Rozsudok ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Judgement was issued on Tuesday, February 5, 2019

Súd: Okresný súd Galanta
Spisová značka: 17Csp/168/2018

Identifikačné číslo súdneho spisu: 6117261937
Dátum vydania rozhodnutia: 05. 02. 2019
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Marianna Hosťovecká

ECLI: ECLI:SK:OSGA:2019:6117261937.2

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Galanta, v konaní vedenom pred sudkyňou JUDr. Mariannou Hosťoveckou, v právnej

veci žalobcu: EOS KSI Slovensko, s.r.o., so sídlom 851 02 Bratislava, Pajštúnska 5, IČO: 35 724 803,
zastúpeného: TOMÁŠ KUŠNÍR, s.r.o., so sídlom 851 02 Bratislava, Pajštúnska 5, IČO: 36 613 843, proti
žalovanému: D. T., nar. X. X. XXXX, trvale bytom XXX XX Š., Y.. Y. XX/XX, o zaplatenie 753,50 eura
s príslušenstvom, takto

r o z h o d o l :

Žalovaný je povinný zaplatiť žalobcovi sumu 439,79 eura spolu s úrokom z omeškania vo výške :
- 5,05% ročne zo sumy 32,78 eura od 29. 12. 2015 do zaplatenia,
- 5,05% ročne zo sumy 246,02 eura od 26. 1. 2016 do zaplatenia,

- 5,05% ročne zo sumy 89,45 eura od 26. 2. 2016 do zaplatenia,
- 5 % ročne zo sumy 36,71 eura od 30. 3. 2016 do zaplatenia,
- 5 % ročne zo sumy 34,83 eura od 26. 4. 2016 do zaplatenia,
- zmluvnú pokutu 313,71 eura,
a to všetko do 3 dní od právoplatnosti tohto rozsudku.

Súd žalobcovi priznáva voči žalovanému náhradu trov konania vo výške 100 %, o ktorej výške súd

rozhodne samostatným uznesením podľa § 262 ods. 2 CSP.

o d ô v o d n e n i e :

1. Žalobca sa žalobou doručenou súdu 31. 12. 2017 domáhal vydania platobného rozkazu na zaplatenie
sumy 439,79 eura istiny spolu s úrokom z omeškania z neuhradených služieb a ďalej zmluvnej pokuty vo
výške 313,71 eura a náhrady trov konania. Svoju žalobu odôvodnil tým, že medzi právnym predchodcom
žalobcu (spoločnosť Slovak Telekom, a.s.) a žalovaným bola dňa 16. 11. 2015 uzavretá Zmluva o
poskytovaní verejných služieb, predmetom ktorej bolo poskytnutie telekomunikačných služieb.

2. Právny predchodca žalobcu poskytoval žalovanému služby riadne a včas, za čo vystavil žalovanému

faktúry. Spoločnosť Slovak Telekom, a.s. a žalobca uzavreli dňa 21. 6. 2017 medzi sebou Zmluvu o
postúpení pohľadávok; predmetná pohľadávka sa stala vlastníctvom žalobcu. Na základe tejto zmluvy
došlo aj k postúpeniu pohľadávky voči žalovanému z titulu neuhradených faktúr (v prípade, že žalovaný
k dokladu vystavenému právnym predchodcom žalobcu nič nezaplatil, ďalej uvedená suma - dlžná suma
- je totožná so sumou podľa vystaveného dokladu; v prípade, že žalovaný k dokladu vystavenému
právnym predchodcom žalobcu zaplatil čo i len časť, táto platba bola priradená na istinu a ďalej uvedená
suma je totožná s dlžnou sumou - nie je totožná so sumou podľa vystaveného dokladu):

1/ faktúra č. XXXXXXXXXX, na sumu: 32,78 eura, so splatnosťou: 28. 12. 2015,
2/ faktúra č. XXXXXXXXXX, na sumu: 251,01 eura, so splatnosťou: 25. 1. 2016,
3/ faktúra č. XXXXXXXXXX, na sumu: 114,24 eura, so splatnosťou: 25. 2. 2016,
4/ faktúra č. XXXXXXXXXX, na sumu: 41,70 eura, so splatnosťou: 29. 3. 2016,5/ faktúra č. XXXXXXXXXX, na sumu: 54,62 eura, so splatnosťou: 25. 4. 2016,
6/ faktúra č. XXXXXXXXXX, na sumu: 313,71 eura, so splatnosťou: 25. 10. 2016.

Žalobca si zo zostatku postúpených faktúr uvedených vyššie, uplatnil len úhradu vyúčtovaných položiek
nasledovne:
1/ faktúra č. XXXXXXXXXX, na sumu: 32,78 eura, so splatnosťou: 28. 12. 2015,
2/ faktúra č. XXXXXXXXXX, na sumu: 246,02 eura, so splatnosťou: 25. 1. 2016,
3/ faktúra č. XXXXXXXXXX, na sumu: 89,45 eura, so splatnosťou: 25. 2. 2016,

4/ faktúra č. XXXXXXXXXX, na sumu: 36,71 eura, so splatnosťou: 29. 3. 2016,
5/ faktúra č. XXXXXXXXXX, na sumu: 34,83 eura, so splatnosťou: 25. 4. 2016,
6/ faktúra č. XXXXXXXXXX, na sumu: 313,71 eura, so splatnosťou: 25. 10. 2016.

3. Na základe zmluvy poskytoval právny predchodca žalobcu žalovanému plnenie riadne a včas. Podľa
účtovných dokladov bolo zistené, že žalovaný faktúry neuhradil. Dlžná suma uhradená nebola, čím sa

žalovaný dostal do omeškania.

4. Uplatnený úrok z omeškania je v súlade s § 517 ods. 2 Občianskeho zákonníka a § 3 nariadenia
vlády SR číslo 87/1995 Z.z. účinného od 1. 2. 2013.

5. Súd vo veci postupoval a rozhodol podľa § 177 ods. 2 písm. a/ CSP. Žalovaný sa k žalobe nevyjadril.

6. Súd vykonal dokazovanie špecifikáciou pohľadávky, Zmluvou, faktúrami, oznámením o postúpení
pohľadávky a takto vykonaným dokazovaním zistil nasledovný skutkový a právny stav:

7. Žalobca podal žalobu tak, ako je vyššie popísané a odôvodnené.

8. Právny predchodca žalobcu uzatvoril so žalovaným zmluvu tak, ako to žalobca popísal v žalobe a
to dňa 16. 11. 2015.

9. Predmetom Zmluvy bolo poskytovanie telekomunikačných služieb, pričom právny predchodca
žalobcu služby riadne poskytol.

10. Právny predchodca žalobcu vystavil žalovanému faktúry tak, ako je popísané vyššie (bod 2 tohto
odôvodnenia). Žalobcova pohľadávka voči žalovanému teda pozostáva z neuhradených služieb vo

výške 439,79 eura spolu s úrokmi z omeškania a zmluvnej pokuty vo výške 313,71 eura.

11. Právna úprava v ustanovení § 150 CSP zakotvuje tzv. povinnosť tvrdenia, teda procesnú povinnosť,
ktorej nesplnenie je sankcionované procesnými prostriedkami, predovšetkým vo forme rýchlej straty
sporu. Strany majú povinnosť pravdivo a úplne uvádzať podstatné a rozhodujúce skutkové tvrdenia

týkajúce sa sporu. Táto povinnosť tvrdenia sa vzťahuje na skutkové okolnosti súvisiace s procesným
útokom alebo procesnou obranou strany sporu a je koncepčným predpokladom tzv. sudcovskej
koncentrácie civilného sporového konania (§ 153 CSP).

12. Súd ďalej uvádza, že v prípade, ak sa v odôvodnení nezaoberal konkrétnou námietkou strán, urobil

tak preto, že daný argument a taktiež odpoveď naň nepovažoval pre rozhodnutie za rozhodujúce (Ruiz
Torija c. Španielsko z 9. decembra 1994, séria A, č. 303-A, s.12, § 29; Hiro Balani c. Španielsko z 9.
decembra 1994, séria A, č. 303-B; Georgiadis c. Grécko z 29. mája 1997; Higgins c. Francúzsko z 19.
februára 1998).

13. Súd dáva stranám do pozornosti, že do obsahu základného práva podľa čl. 46 ods. 1 Ústavy
Slovenskej republiky a práva na spravodlivý súdny proces podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane
ľudských práva slobôd nepatrí dožadovať sa stranou navrhnutého spôsobu hodnotenia vykonaných
dôkazov (I. ÚS 97/97), resp. toho, aby súdy preberali alebo sa riadili výkladom všeobecne záväzných
predpisov, ktorý predkladá strana (II. ÚS 3/97, II. ÚS 251/03).

14. Zmluva o poskytovaní verejných služieb je zmluvou spotrebiteľskou podľa § 52 OZ. Právny
predchodca žalobcu konal v rámci predmetu svojej obchodnej činnosti. Žalovaný vystupuje akospotrebiteľ, keďže sa jedná o fyzickú osobu, ktorá pri uzatvorení zmluvy nekonala v rámci svojej
obchodnej činnosti.

15. Vykonaným dokazovaním mal súd za preukázané, že medzi právnym predchodcom žalobcu a
žalovaným vznikol záväzkový právny vzťah, a to nepomenovaná zmluva v zmysle § 51 OZ. Z pohľadu
právnej kvalifikácie ide o zmluvu uzavretú podľa zák. č. 351/2011 Z.z. a zároveň o spotrebiteľskú zmluvu
podľa § 52 ods. 1 Občianskeho zákonníka, oba predpisy účinné k 16. 11. 2015.

16. Podľa § 52 ods. 1 a 2 OZ, (1) Spotrebiteľskou zmluvou je každá zmluva bez ohľadu na právnu
formu, ktorú uzatvára dodávateľ so spotrebiteľom.
(2) Ustanovenia o spotrebiteľských zmluvách, ako aj všetky iné ustanovenia upravujúce právne
vzťahy, ktorých účastníkom je spotrebiteľ, použijú sa vždy, ak je to na prospech zmluvnej strany,
ktorá je spotrebiteľom. Odlišné zmluvné dojednania alebo dohody, ktorých obsahom alebo účelom
je obchádzanie tohto ustanovenia, sú neplatné. Na všetky právne vzťahy, ktorých účastníkom je

spotrebiteľ, sa vždy prednostne použijú ustanovenia Občianskeho zákonníka, aj keď by sa inak mali
použiť normy obchodného práva.

Podľa§54ods.1a2OZ,(1)Zmluvnépodmienkyupravenéspotrebiteľskouzmluvousanemôžuodchýliť
od tohto zákona v neprospech spotrebiteľa. Spotrebiteľ sa najmä nemôže vopred vzdať svojich práv,

ktoré mu tento zákon alebo osobitné predpisy na ochranu spotrebiteľa priznávajú, alebo si inak zhoršiť
svoje zmluvné postavenie.
(2) V pochybnostiach o obsahu spotrebiteľských zmlúv platí výklad, ktorý je pre spotrebiteľa priaznivejší.

Podľa § 43 ods. 1 písm. a/, ods. 2 písm. a/ a ods. 12 písm. a/, b/ zák. č. 351/2011 Z.z. o elektronických

komunikáciách, (1) Podnik má právo a) na úhradu za poskytnutú verejnú službu.
(2) Podnik je povinný a) uzavrieť zmluvu o poskytovaní verejných služieb s každým záujemcom o
poskytovanie verejnej služby, ak nie je dôvod na jej odmietnutie podľa odseku 1 písm. c).
(12) Účastník je povinný a) používať verejnú službu v súlade s týmto zákonom a so zmluvou o
poskytovaní verejných služieb, b) platiť za poskytnutú verejnú službu podľa zmluvy o poskytovaní

verejných služieb, a ak to povaha služby umožňuje, až na základe predloženej faktúry.

17. Súd z predložených listinných dôkazov mal za preukázané, že žalovaný využil služby právneho
predchodcu žalobcu v celkovej fakturovanej sume 439,79 eura, ktoré žalovaný nezaplatil (faktúry pod
číslom 1/ až 5/ uvedené v bode 2. tohto odôvodnenia). Preto súd žalobe vyhovel a priznal žalobcovi

právo na zaplatenie tejto sumy.

18. Podľa § 517 ods. 2 OZ, ak ide o omeškanie s plnením peňažného dlhu, má veriteľ právo požadovať
od dlžníka popri plnení úroky z omeškania, ak nie je podľa tohto zákona povinný platiť poplatok z
omeškania; výšku úrokov z omeškania a poplatku z omeškania ustanovuje vykonávací predpis.

19. Omeškanie dlžníka je najčastejším porušením záväzku, hoci z hľadiska realizácie záväzku nejde o
najzávažnejšie porušenie, a to z toho dôvodu, že ešte neznamená zmarenie záväzku. Ide tu o prípad,
keď záväzok síce nebol splnený v dobe splatnosti, ale splnenie obligačnej povinnosti nie je vylúčené
a predpokladá sa jej dodatočné splnenie. Je to samostatná forma nesplnenia v tom zmysle, že ide o

nesplnenie dočasné. Omeškanie dlžníka sa nevzťahuje len na prípady nesplnenia záväzku včas, ale
zahŕňa aj prípady, keď síce záväzok bol splnený včas, ale toto plnenie nemá náležitosti riadneho
plnenia, t. j. plnenie je vadné. Na vadné plnenie sa teda hľadí ako na nesplnenie záväzku. Žalovaný
podľa listinných dôkazov je v omeškaní tým, že neplnil riadne a včas (dostal sa do omeškania uplynutím
času plnenia podľa jednotlivých faktúr); omeškanie teda spočíva v porušení záväzku vo vzťahu k času

plnenia.

20. Právo na úroky z omeškania (z faktúr pod číslom 1/ až 5/ uvedených v bode 2. tohto odôvodnenia)
vzniklo odo dňa nasledujúcom po splatnosti jednotlivých faktúr a výška úrokov z omeškania je o 5
percentuálnych bodov vyššia ako základná úroková sadzba Európskej centrálnej banky platná k prvému

dňu omeškania s plnením peňažného dlhu (§ 3 nar. vlády č. 87/1995 Z.z. účinný od 1. 2. 2013).21. Základná úroková sadzba Európskej centrálnej banky bola stanovená pre obdobie splatnosti faktúr
1/ až 3/ vo výške 0,05 % p.a., potom úrok z omeškania je 5,05 % p.a., pre obdobie splatnosti faktúr 4/
a 5/ vo výške 0,00 % p.a., potom úrok z omeškania je 5 % p.a.

22. Podľa § 544 ods. 1 OZ, Ak strany dojednajú pre prípad porušenia zmluvnej povinnosti zmluvnú
pokutu, je účastník, ktorý túto povinnosť poruší, zaviazaný pokutu zaplatiť, aj keď oprávnenému
účastníkovi porušením povinnosti nevznikne škoda.

23. Z vykonaného dokazovania mal súd za jednoznačne preukázané, že žalovaný si nesplnil svoju
povinnosť - platiť služby ihneď po vzniku zmluvného vzťahu. Pri riadnom plnení si povinností by
žalovaný zaplatil počas doby viazanosti, t. j. počas 24 mesiacov, sumu najmenej 24 x 22,99 eura, t. j.
spolu najmenej 551,76 eura. S poukazom na § 53 ods. 4 písm. k/ a ods. 11 Občianskeho zákonníka
(účinného ku dňu uzatvorenia dodatku k zmluve) potom súd musí jednoznačne skonštatovať, že výška
dohodnutej zmluvnej pokuty, t. j. 390,- eur (navyše znížená na 313,71 eura), nie je neprijateľnou

zmluvnou podmienkou, pretože takto dohodnutá zmluvná pokuta je pri porovnaní s riadne zaplatenými
službami nižšia a teda vzhľadom na sumu, ktorú žalovaný mal zaplatiť pri riadnom plnení si svojich
povinností, je sumou prijateľnou, primeranou k výške plnenia za poskytnuté služby. Navyše zmluvná
pokuta bola dojednaná tak, že sa každý deň plnenia povinností žalovaným znižuje. Žalovaný, hoci
vystupuje ako spotrebiteľ, si musí byť vedomý svojich povinností, nakoľko zmluvu uzatvára sám po

zvážení všetkých okolností cenovej výhodnosti, respektíve nevýhodnosti pri poskytovaných službách zo
strany žalobcu. Takto dohodnutú zmluvnú pokutu súd nemôže považovať za neprijateľnú s poukazom
na to, že aj žalovaný si musí byť vedomý plnenia svojich povinností a pri vyhlásení zmluvnej pokuty
vo výške za neprijateľnú zmluvnú podmienku by súd neprimerane chránil spotrebiteľa a podporoval by
spotrebiteľa v tom, aby si od začiatku uzatvorenia dodatku k zmluve riadne neplnil svoje povinnosti.

Konanie spotrebiteľa v rozpore s uzatvorenou zmluvou, ako aj v rozpore so zákonom, nemôže preto
v danom prípade požívať zvýšenú ochranu na úkor žalobcu ako osoby, ktorá žalovanému poskytla
služby, pričom žalovaný za tieto služby nezaplatil dohodnutú cenu. Súdy sú povinné všemožne chrániť
práva spotrebiteľa, avšak nemôžu súdy podporovať ľahkovážne a lajdácke konanie spotrebiteľa na úkor
žalobcu. Vzhľadom na všetky okolnosti uzatvorenia dodatku k zmluve, vzhľadom k tomu, že žalovaný

si svoje povinnosti neplnil už od začiatku uzatvorenia dodatku k zmluve a vzhľadom tomu, že zmluvná
pokuta v dohodnutej výške nie je neprimeraná, súd potom dospel k jednoznačnému záveru, že takto
dojednaná zmluvná pokuta je v súlade so zákonom a preto je možné ju v plnej výške priznať tak, ako
to žalobca žiadal svojou žalobou.

24. V čase uzatvorenia dodatku k zmluve už bolo účinné ust. § 53 ods. 4 písm. k/ Občianskeho
zákonníka, podľa ktorého za neprijateľné podmienky v spotrebiteľskej zmluve sa považuje aj také
ustanovenie, ktoré požaduje od spotrebiteľa, ktorý nesplnil svoj záväzok, aby zaplatil neprimerane
vysokú sumu ako sankciu spojenú s nesplnením jeho záväzku. Takouto neprimerane vysokou sankciou
za omeškanie môže byť dohodnutá výška úroku z omeškania, alebo dohodnutá výška zmluvnej pokuty,

poprípade aj ich kombinácia. Zo žiadnych z ustanovení Občianskeho zákonníka, ale ani z ustanovení
Zákona o ochrane spotrebiteľa č. 250/2007 Z.z. v znení účinnom ku dňu uzavretia zmlúv nie je možné
vyvodiť, že by v spotrebiteľských zmluvách zmluvné strany neboli oprávnené dohodnúť zmluvnú pokutu
pre prípad porušenia zmluvnej povinnosti spotrebiteľom. Jedinou podmienkou platnosti je primeranosť
tejto sankcie v porovnaní so závažnosťou nesplnenia záväzku spotrebiteľom.

25. Pojem „neprimerane vysoká zmluvná pokuta“ obsahuje s účinnosťou od 1. 1. 2008 nielen § 301
Obchodného zákonníka, ale aj ust. § 545a Občianskeho zákonníka. Vzhľadom k úprave zakotvenej v
§ 54 ods. 1 vetá prvá Občianskeho zákonníka nesmú sa zmluvné podmienky upravené spotrebiteľskou
zmluvou odchýliť od úpravy uvedenej v Občianskom zákonníku v neprospech spotrebiteľa. Zmluvná

pokuta je peňažitá čiastka, ktorú je dlžník povinný zaplatiť veriteľovi v prípade, že nesplní svoju zmluvnú
povinnosť, a to bez ohľadu na to, či porušením povinností vznikla veriteľovi škoda. Účelom zmluvnej
pokuty je donútiť dlžníka pod hrozbou majetkovej sankcie k riadnemu splneniu záväzku. Pokuta však
plní aj funkciu paušalizovanej náhrady škody. Veriteľovi uľahčuje dôkaznú situáciu v tom, že nemusí
preukazovať vznik škody, ani jej výšku. Stačí, aby v súdnom konaní preukázal porušenie zmluvnej

povinnosti, ktorá podľa dohody zmluvných strán mala za následok vznik práva na zmluvnú pokutu. V
dôsledku toho je dlžník povinný zmluvnú pokutu zaplatiť bez ohľadu na to, či veriteľovi vôbec nejaká
škoda vznikla. Právo na zaplatenie zmluvnej pokuty preto vzniká aj v prípade, že spotrebiteľ poruší
svoju zmluvnú povinnosť aj za posledný mesiac doby jeho viazanosti, teda aj v prípade, že dodávateľovislužby vznikne škoda v podstatne nižšej výške, než je výška zmluvnej pokuty. Pokiaľ má vymáhaná
sankcia charakter zmluvnej pokuty v spotrebiteľskej zmluve, je treba rozlišovať medzi neplatnosťou
zmluvného dojednania o zmluvnej pokute podľa § 39 Občianskeho zákonníka pre rozpor s dobrými

mravmi a jej neplatnosťou ako neprimeranej zmluvnej podmienky podľa § 53 ods. 4 Občianskeho
zákonníka pre „neprimerane vysokú sumu“ sankcie. Zmluvná pokuta v spotrebiteľskej zmluve môže byť
neplatná ako neprimeraná zmluvná podmienka napriek tomu, že v prípade nespotrebiteľskej zmluvy
by jej dojednanie bolo v súlade s dobrými mravmi. Primeranosť zmluvnej pokuty v spotrebiteľskej
zmluve sa skúma z hľadiska uhradzovacej a sankčnej funkcie. V spotrebiteľských zmluvách však môže

byť dôvodom pre absolútnu neplatnosť zmluvného dojednania o zmluvnej pokute aj neprijateľnosť
takejto zmluvnej podmienky v prípade, že požaduje od spotrebiteľa, ktorý nesplnil svoj záväzok, aby
zaplatil neprimerane vysokú sumu ako sankciu spojenú s nesplnením jeho záväzku (§ 53 ods. 4 písm.
k/ Občianskeho zákonníka). Súd je toho názoru, že pokiaľ má byť sankciou preskúmavanou podľa
uvedeného ustanovenia zmluvná pokuta, neobmedzuje sa súd len na preskúmavanie toho, či jej výška
zodpovedá uhradzovanej - reparačnej funkcii, ale aj funkcii sankčnej. Vyplýva to aj z formulácie tohto

ustanovenia, ktoré sa vzťahuje aj na zaplatenie „neprimerane vysokých súm ako sankcie“. Zmluvnú
pokutu možno považovať za primerane vysokú sankciu, pokiaľ neprimerane neprekračuje tak výšku
zabezpečovanej sumy (uhradzovacia funkcia), ako aj súhrn prípadných škôd, ktoré možno v konkrétnom
prípade očakávať v prípade porušenia zmluvnej povinnosti (sankčná funkcia). Znamená to, že súd môže
označiť takéto dojednanie v spotrebiteľskej zmluve za neprijateľné len vtedy, keď výška dohodnutej

zmluvnej pokuty neprimerane presahuje plnenie, ktoré spotrebiteľ na základe zmluvy dostal, alebo by
bol dostal, keby nedošlo k zániku zmluvy. Ak je zmluvná pokuta primeraná v čase uzavretia zmluvy,
nemôže neskoršie porušenie zmluvnej povinnosti účastníkom zmluvy postihované zmluvnou pokutou
spôsobiť neplatnosť dohody o zmluvnej pokute bez ohľadu na to, v ktorom časovom okamihu po uzavretí
zmluvy k tomu došlo. V tejto súvislosti je treba poukázať aj na čl. 4 ods. 1 Smernice Rady (ES) 93/13/

EHS zo dňa 5. 4. 1993 o nekalých podmienkach v spotrebiteľských zmluvách, podľa ktorého nekalosť
zmluvných podmienok sa hodnotí so zreteľom na povahu tovaru alebo služieb, na ktoré bola zmluva
uzatvorená a na všetky ostatné podmienky zmluvy alebo na inú zmluvu, od ktorej závisí. V podstate
rovnaký obsah má ust. § 53 ods. 11 Občianskeho zákonníka v znení. Podľa neho pri posudzovaní
neprijateľnosti zmluvných podmienok sa nemá prihliadať len na samotný text zmluvy a všeobecných

obchodných podmienok dodávateľa, ale aj na širšie súvislosti, ktoré charakterizujú samotné dojednanie
spotrebiteľskej zmluvy a na obsah ostatných podmienok zmluvy. Pre záver o neprimeranosti (nekalosti)
zmluvnej podmienky upravujúcej sankciu za nesplnenie záväzku spotrebiteľom nestačí len záver o tom,
že táto zmluvná podmienka nebola individuálne dojednaná. Je vylúčené urobiť záver o neprimerane
vysokej sankcii len po porovnaní s jednou z viacerých skutočností, za existencie ktorých bola zmluva

uzavretá, a to v závislosti od času prípadného porušenia zmluvnej povinnosti v priebehu doby viazanosti
spotrebiteľa.

26. Ak výška dojednanej zmluvnej pokuty v čase uzavretia spotrebiteľskej zmluvy je primeraná
výške zabezpečovanej sumy (napr. kúpna cena poskytnutého technického vybavenia), ako aj výške

zodpovedajúcej súhrnu prípadných škôd, ktoré možno očakávať v prípade porušenia zmluvnej
povinnosti (napr. úhrn minimálnych náhrad zo zmluvy o pripojení za celé obdobie viazanosti, ktorý nebol
zaplatený), nie sú splnené podmienky pre záver o neprijateľnosti zmluvnej podmienky podľa § 53 ods.
4 písm. k/, ods. 5 Občianskeho zákonníka.

27. Na základe uvedeného súd dospel k záveru o prijateľnosti zmluvného dojednania o zmluvnej pokute
a preto žalobe aj v tejto časti vyhovel (popri neuhradených službách poskytnutých žalobcom spolu s
príslušenstvom).

28. Na základe uvedeného súdu žalobe v plnom rozsahu vyhovel.

29. O nároku žalobcu na náhradu trov konania súd rozhodol podľa § 255 ods. 1 a § 262 ods. 1 CSP,
pričom žalobca bol v konaní plne úspešný. V sporových konaniach sa ohľadom náhrady trov konania
uplatňuje tzv. zásada úspechu, t. j. strane, ktorá mala vo veci plný úspech, súd prizná náhradu trov proti
neúspešnejstrane.Úspechvovecisazisťujeporovnanímžalobnejžiadosti(petitu)avýrokurozhodnutia,

ktorým sa vo veci rozhodlo. U žalobcu ide o plný úspech vo veci vtedy, ak sa výrok meritórneho
rozhodnutia zhoduje so žalobným petitom, t. j. ak sa jeho žalobe vyhovelo v plnom rozsahu. Strana,
ktorá mala plný úspech vo veci, má nárok na náhradu všetkých účelne vynaložených trov proti strane,
ktorá vo veci úspech nemala.Poučenie:

Proti tomuto rozsudku je prípustné podať odvolanie a to v lehote 15 dní od doručenia rozhodnutia na
súde, proti ktorého rozhodnutiu smeruje (§ 362 ods. 1 CSP). Odvolanie môže podať strana, v ktorej

neprospech bolo rozhodnutie vydané (§ 359 CSP).

Podľa § 358 CSP odvolanie len proti odôvodneniu rozhodnutia nie je prípustné.

Podľa § 363 CSP v odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania (§ 127 CSP) uvedie, proti
ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje
za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).

Podľa § § 364 CSP rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia
lehoty na podanie odvolania.

Podľa § 365 ods. 1 CSP odvolanie možno odôvodniť len tým, že

a) neboli splnené procesné podmienky,
b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,
c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,

d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
g) zistenýskutkovýstavneobstojí,pretožesúprípustnéďalšieprostriedkyprocesnejobranyaleboďalšie
prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo

h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Podľa § 365 ods. 3 CSP odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do
uplynutia lehoty na podanie odvolania.

Podľa § 371 CSP žalobu nemožno v odvolacom konaní meniť.

Podľa § 372 CSP v odvolacom konaní nemožno uplatniť práva voči žalobcovi vzájomnou žalobou.

Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na
vykonanie exekúcie podľa zákona č. 233/1995 Z.z. o exekútoroch a exekučnej činnosti v platnom znení.