Rozsudok ,
Zmenené Judgement was issued on Tuesday, April 30, 2019

Súd: Krajský súd Košice
Spisová značka: 8Co/75/2018

Identifikačné číslo súdneho spisu: 7215237340
Dátum vydania rozhodnutia: 30. 04. 2019
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Marianna Hrabovecká

ECLI: ECLI:SK:KSKE:2019:7215237340.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

KrajskýsúdvKošiciachvsenátezloženomzpredsedníčkysenátuJUDr.MariannyHraboveckejačleniek

senátu JUDr. Diany Solčányovej a JUDr. Ludviky Bodnárovej v právnej veci navrhovateľa S. M. nar.
X.X.XXXX bývajúceho v O. na H. 5 zastúpeného JUDr. Vladimírom Babčákom so sídlom v Košiciach
na Ždiarskej 5 proti oprávnenej z vyživovacej povinnosti Bc. X. M. nar. XX.X.XXXX bývajúcej v O. na
L. 294/26 zastúpenej Mgr. Bc. Petrom Kubákom so sídlom v Košiciach na Werferovej 1 v konaní o
návrhunazrušenievyživovacejpovinnostioodvolaníoprávnenejzvyživovacejpovinnostiprotirozsudku
Okresného súdu Košice II z 12.3.2018 č.k. 37C 795/2015-89 takto

r o z h o d o l :

Mení rozsudok súdu prvej inštancie v napadnutom výroku tak, že zrušuje vyživovaciu povinnosť

navrhovateľa S. M. nar. X.X.XXXX k oprávnenej z vyživovacej povinnosti G.. X. M. nar. XX.X.XXXX
určenú rozsudkom Okresného súdu Košice II sp. zn. 23P 235/2006-36 z 28.3.2007 od 18.12.2015.

o d ô v o d n e n i e :

1. Súd prvej inštancie rozsudkom z 12.3.2018 č.k. 37C 795/2015-89 zmenil rozsudok Okresného
súdu Košice II z 28.3.2007 č.k. 23P 235/2006-36 tak, že zrušil vyživovaciu povinnosť navrhovateľa
k oprávnenej z vyživovacej povinnosti od 25.5.2015. V prevyšujúcom rozsahu návrh navrhovateľa
zamietol. O trovách konania rozhodol tak, že žiaden z účastníkov nemá nárok na ich náhradu.

2. Rozhodnutie založil na tom podklade, že oprávnená z vyživovacej povinnosti ukončila štúdium na

Technickej univerzite v Košiciach štátnou skúškou 25.5.2015, čím nadobudla schopnosť sama sa živiť
a zdravotné ťažkosti (astma, reflux a problémy s chrbticou), ktorými argumentovala a žiadala zrušiť
vyživovaciu povinnosť ku dňu rozhodnutia súdu, t.j. 12.3.2018 posúdil tak, že nie sú takého charakteru,
ktoré by ju celkom vylučovali z možnosti jej uplatnenia sa na trhu práce a je schopná samostatne
z vlastných zdrojov uspokojovať svoje relevantné životné náklady. Zistený skutkový stav posúdil a
rozhodol podľa § 78 ods. 1 Zákona o rodine. O trovách konania medzi účastníkmi rozhodol podľa § 52
CMP.

3. Proti výroku rozsudku o zrušení vyživovacej povinnosti podala v zákonnej lehote odvolanie oprávnená
z vyživovacej povinnosti z dôvodov podľa § 365 ods. 1 písm.f/ a h/ CSP a žiadala, aby odvolací súd
zmenil rozhodnutie súdu prvej inštancie podľa § 388 CSP a zrušil vyživovaciu povinnosť navrhovateľa
voči nej od 12.3.2018. Vytkla konajúcemu súdu, že nezohľadnil vplyv jej zdravotných problémov na
schopnosť samej sa živiť a nezobral v úvahu študijný odbor, ktorý ukončila štátnou záverečnou skúškou,
a teda možnosti jej pracovného uplatnenia v danom odbore. Vzhľadom na to, že má rad zdravotných

problémov(astma,refluxnáchorobažalúdka,vrodenýkombinovanýtrombofilnýstavaskolióza),ktorésú
navzájom prepojené a vzájomne sa ovplyvňujú, má jednak zvýšené náklady na zdravotnú starostlivosť,
abyudržalaprejavychorôbpodkontrolou(špecifickádiéta150€mesačne,lieky50€mesačne),abytieto
choroby neprogredovali. Zároveň jej sťažujú uplatnenie na trhu práce a obmedzujú pri výbere povolania,keďže sa musí vyhýbať rizikovým faktorom. Zdravotné problémy ju úplne nevylučujú z pracovného
života, avšak nepochybne ju do istej miere limitujú. V minulosti pracovala, pracuje aj teraz a pracovať
bude, pokiaľ jej to zdravotný stav dovolí, avšak pracuje len do tej miery, ako jej to umožňuje zdravotný

stav. Po ukončení druhého stupňa štúdia pracovala, ale keďže bola často chorá a práceneschopná,
jej príjmy nepostačovali na pokrytie potrieb. Dlhodobo pracovala len na polovičný úväzok s mesačnou
mzdou 226 €. Aj napriek snahe nájsť si adekvátnu prácu, ktorá by uspokojovala všetky jej potreby,
takú prácu na pracovnom trhu nenašla, predovšetkým kvôli svojim zdravotným problémom, ktoré musí
zohľadňovať pri výbere pracovnej pozície. Na základe jej príjmu a nákladov na stravu, lieky a zdravotnú

starostlivosť, už jej neostávajú finančné prostriedky na bývanie, drogériu, oblečenie a podobne. Všetky
tieto náklady hradí za ňu matka. Na základe toho má za to, že nie je schopná sa sama živiť, pretože
nie je schopná si zabezpečiť relevantné potreby samostatne. So zrušením vyživovacej povinnosti otca,
ktorý mimochodom nikdy o ňu nejavil žiadny záujem a nijako jej neprispieval na život, súhlasila k dátumu
rozhodnutiavovecisamej,nakoľkomalavčasenasledujúcompopojednávanínastúpiťnaplnýpracovný
úväzok, avšak nesúhlasila s rozhodnutím spätne. Súd však zrušil výživné k dátumu 25.5.2015, teda k

dátumu, ktorý predchádzal podaniu návrhu v rozpore s § 77 ods. 1 a § 78 Zákona o rodine v nadväznosti
na § 157 CMP. Súd pri rozhodovaní vychádzal výlučne z dátumu ukončenia jej štúdia, pričom vôbec
nezohľadňoval iné skutočnosti a teda rozhodol iba formálne. Nezohľadnil fakt, že aj keď je zamestnaná,
jej zdravotný stav nedovoľuje vykonávať takú prácu, ako zdravým ľuďom bez zdravotných komplikácii a
v takom rozsahu, ktorý by bol postačujúci na zabezpečenie si základných životných potrieb. Na základe

uvedených skutočností má za to, že súd prvej inštancie porušil jej práva tým, že rozhodol o zrušení
vyživovacej povinnosti so spätným dátumom predchádzajúcim dátumu podania návrhu na zrušenie
výživného a zároveň aj z dôvodu, že absolútne nezohľadnil fakt jej zdravotného stavu a jeho vplyvu na
pracovný život a z toho vyplývajúcich schopností samostatne sa živiť.

4. Navrhovateľ vo vyjadrení k odvolaniu uviedol, že rešpektuje rozhodnutie súdu a v plnom rozsahu sa
s ním stotožňuje. Je síce pravdou, že žiadal o zrušenie vyživovacej povinnosti od 25.9.2014, ale v dobe
písania návrhu nemal vedomosť o tom, že oprávnená z výživného pokračuje ďalej vo vysokoškolskom
štúdiu druhého stupňa. Oprávnená súhlasila so zrušením vyživovacej povinnosti od 25.5.2015, kedy
ukončila vysokoškolské štúdium štátnou skúškou, a preto mu je divné, že na pojednávanie vo veci

samej konanom dňa 12.3.2018 zmenila svoje rozhodnutie. Tiež uviedol, že oprávnená z výživného sa
sama rozhodla ísť študovať na vysokú školu a na odbor, v ktorom si nevie nájsť žiadne uplatnenie na
pracovnom trhu a on nemôže niesť zodpovednosť za jej rozhodnutia, nakoľko je plnoletá a svojprávna
na všetky právne úkony. V prípade, ak si nevie nájsť adekvátne zamestnanie svojmu vzdelaniu, nič
jej nebránilo zistiť si na trhu práce ešte pred samotným začiatkom štúdia, či nájde vo svojom odbore

uplatnenie. Na záver uviedol, že on sám má v poslednom roku ťažké zdravotné problémy, ktoré mu
neumožňujú sa plnohodnotne zamestnať, o čom spolu s vyjadrením predložil lekárske správy.

5. Ďalšie vyjadrenia zo strany účastníkov konania vo veci podané neboli.

6. Výrok rozsudku o zamietnutí návrhu v prevyšujúcej časti nebol odvolaním napadnutý, nadobudol
právoplatnosť, preto nebol predmetom odvolacieho konania (§ 367 ods. 2 CSP).

7. Podľa § 157 CMP rozsudok vo veciach výživného možno na návrh zmeniť alebo zrušiť, ak sa zmenia
pomery.

8. Podľa § 78 ods. 1 Zákona o rodine dohody a súdne rozhodnutia o výživnom možno zmeniť, ak sa
zmenia pomery. Okrem výživného pre maloleté dieťa je zmena alebo zrušenie výživného možné len
na návrh.

9. Podľa § 77 ods. 1 Zákona o rodine právo na výživné sa nepremlčuje. Možno ho však priznať len odo
dňa začatia súdneho konania. Výživné pre maloleté dieťa možno priznať najdlhšie na dobu troch rokov
spätne odo dňa začatia konania, ak sú na to dôvody hodné osobitného zreteľa.

10. Podľa § 62 ods. 1 Zákona o rodine plnenie vyživovacej povinnosti rodičov k deťom je ich zákonná

povinnosť, ktorá trvá do času, kým deti nie sú schopné samé sa živiť.

11. Podľa § 388 CSP odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie zmení, ak nie sú splnené podmienky
na jeho potvrdenie, ani na jeho zrušenie.12. Odvolací súd preskúmal rozsudok súdu prvej inštancie v napadnutej časti, ako aj konanie, ktoré mu
predchádzalo v rozsahu vyplývajúcom z § 379 CSP s tým, že podľa § 66 CMP nie je odvolacími dôvodmi

viazaný, bez nariadenia pojednávania podľa § 385 ods. 1 CSP v spojení s § 219 ods. 3 CSP a dospel k
záveru, že súd prvej inštancie vykonal všetky dôkazy významné pre rozhodnutie, správne a dostatočne
zistil skutočný stav veci, ale jeho rozhodnutie o počiatku zrušenia vyživovacej povinnosti navrhovateľa
voči oprávnenej z vyživovacej povinnosti je založené na nesprávnom právnom posúdení, ktoré spočíva
v tom, že správne zvolenú právnu normu nesprávne interpretoval, keď zrušil vyživovacu povinnosť

ku dňu 25.5.2015, pričom navrhovateľ podal návrh až 18.12.2015). Na základe toho, že súd prvej
inštancie správne a dostatočne zistil skutočný stav veci, nebolo potrebné, aby odvolací súd zopakoval
alebo doplnil dokazovanie, ale pri rozhodovaní bol viazaný skutkovým stavom zisteným prvoinštančným
súdom tvoriacim podklad pre rozhodnutie v danej veci (§ 383 CSP) a zmenil rozsudok súdu prvej
inštancie v napadnutej časti podľa § 388 tak, ako je to uvedené vo výrokovej časti tohto rozhodnutia. Súd
prvej inštancie sa vysporiadal s námietkami oprávnenej z vyživovacej povinnosti uplatnenými v odvolaní,

ktorými sa odvolací súd v plnom rozsahu stotožňuje a oprávnená ani v priebehu odvolacieho konania
neuviedla žiadne relevantné skutočnosti, ktoré by mali za následok iné rozhodnutie.

13. Odvolací súd sa v plnom rozsahu stotožňuje so záverom súdu prvej inštancie, že
a/oprávnená z vyživovacej povinnosti sa pripravovala na svoje budúce povolanie na Technickej

univerzite v Košiciach, fakulta baníctva, ekológie, riadenia a geotechnológii do 25.5.2015, kedy štúdium
ukončila štátnou skúškou,

b/zdravotné ťažkosti nevylučujú oprávnenú z vyživovacej povinnosti uplatniť sa na trhu práce, nota bene
je schopná samostatne z vlastných zdrojov uspokojovať svoje relevantné životné náklady.

14. Odvolací súd sa nestotožňuje so záverom súdu prvej inštancie, ktorý zrušil vyživovaciu povinnosť
navrhovateľa k oprávnenej z vyživovacej povinnosti dňom vykonania štátnej skúšky 25.5.2015, pretože
nie je v súlade so zákonnými ustanoveniami relevantnými pre zrušenie vyživovacej povinnosti (§ 62 ods.
1 a § 78 ods. 1 Zákona o rodine, § 155 a § 157 CMP).

15. Odvolací súd konštatuje, že zákonná vyživovacia povinnosť rodičov a tomu korešpondujúce právo
dieťaťa na poskytovanie výživy zo strany rodičov existuje na základe rodinnoprávneho vzťahu, súd
teda rozhodnutím o plnení vyživovacej povinnosti tento právny vzťah nezakladá (nekonštituuje) a
ani jeho existenciu nedeklaruje. Na základe uvedeného je preto potrebné uzavrieť, že pokiaľ bolo

plnenie vyživovacej povinnosti určené súdnym rozhodnutím, je vždy potrebné rovnakým spôsobom túto
povinnosť zrušiť, pričom tak ako o počiatku plnenia vyživovacej povinnosti súdom tak ako aj o jej zrušení
(zvýšení a znížení) môže súd rozhodnúť len v súlade s § 77 ods. 1 Zákona o rodine, teda s účinnosťou
najskôrododňazačatiasúdnehokonaniaaumaloletýchdetívýnimočneaj3rokyspätneododňazačatia
konania, ak sú na to dôvody hodné osobitného zreteľa. Ďalej je potrebné uviesť, že plnenie vyživovacej

povinnosti rodičov voči dieťaťu trvá, kým dieťa nie je schopné samé sa živiť. Kedy nastane takýto faktický
stav, závisí od okolností konkrétneho prípadu, pričom medzi rozhodujúce faktory na strane dieťaťa patrí
jeho vek, zdravotný stav, štúdium, schopnosť zamestnať sa, schopnosť vykonávať prácu, odôvodnené
záujmy a potreby, majetkové pomery a pod. Dieťa je schopné samé sa živiť teda vtedy, ak je schopné
samostatne uspokojovať svoje potreby. Môže sa stať, že táto okolnosť nenastane nikdy, napr. v prípade

ťažkej invalidity dieťaťa. Posúdenie, kedy zanikla odkázanosť dieťaťa na výživu svojich rodičov teda
závisí od posúdenia od všetkých okolností a o tom, kedy takýto stav nastal, rozhodne súd na návrh
povinného rodiča a to s účinnosťou najskôr od podania návrhu, ako bolo uvedené vyššie a najneskôr
ku dňu jeho rozhodnutia.

16. Súd prvej inštancie správne uzavrel, že oprávnená z vyživovacej povinnosti ukončila prípravu na
budúce povolanie vykonaním štátnej skúšky 25.5.2015 a nadobudla schopnosť sama sa živiť, ale
správne zvolenú právnu normu nesprávne interpretoval, keď opomenul, že pri plnoletých oprávnených
s ohľadom na § 77 ods. 1 Zákona o rodine možno rozhodnúť o zrušení vyživovacej povinnosti (zvýšení,
znížení) najskôr ku dňu začatia konania, v tomto prípade 18.12.2015.

17. Z vyššie uvedených dôvodov odvolací súd zmenil rozsudok súdu prvej inštancie v napadnutom
výroku a zrušil vyživovaciu povinnosť navrhovateľa k oprávnenej z vyživovacej povinnosti určenúrozsudkom Okresného súdu Košice II z 18.12.2015 č.k. 23P 235/2006-36 od podania návrhu
navrhovateľa na zrušenie vyživovacej povinnosti, teda od 18. decembra 2015.

18. Rozhodnutie bolo prijaté odvolacím senátom pomerom hlasov 3:0.

Poučenie:

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu odvolanie nie je prípustné.

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 a nasl. CSP) v

lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde,
ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia
opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 CSP).

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa

musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP). Uvedená povinnosť neplatí, ak je dovolateľ fyzická
osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa (§ 429 ods. 2 CSP).

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne

(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).