Rozsudok ,
Potvrdzujúce Judgement was issued on Tuesday, March 26, 2019

Súd: Krajský súd Trnava
Spisová značka: 9Co/186/2018

Identifikačné číslo súdneho spisu: 2212204770
Dátum vydania rozhodnutia: 26. 03. 2019
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Bibiána Ťažiarová

ECLI: ECLI:SK:KSTT:2019:2212204770.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Trnave v senáte zloženom z predsedníčky senátu: JUDr. Bibiána Ťažiarová a sudcov:

JUDr. Martin Holič a Mgr. Renáta Gavalcová, v právnej veci žalobcu: T. K., nar. XX.X.XXXX, A. Z. č. XX,
zastúpeného splnomocnencom: JUDr. Peter Kubik, advokát, s.r.o., IČO: 36 869 295, so sídlom Dunajská
Streda, Poľná cesta 966/9, proti žalovanému: Ing. F. B., nar. X.X.XXXX, Česká republika, B. u X., H.
XXX, o zaplatenie 31.749,05 Eur s príslušenstvom, na odvolanie žalovaného proti rozsudku Okresného
súdu Dunajská Streda č. k. 11C/21/2012-204 zo dňa 2. októbra 2017, takto

r o z h o d o l :

I. Odvolací súd napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie p o t v r d z u j e .

II. Žalobcovi p r i z n á v a voči žalovanému nárok na náhradu trov odvolacieho konania v plnom rozsahu.

o d ô v o d n e n i e :

1. Napadnutým rozsudkom súd prvej inštancie I. výrokom uložil žalovanému zaplatiť žalobcovi sumu
31.749,05 Eur, úrok z omeškania vo výške 8 % ročne zo sumy 31.749,05 Eur od 01.01.2010 do
zaplatenia, všetko do troch dní od právoplatnosti rozsudku, II. výrokom uložil žalovanému povinnosť
zaplatiť žalobcovi náhradu trov konania v rozsahu 100 %. O výške náhrady trov konania rozhodne súd
po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny
úradník.

2. Rozhodnutie súd prvej inštancie odôvodnil právne aplikáciou ust. § 37, § 39, § 40a, § 49a, § 112,
§ 663 Občianskeho zákonníka, § 267, § 369 ods. 1, § 391 ods. 2 Obchodného zákonníka v znení k
31.12.2008 s poukazom aj na procesné ustanovenie § 255 ods. 1, § 262 ods. 2 Civilného sporového
poriadku.

3. Súd prvej inštancie vychádzal zo skutkových zistení, že dňa 14.12.2008 bola medzi žalobcom ako
prenajímateľom na strane jednej a žalovaným ako nájomcom na strane druhej uzatvorená (písomná)

nájomná zmluva na dobu určitú do 31.12.2009, ktorej predmetom bolo zariadenie na výrobu betónových
výrobkov špecifikovaný v čl. III. nájomnej zmluvy. V čl. VI. nájomnej zmluvy bolo dohodnuté nájomné
za užívanie predmetu nájmu v celkovej výške 4.000.000,- Sk/132.775,68 Eur, v dvoch splátkach
najneskôr do 31.12.2009, z čoho žalovaný uhradil sumu 31.748,92 Eur. Výzvou zo dňa 10.12.2010
vyzval žalobca žalovaného na úhradu nedoplatku na nájomnom vo výške 31.748,92 Eur do 7 dní od
doručenia tejto výzvy. Na pojednávaní dňa 3.6.2013 žalovaný predniesol, že od nájomnej zmluvy dňa
20.12.2010 odstúpil, nakoľko (nájomnú) „zmluvu vzhľadom na skutočnosť, že bol uvedený do omylu,

keď predmetom zmluvy je celkom iné zariadenie a v inej hodnote, než bolo prenajímateľom deklarované,
považuje za absolútne neplatnú.“ Žalovaný predniesol, že podal na Okresnom štátnom zastupiteľstve v
Olomouci podnet z dôvodu spáchania trestného činu podvodu. Na pojednávaní dňa 2.10.2017 žalovanýpripustil, že námietku relatívnej neplatnosti nájomnej zmluvy uplatnil až v tomto súdnom konaní, avšak
trestné oznámenie podľa neho podal ešte v roku 2010.

4. Okresný súd právne uzavrel, že žaloba je dôvodná. Žalovaný tvrdí, že omyl je u nájomnej zmluvy
podstatný, nakoľko sa týka totožnosti predmetu nájmu - error in corpore (nie technologické zariadenie
Adler ale Sigma). Prijatie právneho názoru o tom, že podvodné konanie jedného z účastníkov zmluvy
má bez ďalšieho za následok neplatnosť zmluvy, by v svojich dôsledkoch znamenalo, že druhý
účastník nemá právo na dohodnuté plnenie, aj keby zmluvu uzavrel vážne a aj keby ju sám splnil (bol

pripravený splniť); ujma, ktorú by tým utrpel, by mu mohla byť nahradená len z dôvodu zodpovednosti
podvodne konajúceho účastníka za bezdôvodné obohatenie nebo za škodu. Uvedené následky však
nemožno považovať z hľadiska zásady "pacta sunt servanda" za zodpovedajúce. Zmluva, pri uzavretí
ktorej jeden z účastníkov úmyselne predstieral určitou vôľu so zámerom, aby tým vyvolal u
druhého účastníka omyl alebo aby tým využil jeho omylu, nie je neplatná podľa ustanovenia § 37
ods. 1 Občianskeho zákonníka pre nedostatok vážnej vôle alebo podľa ustanovenia § 39 Občianskeho

zákonníka pre rozpor so zákonom. Podvodné konanie jedného z účastníkov zmluvy pri jej uzavretí
je dôvodom neplatnosti zmluvy podľa ustanovenia § 49a občianskeho zákonníka, ktorého sa môže
úspešne dovolať len druhý účastník zmluvy (§ 40a Občianskeho zákonníka) s poukazom na rozsudok
NS ČR sp. zn. 21 Cdo 826/2005. K žalovaným namietanej neplatnosti nájomnej zmluvy pre omyl vo
vôli konajúceho treba doplniť, že ide o relatívnu neplatnosť podľa § 40a Občianskeho zákonníka, ako i

podľa § 267 Obchodného zákonníka. Relatívnej neplatnosti sa musí osoba dotknutá touto neplatnosťou
dovolať osobitným právnym úkonom uskutočneným v premlčacej dobe. Podľa § 391 ods. 2 Obchodného
zákonníka plynie premlčacia doba práva uskutočniť právny úkon odo dňa, kedy sa príslušný právny úkon
mohol urobiť, t.j. v danom prípade odo dňa účinnosti nájomnej zmluvy z 14.12.2008. Keďže žalovaný
sa dovolal údajnej neplatnosti nájomnej zmluvy až prednesom na pojednávaní dňa 3.6.2013, žalobca

jeho právo považoval za premlčané a uplatnil námietku premlčania tohto práva. K súvisiacej
námietke žalovaného o včas uskutočnenom právnom úkone, to že na žalobcu podal na Okresnom
štátnom zastupiteľstve v Olomouci podnet pre trestný čin podvodu, na žiadosť konajúceho súdu
mu toto štátne zastupiteľstvo oznámilo, že žalovaný podal podnet dňa 28.1.2013, t. j. podnet podal
žalovaný po uplynutí 4-ročnej premlčacej doby, počítajúc od 14.12.2008. Omyl na strane žalovaného

preukázaný nebol a žalovaný nijako toto tvrdenie nepreukázal. Nakoľko dôkazné bremeno v
konaní zaťažuje účastníka, na ktorého prospech má byť tvrdenie ktoré preukazuje, bolo na ťarchu
žalovaného preukázať, že omyl bol vyvolaný žalobcom, alebo o tomto omyle musel vedieť, k čomu
nedošlo. Účinky neplatnosti právneho úkonu nastávajú od počiatku, ex tunc a dochádza k nim až
vtedy keď sa strana tejto neplatnosti úspešne dovolá. Toto právo podlieha premlčaniu, ako správne

argumentovalžalobca.Žalovanýmalmožnosťdovolávaťsaneplatnostitohtoustanoveniapočasplynutia
všeobecnejpremlčacejdobyvtrvaní4rokov,keďžeideoobchodnoprávnyvzťah.Dovolaniesarelatívnej
neplatnosti, je možné označiť za právo na uskutočnenie právneho úkonu a tu platí súlade s § 391
ods. 2 Obchodného zákonníka, že premlčacia doba plynie odo dňa, keď sa právny úkon mohol urobiť.
Vzhľadom k tomu, že ustanovenie, ktorého neplatnosti sa žalovaný domáha sa nachádzalo v nájomnej

zmluve zo dňa 14.12.2008 od počiatku, mohol sa relatívnej neplatnosti dotknutý zmluvný účastník
dovolávať už momentom jej uzatvorenia. Námietka premlčania žalobcu bola účinná. V prípade, že
by si žalovaný aj uplatnil voči žalobcovi relatívnu neplatnosť právneho úkonu v adhéznom konaní,
mohol tak urobiť v zmysle § 112 Občianskeho zákonníka v premlčacej dobe, počítajúc v prípade
relatívnej neplatnosti právneho úkonu odo dňa uzatvorenia nájomnej zmluvy dňa 14.12.2008, teda v

čase podania trestného oznámenia dňa 28.1.2013 bolo toto právo od 14.12.2008 premlčané, preto
nemohla premlčacia doba počas trestného konania spočívať. Avšak v prípade, že si žalovaný uplatnil
v trestnom konaní nárok na náhradu škody, ide o uplatnenie iného právneho inštitútu ako je relatívna
neplatnosť právneho úkonu i o iné rozhodné skutočnosti, na ktoré sa prihliada (uznesenie NS ČR z 24.5.
2006, sp. zn. 25Cdo/2478/2004, uznesenie ÚS SR sp. zn. II. ÚS 492/2011. Keďže v zmysle článku VI

bod 1. platne uzavretej nájomnej zmluvy z dohodnutého nájomného vo výške 4.000.000,- Sk/132.775,68
Eur, uhradil žalovaný sumu 101.026,75 Eur a neuhradených zostalo 31.749,05 Eur, pričom nájomné
celkom bolo splatné do 31.12.2009, zaviazal okresný súd žalovaného na zaplatenie žalovanej sumy
spolu s úrokom z omeškania, počítajúc od 1.1.2010, kedy sa žalovaný dostal do omeškania so splnením
tohto peňažného záväzku až do úplného zaplatenia. Predmetom konania bol nárok žalobcu na nájomné,

nájomná zmluva bola uzavretá na dobu určitú od 14.12.2008 do 31.12.2009, týmto dňom zanikla, preto
odstúpenie od zmluvy žalovaným zo dňa 20.12.2010 je právne bezvýznamné.5. O trovách konania okresný súd rozhodol podľa § 255 ods. 1 a § 262 ods. 1 Civilného sporového
poriadku tak, že úspešnému žalobcovi priznal právo na náhradu trov konania v celom rozsahu. O
výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti tohto rozsudku samostatným

uznesením, ktoré vydá súdny úradník.

6. Proti tomuto rozsudku podal odvolanie žalovaný, ktorým navrhol rozsudok súdu prvej inštancie
zmeniť a žalobu zamietnuť s poukazom na § 365 ods. 1 písm. h) Civilného sporového poriadku.
Argumentoval tým, že nebolo prihliadnuté ku skutočnosti, že bolo dodané iné zariadenie, než je v

zmluve s poukazom na prehlásenie dovozcu Mgr. P. G. (čl. 55), po ktorom prestal platiť ústne dohodnuté
mesačné splátky. Súhlas leasingovej spoločnosti K. s.r.o. (čl. 195) je podozrivý. Žalobca dňa 14.12.2008
predal žalovanému uvedenú linku, pričom začiatkom roku 2009 sa zrušila kúpna zmluva a napísala sa
nájomná zmluva s pôvodným dátumom. Našiel faktúru od advokáta JUDr. Petra Kubíka, aby žalovaný
zaplatilzavypracovaniekúpnejzmluvy(faktúruzodňa 10.2.2009,ktoroužalovanémuJUDr.PeterKubík
advokát fakturoval sumu 220,- Eur so splatnosťou 20.2.2009 za poskytnuté právne služby (vypracovanie

zmluvy o dielo), ktorú pripojil k odvolaniu. Ďalej uviedol, že počas súdneho konania zisťuje, že si žalobca
objednával náhradné diely na linku SIGMA 1000 a nie na ADLER, takže vedel, že predáva inú výrobnú
linku. Uplatnenie premlčania je v rozpore s dobrými mravmi Premlčanie riešil hneď pre zistení nesúladu
zmluvy so skutočným predaným predmetom, najskôr mimosúdne. Dňa 21.7.2011 podaním žaloby na
súdevOlomouci,ktorábolazamietnutáprenepríslušnosť,podanímžalobynaOkresnomsúdeKomárno,

zamietnutá pre nezaplatenie vysokého poplatku.

7. Žalobca odvolanie nepodal k odvolaniu žalovaného sa vyjadril a uviedol, že napadnutý rozsudok
navrhuje potvrdiť a priznať mu nárok na náhradu trov odvolacieho konania v plnom rozsahu. Žalobca v
priebehu konania nepreukázal, že by mu žalobca prenajal iné zariadenie, než aké je uvedené v zmluve

zo dňa 14.12.2008. V protokole vyhovenom pri odovzdaní zariadenie výslovne žalovaný potvrdil, že
preberá zariadenie zhodné s uvedeným v zmluve. Vyjadrenie Mgr. P. G. bolo vyhotovené po uplynutí
dlhšieho časového obdobia po prevzatí a odvoze linky žalovaným, preto chýba súvislosť vo vzťahu k
prevzatej linke. Ak mal žalovaný ďalšie dôkazy na preukázanie svojich tvrdení mal ich uplatniť v konaní
pred okresným súdom, ak tak neurobil v rámci odvolacieho konania tieto prostriedky procesnej obrany

nemôže použiť. Nechápe argument, že súhlas leasingovej spoločnosti je podozrivý, keď v priebehu
konania na okresnom súde tento žalovaný nespochybňoval.

8. K vyjadreniu žalobcu k odvolaniu žalovaného sa vyjadril žalovaný, ktorý uviedol, že preukázal, že mu
bolo dodané iné zariadenie než, ktoré vyplýva zo zmluvy a to písomným vyjadrením Mgr. P. G., keď

žiaden zo svedkom si nebol istý čo je to za zariadenie ani zhotoviteľ odborného posudku. Žalovaný
podpísal prebratie zariadenia, dôveroval tomu, čo mu bolo predložené. Pán V., ktorá mal žalovaný pri
sebe, a ktorý celý proces odkúpenia vybavoval a pre ktorého sa to vlastne kupovalo, tvrdil, že linku videl
v prevádzke. Isté je, že zariadenie nie je vyrobené v roku 2002, ale pán C. to doviezol z Francúzska v
roku 2002 ako staré zariadenie. Bolo dohodnuté, že posledná časť splátky bude uhradená z výroby na

linke. Žalovaný sa nezaujímal čo je to za linku, pretože si ju objednal pán V. a mal za úlohu zabezpečiť
sprevádzkovenie. Žalovanému došli peniaze a začal sa zaujímať o to, čo je to za linku, preto ten časový
odstup 2 roky pokým si objednal vyjadrenie odborníka. Je možné uplatňovať aj ďalšie dôkazy. Kúpna
zmluva trvala dlhšie, než je uvedené v nájomnej zmluve, pokračovala ústnou dohodou o mesačných
splátkach.

9. Krajský súd v Trnave ako súd odvolací (§ 34 zák. č. 160/2015 Z.z. Civilného sporového poriadku
účinného od 1.7.2016 - ďalej len CSP), po zistení, že odvolanie bolo podané včas (§ 362 ods. 1 CSP),
oprávneným subjektom - zároveň stranou, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané (§ 359 CSP),
protirozhodnutiusúduprvejinštancie,protiktorémuzákonodvolanievčasejehopodaniapripúšťa(§355

ods. 1 CSP), po skonštatovaní, že podané odvolanie má zákonné náležitosti (§ 127 a § 363 CSP) a že
odvolateľpoužilzákonomprípustnéodvolaciedôvody(§365ods.1písm.h/CSP),preskúmalnapadnuté
rozhodnutie v medziach daných rozsahom (§ 379 CSP) a dôvodmi odvolania (§ 380 ods. 1 CSP), s
prihliadnutím ex offo na prípadné vady týkajúce sa procesných podmienok, ktoré nezistil (§ 380 ods.
2 CSP), súc pritom viazaný skutkovým stavom ako ho zistil súd prvej inštancie bez potreby zopakovať

alebo doplniť dokazovanie (§ 383 CSP), postupom bez nariadenia odvolacieho pojednávania (§ 385
ods. 1 CSP a contrario), bez potreby doplnenia dokazovania, keď miesto a čas verejného
vyhlásenia rozsudku bolo oznámené na verejnej tabuli a na webovej stránke súdu minimálne 5 dní pred
jehovyhlásením(§219ods.3CSP),adospelkzáveru,žeodvolaniuniejemožnépriznať úspech,keďženapadnutý rozsudok je vecne správny, v dôsledku čoho boli splnené podmienky pre jeho potvrdenie §
387 CSP.

10. Predmetom prieskumu odvolacieho súdu vymedzeným rozsahom a dôvodmi odvolania žalobcu bolo
posúdiť, či súd prvej inštancie rozhodol vo veci správne, ak žalobe žalobcu vyhovel a to s poukazom
na odvolacie argumenty uplatnené odvolateľom v odvolaní zo dňa 14.11.2017, ktorými je viazaný (§
380 ods. 1 CSP), keď ďalšie námietky žalovaného v zmysle jeho podania zo dňa 7.3.2018 (vyjadrenie
k vyjadreniu žalobcu) podaného už po uplynutí odvolacej lehoty nemohli byť predmetom prieskumu

odvolacieho súdu.

11. Pretože odvolací súd preberá súdom prvej inštancie zistený skutkový stav, pokiaľ ide o skutočnosti
právne rozhodné pre posúdenie žalobcom tvrdeného nároku, ktorý vo dostatočnom rozsahu vykonal
dokazovanie potrebné na posúdenie uplatneného nároku, výsledky dokazovania jednotlivo i vo
vzájomných súvislostiach dôkladne a správne vyhodnotil, pričom i podľa odvolacieho súdu dospel k

správnym skutkovým zisteniam, keď citoval právny predpis, ktorý aj správne aplikoval a pretože v
celom rozsahu zdieľa i jeho právny záver vo veci o premlčaní uplatneného nároku žalobcu, keď vec aj
v napadnutom rozsahu i správne právne posúdil, s poukazom na ust. § 387 ods. 2 CSP, odvolací súd
odkazuje na správne a presvedčivé odôvodnenie písomného vyhotovenia preskúmavaného rozsudku.
Odvolací súd nenachádza dôvod, pre ktorý by sa mal od týchto záverov súdu prvej inštancie odchýliť

a preto nemôže dať za pravdu odvolateľovi.

12. Podľa § 261 ods. 1 Obchodného zákonníka, táto časť zákona upravuje záväzkové vzťahy
medzi podnikateľmi, ak pri ich vzniku je zrejmé s prihliadnutím na všetky okolnosti, že sa týkajú ich
podnikateľskej činnosti.

13. Podľa § 261 ods. 5 Obchodného zákonníka, pri použití tejto časti zákona podľa odsekov 1 a 2 je
rozhodujúca povaha účastníkov pri vzniku záväzkového vzťahu.

14. Podľa § 261 ods. 6 Obchodného zákonníka, zmluvy medzi osobami uvedenými v odsekoch 1 a

2, ktoré nie sú upravené v hlave II tejto časti zákona, a sú upravené ako zmluvný typ v Občianskom
zákonníku, spravujú sa príslušnými ustanoveniami o tomto zmluvnom type v Občianskom zákonníku a
týmto zákonom.

15. Podľa § 267 Obchodného zákonníka, ak je neplatnosť právneho úkonu ustanovená na ochranu

niektorého účastníka, môže sa tejto neplatnosti dovolávať iba tento účastník. To neplatí pre zmluvy
uzatvorené podľa druhej časti tohto zákona.

16. Záväzkové vzťahy medzi subjektmi uvedenými v § 261 Obchodného zákonníka, sa spravujú
ustanoveniami Obchodného zákonníka. Predmetná nájomná zmluva bola uzatvorená medzi

podnikateľmi, a to právnickými osobami, čím predmetný vzťah spadá vzhľadom na jeho subjekty
pod ustanovenie § 261 Obchodného zákonníka. Ak niektoré otázky nemožno riešiť podľa ustanovení
Obchodného zákonníka, riešia sa podľa predpisov občianskeho práva. Obchodno-záväzkový vzťah
medzi žalobcom a žalovaným, z ktorého plnenie je predmetom tohto konania, je právnym vzťahom, na
ktorý sa vzťahuje režim Obchodného zákonníka, avšak nakoľko nájomné zmluvy Obchodný zákonník

osobitne neupravuje, aplikujú sa na nároky z nájomných zmlúv ustanovenia Občianskeho zákonníka
(resp. osobitného zákona). V zmysle uvedeného okresný súd posudzoval aj právny vzťah strán. Žalobca
ako prenajímateľ a žalovaný ako nájomca uzatvorili platne nájomnú zmluvu, na základe, ktorej žalobca
prenechal žalovanému predmet nájmu strojnotechnologické zariadenie na výrobu betónových výrobkov
Vibrolis ADLER 100 S (čl. III. bod 1), na dobu určitú do 31.12.2009 za nájomné bez DPH vo výške

4.000.000,-Sk, ktorébudeuhradenézaobdobieododňauzavretiatejtozmluvydo31.12.2008azaI.aII.
štvrťrok 2009 vo výške 2.200.000,- Sk vopred do 30 kalendárnych dní odo dňa uzatvorenia tejto zmluvy,
a to formou bezhotovostného prevodu na bankový účet prenajímateľa, nájomné za III. a IV. štvrťrok 2009
vo výške 1.800.000,- Sk v celosti bezhotovostným prevodom na bankový účet prenajímateľa najneskôr
do 31.12.2009. V konaní nebolo sporné, že žalovaný zaplatil žalobcovi za nájom sumu 101.026,75 Eur.

17. Dovolanie sa relatívnej neplatnosti je právnym úkonom, ktorý musí vyjadrovať ako skutočnosť,
že ide o uplatnenie relatívnej neplatnosti, tak aj vadu právneho úkonu, ktorá v danej konkrétnej
veci jeho relatívnu neplatnosť spôsobila. Zákon tu ponecháva uplatnenie relatívnej neplatnosti na vôliosoby dotknutej vadným právnym úkonom. Nepostačuje však, pokiaľ na tuto neplatnosť v súdnom
konaní len upozorní; to ešte neznamená, že sa relatívnej neplatnosti dovoláva. To však neznamená,
že by sa relatívnej neplatnosti právneho úkonu bolo potrebné dovolávať v samostatnom konaní. V

začatom súdnom konaní otázka relatívnej neplatnosti právneho úkonu je potom riešená ako otázka
predbežná, avšak za situácie, keď sa jej dotknutý účastník účinným spôsobom dovolal. Právne
účinky dovolania sa relatívnej neplatnosti právneho úkonu nastávajú doručením prejavu vôle všetkým
subjektom (účastníkom) neplatného právneho úkonu. Právo dovolať sa relatívnej neplatnosti právneho
úkonu podlieha premlčaniu (pozri rozsudok NS SR sp. zn. 3Cdo/187/2006).

18. Dovolanie sa neplatnosti právneho úkonu je jednostranný hmotno-právny právny úkon adresovaný
účastníkom právneho úkonu a možno ho urobiť oznámením alebo námietkou, a to aj ústne. Tento prejav
vôle musí vyjadrovať jednak skutočnosť, že ide o uplatnenie relatívnej neplatnosti a tiež aj
konkrétnu vadu právneho úkonu, ktorá má v danej veci relatívnu neplatnosť za následok. Relatívnu
neplatnosťmožnouplatniťajpriamovcivilnomsporovomkonanížalobou(prípadnevzájomnoužalobou),

ktorá bola riadne doručená strane sporu (ako účastníkovi právneho úkonu), proti ktorej dovolanie
sa neplatnosti právneho úkonu smeruje. Pokiaľ ide o dvojstranné a viacstranné právne úkony, musí
sa dotknutý účastník úkonu dovolávať neplatnosti voči všetkým ostatným účastníkom. Právne účinky
dovolania sa neplatnosti právneho úkonu (nastupujúce vždy ex tunc) nastávajú okamihom, keď dôjde
účastníkom právneho úkonu dovolanie vo forme oznámenia neplatného právneho úkonu adresovaného

buď druhému účastníkovi, resp. ostatným účastníkom relatívne neplatného právneho úkonu, alebo ak
sa dovoláva neplatnosti tretia osoba, všetkým účastníkom právneho úkonu.

19.Medziúčastníkmibolosporné,čipredmetnápísomnánájomnázmluvazodňa14.12.2008jerelatívne
neplatná,nakoľkožalovanýmalbyťžalobcomuvedenýdoomylu,keďžalobcamumalprenajaťnamiesto

strojnotechnulogického zariadenia na výrobu betónových výrobkov zn. ADLER, zn. SIGMA. Odvolací
súd poukazuje na správny záver okresného súdu v odseku 11.1. napadnutého rozsudku, že žalovaným
namietaná neplatnosť nájomnej je relatívnou neplatnosťou podľa § 267 Obchodného zákonníka, ktorej
sa žalovaný dovolal na pojednávaní dňa 3.6.2013.

20. Podľa § 388 Obchodného zákonníka, premlčaním právo na plnenie povinnosti druhej strany
nezaniká, nemôže ho však priznať alebo uznať súd, ak povinná osoba namietne premlčanie po uplynutí
premlčacej doby.

21. Podľa § 391 ods. 2 Obchodného zákonníka, pri právach uskutočniť právny úkon plynie premlčacia

doba odo dňa, keď sa právny úkon mohol urobiť, ak tento zákon neustanovuje niečo iné.

22. Podľa § 397 Obchodného zákonníka, ak zákon neustanovuje pre jednotlivé práva inak, je premlčacia
doba štyri roky.

23. Inštitút premlčania má viesť oprávnený subjekt k tomu, aby pod sankciou premlčania uplatnil svoje
právovzákonomstanovenýchlehotách.Zmyslomtohtoinštitútujezvýšenieistotyvprávnychvzťahocha
o aj za cenu strany vynútiteľnosti práva. Premlčaním sa rozumie kvalifikované uplynutie času, v dôsledku
ktorého súdnu vymáhateľnosť nároku možno vyvrátiť vznesením námietky premlčania. Premlčanie je
teda kvalifikované uplynutie času ustanoveného v zákone na vykonanie práva, ktorý uplynul bez toho, že

by právo bolo bývalo vykonané, v dôsledku čoho povinný subjekt môže čeliť súdnemu uplatneniu práva
námietkou premlčania. Použitie tejto námietky má za následok zánik súdnej vymáhateľnosti nároku, v
dôsledku čoho premlčané právo nemožno oprávnenému súdne priznať. Premlčaním právo samo o sebe
nezaniká, len sa oslabuje.

24. Základným účelom inštitútu premlčania je pôsobiť na subjekty občianskoprávnych vzťahov, aby v
primeraných dobách uplatnili svoje práva (nároky) a zároveň aj zabrániť tomu, aby povinné osoby
neboli po časovo neprimeranej dobe nútené plniť svoje povinnosti. Zásada hospodárnosti konania vedie
konajúci súd k tomu, aby prednostne posúdil v konaní vznesenú námietku premlčania vzhľadom na to,
že v prípade jej oprávnenosti takýto postup vedie k rýchlemu vydaniu rozhodnutia vo veci samej, bez

potreby vykonávania ďalších dôkazov (pozri R 29/1983 a rozhodnutia najvyššieho súdu sp. zn. 1 Cdo
82/2009, 1 Cdo 43/2009, 2 Cdo 194/2011, 3 Cdo 231/2009, 3 Cdo 187/2013, 7 Cdo 305/2014), preto
bol postup okresného súdu, ktorý sa prednostne zaoberal vznesenou námietkou premlčania zo stranyžalobcu dôvodný. S ohľadom na uvedené neobstojí námietka žalovaného, že okresný súd neprihliadol
ku skutočnosti, že mu bolo dodané iné zariadenie než je v zmluve a ani poukaz na prehlásenie Mgr. P. G..

25. Súd prvej inštancie vykonaným dokazovaním správne ustálil, že k uzavretiu nájomnej zmluvy došlo
dňa 14.12.2008. Odvolateľ nespochybnil záver okresného súdu, že (až) na pojednávaní dňa 3.6.2013
sa dovolával neplatnosti predmetnej nájomnej zmluvy a ani záver okresného súdu, že na dovolanie
sa (relatívnej) neplatnosti sa vzťahu je štvorročná premlčacia doba, ktorá začala plynúť od dňa kedy
sa úkon mohol urobiť (§ 391 ods. 2 Obchodného zákonníka). Okresný súd správne uzavrel, že právo

žalovaného dovolať sa relatívnej neplatnosti tohto právneho úkonu sa premlčalo (uplynutím štvorročnej
premlčacej doby), pretože žalovaný sa jej dovolával (až) na pojednávaní dňa 3.6.2013, hoci nájomná
zmluva bol uzavretá dňa 14.12.2008. Márne uplynutie štvorročnej premlčacej doby má za následok,
že sa nemožno s úspechom dovolať relatívnej neplatnosti právneho úkonu, ak bola vznesená námietka
premlčania. Právny úkon naďalej trpí vadou, aj keď treba naň pozerať ako na platný právny úkon so
všetkými následkami.

26. Námietka žalovaného, že súhlas leasingovej spoločnosti K. s.r.o. (čl. 195) je podozrivý v danej veci
podľa odvolacieho súdu neobstojí, keďže žalovaný ani bližšie nekonkretizoval svoje podozrenie. Obsah
predmetnej listiny v priebehu konania na súde prvej inštancie nespochybňoval, nenamietal ani, že by mu
nebol známy obsah písomnosti. Pričom aj podľa z obsahu zápisnice z pojednávania zo dňa 2.10.2017

vyplýva, že (aj) žalovaný prehlásil, že mu je známy obsah spisu, z čoho vyplýva, že aj obsah predmetnej
písomnosti založenej na č.l. 195.

27. Žalovaný namietal, že vznesenie námietky premlčania (žalobcom) je v rozpore s dobrými mravmi,
keď spor riešil najskôr mimosúdne, ihneď po zistení nesúladu v zmluve, následnej podaním žaloby, ktoré

bola zamietnutá pre nepríslušnosť a potom žalobou, ktorá bola zamietnutá pre nezaplatenie súdneho
poplatku. Odvolací súd poukazuje na to, že žalobca vzniesol námietku premlčania na pojednávaní,
na ktorom bol osobne prítomný žalovaný, ktorý však jej vznesenie v rozpore s dobrými mravmi na
pojednávaní nenamietal.

28. Odvolací súd poukazuje na to, že vznesenie námietky premlčania v zásade predstavuje výkon práva
v súlade so zákonom, pretože inštitút premlčania je zákonným inštitútom, ktorý prispieva k právnej
istote v právnych vzťahoch a je aplikovateľný voči ktorémukoľvek právu podliehajúcemu premlčaniu.
Nie je však vylúčené, aby aj taký výkon práva, ktorý je v súlade so zákonom predstavoval konanie,
ktoré je v rozpore s dobrými mravmi a preto nepožíval právnu ochranu. O takýto prípad však môže ísť

iba výnimočne. V rozpore s dobrými mravmi môže byť však len taký výkon práva účastníkom v
občianskom súdnom konaní, ktorý je výrazom zneužitia tohto práva na úkor druhého účastníka konania,
pričom vo vzťahu k vznesenej námietke premlčania môže o takýto prípad ísť len vtedy, ak druhý
účastník konania márne uplynutie premlčacej doby nezavinil a voči nemu by za tejto situácie priznanie
účinkov premlčania bolo neprimerane tvrdým postihom. Pre posúdenie tejto primeranosti je potrebné

vychádzať z konkrétnych okolností prípadu, najmä vziať do úvahy charakter uplatneného práva (pozri
napr. uznesenie Ústavného súdu Slovenskej republiky sp. zn. II. ÚS 176/2011, uznesenie NS SR sp.
zn. 7Cdo/507/2014).

29. Postup súdu podľa ustanovenia § 3 ods. 1 Občianskeho zákonníka má miesto iba v ojedinelých a vo

výnimočných prípadoch, ak vznesenie námietky premlčania je výrazom zneužitia práva na neprospech
toho účastníka, ktorý márne uplynutie premlčacej doby nezavinil, a voči ktorému by nepriznanie jeho
nároku súdom v dôsledku uplynutia premlčacej doby bolo neprimerane tvrdým postihom v porovnaní
s rozsahom a charakterom uplatňovaného práva a dôvodmi, pre ktoré svoje právo včas neuplatnil,
prípadne kedy k výkonu práva založeného zákonom dochádza z iných dôvodov, než je dosiahnutie

hospodárskych cieľov, či uspokojenia iných potrieb, kedy hlavnou alebo aspoň prevažujúcou motiváciou
je úmysel poškodiť, či znevýhodniť povinnú osobu tzv. šikanózny výkon práva (rozsudok najvyššieho
súdu sp. zn. 3Cdo/41/2012).

30. V prípade odopretia práva vzniesť námietku premlčania ide o natoľko významný zásah do právnej

istotystrany,ktoránámietkupremlčaniavzniesla,žeokolnosti,zaktorýchbolavznesenáprekročilirámec
dobrých mravov natoľko intenzívne, že tento zásah možno považovať za odôvodnený. Použitie korektívu
dobrých mravov na vznesenú námietku premlčania je tak možné len vo výnimočných, ojedinelých
prípadoch a predstavuje krajné riešenie za účelom zaistenia väzby medzi normami písaného práva azákladnými morálnymi hodnotami v spoločnosti. Výnimočnosť aplikácie korektívu dobrých mravov vo
vzťahu k námietke premlčania sa preto musí zákonite premietnuť aj do postupu súdu a rovnako
tak aj do odôvodňovania jeho rozhodnutia.

31. Vo všeobecnosti, pokiaľ je v konaní vznesená námietka premlčania, konajúci súd prednostne
posudzuje jej dôvodnosť vzhľadom k tomu, že (v prípade ustálenia jej dôvodnosti) takýto postup vedie k
rýchlemu a efektívnemu vydaniu rozhodnutia vo veci samej, bez potreby vykonávania ďalších dôkazov
a je ním naplnený princíp hospodárnosti konania, ako jeden z ústavnoprávnych princípov riadneho

fungovania justície.

32. S ohľadom na vyššie uvedené má odvolací súd za to, že aplikácia ust. § 3 ods. 1 Občianskeho
zákonníka v súvislosti so vznesením námietky premlčania by musela byť odôvodnená mimoriadnymi
okolnosťami prípadu, čo v danom prípade nebolo preukázané, keď z obsahu spisu podľa odvolacieho
súdu nevyplýva, že by žalovanému bránila včasnému uplatneniu si práva nejaká mimoriadne

závažná objektívne existujúca, náhla, neprekonateľná a nepredvídateľná prekážka, pre ktorú by sa
javilo nepriznanie premlčaného práva pre ňu neprimerane tvrdým postihom. Legitímne požiadavka
uprednostňovania princípu spravodlivého vyriešenia prípadu pred princípom právnej istoty z hľadiska
vznesenej námietky premlčania, ktorá vyplýva z judikatúry Európskeho súdu pre ľudské práva, na
ktorú žalobkyňa v odvolaní poukazuje Stagno v. Belgicko a Zehenter v. Rakúsku, je viazaná vždy na

výnimočné okolnosti konkrétneho prípadu, ktoré pre objektívnu prekážku bránili oprávnenému uplatniť
si svoje právo v zákonom stanovej premlčacej dobe. Vzhľadom na uvedené nemožno tieto závery
rozhodovacejčinnostiaplikovaťvovšeobecnosti,nakaždýprípad,bezzreteľanapreukázanieexistencie
závažných prekážok včasného uplatnenia práva (obdobne II. ÚS 176/2011). Žalobca postupoval v
súlade s § 388 Obchodného zákonníka, keď vzniesol námietku premlčania. Naopak žalovaný, voči

ktorému bola žaloba žalobcu podaná na okresný súd dňa 26.3.2012 sa dovolával relatívnej neplatnosti
nájomnej zmluvy zo dňa 14.12.2008 až na pojednávaní dňa 3.6.2013, pričom nepreukázal dôvody, ktoré
by preukazovali, že nezavinil márne uplynutie premlčacej doby, pričom ani argumenty žalovaného v
odvolaní, že podával žaloby, resp. mimosúdne rokoval neodôvodňujú iný záver.

33. Podľa § 366 písm. a) CSP, prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré
neboli uplatnené v konaní pred súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy, ak
a) sa týkajú procesných podmienok, b) sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu,
c) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne
rozhodnutie vo veci alebo d) ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej

inštancie.

34. Podľa § 384 ods. 3 CSP, odvolací súd môže doplniť dokazovanie za podmienok uvedených v § 366.

35. V súvislosti s argumentom žalovaného, že zisťuje, že žalobca si objednával náhradné diely na

linku SIGMA 1000 a nie na ADLER, ktorý však nijakým spôsobom viacej nekonkretizoval, odvolací
súd konštatuje, že ani v prípade predloženia dôkazov o uvedenom tvrdení neboli splnené zákonné
predpoklady v zmysle § 366 CSP, preto nebol dôvod na postup podľa § 384 ods. 3 CSP.

36. Záver odvolacieho súdu uvedený v odseku 34 sa vzťahuje aj k predloženiu faktúry č. 11/2009 zo dňa

10.2.2009 žalovaným (ktorou JUDr. Peter Kubik fakturoval žalovanému sumu 220,- Eur ako odmenu za
vypracovanie zmluvy o dielo).

37. S ohľadom na vyššie uvedené súd prvej inštancie rozhodol správne, ak žalovanému uložil povinnosť
zaplatiť žalovanú sumu 31.749,05 Eur ako rozdiel uhradenej sumy nájomného 101.026,75 Eur a

dohodnutého nájomného 132.775,68 Eur v zmysle nájomnej zmluvy zo dňa 14.12.2008 spolu s
príslušenstvom 8 % ročne zo sumy 31.749,05 Eur od 1.1.2010 do zaplatenia, s ktorého výškou sa
odvolací súd stotožnil, a ktorú ani žalovaný nenamietal. Odvolací súd len dopĺňa, že výška úrokov z
omeškania bola ku dňu vzniku omeškania 11 % ročne v zmysle § 369 ods. 1 Obchodného zákonníka,
vyčíslená ako 1 % - základnej úrokovej sadzby zverejnená na webovej stránke N. ku dňu 31.12.2009

+ 10 %, pričom súd prvej inštancie bol viazaný žalobou, preto priznal žalobcom požadovanú výšku úroku
z omeškania.38. I podľa už konštantnej judikatúry tak národných, ako aj nadnárodných súdov súd nemusí dať
odpoveď na všetky otázky nastolené účastníkmi konania, ale len na tie, ktoré majú pre vec podstatný
význam, prípadne dostatočne objasňujú skutkový a právny základ rozhodnutia bez toho, aby zachádzali

do všetkých detailov sporu uvádzaných účastníkmi konania. Odôvodnenie rozhodnutia tak nemusí
dať odpoveď na každú jednu poznámku, či pripomienku účastníka konania, ktorý ju nastolil. Je
však nevyhnutné, aby bolo reagované na podstatné a relevantné argumenty účastníkov konania
(porovnaj napríklad rozhodnutia ÚS SR II.ÚS 251/04, III.ÚS 209/04, II.ÚS 200/09 a podobne). Na ďalšiu
argumentáciu odvolateľa, už nespôsobilú ovplyvniť posúdenie rozsudku súdu prvej inštancie, odvolací

súd nepovažoval za potrebné reagovať špecifickou odpoveďou.

39. S poukazom na uvedené, pokiaľ súd prvej inštancie napadnutým rozsudkom žalobe I. výrokom
vyhovel, rozhodol vecne správne a preto odvolací súd po vysporiadaní sa s podstatnými tvrdeniami
odvolateľa, s použitím § 387 ods. 1 a 2 CSP napadnutý rozsudok, včítane správneho závislého výroku
o náhrade trov konania (odvolaním osobitne nenapadnutého) potvrdil.

40. Na záver odvolací súd dodáva, že skutočnosť, že súd nerozhodol podľa predstáv a očakávaní
žalobcov, nemožno považovať za porušenie či nerešpektovanie ich práv. Odvolací súd v tejto súvislosti
upriamuje pozornosť na rozhodnutie Najvyššieho súdu SR sp. zn. 5 Cdo 218/2010 <.).

41. O nároku na náhradu trov odvolacieho konania odvolací súd rozhodol podľa § 255 ods. 1 v spojení
s § 396 ods. 1 CSP, pričom v odvolacom konaní úspešnému žalobcovi voči žalovanému priznal nárok
na náhradu trov odvolacieho konania v plnom rozsahu. O výške náhrady trov konania rozhodne

súd prvej inštancie osobitným uznesením po právoplatnosti tohto rozhodnutia samostatným uznesením,
ktoré vydá súdny úradník (§ 262 ods. 2 CSP).

42. Senát odvolacieho súdu toto rozhodnutie prijal pomerom hlasov 3:0.

Poučenie:

Tento rozsudok nemožno napadnúť odvolaním.
Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP).
Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa
konanie končí, ak
a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,

b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu,
c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný
zástupca alebo procesný opatrovník,
d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie,
e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo

f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 CSP).
Dovolanie je podľa § 421 CSP prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo
zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia
právnej otázky,

a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu,b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo
c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne (§ 421 ods. 1 CSP).
Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti

uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n) (§ 421 ods. 2 CSP).
Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak
a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy;
na príslušenstvo sa neprihliada,
b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany

neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada,
c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvom pohľadávky a výška príslušenstva v čase
začatia dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b) (§ 422 ods. 1 CSP).
Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby
na súde prvej inštancie (§ 422 ods. 2 CSP).
Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné (§ 423 CSP).

Dovolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané (§ 424 CSP).
Dovolanie môže podať intervenient, ak spolu so stranou, na ktorej vystupoval, tvoril nerozlučné
spoločenstvo podľa § 77 (§ 425 CSP).
Prokurátor môže podať dovolanie, ak sa konanie začalo jeho žalobou alebo ak do konania vstúpil (§
426 CSP).

Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu
oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie,
lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1
CSP).
Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom

súde (§ 427 ods. 2 CSP).
V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).
Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa

musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1).
Povinnosť podľa ods. 1 neplatí, ak je
a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,
b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské
právnické vzdelanie druhého stupňa,

c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený
osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa
predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a
ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa
(§ 429 ods. 2 CSP).

Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže dovolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie
dovolania (§ 430 CSP).
Dovolanie prípustné podľa § 420 možno odôvodniť iba tým, že v konaní došlo k vade uvedenej v tomto
ustanovení (§ 431 ods. 1 CSP).
Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie, v čom spočíva táto vada (§ 431 ods. 2 CSP).

Dovolanie prípustné podľa § 421 možno odôvodniť iba tým, že rozhodnutie spočíva v nesprávnom
právnom posúdení veci (§ 432 ods. 1 CSP).
Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie právne posúdenie veci, ktoré pokladá za nesprávne,
a uvedie, v čom spočíva nesprávnosť tohto právneho posúdenia (§ 432 ods. 2 CSP).
Dovolací dôvod nemožno vymedziť tak, že dovolateľ poukáže na svoje podania pred súdom prevej

inštancie alebo pred odvolacím súdom (§ 433 CSP).
Dovolacie dôvody možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie dovolania (§ 434 CSP).
V dovolaní nemožno uplatňovať nové prostriedky procesného útoku a prostriedky procesnej obrany
okrem skutočností a dôkazov na preukázanie prípustnosti a včasnosti podaného dovolania (§ 435 CSP).