Uznesenie ,
Zrušené Judgement was issued on Tuesday, April 9, 2019

Súd: Krajský súd Prešov
Spisová značka: 17Co/25/2019

Identifikačné číslo súdneho spisu: 8118205755
Dátum vydania rozhodnutia: 09. 04. 2019

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Jana Burešová
ECLI: ECLI:SK:KSPO:2019:8118205755.1

Uznesenie

Krajský súd v Prešove v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Jany Burešovej a sudcov JUDr.
Moniky Juskovej a JUDr. Gabriely Klenkovej, PhD. v spore žalobkyne: M. Z., H.. X.X.XXXX, C. E. X,
XXX XX S., právne zastúpená JUDr. Igorom Šafrankom, advokátom, so sídlom Sov. hrdinov 163/66, 089
01 Svidník, proti žalovanému: PROFI CREDIT Slovakia, s.r.o., so sídlom Pribinova 25, Bratislava, IČO:
35792752, právne zastúpený Advokátska kancelária JUDr. Andrea Cviková s.r.o., so sídlom Kubániho

16, Bratislava, o primerané finančné zadosťučinenie vo výške 2.106,62 eur, o odvolaní žalovaného proti
rozsudku Okresného súdu Prešov č.k. 16Csp/95/2018-34 zo dňa 27.11.2018 takto

r o z h o d o l :

Zrušuje rozsudok prvoinštančného súdu vo vyhovujúcom výroku a vo výroku o trovách konania a v
rozsahu zrušenia vracia vec na ďalšie konanie a nové rozhodnutie.

o d ô v o d n e n i e :

1. Napadnutým rozsudkom Okresný súd Prešov (ďalej len „súd prvej inštancie“) rozhodol:

„I. Žalovaný je povinný zaplatiť žalobcovi sumu 1.000 eur v lehote 3 dní od právoplatnosti tohto rozsudku.
II. V prevyšujúcej časti žalobu zamieta.
III. Žalobca má voči žalovanému nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100%, o výške ktorých bude
rozhodnuté samostatným uznesením po právoplatnosti tohto rozsudku.“
Rozhodnutie právne odôvodnil podľa § 3 ods. 3 a 5 zákona č. 250/2007 Z.z. o ochrane spotrebiteľa, §
52 ods. 1 až 4, § 53 ods. 1 a ž 3, § 53 ods. 5, § 107 ods. 1 a 2 Občianskeho zákonníka.

V odôvodnení uviedol, že rozsudkom Okresného súdu Prešov č.k. 24 Csp 44/2016-35 zo dňa 4.4.2017
v právnej veci žalobkyne Dariny Mihálikovej, nar. 6.2.1957 proti žalovanému PROFI CREDIT Slovakia,
s.r.o. súd uložil žalovanému povinnosť zaplatiť žalobkyni 2.106,62 eur s prísl. titulom bezdôvodného
obohatenia, pričom zároveň priznal žalobkyni oproti žalovanému nárok na náhradu trov konania v
rozsahu 100 %. Tento rozsudok nadobudol právoplatnosť 9.3.2018.Rozsudkom Krajského súdu v
Prešove č. k. 19 Co 147/2017-64 zo dňa 15.2.2018 bol vyššie uvedený rozsudok súdu prvej inštancie

potvrdený a žalobkyni priznaný voči žalovanému nárok na náhradu trov odvolacieho konania v plnom
rozsahu.
Je nepochybné, že úverová zmluva pôvodne uzavretá medzi účastníkmi konania 30.10.2007 je
spotrebiteľskou zmluvou s poukazom na § 52 a násl. Občianskeho zákonníka (ďalej len „OZ“).
Žalovaný zneužil svoje postavenie tým, že do zmluvy nezahrnul všetky náležitosti v zmysle zákona
o spotrebiteľských úveroch, čo spôsobilo, že bol právoplatne zaviazaný vydaním bezdôvodného

obohatenia, čoho sa však v skoršom konaní musela domáhať žalobkyňa žalobou.
Pokiaľ ide o výšku finančného zadosťučinenia, súd považoval za primeranú výšku finančného
zadosťučinenia sumu 1.000 eur, a to s ohľadom na intenzitu zásahu žalovanej do práva žalobkyne
ako spotrebiteľa, ktorá síce nie je v rovnakej numericky vyjadrenej výške, avšak ako primerané
zadosťučinenie je dôvodná. Účelom priznania primeraného finančného zadosťučinenia pri porušení práv
nemá byť na jednej strane len odradenie dodávateľa od nekalých praktík, ale na druhej strane nemá byť

ani nástrojom obohatenia sa pre druhú stranu sporu, pričom žalovanej už bolo bezdôvodné obohateniev sume 2.106,62 eur vydané. Preto súd vyhovel žalobe v časti sumy 1.000 eur a v prevyšujúcej časti
žalobu zamietol.
Nárok žalobkyne nemôže byť premlčaný (i keď pôvodný spotrebiteľský vzťah vznikol ešte v roku

2007), pretože o bezdôvodnom obohatení bolo právoplatne v prospech žalobkyne rozhodnuté až dňom
9.3.2018, teda je nutné od tohto momentu počítať plynutie premlčacej lehoty, pričom žaloba bola
doručená súdu 24.5.2018, teda nie mimo rámec 3-ročnej premlčacej lehoty.
O trovách konania bolo rozhodnuté podľa 255 ods. 1, 2 CSP.

2. Proti rozsudku, s výnimkou zamietavého výroku podal v zákonom stanovenej lehote odvolanie
žalovaný. Namietal, že súdom uvádzané skutočnosti nie sú po právnej stránke subsumované pod žiadne
zákonné ustanovenie. Je nedostatkom v postupe súdu, ak po konštatovaní, v čom podľa jeho názoru
je právo žalobcu porušené automaticky konštatuje, že je daný predpoklad pre rozhodnutie podľa § 3
ods. 5 zákona č. 250/2007 Z.z. V rozhodovaní súdu chýba „medzičlánok“, a tým je určenie zákonného
ustanovenia, ktoré upravuje konkrétne právo spotrebiteľa a ktoré malo byť, podľa súdom uvádzaných

skutkových záverov, porušené. Až vtedy je možné zvažovať, či je naplnená hypotéza § 3 ods. 5.
Konajúci súd uvádza, že žalovaný mal zneužiť svoje postavenie a nezahrnúť všetky náležitosti podľa
zákona o spotrebiteľských úveroch do zmluvy. Tento záver nemá s rozsudkom sp. zn. 24Csp/44/2016
nič spoločné, nakoľko ten nebol vydaný a teda v ňom rozhodnuté preto, že žalovaný nezahrnul do
zmluvy všetky náležitosti podľa zákona o spotrebiteľských úveroch. Súdom uvádzaný záver nemá

oporu vo vykonanom dokazovaní a teda ak na jeho základe súd dovodzuje danosť žalovaného nároku,
pokiaľ ide o jeho základ, ide o skutkovo i právne nesprávny záver. Žalovaný napáda rozsudok aj pre
nepreskúmateľnosť výšky priznaného nároku. Z uvedených dôvodov navrhol, aby odvolací súd zmenil
rozsudok a žalobu v časti, v ktorej jej bolo vyhovené, zamietol a súčasne aby žalovanému priznal voči
žalobcovi nárok na náhradu trov právneho zastúpenia v konaní pred súdom prvej inštancie. Žalovaný si

tiež uplatnil nárok na náhradu trov odvolacieho konania v celom rozsahu.

3. Žalobkyňa sa k odvolaniu žalovaného písomne nevyjadrila.

4. Krajský súd v Prešove ako odvolací súd príslušný na rozhodnutie o odvolaní v zmysle § 34 zákona

č. 160/2015 Z.z. Civilného sporového poriadku (ďalej len CSP) preskúmal rozhodnutie v napadnutom
rozsahu spolu s konaním, ktoré mu predchádzalo v súlade s § 379 a § 380 CSP v spojení s § 470
ods. 1 a 2 CSP, bez nariadenia pojednávania, pričom dospel k záveru, že rozhodnutie je potrebné v
napadnutom rozsahu zrušiť a vec vrátiť súdu prvej inštancie na ďalšie konanie a nové rozhodnutie.

5. Právo na dostatočné odôvodnenie súdneho rozhodnutia je jednou zo súčastí základného práva na
spravodlivý proces zaručeného čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd,
ktorým je Slovenská republika viazaná. Toto právo je podľa judikatúry Ústavného súdu Slovenskej
republiky implikované aj v čl. 46 ods. 1 ústavy. Odôvodnenie rozhodnutia je tou časťou, v ktorej súd
vysvetľuje, akým spôsobom a z akých dôvodov dospel ku konkrétnemu rozhodnutiu. Zákon stanovuje

zákonné požiadavky na obsah odôvodnenia rozsudku (§ 220 ods. 2 CSP) tak, aby z neho bola
zrejmá jeho opodstatnenosť, zákonnosť, spravodlivosť. Dostatočné odôvodnenie je nevyhnutné aj z
pohľaduprávaneúspešnejstranynamietaťkonkrétneskutkovéaleboprávnezáverysúdupriuplatňovaní
opravných prostriedkov. Je nevyhnutné, aby text odôvodnenia nebol len popisný a formálny, ale aby
naopak obsahoval jasné a logické argumenty, ktoré sú konzistentné a navzájom si neodporujú.

Oboznámením sa s obsahom spisu, výsledkami vykonaného dokazovania, zisteným skutkovým stavom,
akoajodôvodnenímnapadnutéhorozhodnutiaauplatnenýmiodvolacíminámietkami,odvolacísúdzistil,
že napadnutý rozsudok nespĺňa náležitosti riadneho odôvodnenia napadnutého rozhodnutia v zmysle
§ 220 ods. 2 CSP.
Z obsahu odôvodnenia vo vzťahu k samotnej existencii nároku na primerané finančné zadosťučinenie

nevyplýva, porušenia akých konkrétnych práv žalobkyne resp. povinností žalovaného zakotvených
ktorými konkrétnymi normami zameranými na ochranu spotrebiteľa sa žalovaný dopustil. Súd prvej
inštancie iba stroho konštatoval, že žalovaný bol v konaní vedenom pod sp. zn. 24Csp/44/2016
zaviazaný na vydanie bezdôvodného obohatenia žalobkyni, do zmluvy nezahrnul všetky náležitosti
podľa zákona o spotrebiteľských úveroch. V odôvodnení rozhodnutia absentuje popis skutkového stavu

relevantnéhopreposúdenieexistencienárokunaprimeranéfinančnézadosťučinenievzmysle§3ods.5
zákona č. 250/2007 Z.z., ktorý bol zistený oboznámením sa s rozsudkom č.k. 24Csp/44/2016-35 zo dňa
04.04.2017 v spojení s rozsudkom Krajského súdu v Prešove č.k. 19Co/147/2017-64 zo dňa 15.02.2018.Z obsahu odôvodnenia priznanej výšky primeraného finančného zadosťučinenia nie je zrejmé, z akých
dôkazov a zistených skutkových okolností súd vychádzal pri posudzovaní rozsahu nároku žalobkyne,
akými právnym úvahami sa riadil. Súd bližšie nešpecifikoval intenzitu zásahu do práva žalobkyne, ktorú

pre určenie rozsahu jej nároku na primerané finančné zadosťučinenie považoval za rozhodnú.
Keďže rozsudok je vo vyhovujúcom výroku nepreskúmateľný, odvolací súd ho vrátane výroku o trovách
konania postupom podľa § 389 ods. 1 písm. b) zrušil a v rozsahu zrušenia vec vrátil súdu prvej inštancie
na ďalšie konanie a nové rozhodnutie (§ 391 ods. 1 CSP).
V ďalšom konaní bude úlohou súdu prvej inštancie opätovne sa zaoberať otázkou naplnenia

predpokladov pre priznanie primeraného finančného zadosťučinenia (porušenie práv žalobkyne -
spotrebiteľky, povinností žalovaného), výškou uplatneného primeraného finančného zadosťučinenia (v
rozsahu 1000 Eur, keďže v prevyšujúcej časti bola žaloba rozsudkom súdu prvej inštancie zamietnutá,
pričom daný výrok nebol odvolaním napadnutý a je právoplatný) a svoje rozhodnutie náležite odôvodniť
tak, aby zodpovedalo požiadavkám vyjadreným v ust. § 220 ods. 2 CSP. Z hľadiska výšky priznávaného
primeraného finančného zadosťučinenia musí odôvodnenie priznanej výšky byť presvedčivé, lebo výška

primeraného finančného zadosťučinenia podľa zákona č. 250/2007 Z.z. o ochrane spotrebiteľa spočíva
na voľnej úvahe súdu, ktorá nemôže byť svojvoľná. Pri stanovení výšky treba vychádzať zo závažnosti
porušenia práv, povinností, z okolností tak na strane žalobkyne ako aj žalovaného, okolností, za ktorých
došlo k porušeniu práv, povinností. Finančné obohatenie musí zostať na úrovni a vo funkcii účinného
a odradzujúceho prostriedku ochrany.

O nároku na náhradu trov odvolacieho konania bude rozhodnuté súdom prvej inštancie v rozhodnutí vo
veci samej (§ 396 ods. 3 v spojení s § 262 ods. 1, 2 CSP).

6. Toto rozhodnutie bolo prijaté senátom pomerom hlasov 3:0.

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu odvolanie nie je prípustné.

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP).

Podľa § 420 CSP, dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej

alebo ktorým sa konanie končí, ak
a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,
b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu,
c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný
zástupca alebo procesný opatrovník,

d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie,
e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo
f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces.

Podľa § 421 ods. 1 CSP, dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo
alebo zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia
právnej otázky,
a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu,
b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo

c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne.

Podľa § 421 ods. 2 CSP, dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd
rozhodol o odvolaní proti uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n).

Podľa § 423 CSP, dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné.

Podľa § 424 CSP, dovolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané.

Podľa § 427 ods. 1 CSP, dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia

odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydanéopravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej
opravy.

Podľa § 427 ods. 2 CSP, dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom
odvolacom alebo dovolacom súde.

Podľa § 428 CSP, v dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému
rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie

považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh).

Podľa § 429 ods. 1 CSP, dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a
iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom.

Podľa § 429 ods. 2 CSP, povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je

a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,
b) právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské právnické
vzdelanie druhého stupňa,
c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený
osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa

predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a
akichzamestnanecalebočlen,ktorýzanekonámávysokoškolsképrávnickévzdelaniedruhéhostupňa.