Uznesenie ,
Zrušené Judgement was issued on Wednesday, September 28, 2017

Súd: Krajský súd Prešov
Spisová značka: 5Co/206/2016

Identifikačné číslo súdneho spisu: 8112235349
Dátum vydania rozhodnutia: 28. 09. 2017

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Gabriela Világiová
ECLI: ECLI:SK:KSPO:2017:8112235349.2

Uznesenie

Krajský súd v Prešove v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Gabriely Világiovej a členov
senátu: JUDr. Zlaty Simkovej a JUDr. Karola Krochtu, v právnej veci žalobkyne: X/Žofia R., nar.
X.X.XXXX, bytom V. XXX/XX, T., zastúpená JUDr. Milanom Szöllössym, advokátom, so sídlom Mlynská
28, Košice, proti žalovanému: KOOPERATIA poisťovňa, a. s., Vienna Insurance Group, so sídlom
Štefanovičova 4, Bratislava, IČO: 00 585 441, o náhradu škody z ublíženia na zdraví, o odvolaní

žalobkyne proti rozsudku Okresného súdu Prešov č. k. 10C/378/2012-145 zo dňa 29.04.2016, takto

r o z h o d o l :

Zrušuje rozsudok a vec vracia na ďalšie konanie a nové rozhodnutie.

o d ô v o d n e n i e :

1. Napadnutým rozsudkom súd prvej inštancie žalobu zamietol. Žalobkyni uložil povinnosť nahradiť
žalovanému trovy konania vo výške 329,68 Eur, v lehote 3 dní od právoplatnosti rozsudku.

2. Svoje rozhodnutie právne odôvodnil súd prvej inštancie ustanovením § 100 ods. 1, 101, 106 ods.
1, 427 ods. 1 a 444 Občianskeho zákonníka a ustanovením § 2, 4 a 5 Zákona č. 437/2004 Z. z. o
odškodnení sťaženia spoločenského uplatnenia a bolestného.

3. Súd prvej inštancie konštatoval, že z vykonaného dokazovania mal za preukázané, že žalobkyňa
utrpela škodu na zdraví v súvislosti s prevádzkou dopravného prostriedku, pričom žalovaný ako

poisťovateľzodpovednostizatakútoškodujepasívnelegitimovanývkonaníonáhraduškody.Žalobkyňa
uplatňovala náhradu škody na sťažení spoločenského uplatnenia, ktoré bolo obodované v zmysle
Zákona č. 437/2004 Z. z. o odškodnení sťaženia spoločenského uplatnenia. Z dôkazov, ktoré boli
vykonané, a to znaleckého posudku bolo preukázané, že položka ktorej plnenie z časti žalovaný
odmietol, nebola stanovená v lekárskom posudku predloženom žalobkyňou správne. Žalobkyňa
nepreukázala dôvodnosť svojho nároku, nakoľko v zmysle citovaného zákona sa náhrada za sťaženie

spoločenského uplatnenia poskytuje na základe lekárskeho posudku. V konaní bolo preukázané, že
lekársky posudok, o ktorý oprela svoj nárok žalobkyňa, nebol správne vypracovaný, a preto súd
žalobu v časti o zaplatenie sťaženia spoločenského uplatnenia vo výške 1.571,60 Eur ako nedôvodný
zamietol, pričom konštatoval, že zo záverov znaleckého posudku znalca pribratého do konania vyplýva,
že žalobkyni neprináleží hodnotenie položkou 390, ktorá bola právnym základom pre žalobu v časti
o zaplatenie uvedenej sumy. Znalec pribratý v konaní stanovil celkový počet bodov za sťaženie

spoločenskéhouplatneniavsúvislostisoškodounazdravížalobkyne,ktorúutrpelapridopravnejnehode
na sumu 850 bodov a v tejto súvislosti žalobkyňa rozšírila svoj návrh na začatie konania tak, že
žiadala priznať zaplatenie sumy 3.458,- Eur s poukazom na skutočnosť, že rozdiel bodového hodnotenia
sťaženia spoločenského uplatnenia v porovnaní s posudkom predloženým žalobkyňou, ktorý bol na
sumu 730 bodov je bodové ohodnotenia sťaženia spoločenského uplatnenia o 120 bodov vyššie, čo činí
ďalších 1.886,40 Eur pri hodnote bodu 15,75 Eur za jeden bod. Z uvedeného dôvodu bol teda rozšírený

návrh na začatie konania o zaplatenie sumy 1.886,40 Eur, čo spolu s pôvodným návrhom činí sumu
3.458,- Eur.4. Predmetný návrh bol súdu doručený dňa 17.04.2014, pričom súd pripustil predmetnú zmenu žaloby
uznesením zo dňa 04.06.2015.

5. V súvislosti s uplatneným nárokom vo výške 1.886,40 Eur vzniesol žalovaný námietku premlčania.

6. V danom prípade sa súd predbežne zaoberal so vznesenou námietkou premlčania, pričom dospel k
záveru, že táto je dôvodná.

7. Pokiaľ sa týka nároku na zaplatenia sumy 1.886,40 Eur za 120 bodov sťaženia spoločenského
uplatnenia pri hodnote bodu 15,72 Eur, tento nárok bol uplatnený podaním zo dňa 17.04.2014. V danom
prípade sa jedná o náhradu škody na zdraví, kedy platí iba subjektívna 2 ročná premlčacia doba, ktorá
začne plynúť od okamihu, keď sa poškodený dozvie o škode a kto za ňu zodpovedá bez ohľadu na to,
kedysatakstane.Prizačatísubjektívnejpremlčacejdobyjevýznamnýsubjektívnyprvokpozostávajúciz

dvoch zložiek, a teda to, kedy sa poškodený dozvedel o škode a o tom, kto za túto zodpovedá. V danom
prípade nebolo spornou skutočnosťou, že poškodená sa dozvedela o tom, kto za škodu zodpovedá, už z
upovedomenia o vznesení obvinenia voči vodičovi motorového vozidla, ktorý spôsobil dopravnú nehodu,
pričom pre začatie plynutia subjektívnej premlčacej doby je však nutná aj vedomosť o vzniknutej škode
do takej miery, aby mohol byť nárok vyčíslený a uplatnený vo forme žalobného návrhu. V danom prípade

je pri škode na zdraví za takýto okamih v zmysle ustálenej súdnej judikatúry považovaný časový okamih,
kedy bol zdravotný stav ustálený do tej miery, že bolo po prvýkrát možné vykonať obodovanie sťaženia
spoločenského uplatnenia a bolestného vo forme lekárskeho posudku. Na otázku ustálenia zdravotného
stavu žalobkyne, kedy bolo nožné najskôr ohodnotiť jednotlivé položky poškodenia zdravia žalobkyne
zodpovedal znalec v konaní, ktorý uviedol, že všetky položky sťaženia spoločenského uplatnenia bolo

možné ohodnotiť najskôr v mesiaci marec roku 2012, teda po asi roku od vykonania operácie. Týmto
dňom je objektívne vymedzený začiatok plynutia subjektívnej premlčacej doby, nakoľko premlčacia doba
plynie odo dňa, kedy sa právo mohlo vykonať po prvý raz objektívne, teda nie od okamihu, kedy sa
dozvedel poškodený o bodovom ohodnotení poškodenia svojho zdravia, ako to bolo v tomto konaní z
doručeného znaleckého posudku, ale kedy objektívne sa dalo po prvýkrát takéto ohodnotenie vykonať.

Nepochybne bolo preukázané, že takéto ohodnotenie poškodenia bolo možné po prvýkrát vykonať
najneskôr do konca mesiaca marca 2012, teda 1.4.2012 začala plynúť dvojročná subjektívna premlčacia
dobavzmysle§106ods.1Občianskehozákonníka.Návrhnazačatiekonaniaohľadomzaplateniasumy
1.886,40 Eur bol podaný dňa 17.04.2014, teda po márnom uplynutí subjektívnej dvojročnej premlčacej
doby. Z uvedeného dôvodu súd mal za to, že vzhľadom na vznesenú námietku premlčania, nie je možno

priznať takýto nárok žalobkyne.

8. Výrok o trovách konania odôvodnil súd prvej inštancie ustanovením § 142 ods. 1 O.s.p. účinného do
30.06.2016, keď priznal plne úspešnému žalovanému právo na náhradu trov konania vo výške 329,68
Eur na zaplatených preddavkoch na trovy znaleckého dokazovania.

9. V danom prípade súd nezistil dôvody hodné osobitného zreteľa na strane žalobkyne pre nepriznanie
náhrady trov konania, pričom s poukazom na zásadu úspechu konania ako aj na skutočnosť, že
žalobkyňa bola právne zastúpená a teda dôvodne mala byť informovaná o tom, že môže byť vznesená
námietka premlčania vo veci. Súd prvej inštancie mal za to, že bolo dôvodné priznať úspešnému

žalovanému trovy konania, ktoré mu v konaní vznikli.

10. Proti tomuto rozsudku včas podala odvolanie žalobkyňa, navrhla, aby odvolací súd rozsudok
zmenil a zaviazal žalovaného k povinnosti zaplatiť žalobkyni z titulu sťaženia spoločenského uplatnenia
sumu 3.458 Eur s 9% ročným úrokom z omeškania od 23.05.2012 do zaplatenia zo sumy 1.571,60

Eur, 5,25% ročným úrokom z omeškania od 12.07.2014 do zaplatenia zo sumy 1.886,40 Eur a trovy
prvoinštančného i odvolacieho konania tak, ako budú vyčíslené v písomnom vyhotovení rozsudku.
Žalobkyňa namietala, že súd prvej inštancie na základe vykonaných dôkazov dospel k nesprávnym
skutkovým zisteniam a rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia
veci. V tejto súvislosti poukázala žalobkyňa na ustanovenie § 106 ods. 1 Občianskeho zákonníka s

tým, že subjektívna premlčacia doba je dvojročná a pre začatie jej plynutia je významný subjektívny
prvok, pozostávajúci z dvoch zložiek, teda kedy sa poškodený dozvie o škode - vyžaduje sa preukázaná
vedomosť (nestačí možnosť takejto vedomosti) poškodeného o vzniknutej škode určeného druhu a
rozsahu do tej miery, aby mohol svoj nárok uplatniť (vyčísliť) v návrhu na súde a kedy sa poškodenýdozvie o tom, kto za škodu zodpovedá. Ak veriteľ v premlčacej dobe tak, ako to vyplýva z ustanovenia
§ 112 Občianskeho zákonníka, uplatní právo na súde a v začatom konaní riadne pokračuje, premlčacia
doba od tohto uplatnenia po dobu konania neplynie. Znalecký posudok č. 16/2014 vypracovaný E.. Ľ. Q.,

H.. bol právnemu zástupcovi žalobkyne doručený dňa 03.04.2014. Žalobkyňa bezprostredne písomným
podanímzodňa11.04.2014právonanáhraduškodyztitulusťaženiaspoločenskéhouplatneniavzmysle
znaleckého posudku vo výške 1.886,40 Eur uplatnila. Uplatnené právo na náhradu škody žalobkyňou
písomným podaním zo dňa 01.04.2014 v zmysle citovaných ustanovení Občianskeho zákonníka, bolo
uplatnené včas. Žalobkyňa nemenila žiadne rozhodujúce skutočnosti vo vzťahu k nároku na náhradu

škody z titulu sťaženia spoločenského uplatnenia, ale len vzhľadom na bodové ohodnotenie sťaženia
spoločenského uplatnenia v znaleckom posudku, navrhla súdu pripustiť rozšírenie žaloby o sumu
1.886,40 Eur. Žalobkyňa svoj nárok na náhradu škody uplatnila na súde v premlčacej dobe. V začatom
konaní riadne pokračovala, v dôsledku toho premlčacia doba po dobu konania, ako to vyplýva z
ustanovenia § 112 Občianskeho zákonníka, neplynula. V tejto súvislosti žalobkyňa poukázala na právny
záver vyslovený v rozhodnutí Krajského súdu Košice sp. zn. 9Co/34/2011 zo dňa 26.02.2013, z ktorého

vyplýva, že skutočnosť (vyššie bodové ohodnotenie bolestného) je len dôkazom toho, že žalobkyňa ako
poškodená sa o celej škode v skutočnosti dozvedela až doručením znaleckého posudku. To znamená,
že až okamihom doručenia tohto posudku jej začala plynúť subjektívna premlčacia doba v zmysle § 106
Občianskeho zákonníka. Zároveň poukázala na právny názor Krajského súdu v Prešove, vyslovený v
konaní sp. zn. 21Co/34/2013 a v rozsudku zo dňa 12.09.2013 s tým, že právo na náhradu škody sa

premlčí podľa § 106 ods. 2 Občianskeho zákonníka za dva roky odo dňa, keď sa poškodený dozvie
o škode, nielen o tom, že mu škoda vznikla, ale aj o tom, aký je rozsah škody a dozvie sa o tom,
kto za škodu zodpovedá. Zároveň na právny názor Krajského súdu v Prešove vyslovený v konaní
21Co/84/2014 v rozhodnutí zo dňa 19.03.2015, z ktorého vyplýva, že pokiaľ žalobca v priebehu konania,
v súlade so závermi znaleckého posudku rozšíril žalobu, neuplatnil žiaden nový nárok, nemožno nárok

uplatnený nad uplatnenú sumu pôvodnou žalobou považovať za premlčaný. Žalovaná ako poisťovateľ
v predmetnom prípade porušila zákonom uložené povinnosti v ustanovení § 11 ods. 5, 6 Zákona č.
381/2001 Z. z. Nepreukázala žiadnu takú relevantnú skutočnosť, prečo by nebola mohla dobrovoľne
a včas plniť preukázané nároky žalobkyne a tak jej vzniká povinnosť zaplatiť poškodenej úroky z
omeškania podľa 11 ods. 7 Zákona č. 381/2001 Z. z.. Porušenie uvedených povinností žalovanou

zakladá právo žalobkyne na úrok z omeškania jednak podľa ustanovenia § 11 ods. 7 Zákona č. 381/2001
Z. z. (lex speciális), ako i na základe ustanovenia § 517 Občianskeho zákonníka. Žalobkyňa nesúhlasila
ani s rozhodnutím čo do trov konania. I v tejto časti právny názor súdu prvej inštancie považoval za
nesprávne právne posúdenie veci. Vykonaným dokazovaním bolo preukázané, že žalobkyňa vo veku
78 rokov utrpela dňa 15.02.2011 ako spolujazdkyňa v sanitnom motorovom vozidle ťažké ublíženie

na zdraví. Následkom dopravnej nehody je imobilná, pripútaná na lôžko a odkázaná počas celého
dňa na pomoc inej osoby. Je dôchodkyňou a poberá minimálny dôchodok. Dôvody hodné osobitného
zreteľa u žalobkyne jednoznačne preukázal aj súdny znalec v znaleckom posudku č. 16/2014. Napriek
preukázaným skutočnostiam súd prvej inštancie o trovách konania rozhodol podľa ustanovenia § 142
ods. 1 O.s.p., hoci bolo dôvodné rozhodnúť o trovách konania podľa ustanovenia § 150 O.s.p. Súd

prvej inštancie dospel k nesprávnym skutkovým zisteniam, ale aj vychádzal z nesprávneho právneho
posúdenia veci. Jeho rozhodnutím o zamietnutí žaloby došlo k pochybeniu v aplikácii práva.

11. K odvolaniu žalobkyne sa vyjadril žalovaný. Konštatoval, že súd prvej inštancie jednoznačne
postupoval správne keď zamietol žalobu v časti o zaplatenie sťaženia spoločenského uplatnenia vo

výške 1.571,60 Eur ako nedôvodnú, pretože žalobkyni hodnotenie položkou 390 vôbec neprináleží. V
súvislosti s rozšírením žaloby o zaplatenie sumy 1.886,40 Eur vzniesol žalovaný námietku premlčania,
ktorú súd prvej inštancie správne posúdil ako dôvodnú. V tejto súvislosti poukázal na ustanovenie § 106
ods. 1 Občianskeho zákonníka. Začiatok plynutia subjektívnej premlčacej doby je viazaný na vedomosť
poškodeného o škode a na vedomosť o škodcovi. Žalobkyňa sa dozvedela kto za škodu zodpovedá z

upovedomenia o vznesení obvinenia voči vodičovi motorového vozidla, ktorý spôsobil dopravnú nehodu.
V prípade nároku na odškodnenie bolesti a za sťaženie spoločenského uplatnenia poškodeného, sa
poškodený dozvie o škode v čase, kedy možno objektívne vykonať bodové ohodnotenie bolesti a
sťaženia jeho spoločenského uplatnenia, teda od toho okamihu plynie subjektívna premlčacia doba.
V tejto súvislosti poukázal žalovaný na judikatúru Najvyššieho súdu Českej republiky, konkrétne

na rozhodnutie sp. zn. 25Cdo/1169/2000, rozsudok z 13.07.2001. Znalec MUDr. Q., H.. vo svojom
doplnení k znaleckému posudku konštatoval, že všetky položky sťaženia spoločenského uplatnenia
396c, 432b, 431a bolo možné ohodnotiť v mesiaci marec 2012, resp. že zdravotný stav poškodenej
možno považovať pre účely hodnotenia sťaženia spoločenského uplatnenia ku dňa 11.03.2012 zaustálený. Ohodnotenie sťaženia spoločenského uplatnenia bolo teda možné vykonať v marci 2012,
teda asi po roku od vykonania operácie. Ako súd prvej inštancie správne uviedol, týmto okamihom je
objektívne vymedzený začiatok plynutia subjektívnej premlčacej doby. Teda nie od okamihu, kedy sa

poškodená dozvedela o bodovom ohodnotení poškodenia svojho zdravia z doručeného znaleckého
posudku, ale od okamihu, kedy sa takého ohodnotenie objektívne dalo vykonať po prvý raz. Žalobkyňa
si uplatnila nárok na zaplatenie sumy vo výške 1.886,40 Eur za 120 bodov sťaženia spoločenského
uplatnenia pri hodnote bodu 15,72 Eur preukázateľne až dňa 17.04.2014, teda po márnom uplynutí
subjektívnej dvojročnej premlčacej doby. Súd teda v súlade s vyššie uvedeným opäť správne posúdil,

že vzhľadom na premlčanie, nebolo možné žalobkyni priznať tento nárok. Žalovaný zároveň podotkol,
že žalobkyňa si v zmysle posudku E.. Q., H.. uplatnila nárok na zaplatenie sumy 1.886,40 Eur za ďalších
120 bodov, avšak na druhej strane neakceptuje závery tohto posudku o tom, že položka 390 nebola
v pôvodnom posudku E.. T. správne ohodnotená a naďalej si aj za ňu uplatňuje sumu 1.571,60 Eur.
Žalovaný súhlasí s rozhodnutím súdu prvej inštancie čo do trov konania s tým, že súd prvej inštancie
rozhodol v súlade s vtedy platným a účinným ustanovením § 142 ods. 1 O.s.p. Ustanovenie § 150

O.s.p. účinného do 30.06.2016, teraz ustanovenie § 257 CSP je ustanovením výnimočným. Na aplikáciu
tohto ustanovenia nepostačí len existencia dôvodov hodných osobitného zreteľa, súčasne musí ísť
o výnimočnú situáciu. Žalovaný má za to, že danom prípade neide o výnimočnú situáciu, ktorá by
odôvodňovala použitie ustanovenia o nepriznaní náhrady trov konania. Výnimočnosť takéhoto postupu
znamená jeho ojedinelosť, teda nie je automatické uplatňovanie v akomkoľvek prípade. Preto žalovaný

navrhol rozsudok potvrdiť ako vecne správny.

12. K vyjadreniu žalovaného sa vyjadrila žalobkyňa. Zamietnutie žaloby čo do sumy 1.571,60 Eur z
dôvodu, že znaleckým posudkom bolo preukázané, že položka ktorej plnenie z časti žalovaná odmietla,
teda položka 390 nebola správne stanovená v lekárskom posudku predloženou žalobkyňou, nemá

právne opodstatnenie a je v rozpore s ustanovením § 4 ods. 2, § 7 ods. 4, 6 Zákona č. 437/2004 Z. z. Ak
vzniknú dôvodné pochybnosti o správnom hodnotení bolestného alebo o správnom hodnotení sťaženia
spoločenského uplatnenia v lekárskom posudku, tak ako to vyplýva z vyššie citovaných ustanovení,
môžu osoby uvedené v ods. 3 a 4 citovaného zákona požiadať o vydanie znaleckého posudku. Vydanie
znaleckého posudku s iným bodovým ohodnotením bolestného, sťaženia spoločenského uplatnenia

ako je bodové hodnotenie v lekárskom posudku, keďže ide o odborné posúdenie nemôže byť toto
iné bodové hodnotenie v znaleckom posudku chápané, že poškodený nepreukázal dôvodnosť svojho
nároku. Takéto stanovisko v súdnej praxi nie je známe. Vznesená námietka premlčania nemá právne
opodstatnenie v zmysle ustanovenia § 106 ods. 1 Občianskeho zákonníka, ale ani v zmysle ustanovenia
§ 112 Občianskeho zákonníka. V tejto súvislosti poukázala žalobkyňa na rozhodnutie Krajského súdu v

Košiciach sp. zn. 9Co/34/2011 zo dňa 26.02.2013 i na právny názor vyslovený v rozhodnutí Krajského
súdu v Prešove sp. zn. 21Co/34/2013 zo dňa 12.09.2013 a sp. zn. 21Co/84/2014 zo dňa 19.03.2015.
Žalovaná zároveň porušila zákonom uložené povinnosti v ustanovení § 11 ods. 5, 6 Zákona č. 381/2001
Z. z., preto jej vznikla povinnosť zaplatiť poškodenej úroky z omeškania. Stanovisko žalovanej, že
žalobkyňa vo veku 78 rokov utrpela dňa 15.02.2011 ako spolujazdkyňa v sanitnom motorovom vozidle

ťažké ublíženie na zdraví, že v príčinnej súvislosti s dopravnou nehodou je imobilná, pripútaná na
lôžko, odkázaná počas celého dňa na pomoc inej osoby je dôchodkyňou a poberateľkou minimálneho
dôchodku, nejde o výnimočnú situáciu, je stanovisko absurdné. Žalovaná vychádza z nesprávneho
právneho posúdenia veci a svojim vyjadrením zo dňa 21.07.2016 neuniesla dôkazné bremeno.

13. K vyjadreniu žalobkyne k vyjadreniu žalovaného sa opäť vyjadril žalovaný. Uviedol, že žalobkyňa
vo svojom podaní neuviedla žiadne nové relevantné skutočnosti, preto žalovaný opätovne poukázal na
svoju argumentáciu, ktorú uviedol už vo svojom vyjadrení k odvolaniu. Súd prvej inštancie postupoval
správne, keď zamietol žalobu v časti o zaplatenie sťaženie spoločenského uplatnenia vo výške 1.571,60
Eur ako nedôvodnú, pretože žalobkyni hodnotenie položkou 390 neprináleží. V súvislosti s rozšírením

žaloby o zaplatenie sumy 1.886,40 Eur vzniesol žalovaný námietku premlčania, ktorú súd prvej inštancie
správne posúdil ako dôvodnú. Žalovaný opätovne zotrval na svojej argumentácii aj vo vzťahu k
premlčaniu tohto nároku. Čo sa týka úroku z omeškania, nárok žalobkyne likvidoval žalovaný na základe
ňou predloženého lekárskeho posudku. Žalovaný neporušil žiadne povinnosti, keď poskytol žalobkyni
plnenie len v maximálnej zákonom stanovenej výške, preto žalobkyňa nemá nárok na žiadne úroky z

omeškania. Čo sa týka nároku na náhradu trov konania, žalobkyňa nepravdivo uviedla a interpretovala
stanovisko žalovaného, keď ten uviedol, že súhlasí s rozhodnutím súdu prvej inštancie aj čo sa týka
náhrady trov konania a že v ustanovení § 150 O.s.p., resp. teraz ustanovenie § 257 CSP je len
výnimočné. Preto žalovaný znova navrhol rozsudok ako vecne správny potvrdiť.14. K vyjadreniu žalovaného sa znova vyjadrila žalobkyňa. Zotrvala na svojom názore, že nie je
správny právny názor súdu prvej inštancie, keď položka 390 nebola správne stanovená v lekárskom

posudku vystavenom posudzujúcim lekárom a ktorý bol predložený žalobkyňou, že by tým žalobkyňa
nepreukázala dôvodnosť svojho nároku. Túto skutočnosť nezavinila žalobkyňa, a preto nemôže ísť na
jej ujmu. Stanovisko ako zaujal súd prvej inštancie v predmetnej veci v súdnej praxi nie je známe. Čo sa
týka rozšírenia žaloby, žalobkyňa znova tvrdí, že rozšírením žaloby si uplatnila nárok 1.886,40 Eur včas,
pretože nie je možné uplatnené právo návrhom zo dňa 11.04.2014 na rozšírenie žaloby považovať za

premlčané v zmysle ustanovenia § 106 ods. 1 Občianskeho zákonníka, ako aj v zmysle ustanovenia
§ 112 Občianskeho zákonníka z dôvodu, že žalobkyňa si žalobou uplatnila na súde v premlčacej dobe
právo na náhradu škody z titulu sťaženia spoločenského uplatnenia včas. V dôsledku toho premlčacia
doba ohľadne celého nároku po dobu konania nebeží (§ 112 Občianskeho zákonníka). Žalobkyňa v
priebehu konania v súlade so závermi znaleckého posudku rozšírila žalobu a neuplatnila si podaním zo
dňa 11.4.2014 žiaden nový nárok ale iba to, čo od začiatku konania predstavovalo predmet konania.

Žalobkyňa nemenila žiadne rozhodujúce skutočnosti vo vzťahu k nároku na náhradu škody z titulu
sťaženia spoločenského uplatnenia. Čo do úroku z omeškania znova konštatovala, že zanedbanie
povinnosti žalovaného ako poisťovateľa vyplývajúce z ustanovenia § 11 ods. 6 Zákona č. 381/2001 Z. z.
nemôže ísť na ujmu žalobkyne, teda sa nemôže odzrkadliť v nepriznaní úroku z omeškania z uplatnenej
istiny. Čo do výroku o trovách konania, poukázala na skutočnosť, že v konaní bolo jednoznačne

preukázané, že u žalobkyne sú dôvody hodné osobitného zreteľa. Zároveň žalobkyňa poukázala na
skutočnosť, že žalobkyňa nenavrhovala vykonať dokazovanie vypracovaním znaleckého posudku.

15. Odvolací súd najskôr musí konštatovať, že pokiaľ súd prvej inštancie (okresný súd) správne
rozhodoval podľa ustanovení Občianskeho súdneho poriadku (Zákon č. 99/1963 Z. z. v znení zmien

a doplnkov účinného do 30.06.2016), tak odvolací súd musel postupovať a vec posudzovať už podľa
nového civilného procesného kódexu, a to Zákona č. 160/2015 Z. z. - Civilný sporový poriadok (ďalej
len „CSP“), ktorý nadobudol účinnosť dňom 1.7.2016, pričom aplikoval ustanovenia § 470 ods. 1 CSP,
s tým, že účinky procesných úkonov súdu prvej inštancie (okresného súdu) ostali zachované (§ 470
ods. 2 CSP).

16. Krajský súd v Prešove ako súd odvolací (§ 34 CSP) po zistení, že odvolanie bolo podané v zákonom
stanovenejlehote(§204ods.1a§362ods.1CSP), oprávnenouosobou(§359CSP),protirozhodnutiu,
proti ktorému je odvolanie prípustné ( § 355 CSP), preskúmal napadnuté rozhodnutie ako aj konanie mu
predchádzajúce v zmysle zásad vyplývajúcich z ust. § 379 a nasl. CSP, bez nariadenia pojednávania (§

385 CSP a contrario) a dospel k záveru, že odvolanie žalobkyne je dôvodné.

17. Odvolací súd má za to, že v preskúmavanej veci súd prvej inštancie v dostatočnom rozsahu zistil
skutkový stav, no zo zistených skutočností nevyvodil správny právny záver. Nesprávnym právnym
posúdenímvecijeomylsúdupriaplikáciiprávanazistenýskutkovýstav.Onesprávnuaplikáciuprávnych

predpisov ide vtedy, ak súd nepoužil správny právny predpis alebo ako v danom prípade, ak síce
aplikovalsprávnyprávnypredpis,nesprávnehoaleinterpretovalalebozosprávnychskutkovýchzáverov
vyvodil nesprávne právne závery.

18.ŽalobkyňažaloboupodanounaOkresnomsúdePrešovdňa29.10.2012žiadalazaviazaťžalovaného

na zaplatenie sumy 1 571,60 Eur s príslušenstvom titulom náhrady za sťaženie spoločenského
uplatnenia, ktoré utrpela pri dopravnej nehode v dôsledku porušenia právnej povinnosti vodičom
motorového vozidla, ktorého poisťovateľom bol žalovaný.

19. V priebehu konania rozšírila žalobu a žiadala priznať právo na zaplatenie sumy 3.458,- Eur s

príslušenstvom s poukazom na zmenu bodového ohodnotenia sťaženia spoločenského uplatnenia
pribratým znalcom. Žalovaný nesúhlasil so žalobou čo do zaplatenia sumy 1.571,60 Eur s poukazom na
skutočnosť, že položka 390 nebola správne ohodnotená a nepriznaná suma vyplýva z uvedenej položky
sťaženia spoločenského uplatnenia a pokiaľ sa týka rozšíreného návrhu vzniesol námietku premlčania.

20. Z výsledkom vykonaného dokazovania vyplýva, že žalobkyňa utrpela poranenia s dobou liečenia
minimálne 6 mesiacov pri dopravnej nehode, ktorú spôsobil vodič sanitného motorového vozidla,
v ktorom bola prevážaná. Voči vodičovi motorového vozidla bolo vznesené obvinenie za prečin
ublíženia na zdraví. U žalobkyne bolo obodované sťaženie spoločenského uplatnenia posudkom zodňa 13.04.2012 na celkovú sumu 730 bodov, a to za obmedzenie pohyblivosti kolenného kĺbu vpravo,
deformitu stehnovej kosti vpravo, skrátenie a rotačnú úchylku, ako aj jazvy na čele a mihalnici. Základná
sadzba u položky 390, a to deformita stehnovej kosti vpravo, ako aj jej skrátenie a rotačná úchylka, bola

obodovaná na 100 bodov a zvýšená o ďalších 100 bodov. Predmetný nárok žalovaný odmietol plniť s
poukazom na skutočnosť, že v položke 390 je maximum bodového ohodnotenia 50 bodov a nie 100
bodov, čím nie je daný nárok na odškodnenia za 100 bodov pri dvojnásobnom zvýšení. Pri hodnote
bodu vo výške 15,72 Eur žiadala žalobkyňa zaviazať žalovaného na zaplatenie sumy 1.571,60 Eur.
Na preukázanie tejto skutočnosti súdom pribratý znalec skonštatoval, že po klinickom vyšetrení, ako aj

RTG vyšetrení bolo zistené, že žalobkyňa nemá žiadnu závažnú osovú alebo rotačnú odchýlku týkajúcu
sa pravej stehnovej kosti, preto jej hodnotenie položkou 390 neprináleží. Poukázal na skutočnosť, že
prítomná deformita pravej dolnej končatiny v kolennom kĺbe vo forme vybočenia pravého kolenného
kĺbu je spôsobená ťažkými degeneratívnymi zmenami, a to artrózou vonkajšej časti kolenného kĺbu v
oblasti vonkajších kondilou stehnovej kosti a píšťaly, ktoré nemá súvislosti s dopravnou nehodou zo
dňa 15.02.2011. Poukázal na to, že v súvislosti s položkou 390 posudok predložený žalobkyňou nie

je vypracovaný správne podľa Zákona č. 437/2004 Z. z., pričom skrátenie končatiny sa hodnotí inou
položkou, čo však u žalobkyne nie je možné zistiť, nakoľko má implantované umelé bedrové kĺby, ako
aj uvoľnenú a otočenú jamku pravého bedrového kĺbu, preto nie je možno objektívne stanoviť rozsah
možného skrátenia.

21. Znalec pribratý v konaní stanovil celkový počet bodov za sťaženie spoločenského uplatnenia v
súvislosti so škodou na zdraví žalobkyne, ktorú utrpela pri dopravnej nehode na sumu 850 bodov a
v tejto súvislosti žalobkyňa rozšírila svoj návrh na začatie konania tak, že žiadala priznať zaplatenie
sumy 3 458 Eur s poukazom na skutočnosť, že rozdiel bodového hodnotenia sťaženia spoločenského
uplatnenia v porovnaní s posudkom predloženým žalobkyňou, ktorý bol na sumu 730 bodov je bodové

ohodnotenie sťaženia spoločenského uplatnenia o 120 bodov vyššie, čo činí ďalších 1 886,40 Eur pri
hodnote bodu 15,72 Eur za jeden bod. Z uvedeného dôvodu bol teda rozšírený návrh na začatie konania
o zaplatenie sumy 1 886,40 Eur, čo spolu s pôvodným návrhom činí sumu 3 458 Eur. Tento návrh na
rozšírenie žaloby bol doručený súdu prvej inštancie dňa 17.4.2014 a súd prvej inštancie pripustil zmenu
žaloby uznesením zo dňa 4.6.2015.

22. Podľa ustanovenia § 112 Občianskeho zákonníka, ak veriteľ v premlčacej dobe uplatní právo na
súde alebo u iného príslušného orgánu a v začatom konaní riadne pokračuje, premlčacia doba od tohto
uplatnenia po dobu konania neplynie. To platí aj o práve, ktoré bolo právoplatne priznané a pre ktoré bol
na súde alebo u iného príslušného orgánu navrhnutý výkon rozhodnutia.

23. Právo podľa ustanovenia § 112 prvá veta Občianskeho zákonníka možno uplatniť žalobou na
plnenie tak, ako to urobila žalobkyňa, keď žiadal priznať náhradu škody. Pri návrhu na zmenu žaloby
nežiadala namiesto pôvodného práva na náhradu škody iné právo. Predmetom konania ostala stále
náhrada škody. Aj keď podľa znaleckého posudku išlo o škodu vyššiu, ako uplatnila v žalobe. Podaním

žaloby spočívala premlčacia doba, lebo žalobkyňa riadne pokračovala v začatom konaní. Žalobkyňa
svojimi procesnými úkonmi nebránila riadnemu priebehu konania, teda konanie sa mohlo skončiť
vydaním rozhodnutia vo veci samej. Teda z hľadiska posúdenia premlčania stačí, že žalobkyňa na
základe rozhodných skutkových okolností, ktoré neboli v priebehu konania zmenené, uplatnila nárok
na náhradu sťaženia spoločenského uplatnenia. Žalobkyňa si svoj nárok uplatnila žalobou na súde

včas. Táto otázka čo do sumy 1.571,60 Eur s príslušenstvom nebola ani sporná. Ohodnotenie sťaženia
spoločenského uplatnenia bolo možné po prvýkrát vykonať najneskôr do konca mesiaca marca 2012.
Teda od 01.04.2012 začala plynúť dvojročná subjektívna premlčacia doba v zmysle § 106 ods. 1
Občianskeho zákonníka. Tak ako to správne konštatuje súd prvej inštancie v svojom rozsudku na strane
5. Žaloba na súde bola podaná dňa 29.10.2012, teda do skončenia plynutia premlčacej doby. Premlčacia

doba ohľadne celého nároku po dobu konania v zmysle § 112 Občianskeho zákonníka neplynula. Podľa
názoru odvolacieho súdu pokiaľ si žalobkyňa uplatnila sumu 1.571,60 Eur s príslušenstvom a v posudku
čo do bodového ohodnotenia sťaženia spoločenského uplatnenia zo dňa 13.04.2012 je uvedená položka
390, ktorá podľa znaleckého posudku, ktorý bol vypracovaný znalcom v priebehu konania, nemala byť
aplikovaná, táto skutočnosť nemá žiaden vplyv na riadne uplatnenie nároku žalobkyňou v konaní. Stále

ide o náhradu škody z dôvodu sťaženia spoločenského uplatnenia, pričom na to, akú položku uviedol
lekár v svojom posudku, a potom znalec v znaleckom posudku, nemohla mať žalobkyňa žiaden vplyv.
Rozšírenie žaloby žalobkyňou v priebehu konania v súlade so závermi znaleckého posudku, nie je
novým nárokom, jedná sa od začiatku o náhradu škody za sťaženie spoločenského uplatnenia. V tejtosúvislosti odvolací súd poukazuje na ustálenú prax i na žalobkyňou v odvolaní citovaný rozsudok sp.
zn. 21Co/84/2014 zo dňa 19.03.2015 čo do aplikácie námietky premlčania vo vzťahu k zmene žaloby
so závermi ktorého v plnom rozsahu súhlasí. Súd prvej inštancie teda z vyššie uvedených dôvodov

pochybil, keď žalobu zamietol. Odvolacie námietky žalobkyne odvolací súd z vyššie uvedených dôvodov
považuje za opodstatnené.

24.Pretoodvolacísúdspoukazomnavyššieuvedenépostupompodľaustanovenia§389ods.1písm.b)
CSP zrušil napadnutý rozsudok a postupom podľa ustanovenia § 391 CSP vrátil vec súdu prvej inštancie

na ďalšie konanie a nové rozhodnutie.

25. Úlohou súdu prvej inštancie bude znova vo veci konať, vec opäť náležite v zmysle právneho názoru
odvolacieho súdu posúdiť, vyporiadať sa so všetkými odvolacími námietkami žalobkyne i s námietkami
žalovaného a následne vo veci znova rozhodnúť a svoje rozhodnutie v zmysle zásad uvedených v
ustanovení § 220 ods. 2 CSP náležite odôvodniť.

26. V novom rozhodnutí vo veci samej súd prvej inštancie rozhodne aj o náhrade všetkých trov konania
(§ 396 ods. 3 CSP).

27. Toto rozhodnutie bolo prijaté senátom odvolacieho súdu v pomere hlasov 3:0.

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu odvolanie nie je prípustné.

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP).

Podľa § 420 CSP, dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej
alebo ktorým sa konanie končí, ak
a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,
b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu,
c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný

zástupca alebo procesný opatrovník,
d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie,
e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo
f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces.

Podľa § 421 ods. 1 CSP, dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo
alebo zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia
právnej otázky,
a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu,

b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo
c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne.

Podľa § 421 ods. 2 CSP, dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd
rozhodol o odvolaní proti uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n).

Podľa § 423 CSP, dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné.

Podľa § 424 CSP, dovolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané.

Podľa § 427 ods. 1 CSP, dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia
odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané
opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej
opravy.Podľa § 427 ods. 2 CSP, dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom
odvolacom alebo dovolacom súde.

Podľa § 428 CSP, v dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému
rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie
považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh).

Podľa § 429 ods. 1 CSP, dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a

iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom.

Podľa § 429 ods. 2 CSP, povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je
a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,
b) právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské právnické
vzdelanie druhého stupňa,

c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený
osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa
predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a
akichzamestnanecalebočlen,ktorýzanekonámávysokoškolsképrávnickévzdelaniedruhéhostupňa.