestory nachádzali, a to za účelom posúdenia, či bol žalobca nájomcom nebytového
priestoru majúceho charakter samostatného nebytového priestoru nachádzajúceho sa v budove, ktorá
má spoločné priestory a zariadenia domu. Žalobca má za to, že po oboznámení sa s obsahom a závermiOdborného vyjadrenia bude zrejmé, že v predmetnej veci v dôsledku prevodu nehnuteľnosti došlo k
porušeniu práva žalobcu na prednostný prevod nehnuteľnosti (nebytového priestoru) do vlastníctva, čo
v zmysle § 16 ods. 4 zákona č. 182/1993 Z. z. zakladá neplatnosť prevodnej zmluvy.

2. Na doručenú žalobu reagoval žalovaný v 2. rade tak, že udelil plnú moc na jeho zastupovanie v
konaní právnemu zástupcovi, ktorý dňa 23.04.2018 súdu doručil vyjadrenie žalovaného v 2. rade k
žalobe. V ňom uviedol najmä to, že žalobca tvrdí, že dôvodom na obnovu konania je vyhotovenie nového
odborného vyjadrenia znalcom Ing. Ľubošom Havierom. Tento dôvod obnovy konania žalovaný v 2. rade

absolútne odmieta, nakoľko nespĺňa kritériá podmienok obnovy konania. Žalobca ako navrhovateľ bol
povinný predložiť všetky dôkazy pre svoje tvrdenia v priebehu súdneho konania. Nie je známy dôvod,
prečo tak koná až teraz. Ďalej sa žalovaný v 2. rade vo svojom vyjadrení zaoberá vecnou správnosťou
rozhodnutia v pôvodnom konaní.

3. Na vyjadrenie žalovaného v 2. rade k žalobe reagoval žalobca replikou zo dňa 14.05.2018, v ktorom

sa takisto zaoberá najmä vecnou (právnou) stránkou pôvodného konania a takisto uviedol, že nesúhlasí
s tvrdením žalovaného v 2. rade, že žalobcov dôvod obnovy konania nespĺňa kritériá podmienok
obnovy konania. Občiansky súdny poriadok totiž nepriznával odborným vyjadreniam predloženým zo
strany jedného z účastníka konania charakter znaleckého posudku, ale len listinného dôkazu. Znalecké
dokazovanie mohlo byť nariadené výlučne zo strany súdu. Krajský súd v Trenčíne však doplnenie

dokazovanie odmietol vykonať a znalecké dokazovanie napriek návrhu zo strany žalobcu nenariadil,
čím znemožnil žalobcovi preukázať jeho tvrdenia. Až v súčasnosti platný a účinný CSP pozná inštitút
tzv. súkromného znaleckého posudku predloženého stranou konania. Je preto pravdivým tvrdenie, že
žalobca nemohol vykonanie znaleckého posudku docieliť v predchádzajúcom súdnom konaní. Odvolací
súd odmietol vykonať znalecké dokazovanie aj z toho dôvodu, že uvedený pokyn údajne nedal ani

Najvyšší súd SR, ktorý súdu vytkol len nedostatočné zaoberanie sa charakterom nehnuteľnosti. Žalobca
však pre úplnosť opätovne zdôrazňuje, že súd sa mohol dôsledne s charakterom nehnuteľnosti (spornej
budovy) zaoberať práve len za pomoci znaleckého dokazovania.

4. Na repliku žalobcu následne reagoval žalovaný v 2. rade duplikou, v ktorej sa zaoberal vecnou

stránkou pôvodného konania.

5.1 Po uplynutí lehoty na vyjadrenie k žalobe zo strany žalovaného v 1. rade, a to dňa 01.03.2019, bolo
súdu doručené vyjadrenie právneho zástupcu žalovaného v 1. rade. V ňom uviedol najmä to, že pre
dôvod podľa § 397 písm. a) CSP musí ísť o skutočnosti, rozhodnutia, dôkazy, ktoré existovali v čase,

kedy sa viedlo pôvodné konanie, a to do momentu vyhlásenia rozsudku, resp. rozhodnutia vo veci samej
(Rozhodnutie NS SR sp. zn. 6 Obo 57/2009, NS SR sp. zn. 4 Cdo 18/2010). Podľa názoru žalovaného
v 1. rade už samotné skúmanie viny v súvislosti s nemožnosťou predloženia, vykonania dôkazu v
pôvodnomkonanípredpokladájehoexistenciuvčasepôvodnéhokonania.Jepodľanázoruneprípustné,
v rozpore s princípom právnej istoty, aby si strana sporu po právoplatnom skončení konania zabezpečila

dôkaz-Odbornévyjadrenieanáslednežiadalajehopoužitie,resp.odkazovalanaňakonadôvodobnovy
konania. Pokiaľ ide o posudzovanie viny žalobcu v súvislosti s použitím dôkazu v pôvodnom konaní,
žalovaný v 1. rade je toho názoru, že nič nebránilo žalobcovi aby si v pôvodnom konaní dal vyhotoviť
odborné vyjadrenie, resp. znalecký posudok podľa § 125 OSP v spojení s § 129 OSP, ktorý by síce nebol
považovaný na znalecký posudok vypracovaný súdom, ale bol by riadnym listinným dôkazom, ktorý by

súd musel vziať do úvahy pri rozhodovaní vo veci. Z uvedeného dôvodu je žalovaný v 1. rade toho
názoru,ženiejedanápodmienkažežalobca„bezsvojejvinynemoholpoužiťvpôvodnomkonaní“dôkaz
- Odborné vyjadrenie, ktorý predkladá teraz. Pre dôvod podľa § 397 písm. b) CSP ide o situáciu, kedy
strana síce v konaní navrhla a označila dôkaz avšak z objektívnych dôvodov ho nebolo možné vykonať
(napr. nepriaznivý zdravotný stav svedka, ktorého navrhli vypočuť a pod.). Žalobca v tejto súvislosti

uvádza, že navrhol vykonanie dôkazu - znaleckého dokazovania, pričom súd tento dôkaz nevykonal.
Žalovaný v 1. rade však uvádza, že podľa R 19/1975: Nemožnosťou použiť skutočnosti, rozhodnutia
alebo dôkazy bez svojej viny v pôvodnom konaní sa rozumie nemožnosť vykonať dokazovanie v súdnom
konaní alebo nemožnosť označiť či predložiť tieto skutočnosti, rozhodnutia alebo dôkazy účastníkom
konania voči súdu. Nejde o prípady nevykonania možného dokazovania súdom o tých skutočnostiach,

rozhodnutiach a dôkazoch, ktoré účastníci konania označili, avšak súd ich nepokladal za rozhodujúce,
a preto sa k ich dokazovaniu neprikročilo. Z uvedeného vyplýva, že nevykonanie navrhnutého dôkazu,
nie je dôvodom na obnovu konania podľa § 397 písm. a), b) CSP. Žalobca uvádza, že Krajský súd v
Trenčíne nevychádzal a nemohol vychádzať pri posudzovaní charakteru budovy a nebytového priestoruzo žiadneho znaleckého posudku. Uvedené konštatovanie žalobcu je podľa názoru žalovaného v 1.
rade nesprávne. V prípade ak by to súd považoval za relevantné pre konanie, nariadil by vypracovanie
znaleckého posudku. Uvedený návrh na vykonanie dokazovania síce žalobca navrhol, tento bol však

súdom odmietnutý (rozhodnutie o ne/vykonaní dôkazu je na súde a nie je porušením práv strany
sporu v rámci súdneho konania) z dôvodu, že to súd nepovažoval za potrebné. Nemožno stotožňovať
nevykonanie dôkazu súdom z dôvodu, že to súd nepovažuje za potrebné pre rozhodnutie vo veci.

5.2 Ďalej žalovaný v 1. rade uviedol, že ak by sa i súd stotožnil s tým, že je daný dôvod na obnovu

konania z dôvodu existencie Odborného vyjadrenia, žalobca absolútne neuvádza skutkové tvrdenia,
za akých okolností bol vypracovaný, resp. prečo bol vypracovaný až v roku 2018 a nie skôr. Uvedené
žalovaný v 1. rade uvádza s poukazom na preukázanie dodržania subjektívnej lehoty podľa § 403 ods. 1
CSP. Preto namieta dodržanie subjektívnej lehoty na podanie žaloby. Žalovaný má teda za to, že žaloba
je nedôvodná, pretože nie sú dané dôvody obnovy konania v zmysle § 397 písm. a), b) CSP a nie je
preukázané splnenie subjektívnej lehoty na podanie žaloby.

6.1 Za účelom rozhodnutia o žalobe súd nariadil pojednávanie, na ktoré predvolal právneho zástupcu
žalobcu, žalovaného v 1. rade a právneho zástupcu žalovaného v 2. rade. Pojednávania sa zúčastnila
právna zástupkyňa žalobcu, žalobca a žalovaný v 1. rade so svojim právnym zástupcom. Právny
zástupca žalovaného v 2. rade svoju neprítomnosť na pojednávaní vopred písomne ospravedlnil, a to

podaním zo dňa 28.02.2019.

6.2 Právna zástupkyňa žalobcu na pojednávaní uviedla, že žalobca sa v plnom rozsahu pridržiava
písomne podanej žaloby a repliky k vyjadreniu žalovaného v 2. rade k žalobe.

6.3 Právny zástupca žalovaného v 1. rade na pojednávaní uviedol, že žalovaný v 1. rade sa v stručnosti
odvoláva v celom rozsahu na písomné vyjadrenie zo dňa 28.02.2019, z ktorého obsahom boli protistrana
a súd oboznámení.

6.4 Žalobca na pojednávaní uviedol, že o odborné vyjadrenie, ktoré má byť novým dôkazom v

obnovenom konaní požiadal 04.01.2018. Bolo to približne až po 3 rokoch od právoplatnosti rozhodnutia
v pôvodnom konaní a to preto, že zmenil právnu zástupkyňu, ktorá mu to poradila a vidí to ako posledný
možný prostriedok na zvrat v tejto veci.

7. Súd nevykonal žiadne dokazovania a iba na základe podanej žaloby vec právne posúdil podľa

citovaných ustanovení Civilného sporového poriadku a rozhodol o žalobe.

8.1 Podľa § 397 Civilného sporového poriadku proti právoplatnému rozsudku je prípustná žaloba na
obnovu konania, ak
a) sú tu skutočnosti, rozhodnutia alebo dôkazy týkajúce sa strán a predmetu pôvodného konania, ktoré

ten, kto podal žalobu na obnovu konania, bez svojej viny nemohol použiť v pôvodnom konaní, ak môžu
privodiť pre neho priaznivejšie rozhodnutie vo veci,
b) možno vykonať dôkazy, ktoré sa nemohli vykonať v pôvodnom konaní, ak môžu privodiť pre stranu
priaznivejšie rozhodnutie vo veci,
c) bolo rozhodnuté v neprospech strany v dôsledku trestného činu sudcu, iných subjektov konania alebo

inej osoby zúčastnenej na konaní,
d) Európsky súd pre ľudské práva rozhodol alebo dospel vo svojom rozsudku k záveru, že rozhodnutím
súdu alebo konaním, ktoré mu predchádzalo, boli porušené základné ľudské práva alebo slobody strany
a závažné dôsledky tohto porušenia neboli odstránené priznaným spravodlivým zadosťučinením,
e) je v rozpore s rozhodnutím Súdneho dvora Európskej únie, Rady Európskej únie alebo Komisie, ktoré

je pre strany záväzné, alebo
f) možnosť jeho preskúmania vyplýva z osobitného predpisu v súvislosti s uznaním alebo výkonom
rozhodnutia slovenského súdu v inom členskom štáte Európskej únie.

8.2 Podľa § 400 Civilného sporového poriadku žalobu na obnovu konania môže podať strana, v ktorej

neprospech bolo rozhodnutie vydané.

8.3 Podľa § 403 ods.1, ods.2 Civilného sporového poriadku žaloba na obnovu konania sa podáva v
lehote troch mesiacov, odkedy sa ten, kto podal žalobu na obnovu konania, mohol dozvedieť o dôvodeobnovy, alebo odo dňa, keď ho mohol uplatniť. Žaloba na obnovu konania sa podáva najneskôr v lehote
troch rokov od právoplatnosti rozhodnutia.

8.4 Podľa § 411 ods.1 Civilného sporového poriadku rozsahom a dôvodmi žaloby na obnovu konania
je súd viazaný.

8.5 Podľa § 413 ods.1, ods.2 Civilného sporového poriadku súd uznesením odmietne žalobu na obnovu
konania, ak a) bola podaná oneskorene, b) bola podaná neoprávnenou osobou, c) smeruje proti

rozhodnutiu,protiktorémuniejeprípustná,d)ideodôvoduvedenýv§129aleboe)jezjavnenedôvodná.
Ak sa postupuje podľa odseku 1, žalobu na obnovu konania netreba doručovať ostatným subjektom na
vyjadrenie.

8.6 Podľa § 414 Civilného sporového poriadku ak súd žalobu na obnovu konania neodmietne, rozhodne
rozsudkom, či obnovu konania povolí alebo zamietne.

9.1 Súd zamietol žalobu žalobcu z viacerých dôvodov, pre ktoré tak bolo potrebné urobiť.

9.2 Žalobca sa žalobou domáha obnovy konania vedeného na tunajšom súde pod sp.zn. 20C/150/2006,
ktoré bolo právoplatne skončené dňa 12.01.2015, na základe dôvodov uvedených v § 397 písm.a/ a

písm.b/ Civilného sporového poriadku.

9.3 Obnoviť právoplatne skončené konanie je možné aj na základe rozhodnutia súdu o povolení
obnovy konania. Pre povolenie obnovy konania musia byť splnené základné zákonné kumulatívne
predpoklady, a to: žaloba na obnovu konania musí byť podaná oprávnenou osobou, musí ísť o

prípustný predmet obnovy konania a prípustný dôvod obnovy konania, musí byť dodržaná zákonná
lehota na podanie žaloby na obnovu konania a žaloba musí obsahovať predpísané náležitosti.
Takýmto rozhodnutím súdu je možné na základe zákona prelomiť princíp právnej istoty, ktorý je
imanentnou súčasťou princípu právneho štátu. Zákonodarca pripustil možnosťou použitia dovolania,
dovolania Generálneho prokurátora SR a žalobou na obnovu konania, narušiť takto konštituovaný,

resp. deklarovaný právny stav. Rozhodnutiami vydanými po využití týchto opravných prostriedkoch je
možné nanovo deklarovať, resp. konštituovať právny stav medzi sporovými stranami. Je však potrebné
zdôrazniť, že vo všeobecnosti pre použitie týchto procesných prostriedkov platí, že sú prípustné iba vo
výnimočných prípadoch. Európsky súd pre ľudské práva so sídlom v Štrasburgu a takisto aj Ústavný súd
Slovenskej republiky v rámci svojej rozhodovacej praxe už viackrát vyslovil nezlučiteľnosť mimoriadneho

opravného prostriedku s princípom právnej istoty. V záujme zabezpečenia čo najmenšieho počtu
zásahov do princípu právnej istoty, zákonodarca obmedzil právo na využitie takýchto opravných
prostriedkov len na určité prípady.

9.4 Súd zamietol žalobu žalobcu pre nenaplnenie dvoch z vyššie uvedených zákonných predpokladov.

Žaloba sa neopiera o prípustný dôvod obnovy konania a nie je preukázané ani dodržanie zákonnej
lehoty na jej podanie.

9.5 K prvej skutočnosti súd uvádza, že žalobca odôvodňuje žalobu na obnovu konania dôvodmi
uvedenými v § 397 písm.a/ a písm.b/ Civilného sporového poriadku. Teda, že tu je dôkaz týkajúci

sa predmetu pôvodného konania, ktorý bez svojej viny nemohol použiť v pôvodnom konaní (odborné
vyjadrenie znalca) a takisto možno vykonať tento dôkaz, ktorý sa nemohol vykonať v pôvodnom konaní.
Zároveň môže privodiť pre neho priaznivejšie rozhodnutie vo veci.

9.6 Úvodom je potrebné uviesť, že podľa § 411 ods.1 Civilného sporového poriadku dôvodmi žaloby na

obnovu konania je súd viazaný.

9.7 Dôvodom prípustnosti obnovy konania podľa § 397 písm. a) Civilného sporového poriadku je to, že
sú tu skutočnosti, rozhodnutia alebo dôkazy týkajúce sa strán a predmetu pôvodného konania, ktoré
ten, kto podal žalobu na obnovu konania, bez svojej viny nemohol použiť v pôvodnom konaní, ak môžu

privodiť pre neho priaznivejšie rozhodnutie vo veci. Dôvodom obnovy konania v zmysle uvedeného
zákonného ustanovenia je existencia skutočností, rozhodnutí alebo dôkazov, ktoré v čase pôvodného
konania existovali a strana z procesného hľadiska nezavinila, že sa súd s nimi nemohol oboznámiť.
Pôjde o situáciu, keď strana o existencii skutočností alebo dôkazov nevedela. Okolnosť, či súd tietodôkazyvykonal,neznamená„možnosť“alebo„nemožnosť“stranypoužiťdôkazyvkonaní.Tentodôvodv
prípade žaloby žalobcu neobstojí, pretože odborné vyjadrenie v čase pôvodného konania neexistovalo,
pričom ho bolo objektívne možné zaobstarať. To či by súd toto odborné vyjadrenie posudzoval ako

listinný dôkaz, by bolo na jeho právnej úvahe, ktorej správnosť nemôže hodnotiť súd v konaní o obnovu
konania(nejdeofunkčnenadriadenýsúd).Navyšejepotrebnéuviesť,žeajpodľaObčianskehosúdneho
poriadku mohlo byť toto odborné vyjadrenie predložené ako dôkaz, pretože podľa § 125 Občianskeho
súdneho poriadku za dôkaz mohli slúžiť všetky prostriedky, ktorými možno zistiť stav veci, najmä výsluch
svedkov, znalecký posudok, správy a vyjadrenia orgánov, fyzických osôb a právnických osôb, listiny,

ohliadka a výsluch účastníkov. Súd teda prisvedčuje argumentácii žalovaného v 1. rade v tomto smere.
V tejto súvislosti súd uvádza aj to, že ak argumentoval žalobca tým, že Občiansky súdny poriadok
mu neumožňoval predložiť ako dôkaz odborné vyjadrenie znalca (na rozdiel od v súčasnosti účinného
Civilného sporového poriadku), tak je dôvodná otázka, prečo tak žalobca urobil až 04.01.2018, keď
Civilný sporový poriadok je účinný od 01.07.2016. S tým súvisí aj druhý nenaplnený predpoklad pre
povolenie obnovy konania, a to dodržanie tzv. subjektívnej lehoty na podanie žaloby (podrobnejšie

zdôvodnené v bode 9.10 tohto odôvodnenia).

9.8 Druhým dôvodom podanej žaloby, teda dôvodom prípustnosti obnovy konania podľa § 397 písm. b)
CSP je, keď strana riadne splnila svoju povinnosť tvrdenia a dôkaznú povinnosť, avšak z objektívnych
dôvodov takýto dôkaz nebolo možné v pôvodnom konaní vykonať napr. z dôvodu nepriaznivého

zdravotného stavu svedka, alebo strata alebo zničenie listiny. Čiže po právoplatnom skončení konania
je už možné vykonať dôkaz navrhnutý v pôvodnom konaní. Tento dôvod v prípade žaloby žalobcu
neobstojí, pretože odborné vyjadrenie nebolo dôkazom, ktorý by nebolo možné (objektívne) v pôvodnom
konaní vykonať. Jedná sa o zjavné nepreukázanie, nenaplnenie, tohto zákonného predpokladu obnovy
konania.

9.9 Čo sa týka nepreukázania dodržania zákonnej lehoty na jej podanie súd uvádza, že žalobu je
potrebné podať za dodržania dvoch procesných lehôt. Tzv. objektívnej v trvaní troch rokov a tzv.
subjektívnej v trvaní dvoch rokov.

9.10 Žalobu podal žalobca v posledný deň tzv. objektívnej lehoty na podanie takejto žaloby podľa §
403 ods.2 Civilného sporového poriadku, teda dňa 12.01.2018. Žalobca však nepreukázal, že by podal
žalobu v lehote troch mesiacov, odkedy sa mohol dozvedieť o dôvode obnovy, alebo odo dňa, keď ho
mohol uplatniť, v zmysle § 403 ods.1 Civilného sporového poriadku. Zo žaloby nie je vôbec zrejmá táto
skutočnosť. Je však zjavné, že požiadať mohol o vypracovanie odborného vyjadrenia aj skôr, nakoľko

žiadne objektívne skutočnosti, ktoré by mu v tom bránili, žalobca neuvádza. Ňou nie je to, že zmenil
právnu zástupkyňu, ktorá mu to poradila a vidí to ako posledný možný prostriedok na zvrat v tejto veci.

9.11 Zhrnúc vyššie uvedené súd záverom uvádza, že žaloba žalobcu je neúspešnou snahou o zvrátenie
súdneho rozhodnutia, ktoré bolo vydané v jeho neprospech. Ak sa žalobca domnieval, že právne

posúdenie sporu vedeného na tunajšom súde pod sp.zn. 20C/150/2006 nebolo urobené konajúcim
súdom, resp. odvolacím súdom, správne, resp. sa domnieval, že bolo porušené právo na spravodlivý
súdny proces, mal možnosť domáhať sa svojich práv pred dovolacím súdom (po konečno rozhodnutí)
alebo Ústavným súdom Slovenskej republiky. Pre obnovu konania neboli splnené zákonné predpoklady.

10.1 Podľa § 255 ods.1, ods.2 Civilného sporového poriadku súd prizná strane náhradu trov konania
podľapomerujejúspechuvoveci.Akmalastranavoveciúspechlenčiastočný,súdnáhradutrovkonania
pomerne rozdelí, prípadne vysloví, že žiadna zo strán nemá na náhradu trov konania právo.

10.2 Podľa § 262 ods.1, ods.2 Civilného sporového poriadku o nároku na náhradu trov konania rozhodne

aj bez návrhu súd v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí. O výške náhrady trov konania rozhodne súd
prvej inštancie po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré
vydá súdny úradník.

10.3 O trovách konania súd rozhodol podľa § 255 ods.1 Civilného sporového poriadku, pretože žalovaní

boli v konaní plne úspešní. O výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti
tohto rozsudku samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník.Poučenie:

Proti tomuto rozsudku je možné podať odvolanie v lehote 15 dní odo dňa jeho doručenia a to
na Okresnom súde Trenčín. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia

opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy. O odvolaní bude rozhodovať Krajský súd v
Trenčíne. Odvolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané. V odvolaní sa
popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu
sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa
odvolateľ domáha (odvolací návrh). Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len
do uplynutia lehoty na podanie odvolania. Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť

a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.

Odvolanie možno odôvodniť len tým, že
a) neboli splnené procesné podmienky,
b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné

práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,
c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,
d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,

g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie
prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo
h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Odvolanie proti rozsudku možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie,

ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vyššie uvedenú vadu, ak táto vada mala vplyv na
rozhodnutie vo veci samej.