Uznesenie ,
Potvrdzujúce Judgement was issued on Thursday, January 11, 2017

Súd: Krajský súd Žilina
Spisová značka: 7CoE/35/2016

Identifikačné číslo súdneho spisu: 5616203959
Dátum vydania rozhodnutia: 11. 01. 2017

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Mgr. František Dulačka
ECLI: ECLI:SK:KSZA:2017:5616203959.1

Uznesenie

Krajský súd v Žiline, ako súd odvolací, v senáte zloženom z predsedu senátu Mgr. Františka Dulačku a
členov senátu Mgr. Kataríny Beniačovej a Mgr. Márie Kašíkovej, v exekučnej veci oprávneného: PROFI
CREDIT Slovakia, s.r.o., so sídlom v Bratislave, Pribinova 25, IČO: 35 792 752, právne zastúpený
spoločnosťou Advokátska kancelária JUDr. Andrea Cviková, s.r.o., so sídlom v Bratislave, Kubániho 16,
IČO: 47 233 516, proti povinnej: W. R., nar. XX.XX.XXXX, bytom C. Q., S. XXX/XX, o vymoženie 521,69

Eur s prísl., na odvolanie oprávneného proti uzneseniu Okresného súdu Liptovský Mikuláš z 22. júna
2016, č.k. 6Er/1069/2016-16, takto

r o z h o d o l :

Uznesenie okresného súdu p o t v r d z u j e.

o d ô v o d n e n i e :

1. Napadnutým uznesením súd prvej inštancie zamietol žiadosť súdneho exekútora JUDr. Ing. Jána
Gaspera, PhD., so sídlom exekútorského úradu v R. V., o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie

EX 240/16. V odôvodnení rozhodnutia uviedol, že preskúmal predmetnú žiadosť o udelenie poverenia
na vykonanie exekúcie, návrh na vykonanie exekúcie a exekučný titul v zmysle § 44 ods. 2 Exekučného
poriadku. Exekučný titul v predmetnom prípade predstavoval rozhodcovský rozsudok z 26.11.2015, č.
k. RK-PC-591/15-MK, vydaný rozhodcom JUDr. Michalom Krnáčom, so sídlom v Žiline, Framborská
3605, ktorým bola povinnému uložená povinnosť zaplatiť oprávnenému 521,69 Eur spolu so zmluvnou
pokutou vo výške 0,04 % denne a úrokom z omeškania vo výške 0,55 % ročne z jednotlivých

súm z omeškania.. Zistil, že oprávnený ako veriteľ a povinný ako dlžník uzavreli dňa 16.12.2013
zmluvu o revolvingovom úvere č. 8500037720, ktorú podľa povahy vzniknutého záväzkového vzťahu
medzi oprávneným a povinným v zmysle Občianskeho zákonníka posúdil ako zmluvu spotrebiteľskú.
Predmetom zmluvného dojednania bolo poskytnutie úveru vo výške 300 Eur, ktoré sa povinný zaviazal
splácať v 42 mesačných splátkach po 16,08 Eur, t.j. spolu 675,36 Eur. Odplata za poskytnutie
úveru v tomto prípade predstavovala 70,06 % z poskytnutej sumy úveru, čo súd považoval za

plnenie v rozpore s dobrými mravmi podľa § 45 ods. 2 v spojení s § 45 ods. 1 písm. b/, c/
zákona č. 244/2002 o rozhodcovskom konaní. Ďalej poukázal na rozhodcovskú zmluvu uzatvorenú
medzi oprávneným a odporcom v rovnaký deň ako bola dojednaná zmluva o revolvingovom úvere
(16.12.2013). Rozhodcovská zmluva vykazuje všetky znaky formulárovej zmluvy, pri ktorej druhá strana
(spotrebiteľ), podstatným spôsobom neovplyvňuje jej náležitosti, ale má možnosť buď jej znenie v celosti
prijať alebo odmietnuť, preto nemá za preukázané, že rozhodcovská zmluva bola so spotrebiteľom

individuálne dojednaná aj napriek tomu, že zmluva je uzatvorená samostatne. Rozhodcovský súd bol
vopred určený dodávateľom na predtlačenej formulárovej zmluve. Týmto zmluva obsahuje značnú
nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa. V predmetnom
zmluvnom vzťahu rozhodcovský súd neskúmal neprijateľné zmluvné podmienky, čím došlo k prehĺbeniu
už aj tak faktického nerovného stavu medzi dodávateľom a spotrebiteľom, najmä s ohľadom na
nezanedbateľné nebezpečenstvo, že spotrebiteľ o svojich právach nevie alebo má ťažkosti s ich

uplatnením. Okrem spomenutých dôvodov zamietol návrh súdneho exekútora na vykonanie exekúcie vzmysle § 57 ods. 1 písm. a/ Exekučného poriadku aj z dôvodu, že podkladom na vykonanie exekúcie
bol nulitný exekučný titul, nakoľko sa do času rozhodnutia nestal právoplatným ani vykonateľným.

2. Proti uzneseniu súdu prvej inštancie podal v zákonom stanovenej lehote odvolanie oprávnený.
Tvrdil, že exekučný súd sa neúplne zaoberal rozhodcovskou zmluvou, povahou rozhodcovskej zmluvy,
t.j. či ide o individuálne dojednanú zmluvu alebo nie, pričom v prípade individuálnych dojednaní je
posudzovanie neprijateľnosti zo zákona vylúčené. Zvýraznil, že v súdenej veci rozhodcovská zmluva
nebola nikdy podmienkou uzatvorenia zmluvy o revolvingovom úvere, čo vyplýva priamo z jej znenia.

Rovnako dlžník mohol odstúpiť od rozhodcovskej zmluvy do 14 dní od jej uzavretia aj bez uvedenia
dôvodu, navyše bez vplyvu na trvanie zmluvy o revolvingovom úvere. Rozhodcovská zmluva preto podľa
oprávneného spĺňa charakter individuálneho ustanovenia a nemôže byť neprijateľnou podmienkou.
Oprávnený poukázal aj na závery rozhodnutia Najvyššieho súdu SR v uznesení 3M Cdo14/2011 zo
dňa 22.11.2012, ktorý sa zaoberal otázkou jednostranného zrušenia rozhodcovskej zmluvy odmietnutím
rozhodcovskej doložky v rámci všeobecných podmienok, keď spotrebiteľ mal len dve možnosti - buď

ich odmietne (a nevznikne ani hlavný zmluvný vzťah), alebo s nimi súhlasí. V aktuálne súdenej veci
rozhodcovská zmluva nie je súčasťou všeobecných obchodných podmienok a povinný (spotrebiteľ) ju
mohol odmietnuť bez akýchkoľvek dôsledkov a uzatvoriť zmluvu o revolvingovom úvere. Oprávnený
mal za to, že spotrebiteľ je osobou, ktorá je v rozumnej miere dobre informovaná, vnímavá a obozretná
(v zmysle definície bodu 18 Preambuly smernice Európskeho parlamentu a Rady č. 2005/29). To

znamená, že ani európske právo nepribližuje chápanie spotrebiteľa na úroveň subjektu zbaveného
či obmedzeného v spôsobilosti na právne úkony, nespôsobilého a neschopného chápať význam a
dôsledky vlastného konania, poučenia daného tretím subjektom a podobne. Dodal, že spotrebiteľovi
ostáva možnosť riešiť spor v občianskom právnom konaní, rozhodcovská zmluva v súdenej veci nespĺňa
ani definície neprijateľnej podmienky podľa § 53 ods. 4 písm. r) Občianskeho zákonníka. Za platne

uzavretú považoval rozhodcovskú zmluvu v obdobnom prípade Krajský súd v Banskej Bystrici, a
to v rozhodnutí sp. zn. 43CoE/372/2014. Ďalej oprávnený citoval z rozhodnutia Krajského súdu v
Banskej Bystrici sp. zn. 1CoE/328/2013 zo dňa 10.12.2013. Vzhľadom k tomu uviedol, že rozhodcovská
zmluva nespĺňa ani všeobecnú definíciu neprijateľnej podmienky a ide o platné dojednanie. Možnosť
jednostranného odstúpenia od predmetnej rozhodcovskej zmluvy garantuje spotrebiteľovi jednostranne

zmeniť svoje rozhodnutie o uzavretí rozhodcovskej zmluvy. Žiadal odvolací súd, aby zrušil napadnuté
uznesenie v celom rozsahu a vec vrátil okresnému súdu na ďalšie konanie, alternatívne, aby odvolací
súd vydal súdnemu exekútorovi poverenie na vykonanie exekúcie. Ďalej namietal súdom prvej inštancie
tvrdený rozpor uzavretej úverovej zmluvy s dobrými mravmi týkajúci sa zmluvnej pokuty, úrokov z
omeškania a odplaty za poskytnutie úveru. Všetky tieto plnenia boli dojednané obojstranne a v súlade

so zákonom. Žiadal odvolací súd, aby napadnuté uznesenie zrušil a vec vrátil súdu prvej inštancie na
ďalšie konanie.

3. Povinný ani súdny exekútor sa k podanému odvolaniu nevyjadrili.

4. Podľa § 470 ods. 1 zákona č. 160/2015 Z.z. Civilný sporový poriadok (ďalej CSP) ak nie je ustanovené
inak, platí tento zákon aj na konania začaté predo dňom nadobudnutia jeho účinnosti.

5. Podľa § 470 ods. 2 prvá veta CSP právne účinky úkonov, ktoré v konaní nastali predo dňom
nadobudnutia účinnosti tohto zákona, zostávajú zachované.

6. Krajský súd v Žiline, ako súd odvolací (§ 34 CSP) po zistení, že sa jedná o konanie začaté pred
nadobudnutím účinnosti CSP (t.j. 01.07.2016), v súvislosti s § 470 ods. 1 CSP vo veci ďalej konal
a rozhodoval podľa CSP, pričom právne účinky všetkých úkonov vykonaných pred účinnosťou tohto
zákona zostávajú zachované. Ďalej po zistení, že odvolanie podala včas strana sporu (§ 60 CSP) proti

rozhodnutiu, proti ktorému bol opravný prostriedok v čase jeho podania prípustný (§ 204 ods. 1 O.s.p.),
bez nariadenia odvolacieho pojednávania (§ 378 ods. 1 CSP v spojení s § 177 ods. 2 písm. c/ CSP)
preskúmal uznesenie okresného súdu v rozsahu danom § 379 CSP a § 380 CSP, ktoré podľa § 387 ods.
1 CSP v spojení s § 234 ods. 2 CSP ako vecne správne potvrdil.

7. Odvolací súd podrobne preskúmal všetky rozhodujúce otázky, ktoré boli vo veci vznesené a v
plnom rozsahu sa stotožnil so skutkovými a právnymi závermi súdu prvého stupňa. Okresný súd v
dostatočnom rozsahu zistil skutočnosti rozhodné pre posúdenie danej veci, vecne správne rozhodol
a svoje rozhodnutie odôvodnil v súlade s ustanovením § 157 ods. 2 O.s.p. v spojení s § 167 ods. 2O.s.p.. Odôvodnenie rozhodnutia súdu prvej inštancie je vecne správne, pričom v jednotlivostiach naň
poukazuje aj odvolací súd. Z uvedených dôvodov sa odvolací súd v odvolacom konaní obmedzil iba na
konštatovanie správnosti dôvodov napadnutého rozhodnutia (§ 387 ods. 2 CSP).

8. Odvolací súd preskúmaním veci zistil, že súd prvej inštancie pred vydaním poverenia na vykonanie
exekúcie dôsledne preskúmal podľa § 44 ods. 2 Exekučného poriadku žiadosť o udelenie poverenia na
vykonanieexekúcie,návrhnavykonanieexekúcieaexekučnýtitul.Zcitovanéhozákonnéhoustanovenia
totiž vyplýva, že v prípade, ak súd zistí rozpor týchto listín so zákonom, žiadosť o udelenie poverenia na

vykonanieexekúcieuznesenímzamietne.Súladomexekučnéhotitulusozákonompritomtrebarozumieť
nielen formálne náležitosti exekučného titulu, ale aj to, či na jeho základe možno exekúciu vykonať,
teda či tu nie je taká právna úprava, ktorá by bránila vykonaniu exekúcie na základe tohto exekučného
titulu. Zákon o rozhodcovskom konaní v ustanovení § 45 priznáva exekučnému súdu právo preskúmavať
rozhodcovský rozsudok aj z hmotnoprávnych hľadísk. Možnosť prelomenia materiálnej právoplatnosti
rozhodcovského rozsudku je upravená v ustanovení § 45 ods. 1 a 2 Zákona o rozhodcovskom

konaní. Zákonodarca jednoznačne uzákonil možnosť pre exekučný súd zastaviť exekúciu napriek
právoplatnému rozhodcovskému rozsudku, ak má nedostatky uvedené v § 40 písm. a), b), alebo ak
rozhodcovský rozsudok zaväzuje účastníka rozhodcovského konania na plnenie, ktoré je objektívne
nemožné, právom nedovolené alebo odporuje dobrým mravom. Ak bol rozhodcovský rozsudok vydaný
v dôsledku neplnenia zmluvne dojednaných povinností zo strany dlžníka podľa úverovej zmluvy, ktorá

má charakter spotrebiteľskej zmluvy, potom exekučný súd v rámci postupu podľa § 44 Exekučného
poriadku a § 45 ods. 2 zákona č. 244/2002 Z. z. z úradnej povinnosti správne v danej veci posudzoval
rozhodcovský rozsudok z aspektu, či plnenie priznané týmto rozsudkom nemá taký charakter, pre
ktorý úplne alebo čiastočne je potrebné exekučné konanie zastaviť, resp. zamietnuť žiadosť súdneho
exekútora o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie.

9. Je nepochybné, že rozhodcovská zmluva č. 8500037049 zo dňa 11.12.2013 bola uzatvorená vo
formulárovej podobe, ktorý formulár bol v celom rozsahu (bez akejkoľvek účasti dlžníka) vypracovaný
veriteľom/dodávateľom, a takto predložený dlžníkom (spotrebiteľom). Predmetný formulár využíva
oprávnený vo viacerých prípadoch určitého druhu a neurčitého počtu. Spotrebiteľ nemá reálnu možnosť

ovplyvniť jeho obsah, rovnako tak ani obsah samotnej zmluvy. Rozdiel oproti rovnakým zmluvám z iných
zmluvných vzťahov je len v údajoch o čísle zmluvy, osobe dlžníka a mieste a dátume jej uzatvorenia, v
rozhodujúcej časti sa ale predmetná rozhodcovská zmluva uzatvorená medzi oprávneným a povinným
v ničom nelíši od rozhodcovských zmlúv z iných zmluvných vzťahov, v ktorých oprávnený vystupuje
ako dodávateľ. Dotknuté konštatovania oprávnený v rámci odvolania relevantne vôbec nespochybnil.

Vzhľadom na uvedené potom nemožno akceptovať záver oprávneného, že rozhodcovská zmluva bola
dojednaná individuálne (§ 53 ods. 2 Občianskeho zákonníka), jedná sa o jednoznačne štandardnú
formulárovú zmluvu. V nadväznosti na tento zásadný záver nie je potom podstatné, či v zmysle textu
(formulárovej výlučne dodávateľom) uzatvorenej rozhodcovskej zmluvy (taktiež vyhotovenej vopred
dodávateľom) bolo alebo nebolo podmienkou uzatvorenia zmluvy o revolvingovom úvere.

10. Rozhodcovská zmluva uzavretá so spotrebiteľom, ak má byť akceptovaná ako prejav zmluvnej
autonómie, musí byť výsledkom slobodnej vôle oboch zmluvných strán. Táto pritom vyžaduje informácie
o možnosti voľby medzi viacerými riešeniami a o tom, čo tá-ktorá voľba konkrétne znamená. V súdenej
veci „poučenie“ povinného o dôsledkoch uzatvorenia rozhodcovskej zmluvy, t.j. že zakladá možnosť

riešenia sporov zo zmluvy o revolvingovom úvere v rozhodcovskom alebo súdnom konaní, a výber
jednej z alternatív riešenia sporu spočíva na navrhovateľovi, je len vyjadrením samotnej podstaty
rozhodcovskej zmluvy, nie je ho však možné považovať za kvalifikované vysvetlenie vážnych dôsledkov
rozhodcovského konania. Navyše rozhodcovská zmluva bola uzatvorená, resp. dlžníkom podpísaná v
rovnaký deň ako základná zmluva o revolvingovom úvere.

11. Predkladanie rozhodcovských zmlúv - vo formulárovej podobe spotrebiteľom, za stavu, keď
nepoznajú pravidlá arbitráže (podstatu rozhodcovskej zmluvy) a prirodzene nevenujú dostatočnú
pozornosť predloženému formuláru, sa (minimálne) javí ako zneužívanie údajného individuálneho
dojednania. Na tomto nič nemení technika predkladania - inkorporovanie doložky do všeobecných

zmluvných/obchodných podmienok, alebo vyhotovenie štandardnej rozhodcovskej zmluvy na
samostatnom liste (hárku) papiera, ako je tomu v súdenej veci. Fakticky ide len o sofistikovanejšiu
podobu tej istej nekalej zmluvnej podmienky, bez reálneho vplyvu na podstatu jej neprijateľnosti. Je totiž
potrebné považovať spotrebiteľské vzťahy za objektívne a subjektívne nearbitrabilné, nakoľko arbitrážpredstavuje inštitút typický pre dva „rovnocenné“ subjekty, najčastejšie podnikateľov, v ktorých vzťahoch
niet priestoru pre tak výraznú deformáciu, v podobe jednostranného rozhodovania, ako je tomu u
spotrebiteľských vzťahoch, kde vopred určené rozhodcovské súdy len formálne vydávajú exekučné tituly

pre nebankové subjekty bez ohľadu na existenciu akýchkoľvek neprijateľných zmluvných podmienok.
Tomuto záveru nasvedčuje i legislatívny vývoj, kedy zákonodarca prostredníctvom ustanovenia § 53
ods. 4 písm. r) Občianskeho zákonníka úplne vylúčil možnosť existencie (akejkoľvek) rozhodcovskej
doložky v spotrebiteľských právnych vzťahoch.

12. Na základe rozoberanej rozhodcovskej zmluvy veriteľ mohol vec predložiť (čo aj využil) na
prejednanie rozhodcovskému súdu (navyše ním vopred vybranému), a vylúčiť tak všeobecný súd, ktorý
mu bol inak príslušný. Spotrebiteľ tým stratil právo brániť sa voči nárokom veriteľa na všeobecnom
súde v mieste svojho bydliska. Neobstojí argumentácia odvolateľa, že § 53 ods. 4 písm. r) Občianskeho
zákonníka nemá riešiť situáciu, keď návrh (žalobu) podáva dodávateľ. Podstatné totiž je, že podanie
návrhu (žaloby) dodávateľom na rozhodcovskom súde malo za následok, že v tej istej veci sa druhá

strana už nemohla obrátiť na všeobecný súd, ani nijako zabrániť uskutočneniu rozhodcovského konania.
Uvedené vo svojich dôsledkoch núti spotrebiteľa, aby spory vzniknuté vo vzťahu s dodávateľom boli
definitívne (vy)riešené v rozhodcovskom konaní. Z pohľadu spotrebiteľa je rovnocenné, či riešenie jeho
sporov prostredníctvom rozhodcovského konania „núti“ štandardná zmluvná klauzula, alebo dodávateľ
svojím konaním. Spotrebiteľ má byť chránený pred oboma takýmito eventualitami, práve proti možnosti

dodávateľa diktovať svoju vôľu v zmluvnom vzťahu bol vytvorený celý mechanizmus spotrebiteľsko-
právnej ochrany.

13. Odvolací súd zároveň uvádza, že pokiaľ je zmluvná podmienka až v hrubom nepomere v neprospech
spotrebiteľa ako slabšej zmluvnej strany v právnom vzťahu zo štandardnej spotrebiteľskej zmluvy, ktorý

vzťah teória i prax navyše označujú za fakticky nerovný, nevyvážený, nie sú žiadne pochybnosti o tom,
že takáto zmluvná podmienka sa prieči dobrým mravom. Zároveň týmto vzniká základ pre docielenie
skutočnej rovnosti, pretože na absolútne neplatnú zmluvnú podmienku súd prihliadne aj bez návrhu a
rovnako aj bez návrhu súd exekúciu zastaví, ak ide o plnenie z takejto neprijateľnej zmluvnej podmienky
(v tomto prípade zamietne žiadosť o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie). Ak je takouto

neprijateľnou zmluvnou podmienkou samotná rozhodcovská zmluva a dodávateľ ju použije, v takomto
prípade ide o výkon práv v rozpore s dobrými mravmi (nález Ústavného súdu Slovenskej republiky zo
dňa 24. februára 2011 sp. zn. IV. ÚS 55/2011). Predmetný rozhodcovský rozsudok, vydaný rozhodcom,
ktorý vyvodil svoju právomoc na konanie a rozhodnutie na základe neplatnej rozhodcovskej zmluvy,
je nulitným právnym aktom a nemožno ho považovať za spôsobilý exekučný titul podľa ustanovenia

§ 41 ods. 2 písm. d) Exekučného poriadku. Rozhodcovský rozsudok vydaný v spotrebiteľskej veci je
ako exekučný titul v rozpore so zákonom, ak rozhodcovská zmluva (či už uzavretá vo forme osobitnej
zmluvy alebo rozhodcovskej doložky), na ktorej sa zakladá právomoc rozhodcovského súdu, nebola
vôbec uzavretá alebo bola uzavretá neplatne. Nedostatok právomoci rozhodcovského súdu odvíjajúci
sa od neexistencie či neplatnosti rozhodcovskej zmluvy má v spotrebiteľskej veci za následok materiálnu

nevykonateľnosť (nezáväznosť) rozhodcovského rozsudku (uznesenie Najvyššieho súdu Slovenskej
republiky sp. zn. 6 Cdo 1/2012 zo dňa 21. marca 2012).

14. Oprávnený poukázal aj na závery rozhodnutia Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 3M
Cdo 14/2011 zo dňa 22.11.2012, odvolací súd v tejto súvislosti poznamenáva, že Najvyšší súd vytkol

súdom nižšieho stupňa „len“ že sa nezaoberali dojednaním zmluvných strán o možnosti odstúpiť od
rozhodcovskej doložky (odmietnuť ju) nevyhodnotil z hľadiska vplyvu na právomoc rozhodcovského
súdu.

15. Pokiaľ išlo o ustanovenie rozhodcovskej zmluvy, že povinný mal právo jednostranne odstúpiť aj

bez uvedenia dôvodu do 14 dní odo dňa jej uzatvorenia, odvolací súd uvádza, od zmluvy možno
odstúpiť len v prípade, že je platná. Od absolútne neplatnej zmluvy sa odstúpiť nedá. Ak je zmluva
od začiatku neplatná ex tunc, nie sú splnené zákonné podmienky na dodatočné zrušenie zmluvy.
Taktiež krajský súd poukazuje na to, že za individuálne dohodnutú zmluvu sa nepovažuje zmluva,
ktorá bola vopred dodávateľom (veriteľom) naformulovaná a spotrebiteľ jej obsah nemal možnosť

ovplyvniť. Rozhodcovská zmluva sa nestáva individuálne dohodnutou len tým, že spotrebiteľ má v
úzkej časovej lehote hneď po jej podpise právo od tejto zmluvy odstúpiť. Uvedené tiež nemení nič
na neprijateľnom charaktere rozhodcovskej zmluvy, keď v posudzovanom prípade bola spotrebiteľoviv konečnom dôsledku odopretá možnosť brániť svoje práva pred všeobecným súdom vo všetkých
prípadoch, ak dodávateľ podá voči nemu žalobu na rozhodcovskom súde.

16. Aj napriek rozsiahlosti podaného odvolania, námietky v ňom uvedené mali všeobecný charakter a
odvolací súd nemal dôvod ich akceptovať. Neplatnosť dojednanej rozhodcovskej doložky predstavuje
tak závažný nedostatok, ktorý musel nevyhnutne viesť k zamietnutiu návrhu na vykonanie exekúcie.

17. Len na doplnenie odvolací súd k odvolacím námietkam v súvislosti s tvrdenou primeranosťou

zmluvnej odplaty, zmluvnej pokuty a úrokov z omeškania zdôrazňuje, že odvodené finančné plnenia za
poskytovanie peňažných prostriedkov, a to bez ohľadu na to, či sa jedná o zmluvu o spotrebiteľskom
úvere alebo inú spotrebiteľskú zmluvu, podliehajú súdnej kontrole vo svetle imperatívu dobrých mravov
(§ 39 Občianskeho zákonníka).

18. Posudzovanie súladnosti, resp. rozporu nejakého konania s dobrými mravmi nie je a nemôže byť

otázkou nejakých exaktných postupov, ktoré sú definované v zákonných ustanoveniach. Občiansky
zákonník ani iný právny predpis neobsahuje legálnu definíciu pojmu dobré mravy. Právne teória a
ustálená súdny prax pod pojmom dobré mravy rozumie pravidlá morálneho charakteru všeobecne
platné v demokratickej spoločnosti, v ktorej sa uplatňuje a presadzuje vzájomná slušnosť, ohľaduplnosť
a vzájomné rešpektovanie, pričom tieto pravidlá ako súhrn určitých etických a kultúrnych noriem v

spoločnosti sú všeobecne uznávané a je daný všeobecný záujem na ich rešpektovaní. Dobré mravy
netvoria pevný a uzatvorený normatívny systém ale sú skôr merítkom etického hodnotenia konkrétnej
situácie a jej súladu so všeobecne uznávanými pravidlami slušnosti a poctivého konania /rozsudok
Nejvyššího soudu ČR sp. zn. 32 Odo 1022/2004 zo dňa 15. novembra 2005/.

19. Odvolateľ v rámci podaných odvolacích námietok uviedol ako príklad dôvodovú správu k čl. II,
bod 2 zákona č. 129/2010 Z.z., podľa ktorého možno za podstatné navýšenie odplaty za poskytovanie
peňažných prostriedkov považovať maximálne 20 % navýšenie obvyklej odplaty na finančnom trhu.
Obvyklá odplata na finančnom trhu v čase, kedy došlo k uzavretiu predmetnej zmluvy, bola na úrovni
45,94 %. Odplata v prejednávanom prípade presahovala obvyklú odplatu navýšenú o maximálnu výšku

20 %, kedy bola odplata za poskytnutie úveru určená vo výške 70,06 % z poskytnutej sumy úveru.
Odvolací súd preto rovnako ako súd prvej inštancie považuje dojednané plnenia vzniknuté

20. Z vyššie uvedených dôvodov, hlavne pre neplatnosť rozhodcovskej zmluvy, nulitný exekučný titul
ale aj pre rozpor finančných plnení viažucich sa na zmluvu o úvere s dobrými mravmi v zmysle § 39

Občianskeho zákonníka, odvolací súd uznesenie súdu prvej inštancie ako vecne správne potvrdil.

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa. (§ 419 CSP)

Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa

konanie končí, ak
a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,
b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu,
c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný
zástupca alebo procesný opatrovník,

d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie,
e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo
f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces. (§ 420 CSP)

Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo
rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej
otázky,
a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu,
b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo

c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne.Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti
uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n). (§ 421 ods. 1 a 2 CSP)

Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak
a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy;
na príslušenstvo sa neprihliada,
b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany
neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada,

c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia
dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b).
Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby
na súde prvej inštancie. (§ 422 ods. 1 a 2 CSP)

Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné. (§ 423 CSP)

Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu
oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné
uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy.
Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom

súde. (§ 427 ods. 1 a 2 CSP)

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania ustanovených v § 127 ods. 1 CSP (ktorému
súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje a podpísania) uvedie, proti ktorému
rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie

považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh). (§ 428 CSP)

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom.
Povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je

a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,
b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské
právnické vzdelanie druhého stupňa,
c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený
osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa

predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a
ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie
druhého stupňa. (§ 429 CSP)

Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže dovolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie

dovolania. (§ 430 CSP)