Uznesenie ,
Potvrdzujúce Judgement was issued on Wednesday, April 11, 2019

Súd: Krajský súd Bratislava
Spisová značka: 4To/30/2019

Identifikačné číslo súdneho spisu: 1518010741
Dátum vydania rozhodnutia: 11. 04. 2019

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Karol Kováč
ECLI: ECLI:SK:KSBA:2019:1518010741.1

Uznesenie

Krajský súd v Bratislave v senáte zloženom z predsedu JUDr. Karola Kováča a sudcov JUDr. Petra
Šamka a JUDr. Vladimíra Buchvalda, v trestnej veci obžalovanej E. R., stíhanej pre zločin nedovolenej
výroby omamných a psychotropných látok, jedov alebo prekurzorov, ich držania a obchodovania s nimi
podľa § 172 ods. 1 písm. c/ písm. d/ Trestného zákona, o odvolaní prokurátora proti rozsudku Okresného
súdu Bratislava V zo dňa 18.12.2018 sp. zn. 3T/85/2018, na verejnom zasadnutí konanom v Bratislave

dňa 11. apríla 2019 takto

r o z h o d o l :

Podľa § 319 Trestného poriadku sa odvolanie prokurátora z a m i e t a.

o d ô v o d n e n i e :

Rozsudkom Okresného súdu Bratislava V zo dňa 18.12.2018, sp. zn. 3T/85/2018, bola obžalovaná E.
R. uznaná vinnou zo spáchania zločinu nedovolenej výroby omamných a psychotropných látok, jedov
alebo prekurzorov, ich držania a obchodovania s nimi podľa § 172 ods. 1 písm. c/, písm. d/ Trestného

zákona na skutkovom základe, že dňa 27.08.2018 v čase o 00.54 hod. bola kontrolovaná na I. ulici v D.
- N. hliadkou Policajného zboru za účelom zistenia totožnosti, pričom po výzve hliadky na preukázanie
totožnosti vytiahla zo svojej kabelky peňaženku, kde mala aj doklady, otvorila ju a vytiahla z nej 1 ks
PVC vrecko s obsahom 7 ks plastových vrecúšok s tlakovým uzáverom s obsahom kryštalickej látky,
o ktorých sa vyjadrila, že sa jedná o pervitín, taktiež 7 ks prázdnych plastových vreciek s tlakovým
uzáverom a 2 ks plastové vrecká s obsahom 2 ks tabliet, o ktorých sa vyjadrila, že sa jedná o drogu

extáza, pričom po poučení podľa § 89 ods. 1 Trestného poriadku s upozornením, že vec nemusí vydať,
ak by tým sama seba usvedčovala zo spáchania trestného činu, hliadke tieto veci dobrovoľne vydala,
následne bola eskortovaná na Obvodné oddelenie PZ Bratislava Petržalka juh, kde pri prehliadke po
opakovanom poučení podľa § 89 ods. 1 Trestného poriadku dobrovoľne vydala ďalšie 2 ks plastových
vreciek s obsahom bielej kryštalickej látky, pričom znaleckým skúmaním na KEÚ PZ bolo zistené, že
predmety označené ako stopa č. 1 - (sedem plastových vreciek s kryštalickou látkou a 2 plastové

vrecká s dvomi kusmi tabliet), teda plastové vrecko s tlakovým uzáverom, o rozmere cca 5,5 x 10
cm, (označené KEÚ PZ ako A), obsahovalo kryštalický materiál svetložltej farby s hmotnosťou 381
mg, s priemernou koncentráciou 77,2% hmotnostných metamfetamínu, obsahujúci 294 mg absolútneho
metamfetamínu, čo predstavuje 7-29 obvykle jednorazových dávok drogy, plastové vrecko s tlakovým
uzáverom, o rozmere cca 6 x 10 cm, (označené KEÚ PZ ako B) obsahovalo kryštalický materiál
bielej farby s hmotnosťou 61 mg, s priemernou koncentráciou 76,9 % hmotnostných metamfetamínu,

obsahujúci 47 mg absolútneho rnetamfetamínu, čo predstavuje 1-5 obvykle jednorazových dávok
drogy, plastové vrecko s tlakovým uzáverom, o rozmere cca 7x11 cm, (označené KEÚ PZ ako
C) obsahovalo kryštalický materiál sivej farby s hmotnosťou 790 mg, s priemernou koncentráciou
24,6% hmotnostných metamfetamínu, obsahujúci 194 mg absolútneho metamfetamínu, čo predstavuje
5-19 obvykle jednorazových dávok drogy, plastové vrecko s tlakovým uzáverom, o rozmere cca 6x9
cm, (označené KEÚ PZ ako D) obsahovalo kryštalický materiál bielej farby s hmotnosťou 107 mg,

s priemernou koncentráciou 51,0 % hmotnostných metamfetamínu, obsahujúci 55 mg absolútneho
metamfetamínu, čo predstavuje 1-6 obvykle jed norazových dávok drogy, plastové vrecko s tlakovýmuzáverom, o rozmere cca 7 x 11,5 cm, (označené KEÚ PZ ako E) obsahovalo kryštalický materiál
sivej farby s hmotnosťou 148 mg, s priemernou koncentráciou 76,4 % hmotnostných metamfetamínu,
obsahujúci 113 mg absolútneho metamfetamínu, čo predstavuje 3-11 obvykle jednorazových dávok

drogy, plastové vrecko s tlakovým uzáverom s nápisom „GREEN AID“, o rozmere cca 4x7 cm, (označené
KEÚ PZ ako F) obsahovalo kryštalický materiál bielej farby s hmotnosťou 72 mg, s priemernou
koncentráciou 76,3% hmotnostných metamfetamínu, obsahujúci 55 mg absolútneho metamfetamínu,
čo predstavuje 1-6 obvykle jednorazových dávok drogy, plastové vrecko s tlakovým uzáverom z jednej
strany čiernej farby s potlačou striebornej lebky, o rozmere cca 2,5 x 3,5 cm, (označené KEU PZ ako G)

obsahovalo kryštalický materiál bielej farby s hmotnosťou 175 mg, s priemernou koncentráciou 77,2%
hmotnostných metamfetamínu, obsahujúci 135 mg absolútneho metamfetamínu, čo predstavuje 3-14
obvykle jednorazových dávok drogy, plastové vrecko s tlakovým uzáverom, o rozmere cca 6 x 9,5 cm,
(označené KEÚ PZ ako H) obsahovalo tabletu fialovej farby v tvare domino kocky s hmotnosťou 409 mg,
s priemernou koncentráciou 27,1% hmotnostných MDMA (3,4-metyléndioxymetamfetamín), obsahujúcu
111 mg absolútneho MDMA, čo predstavuje 1 obvykle jednorazovú dávku drogy, plastové vrecko s

tlakovým uzáverom z jednej strany čiernej farby s potlačou striebornej lebky, o rozmere cca 2,5 x 3,5
cm, (označené KEÚ PZ ako I) obsahovalo tabletu ružovej farby v tvare domino kocky s hmotnosťou
334 mg, s priemernou koncentráciou 28,3% hmotnostných MDMA (3,4-metyléndioxymetamfetamín),
obsahujúcu 95 mg absolútneho MDMA, čo predstavuje 1 obvykle jednorazovú dávku drogy, a predmety
označené ako stopa č. 3 (dve plastové vrecká s kryštalickou látkou), teda plastové vrecko s tlakovým

uzáverom o rozmere cca 6 x 9,5 cm (označené KEÚ PZ ako A) obsahovalo biely kryštalický materiál
s hmotnosťou 119 mg, s priemernou koncentráciou 76,7 % hmotnostných metamfetamínu, obsahujúci
91 mg absolútneho metamfetamínu, čo predstavuje 2-9 obvykle jednorazových dávok drogy, a plastové
vrecko s tlakovým uzáverom s nápisom „GREEN AID“ o rozmere cca 4x7 cm (označené KEÚ PZ ako
B) obsahovalo svetložlté kryštalický materiál s hmotnosťou 403 mg, s priemernou koncentráciou 63,8%

hmotnostných metamfetamínu, obsahujúci 257 mg absolútneho metamfetamínu, čo predstavuje 6-26
obvykle jednorazových dávok drogy, pričom na stere z rúk obvinenej Evy R. bola zistená prítomnosť
stôp metamfetamínu, čo predstavuje spolu 29 - 125 obvykle jednorazových dávok metamfetamínu, ktorý
je zaradený v zmysle Zákona NR SR č. 139/1998 Z.z. o omamných látkach, psychotropných látkach a
prípravkoch v znení neskorších predpisov do II. skupiny psychotropných látok a 2 bežné jednotlivé dávky

MDMA (3,4-metyléndioxymetanfetamín), ktorý je zaradený v zmysle Zákona NR SR č. 139/1998 Z.z. o
omamných látkach, psychotropných látkach a prípravkoch v znení neskorších predpisov do I. skupiny
psychotropných látok.

Za to bol obžalovanej podľa § 172 ods. 1 Trestného zákona s použitím § 36 ods. 1, § 38 ods. 2, ods.

3, § 39 ods. 2 písm. d/, ods. 4 Trestného zákona per analogiam uložený trest odňatia slobody v trvaní
2 (dva) roky. Podľa § 48 ods. 2 písm. a/ Trestného zákona súd obžalovanú na výkon trestu zaradil do
ústavu na výkon trestu s minimálnym stupňom stráženia a podľa § 73 ods. 2 písm. d/ Trestného zákona
súd uložil obžalovanej protitoxikomanické liečenie, ktoré v zmysle § 74 ods. 1 Trestného zákona vykoná
ambulantnou formou.

Proti rozsudku podal odvolanie v lehote ustanovenej v § 309 ods. 1 Trestného poriadku prokurátor
(čo do výroku o treste) s tým, že toto odvolanie následne písomne odôvodnil tak, že prvostupňový
súd uznal obžalovanú vinnou na skutkovom a právnom základe v zmysle podanej obžaloby, avšak
uložil trest, ktorý podľa názoru prokurátora nie je primeraný. Prvostupňový súd vzal do úvahy to,
že obžalovanej bolo uznesením Okresnej prokuratúry Bratislava II zo dňa 27.04.2017, právoplatným

16.05.2017, podmienečne zastavené trestné stíhanie za prečin nedovolenej výroby omamných a
psychotropných látok, jedov alebo prekurzorov, ich držania a obchodovania s nimi podľa § 171 ods. 2
Trestného zákona, avšak toto vyhodnotil ako „drogovú neuvážlivost“, čo spolu so zistením o drogovej
závislosti obžalovanej podľa neho neumožňuje vysloviť záver, že drogy nemala obžalovaná pre svoju
potrebu. Prokurátor zastáva pri rešpektovaní prezumpcie neviny názor, že materiálne sa obžalovaná

dopustila špeciálnej recidívy približne rok po podmienečnom zastavení predchádzajúceho trestného
stíhania, pričom závažnosť jej konania narástla. Toto nemožno posúdiť ako priťažujúcu okolnosť,
nepochybne je to však okolnosť charakterizujúca obžalovanú, ktorá hovorí preto, aby je jej bol uložený
nepodmienečný trest odňatia slobody nad dolnou hranicou sadzby. Aj keď zväčša (čo však nie je
pravidlo) u prvoodsúdených býva ukladaný podmienečný trest odňatia slobody, resp. iný alternatívny

trest, v danom prípade je prokurátor toho názoru, že hoc nie formálne, materiálne ide u obžalovanej o
recidívu s vyššou závažnosťou konania (aj napriek závislosti obžalovanej je z nabalenia drog zrejmé,
že boli určené na distribúciu), čo má byť zohľadnené pri výmere trestu, a to z dôvodu individuálnej
prevencie, nakoľko podmienečné zastavenie trestného stíhania obžalovaná zjavne nedocenila, ako ajz dôvodu generálnej prevencie - ako príklad pre ďalšie osoby páchajúce a zvažujúce spáchať najmä
drogovú trestnú činnosť. Vzhľadom na vyššie uvedené prokurátor navrhuje, aby odvolací súd podľa §
321 ods. 1 písm. b/, písm. d/ Trestného poriadku zrušil rozsudok prvostupňového súdu vo výroku o treste

a podľa § 322 ods. 3 Trestného poriadku rozhodol vo veci rozsudkom sám tak, že obžalovanej uloží
nepodmienečný trest odňatia slobody vo výmere tri a pol roka podľa § 172 ods. 1, § 36 písm. l/, § 38
ods. 2, ods. 3 Trestného zákona, ktorý vykoná podľa § 48 ods. 2 písm. a/ Trestného zákona v ústave na
výkon trestu s minimálnym stupňom stráženia, protitoxikomanické liečenie podľa § 73 ods. 2 písm. d/
Trestného zákona, ktoré bude vykonávané ambulantnou formou podľa § 74 ods. 1 Trestného zákona.

K odvolaniu prokurátora sa písomne vyjadrila aj obžalovaná tak, že okrem iného doposiaľ neprišlo k
preskúmaniu zákonnosti obmedzenia osobnej slobody obžalovanej, ktorú príslušníci poriadkovej polície
PMJ dňa 27.08.2018 v čase o 00.54 hod. obmedzili podľa § 85 ods. 2 Trestného poriadku, čo znamená,
že pri obmedzovaní jej osobnej slobody došlo k nezákonnému postupu, ktorý je zároveň v rozpore s
Ústavou SR, konkrétne s článkom 17 ods. l, ods. 2 a zároveň ods. 5 v spojení s článkom 5 Dohovoru.

Je potrebné zároveň dodať, že k dobrovoľnému vydaniu veci prišlo v čase medzi 00.54 hod. a 06.00
hod., kedy obžalovaná bola oficiálne vyšetrovateľom obmedzená na osobnej slobode podľa § 85 ods.
l Trestného poriadku. Pokiaľ prokurátor podal obžalobu, túto opiera o absolútne nezákonne získané
dôkazy, pričom tieto s poukazom na ich nulitnú hodnotu determinujú vyhlásenie obžalovanej o vine, ktoré
vzišlo z nezákonne získaných dôkazov na základe nezákonného postupu príslušníkov PZ. Konkrétne

poukazuje na úradný záznam zasahujúcej hliadky zo dňa 27.08.2018, zároveň na zápisnicu o vznesení
obvinenia a návrh na vzatie do väzby, ktoré preukazujú, že postup príslušníkov PZ pri obmedzovaní
osobnej slobody obžalovanej nezodpovedal zákonu. Odvolanie prokurátora v tomto konkrétnom prípade
je založené na rozhodnutí súdu, vykonané v rozpore so zákonom, keďže prvostupňový súd pri
svojej preskúmavacej povinnosti pravdepodobne prehliadol nezákonnosť obmedzenia osobnej slobody

obžalovanej a povolil jej vo veci urobiť vyhlásenie o vine, ktoré vykonala na odporúčanie svojho obhajcu,
ktorý pri plnení si svojich povinností obhajovať jej práva opomenul napadnúť nezákonnosť celého
postupu OČTK vo veci vyšetrovania žalovaného trestného činu, pričom je evidentné, že v prípade
uznania viny by bol splnení dovolací dôvod pod písmenami c/ a g/ § 371 ods. l Trestného poriadku.
S poukazom na námietku vznesenú v rámci predmetného vyjadrenia, obhajoba žiada, aby krajský súd

preskúmal na podklade uvedeného dôvodnosť prípadného dovolacieho konania a sám vo veci rozhodol
tak, že rozsudok Okresného súdu Bratislava V sp. zn. 3T/85/2018 zruší podľa § 322 Trestného poriadku
a sám vo veci rozsudkom rozhodne tak, že obžalovanú spod obžaloby v plnom rozsahu oslobodí, a to
z dôvodu absolútne nezákonného postupu OČTK pri obmedzovaní jej osobnej slobody a následnom
zabezpečovaní dôkazov, ktoré tvoria plody otráveného stromu. Zároveň obhajoba žiada krajský súd o

bezodkladné prepustenie z väzby na slobodu, nakoľko táto je nezákonná a v rozpore s článkom 17 ods.
1, 2 a 5 Ústavy SR v spojení s článkom 5 ods. l, ods. 3 a 4 Dohovoru o ochrane ľudských práv a slobôd.

Spis bol tunajšiemu súdu predložený na rozhodnutie o odvolaní dňa 18.03.2019.

Na verejnom zasadnutí odvolacieho súdu dňa 11.04.2019 prokurátorka poukázala na písomné dôvody
odvolania, ktorému navrhla vyhovieť.

Obhajca poukázal na vyjadrenie obžalovanej k odvolaniu prokurátora a zdôraznil, že v tomto konaní
došlo k porušeniu procesných práv obžalovanej a tým aj k nezákonnosti získania dôkazov. Je si vedomý

toho, že vyhlásenie o vine je neodvolateľné. V ďalšom poukázal na rodinné pomery obžalovanej, ako aj
na skutočnosť, že sama má záujem sa liečiť z drogovej závislosti a preto obhajca navrhol, aby krajský
súd odvolanie prokurátora ako nedôvodné zamietol.

Obžalovaná uviedla, že urobila chybu, chce svoj život napraviť a chce dokázať aj súdu, že chce zmeniť

spôsob svojho života.

Podľa § 317 ods. 1 Trestného poriadku ak nezamietne odvolací súd odvolanie podľa § 316 ods.
1 alebo nezruší rozsudok podľa § 316 ods. 3, preskúma zákonnosť a odôvodnenosť napadnutých
výrokov rozsudku, proti ktorým odvolateľ podal odvolanie, ako aj správnosť postupu konania, ktoré mu

predchádzalo. Na chyby, ktoré neboli odvolaním vytýkané, prihliadne len vtedy, ak by odôvodňovali
podanie dovolania podľa § 371 ods. 1.

Podľa § 319 Trestného poriadku odvolací súd odvolanie zamietne, ak zistí, že nie je dôvodné.Odvolací súd na základe podaného odvolania prioritne posudzoval, či nie sú splnené podmienky pre
zamietnutie odvolania podľa § 316 ods. 1 Trestného poriadku alebo pre zrušenie napadnutého rozsudku

podľa § 316 ods. 3 Trestného poriadku, pričom skutočnosti pre také rozhodnutie nezistil.

Zo spisového materiálu a z vyjadrení strán na verejnom zasadnutí konanom na odvolacom súde vyplýva,
že rozsudok prvostupňového súdu bol napadnutý odvolaním len prokurátorom a len ohľadom výroku o
treste, čím odvolací súd preskúmal zákonnosť a odôvodnenosť iba napadnutého výroku o treste, ako aj

správnosťpostupukonania,ktorémupredchádzalo,atovzhľadomkuskutočnosti,ževustanovení§317
ods. 1 Trestného poriadku je obsiahnutý obmedzený revízny princíp a odvolací súd preskúmava len ten
výrok rozsudku, ktorý bol napadnutý odvolaním a správnosť postupu konania, ktoré mu predchádzalo
a na iné chyby by odvolací súd prihliadol len vtedy, ak by odôvodňovali podanie dovolania podľa §
371 ods. 1 Trestného poriadku, čo nebolo zistené a výhrady obhajcu obžalovanej súd nepovažuje za
relevantné. Vzhľadom na uvedené, keďže v prejednávanej veci bol odvolaním napadnutý iba výrok o

treste, pričom ostatné výroky rozsudku prvostupňového súdu neboli odvolaním napadnuté, odvolací súd
bude ďalej prioritne podrobne rozoberať len odvolaním napadnutý výrok o uvedenom treste, pričom
odvolací súd zistil, že odvolanie nie je dôvodné.

Ku konaniu na prvostupňovom súde odvolací súd uvádza, že obžalovanej bola riadne doručená

obžaloba a výzva na vykonanie dôkazov a strany trestného konania boli následne aj riadne predvolané,
resp. upovedomené o termíne nariadeného hlavného pojednávania.

Hlavné pojednávanie na prvostupňovom súde bolo vykonané v zmysle príslušných ustanovení
Trestnéhoporiadku-popredneseníobžalobyprokurátoromobžalovanápopríslušnompoučenívyhlásila

podľa § 257 ods. 1 písm. b/ Trestného poriadku, že je vinná zo spáchania skutku podľa obžaloby.
Následne sa obžalovaná kladne vyjadrila k súdom zisťovaným skutočnostiam v zmysle § 333 ods. 3
písm. c/, d/, f/, g/ a h/ Trestného poriadku a po súhlasnom vyjadrení prokurátora súd prijal uvedené
vyhlásenie obžalovanej a vyhlásil, že vykoná dokazovanie ohľadom výroku o treste a ochrannom liečení,
pričom následne boli oboznámená príslušná časť listinného materiálu, majúca vzťah priamo k osobe

obžalovanej a so súhlasom procesných strán bol prečítaný znalecký posudok z odvetvia psychiatrie.

Odvolací súd k postupu prvostupňového súdu na hlavnom pojednávaní pred vykonaním dokazovania
uvádza, že správne postupoval prvostupňový súd, keď prijal vyhlásenie obžalovanej, že je vinná zo
spáchania skutku, keďže takému vyhláseniu zodpovedali aj vykonané dôkazy v prípravnom konaní

a bolo nepochybné, že sa stal skutok uvedený v obžalobe, tento napĺňa všetky zákonné znaky
zločinu nedovolenej výroby omamných a psychotropných látok, jedov alebo prekurzorov, ich držania
a obchodovania s nimi podľa § 172 ods. 1 písm. c/, písm. d/ Trestného zákona a dopustila sa ho
obžalovaná, ktorá bola v súlade so zákonom uznaná vinnou z jeho spáchania.

K odvolaním napadnutému výroku o treste odvolací súd uvádza nasledujúce skutočnosti.

Trestný zákon vo viacerých ustanoveniach upravuje otázku ukladania trestov, a to jednak pri zásadách
ukladania trestov, jednak pri úprave jednotlivých druhov trestov.

Základnými ustanoveniami, ktoré musí súd pri ukladaní trestu zohľadniť je účel trestu (§ 34 ods. 1
Trestného zákona) a vymedzenie okolností, na ktoré musí súd prihliadnuť pri určovaní druhu trestu a
jeho výmery (§ 34 ods. 4 Trestného zákona).

Účelom trestu je zabezpečiť ochranu spoločnosti pred páchateľom tým, že mu zabráni v páchaní ďalšej

trestnej činnosti (represívny prvok) a vytvorí podmienky na jeho výchovu k tomu, aby viedol riadny život
(prvok individuálnej prevencie) a súčasne iných odradil od páchania trestných činov (prvok generálnej
prevencie), pričom trest zároveň vyjadruje morálne odsúdenie páchateľa spoločnosťou (§ 34 ods. 1
Trestného zákona).

Pri určení druhu trestu a jeho výmery má súd prihliadnuť na jednej strane na spôsob spáchania činu,
jeho následok, zavinenie, pohnútku, priťažujúce a poľahčujúce okolnosti, na druhej strane na osobu
páchateľa, jeho pomery a možnosť jeho nápravy, pričom trest by mal postihovať iba páchateľa tak, aby
bol zabezpečený čo najmenší vplyv na jeho rodinu a blízke osoby (34 ods. 3 a ods. 4 Trestného zákona).Prokurátor žiadal v odvolaní sprísnenie trestu, keďže obžalovaná už má skúsenosť s drogovou trestnou
činnosťou a je dôvodné sa domnievať, že drogy nemala pre vlastnú potrebu.

Odvolací súd má po posúdení celej veci za to, že druh trestu a jeho výmera podľa prvostupňového súdu
v prejednávanej veci je v súlade so zákonom, zodpovedá účelu trestu ustanoveného Trestným zákonom
a je aj spravodlivým trestom, čo je odôvodnené nasledujúcimi skutočnosťami.

Obžalovaná sa dopustila žalovanej úmyselnej trestnej činnosti napriek tomu, že už má skúsenosť s

trestným stíhaním (ktoré bolo podmienečne zastavené), taktiež prvostupňový súd správne poukázal na
množstvo zakázanej látky (drogy), zaistenej u obžalovanej s tým, že táto je podľa znaleckého posudku
„kompletne závislá od metamfetamínu ako primárnej drogy a užíva aj marihuanu, extázu a kokaín“, na
ktorom základe je indikované uloženie ochranného protitoxikomanického liečenia ambulantnou formou,
pričom práve závery znaleckého dokazovania neumožňujú jednoznačnú konštatáciu, že by obžalovaná
(ako silne a kompletne závislá osoba) nemala v držbe predmetnú látku len pre vlastnú potrebu, t.

j. dílerský charakter počínania obžalovanej nie je potvrdený. Naviac obžalovaná spáchanie skutku
doznala, chcela pristúpiť ku konaniu o dohode o vine a treste, svoje konanie oľutovala a urobila
vyhlásenie o vine s tým, že sa chce liečiť, na ktorom základe možno prisvedčiť prvostupňovému súdu, že
s ohľadom na osobu obžalovanej a množstvo zaistenej drogy, uloženie podmienečného trestu odňatia
slobody v danom prípade neprichádza do úvahy, avšak súčasne je potrebné poukázať (popri vyššie

uvedených okolnostiach) i na existenciu poľahčujúcej okolnosti podľa § 36 písm. l/ Trestného zákona
(doznanie a oľutovanie trestnej činnosti), ktoré okolnosti vo svojom súhrne poukazujú na to, že ukladanie
trestu hoci i na dolnej hranici zákonnej sadzby (3 roky) by bolo nadmieru represívne, na čo pamätá
stanovisko trestnoprávneho kolégia Najvyššieho súdu SR z 27.06.2017 sp. zn. Tpj 55/2016 (stanovisko
č. 44/2017, uverejnené v Zbierke stanovísk Najvyššieho súdu a rozhodnutí súdov Slovenskej republiky

č. 5/2017) podľa ktorého, ak možno páchateľovi trestného činu pri uzavretí a schválení dohody o
vine a treste znížiť trest podľa § 39 ods. 2 písm. d/ ods. 4 Trestného zákona, teda v situácii vopred
dohodnutého trestu, možno (teda nie obligatórne) naposledy označené ustanovenie per analogiam a
pri použití argumentu a minori ad maior (od menšieho k väčšiemu) použiť aj v prípade uznania viny
podľa 257 ods. 1 písm. b/, c/ Trestného poriadku (po prijatí takého vyhlásenia súdom), keďže páchateľ

(procesne ako obžalovaný) neodvolateľne prijal všetky právne účinky uznania viny (dokonca) bez toho,
aby bolo akýmkoľvek spôsobom predznamenané rozhodnutie súdu o druhu a výške uloženého trestu.

Na základe uvedeného je možné uzavrieť, že prvostupňový súd nepochybil pri ukladaní druhu trestu
a jeho výmery a uložený nepodmienečný trest odňatia slobody 2 roky so zaradením do ústavu s

minimálnym stupňom stráženia zodpovedá zásadám ukladania trestov ustanoveným v § 34 Trestného
zákona, ako boli vyššie rozvedené v tomto uznesení. Takýto postih páchateľky je adekvátny, spôsobilý
zabezpečiť pokles trestných činov na úseku drogovej kriminality, hoci ide o trest pod dolnou hranicou
zákonnej sadzby. Takto uložený trest s ohľadom na vyššie uvedené okolnosti nie je možné považovať za
represívny. Pokiaľ sa jedná o zaradenie obžalovanej pre výkon trestu do ústavu s minimálnym stupňom

stráženia, takéto rozhodnutie má oporu v zákonnom ustanovení § 48 ods. 2 písm. a/ Trestného zákona,
podľa ktorého súd zaradí páchateľa na výkon trestu odňatia slobody spravidla do ústavu na výkon trestu
s minimálnym stupňom stráženia, ak v posledných desiatich rokoch pred spáchaním trestného činu
nebol vo výkone trestu odňatia slobody, ktorý mu bol uložený za úmyselný trestný čin, pričom zákonné
a správne (s ohľadom na závery znalkyne) je aj uloženie ochranného protitoxikomanického liečenia v

ambulantnej forme.

Pokiaľ sa týka námietok obhajcu obžalovanej, žiada sa doplniť, že orgánmi činnými v trestnom konaní
sú prokurátor a policajt, pričom s ohľadom na znenie § 10 ods. 8, ods. 9, ods. 10 Trestného poriadku (aj
s prihliadnutím na Vyhlášku č. 192/2017 Z.z. účinnú od 01.08.2017), je správna konštatácia, že hliadky

pohotovostnej motorizovanej jednotky nie sú orgánom činným v trestnom konaní, potom je možné jedine
uviesť, že je správny taký záver, že príslušníci pohotovostnej motorizovanej jednotky mohli konať svoju
činnosť podľa ustanovení Trestného poriadku, konkrétne obmedziť podozrivú osobu na osobnej slobode
podľa § 85 ods. 2 Trestného poriadku („občianske zadržanie“) a súčasne s poukázaním na uvedenú
vyhlášku, názor, že nemohli konať svoju činnosť podľa ustanovení Trestného poriadku podľa § 89 ods. 1

nie je správny, keďže ustanovením § 10 ods. 10 Trestného poriadku sa rozširuje vymedzenie „policajta“
na účely Trestného poriadku, ktorým sa rozumie aj príslušník Policajného zboru (ktorý nie je policajtom
podľa § 10 ods. 8 písm. a/ a písm. c/), ktorý môže vykonávať niektoré rozhodnutia a vykonávať niektoréopatrenia a úkony vo vyšetrovaní a v skrátenom vyšetrovaní, ktorých rozsah ustanovila Vyhláška č.
192/2017 Z.z. účinná od 01.08.2017.

Na základe uvedených skutočností odvolací súd nezistil relevantný dôvod na zmenu alebo zrušenie
napadnutého rozhodnutia prvostupňového súdu, a preto podané odvolanie ako nedôvodné zamietol.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu sťažnosť nie je prípustná.