Rozsudok ,
Zmeňujúce Judgement was issued on Tuesday, February 13, 2018

Súd: Krajský súd Košice
Spisová značka: 5Co/298/2017

Identifikačné číslo súdneho spisu: 7916202169
Dátum vydania rozhodnutia: 13. 02. 2018
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Slávka Zborovjanová

ECLI: ECLI:SK:KSKE:2018:7916202169.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Košiciach v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Slávky Zborovjanovej a sudcov

JUDr. Andreja Šalatu a JUDr. Jána Slebodníka, vo veci žalobcu Intrum Justitia Slovakia s.r.o., Bratislava,
Karadžičova 8, IČO: 35 831 154, zast. JUDr. Jánom Šoltésom, advokátom, Bratislava, Karadžičova 8,
proti žalovanej D. T., nar. XX.X.XXXX, O. B., N. XXX/XX, o zaplatenie 209,60 eur s prísl., o odvolaní
žalobcu proti rozsudku 12C/66/2016-58 z 18.11.2017 Okresného súdu Trebišov

r o z h o d o l :

M e n í rozsudok v jeho zamietavom výroku tak, že žalovaná je povinná zaplatiť žalobcovi 177,66 eur
spolu s 8,75% úrokom z omeškania ročne, počítaným od 7.4.2013 do zaplatenia.
Žalobcovi priznáva právo na náhradu trov prvoinštančného konania v rozsahu 70% a odvolacieho

konania v rozsahu 100%.

o d ô v o d n e n i e :

1.Súd prvej inštancie (ďalej len súd) rozsudkom rozhodol, že I. zastavuje konanie v časti o zaplatenie
sumy 31,94 eur, II. v prevyšujúcej časti žalobu zamietol a III. stranám náhradu trov konania nepriznal.
2.V odôvodnení rozsudku o.i. uviedol, čoho sa žalobca žalobou, podanou uňho domáhal a ako ju
skutkovo a právne odôvodnil. Ďalej konštatoval, že podaniami z 15.11.2016 vzal späť žalobu v časti
o zaplatenie sumy 5,15 eur a 26,76 eur, spolu sumu 31,94 eur, že v priebehu konania zmluvou zo
14.9.2016 prešla pohľadávka na žalobcu, a preto po splnení podmienok uvedených v § 80 ods.1,2
CSP, súd na pojednávaní 18.11.2016 rozhodol o zmene strán u žalujúceho subjektu, že podľa § 145

ods.2 CSP, konanie v späťvzatej časti zastavil, a že žalovaný sa vo veci nevyjadril. Ďalej uviedol, že
vo veci vykonal dokazovanie a zistil, že 15.12.2009 bola uzatvorená Zmluva o pôžičke č. 1905202,
na základe ktorej právny predchodca žalobcu mal poskytnúť žalovanému úver vo výške 406,03 eur a
dohodnúť s ním zaplatenie zmluvnej odmeny a nákladov za poskytnutie úveru vo výške 314,34 eur,
že žalovaný sa zaviazal, že uhradí nominálnu cenu úveru 706,37 eur v 53 mesačných splátkach a,
že ku dňu podania žaloby žalobca evidoval u žalovaného úhradu v celkovej výške 524,86 eur. Citujúc
znenie § 53 ods.1, § 53 ods.5,6,9 O. z. a vychádzajúc z vyššie uvedených zistení a citovaných právnych

ustanovení,zamietolnávrhžalobcupotomčozistil,žeodmenaanáhradanákladovzaposkytnutievyššie
uvedeného úveru, ku ktorej sa žalovaný zaviazal v úverovej zmluve, je neprimeranou podmienkou. Zo
žaloby ako aj z príloh jednoznačne vyplýva, že žalovanému veriteľ vyplatil ako úver peňažné prostriedky
vo výške 406,03 eur, avšak v zmluve žiadal, aby mu žalovaný uhradil celkovú sumu 720,37 eur. V
pomernom vyjadrení teda žiadal sumu, ktorá je o viac ako 75 % vyššia ako výška úveru vyplateného
žalovanému. Ide o značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach účastníkov zmluvy (§ 53 ods.1 O.
z.). Vzhľadom k vyššie uvedenému, dohodu účastníkov zmluvy o úvere ohľadne odmeny a náhrady

nákladov za poskytnutie úveru, hodnotí v celosti ako neprimeranú a neprijateľnú podmienku, a preto
žalovanému vznikla povinnosť uhradiť iba sumu, ktorú mu veriteľ požičal, t. j. sumu 406,03 eur. Žalovaný
uhradil vyššiu sumu ako 406,03 eur, preto žalobu zamietol. V tejto súvislosti poukazuje aj na rozsudok
Krajského súdu v Košiciach z 25.8.2016 č. k. 9Co/175/2015-51 vo veci Okresného súdu Trebišov sp. zn.12C/117/2014. Žalobca bol v konaní neúspešný, žalovanému trovy nevznikli, a preto stranám náhradu
trov nepriznal ( § 255 ods.1 CSP).
3.Rozsudok napadol včas podaným odvolaním žalobca vo výroku č. II., ktorým súd I. inštancie žalobu

v prevyšujúcej časti zamietol a vo výroku č. III o trovách konania podľa § 365 ods.1 písm. f) a h) CSP a
navrhol, aby odvolací súd na základe § 388 CSP rozsudok súdu I. inštancie v napadnutej časti zmenil
tak, že zaviaže žalovaného zaplatiť žalobcovi sumu 177,66 €, úrok z omeškania vo výške 8,75% p.a. zo
sumy 177,66 € od 7.4.2013 do zaplatenia, to všetko v lehote do troch dní od nadobudnutia právoplatnosti
rozsudku a prizná žalobcovi nárok na náhradu trov konania a náhradu trov právneho zastúpenia v

plnom rozsahu. II. Odvolanie odôvodnil tým, že súd I. inštancie na základe vykonaného dokazovania
dospel k nesprávnemu právnemu názoru, že dojednaná odplata za poskytnutie spotrebiteľského úveru
je neprimeraná. Rozhodnutie súdu I. inštancie v napadnutej časti nieje správne. Žalovanému bol
poskytnutý úver vo výške 406,03 €, ktorý sa zaviazal vrátiť formou 53 pravidelných mesačných splátok
vo výške 10,00 €. Celková odplata za poskytnutie úveru predstavuje 530,00 €. Odplata za poskytnutie
spotrebiteľského úveru nachádza svoje vyjadrenie v RPMN vo výške 13,20%. Výška priemernej hodnoty

RPMN pre úvery vo výške do 1500,00 € vrátane so splatnosťou od 1 do 5 rokov zverejnená MFSR
v súlade s § 21 ods.2 z.č. 129/2010 Z.z. v Súhrnných informáciách o údajoch o novoposkytnutých
spotrebiteľských úveroch veriteľmi za 3.štvrťrok 2009 so stavom ku dňu 30.9.2009 predstavovala
48,96% tak, ako je táto hodnota uvedená v úverovej zmluve. Výška dojednanej odplaty za poskytnutie
spotrebiteľského úveru v úverovej zmluve 13,20% neprevyšuje maximálnu výšku odplaty za poskytnutie

spotrebiteľského úveru vo výške do 1500,00 € vrátane s lehotou splatnosti od 1 do 5 rokov (77,76%)
vypočítanú zo súhrnných údajov o novoposkytnutých spotrebiteľských úveroch veriteľmi za 3. štvrťrok
2009 podľa Nariadenia vlády Slovenskej republiky, ktorým sa ustanovuje výška, ktorú nesmie prevýšiť
odplata za poskytnutie spotrebiteľského úveru pre zmluvy o spotrebiteľskom úvere uzatvorené od
l6.11.2009 do 15.2.2010 zverejnenú podľa § 3 ods. 10 z. č. 258/2001 Z.z. platného a účinného v

čase uzavretia úverovej zmluvy. Dojednaná odplata v úverovej zmluve vo výške 13,20% nepresahujúca
maximálnu výšku odplaty za poskytnutie spotrebiteľského úveru vo výške do 1500,00 € vrátane s
lehotou splatnosti od 1 do 5 rokov, nepresahujúca 2x váženého priemeru priemerných hodnôt RPMN
za všetky typy spotrebiteľských úverov zverejneného MFSR v Súhrnných informáciách o údajoch o
novoposkytnutých spotrebiteľských úveroch veriteľmi za 3.štvrťrok 2009 so stavom ku dňu 30.9.2009

vo výške 19,44%, ako aj nepresahujúca 2x priemernej výšky RPMN zverejnenej MFSR v Súhrnných
informáciách o údajoch o novoposkytnutých spotrebiteľských úveroch veriteľmi za 3.štvrťrok 2009 so
stavom ku dňu 30.9.2009 vo výške 48,96% pre obdobné úvery je primeraná, v súlade so zákonom
(§ 3 ods.10 OZ z.č. 258/2001 Z.z. platného a účinného v čase uzavretia úverovej zmluvy) a dobrými
mravmi. III Nakoľko súd I. inštancie dospel vykonaným dokazovaním k nesprávnemu právnemu názoru

o bezúročnosti úveru, vznikol nám nárok aj na zaplatenie súdom I. inštancie zamietnutej časti žaloby
v časti uplatnených zmluvných úrokov z úveru, čo predstavuje sumu 177,66 € s prísl. vypočítanú ako
rozdiel medzi žalovanou sumou 209,60 € a čiastočne zastaveným konaním v časti o zaplatenie sumy
31,94 € s prísl. (209,60 €-31,94 €= 177,66 €). IV Správnym právnym posúdením by súd I. inštancie
žalobe v nami upravenom rozsahu vyhovel. Na základe týchto skutočností navrhujeme, aby odvolací súd

rozsudok súdu I. inštancie zmenil v súlade s petitom tohto odvolania. Proti žalovanému si uplatňujeme
náhradu trov konania za zaplatený súdny poplatok v konaní pred súdom I. inštancie, za zaplatený súdny
poplatok za podané odvolanie, náhradu trov právneho zastúpenia za tri úkony právnej pomoci podľa
§ 13a ods.1 písm. a), c), vyhlášky MS SR 655/2004 Z.z. (prevzatie a príprava zastúpenia, návrh na
vydanie platobného rozkazu, odvolanie) v sume (2x 19,92 € + 2x 8,58 € + lx 18,26 € + lx 8,58 €) 20%

DPH = 100,61 €.
4.Rozsudok, okrem výroku, ktorým bola žaloba v prevyšujúcej časti zamietnutá a o trovách konania,
nebol odvolaním napadnutý a I. výrok nadobudol právoplatnosť (§367ods.1,3 CSP), preto nebol v
uvedenom rozsahu v odvolacom konaní preskúmavaný.
5.Odvolací súd bez nariadenia pojednávania (§ 385 ods.1 CSP - Na prejednanie odvolania nariadi

odvolací súd pojednávanie vždy, ak je potrebné zopakovať alebo doplniť dokazovanie alebo to vyžaduje
dôležitý verejný záujem.) prejednal odvolanie v rozsahu vyplývajúcom z § 380 ods.1,2 CSP a zistil, že
nie sú splnené podmienky na potvrdenie (§ 387 ods.1 CSP) zamietavej časti rozsudku, ani na jeho
zrušenie (§ 389 ods.1 CSP), preto ho, podľa § 388 CSP v odvolaním napadnutej časti zmenil tak, že
žalovaná je povinná zaplatiť žalobcovi 177,66 eur spolu s 8,75% úrokom z omeškania ročne, počítaným

od 7.4.2013 do zaplatenia.
6.Odvolací dôvod podľa § 365 ods.1 písm. f) CSP (súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných
dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam) sa týka chyby v zisťovaní skutkového stavu veci súdom
prvej inštancie spočívajúcej v tom, že skutkové zistenie, ktoré bolo podkladom pre jeho rozhodnutie jenesprávne, t. zn. musí ísť o skutkové zistenie, na základe ktorého vec posúdil po právnej stránke a
ktoré je nesprávne v tom zmysle, že nemá oporu vo vykonanom dokazovaní, pričom medzi chybami
skutkového zistenia a chybami právneho posúdenia je úzka vzájomná súvislosť, keďže príčinou

nesprávnych (v zmysle nedostatočných) skutkových zistení môže byť chybný právny názor, v dôsledku
ktorého zisťoval iné skutočnosti, príp. zisteným skutočnostiam prisudzoval iný právny význam. Skutkové
zistenie nezodpovedá vykonaným dôkazom, ak výsledok hodnotenia dôkazov nie je v súlade s §
191 CSP (Dôkazy súd hodnotí podľa svojej úvahy, a to každý dôkaz jednotlivo a všetky dôkazy v
ich vzájomnej súvislosti; pritom starostlivo prihliada na všetko, čo vyšlo počas konania najavo.) a to

vzhľadom na to, že buď vzal do úvahy skutočnosti, ktoré z vykonaných dôkazov alebo prednesov strán
sporunevyplynuli,aniinaknevyšlipočaskonanianajavo,aleboopomenulrozhodujúceskutočnosti,ktoré
boli vykonanými dôkazmi preukázané alebo vyšli počas konania najavo. Nesprávne sú i také skutkové
zistenia, ktoré založil na chybnom hodnotení dôkazov. Ide o situáciu, keď je logický rozpor v hodnotení
dôkazov (v úsudku medzi porovnávanými skutočnosťami), príp. poznatkov, ktoré vyplynuli z prednesov
účastníkov alebo, ktoré vyšli najavo inak, z hľadiska závažnosti (dôležitosti), zákonnosti, pravdivosti,

event. vierohodnosti alebo, keď výsledok hodnotenia dôkazov nezodpovedá tomu, čo malo byť zistené
spôsobom vyplývajúcim z § 191-§ 194 CSP.
7.Z odôvodnenia napadnutého rozsudku jednoznačne vyplýva, že súd vzal do úvahy iba skutočnosti,
ktoré boli vykonanými dôkazmi preukázané, resp. vyšli počas konania najavo a neopomenul žiadnu
skutočnosť, ktorá z vykonaných dôkazov vyplynula, resp. vyšla počas konania najavo, jeho skutkové

zistenia nie sú založené na chybnom hodnotení dôkazov, nie je logický rozpor v hodnotení dôkazov, príp.
poznatkov, ktoré vyplynuli z prednesov účastníkov alebo, ktoré vyšli najavo inak, z hľadiska závažnosti
(dôležitosti), zákonnosti, pravdivosti, event. vierohodnosti a výsledok hodnotenia dôkazov zodpovedá
tomu, čo bolo zistené spôsobom vyplývajúcim z § 191 - § 194 CSP.
8.Žalobca uplatnil odvolací dôvod podľa § 365 ods.1 písm. h) CSP (rozhodnutie súdu prvej inštancie

vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci). Právnym posúdením je činnosť súdu prvej
inštancie, pri ktorej aplikuje konkrétnu právnu normu na zistený skutkový stav, t. zn. vyvodzuje zo
skutkového zistenia, aké práva a povinnosti majú účastníci podľa príslušného právneho predpisu a
nesprávnym právnym posúdením veci je jeho omyl pri aplikácii práva na zistený skutkový stav (skutkové
zistenie), pričom o mylnú aplikáciu právnych predpisov ide, ak použil iný právny predpis, než ktorý mal

správne použiť alebo aplikoval správny predpis, ale nesprávne ho vyložil, príp. ho na daný skutkový
stav inak nesprávne aplikoval (z podradenia skutkového stavu pod právnu normu vyvodil nesprávne
právne závery o právach a povinnostiach účastníkov konania) a použitie správneho ust. neznamená iba
opísanie jeho dikcie, ale i jeho správne priradenie k zistenému skutkovému stavu alebo inak vyjadrené
posúdenímvecipoprávnejstránketrebarozumieťvýkladotom,zktorýchust.zák.aleboinéhoprávneho

predpisu vychádzal (prečo pod tieto ust. podradil zistený skutkový stav) a ako ho príp. vyložil, a výklad o
tom, aké majú účastníci na základe zisteného skutkového stavu podľa týchto ust. vo vzťahu k predmetu
konania práva a povinnosti a ako bola preto vec rozhodnutá.
9.Súd pri rozhodovaní použil správny právny predpis, ale nesprávne ho vyložil a na daný skutkový stav
ho nesprávne aplikoval, t. zn. z podradenia skutkového stavu pod právnu normu nevyvodil správne

závery o právach a povinnostiach stranách sporu.
10.Podľa § 657 O. z. zmluvou o pôžičke prenecháva veriteľ dlžníkovi veci určené podľa druhu, najmä
peniaze, a dlžník sa zaväzuje vrátiť po uplynutí dohodnutej doby veci rovnakého druhu.
11.Podľa § 658 ods.1 O. z. pri peňažnej pôžičke možno dohodnúť úroky.
12.Podľa § 53 ods.1 O. z. (platný v čase uzatvorenia zmluvy) spotrebiteľské zmluvy nesmú obsahovať

ustanovenia, ktoré spôsobujú značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v
neprospech spotrebiteľa (ďalej len "neprijateľná podmienka"). To neplatí, ak ide o predmet plnenia, cenu
plnenia alebo ak boli neprijateľné podmienky individuálne dojednané.
13.Podľa § 53 ods.6 O. z. ak predmetom spotrebiteľskej zmluvy je poskytnutie peňažných prostriedkov
a nejde o spotrebiteľský úver podľa zákona o spotrebiteľských úveroch, nesmie odplata podstatne

prevyšovať odplatu obvykle požadovanú bankami za spotrebné úvery v mieste bydliska spotrebiteľa a
v čase uzavretia zmluvy.
14.Podľa § 39 O. z. neplatný je právny úkon, ktorý svojím obsahom alebo účelom odporuje zákonu alebo
ho obchádza alebo sa prieči dobrým mravom.
15.Podľa § 1 ods.1 nar. vl. 87/1995 Z. z., ktorým sa vykonávajú niektoré ustanovenia Občianskeho

zákonníkaodplatupriposkytnutípeňažnýchprostriedkovspotrebiteľovitvoriaúrok,poplatkyaakékoľvek
iné odplatné plnenia alebo iné náklady, ktoré sú dohodnuté pri podpise spotrebiteľskej zmluvy a
ktoré sú spojené s poskytnutím peňažných prostriedkov alebo vyžadované pri poskytnutí peňažných
prostriedkov. Pri výpočte odplaty sa vychádza z predpokladu, že spotrebiteľská zmluva zostane platnádohodnutý čas a že dodávateľ a spotrebiteľ si budú plniť svoje povinnosti za podmienok a v lehotách
dohodnutých v spotrebiteľskej zmluve.
16.Spotrebiteľský vzťah vznikol medzi právnym predchodcom žalobcu a žalovanou na základe

zmluvy o poskytnutí pôžičky z 15.12.2009, pričom pôžička predstavovala sumu [581,03 (cena tovaru)
- 175 (akontácia)] 406,03 eur a odmena predstavovala sumu [720,37(celková suma pôžičky) -
406,03(pôžička)] 314,34 eur. Ročná úroková sadzba je 13,20% a RPMN je 32,77% a priemerná RPMN
je 48,96%. Súd v svojom rozhodnutí citoval znenie § 53 ods.1 O. z. a mal za to, že odmena a náhrada
nákladov za poskytnutie úveru je neprimeranou zmluvnou podmienku, ale neuvedomil si, že odmena,

ktorá predstavuje cenu za poskytnutú službu nemôže byť neprijateľnou zmluvnou podmienkou (§ 53
ods.1) a tú je potrebné posudzovať v zmysle § 53 ods.6 O. z. a vyhodnotiť vo vzťahu k § 39 O. z..
17.Údaj RPMN vyjadruje cenu spotrebiteľského úveru a je kľúčovým ukazovateľom pre porovnanie
výhodnosti úverov od rôznych úverových inštitúcii. Okrem úrokovej miery v sebe zahŕňa aj ďalšie
poplatky súvisiace s úverom ako napr. poplatok za vybavenie účtu, poistenie úveru ak je podmienkou
pre získanie výhodnejšieho úroku a iné, všetko prepočítané na kalendárny rok. Pre potencionálneho

spotrebiteľa platí pravidlo, čím nižšie RPMN, tým je úver lacnejší a pre spotrebiteľa výhodnejší.
18.K odplate za poskytnutú pôžičku - Zo znenia skúmanej zmluvy vyplýva, že odplata pre žalovanú
predstavovala výšku 314,34 eur a pozostávala z úroku za pôžičku vo výške 13,20% a na administratívny
poplatok vo zvyšnej časti odplaty. Pokiaľ ide o primeranosť, či neprimeranosť ceny, tá je v priamom
súvise aj s inými podmienkami upravujúcimi rozsah poskytovaných služieb.

19.Podľa § 53 ods.6 O. z. ak predmetom spotrebiteľskej zmluvy je poskytnutie peňažných prostriedkov,
nesmie odplata podstatne prevyšovať odplatu obvykle požadovanú na finančnom trhu za spotrebiteľské
úvery v obdobných prípadoch. Pri posudzovaní obdobnosti prípadov sa prihliada najmä na finančnú
situáciu spotrebiteľa, spôsob a mieru zabezpečenia jeho záväzku, objem poskytnutých peňažných
prostriedkov a lehotu splatnosti.

20.Dohodnutá úroková sadzba a RPMN nepresahuje priemerné hodnoty RPMN za všetky typy
spotrebiteľských úverov zverejneného MFSR v Súhrnných informáciách o údajoch o novoposkytnutých
spotrebiteľských úveroch veriteľmi za 3.štvrťrok 2009, ktorá bola vo výške 48,96% pre obdobné úvery,
preto je možné uzavrieť, že dohodnutá úroková sadzba ako aj RPMN sú primerané dohoda o odplate
nie je v rozpore s § 39 O. z. a žalovaná bola povinná zaplatiť aj túto čiastku, preto bola zaviazaná zaplatiť

sumu 177,66 € s prísl. vypočítanú ako rozdiel medzi žalovanou sumou 209,60 €, čiastočným späťvzatím
v časti o zaplatenie 31,94 €.
21.Podľa§517ods.2O.z.akideoomeškaniesplnenímpeňažnéhodlhu,máveriteľprávopožadovaťod
dlžníkapopriplneníúrokyzomeškania,akniejepodľatohtozákonapovinnýplatiťpoplatokzomeškania;
výšku úrokov z omeškania a poplatku z omeškania ustanovuje vykonávací predpis.

22.Podľa § 3 ods.1 nar. vl. SR, ktorým sa vykonávajú niektoré ustanovenia Občianskeho zákonníka
výška úrokov z omeškania je o 8 percentuálnych bodov vyššia ako základná úroková sadzba Európskej
centrálnej banky platná k prvému dňu omeškania s plnením peňažného dlhu. V čase vzniku omeškania
bol platný úrok z omeškania vo výške 8,75% ročne.
23.Dôvodný je aj žalobcom uplatnený nárok na zaplatenie úrokov z omeškania vo výške 8,75% ročne

počítaný zo sumy 177,66 eur počnúc 7.4.2013 do zaplatenia.
24.Podľa § 255 ods.1 CSP súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci.
25.Podľa § 262 ods.1 CSP o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd v rozhodnutí,
ktorým sa konanie končí.
26.Podľa § 262 ods.2 CSP o výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti

rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník.
27.Podľa § 396 ods.1 CSP ustanovenia o trovách konania pred súdom prvej inštancie sa použijú aj na
odvolacie konanie.
28.Podľa § 396 ods.2 CSP ak odvolací súd zmení rozhodnutie, rozhodne aj o nároku na náhradu trov
konania na súde prvej inštancie.

29.Žalobcovi bolo priznané právo na náhradu trov prvoinštančného konania v rozsahu 70% (177,66 €
- úspech, 31,94 € - neúspech žalobcu, čo predstavuje 85% ku 15% celková úspešnosť žalobcu 85 -
15). Žalobca v odvolacom konaní bol plne úspešný, preto mu boli priznané trovy odvolacieho konania
v rozsahu 100%.
30.Pomer hlasov, akým bolo rozhodnutie prijaté: 3 hlasy za (§ 393 ods.2 druhá veta CSP).

Poučenie:Proti rozsudku odvolacieho súdu odvolanie nie je prípustné.
Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa.
Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa

konanie končí, ak a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov, b) ten, kto v konaní
vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu, c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať
pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný zástupca alebo procesný opatrovník, d) v tej istej
veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie, e) rozhodoval vylúčený
sudcaalebonesprávneobsadenýsúd,alebof)súdnesprávnymprocesnýmpostupomznemožnilstrane,

aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý
proces.
Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo
rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej
otázky, a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu,
b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo c) je dovolacím súdom

rozhodovaná rozdielne.
Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti
uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n).
Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné.
Dovolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané.

Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu
oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie,
lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy.
Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom
súde.

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh).
Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom. Povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je a) dovolateľom fyzická osoba,

ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, b) dovolateľom právnická osoba a jej
zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, c)
dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený
osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa
predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a

akichzamestnanecalebočlen,ktorýzanekonámávysokoškolsképrávnickévzdelaniedruhéhostupňa.
Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže dovolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie
dovolania.
Dovolanie prípustné podľa § 420 možno odôvodniť iba tým, že v konaní došlo k vade uvedenej v tomto
ustanovení.

Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie, v čom spočíva táto vada.
Dovolanie prípustné podľa § 421 možno odôvodniť iba tým, že rozhodnutie spočíva v nesprávnom
právnom posúdení veci.
Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie právne posúdenie veci, ktoré pokladá za nesprávne,
a uvedie, v čom spočíva nesprávnosť tohto právneho posúdenia.

Dovolací dôvod nemožno vymedziť tak, že dovolateľ poukáže na svoje podania pred súdom prvej
inštancie alebo pred odvolacím súdom.
Dovolacie dôvody možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie dovolania.
V dovolaní nemožno uplatňovať nové prostriedky procesného útoku a prostriedky procesnej obrany
okrem skutočností a dôkazov na preukázanie prípustnosti a včasnosti podaného dovolania.