Rozsudok ,
Potvrdené Judgement was issued on Tuesday, March 26, 2019

Súd: Krajský súd Prešov
Spisová značka: 22Co/99/2018

Identifikačné číslo súdneho spisu: 8516203010
Dátum vydania rozhodnutia: 26. 03. 2019
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Viera Kandriková

ECLI: ECLI:SK:KSPO:2019:8516203010.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Prešove v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Viery Kandrikovej a členov

senátu JUDr. Petra Straku a JUDr. Michala Boroňa v spore žalobcu: BENCONT COLLECTION, a. s.,
so sídlom Vajnorská 100/A, 831 04 Bratislava, IČO: 47 967 692, zastúpený: Advokátska kancelária
JUDr. Veronika Kubriková, PhD., s.r.o., Martinčekova 13, 821 01 Bratislava - mestská časť Ružinov,
IČO: 50 361 368 proti žalovanej: C. G., nar. XX.X.XXXX, bytom M. XX, XXX XX D., zastúpená: JUDr.
Marta Konkoľová, advokátka, so sídlom Jarmočná 79, 064 01 Stará Ľubovňa, v konaní o zaplatenie
4.100 eur s príslušenstvom, o odvolaní žalobcu proti rozsudku Okresného súdu Stará Ľubovňa č. k.
8Csp/34/2016-185 zo dňa 12.01.2018, jednomyseľne takto

r o z h o d o l :

I. Potvrdzuje sa rozsudok vo výroku II. a III.

II. Žalovaná má nárok na náhradu trov odvolacieho konania voči žalobcovi v rozsahu 100 %.

o d ô v o d n e n i e :

1. Okresný súd Stará Ľubovňa (ďalej „súd prvej inštancie“) napadnutým rozsudkom rozhodol takto, cit.:

,,I. Súd z a s t a v u j e konanie v časti týkajúcej sa zaplatenia úroku z úveru a úroku z omeškania
vyčíslených po zosplatnení úveru vo výške 1 604,38 eur a v časti týkajúcej sa zaplatenia úrokov z úveru
vo výške 19 % ročne zo sumy 4 100,00 eur od 1.5.2016 do zaplatenia.

II. V prevyšujúcej časti súd žalobu z a m i e t a .

III. Žalobca je p o v i n n ý nahradiť žalovanej trovy konania v rozsahu 100 %, o ktorej výške bude
rozhodnuté samostatným uznesením po právoplatnosti tohto rozsudku.“

2. Rozhodnutie právne odôvodnil podľa ustanovení § 1 ods. 2, § 2 písm. a), b) a d), § 17 ods. 1 zákona

č. 129/2010 Z. z. o spotrebiteľských úveroch a iných úveroch a pôžičkách pre spotrebiteľov (ďalej len
ZoSÚ), § 92 ods. 8 zákona č. 483/2001 Z. z. o bankách (ďalej len ZoB), § 39, § 53 ods. 9, § 524 ods. 1
a 2 a § 565 zákona č. 40/1964 Zb. Občianskeho zákonníka (ďalej len OZ), § 144 a § 145 ods. 2 zákona
č. 160/2015 Z. z. Civilný sporový poriadok (ďalej len CSP).

3. V odôvodnení uviedol, že po preskúmaní okolností uzavretia úverovej zmluvy, jej náležitostí a povahy
zmluvných strán dospel k záveru, že právny predchodca žalobcu uzavrel so žalovanou zmluvu o

spotrebiteľskom úvere podľa v tom čase platného ZoSÚ. Uvedené skutočnosti nikto nenamietal a boli
nesporné. Súd prvej inštancie sa v prvom rade vysporiadal s otázkou aktívnej legitimácie. V danom
prípade ide o právo vyplývajúce zo zmluvy o spotrebiteľskom úvere poskytnutého bankou, ktoré bolo
postúpené tretej osobe. Z predloženej zmluvy o spotrebiteľskom úvere je zrejmé, že konečná splatnosťúveru mala nastať až poslednou splátkou splatnou dňa 10.04.2020, teda splatnou v celom rozsahu
mohla byť v čase postúpenia pohľadávky iba z dôvodu vyhlásenia predčasnej splatnosti úveru. Súd
prvej inštancie skúmal podmienky na vyhlásenie predčasnej splatnosti spotrebiteľskej zmluvy podľa

§ 53 ods. 9 OZ. Skúmal, či právny predchodca dodržal lehotu ustanovenú zákonom, ktorá sa musí
spotrebiteľovi - dlžníkovi poskytnúť na plnenie omeškaných splátok, t. j. 15 dní. Výzva zo dňa 02.09.2014
(ktorá bola zasielaná pred zosplatnením úveru) bola odosielaná na adresu žalovanej dňa 03.09.2014.
Právny predchodca žalobcu, ani žalobca nepredložili doklad o výslovnom doručení tejto výzvy, preto
súd vychádzal z bežnej lehoty, počas ktorej sa doporučená zásielka dostane do dispozičnej sféry

adresáta, t. j. 2 dni. Za tejto situácie sa výzva na zaplatenie dovtedy dlžných splátok dostala do
dispozičnej sféry žalovanej najskôr dňa 05.09.2014. Právny predchodca výzvou zo dňa 19.09.2014
oznámil žalovanej, že úver sa stal predčasne splatným dňa 19.09.2014. Z uvedených dátumov je zrejmé,
že medzi výzvou pred zosplatnením úveru a zosplatnením úveru, neubehla zákonom vyžadovaná
lehota 15 dní. Na základe uvedeného dospel k záveru, že ak právny predchodca žalobcu pristúpil k
zosplatneniu úveru v lehote kratšej, ako vyžaduje zákon, súd takéto zosplatnenie považuje za vykonané

v rozpore so zákonom a takýto právny úkon za neplatný. Ak úver nebol platne zosplatnený, následné
postúpenie pohľadávky z celého úveru je v rozpore s § 17 ods. 1 ZoSÚ. Na dôvažok uviedol, že
žalobca, ani jeho právny predchodca, nepredložili súdu prvej inštancie žiaden doklad o tom, že by vyzvali
žalovaného na úhradu dlhu pred postúpením pohľadávky v zmysle § 92 ods. 8 ZoB. Písomná výzva
by mala byť doručovaná v primeranom čase pred postúpením pohľadávky, keďže ide o určitú ochranu

dlžníka pred postúpením pohľadávky banky inému subjektu, ktorým vo väčšine prípadov nie je banka.
Výzvy doručované v súvislosti so zosplatnením úveru, teda výzvy doručované takmer 3 roky pred
postúpenímpohľadávky,nemožnopovažovaťzavýzvydoručovanévprimeranomčasepredpostúpením
pohľadávky. Ani splnenie jednej z podmienok podľa § 92 ods. 8 ZoB teda súd prvej inštancie nemal
preukázané. Keďže v konaní nebolo preukázané, že žalobca platne nadobudol pohľadávku uplatnenú

v tomto konaní od jeho právneho predchodcu, súd prvej inštancie žalobu zamietol z dôvodu nedostatku
aktívnej vecnej legitimácie žalobcu.

4. O nároku na náhradu trov konania súd prvej inštancie rozhodol v súlade s § 262 ods. 1 CSP v spojení
s § 255 ods. 1 CSP tak, že žalovaná bola v konaní v celom rozsahu úspešná, teda má nárok na plnú

náhradu trov konania. O výške trov bude rozhodnuté po právoplatnosti tohto rozsudku samostatným
uznesením.

5. Proti tomuto rozsudku v zákonnej lehote podal odvolanie žalobca. Svoje odvolanie odôvodnil podľa
ust. § 365 ods. 1 písm. a), b), d), e), f), g) a h) CSP. Považoval výklad súdu prvej inštancie vo vzťahu

k posúdeniu uplynutia zákonnej lehoty v zmysle § 53 ods. 9 OZ za svojvoľný a príliš formalistický. Odo
dňa upozornenia žalovanej na uplatnenie postupu podľa § 53 ods. 9 OZ, do dňa vyhlásenia predčasnej
splatnosti úveru uplynulo 17 dní, čo je jednoznačne viac ako zákonom stanovená 15-dňová lehota. Mal
za to, že zákon expressis verbis neustanovuje, aby sa výzva s upozornením na možnosť vyhlásenia
predčasnej splatnosti úveru dostala do dispozičnej sféry dlžníka a až odvtedy začala plynúť veriteľovi

15-dňová zákonná lehota. Prílišný formalizmus je aj v rozpore s akoukoľvek logikou, nakoľko dlžník
už bol v tom čase v omeškaní s mesačnou platbou 3 a viac mesiacov. Opätovne dal do pozornosti
skutočnosť, že výzva na splatenie úveru s príslušenstvom zo dňa 19.09.2014 bola zároveň písomnou
výzvou banky, a to v zmysle § 92 ods. 8 ZoB. Žalovaný bol v omeškaní nepretržite od 10.05.2014 a
to až do vyhlásenia predčasnej splatnosti úveru. Z uvedených skutočností jednoznačne vyplýva, že

žalovaný bol odo dňa postúpenia uvedenej pohľadávky, t. j. dňa 13.06.2017 jednoznačne viac ako 90
dní v omeškaní s plnením jeho peňažného záväzku. Z vyššie uvedených skutočností vyplýva, že si splnil
svoju povinnosť v zmysle § 53 ods. 9 OZ, ako aj v zmysle § 92 ods. 8 ZoB a došlo k platnému postúpeniu
pohľadávky na žalobcu. Ďalej namietal nepreskúmateľnosť rozhodnutia súdu prvej inštancie, keď súd
nedostatočným odôvodnením súdneho rozhodnutia porušil práva žalobcu vychádzajúce z čl. 46 ods. 1

Ústavy SR. Zdôraznil, že na ustanovenia § 52 ods. 2 OZ, sa vzťahuje zákaz retroaktivity, a teda nie je
možné toto ustanovenie aplikovať na vzťahy, ktoré vznikli pred 01.04.2015, v opačnom prípade by došlo
k porušeniu základných princípov právneho poriadku. Navrhol, aby odvolací súd zrušil rozsudok súdu
prvej inštancie a vec vrátil na ďalšie konanie a nové rozhodnutie, alternatívne žalobe vyhovel.

6. K odvolaniu žalovaného sa vyjadrila žalobkyňa. V celom rozsahu sa stotožnila s odôvodnením súdu
prvej inštancie. Súd prvej inštancie správne zistil skutkový stav, na zistený skutkový stav správne
aplikoval právne predpisy a správne vo veci rozhodol. Navrhla potvrdiť rozsudok súdu prvej inštancie
ako vecne správny a priznať jej nárok na náhradu trov odvolacieho konania.7. Krajský súd v Prešove ako súd odvolací (§ 34 CSP) po zistení, že odvolanie bolo podané v zákonom
stanovenej lehote (§ 362 ods. 1 CSP), oprávnenou osobou (§ 359 CSP) proti rozhodnutiu, proti ktorému

je odvolanie prípustné (§ 355 CSP), preskúmal rozhodnutie v napadnutej časti, ako aj konanie mu
predchádzajúce v zmysle zásad vyplývajúcich z ust. § 379 a nasl. CSP, bez nariadenia pojednávania (§
385 CSP a contrario) s tým, že miesto a čas vyhlásenia rozsudku oznámil na úradnej tabuli aj webovej
stránke Krajského súdu v Prešove a dospel k záveru, že odvolanie žalobcu nie je dôvodné.

8. Odvolací súd má za to, že v predmetnej veci sa v dostatočnom rozsahu zistil skutkový stav a zo
zistených skutočností bol vyvodený správny právny záver. Keďže ani v priebehu odvolacieho konania sa
na týchto skutkových a právnych zisteniach nič nezmenilo, odvolací súd si osvojil náležité a presvedčivé
odôvodnenie rozhodnutia súdu prvej inštancie, na ktoré v plnom rozsahu odkazuje a vo vzťahu k
odvolacím námietkam uvádza.

9. Čo sa týka námietky žalobcu, že súd prvej inštancie svoje rozhodnutie riadne a v úplnosti neodôvodnil,
je potrebné uviesť, že požiadavka na riadne, úplné odôvodnenie rozhodnutia predstavuje zásadu
spravodlivého procesu, vyplýva to aj z judikatúry Európskeho súdu pre ľudské práva. Judikatúra tohto
súdu však nevyžaduje, aby na každý argument strany aj taký, ktorý nie je pre rozhodnutie významný,
bola daná v odôvodnení rozhodnutia odpoveď. Špecifická odpoveď sa vyžaduje na taký argument, ktorý

je pre rozhodnutie rozhodujúcim (Ruiz Torija c./ Španielsko z 09.12.1994, séria A, č. 303-A; Hiro Balani
c./ Španielsko z 09.12.1994, séria A, č. 303-B).

10. V tejto súvislosti je právne významné ustanovenie § 220 ods. 2 CSP, podľa ktorého v odôvodnení
rozsudku súd uvedie, čoho sa žalobca domáhal, aké skutočnosti tvrdil, aké dôkazy označil a aké

prostriedky procesného útoku použil, ako sa vo veci vyjadril žalovaný a aké prostriedky procesnej obrany
použil. Súd jasne a výstižne vysvetlí, ako posúdil podstatné skutkové tvrdenia a právne argumenty
strán, ktoré skutočnosti považuje za preukázané a ktoré nie, ktoré dôkazy vykonal, z ktorých dôkazov
vychádzal a ako ich vyhodnotil, prečo nevykonal ďalšie navrhnuté dôkazy a ako vec právne posúdil,
prípadne odkáže na ustálenú rozhodovaciu prax. Súd dbá, aby odôvodnenie rozsudku bolo presvedčivé.

11. Odvolací súd považuje rozsudok súdu prvej inštancie za vecne správny a preskúmateľný. Súd prvej
inštancie vysvetlil, z akých dôvodov žalobu zamietol, odôvodnenie jeho rozhodnutia zodpovedá kritériám
odôvodnenia, ktoré sú upravené v § 220 ods. 2 CSP. Nie je možné konštatovať, že by rozhodovacím
procesom došlo k odňatiu možnosti žalovaného konať pred súdom a k porušeniu práva na spravodlivý

súdny proces. Za odňatie možnosti konať pred súdom a za porušenie práva na spravodlivý súdny
proces nie je možné považovať to, ak súd prvej inštancie neodôvodní svoje rozhodnutie podľa predstáv
odvolateľa.

12. Odvolateľ taktiež namietal, že na daný zmluvný vzťah bolo potrebné aplikovať ustanovenia

Obchodného zákonníka, nakoľko zmluva o úvere bola uzatvorená ešte pred 01.04.2015, kedy
zákonodarca až s účinnosťou 01.04.2015 určil výnimku, že spotrebiteľské úverové vzťahy sa spravujú
ustanoveniami Občianskeho zákonníka.

13. Novela Občianskeho zákonníka účinná od 01.04.2015 doplnila ustanovenie § 52 odsek 2 o tretiu

vetu, podľa ktorej na všetky právne vzťahy, ktorých účastníkom je spotrebiteľ, sa vždy prednostne
použijú ustanovenia Občianskeho zákonníka, aj keď by sa inak mali použiť normy obchodného práva.
Právny predpis, ktorého súčasťou je toto ustanovenie, nemá prechodné ustanovenia, čo znamená, že
sa vzťahuje aj na právne vzťahy založené pred účinnosťou tohto právneho predpisu.

14. Základnou črtou spotrebiteľských zmlúv je to, že sú pre spotrebiteľa vopred pripravené a nie
je vytvorený priestor na dojednávanie obsahu zmluvy alebo jej zmeny. Zmluva o úvere zo dňa
08.04.2014 uzatvorená medzi žalobcom a žalovanou túto charakteristiku spĺňa. Žalobca má v predmete
svojej činnosti poskytovanie úverov a v priebehu konania nebolo žalobcom preukázané, aby úver
poskytol žalovanému za účelom výkonu obchodnej činnosti alebo inej podnikateľskej činnosti žalovanej.

S prihliadnutím na možný výskyt zastierania skutočného účelu uzatvorenia zmluvy má v prípade
pochybností dôkazné bremeno na preukázanie nespotrebiteľského charakteru zmluvy dodávateľ.
Existujúce pochybnosti treba odstrániť spôsobom známym pre dôkazné konanie, čo znamená, ženespotrebiteľský charakter musí byť preukázaný bezpečne spôsobom nevzbudzujúcim odôvodnené
pochybnosti.

15. Odvolací súd nijako nepopiera aplikáciu ustanovení Obchodného zákonníka na úverové vzťahy
vzniknuté pred 01.04.2015. Predmetná vec sa však týka záväzkovo - právneho vzťahu založeného
spotrebiteľskou zmluvou, ktorá je regulovaná osobitnou právnou úpravou obsiahnutou v Občianskom
zákonníku(§52anasl.).Ideovzťahmedziobchodníkomaspotrebiteľom,ktorýprijímaúvernaspotrebu.
Ide teda o typický občianskoprávny vzťah a niet dôvodu nechrániť dobromyseľnosť spotrebiteľa -

žalovaného vychádzajúcu z dôvery v objektívne občianske právo. Odvolací súd má za to, že súd prvej
inštancie správne ustálil, že medzi žalobcom a žalovanou ide o spotrebiteľský vzťah.

16. Súd prvej inštancie žalobu na zaplatenie žalovanej sumy zamietol z dôvodu, že dospel k záveru o
nedostatku vecnej aktívnej legitimácie žalobcu v dôsledku nesplnenia zákonných podmienok pre platné
postúpenie pohľadávky voči žalovanej na žalobcu.

17. Z obsahu spisu vyplýva, že predmetný spotrebiteľský úver vo výške 4.100 eur poskytol žalovanej
právny predchodca žalobcu (D. na základe zmluvy o úvere konsolidácia č. XXXXXXXXXX zo dňa
XX.XX.XXXX(čl.X-X spisu).D.ztohtoúveruD.bankaa.s.postúpilanažalobcuzmluvouopostúpeníD.
18. Preskúmavanie vecnej legitimácie, či už aktívnej (existencia tvrdeného práva na strane žalobcu),

alebo pasívnej (existencia tvrdenej povinnosti na strane žalovaného) je imanentnou súčasťou súdneho
konania (porov. rozsudok Najvyššieho súdu Slovenskej republiky z 29. 6. 2010, sp. zn. 2Cdo 205/2009).
V opačnom prípade by išlo o zjavný exces v postupe konajúceho súdu, ktorý pri opomenutí vyriešiť
kardinálnu otázku, akou je otázka existencie vecnej legitimácie, k zodpovedaniu ktorej je konajúci súd
ex offo viazaný, by bolo protirečenie obsahu základného práva na súdnu ochranu garantovaného čl. 46

ods. 1 ústavy, ako aj obsahu práva na spravodlivé súdne konanie garantovaného čl. 6 ods. 1 dohovoru.-
(nález Ústavného súdu SR zo 16. decembra 2014, sp. zn. III. ÚS 266/2014).

19. Podľa ustanovenia § 92 ods. 8 zákona č. 483/2001 Z. z. o bankách v znení účinnom v čase
uzavretia zmluvy o postúpení pohľadávky (ďalej aj ako ZoB), ku ktorému v tejto veci došlo zmluvou

zo dňa 13.06.2017, ak je napriek písomnej výzve banky alebo pobočky zahraničnej banky jej klient
nepretržite dlhšie ako 90 kalendárnych dní v omeškaní so splnením čo len časti svojho peňažného
záväzku voči banke alebo pobočke zahraničnej banky, môže banka alebo pobočka zahraničnej banky
svoju pohľadávku zodpovedajúcu tomuto peňažnému záväzku postúpiť písomnou zmluvou inej osobe,
a to aj osobe, ktorá nie je bankou (ďalej len "postupník"), aj bez súhlasu klienta; týmto nie sú dotknuté

pravidlá pre postupovanie pohľadávok zo zmlúv o spotrebiteľskom úvere podľa osobitného predpisu
(Pozn.: „Ide o ustanovenie § 17 ods. 1,2 ZoSÚ a ustanovenie § 525 ods. 2 OZ v znení neskorších
predpisov“), ani pravidlá pre postupovanie pohľadávok zo zmlúv o úveroch na bývanie podľa osobitného
predpisu. Toto právo banka alebo pobočka zahraničnej banky nemôže uplatniť, ak klient ešte pred
postúpením pohľadávky uhradil banke alebo pobočke zahraničnej banky omeškaný peňažný záväzok v

celom rozsahu vrátane jeho príslušenstva; to neplatí, ak súčet všetkých omeškaní klienta so splnením
čo len časti toho istého peňažného záväzku voči banke alebo pobočke zahraničnej banky presiahol
jeden rok. Pri postúpení pohľadávky je banka alebo pobočka zahraničnej banky povinná odovzdať
postupníkovi aj dokumentáciu o záväzkovom vzťahu, na ktorého základe vznikla postúpená pohľadávka;
banka alebo pobočka zahraničnej banky môže postupníkovi poskytnúť informáciu o jednotlivých iných

záväzkových vzťahoch medzi bankou alebo pobočkou zahraničnej banky a klientom len za podmienok
a v rozsahu ustanovených týmto zákonom.“

20. Podľa § 17 ods. 1 písm. a) a b) ZoSÚ v znení účinnom v čase uzavretia zmluvy o postúpení
pohľadávky práva vyplývajúce zo zmluvy o spotrebiteľskom úvere neprechádzajú a veriteľ ich nemôže

previesť na tretiu osobu; to neplatí, ak prechádza alebo sa postupuje pohľadávka so všetkými právami s
ňou spojenými a : a) ide o prechod alebo postúpenie z veriteľa oprávneného poskytovať spotrebiteľský
úver podľa tohto zákona alebo osobitného predpisu na veriteľa podľa § 20 ods. 1 písm. a/, a b)
prechádzaalebopostupujesapohľadávkapokonečnomtermínesplatnostispotrebiteľskéhoúverualebo
pohľadávka, ktorá sa stala splatnou pred termínom konečnej splatnosti spotrebiteľského úveru.

21.Pripostúpenípohľadávkyzostranyveriteľa,ktorýmjebanka,jepotrebnédodržaťzákonnýpostup.Ak
nastala splatnosť spotrebiteľom neuhradenej splátky, odo dňa jej splatnosti musí prejsť doba 3 mesiacov
omeškania s platením dlhu zo strany spotrebiteľa. Pred samotným postúpením pohľadávky musí bankapreukázateľne vyzvať dlžníka na zaplatenie (§ 92 ods. 8 prvá veta Zákona o bankách) a dodržať aj
špeciálneustanovenie§53ods.9OZ,t.j.upozorniťdlžníka,ktorýjespotrebiteľom,nato,žepo15dňoch
si uplatní právo na vyhlásenie mimoriadnej splatnosti celej svojej pohľadávky (tzv. „zosplatnenie“ celého

dlhu), ak dovtedy ešte nenastala konečná splatnosť dlhu, a to v súlade s dohodou oboch zmluvných
strán a v súlade s ustanovením § 53 ods. 9 a § 565 OZ. Až potom môže celú tzv. zosplatnenú pohľadávku
postúpiť inému subjektu.

22. S ohľadom na ustanovenie § 17 ZoSÚ môže banka postúpiť len takú pohľadávku zo zmluvy

o spotrebiteľskom úvere, ak sa postupuje pohľadávka so všetkými právami s ňou spojenými, ak ide
o pohľadávku po konečnom termíne splatnosti spotrebiteľského úveru alebo pohľadávku, ktorá sa
stala splatnou pred termínom konečnej splatnosti spotrebiteľského úveru v dôsledku jednostranného
právneho úkonu vyhlásenia mimoriadnej splatnosti dlhu pre nesplnenie niektorej splátky, ak to bolo
dohodnuté (§ 565 OZ). Je zrejmé, že banka pri spotrebiteľskom úvere nemôže postúpiť len časť
nesplateného dlhu (napríklad 1 splatnú splátku), ale pred postúpením buď musí vyčkať konečný

termín splatnosti dlhu (s rizikom vystavenia sa možnému premlčaniu jednotlivých splátok) alebo urobiť
jednostranný právny úkon vyhlásenia mimoriadnej splatnosti dlhu pre nesplnenie niektorej splátky za
vyššie uvedených podmienok.

23. V ustanovení § 53 ods. 9 OZ boli spresnené podmienky splácania záväzkov zo spotrebiteľských

zmlúv v splátkach. Ako je uvedené vyššie, podľa tejto úpravy dodávateľ môže uplatniť právo vyplývajúce
z § 565, t.j. žiadať o zaplatenie celej pohľadávky pre nesplnenie niektorej splátky (ak to bolo dohodnuté
alebo v rozhodnutí určené) najskôr po uplynutí troch mesiacov od omeškania so zaplatením splátky.
Toto právo však môže uplatniť iba za podmienky, že naň upozornil spotrebiteľa v lehote nie kratšej ako
15 dní. Z tejto úpravy jednoznačne nevyplýva, od akej udalosti treba túto lehotu počítať, ale z celého

kontextu ustanovenia možno vyvodiť, že musí uplynúť najmenej 15 dní odo dňa, keď dodávateľ upozornil
spotrebiteľa, že uplatňuje právo na zaplatenie celej pohľadávky, do dňa, keď má dôjsť k splatnosti celej
pohľadávky, resp. do dňa, keď ju má spotrebiteľ uhradiť. Táto 15-dňová lehota môže teda najskôr začať
plynúť po uplynutí troch mesiacov od omeškania so zaplatením jednej zo splátok, t. j. nasledujúci deň
po dni, ktorý bol dohodnutý ako deň splatnosti splátky.

24. Ak zákonodarca ustanovil povinnosť upozorniť spotrebiteľa, je dôležité, aby túto povinnosť dodávateľ
splnil vzhľadom na zákonnú lehotu jednak uplynutia 3 mesiacov od omeškania so zaplatením splátky,
a jednak na zákonnú lehotu 15 dní pred vykonaním svojho práva. Upozornením má zákonodarca na
mysli adresovanú písomnosť, ktorá sa musí nevyhnutne dostať do sféry dispozície spotrebiteľa, a z

ktorej obsahu musí byť zrejmé nielen splnenie zákonných podmienok uplatnenia režimu odseku 9, ale
aj výslovné upozornenie spotrebiteľa na vykonanie práva dodávateľa podľa § 565 OZ a v súlade s
odsekom 9 § 53 OZ. Netreba pritom zabúdať na skutočnosť, že zákonom požadovaný úkon dodávateľa
po splnení kumulatívnych podmienok predstavuje hmotnoprávny jednostranný adresovaný právny úkon,
ktorý musí predovšetkým spĺňať zákonné znaky, náležitosti a podmienky bezvadnosti právneho úkonu.

Úkon dodávateľa musí spĺňať podmienky jasnosti, určitosti a zrozumiteľnosti právneho úkonu a jeho
forma musí korešpondovať s formou právneho úkonu, ktorým sa zakladal spotrebiteľský záväzok.

25. V zmysle vyššie uvedeného správne súd prvej inštancie skúmal splnenie zákonných podmienok
na vyhlásenie predčasnej splatnosti spotrebiteľskej zmluvy podľa § 53 ods. 9 OZ . Za tým účelom súd

prvej inštancie dňa 28.11.2017 (č. l. 135 spisu) vyzval žalobcu na vyjadrenie sa k splneniu podmienok
na zosplatnenie úveru v zmysle § 53 ods. 9 OZ a doloženie dokladov preukazujúcich jeho vyjadrenie.
Žalobca vo svojom vyjadrení zo dňa 10.01.2018 (č. l. 140 spisu) zaslal dokumenty - ,,Upozornenie -
Výzva na splatenie dlžnej časti úveru zo dňa 03.09.2014 spolu s podacím hárkom zo dňa 03.09.2014. Z
predmetnej výzvy vyplýva, že právny predchodca žalobcu v nej upozornil žalovanú v zmysle § 53 ods.

9 OZ , že ku dňu 02.09.2014 je pohľadávka banky vyplývajúca zo zmluvy o úvere č. XXXXXXXXXX
zo dňa XX.XX.XXXX viac ako 3 mesiace po lehote splatnosti vo výške 434,51 eura. Z podacieho hárku
vyplýva, že zásielka s upozornením bola podaná na pošte dňa 03.09.2014. Ako už uviedol odvolací
súd vyššie, pre uplatnenie práva podľa § 565 OZ vyplývajúcej z ustanovenia § 53 ods. 9 OZ pre jej
splnenie bolo nevyhnutné, aby sa toto upozornenie dostalo do dispozičnej sféry dlžníka. Nestačilo teda

len upozornenie vyhotoviť, ale ho aj odoslať a doručiť dlžníkovi. Ako správne uviedol súd prvej inštancie,
právny predchodca žalobcu, ani súčasný žalobca nepredložili doklad o tom, že sa toto upozornenie
dostalo do dispozičnej sféry dlžníka. Súd prvej inštancie vychádzal z bežnej lehoty, počas ktorej sa
doporučená zásielka dostane do dispozičnej sféry adresáta, t. j. 2 dni. Odvolací súd dodáva, že v zmyslebodu 4.3.6 všeobecných obchodných podmienok D. účinných od 01.02.2014 sa pri doručovaní poštovou
zásielkou na adresu SR sa informácie a dokumenty považujú za doručené v tretí deň po ich odoslaní,
ak nie je preukázaný skorší termín doručenia, a to aj vtedy ak sa adresát o tejto skutočnosti nedozvie.

26. Za tejto situácie by sa upozornenie na zaplatenie dovtedy dlžných splátok dostalo do dispozičnej
sféry žalovanej dokonca najskôr dňa 06.09.2014. Zákonná 15 dňová lehota odo dňa, keď dodávateľ
upozornil spotrebiteľa, že uplatňuje právo na zaplatenie celej pohľadávky, do dňa, keď má dôjsť
k splatnosti celej pohľadávky ubehla dňa 21.09.2014. Za situácie, ak právny predchodca žalobcu

predčasne zosplatnil úver dňa 19.09.2014, súd prvej inštancie správne dospel k záveru, že
medzi upozornením pred zosplatnením úveru a samotným zosplatnením úveru, neubehla zákonom
vyžadovaná lehota 15 dní.

27. V dôsledku toho, že zákonné ustanovenia § 17 ods. 1 ZoSÚ pred postúpením pohľadávky banky
terajšiemu žalobcovi neboli dodržané, právny úkon postúpenia je absolútne neplatný pre rozpor so

zákonom. Žalobca, ktorý svoje právo opieral o zmluvu o postúpení pohľadávky, v tejto veci nebol aktívne
legitimovaný, a práve z toho dôvodu správne súd prvej inštancie žalobu zamietol.

28. Judikatúra súdov vrátane európskeho súdu nevyžaduje, aby na každý argument strany (účastníka)
bola daná odpoveď v odôvodnení rozhodnutia (do porov. napr. uznesenie Ústavného súdu SR z

23.6.2004 sp. zn. III. ÚS 209/04). Odvolací súd so zreteľom na uvádzané skutočnosti má za to, že
rozsudok súdu prvej inštancie zodpovedá kritériám určeným v ust. § 220 ods. 2 CSP. Z rovnakých
dôvodov nepovažoval za potrebné zaoberať sa ostatnými odvolacími námietkami žalobcu, ktoré nemohli
spôsobiť zmenu právneho posúdenia veci.

29. Vychádzajúc z uvedeného odvolací súd postupom vyplývajúcim z ustanovenia § 387 ods. 1 a 2
CSP rozsudok v napadnutom výroku II., vrátane súvisiaceho výroku III. o trovách konania ako vecne
správny potvrdil.

30. O trovách odvolacieho konania bolo rozhodnuté podľa § 396 ods. 1 CSP v spojení s § 255 CSP a §

262 ods. 1 CSP. V odvolacom konaní úspešnej žalovanej, ktorá podala vyjadrenie k odvolaniu odvolací
súd priznal nárok na náhradu trov odvolacieho konania v rozsahu 100 % voči žalobcovi, pričom o výške
náhrady trov odvolacieho konania rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým
sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník.

31. Rozhodnutie prijal senát odvolacieho súdu v pomere hlasov 3:0.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku odvolanie nie je prípustné.

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP) v lehote

dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý
rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia
opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy ( § 427 ods. 1 CSP).

Dovolateľ musí byť s výnimkou prípadov podľa § 429 ods.2 v dovolacom konaní zastúpený advokátom.

Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP).

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).