Rozsudok ,
Potvrdené Judgement was issued on Wednesday, December 13, 2018

Súd: Krajský súd Prešov
Spisová značka: 24Co/94/2018

Identifikačné číslo súdneho spisu: 8215207732
Dátum vydania rozhodnutia: 13. 12. 2018
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Eliška Wagshalová

ECLI: ECLI:SK:KSPO:2018:8215207732.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Prešove v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Elišky Wagshalovej a členov

senátu JUDr. Antónie Kandravej a JUDr. Martina Barana, v spore žalobcu Z. B.Q., G.. XX.XX.XXXX,
K. Y. XXX, Y., právne zastúpený JUDr. Igorom Šafrankom, advokátom, so sídlom Sovietskych hrdinov
163/66, Svidník, proti žalovanému POHOTOVOSŤ, s.r.o., so sídlom Pribinova 25, Bratislava, IČO:
35 807 598, o vydanie bezdôvodného obohatenia a o určenie neprijateľnosti zmluvnej podmienky, o
odvolaní žalovaného proti rozsudku Okresného súdu Bardejov č. k. 5C/549/2015 -63 zo dňa 02.02.2018,
takto

r o z h o d o l :

I. P o t v r d z u jrozsudok.

II. P r i z n á v a žalobcovi nárok na náhradu trov odvolacieho konania voči žalovanému v rozsahu 100 %.

o d ô v o d n e n i e :

I. Predmet konania

1. Žalobca sa podanou žalobou domáhal voči žalovanému vydania bezdôvodného obohatenia vo výške
334,- Eur spolu s úrokom z omeškania vo výške 8,05% ročne z dlžnej sumy odo dňa nasledujúceho
po dni doručenia žaloby žalovanému a určenia neprijateľnosti zmluvnej podmienky v zmluve o úvere
č. 8056914 uvedenej v bode 13 Všeobecných obchodných podmienok, o tej časti poplatku, ktorej

zodpovedajú dve tretiny, zahŕňajúce náklady na vypracovanie a uzatvorenie zmluvy o úvere, spolu so
všetkou administratívou s tým spojenou.

II. Obsah napadnutého rozhodnutia

2. Okresný súd Bardejov ako súd prvej inštancie (ďalej aj ako „súd“) napadnutým rozsudkom uložil
žalovanémupovinnosťvydaťžalobcovibezdôvodnéobohatenievsume334,-Eursúrokomzomeškania

vo výške 8,05% ročne zo sumy 334,- Eur od 09.01.2016 do zaplatenia, všetko do 3 dní od právoplatnosti
rozsudku. Určil, že zmluvná podmienka v zmluve o úvere č. 8056914 zo dňa 21.01.2009 uzavretej medzi
stranami sporu uvedená v bode 13 všeobecných podmienok poskytnutia úveru o tej časti poplatku, ktorej
zodpovedajú 2/3 zahŕňajúce náklady na vypracovanie a uzatvorenie zmluvy o úvere spolu so všetkou
administratívou s tým spojenou je neprijateľná. Žalobcovi vo vzťahu k žalovanému priznal nárok na
náhradu trov konania v plnom rozsahu.

3. Rozhodnutie právne zdôvodnil ust. § 39 ods. 1, § 52 ods. 1, 3, 4, § 53 ods. 1, 5, 6, § 107 ods. 1,
2, § 451 ods. 1, 2, § 563 Občianskeho zákonníka v znení účinnom ku dňu 21.01.2009, § 3, § 4 ods. 2
písm. j) zákona č. 258/2001 Z.z. o spotrebiteľských úveroch a o zmene a doplnení zákona Slovenskej
národnej rady č. 71/1986 Zb. o Slovenskej obchodnej inšpekcii v znení neskorších predpisov v zneníúčinnom, § 298 ods. 1, 2 Civilného sporového poriadku a § 3 ods. 1 nariadenia vlády SR č. 87/1995
Z.z. v znení účinnom do 31.1.2013.

4. Vykonaným dokazovaním súd zistil, že sporové strany uzavreli dňa 21.01.2009 zmluvu o úvere,
na základe ktorej žalovaný poskytol žalobcovi, ktorý je v zmluve označený identifikačnými údajmi
typickými pre fyzické osoby- nepodnikateľov, t.j. menom, priezviskom, bydliskom, rodným číslom, číslom
občianskeho preukazu, úver vo výške 500,- Eur. Žalobca ako dlžník sa zaviazal vrátiť poskytnutý úver
zvýšený o poplatok vo výške 334,- Eur, t.j. celkom zaplatiť sumu 834,- Eur v šiestich mesačných

splátkach po 139,- Eur, počnúc dňom 25.02.2009, na účet žalovaného ako veriteľa. Žalobca v zmluve
prehlásil,žefinančnéprostriedkysúmuposkytnuténavýkonzamestnania.Zprehľadusplátokaúhradzo
dňa 29.09.2015 vyplýva, že žalobca uhradil žalovanému sumu 834,- Eur dňa 29.06.2009. Vzhľadom na
povahu zmluvných strán, súd uviedol, že predmetný zmluvný vzťah je vzťahom spotrebiteľským, keďže
žalovaný ako dodávateľ pri uzatváraní zmluvy konal v rámci predmetu svojej podnikateľskej činnosti a
uzavrel predmetnú zmluvu so žalobcom, ktorý je fyzickou osobou - nepodnikateľom. I keď z vyznačenia

účelu úveru „na výkon zamestnania“ by sa mohlo zdať, že by nemali byť žiadne pochybnosti o účele
úveru, súdu zo svojej činnosti je známe, že u žalovaného sú pochybnosti nad takýmto vyznačeným
účelom úveru vo viacerých veciach, a to v súvislosti s tvrdeniami dlžníkov, že obchodní zástupcovia sa
dopustili nekalej obchodnej praktiky a svojvoľne vyznačovali spotrebiteľom účel úveru bez konkrétneho
dôvodu.

5. Zmluva o úvere neobsahuje ročnú percentuálnu mieru nákladov, priemernú ročnú percentuálnu mieru
nákladov, ročnú úrokovú sadzbu, ani výpočet nákladov, v dôsledku čoho sa zmluva o úvere považuje
za bezúročnú a bez poplatkov. Zároveň nemožno opomenúť ani výšku poplatku za poskytnutie úveru,
pričom poplatok za poskytnutie úveru predstavuje 66,80% za obdobie šiestich mesiacov, čo predstavuje

133,60% ročne. Poplatok v takejto výške súd považuje za prejav občianskoprávnej úžery, a to je bez
ďalšieho dôvodom záveru o jeho absolútnej neplatnosti pre rozpor s dobrými mravmi podľa ust. § 39
Občianskeho zákonníka platného v čase uzavretia úverovej zmluvy.

6.Pokiaľideočasťzmluvnejpodmienkyvbode13Všeobecnýchpodmienokpreposkytnutieúveru,ktorá

sa týka poplatku vo výške 334,- Eur, ktorého 1/3 predstavuje dohodnutý úrok a 2/3 zahŕňajú náklady
na vypracovanie, uzatvorenie zmluvy o úvere spolu so všetkou administratívou s tým spojenou, tak táto
je absolútne neplatná v zmysle ust. § 39 Občianskeho zákonníka pre rozpor s dobrými mravmi, avšak
aj z ďalšieho samostatného dôvodu, spočívajúceho v neprimerane vysokej výške poplatku 133,60%
za obdobie 12-tich mesiacov, pričom po prepočte predstavuje úrok 44,63% a poplatok 88,97%. Pre

porovnaniesúduviedol,žebankydojednávajúobdobnýpoplatokzaspracovaniezmluvylenvovýške1%
alebo2%zvýškyúveru.Zozmluvyresp.Všeobecnýchpodmienokposkytnutiaúveruzároveňnevyplýva,
za čo spotrebiteľ tento poplatok platí. Zo žiadneho zo zmluvných ustanovení nevyplýva, aké konkrétne
služby, či protiplnenia žalovaný žalobcovi poskytne.

7. Žalovaný sa na úkor žalobcu bezdôvodne obohatil nad sumu poskytnutého úveru 500,- Eur. Výška
bezdôvodného obohatenia je totožná s výškou poplatku za poskytnutý úver, t.j. v sume 334,- Eur. K
vznesenej námietke premlčania žalovaného súd uviedol, že v danom prípade je objektívna premlčacia
doba desaťročná, pretože bezdôvodné obohatenie žalovaného považoval za úmyselné. Žalovaný má
v predmete činnosti ako nebankový subjekt dlhodobo poskytovanie úverov a jeho povinnosťou bolo

poznať a dodržiavať právne predpisy vzťahujúce sa na poskytovanie úverov. Ak žalovaný použil
neprijateľnú zmluvnú podmienku a obchádzal zákon o spotrebiteľských úveroch neuvedením všetkých
požadovaných náležitostí, toto jeho konanie sa nedá hodnotiť inak ako úmyselné konanie, zamerané
na získanie bezdôvodného obohatenia bez právneho dôvodu. Právo žalobcu na vydanie bezdôvodného
obohatenia preto nie je premlčané. Subjektívna premlčacia doba začala plynúť odo dňa, kedy sa žalobca

dozvedelotom,žedošlokbezdôvodnémuobohateniuaktozanehozodpovedá,t.j.vmesiaciseptember
2015.Skutkovétvrdeniežalobcuvpriebehukonaniažalovanýnepoprel,čosúdvyhodnotilakonesporné.
Pokiaľ žaloba bola podaná na súde dňa 15.12.2015, bola podaná v rámci plynutia ako subjektívnej 2-
ročnej premlčacej lehoty plynúcej od 01.09.2015, tak aj objektívnej 10- ročnej premlčacej doby, ktorej
počiatok súd stanovil na 29.06.2009, kedy žalovaný uhradil žalobcovi sumu 834,- Eur. Súd priznal

žalobcovi aj úroky z omeškania vo výške 8,05% ročne zo sumy 334,- Eur odo dňa nasledujúceho po
doručení žaloby, t.j. od 09.01.2016 do zaplatenia.8. O nároku na náhradu trov konania súd rozhodol v zmysle ust. § 262 ods. 2 v spojení s § 255 ods.
1 Civilného sporového poriadku. Žalobca bol v konaní úspešný, preto mu súd priznal vo vzťahu k
žalovanému nárok na náhradu trov konania v plnom rozsahu.

III. Obsah odvolania žalovaného

9. V zákonom stanovenej lehote podal proti rozsudku odvolanie žalovaný. Namietal, že súd prvej

inštancie napadnutý rozsudok nedostatočne odôvodnil, čím odňal žalovanému možnosť konať pred
súdom, na základe vykonaných dôkazov dospel k nesprávnym skutkovým zisteniam a jeho vychádza z
nesprávneho právneho posúdenia veci. Uviedol, že Civilný sporový poriadok vôbec nepripúšťa žalobu
o určenie neprijateľnosti zmluvnej podmienky. Žaloba je formulovaná na určenie právnej skutočnosti
(neprijateľnosti), ktorej prípustnosť je založená osobitným predpisom. V tomto prípade však zo žiadneho
osobitného predpisu nevyplýva výslovná možnosť takúto žalobu podať. Žalobca uhradil svoj záväzok

dňa 29.06.2009, a teda v prípade určenia neprijateľnosti zmluvnej podmienky by takýto rozsudok
nezakladal žiadne nové práva alebo povinnosti, nebol by ani vykonateľným a aplikovateľným. Okrem
toho, žalobcov nárok je v celom rozsahu premlčaný v 3-ročnej objektívnej premlčacej lehote, ako aj v 2-
ročnej subjektívnej premlčacej lehote. Zo zmluvy o úvere nenastala ani jedna z foriem bezdôvodného
obohatenia, ktorú stanovuje zákon. Žalobca plnil na základe platne uzavretej zmluvy o úvere, ktorá

nebola nikdy právoplatne vyhlásená za neplatnú, rovnako tak právny dôvod na plnenie nikdy neodpadol
a majetkový prospech získal žalovaný z poctivých zdrojov. Požadovaný nárok žalobcu zo zmluvy o
úvere sa stal premlčaný v celom rozsahu dňa 29.06.2011. Žalobca svoj návrh na súde uplatnil až dňa
15.12.2015, čo nie je sporné. Oprávnený sa dozvie o vzniku bezdôvodného obohatenia a o tom, kto sa
najehoúkorobohatilvtedy,keďskutočnezistískutkovéokolnosti,nazákladektorýchmôžepodaťžalobu

o vydanie bezdôvodného obohatenia. To, kedy oprávnený, získal informácie o právnej stránke možnosti
domáhať sa vydanie bezdôvodného obohatenia (napr. o tom, ako môže právne kvalifikovať jeho nárok),
nie je pri posudzovaní okamihu začatia plynutia subjektívnej premlčacej doby vôbec relevantné (záver
z rozhodnutia Najvyššieho súdu SR, sp. zn. 1 Cdo 67/2011). Navrhol napadnutý rozsudok zrušiť a
vec vrátiť súdu prvej inštancie na ďalšie konanie a nové rozhodnutie, zároveň si uplatnil náhradu trov

odvolacieho konania.

10. Žalobca sa s tvrdením žalovaného, podľa ktorého Civilný sporový poriadok nepripúšťa možnosť
domáhať sa na súde určenia neprijateľnosti zmluvnej podmienky, nestotožnil. Poukázal na ust. § 11
ods. 4 zákona č. 129/2010 Z. z., v znení zákona č. 279/2017 Z. z., s účinnosťou od 01.01.2018,

ktoré s odkazom na § 137 Civilného sporového poriadku, umožňuje spotrebiteľovi domáhať sa určenia
neplatnosti zmluvy žalobou. V zmysle zásady, že vo väčšom je obsiahnuté menšie, ak sa spotrebiteľ
môže domáhať žalobou určenia neplatnosti zmluvy o spotrebiteľskom úvere, môže sa domáhať žalobou
aj určenia neplatnosti ktorejkoľvek neplatnej časti zmluvy o spotrebiteľskom úvere, teda aj určenia
neprijateľnosti zmluvnej podmienky. Medzinárodné záväzky spotrebiteľského práva, sú premietnuté do

vnútroštátneho práva. Právny poriadok evidentne počíta s tým, že súdy budú určovať neprijateľnosť
zmluvných podmienok (§ 53a Občianskeho zákonníka, § 298 ods. 2 Civilného sporového poriadku, §
3 ods. 3, 5 zákona č. 250/2007 Z.z.). Pokiaľ ide o bezdôvodné obohatenie, úverová zmluva obsahuje
neprijateľný administratívny poplatok, neobsahuje náležitosti podľa § 4 ods. 2 písm. g), h), i), j) a
k) zákona č. 258/2001 Z.z., preto je predmetný bezúročný a bez poplatkov. Žalovaný mal nárok

len na vrátenie istiny úveru, preto všetky platby, prevyšujúce istinu úveru nepredstavujú nič iné, ako
bezdôvodné obohatenie na strane žalovaného. Objektívna premlčacia doba plynie pri bezdôvodnom
obohatení od naplnenia skutkovej podstaty bezdôvodného obohatenia. Subjektívna premlčacia doba
plynie od vtedy, kedy ten, na úkor koho bolo bezdôvodné obohatenie získané, skutočne zistí skutkové
okolnosti, o tom, že môže podať žalobu o vydanie bezdôvodného obohatenia, a to bez ohľadu na to, že

sa o týchto skutočnostiach mohol dozvedieť skôr. Čo sa týka objektívnej desať ročnej premlčacej doby,
tak konanie subjektu, ktorý dlhodobo a opakovane poskytuje spotrebiteľské úvery, sa nedá označiť ináč,
ako úmyselné konanie vedúce k bezdôvodnému obohateniu tým, že nedáva svoje zmluvy do súladu so
zákonom o spotrebiteľských úveroch a požaduje plnenie z neprijateľnej zmluvnej podmienky. Navrhol
napadnutý rozsudok ako vecne správny potvrdiť a priznať žalobcovi náhradu trov odvolacieho konania,

výšku ktorých špecifikoval.

11. Žalovaný v rámci podanej repliky zotrval na odvolacom návrhu. Aj naďalej bol toho názoru, že zo
zmluvy o úvere nenastala ani jedna z foriem bezdôvodného obohatenia, ktorú stanovuje zákon. Žalobcanepreukázal úmysel Žalovaného sa bezdôvodne obohatiť. Všeobecný argument ohľadne uzatvárania
spotrebiteľských zmlúv so spotrebiteľmi, ktoré neobsahovali obligatórne náležitosti, v dôsledku čoho sa
zmluvy o úvere považujú za bezúročné a bez poplatkov je právne irelevantný vo vzťahu k preukázaniu

existencie úmyslu žalovaného sa bezdôvodne obohatiť. Nároky titulu z bezdôvodného obohatenia nie
sú spotrebiteľským vzťahom a z toho dôvodu je prístup zohľadňujúci záujem slabšej strany nežiaduci,
ale potrebné je zachovávať rovnosť strán.

IV. Hodnotenie odvolacieho súdu

12. Krajský súd v Prešove (ďalej len „odvolací súd“) príslušný na rozhodnutie o odvolaní v zmysle ust. §
34 zákona č. 160/2015 Z. z. Civilný sporový poriadok (ďalej len „CSP“) v zmysle ustanovenia § 470 ods.
1 a 2 CSP, vzhľadom na včas podané odvolanie (§ 362 ods. 1 CSP), preskúmal napadnuté rozhodnutie,
ako aj konanie, ktoré mu predchádzalo v zmysle zásad vyplývajúcich z ust. § 378, § 379 a § 380 CSP,
vec prejednal bez nariadenia pojednávania (§ 385 CSP a contrario) a dospel k záveru, že odvolanie

žalovaného nie je dôvodné.

13. V odvolacom konaní z dispozičnej zásady vyplýva, že odvolací súd vec prejedná v takom rozsahu, v
ktorom sa odvolateľ domáha prieskumu. Určením rozsahu napadnutia rozhodnutia súdu prvej inštancie,
odvolateľ nielen vymedzuje to, ohľadne akých výrokov u rozhodnutia súdu prvej inštancie nastane

suspenzívny účinok odvolania, ale súčasne stanoví aj medze, v ktorých má odvolací súd po stránke
kvalitatívnej rozhodnutie súdu prvej inštancie preskúmať. Odvolací súd v odvolacom konaní posúdil
relevantnosť konkrétnych odvolacích dôvodov uplatnených žalovaným, to či súd prvej inštancie svoje
rozhodnutie riadne odôvodnil, vychádzajúc z toho, že v odôvodnení rozhodnutia nemusí byť daná
odpoveď na každú námietku alebo argument v opravnom prostriedku, ale iba na tie, ktoré majú

rozhodujúci význam pre rozhodnutie o odvolaní (Ústavný súd Slovenskej republiky, II. ÚS 78/05).

14. Odvolací súd má za to, že v predmetnej veci sa v dostatočnom rozsahu zistil skutkový stav a zo
zistených skutočností bol vyvodený správny právny záver. Keďže ani v priebehu odvolacieho konania sa
na týchto skutkových a právnych zisteniach nič nezmenilo, odvolací súd si osvojil náležité a presvedčivé

odôvodnenie rozhodnutia súdu prvej inštancie, na ktoré v plnom rozsahu odkazuje a vo vzťahu k
odvolacím námietkam uvádza.

15. Podstatnou odvolacou námietkou žalovaného bol nedostatok naliehavého právneho záujmu na
určení zmluvy za bezúročnú a bez poplatkov. K tomuto odvolací súd uvádza, že žaloba bola podaná

za účinnosti zákona č. 99/1963 Zb. Občiansky súdny poriadok. V súlade s princípom právnej istoty,
ako aj princípom legitímneho očakávania, vyplývajúcimi z čl. 2 CSP, v súlade s princípom justifikácie
účinkov procesných úkonov, žalobca právom očakával, že ním podaná žaloba o určenie bezúročnosti a
bezpoplatkovosti úveru a neprijateľnosti zmluvnej podmienky, ktorá bola obsahom zmluvy o úvere, t.j.
zmluvy spotrebiteľskej je v súlade s ust. § 80 písm. c) Občianskeho súdneho poriadku v znení platnom a

účinnom do 30.06.2016. Na určení neprijateľnej zmluvnej podmienky spotrebiteľskej zmluvy má žalobca
ako spotrebiteľ vždy naliehavý záujem, ktorý sa predpokladá (§ 3 ods. 3, 5 zákona č. 250/2007 Z.z.) aj
vtedy, keď zmluva ešte nevznikla, ale budúci spotrebiteľ má záujem kontrakt uzavrieť, ale pre čistotu
právneho vzťahu nechce byť viazaný neprijateľnými zmluvnými podmienkami. Uvedené platí aj pre
prípad, že zmluva z rôznych dôvodov zanikne, teda aj po zániku zmluvného vzťahu má spotrebiteľ

naliehavý právny záujem na určení neprijateľnosti zmluvnej podmienky s poukazom na ust. § 3 ods. 3,
5 zákona č. 250/2007 Z. z. o ochrane spotrebiteľa.

16. Podľa § 220 ods. 2 CSP v odôvodnení rozsudku súd uvedie, čoho sa žalobca domáhal, aké
skutočnosti tvrdil, aké dôkazy označil, aké prostriedky procesného útoku použil, ako sa vo veci vyjadril

žalovaný, aké prostriedky procesnej obrany použil. Súd jasne a výstižne vysvetlí, ako posúdil podstatné
skutkové tvrdenia a právne argumenty strán, ktoré skutočnosti považuje za preukázané a ktoré nie, ktoré
dôkazy vykonal, z ktorých dôkazov vychádzal a ako ich vyhodnotil, prečo nevykonal ďalšie navrhnuté
dôkazy a ako vec prácne posúdil, prípadne odkáže na ustálenú rozhodovaciu prax. Súd dbá, aby
odôvodnenie rozsudku bolo presvedčivé. Právo na riadne odôvodnenie súdneho rozhodnutia patrí

medzi základné zásady spravodlivého súdneho procesu jednoznačne vyplýva z ustálenej judikatúry
Európskeho súdu pre ľudské práva, podľa ktorej sa nevyžaduje, aby na každý argument strany, aj na
taký, ktorý je pre rozhodnutie bezvýznamný, bola daná odpoveď v odôvodnení rozhodnutia. Ak však
ide o argument, ktorý je pre rozhodnutie rozhodujúci, vyžaduje sa špecifická odpoveď práve na tentoargument. Rozhodnutie súdu prvej inštancie vo veci samej je čo do žalovaným namietaného dôvodu
odôvodnené riadne, v súlade s ust. § 220 ods. 2 CSP. Súd prvej inštancie náležite vysvetlil, z akých
dôvodov žalobe vyhovel, v odôvodnení svojho rozhodnutia reagoval na všetky podstatné námietky

a tvrdenia žalovaného prednesené v konaní. Odvolací súd preto dospel k záveru, že prvoinštančné
rozhodnutie je aj v súlade s čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a slobôd a aj v súlade s čl.
46 ods. 1 Ústavy SR. Za porušenie základného práva na spravodlivý súdny proces nemožno považovať
to, že prvoinštančný súd neodôvodnil svoje rozhodnutie podľa predstáv žalovaného.

17. Pokiaľ ide o podmienku v zmluve uzatvorenej dňa 21.09.2009 v časti poplatku je potrebné
konštatovať, že v 2/3-tinách je tento poplatok neúmerne vysoký, a to vo vzťahu k nákladom na
vypracovanie, uzavretie zmluvy o úvere a na tzv. všetku administratívnu činnosť. Ide o vágne
ustanovenie, ktoré vôbec nešpecifikuje o aké činnosti ide, pričom výška poplatku predstavuje cca 2/3
poskytnutej sumy. V tejto súvislosti je nutné konštatovať, že v porovnaní s praktikami bánk, ktoré
požadujú 1-2% za spracovanie úveru, je takýto poplatok neúmerne vysoký a v tomto slova zmysle aj

taký, ktorý je v rozpore s dobrými mravmi.

18.Zvyššieuvedenýchdôvodovjepotrebnésúhlasiťajsurčenímabsolútnejneplatnostianeprijateľnosti
zmluvnej podmienky vo vzťahu k 2/3-tinám tohto poplatku z úveru, pretože skutočne ide o neprijateľnú
zmluvnú podmienku, ktorá spôsobuje značnú nerovnováhu vo vzťahu medzi účastníkmi tohto konania

ako dodávateľom a spotrebiteľom. Neprijateľnosť tejto zmluvnej podmienky je možné vyvodiť z
generálnej klauzuly uvedenej v § 53 ods. 1 Občianskeho zákonníka a v súvislosti s porušením princípu
dobrých mravov.

19. Skutočne je potrebné konštatovať, že takto zadefinovaný poplatok je neúmerne vysoký, v konaní

absentuje dôkaz, že žalobca ako spotrebiteľ s jeho podstatou bol oboznámený, nakoľko je súčasťou
spomínaných Všeobecných podmienok poskytnutia úveru žalovaného a nie je uvedený priamo v texte
zmluvy, pričom tento poplatok nie je ani náležite špecifikovaný a viaže sa (jeho časť v rozsahu 2/3) na
bližšie neurčité náklady na vypracovanie a uzavretie zmluvy, spolu so všetkou administratívou s tým
spojenou. Navyše, je potrebné konštatovať, že nejde o cenu plnenia, pretože túto by mal odrážať úrok

z úveru. Podstatou tohto poplatku je pridanie bližšie nešpecifikovaných a spotrebiteľovi nevysvetlených
nákladov, ktoré nie sú preukázané a so zreteľom na výšku poskytnutého úveru ide o poplatok neúmerne
vysoký.

20. Žalovaný zároveň nenamietal, že v zmluve o úvere zo dňa 21.01.2009 absentujú obligatórne

obsahové náležitosti, vyžadované ust. § 4 ods. 2 písm. g), h), i), j) a k) zákona č. 258/2001 Z.z., v znení
účinnom v čase uzavretia zmluvy o úvere, v dôsledku čoho sa poskytnutý úver považuje za bezúročný
a bez poplatkov. Žalovaný mal z toho dôvodu na základe zmluvy o úvere právo len na vrátenie sumy
zodpovedajúcej poskytnutému úveru. Prijatím plnenia od žalobcu nad tento rozsah došlo na strane
žalovaného k bezdôvodnému obohatenia (plnenie bez právneho dôvodu), ktoré je žalovaný povinný v

zmysle § 451 Občianskeho zákonníka vydať žalobcovi.

21. Odvolaciemu súdu je z jeho činnosti známe, že žalovaný dlhodobo ignoruje právnu úpravu zameranú
na ochranu spotrebiteľov (absencia obligatórnych náležitostí zmluvy, uvádzanie neprijateľných
zmluvných podmienok v zmluve, ako napr. rozhodcovská doložka, administratívny poplatok, dohoda

o vyplnení zmenky). Uvedené sa nedá hodnotiť inak ako úmyselné konanie zamerané na získanie
bezdôvodného obohatenia bez právneho dôvodu. Je nesporné, že spoločnosť POHOTOVOSŤ, s.r.o.,
zneužíva svoje právo ako veriteľ, viackrát v priebehu rokov boli judikované všetkými súdmi rôznych
inštancií porušenia práv spotrebiteľov, vrátane upozornenia Európskej komisie vo vzťahu k Slovenskej
republike na riešenie ochrany spotrebiteľov práve v otázke zneužívania veriteľských práv touto

spoločnosťou. Úmysly spoločnosti POHOTOVOSŤ, s.r.o. obohacovať sa na úkor spotrebiteľov sú
zrejmé, lebo táto spoločnosť má vedomosť z judikovaných rozhodnutí o svojom zneužití práva,
či využívaní neprijateľných zmluvných podmienok. Záver o potrebe aplikácie trojročnej objektívnej
premlčacej doby upravenej v ust. § 107 ods. 2 Občianskeho zákonníka preto nemá oporu vo vykonanom
dokazovaní.

22. V súvislosti s posudzovaním behu dvojročnej subjektívnej premlčacej doby je potrebné zdôrazniť,
že žalobca vstupoval do zmluvného vzťahu so žalovaným ako so subjektom podnikajúcim v oblasti
poskytovania spotrebiteľských úverov v dobrej viere, že žalovaným predložená a vopred pripravenázmluva bude obsahovať všetky náležitosti vyžadované v tom čase účinným zákonom o spotrebiteľských
úveroch. V čase úhrady poslednej splátky žalobca ako priemerný spotrebiteľ bez právnického alebo
ekonomického vzdelania nemohol ani len predpokladať, že žalovanému uhrádzal aj peňažné plnenia,

na ktoré mu zákonný nárok nevznikol. Pre začiatok plynutia dvojročnej subjektívnej premlčacej doby
je rozhodujúci deň, keď sa oprávnený skutočne dozvedel (bez ohľadu na to, že pri vynaložení
všetkého úsilia sa mohol dozvedieť skôr), že na jeho úkor došlo k bezdôvodnému obohateniu a kto
bezdôvodné obohatenie získal. O vzniku bezdôvodného obohatenia na strane žalovaného sa žalobca
podľa vlastného vyjadrenia dozvedel od združenia na ochranu občana spotrebiteľa v mesiaci september

roku 2015.
23. Keďže žaloba bola podaná dňa 15.12.2015, udialo sa tak v rámci plynutia subjektívnej, ako aj
objektívnej premlčacej doby, nakoľko žalobca splatil poskytnutý úver dňa 29.06.2009. Z tohto dôvodu
námietka premlčania, vznesená žalovaným, nebola dôvodná.
24. Z vykonaného dokazovania súdom prvej inštancie je zrejmé, že žalovaný poskytol žalobcovi sumu
úveru 500,- eur, pričom žalobca z poskytnutého úveru celkovo uhradil žalovanému sumu 834,- eur.

Súd prvej inštancie preto vecne správne rozhodol, ak žalovanému uložil povinnosť vydať žalobkyni
bezdôvodné obohatenie vo výške 334,- eur, ako rozdiel medzi poskytnutými finančnými prostriedkami
a sumou, celkovo zaplatenou spotrebiteľom, žalobcom.

25. Za daného stavu odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie vo výroku o zamietnutí žaloby v

prevyšujúcej časti a v súvisiacom výroku o trovách konania ako vecne správny potvrdil (§ 387 ods. 1,
2 CSP).

26. O nároku na náhradu trov odvolacieho konania rozhodol odvolací súd v zmysle ust. § 396 ods. 1
CSP v spojení s § 255 ods. 1 CSP. Odvolanie žalovaného nebolo dôvodné, v dôsledku čoho nárok na

náhradu trov odvolacieho konania patrí úspešnému žalobcovi. O výške náhrady trov konania rozhodne
súd prvej inštancie po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením,
ktoré vydá súdny úradník (§ 262 ods. 2 CSP).

27. Rozhodnutie bolo prijaté senátom odvolacieho súdu v pomere hlasov 3:0 (§ 3 ods. 9 zákona číslo

757/2004 Z.z. o súdoch a o zmene a doplnení niektorých zákonov § 393 ods. 2 CSP).

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu odvolanie nie je prípustné.

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP) v lehote

dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý
rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia
opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy ( § 427 ods. 1 CSP).

Dovolateľ musí byť s výnimkou prípadov podľa § 429 ods. 2 CSP v dovolacom konaní zastúpený

advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP).

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).