Rozsudok Judgement was issued on Tuesday, December 13, 2016

Súd: Okresný súd Partizánske
Spisová značka: 3C/151/2012

Identifikačné číslo súdneho spisu: 3612207746
Dátum vydania rozhodnutia: 13. 12. 2016
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Eduard Szabo

ECLI: ECLI:SK:OSPE:2016:3612207746.18

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Partizánske v právnej veci žalobcov: 1./ D. T., nar. XX.XX.XXXX, bytom F. č. XXX, 2./

mal. C. T., nar. XX.XX.XXXX, bytom F. č. XXX, 3./ mal. C. T., nar. XX.XX.XXXX, bytom F. č. XXX,
zastúpených JUDr. Alenou Pečenkárovou, advokátkou so sídlom Pažiť č. 188, proti žalovanému E.
P., nar. XX.XX.XXXX, bytom H., U. č. XXXX/XX, za účasti intervenienta na strane odporcu Wüstenrot
poisťovňa, a.s., IČO: 31 383 408, so sídlom Bratislava, Karadžičova č.17, o náhradu škody a náhradu
nemajetkovej ujmy, takto

r o z h o d o l :

I. Žalovaný je povinný zaplatiť žalobkyni 1/ náhradu nemajetkovej ujmy v peniazoch vo výške 9 000,-€
do troch dní od právoplatnosti rozsudku.

II. Žalovaný je povinný zaplatiť žalobkyni 2/ náhradu nemajetkovej ujmy v peniazoch vo výške 6 000,-
€ do troch dní od právoplatnosti rozsudku.

III. Žalovaný je povinný zaplatiť žalobcovi 3/ náhradu nemajetkovej ujmy v peniazoch vo výške 6 000,-
€ do troch dní od právoplatnosti rozsudku.

IV. Žalovaný je povinný zaplatiť žalobkyni 2/ pozostalostnú rentu za obdobie od 01.05.2012 do
31.12.2012 vo výške 268,-€ do troch dní od právoplatnosti rozsudku.

V.Žalovanýjepovinnýzaplatiťžalobcovi3/pozostalostnúrentuzaobdobieod01.05.2012do31.12.2012
vo výške 268,-€ do troch dní od právoplatnosti rozsudku.

VI. Žalovaný je povinný platiť žalobkyni 2/ pozostalostnú rentu vo výške 33,50€ mesačne vždy do 15-
teho dňa daného mesiaca vopred k rukám žalobkyne 1/ s účinnosťou od 01.05.2012.

VII. Žalovaný je povinný platiť žalobcovi 3/ pozostalostnú rentu vo výške 33,50€ mesačne vždy do 15-
teho dňa daného mesiaca vopred k rukám žalobkyne 1/ s účinnosťou od 01.05.2012.

VIII. Vo zvyšku súd žalobu zamieta.

IX. Súd priznáva žalobcom náhradu trov konania v rozsahu 100%.

X. Súd priznáva štátu voči žalovanému náhradu trov v rozsahu 100%.

o d ô v o d n e n i e :

1. Žalobcovia sa žalobou podanou na tunajšom súde dňa 10.12.2012 domáhajú zaplatenia náhrady
škody a nemajetkovej ujmy za zásah do osobnostných práv. Žalobcovia v žalobe uvádzajú, že náhradunemajetkovej ujmy a náhradu škody žiadajú vzhľadom na usmrtenie manžela žalobkyne v 1./ rade a otca
žalobcov v 2./ a v 3./ rade. Žalovaný usmrtil otca a manžela žalobcov, keď v obci Žabokreky nad Nitrou
prekročil maximálnu rýchlosť povolenú v obci a dostatočne sa nevenoval riadeniu motorového vozidla.

Okresný súd Partizánske ho rozsudkom č.k. 2T/179/2012 uznal vinným z usmrtenia. Žalobcovia si v
rámci trestného konania náhradu škody neuplatnili, ale uplatňujú si ju teraz v rámci občiansko-právneho
konania. Uvádzajú, že im spôsobená citová ujma je nevyčísliteľná a nemajetková ujma a náhrada
škody je len čiastočným odškodnením a vykompenzovaním ich straty. Zároveň žiadajú vyplácanie
pozostalostnej renty žalovaným vo výške 190,- eur mesačne pre žalobkyňu v 1./ rade a 100,- eur

mesačne pre každého zo žalobcov v 2./ a v 3./ rade. Žalovaný im už uhradil pozostalostnú rentu za
obdobie od 01.05.2012 do 30.11.2012 vo výške 4.830,- eur. Avšak na následnú výzvu žalobcov na
úhradu nemajetkovej ujmy, ten reagoval neprimerane keď namiesto uznania viny obvinil zosnulého z
alkoholizmu. Žalobcovia nenamietajú, že počas nehody bol zosnulý pod vplyvom alkoholu, na čo súd
prihliadol aj pri výmere trestu žalovanému, ale takéto obvinenie od žalovaného sa ich nesmierne dotklo.
Vzhľadom na vyššie uvedené sa žalobcovia domáhajú zaplatenia sumy 30.000,- eur pre žalobkyňu v 1./

rade a po 20.000,- eur pre každého zo žalobcov v 2./ a v 3./ rade. Ďalej požadujú pozostalostnú rentu vo
výške 190,- mesačne pre žalobkyňu v 1./ rade a po 100,- mesačne eur pre žalobcov v 2./ a v 3./ rade a
doplatenie pozostalostnej renty za obdobie od 01.05.2012 do 31.12.2012 vo výške 1520,- eur žalobkyni
v 1./ rade a po 800,- eur žalobcom v 2./ a v 3./ rade.

2. Žalovaný súdu 14.05.2013 doručil súdu vyjadrenie k žalobe, zároveň s ospravedlnením neúčasti na
pojednávaní. Vo vyjadrení uvádza, že príčinou nehody bolo to, že zosnulý stál v strede jazdného pruhu
s 3,9‰ alkoholu v krvi a jeho postoj by prirovnal k postoju samovraha. Zároveň uvádza, že zosnulý bol
alkoholik a požadované sumy nemá z čoho zaplatiť, keďže kvôli nehode prišiel o všetko a, že žalobcovia
sa rozhodli túto situáciu využiť na vyriešenie ich finančných problémov.

3. Na pojednávaní konaného dňa 14.05.2013 žalobkyňa v 1./ rade uviedla, že sa v celom rozsahu
pridržiava žalobného návrhu. Ďalej uviedla, že ona s dcérou po nehode začali navštevovať psychiatra,
teda sa so situáciou zle vysporiadavajú a takisto majú finančné problémy s pokrytím všetkých výdavkov.
V neposlednom rade uviedla právna zástupkyňa žalobcov, že zosnulý v čase nehody nemal 3,9‰

promile alkoholu v krvi a, že pri rýchlosti aká je uvedená v trestnom spise si postoj zosnulého žalovaný
nemohol všimnúť. Zosnulý určite nebol alkoholik a rodina žila spolu s ním harmonickým životom.

4. Dňa 09.07.2014 bolo súdu doručené podanie označené ako „vstup vedľajšieho účastníka na strane
odporcu“ ktorým, vstúpila do konania Wűstenrot poisťovňa, a.s. ako vedľajší účastník na strane odporcu.

Zároveň sa vyjadrila k žalobe s tým, že žalobu žiada zamietnuť, ona nie je povinná vyplatiť náhradu
žalobcom, z dôvodu nedostatku pasívnej hmotnoprávnej legitimácie a požadované sumy žalobcami sa
jej zdajú neprimerane vysoké.

5. Súd uznesením č.k. 3C/151/2012-114 ustanovil Ing. Alenu Bajčíkovú za znalca, za účelom vyčíslenia

mesačnej pozostalostnej úrazovej renty každého so žalobcov. Znaleckým posudkom doručeným súdu
12.04.2016 znalkyňa vyčíslila výšku pozostalostnej renty na sumu od 26,90 eur do 33,50 eur pre
žalobcov v 2./ a v 3./ rade a 0,00 eur pre žalobkyňu v 1./ rade.

6. Žalobcovia dňa 25.11.2016 doručili tunajšiemu súdu zmenu návrhu žaloby. Žalobný návrh menia tak,

že žiadajú zaviazať žalovaného zaplatiť nemajetkovú ujmu vo výške 20.000,- eur pre žalobkyňu v 1./
rade a po 15.000,- eur žalobcovi v 2./ a v 3./ rade.

7.Súdvykonaldokazovanieoboznámenímsasobsahomspisovejdokumentácieaprednesomzástupcu
žalobcu na pojednávaní dňa 13.12.2016, vec prejednal v neprítomnosti žalovaného v zmysle § 180 zák.

č. 160/2015 Z.z. Civilný sporový poriadok (ďalej len ,,CSP“) a zistil nasledovný skutkový stav:

8. Žalovaný bol rozsudkom Okresného súdu Partizánske č.k. 2T/179/2012 uznaný vinným z
nedbanlivostného usmrtenia manžela a otca žalobcov. Žalobcovia si v rámci trestného konania náhradu
nemajetkovej ujmy a nárok na pozostalostnú rentu neuplatnili v trestnom konaní, ale uplatňujú si ju v

rámci tohto občiansko-právneho konania.9. Podľa § 448 OZ, fyzická osoba, voči ktorej mal zomretý v čase svojho úmrtia vyživovaciu povinnosť,
má nárok na pozostalostnú úrazovú rentu. Tento nárok sa posúdi a suma pozostalostnej úrazovej renty
sa určí podľa všeobecných predpisov o sociálnom poistení.

10. Podľa § 92 ods. 1,2,3,4 zákona č. 461/2003 Z.z. o sociálnom poistení (ďalej len zákon o sociálnom
poistení), fyzická osoba, voči ktorej mal poškodený, ktorý zomrel v dôsledku pracovného úrazu alebo
choroby z povolania, v čase úmrtia vyživovaciu povinnosť určenú súdom a v čase úmrtia nedovŕšil
dôchodkový vek alebo mu nebol priznaný predčasný starobný dôchodok, má nárok na pozostalostnú

úrazovú rentu. Pozostalostná úrazová renta sa vypláca v období, počas ktorého mala trvať vyživovacia
povinnosť uvedená v odseku 1. Nárok na pozostalostnú úrazovú rentu nevzniká fyzickej osobe, ktorej z
dôvodu smrti poškodeného vznikol nárok na jednorazové odškodnenie. Nárok na pozostalostnú úrazovú
rentu zaniká dňom, v ktorom by poškodený dovŕšil dôchodkový vek.

11. Podľa § 93 ods. 1,2,3 zákona o sociálnom poistení, mesačná suma pozostalostnej úrazovej

renty sa určí vo výške výživného alebo príspevku na výživu, ktoré bol poškodený povinný platiť ku
dňu svojej smrti. Suma pozostalostnej úrazovej renty alebo úhrn súm pozostalostných úrazových
rent po tom istom poškodenom nesmie presiahnuť sumu úrazovej renty, na ktorú mal alebo by mal
poškodený nárok pri 100-percentnej strate pracovnej schopnosti. To platí aj vtedy, ak poškodený
bol poberateľ úrazovej renty z dôvodu nižšieho percentuálneho poklesu pracovnej schopnosti. Na

zvyšovanie pozostalostnej úrazovej renty platí § 89 ods. 8 a 9 rovnako.

12. Podľa § 16 zákona o sociálnom poistení, Povinne úrazovo poistený je zamestnávateľ, ktorý
zamestnáva aspoň jednu fyzickú osobu vykonávajúcu zárobkovú činnosť v pracovnoprávnom vzťahu v

štátnozamestnaneckom pomere v členskom pomere, ktorého súčasťou je aj pracovný vzťah k družstvu v
služobnom pomere okrem fyzickej osoby, ktorá je sudca alebo prokurátor alebo ktorý zamestnáva aspoň
jednu fyzickú osobu vykonávajúcu zárobkovú činnosť, ktorou je výkon verejnej funkcie podľa osobitných
predpis. Povinne úrazovo poistený je aj ústav na výkon väzby a ústav na výkon trestu odňatia slobody,
ktoré plnia povinnosti zamestnávateľa podľa osobitného predpis pre fyzickú osobu vo výkone väzby a

pre fyzickú osobu vo výkone trestu odňatia slobody, ak sú zaradené do práce.

13. Podľa § 84 ods. 1,2,3,4 zákona o sociálnom poistení, Denný vymeriavací základ zamestnanca
na určenie sumy úrazových dávok uvedených v § 13 ods. 3 písm. a) až e) a na určenie sumy rehabilitačného a rekvalifikačného je

podiel súčtu vymeriavacích základov zamestnanca, ktorý dosiahol u zamestnávateľa zodpovedného
za škodu pri pracovnom úraze a chorobe z povolania neobmedzených podľa § 138 ods. 6 dosiahnutých v rozhodujúcom období a
počtu kalendárnych dní rozhodujúceho obdobia a zaokrúhľuje sa na štyri desatinné miesta nahor.
Rozhodujúce obdobie na určenie denného vymeriavacieho základu zamestnanca, ktorý utrpel pracovný

úraz alebo sa u neho zistila choroba z povolania v období, v ktorom nedosiahol 90 dní nemocenského
poistenia zamestnanca, za ktoré sa platí poistné na nemocenské poistenie, pred dňom, v ktorom
utrpel pracovný úraz alebo pred dňom, od ktorého bola zistená choroba z povolania, je obdobie
od vzniku nemocenského poistenia do dňa predchádzajúceho dňu, v ktorom utrpel pracovný úraz
alebo od ktorého bola zistená choroba z povolania. Na určenie rozhodujúceho obdobia platí §

54 ods. 1, 2 , 9 a 10 rovnako; skutočnosť rozhodujúca na
určenie rozhodujúceho obdobia je deň utrpenia pracovného úrazu alebo deň, od ktorého sa zistila
choroba z povolania. Ak zamestnanec nemal v rozhodujúcom období určenom podľa odseku 1
príjem, z ktorého sa určuje jeho vymeriavací základ, alebo ak nárok na úrazovú dávku vznikol

v deň vzniku nemocenského poistenia a dôchodkového poistenia, suma úrazovej dávky uvedenej
v odseku 1 sa určí z pravdepodobného denného vymeriavacieho základu. Pravdepodobný denný
vymeriavací základ je jedna tridsatina vymeriavacieho základu, z ktorého sa platilo alebo by sa
platilo poistné na úrazové poistenie za kalendárny mesiac, v ktorom poškodený naposledy vykonával
činnosť zamestnanca pred vznikom pracovného úrazu alebo pred zistením choroby z povolania za

podmienok, za ktorých vzniká choroba z povolania. Ak vznikne nárok na úrazovú dávku uvedenú v
odseku 1 v období po kalendárnom roku nasledujúcom po kalendárnom roku, v ktorom poškodený
utrpel pracovný úraz alebo v ktorom poškodený naposledy pred zistením choroby z povolania pracoval
za podmienok, za ktorých vzniká choroba z povolania, určí sa denný vymeriavací základ podľaodseku 1 a vynásobí sa koeficientom určeným ako podiel všeobecného vymeriavacieho základu za
kalendárny rok, ktorý bezprostredne predchádza kalendárnemu roku, v ktorom vznikol nárok na úrazovú
dávku, a všeobecného vymeriavacieho základu za kalendárny rok, ktorý predchádza kalendárnemu

roku, v ktorom poškodený utrpel pracovný úraz alebo v ktorom naposledy pred zistením choroby z
povolania pracoval za podmienok, za ktorých vzniká choroba z povolania. Koeficient sa zaokrúhľuje
na štyri desatinné miesta nahor. Denný vymeriavací základ fyzickej osoby uvedenej v § 17 ods.
2 , ktorá nemá príjem z činnosti
zamestnanca, je jedna tridsatina vymeriavacieho základu uvedeného v § 138 ods. 5 , ktorý platí k prvému dňu kalendárneho mesiaca, v
ktorom vznikol nárok na úrazovú dávku.

14. Podľa § 89 ods. 1 až 8 zákona o sociálnom poistení (účinného v čase od 01.09.2012 do 31.12.2012),
suma úrazovej renty sa určí ako súčin 30,4167-násobku sumy zodpovedajúcej 80 % denného
vymeriavacieho základu poškodeného a koeficientu určeného ako podiel čísla zodpovedajúceho

percentuálnemu poklesu pracovnej schopnosti a čísla 100. Ak sa poškodenému vypláca invalidný
dôchodok, zníži sa suma úrazovej renty určená podľa odseku 1 o sumu tohto dôchodku. Úrazová
renta sa vypláca v sume zníženej podľa prvej vety aj vtedy, ak zanikol nárok na výplatu dôchodkovej
dávky. Na zníženie úrazovej renty podľa odseku 2 je rozhodujúca suma dôchodku, na ktorú má
poškodený nárok ku dňu priznania úrazovej renty, a ak bol dôchodok uvedený v odseku 2 priznaný

po priznaní úrazovej renty, rozhodujúca je suma dôchodku, na ktorú má nárok ku dňu jeho priznania.
Ak u poškodeného došlo k zmene poklesu pracovnej schopnosti z dôvodu toho istého pracovného
úrazu alebo tej istej choroby z povolania, doterajšia suma úrazovej renty sa upraví v pomere novej
percentuálnej miery poklesu pracovnej schopnosti k doterajšej percentuálnej miere poklesu pracovnej
schopnostiododňazmenypoklesupracovnejschopnosti.Priopätovnomvznikunárokunaúrazovúrentu

z dôvodu toho istého pracovného úrazu alebo tej istej choroby z povolania sa suma úrazovej renty určí z
denného vymeriavacieho základu, z ktorého bola určená jej suma pri prvom vzniku nároku vynásobená
koeficientom určeným ako podiel všeobecného vymeriavacieho základu za kalendárny rok, ktorý dva
roky predchádza kalendárnemu roku, v ktorom znovu vznikol nárok na úrazovú rentu, a všeobecného
vymeriavacieho základu, ktorý dva roky predchádza kalendárnemu roku, v ktorom vznikol nárok na

úrazovú rentu prvýkrát. Ak sú súčasne splnené podmienky nároku na výplatu viacerých úrazových rent
z dôvodu viacerých pracovných úrazov alebo chorôb z povolania, vypláca sa iba jedna úrazová renta,
a to tá, ktorej suma je vyššia alebo najvyššia. Na výplatu úrazovej renty platí § 81 ods. 1 druhá veta
primerane. Ak sú splnené
podmienky nároku na výplatu úrazovej renty z dôvodu viacerých pracovných úrazov alebo chorôb z

povolania, zníži sa suma úrazovej renty určenej ako súčet percentuálneho poklesu pracovnej schopnosti
zdôvoduviacerýchpracovnýchúrazovalebochorôbzpovolaniaosumuinvalidnéhodôchodku.Úrazová
renta sa vypláca v sume zníženej o sumu invalidného dôchodku aj vtedy, ak zanikol nárok na jeho
výplatu. Suma úrazovej renty vypočítaná podľa prvej vety nesmie byť vyššia ako suma zodpovedajúca
100-percentnému poklesu pracovnej schopnosti. Na zvyšovanie úrazovej renty platí § 82 primerane.

15. Podľa § 62 ods. 2,3 zákona č. 36/2005 Z.z. o rodine a o zmene niektorých zákonov v znení
neskoršíchpredpisov,Obajarodičiaprispievajúnavýživusvojichdetípodľasvojichschopností,možností
a majetkových pomerov. Dieťa má právo podieľať sa na životnej úrovni rodičov. Každý rodič bez ohľadu

na svoje schopnosti, možnosti a majetkové pomery je povinný plniť svoju vyživovaciu povinnosť v
minimálnom rozsahu vo výške 30 % zo sumy životného minima na nezaopatrené neplnoleté dieťa alebo
na nezaopatrené dieťa podľa osobitného zákona.

16. Podľa § 13 ods. 2,3 OZ, Pokiaľ by sa nezdalo postačujúce zadosťučinenie podľa odseku 1 najmä

preto, že bola v značnej miere znížená dôstojnosť fyzickej osoby alebo jeho vážnosť v spoločnosti, má
fyzická osoba tiež právo na náhradu nemajetkovej ujmy v peniazoch. Výšku náhrady podľa odseku 2
určí súd s prihliadnutím na závažnosť vzniknutej ujmy a na okolnosti, za ktorých k porušeniu práva došlo.

17. Súd po vykonaní dokazovania dospel k záveru, že žalobcovia majú nárok na náhradu nemajetkovej

ujmy a úrazovú pozostalostnú rentu voči žalovanému. Žalovaný bol rozsudkom Okresného súdu
Partizánske 2T/179/2012 uznaný vinným z nedbanlivostného usmrtenia manžela a otca žalobcov. Preto
im podľa § 448 Občianskeho zákonníka patrí nárok na pozostalostnú úrazovú rentu, vypočítanú podľa
ustanovení zákona o sociálnom poistení. Vzhľadom na komplikovanosť výpočtu súd pribral do konaniaznalkyňu Ing. Alenu Bajčíkovú, ktorej dal vypracovať znalecký posudok za účelom vypočítania výšky
úrazovejpozostalostnejrentyprežalobcovv1./až3./rade.Znalkyňavpredloženomznaleckomposudku
vypočítala, že žalobkyňa v 1./ rade nemá nárok na pozostalostnú úrazovú rentu a žalobcovia v 2./ a

3./ rade majú nárok vo výške od 26,90 eur do 33,50 eur mesačne. Súd sa s týmto výpočtom stotožnil
a preto zaviazal žalovaného platiť mesačne pozostalostnú rentu žalobcom v 2./ a v 3./ rade tak ako je
určené vo výroku tohto rozhodnutia. Súd zároveň priznal žalobcom aj doplatenie pozostalostnej úrazovej
renty žalobcom v 2./ a v 3./ rade za obdobie od 01.05.2012 do 31.12.2012. Žalobcovia zároveň žiadali
zaplatenie náhrady nemajetkovej ujmy, ktorá im vznikla usmrtením rodinného príslušníka. Žalobcovia

preukázali, že aj po dlhšej dobe od nehody im úmrtie blízkej osoby spôsobuje psychické útrapy.
Žalobkyňa v 1./ rade sa stále s odchodom manžela nevyrovnala a navštevuje psychiatra. Rovnako
postihla strata otca aj žalobkyňu v 2./ rade, ktorá takisto navštevuje psychiatra, pričom strata otca sa
prejavuje psychickými problémami, ktoré vyústili až do fyzických problémov a odkladu nástupu do školy.
Preto má súd za preukázané, že žalobcov sa veľmi dotkla strata milovanej osoby, ktorá im dodnes
spôsobujenegatívnenásledky.Napriektomusúdupravilvýškunemajetkovejujmy,takakojeuvedenávo

výroku rozhodnutia, pretože výška nemajetkovej ujmy požadovaná žalobcami sa mu zdala neprimerane
vysoká. Vo zvyšku súd žalobu zamietol.

18. O náhrade trov konania súd rozhodol v zmysle § 255 ods. 1 CSP tak, že žalobcom priznal náhradu
trov konania v rozsahu 100%.

19. O náhrade trov štátu súd rozhodol v zmysle § 259 CSP.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku m o ž n o podať písomne odvolanie do 15 dní od jeho doručenia na Okresnom
súde Partizánske.

V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody)
a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).

Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie
odvolania.

Odvolanie možno odôvodniť len tým, že
a) neboli splnené procesné podmienky,

b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,
c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,
d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,

f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie
prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo
h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej
inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada
mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej.

Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na

podanie odvolania.

Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh
na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona.