Decision was made at the court Krajský súd Žilina
Judgement was issued by JUDr. Miroslav Jamrich
Judgement form – Rozsudok
Judgement nature – Potvrdzujúce
Source – original document (the link may not work anymore)
Referenced legislation in the judgement
Súd: Krajský súd Žilina
Spisová značka: 5Co/170/2018
Identifikačné číslo súdneho spisu: 5113215723
Dátum vydania rozhodnutia: 11. 12. 2018
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Miroslav Jamrich
ECLI: ECLI:SK:KSZA:2018:5113215723.1
ROZSUDOK V MENE
SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Krajský súd v Žiline ako súd odvolací, v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Miroslava Jamricha a
členov senátu JUDr. Dagmar Cabadajovej a JUDr. Gabriely Veselovej, v právnej veci žalobcu: Najvyšší
súd SR, so sídlom Župné námestie 13, 814 90 Bratislava, IČO 165581, proti žalovanému: M. S., nar.
XX.XX.XXXX, bytom Z. XX, G. D. O., v konaní o zaplatenie 1,87 eur s príslušenstvom, o odvolaní
žalovaného proti rozsudku Okresného súdu Žilina č.k. 8C/183/2013-64 zo dňa 25. apríla 2016, takto
r o z h o d o l :
Krajský súd rozsudok okresného súdu p o t v r d z u j e .
Žalobca m á voči žalovanému nárok na náhradu trov odvolacieho konania v plnom rozsahu.
O ich výške bude rozhodnuté súdom prvej inštancie po právoplatnosti rozsudku samostatným
uznesením.
o d ô v o d n e n i e :
1. Okresný súd Žilina rozsudkom č.k. 8C/183/2013-64 zo dňa 25. apríla 2016 zaviazal žalovaného k
povinnosti zaplatiť žalobcovi 1,87 eur s úrokom z omeškania vo výške 8,75 % ročne zo sumy 1,87 eur
od 22.11.2012 do zaplatenia, všetko do 3 dní od právoplatnosti tohto rozsudku. Žalobcovi náhradu trov
konania nepriznal.
V odôvodnení rozsudku uviedol, že žalobou o dňa 29.1.2013 sa žalobca domáhal od žalovaného
zaplatenia žalovanej sumy na tom skutkovom a právnom základe, že žalobca ako povinná osoba
podľa zákona č. 211/2000 Z.z. o slobodnom prístupe k informáciám na základe žiadosti z 18.4.2012 o
poskytnutie informácií, informoval žalovaného o výške nákladov na sprístupnenie informácií a vyzval ho
v oznámení o vybavení žiadosti o poskytnutie informácie 27.4.2012 na ich úhradu. Túto výzvu na úhradu
nákladov na sprístupnenie žalovaný prevzal 10.5.2012. Informácie požadované v žiadosti žalovaný
prevzal 12.11.2012. Žalobca postupoval v súlade so zákonom č. 211/2000 Z.z. a vyhláškou Ministerstva
financiíSRč.481/2000Z.z.opodrobnostiachúhradynákladovnasprístupnenieinformácií,pričomvýšku
nákladov na sprístupnenie informácií, ktoré požadoval žalovaný, určil podľa sadzobníka úhrad nákladov
vsúvislostisposkytovaníminformáciípodľa§21ods.1zákonač.211/2000Z.z.,ktorýsadzobníkžalobca
ako jednu z povinne zverejňovaných informácií zverejňuje na svojom webovom sídle. Žalovaný si svoju
povinnosť náklady uhradiť nesplnil.
Žalovaný žiadal žalobu zamietnuť. Namietal nedostatok právomoci súdu rozhodovať danú vec patriacu
do špeciálnej právomoci správneho orgánu, nakoľko nejde o súkromnú vec, ale o vec finančnú z oblasti
správneho práva. Namietal vecnú a miestnu nepríslušnosť Okresného súdu Žilina. Nároky považoval
za neopodstatnené, nakoľko žalobca mu svojimi rozhodnutiami spôsobil nemajetkovú ujmu a žalobcom
uplatnené práva boli/budú riešené kompenzačnou námietkou a tým zanikli. Poukázal na stav, v ktorom
žalobcasámrozhodujeosvojichvecnýchnákladochapritomakoštátnyorgántiežpatríkporušovateľom
zákona. Nároky považuje žalovaný za prehnané a nezodpovedajúce reálnym nárokom a nákladomskutočne vynaloženým na poskytnutie informácií. Trval na tom, že spor nie je predmetom súkromného,
ale verejného práva. Tiež namietal neúplné zistenie preskúmavaných okolností a postup súdov, ktoré
v jeho veciach rozhodli neverejne. Žalovaný tiež namietal nepreskúmateľnosť primeranosti daných
nákladov a namietal, že nevznikli nároky na reparované poštovné, lebo správny orgán vždy vlastné
rozhodnutia na vlastné náklady a proti každej žiadosti boli takmer vždy vydané rozhodnutia o čiastočnom
odmietnutí a anonymizovaní, takže to, že spolu s týmito rozhodnutiami mu Najvyšší súd SR doručil aj
sprístupnenú informáciu, čo neznamená možnosť prenášať na žalobcu poštové náklady v miere 100 %.
Súd prvej inštancie na základe vykonaného dokazovania mal preukázané z oznámenia výšky vecných
nákladov v súvislosti s poskytovaním informácii zo dňa 27.4.2012, doručeného žalovanému dňa
10.5.2012, že žalobca podľa sadzobníka úhrad nákladov v súvislosti s poskytovaním informácií za
vyhotovenie judikátov a rozhodnutí Najvyššieho súdu Slovenskej republiky určil náklady za 5 strán (0,40
eur), obálky s doručenkou B6 (0,07 eur) a náklady spojené s odoslaním informácie podľa aktuálneho
cenníka poštových služieb (1,40 eur), spolu 1,87 eur a zároveň vyzval žalovaného, aby poplatok 1,87
eur zaplatil do 10 dní od prevzatia výzvy.
Súd prvej inštancie vec správne posúdil podľa čl. 46 ods. 1 Ústavy SR, § 7 ods. 1 O.s.p., § 84 O.s.p.,
§ 85 ods. 1 O.s.p., § 1 ods. 2 zák. č. 71/1967 Zb., § 2 zák. č. 211/2000 Z.z. o slobodnom prístupe k
informáciám, § 5 ods. 1 písm. f), § 18, § 21 zák. č. 211/2000 Z.z. o slobodnom prístupe k informáciám,
§ 1, § 2, § 3 vyhl. č. 481/2000 Z.z. o podrobnostiach úhrady nákladov za sprístupnenie informácii, § 488
a § 489 Občianskeho zákonníka.
Žalobca si uplatnil náhradu materiálnych nákladov spojených s poskytnutím informácii, keď pri
rozhodovaní o poskytnutí týchto informácii konal ako povinná osoba, t.j. ako správny orgán v správnom
konaní, ktorému zákon výslovne vymedzuje určitú právomoc, t.j. určité oprávnenia a určité povinnosti v
oblasti verejnej správy. V ust. § 18 zák. č. 211/2000 Z.z. zákon zveril žalobcovi právomoc rozhodovať o
žiadosti žalovaného na poskytnutie informácii. Sprístupnením informácii na základe zákonom zverenej
právomoci rozhodol o práve žalovaného na slobodný prístup k týmto informáciám, pričom rozhodol v
oblasti verejnej správy, ktorá sa realizuje ako prejav výkonnej moci v štáte. Preto súd ustálil, že mal
právomoc vo veci konať, a preto sa jedná o spor súkromného a nie verejného charakteru. Rovnako
aj pokiaľ sa týka vznesenej námietky miestnej a vecnej príslušnosti, súd ustálil, že táto námietka je
nedôvodná, nakoľko vecná príslušnosť tamojšieho súdu prejednať v prvom stupni vyplynula z ust.
§ 9 ods. 1 O.s.p. a postup súdu bol daný lustračnou činnosťou vo vzťahu k bydlisku žalovaného.
Teda všeobecným súdom žalovaného je tamojší súd, pretože žalovaný mal v jeho obvode svoje
bydlisko. Súd neuznal námietku nepreskúmateľnosti primeranosti daných nákladov, lebo žalobca ich
odôvodnil v súlade so zákonom na základe sadzobníka. Aj pri námietke žalovaného k povahe toho,
že správny orgán doručuje vlastné rozhodnutia na vlastné náklady a proti každej žiadosti mali byť
takmer vždy vydané rozhodnutia o čiastočnom odmietnutí a anonymizovaní, súd poukázal na to, že
činnosťžalovanéhosauskutočňovalavrámcižiadostioposkytnutieinformáciezostranyžalobcu.Obsah
informácie a sprievodné rozhodnutia žalobcu na základe žiadosti žalovaného neboli predmetom tohto
konania, lebo to meritom by mohol nechať žalovaný preskúmať v správnom konaní. Činnosť žalovaného
sa uskutočňovala v rámci žiadosti o poskytnutie informácie zo strany žalobcu, a preto nebol racionálny
dôvod na delenie podielu poštových nákladov na žalobcu a žalovaného z dôvodu vyhovenia žiadosti
žalovaného o podanie informácie. S poukazom na uvedené žalobe vyhovel a zároveň priznal žalobcovi
uplatnený 8,75 % úrok z omeškania zo žalovanej sumy od 13.5.2012 do zaplatenia podľa ust. § 517
Občianskeho zákonníka v spojení s § 3 ods. 1 a prechodným ustanovením § 10c Nariadenia vlády SR č.
87/1995 Z.z. Keďže žalobca si náhradu trov konania neuplatnil, rozhodol tak, že ju žalobcovi nepriznal.
2. Proti tomuto rozsudku podal žalovaný v zákonom stanovenej lehote odvolanie. V odvolaní uviedol,
že v rozsudku vyčíta nezákonné antidatovanie, keď mal byť údajne vydaný 25.4.2016, pričom doručený
bol bez udania verejného vyhlásenia až 20.12.2017, čo je zrejme rok a pol po vyhlásení. Ďalej namieta,
že náhradu trov si mal správny orgán sám vyriešiť v správnom konaní ako náklady správneho konania,
čím je daný aj charakter predmetnej pohľadávky z verejného práva ako trovy správneho konania a k
pohľadávkam z verejného práva nemožno prisúdiť aj úroky z omeškania, ak žiaden verejný zákon vo
verejnej sfére toto explicitne neustanovuje. Podľa odvolateľa žalovaný nie je ani vecne ani procesne
aktívne legitimovaný, keďže náklady vznikli nie Najvyššiemu súdu SR, ale jeho kancelárii, a to sú dva
rozdielne subjekty. Pokiaľ súd poukazuje na to, že náhrada nákladov za sprístupnenie informácii je
príjmom povinnej osoby v sfére súkromného práva, je nezmyslom, nejde o podnikanie, ale reparovanie
materiálnych nákladov vynaložených správnym orgánom z verejného rozpočtu výlučne pri úradnej
činnosti, je stále pohľadávkou z verejného procesného práva. Preto navrhol napadnutý rozsudok zrušiť,konanie zastaviť a vec postúpiť správnemu orgánu, inak zrušiť a vec vrátiť prvostupňovému súdu, ak
žalobu sám odvolací súd nezamietne ex offo.
3. V dôsledku podaného odvolania bol spis predložený na rozhodnutie o odvolaní Krajskému súdu v
Žiline. Odvolací súd predovšetkým konštatuje, že pokiaľ súd prvej inštancie rozhodol podľa ustanovení
Občianskeho súdneho poriadku (zák. č. 99/1963 Zb. v znení zmien a doplnkov), tento stratil účinnosť ku
dňu 30.6.2016, v dôsledku nadobudnutia účinnosti nových civilných procesných kódexov, a to v tomto
prípade zák. č. 160/2015 Z.z. Civilný sporový poriadok (ďalej „CSP“). Odvolací sú bol potom povinný pri
svojom procesnom postupe a rozhodovaní aplikovať uvedenú novú právnu úpravu (§ 470 ods. 1 CSP)
s tým, že účinky procesných úkonov súdu prvej inštancie ostali zachované (§ 470 ods. 2 CSP). Ďalej
odvolací súd uvádza, že v ďalšej časti odôvodnenia prispôsobil terminológiu novej právnej úprave.
4. Krajský súd ako súd odvolací (§ 34 CSP) po zistení, že odvolanie bolo podané v zákonom stanovenej
lehote (§ 362 ods. 1 CSP) oprávneným subjektom - stranou, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie
vydané (§359 CSP) proti rozhodnutiu súdu prvej inštancie, proti ktorému zákon odvolanie pripúšťa (§
355 ods. 1 CSP) preskúmal napadnuté rozhodnutie v rozsahu ustanovenom v § 379 CSP, postupom
bez nariadenia odvolacieho pojednávania (§ 385 ods. 1 CSP a contrario), keď miesto a čas verejného
vyhlásenia rozsudku bolo oznámené na verejnej tabuli a na webovej stránke súdu minimálne 5 dní pred
jeho vyhlásením (§ 219 ods. 3 CSP) a dospel k záveru, že odvolaniu nie je možné vyhovieť, pretože
napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie je vo výroku vecne správny, a preto ho podľa ust. § 387 ods.
1, 2 CSP potvrdil.
5. Podľa ust. § 387 ods. 1,2 CSP odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie potvrdí, ak je vo
výroku vecne správne. Ak sa odvolací súd v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením napadnutého
rozhodnutia, môže sa v odôvodnení obmedziť len na skonštatovanie správnosti dôvodov napadnutého
rozhodnutia, prípadne doplniť na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia ďalšie dôvody.
6. Predmetom preskúmavaného rozhodnutia bola náhrada materiálnych nákladov spojených s
poskytnutím informácií žalovanému v zmysle zák. č. 211/2000 Z.z. o slobodnom prístupe k informáciám.
Vzhľadom na rozsah a dôvody odvolania žalovaného je predmetom odvolacieho prieskumu posúdenie,
či súd prvej inštancie právne a správne posúdil nárok žalobcu.
7. Odvolací súd po preskúmaní napadnutého rozsudku, prislúchajúceho spisového materiálu a
vyhodnotení toho, čo uviedol v rámci odvolacieho konania odvolateľ konštatuje, že súd prvej inštancie
v dostatočnom rozsahu zistil skutočnosti potrebné pre posúdenie danej veci, vykonal dokazovanie,
ktoré vyhodnotil v súlade s ust. § 191 a nasl. CSP a dospel k skutkovým a právnym záverom, s
ktorými sa odvolací súd v plnom rozsahu stotožnil, a preto s poukazom na cit. ust. § 387 ods. 2 CSP,
keďže sa v celom rozsahu stotožnil s odôvodnením napadnutého rozhodnutia, obmedzuje sa len na
skonštatovaniesprávnostijehodôvodov.Odvolacísúdvcelomrozsahuzdieľaiprávnezáverysúduprvej
inštancie, ktorý na vec aplikoval správne hmotno-právne ustanovenia a tieto v súvislosti s danou vecou
i správne právne vyložil. Okresný súd v odôvodnení svojho rozhodnutia uviedol rozhodujúci skutkový
stav, primeraným spôsobom opísal priebeh konania, stanoviská procesných strán k prejednávanej veci,
výsledky vykonaného dokazovania a citoval právne predpisy, ktoré aplikoval na prejednávaný prípad, a z
ktorých vyvodil svoje právne závery. Odvolací súd ani s prihliadnutím na uplatnené odvolacie argumenty
nenašiel dôvod, pre ktorý by sa mal od záverov súdu prvej inštancie odchýliť, a preto nemôže dať za
pravdu odvolateľovi.
8. Odvolací súd sa riadiac sa uvádzaným preto rozsudok súdu prvej inštancie vrátane rovnako vecne
správneho závislého výroku o náhrade trov konania podľa ust. § 387 ods. 1 CSP z dôvodu vecnej
správnosti rozsudok potvrdil.
9. O nároku na náhradu trov odvolacieho konania odvolací súd rozhodol podľa ust. § 262 ods. 1 v
spojitostis§396ods.1CSP,pričomvodvolacomkonaníúspešnémužalobcovipriznalnároknanáhradu
trov odvolacieho konania v plnom rozsahu. O výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie
osobitným uznesením po právoplatnom skončení veci.
10. Rozhodnutie odvolacieho súdu bolo prijaté hlasovaním v pomere hlasov 3:0.Poučenie:
Proti tomuto rozsudku odvolanie n i e j e prípustné.
Poučenie o dovolaní: Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa.
(§ 419 Civilného sporového poriadku, v ďalšom texte už len „CSP“)
Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa
konanie končí, ak
a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,
b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu,
c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný
zástupca alebo procesný opatrovník,
d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie,
e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo
f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 CSP).
Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo
rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej
otázky,
a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu,
b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo
c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne.
Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti
uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n). (§ 421 ods. 1 a 2 CSP)
Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak
a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy;
na príslušenstvo sa neprihliada,
b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany
neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada,
c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia
dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b).
Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby
na súde prvej inštancie. (§ 422 ods. 1 a 2 CSP)
Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné. (§ 423 CSP)
Dovolanie nie je prípustné proti rozsudku, ktorým sa vyslovilo, že sa manželstvo rozvádza, že je neplatné
alebo že nie je a proti uzneseniu v konaní o návrat maloletého do cudziny vo veciach neoprávneného
premiestnenia alebo zadržania (§ 76 Civilného mimosporového poriadku, v ďalšom texte už len „CMP“).
Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu
oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie,
lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy.
Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom
súde. (§ 427 ods. 1 a 2 CSP)
V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania ustanovených v § 127 Ods. 1 C. s. p. (ktorému
súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje a podpísania) uvedie, proti ktorému
rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie
považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh). (§ 428 CSP)
Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom.Povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je
a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,
b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské
právnické vzdelanie druhého stupňa,
c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený
osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa
predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou
a ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého
stupňa. (§ 429 CSP)
Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže dovolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie
dovolania. (§ 430 CSP)
Information regarding the judgement were obtained from the original document, which was most recently updated on . Link to the original document may not work anymore, because the portal of the Ministry of Justice may have published the document under this link for only a certain period of time.