Rozsudok ,
Potvrdzujúce Judgement was issued on Thursday, November 30, 2016

Súd: Krajský súd Trnava
Spisová značka: 24Co/28/2016

Identifikačné číslo súdneho spisu: 2214202816
Dátum vydania rozhodnutia: 30. 11. 2016
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Magdaléna Krajčovičová

ECLI: ECLI:SK:KSTT:2016:2214202816.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Trnave, v senáte zloženom z predsedníčky senátu: JUDr. Magdaléna Krajčovičová

a sudcov: JUDr. Andrea Dudášová a JUDr. Martin Holič, v právnej veci žalobcu: POHOTOVOSŤ,
s.r.o., so sídlom Pribinova 25, Bratislava, IČO: 35 807 598, zastúpeného spoločnosťou: Fridrich Paľko,
s.r.o., so sídlom Grösslingova 4, Bratislava, IČO: 36 864 421, proti žalovanému: Slovenská republika,
konajúca prostredníctvom Ministerstva spravodlivosti Slovenskej republiky, so sídlom Župné námestie
13, Bratislava, o náhradu škody a nemajetkovej ujmy spôsobenej pri výkone verejnej moci, na odvolanie
žalobcuprotirozsudkuOkresnéhosúduDunajskáStredač.k.10C/174/2014-83zodňa23.03.2015,takto

r o z h o d o l :

I. Odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie p o t v r d z u j e .

II. Žalovanému nárok na náhradu trov odvolacieho konania n e p r i z n á v a .

o d ô v o d n e n i e :

1. Napadnutým rozsudkom súd prvej inštancie v celom rozsahu zamietol žalobu žalobcu, (ktorou
sa domáhal zaplatenia náhrady škody a náhrady nemajetkovej ujmy majúcej vzniknúť žalobcovi
nesprávnym úradným postupom Okresného súdu Galanta - ďalej aj exekučný súd, pretože tento
nerozhodol o žiadosti o vydanie poverenia na vykonanie exekúcie pre pohľadávku žalobcu v zákonom
stanovenej lehote) a žalovanému náhradu trov konania nepriznal. Rozhodnutie súd odôvodnil právne
aplikáciou ust. § 3 ods. 1, § 4 ods. 1 písm. a), § 9 ods. 1 a 2, ods. 1 a 4, § 19 ods. 1, 2 a ods. 3 zák. č.

514/2003 Z.z. o zodpovednosti za škodu spôsobenú pri výkone verejnej moci, ako i § 41 ods. 2 písm.
d) v znení do 31.05.2011 aj od 01.06.2011, § 44 ods. 1, 2 zák. č. 233/1995 Z.z. O náhrade trov konania
súd rozhodol podľa § 142 ods. 1 O.s.p.

2. Vecne argumentoval tým, že žalobca (navrhovateľ) sa domáhal náhrady škody a nemajetkovej
ujmy. Škoda mala vzniknúť nesprávnym úradným postupom súdu. Nesprávny úradný postup súdu
spočíval v prieťahoch v konaní (poverenie nebolo vydané v zákonnej lehote 15 dni, ale s omeškaním

viac ako 155 dní), a o vydaní nezákonného rozhodnutia. Tým, že žiadosť o vydanie poverenia bola
zamietnutá, súd porušil zásadu právnej istoty, nerešpektoval právoplatné rozhodnutie rozhodcovského
súdu ako rovnocenný exekučný titulu, porušil prekážku právoplatne rozhodnutej veci. Mal za to, že
v príčinnej súvislosti s nesprávnym úradným postupom súdu vznikla žalobcovi škoda v žalovanej
výške a to skutočná škoda v sume 1.162,29 Eur v súvislosti s vynaloženými nákladmi spojenými
činnosťou vo veci správy a vymáhania pohľadávky v období, ktoré zbytočne uplynulo medzi doručením
žiadosti o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie a rozhodnutím o nej, jednak správy pohľadávok

prostredníctvom pracovných výkonov zamestnanca pomocou informačného systému 70,- Eur, na
udržiavanie a správu informačného systému 40,- Eur a na administratívne spracovanie textov urgencii
adresovaných exekučnému súdu, na publikačné výdaje spojené s vyhotovením urgencii adresovaných
exekučnému súdu sumu, na poštovné a telekomunikačné výdaje spojené s urgovaním a kontrolou stavukonania na exekučnom súdu 15,- Eur. V príčinnej súvislosti s tým žiadal žalobca aj nemajetkovú ujmu
vo výške 232,46 Eur, t.j. 20% z uplatňovanej istiny s príslušenstvom.

3. Žalovaná namietla dôvodnosť podanej žaloby jednak jej neurčitosť a zmätočnosť. Navrhla postup
podľa § 43 ods. 1 a 2 O.s.p., odmietnutie podania. Uviedla, že nie sú splnené podmienky podľa § 8
O.s.p., § 15 zákona číslo 514/2003 Z.z.. Nie je daná právomoc súdu vo veci konať. Medzi podaním
žiadosti o predbežné prejednanie nároku u nadriadeného orgánu podaním žaloby o náhradu škody za
nesprávny úradný postup, nie je dodržaná zákonná lehota 6 mesiacov. Žiadosti o predbežné prejednanie

nároku bez ostatných zákonných náležitostí bola žalovanej doručená dňa 23.04.2012. Žaloba na
súd bola podaná dňa 27.09.2012. Tým považoval žalobu podanú predčasne. Žiadosť o predbežné
prejednanie nároku malo vady, ktoré žalobca na výzvu žalovanej stanovenej lehote neodstránil, preto
nároknepovažovalazapredbežneprejednaný.Tietoskutočnostidôvodilinepriznanienárokunanáhradu
škody za nesprávny úradný postup súdu v rámci predbežne prejednania nároku. Vo veci samej žiadala
žalobu zamietnuť ako neodôvodnený a nepreukázaný. V tomto smere poukázala na rozhodnutia

Ústavnéhosúduvsúvislostistvrdenýmiprieťahmianezákonnýmúradnýmpostupomsúduvkonaní,keď
konštatovala, že nemožno len konštatoval s poukazom na nález Ústavného súdu SR III - ÚS/69/2011-25
zo dňa 03.05.2011 (každý nech si stráži svoje právo). Žalobca nevyužil účinné právne prostriedky
nápravy, nepodal opravné prostriedky. Žalovaná mala za to, že všeobecný súd konajúci o nároku na
náhradu škody za nesprávny úradný postup nemá právo konštatovať prieťahy v konaní. Ďalej poukázala

na to, že nie každý prieťah v konaní možno vyhodnotiť ako zbytočný prieťah v konaní. Nedodržanie
zákonných lehôt sa nepovažuje vždy automaticky za porušenie základného práva na prerokovanie veci
bez zbytočných prieťahov (článok 48 ods. 2 ústavy SR). Sú rozhodujúce všetky okolnosti danej veci.
Musí ísť o významné prieťahy v konaní ktoré možno kvalifikovať ako zbytočné prieťahy, neefektívny
postup (I. US 16/2002, I US 63/00). Ak neexistuje príčinná súvislosť medzi postupom súdu a porušením

základného práva alebo slobody, treba považovať takú sťažnosť za zjavne neopodstatnenú. Samotná
dĺžka konania samo osebe ešte nemusí bez ďalšieho znamenať závažné porušenie práv sťažovateľa
(I. US 476/2012, IV. US 92/2004, III. US 168/2005, II. US 90/2003). Žalovaná poukázala na to, že
pätnásťdňová lehota na vydanie poverenia podľa § 44 ods. 2 exekučného poriadku neplatí, ak ide o
exekučný titul podľa § 41 ods. 2 písm. c) a ods.2 Exekučného poriadku, teda exekučný titul, ktorý sa

týka rozhodnutí rozhodcovských súdov. Od 01.06.2011 bol exekučný poriadok novelizovaný zákonom
číslo 102/2011 Z.z.. V žiadostiach doručených súdu po 01.06.2011 nejde o porušenie zákonnej lehoty
v uvedených prípadoch. Je správne, keď analogicky rovnako súdy postupujú aj v prípadoch pred
01.06.2011. Nedodržanie lehoty 15 dní na vydanie poverenia pri exekučných tituloch - rozhodcovských
rozsudkov nemožno považovať za prieťah v konaní.

4. Žalovaná poukázala aj na to, že lehota 15 dní bola stanovená len na vydanie poverenia, nevzťahuje
sa na prípady zamietnutia návrhu na vydanie poverenia, čo vyplýva priamo z ustanovenia § 44
ods. 2 Exekučného poriadku. Ak súd exekútora nepoverí, pätnásťdňová lehota neplatí. V prípade,
keď poverenie nebolo vydané, oprávnený nemôže svoj nárok uplatňoval z titulu prieťahov v konaní,

ale z titulu nesprávneho úradného postupu súdu (ktorý podľa návrh žalobcu spočíva v nesprávnej
aplikácii právnych predpisov), z titulu vydania nezákonného rozhodnutia. Za nesprávny úradný postup
však nemožno považovať samotné rozhodnutie, ktorým súd návrh na vydanie poverenia zamietol
(Najvyšší súd ČR č. 2Cdo 129/1997 zo dňa 29.06.1999), podľa ktorého nesprávny úradný postup
nezakladajú vady konania, napríklad zhromažďovanie podkladov pre rozhodnutie, hodnotenie zistení

skutočnosti, právne posúdenie, ak mali za následok nesprávne rozhodnutie, rozhodnutie Najvyššieho
súdu SR 4 Cdo 24/2004 - nesprávny úradný postup možno vymedziť tak, že ide o porušenie právnou
normou predpísaného postupu štátneho orgánu, alebo účelu postupu štátneho orgánu čas po vydanom
rozhodnutí, uznesenie Najvyššieho súdu ČR 25Cdo 1018/2007 zo dňa 25.08.2009 - rozhodovaciu
činnosť, ktorej podstatou súdnictva, nemožno hodnotiť ako nesprávny úradný postup. Je teda zrejmé,

že posúdenie veci a vydanie rozhodnutia nemožno považovať za nesprávny úradný postup. Za splnenia
podmienok podľa § 6 ods. 1 zákona číslo 514/2003 Z.z. (ak bolo právoplatne rozhodnutie, ktorým bola
škoda spôsobená, zrušené alebo zmenené pre nezákonnosť príslušným orgánom) posúdenie veci a
vydania rozhodnutia možno považovať len za vydanie nezákonného rozhodnutia. Preto rozhodnutia
exekučných súdov, ktorými boli zamietnuté žiadosti o vydanie poverenia a skúmanie materiálnej

správnosti rozhodcovského rozsudku, nekalej povahy rozhodcovskej doložky, nemožno považovať za
nesprávny úradný postup súdu. Uvedené rozhodnutie za nezákonné možno považovať len vtedy, ak
bolo zrušené alebo zmenené pre nezákonnosť.5. Žalovaná zároveň vniesla námietku premlčania podľa § 19 ods. 1 zákona číslo 514/2003 Z.z.,
keď k tvrdenému nesprávnemu úradnému postupu došlo pred marcom 2009, ku dňu podania žaloby
27.09.2012 uplynula trojročná premlčacia lehota.

6. Rovnako mala za to, že žalobca nepreukázal vznik a výšku škody, keď škodu žalobca presvedčil
nevyčíslil a nezdôvodnil. Podmienkou je preukázať, že konštatovanie porušenia je nedostatočné. Pri
priznávaní nemajetkovej ujmy sa prihliada aj na rozpor s dobrými mravmi podľa § 3 ods. 1 Občianskeho
zákonníka. V tomto prípade teda žalovaná diktovala žalobcovi nie o konanie v rozpore s dobrými mravmi,

keď opakovane požaduje od spotrebiteľa v rozpore so zákonom neprimerané vysoké úroky, poplatky
a iné sankcie. Opakovane porušil práva spotrebiteľov. Tvrdená škoda mala vzniknúť práve jednak pri
negatívne vnímanej podnikateľské činnosti žalobcu. Rovnako poukázala na absenciu príčinnej súvislosti
medzi tvrdeným porušením povinnosti súdu a vzniknutou škodou (§ 9 ods. 4 zákona číslo 514/2003
Z.z.). Tento stav si zavinil samotný žalobca spôsobom vykonávania podnikateľskej činnosti, pasivitou
pri obhajovaní svojich práv.

7. V súvislosti s námietkami žalovanej o predčasne podanej žalobe, ako aj o neúplnosti žaloby, súd
konštatoval, že neboli dôvody na zastavenie konania v zmysle § 103, § 104 ods. 1 prvá veta O.s.p.. Odo
dňa rozhodovania súdu podľa § 154 ods. 1 O.s.p. uplynula lehota šiestich mesiacov od podania žiadosti
nadriadenému súdu. Bolo preto právne irelevantné, že lehota nebola dodržaná ku dňu podania žaloby.

Pre posúdenie právomoci súdu je právne irelevantné, že žalobca neodstránil vady žiadosti o predbežné
prejednanie nároku v stanovenej lehote, v tomto smere je potrebné prihliadnuť na ustanovenie § 16
ods. 2 druhá veta zákona číslo 514/2003 Z.z. ktorá hovorí, že tým nie je dotknuté právo poškodeného,
domáhať sa za splnenia podmienok podľa tohto zákona uspokojenia nároku alebo jeho časti na súde.
Na výzvu súdu žalobca doručil kópiu žiadosti o predbežnom prejednaní nárokov s dátumom, pečiatkou

nadriadeného orgánu. Doručenie žiadosti potvrdila aj žalovaná vo svojom vyjadrení k žalobe. Súčasťou
žiadosti bol aj nárok týkajúci sa tohto súdneho sporu. Tým súd mal splnenú podmienku zo strany
žalobcu podľa § 15 a § 16 zákona číslo 514/2003 Z.z., predbežne prerokovať nárok na náhradu škody
s nadriadeným orgánom, ako podmienku právomoci súdu vo veci konať a rozhodnúť.

8.Súdneodmietolžalobužalobcupodľaust.§43ods.1,2O.s.p.,keďžezpodanejžalobybolozrejmé,že
žiada náhradu škody a nemajetkovú ujmu, zrejmé aj to v akej výške náhradu škody a nemajetkovú ujmu
žiadal. Z obsahu žaloby vyplýva aj základ uplatneného nároku. Žalobca žiadal priznať nárok na náhradu
škody za nesprávny úradný postup súdu v exekučnom konaní, v dôsledku čoho mu nevymožením
pohľadávky vznikla škoda. O takomto nároku bolo možné konať a rozhodnúť.

9. Z pripojeného exekučného spisu Okresného súdu Galanta sp. zn. 16Er/199/2011 vyplynulo, že
bola podaná žiadosť exekútorom o vydanie poverenia na Okresný súd Galanta dňa 08.02.2011, na
základe rozhodcovského rozsudku Stáleho rozhodcovského súdu vydaného 08.12.2010 pod číslom
SR 11793/10, ktorý nadobudol právoplatnosť 27.12.2010 a vykonateľnosť 30.12.2010, ktorým bol

žalovaný O. R. zaviazaný na zaplatenie pohľadávky spolu s príslušenstvom titulom istiny 912,13
Eur so zmenkovým úrokom 0,25% denne zo sumy 912,13 Eur od 03.05.2010 do zaplatenia a so
zákonným úrokom vo výške 6% ročne zo sumy 912,13 Eur od 03.08.2010 do zaplatenia a k náhrade
trov konania 263,70 Eur, ktorý dlh vznikol nezaplatením poskytnutého úveru na základe zmluvy
uzavretej dňa 10.11.2009 medzi spoločnosťou Pohotovosť, s.r.o. a odporcom. Návrh na vykonanie

exekúcie bol spísaný na exekútorskom úrade dňa 08.02.2011 a exekútor podal žiadosť o vykonanie
exekúcie dňa 28.02.2011. Exekučný súd následne uznesením dňa 08.06.2011 zamietol žiadosť súdneho
exekútora o vydanie poverenia a dňom 03.08.2011 exekučné konanie zastavil. Oprávnený - žalobca
nepodal odvolanie, uznesenia nadobudli právoplatnosť čo do zamietnutia žiadosti k 09.07.2011 a čo do
zastavenia konania k 03.11.2011. Žaloba o náhradu škody za nesprávny úradný postup bola podaná

dňa 27.09.2012.

10. Súd mal za to, že k prieťahom v tomto konaní nedošlo. Podľa exekučného poriadku sa vzťahuje len
na prípad, keď súd poverenie vydal. Nevzťahuje sa na prípad, keď súd poverenie nevydal. Vyplýva to
z gramatického a logického výkladu ustanovenia § 44 ods. 2 Exekučného poriadku. V danom prípade

exekučným titulom bol rozhodcovský rozsudok. Súd mal zato, že možno na tento prípad aplikovať novelu
Exekučného poriadku § 44 ods. 2 a účinnú od 01.06.2010 podľa tohto ustanovenia lehota 15 dní pre
vydanie poverenia neplatí, ak je exekučným titulom podľa § 42 ods. 2 písmena c/ a d/ Exekučného
poriadku, tak ako tomu bolo v tomto príklade. Exekučným titulom bol rozsudok rozhodcovského súdu.11. Súd mal za to, že nedošlo k vydaniu nezákonného rozhodnutia, ani k nesprávnemu úradnému
postupu súdu, ktorý by spočíval v nesprávnej aplikácii právnych predpisov. Samotné rozhodnutie o

zamietnutí žiadosti na vydanie poverenia nemožno považovať za nesprávny úradný postup súdu,
pretože postup súdu ďalšie vyjadrenie v rozhodnutí, nebol neefektívny (rozhodnutie Najvyššieho súdu
Českej republiky 2Cdo 129/97 zo dňa 29.06.1999). Výsledkom sudcovskej činnosti súdu je, že súd
žiadosti o vydanie poverenia vyhovie, alebo žiadosť zamietne. Zo zákona nevyplýva, že len musí vždy
súd žiadosti navrhovateľa vyhovieť. Práve táto rozhodovacia činnosť je podstatou súdnictva a nemožno

ju vyhodnotiť ako nesprávny úradný postup (uznesenie Najvyššieho súdu Českej republiky 25 Cdo
1018/2007 zo dňa 25.08.2009).

12. Rozhodnutie exekučného súdu, ktorým zamietol žiadosť na vydanie poverenia, súd nevyhodnotil
ako nesprávny úradný postup. Ako nesprávny úradný postup nevyhodnotil ani procesný postup
exekučného súdu pred vydaním rozhodnutia. Procesný postup smeroval k vydaniu rozhodnutia o

zamietnutí žiadosti, jeho výsledkom bolo vydanie rozhodnutia, preto procesný postup bol efektívny.
Nešlo o nesprávny úradný postup. Z rozhodnutia Najvyššieho súdu Slovenskej republiky 4 Cdo 24/2004
vyplýva, že nesprávny úradný postup možno vymedziť tak, že ide o porušenie právnou normou
predpísaného postupu štátneho orgánu, alebo účelu postupu štátneho orgánu, či už súvisí alebo
nesúvisísrozhodovacoučinnosťouštátnehoorgánuatentopostupnenašielsvojbezprostrednývýrazvo

vydanom rozhodnutí o zamietnutí žiadosti na vydanie poverenia a preto súd nevyhodnotil ako nesprávny
úradný postup podľa § 9 ods. 1 zákona číslo 514/2003 Z.z. a nevyhodnotil tak ani procesný postup súdu,
ktorý mu predchádzalo.

13. Z uvedených dôvodov za splnenia zákonných podmienok podľa ust. § 6 ods. 1, 2 zákona číslo

514/2003 Z.z. rozhodnutie súdu o zamietnutí žiadosti na vydanie poverenia bolo možné skúmať
len z hľadiska jeho nezákonnosti. Navrhovateľ však nesplnil zákonné podmienky, podať riadny
opravný prostriedok, uznesenie nadobudlo právoplatnosť. Nepredložil rozhodnutie príslušného orgánu,
ktorým by bolo rozhodnutie zrušené alebo zmenené pre nezákonnosť a, ktorým by bol súd viazaný.
Preto súd ustálil, že rozhodnutie, ktorým exekučný súd zamietol žiadosť na vydanie poverenia, je

zákonným. Z týchto skutočností potom vyplýva, že žalobca nesplnil prvú podmienku zodpovednosti za
škodu spôsobenú nesprávnym úradným postupom alebo nezákonným rozhodnutím, keď nepreukázal
nesprávny úradný postup a nezákonné rozhodnutie. Keďže všetky podmienky musia byť splnené
kumulatívne, pri aplikácii logického výkladu je nadbytočné a nehospodárne dokazovať splnenie ďalších
podmienok. Súd môže návrh zamietnuť nesplnením čo i len jednej podmienky. Pre nesplnenie ďalších

dvoch podmienok súd preto v ďalšom nezdôvodňoval, pričom poukázal na znenie § 19 ods. 1, 2 a 3
zákona číslo 519/2003 Z.z.

14. Vzhľadom na vznesenú námietku premlčania zo strany žalovanej sa súd zaoberal aj premlčaním
nároku. Premlčanie sa podľa ustálenej súdnej praxe skúma len u existujúceho nároku . Súd dospel k

záveru, že nárok žalobcu na náhradu škody neexistuje, preto vznesenou námietkou premlčania sa súd
v ďalšom nezaoberal.

15. Keďže úspešnej žalovanej vznikol nárok na náhradu trov konania voči žalobcovi, ktorý v konaní nebol
úspešný. Žalovaná si náhradu trov konania neuplatnila, pričom zo spisu trovy žalovanej nevyplývajú.

Súd z dôvodov uvedených žalovanej náhradu trov konania nepriznal.

16. Proti tomuto rozsudku podal prostredníctvom svojho právneho zástupcu odvolanie žalobca, ktorým
sa domáhal, aby odvolací súd napadnutý rozsudok zrušil a vec vrátil súdu prvej inštancie na opätovné
prejednanie. Ako odvolacie dôvody uviedol dôvody obsiahnuté v § 205 ods. 2 písm. a) v spojení s §

221 ods. 1 písm. f), písm. h) O.s.p., ods. 2 písm. c) a f) O.s.p. Žalobca predovšetkým namietal, že
súd rozhodol v merite veci na základe a s použitím inšpirácie novou právnou úpravou obsiahnutou
v § 9 ods. 2 zák. č. 514/2003 Z.z., ktorá nadobudla účinnosť až po založení zodpovednostného
právneho vzťahu, čo má za následok nesprávnosť súdneho rozhodnutia, ktoré musí byť zrušené. Súd
svojím rozhodnutím de iure i de facto aplikoval princíp priamej retroaktivity, čo je neprípustné. Podľa

odvolateľa súd vôbec nevysvetlil, prečo zastáva názor, že účastníkom nevznikol stav právnej neistoty,
ktorá existuje vždy do času, kým nedôjde ku konečnému rozhodnutiu. V danom prípade zákonodarca
vytvoril legitímnu sféru tolerancie trvania právnej neistoty určením zákonnej lehoty, čo exekučný súd
ignoroval a na čo zo zákona nemal oprávnenie. Podľa odvolateľa ďalej súdu neprísluší polemizovať ovhodnosti limitácie dĺžky konania zákonnými lehotami. Súd má aplikovať platné právo a akéhokoľvek
úvahy de lege ferenda sú neprípustným súdnym aktivizmom, na ktorom nemožno založiť meritórne
rozhodnutie. Štrasburgský súd opakovane uviedol, že zodpovednosť štátu za prieťahy v konaní vzniká

aj vtedy, ak súdy konajú náležite, ale dĺžku konania ovplyvňujú mimosúdne faktory, napríklad i rozsah
nevybavenej súdnej agendy. Žalobca vôbec nechápe aký môže mať na výsledok konania dopad
skutočnosť, že súd vyjadril svoje presvedčenie o rozpore exekučného titulu so zákonom. Ak okresný
súd v odôvodnení konštatuje, že žalobca nepreukázal, že by mu postupom exekučného súdu vznikla
akákoľvekškodastým,ženešpecifikovaljednotlivénákladyvynaloženénasprávuavedeniepohľadávky

počas omeškania exekučného súdu, potom súd nevykonal dostatočné dokazovanie oboznámením sa
s predloženým znaleckým posudkom, z ktorého jednoznačne vyplýva ktoré konkrétne náklady boli
žalobcom vynaložené v súvislosti so správou a vedením pohľadávky. Ak bol súdu doručený v čase
predchádzajúcom nariadenému súdnemu pojednávaniu návrh žalobcu na prerušenie konania z dôvodu,
že prebieha konanie o prejudiciálnej otázke (k čomu v danom prípade nedošlo), bol súd povinný pred
samotným rozhodnutím vo veci samej o tomto návrhu osobitne rozhodnúť.

17. Žalovaný odvolací návrh nepodal, k doručenému odvolaniu žalobcu sa písomne nevyjadril.

18. Krajský súd v Trnave ako súd odvolací (§ 34 Civilného sporového poriadku - ďalej len CSP), po
zistení, že odvolanie bolo podané včas (§ 204 ods. 1 v čase podania účinného OSP, aktuálne § 362 ods.

1 CSP), oprávneným subjektom - stranou, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané (§ 201 OSP,
akt. § 359 CSP), proti rozhodnutiu súdu prvej inštancie, proti ktorému zákon odvolanie pripúšťa (§ 201
a § 202 OSP, akt. § 355 ods. 1 CSP), po skonštatovaní, že podané odvolanie má zákonné náležitosti
(§ 205 ods. 1 OSP, akt. § 127 a § 365 CSP) a že odvolateľ použil zákonom prípustné odvolacie dôvody
(§ 205 ods. 2 písm. a/, c/, f/ OSP, ktoré má ekvivalent v § 365 ods. 1 písm. b/, e/, h/ CSP), preskúmal

napadnuté rozhodnutie v medziach daných rozsahom (§ 379 CSP) a dôvodmi odvolania (§ 380 ods. 1
CSP), s prihliadnutím ex offo na príp. vady týkajúce sa procesných podmienok, ktoré nezistil (§ 380 ods.
2 CSP), súc pritom viazaný skutkovým stavom ako ho zistil súd prvej inštancie bez potreby zopakovať
alebo doplniť dokazovanie (§ 383 CSP), postupom bez nariadenia odvolacieho pojednávania (§ 385
ods. 1 CSP a contrario), keď miesto a čas verejného vyhlásenia rozsudku bolo oznámené na verejnej

tabuli a na webovej stránke súdu minimálne 5 dní pred jeho vyhlásením (§ 219 ods. 3 CSP), a dospel
k záveru, že odvolaniu nie je možné priznať úspech, keďže napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie
je vo výroku vecne správny, v dôsledku čoho boli splnené podmienky pre jeho potvrdenie v zmysle §
387 ods. 1 a 2 CSP.

19. Pretože odvolací súd v plnom rozsahu preberá súdom prvej inštancie zistený skutkový stav, na
základe ktorého dospel k správnym skutkovým záverom, pokiaľ ide o skutočnosti právne rozhodné pre
posúdenie žalobou uplatnených nárokov a pretože odvolací súd v celom rozsahu zdieľa i právne závery
súduprvejinštancievoveci,ktorýnavecaplikovalsprávnehmotnoprávneustanoveniaatietovsúvislosti
s danou vecou i správne vyložil a preto sa stotožňuje s odôvodnením napadnutého rozhodnutia, s

poukazom na ust. § 387 ods. 2 CSP odvolací súd konštatuje správnosť jeho dôvodov a už iba odkazuje
na správne a presvedčivé písomné vyhotovenie rozsudku. Odvolací súd ani s prihliadnutím na uplatnené
odvolacie argumenty nenachádza dôvod, pre ktorý by sa mal od záverov súdu prvej inštancie odchýliť
a nemôže preto dať za pravdu odvolateľovi. Na zdôraznenie správnosti záverov súdu prvej inštancie sa
potom žiada dodať už len nasledovné:

20. Žalobca sa svojou žalobou z dôvodu nesprávneho úradného postupu Okresného súdu Galanta
vo veci 16Er/199/2011, ku ktorému malo dôjsť udelením poverenia súdnemu exekútorovi po uplynutí
zákonnej 15-dňovej lehoty v rozpore s § 44 ods. 2 Exekučného poriadku, domáhal náhrady majetkovej
škody i náhrady nemajetkovej ujmy v peniazoch s tým, že samotné konštatovanie porušenia práva na

prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov zaručeného v § 48 ods. 2 Ústavy SR a práva na prejednanie
veci v primeranom čase zaručeného v čl. 6 ods. 1 Európskeho dohovoru o ochrane ľudských práv
a základných slobôd, nie je dostatočným zadosťučinením vzhľadom na ujmu spôsobenú nesprávnym
úradným postupom. Nesprávny úradný postup žalobca videl v tom, že súd rozhodol o žiadosti o udelenie
poverenia na vykonanie exekúcie po uplynutí zákonom stanovenej 15-dňovej lehoty s omeškaním.

21. Z obsahu spisu Okresného súdu Galanta sp. zn. 16Er/199/2011 vyplynulo, že bola podaná žiadosť
exekútorom o vydanie poverenia na Okresný súd Galanta dňa 08.02.2011, na základe rozhodcovského
rozsudku Stáleho rozhodcovského súdu vydaného 08.12.2010 pod číslom SR 11793/10, ktorýnadobudol právoplatnosť 27.12.2010 a vykonateľnosť 30.12.2010 že žiadosť o vydanie poverenia
bola datovaná 18.02.2011. Súd rozhodol o zamietnutí žiadosti dňa 08.06.2011. Uznesenie nadobudlo
právoplatnosť dňom 09.07.2011, keďže žalobca nepodal opravný prostriedok. Exekučný súd následne

uznesenímdňa08.06.2011zamietolžiadosťsúdnehoexekútoraovydaniepovereniaadňom03.08.2011
exekučné konanie zastavil. Oprávnený - žalobca nepodal odvolanie, uznesenia nadobudli právoplatnosť
čo do zamietnutia žiadosti k 09.07.2011 a čo do zastavenia konania k 03.11. 2011.

22. Pre priznanie náhrady škody spôsobenej nesprávnym úradným postupom, ako správne skonštatoval

okresný súd, je nevyhnutné súčasné splnenie troch podmienok: 1) nesprávny úradný postup, 2) vznik
škody a 3) príčinná súvislosť medzi nesprávnym úradným postupom a vznikom škody. Predpoklad
kumulatívneho splnenia uvedených podmienok znamená, že ak chýba čo i len jedna z podmienok,
náhradu škody nie je možné priznať. Dôkazné bremeno preukázať podmienky náhrady škody spočíva
na poškodenom, v preskúmavanej veci na žalobcovi.

23.Pojem„nesprávnyúradnýpostuporgánuverejnejmoci“niejezákonodarcomvcitovanomustanovení
§ 9 ods. 2 zák. č. 514/2003 Z.z. výslovne definovaný, je uvedený len príkladmo. Je však možné a to aj z
ustálenej judikatúry vyvodiť, že ide o taký úradný postup, ktorý má vadu, ktorý nie je v súlade s príslušnou
právnou úpravou. Jedná sa o postup, pri ktorom dôjde k porušeniu pravidiel stanovených právnymi
predpismi pre konanie orgánu verejnej moci alebo k porušeniu poriadku, ktorý vyplýva z povahy, funkcie

alebo cieľa tejto činnosti, teda o postup nezákonný. Skutočnosť, že ide o nesprávny úradný postup
taktiež určuje fakt, že musí ísť o postup priamo súvisiaci s výkonom právomocí orgánu verejnej moci.
Nesprávnym úradným postupom nie sú len prípady, v ktorých orgán verejnej moci priamo koná (pri
rozhodovacej činnosti), ale aj pri porušení povinnosť urobiť úkon alebo vydať rozhodnutie v zákonom
stanovenej lehote, prípadne ak ide o nečinnosť pri výkone verejnej moci.

24. Žalobca odvodzuje svoj nárok na náhradu škody z údajného nesprávneho úradného postupu
exekučného súdu, ktorý v konaní o žiadosti súdneho exekútora o vydanie poverenia na vykonanie
exekúcie nekonal v súlade s ustanovením § 44 ods. 2 Exekučného poriadku, keď rozhodnutie vydal po
uplynutí lehoty 15 dní od doručenia žiadosti súdu.

25. V zmysle § 44 ods. 2 Exekučného poriadku v znení účinnom v čase doručenia predmetnej žiadosti
súdneho exekútora o udelenie poverenia Okresnému súdu Galanta (od 01.06.2010 do 31.05.2011),
súd preskúma žiadosť o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie, návrh na vykonanie exekúcie a
exekučný titul. Ak súd nezistí rozpor žiadosti o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie alebo návrhu

na vykonanie exekúcie alebo exekučného titulu so zákonom, do 15 dní od doručenia žiadosti písomne
poverí exekútora, aby vykonal exekúciu, táto lehota neplatí, ak ide o exekučný titul podľa § 41 ods. 2
písm. c) a d). Ak súd zistí rozpor žiadosti alebo návrhu alebo exekučného titulu so zákonom, žiadosť
o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie uznesením zamietne. Proti tomuto uzneseniu je prípustné
odvolanie.

26. V zmysle § 41 ods. 2 písm. d) Exekučného poriadku podľa tohto zákona možno vykonať exekúciu
aj na podklade vykonateľných rozhodnutí rozhodcovských súdov a rozhodcovských komisií a zmierov
nimi schválených.

27. Z vyššie citovaných ustanovení vyplýva, že v čase predmetného konania exekučného súdu zákonná
lehota 15 dní na vydanie poverenia súdnemu exekútorovi pre exekučné tituly, ktorými sú rozhodnutia
rozhodcovských súdov, ako tomu bolo i v danom prípade, neplatila a teda zákon vydanie rozhodnutia
o žiadosti súdneho exekútora v prípade, že exekučným titulom bol rozhodcovský rozsudok žiadnou
lehotou nelimitoval. Odhliadnuc od uvedeného zákonná lehota 15 dní od doručenia žiadosti v zmysle cit.

ust. § 44 ods. 2 Exekučného poriadku s poukazom na jeho znenie platí iba vtedy, ak súd vydá poverenie
exekútorovi na vykonanie exekúcie. Na rozhodnutie súdu o zamietnutí žiadosti súdneho exekútora
ale zákon v citovanom ustanovení žiadnu zákonnú lehotu nestanovuje. Vzhľadom na vyššie uvedené
odvolací súd zhodne so súdom prvej inštancie uzatvára, že postupom dotknutého súdu v danej veci
nedošlo k nesprávnemu úradnému postupu z dôvodu, že by súd nedodržal zákonné lehoty a teda k

porušeniu povinnosti súdu vydať rozhodnutie v zákonom ustanovenej lehote. Obdobné závery prijal už
i ÚS SR v Náleze sp. zn. II.ÚS 520/2012-39 zo dňa 10.07.2013. Závery súdu prvej inštancie v tomto
smere sú preto plne správne.28. Pokiaľ ide o posúdenie nesprávneho úradného postupu Okresného súdu Galanta v danej veci,
ktoré by malo spočívať všeobecne v zbytočných prieťahoch pri rozhodovaní o predmetnej žiadosti
súdneho exekútora o udelenie .Súd prvej inštancie správne uzavrel, že všeobecný súd môže pristúpiť

k priznávaniu náhrady škody v konaní podľa zákona č. 514/2003 Z.z. až v prípade, ak o existencii
prieťahov už bolo rozhodnuté oprávneným orgánom. V dotknutej veci neboli žiadnym z príslušných
orgánov konštatované prieťahy v konaní (napríklad v dôsledku sťažnosti žalobcu na prieťahy, v
dôsledku žiadosti o prešetrenie vybavenia sťažnosti na prieťahy, v dôsledku rozhodnutia vydaného v
disciplinárnom konaní sudcu, prípade rozhodnutím Európskeho súdu pre ľudské práva alebo Ústavného

súdu Slovenskej republiky o ústavnej sťažnosti, v ktorých by bolo konštatované, že sa porušilo právo
na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov), pričom všeobecný súd v konaní o náhradu škody,
resp. nemajetkovej ujmy spôsobenej nesprávnym úradným postupom nie je orgánom kompetentným pre
vyslovenie takéhoto záveru. Ako na to poukazuje dôvodová spáva k novele § 9 ods. 2 zák. č. 514/2003
Z.z. účinnej od 01.01.2013, pokiaľ by súd konajúci o náhrade škody mohol hodnotiť postup iného súdu
z hľadiska existencie zbytočných prieťahov, znamenalo by to absurdný záver, keďže všeobecné súdy

by preskúmavali postup iných všeobecných súdov, pričom uvedené by mohlo smerovať aj k porušeniu
inštančného princípu v súdnictve. Vecne príslušné pre rozhodovanie sporov o náhradu škody sú v
prvom stupni zásadne okresné súdy, avšak súdy, ktoré môžu porušiť právo na prerokovanie veci bez
zbytočných prieťahov, môžu byť aj súdy vyššieho stupňa (krajské súdy, Najvyšší súd SR). V prípade, ak
by sa zbytočných prieťahov dopustil napr. Najvyšší súd SR jeho postup by mal byť preskúmavaný súdom

nižšieho stupňa, čo je zjavne absurdné a len potvrdzuje, že konštatovať existenciu prieťahov v súdnom
konaní sú oprávnené iba zákonom zmocnené orgány. Na uvedenom závere nič nemení ani skutočnosť,
že zákonodarca možnosť súdu vychádzať len z takýchto podkladov v konaní o zodpovednosti za škodu
spôsobenú pri výkone verejnej moci, výslovne zakotvil v § 9 ods. 2 zák. č. 514/2003 Z.z. až s účinnosťou
od 01.01.2013.

29. Ako odvolací súd už vyššie konštatoval zhodne so súdom prvej inštancie, základné podmienky pre
priznanienárokunanáhraduškodyspôsobenejprivýkoneverejnejmocimusiabyťsplnenékumulatívne.
Keďže potom podmienka existencie nesprávneho úradného postupu exekučného súdu v danej veci, s
poukazom na vyššie uvedenú argumentáciu splnená nebola, nemohol vzniknúť žalobou uplatnený nárok

žalobcu, ani nadväzne nemôžu byť splnené podmienky príčinnej súvislosti medzi nesprávnym úradným
postupom a škodou a ani vznik škody, resp. ujmy. Vzhľadom na to už potom nie je potrebné a bolo
by nadbytočné a v rozpore so zásadou hospodárnosti civilného sporového konania, skúmať existenciu
škody a nemajetkovej ujmy, ako aj ich rozsah. Tiež by bolo nadbytočným i nedôvodným vysporiadavať
sa s ďalšou odvolacou argumentáciou žalobcu (sčasti i nekorešpondujúcou s argumentáciou súdu prvej

inštancie), ktorá je vzhľadom na vyššie uvedené už irelevantná a nespôsobilá zvrátiť výsledok konania.

30.Spoukazomnauvedené,pokiaľsúdprvejinštancienapadnutýmrozsudkomzamietolžalobužalobcu
v celom rozsahu, rozhodol vecne správne a preto odvolací súd po vysporiadaní sa s podstatnými
tvrdeniami odvolateľa, s použitím § 387 ods. 1 a 2 CSP napadnutý rozsudok, včítane správneho

závislého výroku o náhrade trov konania, (odvolacími dôvodmi osobitne nenapadnutého) potvrdil.

31.Onárokunanáhradutrovodvolaciehokonaniaodvolacísúdrozhodolpodľa§262ods.1vspojenís §
396 ods. 1 CSP, pričom v odvolacom konaní úspešnému žalovanému nárok na náhradu trov odvolacieho
konania nepriznal, pretože si náhradu trov neuplatnil a podľa obsahu spisu mu ani nevznikli.

32. Senát krajského súdu toto rozhodnutie prijal pomerom hlasov 3:0.

Poučenie:

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP).
Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa

konanie končí, ak
a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,
b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu,
c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný
zástupca alebo procesný opatrovník,

d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie,e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo
f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 CSP).

Dovolanie je podľa § 421 CSP prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo
zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia
právnej otázky,
a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu,
b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo

c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne (§ 421 ods. 1 CSP).
Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti
uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n) (§ 421 ods. 2 CSP).
Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak
a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy;
na príslušenstvo sa neprihliada,

b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany
neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada,
c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvom pohľadávky a výška príslušenstva v čase
začatia dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b) (§ 422 ods. 1 CSP).
Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby

na súde prvej inštancie (§ 422 ods. 2 CSP).
Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné (§ 423 CSP).
Dovolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané (§ 424 CSP).
Dovolanie môže podať intervenient, ak spolu so stranou, na ktorej vystupoval, tvoril nerozlučné
spoločenstvo podľa § 77 (§ 425 CSP).

Prokurátor môže podať dovolanie, ak sa konanie začalo jeho žalobou alebo ak do konania vstúpil (§
426 CSP).
Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu
oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie,
lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1

CSP).
Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom
súde (§ 427 ods. 2 CSP).
V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne

(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).
Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1).
Povinnosť podľa ods. 1 neplatí, ak je
a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,

b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské
právnické vzdelanie druhého stupňa,
c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený
osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa
predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a

ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa
(§ 429 ods. 2 CSP).
Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže dovolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie
dovolania (§ 430 CSP).
Dovolanie prípustné podľa § 420 možno odôvodniť iba tým, že v konaní došlo k vade uvedenej v tomto

ustanovení (§ 431 ods. 1 CSP).
Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie, v čom spočíva táto vada (§ 431 ods. 2 CSP).

Dovolanie prípustné podľa § 421 možno odôvodniť iba tým, že rozhodnutie spočíva v nesprávnom
právnom posúdení veci (§ 432 ods. 1 CSP).

Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie právne posúdenie veci, ktoré pokladá za nesprávne,
a uvedie, v čom spočíva nesprávnosť tohto právneho posúdenia (§ 432 ods. 2 CSP).Dovolací dôvod nemožno vymedziť tak, že dovolateľ poukáže na svoje podania pred súdom prvej
inštancie alebo pred odvolacím súdom (§ 433 CSP).
Dovolacie dôvody možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie dovolania (§ 434 CSP).

V dovolaní nemožno uplatňovať nové prostriedky procesného útoku a prostriedky procesnej obrany
okrem skutočností a dôkazov na preukázanie prípustnosti a včasnosti podaného dovolania (§ 435 CSP).