Decision was made at the court Okresný súd Pezinok
Judgement was issued by JUDr. Ingrid Daxner
Judgement form – Rozsudok
Judgement nature – Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami, Potvrdené
Source – original document (the link may not work anymore)
Referenced legislation in the judgement
Súd: Okresný súd Pezinok
Spisová značka: 5C/165/2011
Identifikačné číslo súdneho spisu: 1711206763
Dátum vydania rozhodnutia: 06. 09. 2016
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Ingrid Daxner
ECLI: ECLI:SK:OSPK:2016:1711206763.15
ROZSUDOK V MENE
SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Pezinok so sídlom v Pezinku sudkyňou JUDr. Ingrid Daxner v právnej veci navrhovateľky /
matky/: H. Y., A.. XX.XX.XXXX, W. W. XXXX/XX, F., zast. advokátom JUDr. Petrom Dráčom, so sídlom
AK v Bratislave, Pri Starej prachárni 14, proti povinnému otcovi: P. P.O., A.. XX.X.XXXX, W. J. XXX/XX,
F., zast. advokátkou Mgr. Andreou Rusnákovou, so sídlom AK v Bratislave, Heydukova 16, o určenie
otcovstva, úpravu rodičovských práv a povinností k maloletému dieťaťu: B. X. Y., A.. X.XX.XXXX, bytom
u matky, zast. kolíznym opatrovníkom - Úrad práce, sociálnych vecí a rodiny v Pezinku a o určenie
zročného výživného, takto
r o z h o d o l :
Otec je povinný zaplatiť maloletej B. X. Y., A. X.XX.XXXX, zročné výživné vo výške 5 359,28 eur za
obdobie od 26.5.2011 do 13.8.2015, v pravidelných mesačných splátkach po 85,-eur, spolu s bežným
výživným, do 15-teho dňa v mesiaci, k rukám matky maloletej, počnúc dňom doručenia tohto rozsudku,
až do úplného splatenia dlhu, pod hrozbou straty výhody splátok.
Súd návrh vo zvyšku zamieta.
Žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu trov konania.
Otec je povinný zaplatiť na účet E. X. F. súdny poplatok vo výške 66,-eur, do troch dní od právoplatnosti
tohto rozsudku.
o d ô v o d n e n i e :
1. Návrhom zo dňa 26.5.2011, sa navrhovateľka, matka maloletého dieťaťa, domáhala, aby súd určil,
že označený muž /za účinnosti O.s.p. odporca/ je biologickým otcom maloletej B. X. Y., A.. X.XX.XXXX,
maloletú zveril do jej osobnej starostlivosti, otca zaviazal výživným vo výške 416,-eur mesačne za
obdobie od 6.10.2009 do 5.10.2010 a vo výške 400,-eur mesačne za obdobie od 5.10.2010 a styk
otca s maloletou aby určil na každú sobotu v párnom týždni od 16.00 do 18.00 hod. za prítomnosti
navrhovateľky.
2. Návrh skutkovo odôvodnila tvrdením, že s označeným mužom sa zoznámila v januári 2009, intímne
sa zblížili dňa 20.1.2009, potom vzťah ukončila. Dňa 6.10.2009, v čase, kedy bola ona ešte maloletá,
sa jej narodiladcéra B. X. Y.. Označenému mužovi oznámila narodenie maloletej až po pol roku, zaujal
odmietavé stanovisko. Následne po osobnom stretnutí zmenil postoj, ale k súhlasnému vyhláseniu
otcovstva k maloletej nedošlo, aj keď sa tomu on nebránil, ona chcela počkať do času, kým nebude
plnoletá. Po dosiahnutí jej plnoletosti k tomu už nedošlo, lebo sa nedohodli na výživnom pre maloletú.
Označený muž sa s maloletou nestretáva, na jeho výživu prispieva sporadicky. Prehlásila, že v kritickom
čase pre splodenie dieťaťa nemala intímny styk s iným mužom, takže otcom maloletej je označený muž.
3. Označený otec /odporca/ sa k doručenému návrhu písomne zo dňa 12.4.2011 vyjadril tak, že sám
od navrhovateľky žiadal testy DNA a všetko aby prebehlo súdnou cestou, čo odmietla. Má preto vážnu
pochybnosť, že maloletá je jeho dcéra.
4. Po vykonanom dokazovaní, vrátané písomného znaleckého posudku z odboru genetika, odvetvie
analýza DNA č. XX/XXXX znalca H.. B. C., súd čiastočným rozsudkom č.k.: XC XXX/XXXX-XXXzo dňa X.X.XXXX určil, že označený muž /P. P./ je biologickým otcom maloletej a schválil dohodu
rodičov, podľa ktorej sa maloletá zverila do osobnej starostlivosti matky /matky/ s tým, že táto ju bude v
bežných záležitostiach zastupovať a spravovať jej majetok; v záležitostiach nie bežných budú maloletú
zastupovať rodičia spoločne, otec sa zaviazal prispievať na výživu maloletej výživným vo výške 165,-
eur mesačne, počnúc právoplatnosťou rozsudku, vždy do 15-teho dňa v mesiaci vopred k rukám matky s
tým, že je oprávnený stretávať sa s maloletou každú párnu sobotu od 16.00 do 17.00 hod., v prítomnosti
matky.
5. Čiastočný rozsudok nadobudol v časti určenia otcovstva, zverenia maloletej a výživného na maloleté
dieťa právoplatnosť dňa XX.X.XXXX.
6. Podľa § 108 ods. 2 Civilného mimosporového poriadku /zákon NR SR č. 161/2015 z.z. úč. od
1.7.2016; ďalej len C.m.p."/ účastníkom konania o určenie otcovstva je navrhovateľ podľa predpisov
rodinného práva, dieťa, matka a muž, ktorého otcovstvo má byť určené.
7. Podľa § 110 C.m.p. s konaním o určenie otcovstva je spojené konanie o úprave výkonu rodičovských
práv a povinností a o výžive maloletého.
8. V časti konania o výživnom na maloleté dieťa na čas do právoplatnosti vyššie uvedeného
čiastočného rozsudku v časti o výživnom na maloletú /do 13.8.2015/ súd doplnil dokazovanie výsluchom
účastníkov, kolízneho opatrovníka maloletej a listinnými dôkazmi, predloženými účastníkmi k ich
osobným, zárobkovým, sociálnym a majetkovým pomerom spätne, ku dňu 13.8.2015, ako aj úplným
rodným listom maloletej B. X. Y. so zápisom Mária Malíka ako otca maloletého dieťaťa.
9. Navrhovateľka v konaní žiadala pôvodne určenie výživného na maloletú vo výške 416,-eur mesačne
za obdobie od 6.10.2009 do 5.10.2010 a vo výške 400,-eur mesačne za obdobie od 5.10.2010 s
odôvodnením, že je na materskej dovolenke, poberá len rodičovský príspevok a prídavok na dieťa, z
čohoniejeschopnázabezpečiťpotrebymaloletej,vyčíslenésumou536,90mesačnevprvomrokuživota
maloletej /strava, plienky, hygienické a kozmetické potreby, fľašky, cumlíky a oblečenie + náklady na
bývanie 212,50 eur/ a sumou 400,- eur v čase podania návrhu /strava, plienky, hygienické a kozmetické
potreby, fľašky, cumlíky, oblečenie, obuv, poplatky za plávanie 100,-eur + náklady na bývanie 212,50
eur/; v súvislosti s narodením maloletej bola nútená vynaložiť náklady vo výške 2 205,-24 eur /oblečenie,
postieľka s matracom, plienky, nosič, kočík, detská stolička, autosedačka/, z čoho jej bola nahradená
štátom iba suma 151,37 eur titulom príspevku pri narodení dieťaťa.
10. Otec v písomnom vyjadrení k návrhu zo dňa 23.4.2012 sa k výške navrhovaného výživného
nevyjadril, žiadal po potvrdení jeho otcovstva priznať maloletej výživné od podania návrhu na súd.
V písomnom vyjadrení prostredníctvom právneho zástupcu zo dňa 31.5.2012 poukázal na to, že
odôvodnené potreby dieťaťa sú bezprostredne ovplyvňované schopnosťami a možnosťami rodičov,
namietal najmä výšku vyčíslených nákladov navrhovateľkou na bývanie a plávanie maloletej. Ďalej
namietal, že výživné na mal. dieťa možno priznať podľa § 77 ods. 1 Zákona o rodine najdlhšie na dobu
troch rokov spätne odo dňa začatia konania, ak sú na to dôvody hodné osobitného zreteľa, pričom takéto
dôvody na strane navrhovateľky nie sú preukázané, narodenie dieťaťa mu oznámila až po 6 mesiacoch,
nemohol tak ovplyvniť výšku výdavkov na maloletú a neumožnila mu stretávanie sa s maloletou. Výživné
žiadal určiť od podania návrhu na súd. Vzhľadom na existenciu jeho ďalšej vyživovacej povinnosti na
maloletú dcéru Nikol Malíkovú, nar. 27.10.2011, jeho príjem z pracovného pomeru /január 2012 970,06
eur, február 2012 954,90 eur netto/ a jeho mesačné výdavky, vyčíslené sumou 866,42 eur /výživné na
družku 100,-eur, na mal. dcéru Nikol 80,-eur, na domácnosť v Prievidzi 170,-eur, na dochádzanie do
zamestnania v Bratislave 48,02 eur, splátky spotrebiteľských úverov a sporenie 168,70 eur, na lieky na
tlak 5,77 eur a výdavky na stravu, podnájom, DDS, členské v odboroch, cestovné, osobné a hygienické
potreby v Bratislave spolu 293,33 eur/ uviedol, že je schopný si plniť vyživovaciu povinnosť voči maloletej
vo výške 85,- eur mesačne.
11. K tomuto vyjadreniu otca navrhovateľka v podaní zo dňa 20.6.2012 namietala pri určení výživného
na maloletú zohľadňovanie výdavkov, deklarovaných otcom na "splácanie pôžičiek a sporenie" a s
navrhovanou otcom výškou výživného nesúhlasila. Náklady maloletej v podaní zo dňa 20.6.2012
vyčíslila sumou 347,50 eur, resp. 355,-eur mesačne /strava 130,-eur, ošatenie 60,-eur, hygienické
potreby 10,-eur a alikvotná časť nákladov na bývanie 155,-eur/. K námietkam otca k deklarovanej
výške alikv. časti nákladov na bývanie maloletej uviedla, že nakoľko je osamelá matka, je odkázaná
na bývanie u rodičov v ich byte v ktorom je predpísané nájomné 850,-eur mesačne a túto výšku nie
je schopná nijak ovplyvniť. Strednú školu z dôvodu gravidity neukončila, privyrába si príležitostne ako
brigádnička, pretože sa celodenne stará o maloletú, nikto ju nechce zamestnať, všetky náklady hradia
jej rodičia, ktorí boli takí láskaví, že ju nevyhodili na ulicu, keď počas stredoškolského štúdia otehotnela
s otcom maloletej. Zo svojich príjmov nedokáže plne hradiť ani odôvodnené potreby maloletej, nie to
ešte prípadné samostatné bývanie. Za dôvody, hodné osobitného zreteľa, pre ktoré nepodala na súdnávrh na výživné po narodení maloletej označila to, že dieťa sa jej narodilo ako maloletej, neskúsenej a
otcom maloletej odvrhnutej matke. V prvých mesiacoch mala problém sa sama vyrovnať so vzniknutou
situáciou, na otca maloletej nemala kontakt a po tom, ako sa s ním skontaktovala, ju tento stále uisťoval,
že to papierovo všetko dajú do poriadku po tom, čo dosiahne plnoletosť. Dôverovala mu, naviac jej
aj poskytol nejaké plnenia. Príspevok pri narodení dieťaťa vo výške 678,49 eur jej nebol vyplatený,
nakoľko jej podľa § 3 ods. 3 Zák. č. 235/1998 Z.z. naňho nevznikol nárok, nakoľko nemala priznané
rodičovské práva a povinnosti podľa osobitného predpisu do 6 mesiacov od narodenia dieťaťa, hoci na
súde prebiehajúce konanie urgovala.
12. Na pojednávaní dňa 16.6.2014 navrhovateľka navrhla určenie výživného na maloletú vo výške 200,-
eur mesačne. Uviedla, že od podania návrhu na súd otec prispel na maloletú spolu sumou 1 817,55
eur /v roku 2012 sumou 769,55 eur, v roku 2013 sumou 571,-eur, v roku 2014 sumou 347,-eur/, maloletá
počnúc dňom 2.9.2014 nastúpila do materskej školy, jej mesačné náklady sú: na bývanie 170,-eur,
stravu a drogériu 150,-eur maloletá je /alergická na laktózu/, oblečenie 70,-eur, voľnočasové aktivity /
kino, plávanie, ZOO/ 68,-eur.
13. Na tomto pojednávaní otec žiadal určiť výživné vo výške 100,-eur mesačne od podania návrhu na
súd do 31.12.2012, následne vo výške 170,-eur vzhľadom na jeho pomery a vo zvyšku návrh zamietnuť.
14. Písomným podaním zo dňa 6.7.2015 navrhovateľka žiadala určenie výživného vo výške 700,-eur
mesačne na maloletú.
15. K návrhu v časti zročného výživného sa kolízny opatrovník maloletej písomne zo dňa 7.3.2016
vyjadril tak, že s poukazom na predložené doklady účastníkov navrhuje určenie zaostalého výživného
vo výške 200,-eur mesačne od podania návrhu na súd /od 26.5.2011/ do 6.10.2012 /troch rokov veku
dieťaťa/ z dôvodu, že dovtedy navrhovateľka celodenne zabezpečovala osobnú starostlivosť o maloletú
a jej jediným príjmom bol len rodičovský príspevok, na dieťa poberala len prídavok na dieťa. Od
7.10.2012 do právoplatnosti rozhodnutia súdu o úprave práv a povinností rodičov k maloletej navrhol
určenie výživného vo výške 165,-eur mesačne.
16. K vyjadreniu kolízneho opatrovníka sa navrhovateľka písomne zo dňa 17.3.2016 vyjadrila tak, že má
za to, že výživné na mal. dieťa je možné určiť aj 3 roky spätne a s ním navrhnutým výživným súhlasí.
Žiadala zohľadniť náklady na výbavičku dieťaťa.
17. O zmene návrhu /na určenie výživného vo výške 200,-eur od 6.10.2009/, súd rozhodol na
pojednávaní dňa 17.3.2016 tak, že zmenu pripustil.
18. Navrhovateľka následne v konaní pred súdom vypovedala, že po skončení rodičovskej dovolenky
v októbri 2012 si diaľkovo dokončovala do januára 2014 strednú školu v Bratislave. Nezamestnala sa
z dôvodu, že jej rodičia ponúkli finančnú výpomoc s tým, aby sa naďalej celodenne starala o maloletú.
Prvý krát sa zamestnala ako asistentka predaja v nákupnom centre Aupark vo februári 2015, avšak z
práce v Bratislave sa vracala až v neskorých večerných hodinách, preto kvôli maloletej pracovný pomer
v skúšobnej dobe ukončila.
19. Otec následne v konaní vypovedal, že s navrhovaným zročným výživným 200,- eur mesačne od
narodenia maloletej nesúhlasí, od začiatku sa snažil riešiť otázku otcovstva, za toľko rokov spätne je to
vysoká suma. Za dobu, čo jeho maloletá dcéra Nikol s manželkou bývali v Prievidzi u jeho matky, na
základe požiadavky jeho matky, im prispieval z Bratislavy na domácnosť v Prievidzi 100,-eur, na mal.
dcéru 100,-eur a na manželku 100,-eur mesačne do júla 2014, potom vybavil podnájom, ktorý skončil v
máji2015.Včaserozhodovaniasúduuviedol,žejevrozvodovomkonaní,nežijúvspoločnejdomácnosti,
na základe dohody s manželkou dobrovoľne prispieva na mal. dcéru sumou 130,-eur mesačne + 400,-
eur ročne na ošatenie. K zročnému výživnému na maloletú uviedol, že doposiaľ /do 17.3.2016/ uhradil
sumu 4 452,01 eur, vrátane sumy 670,-eur za mobilný telefón pre navrhovateľku + platby výživného
za júl a august 2015
20. Z obsahu poručenského spisu tun. súdu súd zistil, že rodičovské práva a povinnosti k maloletej B. X.
Y. boli matke priznané rozsudkom Okresného súdu Pezinok č.k.: XXP XXX/XXXX-XX N. T. XX.X.XXXX,
F. T. XX.X.XXXX.
21. Návrh na určenie otcovstva a úpravu rodičovských práv a povinností navrhovateľka podala na súd
až dňa XX.X.XXXX.
22. Z listinných dôkazov navrhovateľky súd zistil nasledovné: Navrhovateľka bola na rodičovskej
dovolenke s maloletou od januára 2011 do októbra 2012, jej jediným príjmom bol rodičovský príspevok
vo výške 190,10 eur mesačne /v roku 2011/, 194,70 eur /v roku 2012/ a na dieťa poberala prídavok
vo výške 22,01 eur mesačne /v roku 2011/, 22,54 eur mesačne /v roku 20123/, 23,10 eur mesačne /v
roku 2013/, 23,52 eur mesačne /v roku 2014/. Od 29.7.2015 býva s maloletou samostatne v prenajatom
dvojizbovombytevPezinkuzanájomné360,-eurmesačne.Vnasledujúcomobdobíbolanezamestnaná,
neevidovaná úradom práce. Zamestnala sa od 20.2.2015 a dosahovala mesačný príjem 550,-eur bruttopriemerne, po zmene zamestnania od 17.4.2015 dosahovala príjem 450,-eur netto /podľa pracovnej
zmluvy pracovný pomer dohodnutý na dobu určitú/. Iné vyživovacie povinnosti nemá. Nevlastní žiaden
hnuteľný ani nehnuteľný majetok. Podľa potvrdenia Paneurópskej súkromnej pedagogickej a sociálnej
akadémie bola navrhovateľka žiačkou školy v akademickom roku 2013/2014.
23. Podľa evidencie Sociálnej poisťovne bola navrhovateľka brigádnicky zamestnaná od 10.10.2013
do 31.1.2014, zamestnancom od 20.2.2015 do 16.4.2015 /úhrnný príjem 578,58 eur/ a od 17.4.2015
doposiaľ.
24. V dobe od 20.6.2012 bola navrhovateľka držiteľkou oprávnenia na výkon podnikateľskej činnosti
pod obchodným menom - H. Y. B., G.: XXXXXXXX, z ktorej nevykázala žiaden zisk /za rok 2015 mala
daňový preplatok 29,62 eur/.
25. Maloletá bola od narodenia zdravá, tvrdenie o diagnostikovaní laktózovej intolerancie u maloletej
navrhovateľka v konaní lekárskou správou nepreukázala. Od 2.9.2014 navštevovala súkromné detské
centrum v Pezinku /Školská družina Benjamín/, v ktorej navrhovateľka ako uviedla, platila mesačný
poplatok 100,-eur /príspevok na extra aktivity/. Podľa zmluvy o poskytovaní služieb v tomto zariadení sa
starý otec maloletej U. Y., ako zmluvná strana, zaviazal platiť "členské" vo výške 4 420,-eur za obdobie
2.9.2014 - 31.7.2015, bez stravy. Tieto náklady na maloletú sa navrhovateľka vyjadrila, že si neuplatňuje
v rámci zročného výživného. V školskom roku 2015/2016 bola maloletá prijatá do štátnej materskej školy
v Pezinku. Podľa vyjadrenia navrhovateľky je maloletá sledovaná ortopédom, bez potreby zvýšených
výdavkov na ortopedickú obuv.
26. Otec je zamestnaný stabilne od roku 2007 u zamestnávateľa v Bratislave /Volkswagen Slovakia a.s./,
zo závislej činnosti podľa mzdových listov, dosahoval priemerne mesačne zárobok vo výške 830,-eur
netto /rok 2011/, 850,-eur netto /rok 2012/, 900,-eur netto /rok 2013/, 1 000,-eur netto /rok 2014/ a 1000,-
eur až 1 200,-eur netto /rok 2015 v závislosti od počtu pracovných zmien/. Vyživovacia povinnosť mu
pribudla dňa 27.10.2011 k maloletej Nikol Malíkovej, manželstvo uzavrel dňa 11.8.2012. Do mája 2015
bývali ako rodina spolu v podnájme v Bratislave za cenu nájomného 430,-eur mesačne. Nevlastní žiaden
hnuteľný ani nehnuteľný majetok. V rozhodnej dobe nad rámec bežných výdavkov /strava, ošatenie,
cestovné/ splácal spotrebiteľské úvery: od Quatro a.s. spotrebný úver na telefón z roku 2013 na dobu
7 mesiacov výška splátky 95,78 eur, od Home Credit Slovakia od februára 2014 bezúčelový úver vo
výške 800,-eur na 36 mesiacov vo výške 36,31 eur mesačne, bezúčelové spotrebiteľské úvery od
UniCreditBank a.s. od mája 2014 vzatý vo výške 5 600,-eur, na dobu 49 mesiacov vo výške 152,43 eur
mesačne, od Tatra banky a.s.: úver z roku 2011 vo výške 700,-eur na 2 roky mesačná splátka 43,70 eur;
úver z roku 2010 vo výške 1 500,-eur na 2 roky mesačná splátka 71,- eur; úver z roku 2012 vo výške
7 200,-eur na 6 rokov mesačná splátka 160,71 eur; od roku 2012 si platí mesačné platby doplnkového
dôchodkového sporenia vo výške 15,-eur, min. 05% z výšky mzdy a poistné na svoje investičné životné
poistenie od roku 2010 do roku 2043 vo výške 24,-eur mesačne.
27. Podľa čl. 7 bod 1 Dohovoru o právach dieťaťa (oznámenie č. 104/1991 Zb. FMZV ČaSFR) každé
dieťa je registrované ihneď po narodení a má od narodenia právo na meno, právo na štátnu príslušnosť
a pokiaľ je to možné, právo poznať svojich rodičov a právo na ich starostlivosť.
28. Podľa § 62 ods. 1 Zákona o rodine č. 36/2005 Z.z. /ďalej len "ZR"/ plnenie vyživovacej povinnosti
rodičov k deťom je ich zákonná povinnosť, ktorá trvá do času, kým deti nie sú schopné samé sa živiť.
29. Podľa § 62 ods. 2, ZR obaja rodičia prispievajú na výživu svojich detí podľa svojich schopností,
možností a majetkových pomerov. Dieťa má právo podieľať sa na životnej úrovni rodičov.
30. Podľa § 62 ods. 4, ZR pri určení rozsahu vyživovacej povinnosti súd prihliada na to, ktorý z rodičov
a v akej miere sa o dieťa osobne stará. Ak rodičia žijú spolu, prihliadne súd aj na starostlivosť rodičov
o domácnosť.
31. Podľa § 62 ods. 5 ZR výživné má prednosť pre inými výdavkami rodičov. Pri skúmaní schopností,
možností a majetkových pomerov povinného rodiča súd neberie do úvahy výdavky povinného rodiča,
ktoré nie je nevyhnutné vynaložiť.
32. Podľa § 75 ods. 1 ZR pri určení výživného prihliadne súd na odôvodnené potreby oprávneného,
ako aj na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného. Na schopnosti, možnosti a majetkové
pomery povinného prihliadne súd aj vtedy, ak sa povinný vzdá bez dôležitého dôvodu výhodnejšieho
zamestnania, zárobku, majetkového prospechu; rovnako prihliadne aj na neprimerané majetkové riziká,
ktoré povinný na seba berie.
33. Cieľom zákonných ustanovení § 62 ods. 1, 2, § 75 ods. 1, 2 Zákona o rodine je zvyšovať mieru
rodičovskej zodpovednosti tým, že pred potreby rodiča kladie zákon potreby dieťaťa, t. j. každý rodič
má povinnosť v prvom rade zabezpečiť výživu dieťaťa a až následne má právo využiť zostávajúce
finančné prostriedky na uspokojenie svojich potrieb. V citovaných zákonných ustanoveniach sú zároveň
určené všeobecné hľadiská, na ktoré súd prihliada pri určení vyživovacej povinnosti, a to sú schopnosti,možnosti a majetkové pomery oboch rodičov s prihliadnutím na odôvodnené potreby oprávneného
dieťaťa. Rozsah vyživovacej povinnosti musí byť určený tak, aby zodpovedal príjmom a majetkovým
pomerom oboch rodičov, pričom je nutné vziať do úvahy i zárobkové možnosti každého z rodičov, ktoré
sú závislé od ich pracovnej kvalifikácie, vzdelania a schopnosti. Výživným sa rozumie uspokojovanie
všetkýchživotnýchpotriebtoho,komumábyťposkytované.Výživoudieťaťajezabezpečovanievšetkých
životných potrieb pre jeho všestranný rozvoj po stránke fyzickej, ale i duševnej. Náklady na hradenie
životných potrieb dieťaťa teda predstavujú úhrady za bývanie, vrátane poskytovaných služieb, ošatenie,
dopravu, hygienu, kultúru, náklady spojené so školou, či prípravou na budúce povolanie, náklady
spojené s trávením voľného času dieťaťa, jeho záľubami a podobne. Všetky tieto náklady predstavujú
výdavky na bežné potreby dieťaťa, ktoré nepresahujú obvyklú základnú mieru všetkých nevyhnutných
potrieb nutných pre život kultúrneho človeka. Dieťaťu je zo zákona priznané právo podieľať sa na
životnej úrovni svojich rodičov. Z uvedeného teda vyplýva, že určenie výživného je individuálne v každom
jednom prípade, avšak vodiacou zásadou na strane povinného je miera jeho schopností, možností a
majetkových pomerov a na strane oprávneného - dieťaťa zase zásada, že deti majú právo podieľať sa
na životnej úrovni svojich rodičov, pričom životná úroveň oboch má byť približne rovnaká. Na druhej
strane však treba zdôrazniť, že každý rodič má povinnosť v prvom rade zabezpečiť výživu dieťaťa a
až následne má právo využiť zostávajúce finančné prostriedky na uspokojenie svojich potrieb, pričom
nie je podstatné, či ide o životné potreby rodiča alebo iné potreby. S poukazom na ust. § 62 ods. 5
ZR vyživovacia povinnosť povinného má prednosť pred inými jeho výdavkami, najmä ak predstavujú
neprimerané majetkové riziká, ktoré povinný, na seba pri vedomosti existencie vyživovacej povinnosti,
berie /z rozsudku KS v Bratislave sp. zn. XCo XXX/XXXX zo dňa XX.XX.XXXX/.
34. Podľa § 77 ods. 1 ZR právo na výživné sa nepremlčuje. Možno ho však priznať len odo dňa začatia
súdneho konania. Výživné pre maloleté dieťa možno priznať najdlhšie na dobu troch rokov spätne odo
dňa začatia, ak sú na to dôvody hodné osobitného zreteľa.
Zmyslom tejto úpravy je aby si oprávnené osoby uplatňovali svoje zákonné nároky včas a nepoužívali
ich účelovo. Výživné, ako priebežná úhrada osobných potrieb vznikajúcich priebežne má svoje
opodstatnenie v aktuálnom čase, kedy úhrada potrieb vzniká a nie za minulé obdobie. Povinný však
môže dobrovoľne poskytnúť výživné aj za obdobie predchádzajúce začatiu konania. V prípade konaní,
začatých na návrh, podmienky na určenie vyživovacej povinnosti sa posudzujú ku dňu začatia konania.
V návrhu treba uviesť, odkedy sa výživné požaduje. Pokiaľ návrh dôjde súdu v priebehu mesiaca a
sú splnené podmienky na priznanie výživného, za tento mesiac súd prizná alikvotnú sumu určeného
mesačného výživného, keďže niet zákonného podkladu na priznanie výživného od prvého dňa toho
mesiaca. Výživné pre maloleté dieťa možno priznať najdlhšie na dobu troch rokov spätne, ktoré sa
počítajú odo dňa začatia konania, bez ohľadu na to, či konanie bolo začaté na návrh, alebo z úradnej
povinnosti.Vtýchtoprípadochsúdniejeviazanýnávrhom,sámmusíurčiťzačiatok,kedypovinnýprestal
platiť výživné, alebo ho platil v obmedzenej miere. Pri určovaní výživného za minulé obdobie súd zisťuje,
aké boli konkrétne schopnosti, možnosti, zárobkové pomery povinného, potreby dieťaťa, prihliada na
už poskytnuté planenia, poskytovanie bývania, osobnej starostlivosti a hodnotí ďalšie zákonné kritériá.
Súd posudzuje skutočný stav, aký existoval v minulosti. Uvedené však platí len za podmienky existencie
dôvodov hodných osobitného zreteľa. Od oprávneného sa tak vyžaduje zodpovedný a včasný prístup k
riešeniuotázkyvýživného,t.j.abynávrhnaurčenievýživnéhopodalbezzbytočnéhoodkladuprinaplnení
zákonných podmienok. Výnimočným dôvodom nemôže byť uvádzaná neznalosť možnosti uplatňovať si
výživné. Súd teda môže výnimočne výživné priznať aj spätne, pričom dôvody hodné osobitného zreteľa
treba posúdiť podľa konkrétnych okolností prípadu. Relevantným dôvodom by mohol byť zdravotný
stav oprávnenej osoby, ktorý jej zabránil včas uplatniť nárok, konanie, ktoré má znaky trestného činu,
spočívajúce v bránení uplatnenia nároku na výživné /vyhrážky, násilie/, alebo o omeškanie, pokiaľ ide
o podanie návrhu na určenie výživného, nie veľké, o jeden alebo niekoľko mesiacov z dôvodu, že
oprávnená osoba nemohla predvídať, že povinný nebude platiť výživné, resp. sa spolieha na prísľub
dodatočného plnenia zo strany povinného, k čomu však nedošlo. Znenie zákona tak striktne vyžaduje
preukázanie dôvodov hodných osobitného zreteľa v prípade, ak by sa v návrhu požadovalo výživné
napríklad aj počnúc jedným dňom pred začatím konania. 35. Navrhovateľka v návrhu na začatie konania
požadovala určenie výživného na maloletú spätne odo dňa 6.10.2009, kedy sa narodila maloletá B.
X.. V návrhu na začatie konania neuviedla žiadne dôvody hodné osobitného zreteľa, odôvodňujúce
požadované určenie výživného na maloletú spätne pred podaním návrhu na súd. Uviedla v ňom len
toľko, že otca maloletej oslovila s doriešením vzťahov k maloletej vo veku jej pol roka, teda v apríli 2010,
k súhlasnému vyhláseniu rodičovstva otca k maloletej podľa zhodných tvrdení účastníkov nedošlo iba z
dôvodu, že sa nevedeli dohodnúť na výške výživného na maloletú zo strany otca. V priebehu konania, po
námietkachotca,poukazujúcehonaust.§77ods.1ZRvkonanítvrdila,žedôvodmi,hodnýmiosobitnéhozreteľa bolo, že dieťa sa jej narodilo ako maloletej, neskúsenej a otcom maloletej odvrhnutej matke. V
prvých mesiacoch mala problém sa sama vyrovnať so vzniknutou situáciou, na otca maloletej nemala
kontakt a po tom, ako sa s ním skontaktovala, ju tento stále uisťoval, že to papierovo všetko dajú do
poriadku po tom, čo dosiahne plnoletosť. Dôverovala mu, naviac jej aj poskytol nejaké plnenia.
36. V súlade s ust. § 120 ods. 2 v tom čase účinného Občianskeho súdneho poriadku /podľa komentára
Zákona o rodine pri dôvodoch hodných osobitného zreteľa platí procesná zásada, že dôkazné bremeno
nezaťažuje len účastníkov konania, ale súd je povinný vykonať, pokiaľ ide o ich existenciu, aj dôkazy,
nenavrhnuté účastníkmi/ súd skúmal navrhovateľkou tvrdené dôvody hodné osobitného zreteľa a z
obsahupripojenéhoporučenskéhospisuOkresnéhosúduPezinokmalzapreukázané,ženavrhovateľke
boli právoplatne priznané rodičovské práva a povinnosti k maloletej B. X. dňa 17.5.2010. Tvrdenie
navrhovateľky, že otec na maloletú poskytol čiastkové plnenia a sľuboval veci doriešiť tak nebolo možné
vyhodnotiť za dôvody hodné osobitného zreteľa za situácie, že obdobie nečinnosti navrhovateľky trvalo
prinajmenšom od 17.5.2010 do 26.5.2011. Pritom v roku 2010 otec na maloletú prispel iba sumou 500,-
eur a v roku 2011 žiadnou sumou, podľa výsledkov vykonaného dokazovania. Z uvedeného vyplýva, že
súd nemohol dospieť pri absencii iných tvrdení a dôkazov zo strany navrhovateľky k inému záveru, než
že prinajmenšom od 18.5.2010 navrhovateľke reálne nič nebránilo v podaní či už návrhu na nariadenie
predbežného opatrenia pred začatím konania vo veci samej v zmysle § 76 ods. 1 písm. a/ v tom čase
účinného Občianskeho súdneho poriadku, alebo v podaní návrhu vo veci samej o určenie otcovstva
k maloletej a s tým zo zákona spojeného konania o úprave rodičovských práv a povinností, vrátane
povinnosti výživného na maloletú a to práve v záujme maloletej s poukazom na čl. 7 bod 1 Dohovoru
o právach dieťaťa. Z uvedených dôvodov súd s poukazom na ust. § 77 ods. 1 ZR mohol určiť výživné
na maloletú až odo dňa podania návrhu na súd, teda od 26.5.2011 a to do právoplatného rozhodnutia
o výživnom na maloletú čiastočným rozsudkom v tomto konaní, do 13.8.2015 a vo zvyšku, vrátane
nákladov na výbavičku dieťaťa, bolo potrebné návrh zamietnuť.
37. Pri rozhodovaní o zročnom výživnom za obdobie od 26.5.2011 do 13.8.2015 /rozhodné obdobie/ súd
zohľadnil schopnosti, možnosti a majetkové pomery oboch rodičov maloletej B. X., osobnú starostlivosť
navrhovateľky o maloletú v rozhodnom období do nástupu maloletej do zariadenia predškolskej výchovy,
s ktorou žije v spoločnej domácnosti, ako i skutočnosť, že otcovi ako povinnému pribudla ďalšia
vyživovaciu povinnosť k maloletej A. P.Í. dňa 27.10.2011 a tak určil sumu mesačného výživného vo výške
200,-eur mesačne od 26.5.2011 do 25.10.2011, stotožniac sa s návrhom navrhovateľky ako aj kolízneho
opatrovníka s tým, že takto určená výška výživného zodpovedá primeraným a odôvodneným potrebám
oprávnenej maloletej, ako aj schopnostiam a možnostiam otca /v roku 2011 dosahoval priemerný
netto príjem 830,-eur mesačne, nemal ďalšiu vyživovaciu povinnosť/. Následne súd od 26.10.2011 určil
výživné vo výške 165,-eur mesačne /otcovi pribudla vyživovacia povinnosť/, avšak postupne rástol
jeho priemerný zárobok od 850,- až do 1 200,-eur netto mesačne/. Pri určení tejto výšky súd bral do
úvahy nástup maloletej na predškolskú prípravu, s čím objektívne súviseli zvýšené výdavky, ale súčasne
aj zamestnanie sa navrhovateľky v pracovnom pomere a teda dosahovanie pravidelného príjmu od
februára 2015 /550,-eur brutto mesačne/.
38. Zročné výživné za rozhodné obdobie vo výške 8 493,78 eur súd vyčíslil nasledovne:
- za 26.5.2011 - 31.5.2011...6dní x 6,45 eur /suma výživného na deň/ = 38,70 eur
- za 4 mesiace /jún, júl, august, september 2011/ x 200,-eur = 800,-eur
- za 1.10.2011 - 28.10.2011...25 dní x 6,45 eur suma výživného na deň/ = 129,-eur
- za 26.10.2011 - 31.10.2011... 6 dní x 5,32 eur /suma výživného na deň/ = 31,92 eur
- za 45 mesiacov /od 11/2011 do 7/2015/ x 165,-eur = 7 425,-eur
- za 1.8.2015 - 13.8.2015 .......13 dní x 5,32 / suma výživného na deň/ = 69,16 eur.
39. Zo sumy zročného výživného súd odpočítal plnenia otca v rozhodnom období na maloletú,
navrhovateľkou nesporované, spolu vo výške 4 228,27 eur, v konaní otcom preukázané takto: v roku
2011 0,-eur, v roku 2012 vo výške 1 369,10 eur, v roku 2013 vo výške 661,-eur, v roku 2014 vo výške 1
134,50 eur a v roku 2015 /posledná platba 12.8.2015/ vo výške 976,50 eur, všetko uhradené vkladmi na
účty navrhovateľky + naturálne plnenia 20,78 eur a 16,39 eur /nákup darčekov k narodeninám maloletej
a na Vianoce r. 2014/ + 50,- eur /nákup oblečenia v roku 2015/.
Výsledná suma dlžného zročného výživného potom predstavuje sumu 4 265,51 eur.
40. Súd do zaplateného zročného výživného nezahrnul otcom uplatňovanú sumu 670,46 eur za
telefón pre navrhovateľku, zaplatenú v roku 2013, nakoľko išlo o výdavok otca s výživným na maloletú
nesúvisiaci a započítanie na výživné dohodu pri výživnom na maloleté dieťa v zmysle cit. Ust. § 76 ods.
2 ZR nie je prípustné.
41. Pri vyhlásení tohto rozsudku došlo k chybe v sčítaní, resp. odčítaní už zaplateného zročného
výživného od sumy zročného výživného tak, že súd vyhlásil sumu zročného výživného vo výške 5 359,28eur, namiesto správnej výšky 4 265,51 eur, keď opomenul odpočítať aj plnenia otca v roku 2015 do
12.8.2015. Nakoľko je súd vyhláseným rozsudkom viazaný, nie je možný postup podľa § 224 Cs.p. /
oprava opravným uznesením/; nápravu môže zjednať iba súd odvolací v rámci prípadného odvolacieho
konania.
42. Pokiaľ ide o posúdenie celkových schopností a možností otca si splniť vyživovaciu povinnosť za
rozhodné obdobie vo výške určenej súdom, súd neprihliadol na skutočnosť, že otec, hoci dosahoval
v rozhodnom období preukázateľne nadpriemerný príjem / 830,- eur netto mesačne a následne viac/,
napriek v konaní tvrdenej a preukazovanej "neschopnosti" si plniť vyživovaciu povinnosť vo výške,
navrhovanej navrhovateľkou, v ktorej výške sa k jej návrhu priklonil aj kolízny opatrovník maloletej, sa
v rozhodnom období neprimerane viacnásobne zaviazal k rôznym záväzkom vo vzťahu k viacerým
veriteľom, naviac časť finančných prostriedkov mesačne vynakladal na tvorbu úspor /doplnkové
dôchodkové sporenie a investičné životné sporenie/. Ako otec maloletej si musel a musí byť vedomý
aj svojej zodpovednosti za jej všestranný duševný a telesný rozvoj. Každý rodič má povinnosť v prvom
rade zabezpečiť výživu dieťaťa a až následne má právo využiť zostávajúce finančné prostriedky na
uspokojeniesvojichprípadnýchďalšíchpotrieb.PredtakýmitojehozáväzkamimávýživnénamaloletúB.
X. prednosť zo zákona. Rovnako nemohol súd na ujmu zročného výživného na maloletú B. X. vyhodnotiť
tvrdenia otca o zvýšených nákladoch na vedenie dvoch domácností /v Bratislave, kde je zamestnaný a
v Prievidzi, kam sa na základe dohody odsťahovala jeho mal. dcéra Nikol a manželka/, ani v súčasnosti
ním platené výživné na mal. dcéru Nikol na základe dohody rodičov.
43. Uvedené skutočnosti súd zohľadnil pri rozhodovaní o povolení splátok zročného výživného otcovi
podľa § 232 C.s.p. s použ. § 2 ods. 1 C.m.p./ a to iba vo výške 85,-eur mesačne, ktoré bude povinný
maloletej platiť spolu s bežným výživným /spolu 250,-eur mesačne/, pod hrozbou straty výhody splátok.
44. O náhrade trov konania súd rozhodol podľa § 52 C.m.p. tak, že žiaden z účastníkov nemá nárok
na náhradu trov konania, keď mal za to, že nie sú splnené podmienky rozhodnutia o trovách podľa §
53 C.m.p..
45. O povinnosti otca zaplatiť na účet Okresného súdu Pezinok súdny poplatok za návrh o určenie
otcovstva vo výške 66,-eur do troch dní od právoplatnosti tohto rozsudku, súd rozhodol podľa § 2 ods. 2
veta prvá Zákona SNR č. 71/1992 Zb. o súdnych poplatkoch v plat. znení, keďže navrhovateľka bola od
poplatku oslobodená uznesením č.k.: XC XXX/XXXX-XX zo dňa X.XX.XXXX a súd jej návrhu o určenie
otcovstva vyhovel. Otec od poplatku oslobodený nebol. Lehota na splnenie poplatkovej povinnosti
vyplýva z ust. § 232 ods. 3 C.s.p. s použ. § 2 ods. 1 C.m.p..
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku je možné podať odvolanie do 15 dní od doručenia tohto rozsudku na okresnom
súde Pezinok .
Podľa § 127 C.s.p., ak zákon na podanie nevyžaduje osobitné náležitosti, v podaní sa uvedie, ktorému
súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje a podpis. Ak ide o podanie urobené
v prebiehajúcom konaní, náležitosťou podania je aj uvedenie spisovej značky tohto konania.
Podľa § 363 C.s.p., v odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému
rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za
nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).
Podľa § 365 ods. 1 C.s.p., odvolanie možno odôvodniť len tým, že
a) neboli splnené procesné podmienky,
b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,
c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,
d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie
prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo
h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
Podľa § 365 ods. 2 C.s.p., odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že
právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu
uvedenú v odseku 1, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej.Podľa § 62 ods. 1 C.m.p., odvolanie možno odôvodniť aj tým, že súd prvej inštancie nesprávne alebo
neúplne zistil skutočný stav veci.
Podľa § 62 ods. 2 C.m.p., odvolacie dôvody možno meniť a dopĺňať až do rozhodnutia o odvolaní.
V Pezinku dňa 6.9.2016
Information regarding the judgement were obtained from the original document, which was most recently updated on . Link to the original document may not work anymore, because the portal of the Ministry of Justice may have published the document under this link for only a certain period of time.