Rozsudok ,
Potvrdené, Prvostupňové nenapadnuté opravnými… Judgement was issued on Thursday, December 20, 2017

Súd: Okresný súd Zvolen
Spisová značka: 18C/14/2017

Identifikačné číslo súdneho spisu: 6717207689
Dátum vydania rozhodnutia: 20. 12. 2017
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Mgr. Janette Nôtová

ECLI: ECLI:SK:OSZV:2017:6717207689.7

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Zvolen samosudkyňou Mgr. Janette Nôtovou, v právnej veci žalobcu: P. E., nar.

XX.XX.XXXX, trvale bytom Q. E. XXX, XXX XX Q. E., štátny občan SR, právne zastúpený: JUDr. Peter
Tonhauser, advokát, s.r.o., so sídlom Jána Cikkera 8, 974 01 Banská Bystrica, IČO: 47 234 725, proti
žalovanému: D.. X. Ž., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom Q. E. XXX, XXX XX Q. E., štátny občan SR,
právne zastúpený: Brázdil & Brázdilová advokátska kancelária, s.r.o., so sídlom Trhová 992/1, 960 01
Zvolen, IČO: 50492934, o žalobe o vrátenie daru, takto

r o z h o d o l :

I. Žaloba žalobkyne o vrátenie daru sa v celom rozsahu z a m i e t a .

II. Žalobkyňa je p o v i n n á nahradiť žalobcovi trovy konania v rozsahu 100 % .

o d ô v o d n e n i e :

1. Žalobca podal na tunajšom súde dňa 11.05.2017 žalobu, ktorou sa domáhal, aby súd určil, že
nehnuteľnosti špecifikované v petite žaloby patria v celosti do vlastníctva žalobkyne. Žalobkyňa žalobu
odôvodnila tým, že formou notárskej zápisnice zo dňa 16.09.2015 darovala žalovanému nehnuteľnosť
a to rodinný dom vrátane pozemkov v podiele 1-ca. V čase uzavretia zmluvy a prevodu vlastníckeho
práva boli sporové strany v partnerskom vzťahu, zdieľali spoločnú domácnosť, starali sa o spoločne
maloleté dieťa. Predmet darovacej zmluvy bol ich domovom, ktorý obdarovanému darovala za účelom
rekonštrukcie a všetkých úkonov s tým spojených. V tom čase obdarovaného žalobkyňa úprimne ľúbila a

darovaciuzmluvupodpisovalanazákladeslobodneavážneprejavenejvôlevdomnienke,žespolusním
a maloletým dieťaťom budú v rodinnom dome žiť spolu ako rodina. Obdarovaný však zrejme sledoval
celkom iný cieľ, pretože spísania notárskej zápisnice udržiavala intenzívny kontakt so svojou novou
známosťou, o čom žalobkyňa nevedela. Pokiaľ by takúto vedomosť mala, k darovaniu nehnuteľnosti by
nepristúpila. Obdarovaný teda v čase prijatia daru žalobkyňu podvádzal, snažil sa ju využiť za účelom
získaniaspoluvlastníckehopodielunadarovanejnehnuteľnostitým,žefingovalprechovávaniecitovknej
a využil jej dobromyseľnosť a úprimnú lásku, aby sa obohatil. Konanie žalovaného bolo účelové s cieľom

obohatiť sa na úkor žalobkyne a získať majetkový prospech tým, že ju uviedol do mylnej predstavy. O
úmysle žalovaného svedčí fakt, že v krátkom časovom horizonte od nadobudnutia vlastníckeho práva k
predmetu darovania žalobkyňu a ich spoločné dieťa opustil a odišiel so svojou novou známosťou, učinil
tak po troch týždňoch od nadobudnutia vlastníckeho práva k predmetu daru. Obdarovaný nadobudol
vlastnícke právo zápisom do katastra nehnuteľnosti dňa 05.10.2015 a dňa 26.10.2017 odišiel od svojej
partnerky a maloletého dieťaťa ku svojej známosti. Žalobkyňa dňa 18.04.2017 žalovanému adresovala
písomné odstúpenia od darovacej zmluvy a vrátenie a prevedenie predmetu darovacej zmluvy opätovne

na osobu žalobkyne. Žalovaný výzvu prevzal 03.05.2017. Právny základ postupu žalobkyne je v súlade
s Občianskym zákonníkom, kedy žalobkyňa má právo žiadať vrátenie daru pri hrubom porušení dobrých
mravov. Hoci Občiansky zákonník neobsahuje legálnu definíciu pojmu dobré mravy, možno ich definovať
ako určité morálke pravidlá správania sa, ktoré sú v prevažnej miere v spoločnosti uznávané a tvoriazáklad fundamentálneho hodnotového poriadku. Pod pojem hrubých porušení dobrých mravov možno
s prihliadnutím na všetky okolnosti prípadu subsumovať aj konanie tu obdarovaného spočívajúce v jeho
nedobromyseľnosti nadobudnutia vlastníckeho práva k nehnuteľnosti, ako aj jeho vypočítavého konania.

Popísané konanie obdarovaného vykazuje známky nekonformného správania sa, ktoré je v rozpore s
akýmikoľvek zásadami poctivého a slušného správania sa a v konečnom dôsledku je vysoko amorálne.
Jeho ľstivé konanie smerujúce k získaniu majetkového prospechu, o partnerskej nevere nehovoriac, je
správaním sa, ktoré vykazuje známky hrubého porušenia dobrých mravov aj z objektívneho hľadiska.
Obdarovaný sa dopustil tak závažného konania proti dobrým mravom, že od darkyne nie je možné

spravodlivo požadovať, aby trvala na zachovaní existencie daru v dispozícii obdarovaného a preto
sa domáha vrátenia daru od obdarovaného a určenia jej vlastníckeho práva k predmetu darovania.
Žalobkyňapoukazujenadôležitúskutočnosť,žeobdarovanýsadopúšťalneveryužpočastrvaniavzťahu
a spolužitia darkyne s obdarovaným. Práve skutočnosť, že obdarovaný sa s darkyňou rozišiel po troch
týždňoch od nadobudnutia spoluvlastníckeho podielu na nehnuteľnosti, demonštruje jeho zlomyseľné
a účelové konanie s cieľom získať spoluvlastnícky podiel a následne svoju partnerku - matku ich

spoločného dieťaťa opustiť.

2. Žalovaný sa k žalobe písomne vyjadril dňa 31.07.2017, kedy uviedol, že na základe darovacej zmluvy
spísanejformounotárskejzápisnicezodňa16.09.2015previedlažalobkyňadaromdojehovlastníctva1-

cu na rodinnom dome a pozemkoch. Je pravdou, že v tom čase so žalobkyňou mali vzťah, žili v spoločnej
domácnosti, so spoločnou dcérou Tatianou. Žalovaný však poprel, že by v tom čase mal novú známosť
a teda že fingoval prechovávanie citov k žalobkyni s cieľom obohatiť sa na jej úkor. Poukázal na to, že
uzavretie darovacej zmluvy bol dlhodobo plánovaný právny úkon, na ktorom sa so žalobkyňou vopred
dohodli niekoľko rokov predtým. Mal znamenať pre žalovaného záruku spoluvlastníckeho podielu na

nehnuteľnostiach, v ktorých plánovali so žalobkyňou a so spoločnou dcérou bývať spolu ako rodina,
ktoré ale boli zakúpené, prípadne postavené takmer výlučne z jeho finančných prostriedkov. Žalovaný
poukázal na to, že so žalobkyňou mali vzťah od roku 2003, najskôr bývali v jeho služobnom byte. Po
dvoch rokoch sa so žalobkyňou zhodli, že si chcú založiť rodinu a za tým účelom postaviť rodinný
dom. V tom čase mal výhodnú ponuku na predaj stavebného pozemku od svojho vtedajšieho kolegu

a so žalobkyňou sa dohodli, že z dôvodu splnenia podmienok a z dôvodu výhodnosti si žalobkyňa na
účely zakúpenia stavebného pozemku a výstavby rodinného domu vezme na svoje meno pôžičku do
Štátneho fondu rozvoja bývania v sume 33.000,- € s tým, že žalovaný bude jedným z ručiteľov. Uvedené
aj realizovali a finančné prostriedky z pôžičky boli investované do kúpy pozemku, do spracovania
projektu výstavby rodinného domu a čiastočne aj do stavby, pričom od prvej splátky až do decembra

roku 2015 túto pôžičku splácal žalovaný výlučne formou trvalého príkazu na úhradu zo svojho účtu
v mesačných splátkach po 131,18 €, čo vie dokladovať výpismi z bankových účtov. Ďalej zo svojich
úspor financoval výstavbu rodinného domu a zdôraznil, že žalobkyňa pri kúpe stavebného pozemku
ani pri stavbe rodinného domu neprispela finančnými prostriedkami. Následne v roku 2007 si žalovaný
zobral hypotekárny úver na dostavbu rodinného domu v sume 33.000,- € a po dohode so svojimi rodičmi

bolo na zabezpečenie úveru zriadené záložné právo na rodičovský dom. Bolo však dohodnuté, že po
dostavbe rodinného domu sa ťarcha presunie na novopostavený dom a žalobkyňa darom prevedie 1-
cu spoluvlastníckeho podielu na nehnuteľnostiach na žalovaného. Takto sa dohodol žalovaný so svojimi
rodičmi, o tejto dohode však od počiatku mala vedomosť aj žalobkyňa. To znamená, že už v roku 2007
si žalobkyňa bola vedomá, že po dostavaní a skolaudovaní rodinného domu malo dôjsť k uzavretiu

darovacej zmluvy, ktorou mala na žalovaného previesť 1-cu spoluvlastníckeho podielu na predmetných
nehnuteľnostiach. Finančné prostriedky z hypotekárneho úveru boli investované výlučne do stavby
rodinného domu, splátky úveru splácal výlučne žalovaný sám. Ku kolaudácii rodinného domu došlo
v roku 2008 a následne bolo možné ťarchu z rodinného domu previesť na predmetné nehnuteľnosti,
k čomu došlo až v roku 2013. Počas tohto obdobia priebežne zo svojho zárobku a finančných úspor

financovaldokončievanierodinnéhodomu.Následnesarozhodolorefinancovaniehypotekárnehoúveru
formou pôžičky v Slovenskej sporiteľni, preto dňa 28.10.2013 podpísal zmluvu o splátkovom úvere,
čím sa pôžička navýšila na sumu 34.000,- €, ktorá bola zabezpečená zriadením záložného práva na
predmetné nehnuteľnosti. Predmetné finančné prostriedky boli vyčerpané a investované do rodinného
domu. Uvedený úver spláca od počiatku až dodnes sám žalovaný. Na Vianoce v roku 2014 ho rodičia

upozornili,žeodkolaudácierodinnéhodomuubehloniekoľkorokovastálenedošlokuzavretiudarovacej
zmluvy so žalobkyňou, čím je žalovaný postavený do veľkého rizika. Aj z dôvodu, že so žalobkyňou stále
žili ako partneri. Preto dňa 02.06.2015 oslovil notárku JUDr. V. o vyhotovenie darovacej zmluvy a popísal
jej celú situáciu. JUDr. V. mu odporučila získať súhlas od ŠFRB a Slovenskej sporiteľne na prevodvlastníckeho práva. Dňa 26.05.2015 žalobkyňa spísala a odoslala ŠFRB list označený ako „Žiadosť o
vydanie súhlasu na doplnenie vlastníckych práv k nehnuteľnosti, kde uvádza, že rodinný dom stavali
spoločne so žalovaným aj spoločne do neho investovali. V súvislosti s čakaním na súhlas ako aj pre

pracovnú zaťaženosť napokon došlo ku spísaniu darovacej zmluvy formou notárskej zápisnice až v
septembri 2015.

3. Čo sa týka jeho odchodu zo spoločnej domácnosti, tento sa udial inak, ako ho opisuje žalobkyňa. V
tom čase žalobkyňa vyvolávala hádky kvôli jeho údajnému mimo partnerskému vzťahu, bolo to pre reči

po dedine. Žalovaný tvrdil, že žalobkyni za všetky roky spolužitia nikdy nebol neverný. Po jednej z týchto
hádok mu žalobkyňa doslova povedala, aby odišiel zo spoločnej domácnosti, preto sa rozhodol, že ďalej
takéto správanie žalobkyne nebude znášať a skutočne si odniesol svoje osobné veci. Až do decembra
2015 prespával v kancelárii svojej firmy, kým si našiel podnájom. Známosť s inou ženou nadviazal až
začiatkom roku 2016 a odmieta tvrdenia žalobkyne, že opustil spoločnú domácnosť dobrovoľne, aby
odišiel za inou ženou. Žalobu žalobkyne považuje za účelovú, pretože k jeho odchodu zo spoločnej

domácnosti došlo koncom septembra 2015 a žalobkyňa výzvu na vrátenie daru zaslala až v apríli 2017,
takmer dva roky po uzavretí darovacej zmluvy. Žaloba o vrátenie daru bola podaná až v máji 2017.
Po rozchode so žalobkyňou mal žalovaný záujem o korektný vzťah so žalobkyňou aj s poukazom na
spoločnú dcéru a chcel sa s ňou dohodnúť na vyporiadaní podielového spoluvlastníctva mimosúdne.
Keďže z predmetnej nehnuteľnosti naďalej býva žalobkyňa s dcérou, žiadal ju, aby ho vyplatila z jeho

spoluvlastníckeho podielu napriek tomu, že kúpu a výstavbu nehnuteľnosti financoval výlučne on. Takto
postupoval s prihliadnutím na fakt, že hoci žalobkyňa finančne neprispievala na výstavbu rodinného
domu, prispievala zo svojho príjmu na domácnosť a prežili spolu 10 rokov vzťahu. Žalobkyňa však tento
jeho návrh odmietla s argumentom, že nemá finančné prostriedky na výplatu spoluvlastníckeho podielu,
preto žalobkyni navrhol, aby sa nehnuteľnosť predala s tým, že táto bola v ponuke realitnej kancelárie a

mal vážnych záujemcov na kúpu v hodnote 155.000,- € Na to však žalobkyňa tvrdila, že suma 75.000,-
€ ako 1-ca z kúpnej ceny pre ňu sa zdá málo, na čo on reagoval, že v takom prípade bude musieť o
vyporiadaní podielového spoluvlastníctva rozhodnúť súd. Počas roku 2016 sa pokúšal vyporiadať so
žalobkyňou podielové spoluvlastníctvo k predmetným nehnuteľnostiam a následnou reakciou žalobkyne
bola v roku 2017 výzva na vrátenie daru a následne podanie žaloby. Žalovaný vyslovil názor, že nie

sú splnené podmienky § 630 Občianskeho zákonníka, pretože on svojím správaním sa voči žalobkyni
nedopustil hrubého porušenia dobrých mravov. Počas celého takmer 10 ročného vzťahu so žalobkyňou
sa snažil byť dobrým partnerom, po narodení dcéry dobrým otcom, chcel zabezpečiť rodine slušný a
spokojný život. Počas celej výstavby rodinného domu niesol bremeno financovania výstavby sám, na
tomto sa so žalobkyňou vopred dohodli s tým, že žalobkyňa mala prispievať na spoločnú domácnosť a

nechcel ju zaťažovať vysokými výdavkami spojenými so stavbou domu a splácania pôžičiek a úverov.
Rozchod so žalobkyňou bol spôsobený tým, že žalobkyňa po bezdôvodnej žiarlivostnej hádke ho
vyhodila zo spoločnej domácnosti. Uzavretie predmetnej darovacej zmluvy medzi žalobkyňou a ním bol
dlhodobo plánovaný právny úkon, o ktorom žalobkyňa vedela, že sa skôr či neskôr vykoná. Žalobkyňa
len účelovo spája ich rozchod s jeho údajným úmyslom obohatiť sa na jej úkor. O účelovosti konania

žalobkyne svedčí časový odstup od darovacej zmluvy o podanie žaloby. Žalovaný poprel akýkoľvek
ziskuchtivý úmysel. Napokon žalovaný poukázal na zmätočnosť a nevykonateľnosť navrhovaného petitu
a keďže súd je v zmysle § 216 ods. 1 C.s.p. viazaný žalobným návrhom žalobcu, navrhol žalobu
žalobkyni v celom rozsahu zamietnuť.

4. Žalobkyňa k vyjadreniu žalovaného písomným podaním doručené súdu 07.09.2017 uviedla, že je
pravdou, že sa so žalovaným rozhodli pre kúpu pozemku, na ktorom plánovali stavať rodinný dom,
ktorý sa mal stať ich spoločným domovom. Je pravdou, že záväzok zo zmluvy o pôžičke ŠFRB, ktorú
vzala na svoje meno žalobkyňa, boli splácané v pravidelných mesačných splátkach z bankového účtu
žalovaného. Bolo to na základe výslovnej dohody so žalobkyňou, ktorá v tom čase nemala založený

účet v banke. Peňažné prostriedky z tejto pôžičky však neboli použité na kúpu pozemku, ale na kúpu
stavebnéhomateriálu.Taktiežniejepravdou,žebyžalobkyňaneprispievalakvýstavberodinnéhodomu,
pretože na stavbe rodinného domu sa nezištne podieľali rodinní príslušníci žalobkyne a to jej matka ako
ajzosnulýotecanásledneďalšípartnerjejmatkypánP.G..Rovnakostavebnýmateriálpoužitýnastavbu
domu bol získaný darom od rodiny žalobkyne a práce na stavbe rodinného domu vykonávali rodinní

príslušníci žalobkyne bezodplatne. Žalobkyňa sa významnou mierou podieľala na vedení spoločnej
domácnosti a na účet žalovaného poukazovala peňažné prostriedky z materskej, resp. rodičovskej
dovolenky, z ktorých časť bola použitá na plnenie pravidelných mesačných splátok na pôžičku z ŠFRB. V
roku 2008 žalovaný zakladal obchodnú spoločnosť, resp. rozbiehal podnikateľské aktivity a žalobkyni saviackrát zdôveril, že nemá dostatok finančných prostriedkov, preto nie je plne jasné, z akého zdroja tieto
aktivity financoval. Aj žalobkyňa počas trvania vzťahu so žalovaným investovala všetky svoje finančné
prostriedky, úsilie a energiu do rodinného domu, ktorý mal byť ich spoločným domovom. Žalobkyňa

nedisponuje žiadnou inou nehnuteľnosťou, v ktorej by s dcérou mohli bývať, preto konanie žalovaného
smerujúceho k predaju nehnuteľnosti predstavuje intenzívny zásah do jej života. Zachovanie existencie
vlastníckeho práva k nehnuteľnosti slúži aj na zabezpečenie maloletej dcéry. Vzhľadom na bezodplatné
stavebné práce a osobnú angažovanosť najbližších rodinných príslušníkov má žalobkyňa diametrálne
odlišný vzťah k nehnuteľnosti, než sám žalovaný. K časovým súvislostiam podania žaloby žalobkyňa

uviedla, že žalobu o vrátenie daru podala s určitým časovým odstupom z dôvodu dobromyseľnosti
a viery v spoločnú budúcnosť so žalovaným napriek jeho partnerskej nevere, pretože žalovaného
úprimne ľúbila. Žalobkyňa sa rozhodla domáhať vrátenia daru až v okamihu, keď jej bolo jasné, že
žalovaný sa definitívne rozhodol ukončiť ich spoločný rodinný život a uviedol žalobkyni, že s novou
partnerkou očakávajú príchod potomka Žalobkyňa k tomuto kroku pristúpila aj pod vplyvom správania sa
žalovaného, ktorý sa začal domáhať speňaženia svojho vlastníckeho podielu napriek tomu, že v dome

dodnes žije žalobkyňa s jej spoločnou dcérou. Žalovaný bez jej vedomia oslovil realitnú agentúru za
účelom dosiahnutia predaja nehnuteľnosti. Prípadný predaj nehnuteľnosti bez vedomia žalobkyne by
mohol pre ňu opätovne znamenať ďalšie nepriaznivé následky v podobe zníženia kvality jej bývania
a finančných nákladov spojených s vedením súdneho konania, ktoré by musela v záujme ochrany a
udržateľnosti svojho obydlia viesť. Žalobkyňa ďalej poukázala na rozhodnutia Najvyššieho súdu ČR,

ktorý sa zaoberal partnerskou neverou v manželstve. Partnerská nevera žalovaného vyvolala verejné
pohoršenie obyvateľov obce, kde žalobkyňa so žalovaným bývali, čo je dôkazom objektívneho vnímania
hrubého porušenia dobrých mravov, ktorého sa žalovaný po darovaní nehnuteľnosti dopustil voči osobe
žalobkyne. Žalobkyňa v celom rozsahu popiera tvrdenia žalovaného o údajnom vyhodení žalovaného
žalobkyňou z domu. Ide o subjektívne vnímanie žalovaného, ktorý si nesprávne vyložil konfliktnú situáciu

a túto využil ako argument pre odchod zo spoločnej domácnosti. Žalovaný odišiel z domu účelovo,
pretože vedel, že morálne by nebolo spravodlivé fungovať so žalobkyňou v jednej domácnosti, keď
udržiaval mimopartnerský pomer s inou ženou. Ak by žalovaný chcel so žalobkyňou zotrvať v spoločnej
domácnosti, nič mu nebránilo, aby ako vlastník 1-ce darovanej nehnuteľnosti v nej zostal bývať a pokúsil
savyporiadaťnapätévzťahymedzinímažalobkyňou.Tobyvšakmuselmaťskutočnýzáujemoudržanie

partnerského vzťahu. Žalobkyňa tiež popiera údajnú písomnú dohodu s rodičmi žalovaného o prepise
1-ce nehnuteľnosti na žalovaného.

5. Na vyjadrenie žalobkyne žalovaný písomným podaním doručené súdu dňa 04.10.2017 uviedol, že
zotrváva na tvrdení, že k uzavretiu darovacej zmluvy došlo na základe dlhodobého plánovania, na

ktorom sa so žalobkyňou vopred dohodli. Nepoprel, že pri výstavbe rodinného domu vypomáhali rodinní
príslušníci žalobkyne, rovnako tak pomáhali aj jeho rodinní príslušníci, kamaráti a kolegovia. Čo sa týka
samostatného účtu žalobkyne tento si ona nezriadila zo svojej vlastnej vôle a poukazovaný rodičovský
príspevok vždy vybral zo svojho účtu a odovzdal ho žalobkyni. Zo samotnej výšky rodičovského
príspevku by ani nebolo možné platiť splátky pôžičky zo ŠFRB a zároveň sa podieľať na chode

domácnosti. Určite tento príjem žalobkyne nebol použitý na rozbehnutie jeho podnikania. Žalovaný
poukázal na to, že v tom čase mal k dispozícii odchodné v sume 48.940,- € priznané rozhodnutím zo
dňa 15.01.2008. Následne poberal výsluhový dôchodok a snažil sa žalobkyni vysvetliť, že už nemá
taký príjem ako predtým, pretože po odchode z armády 24.12.2007 bol len poberateľom výsluhového
dôchodku. Z podnikania zatiaľ nemal príjem a všetky odvody si musel platiť sám, preto sa vyjadril v tom

smere, aby sa uskromnili. To znamená, že na podnikateľské aktivity použil odchodné z armády, časť
týchto finančných prostriedkov použil aj na stavbu rodinného domu. Popieral tvrdenia žalobkyne o tom,
žebysajejvyhrážalpredajomspoluvlastníckehopodielu,popreltvrdeniažalobkyne,žebyodišielzdomu
pre známosť s inou ženou. V tom čase žiadnu známosť nemal, žalobkyňa ho z domu vyhodila. O úmysle
predať rodinný dom svedčí e-mailová komunikácia so žalobkyňou. Keďže nedošlo k dohode o zrušení

a vyporiadaní podielového spoluvlastníctva, keďže ani jeden nemal dostatok finančných prostriedkov
na výplatu druhého, žalobkyňa v tomto smere zostala nečinná, preto len na základe odporučenia sa
obránil na realitnú kanceláriu, o svojom postupe však žalobkyňu informoval e-mailom. Žalobkyňa však
na jeho e-maily nereagovala. To znamená, že všetky kroky vo veci predaja rodinného domu konzultoval
so žalobkyňou. Pokiaľ žalobkyňa poukazuje na judikatúru ČR, je vecou súdu, či v tomto smere bude

prihliadať na túto judikatúru. V ostatnom zotrval na svojich doterajších tvrdeniach.

6. Súd vo veci vykonal dokazovanie výsluchom sporových strán, výsluchom svedkov, oboznámením
listinných dokladov a zistil nasledujúci stav veci.7. Žalobkyňa na pojednávaní uviedla, že so žalovaným sa zoznámili v roku 2003 a rozhodli sa žiť v
spoločnej domácnosti. Spočiatku bývali v jeho byte a následne sa rozprávali o spoločnej stavbe domu.

Táto sa začala v roku 2005. Keďže ona v tom čase nemala zriadený účet, hospodárili tak, že 1-cu
výplaty dávala k rukám žalovaného na chod domácnosti a iné výdavky. V tom čase bola zamestnaná v
zlatníctve. Následne pristúpili ku kúpe pozemkov, ktorá kúpa znela výlučne na jej meno. So žalovaným
sa dohodli, že stavbu budú financovať cez Štátny fond rozvoja bývania a bolo výhodnejšie takýto postup,
preto sama žiadala o podporu z fondu. Asi po roku sa dokúpil susediaci pozemok kúpnou zmluvou, ktorý

bol výlučne na meno žalovaného s úmyslom zväčšiť pozemok v okolí rodinného domu. Z akého dôvodu
to bolo výlučne na jeho meno si už žalobkyňa nespomínala. Dohodli sa, že po výstavbe rodinného
domu sa vezmú a usporiadajú si vlastníctvo tak, že každý bude mať 1-cu, t.j. že sa to takto prepíše.
V roku 2005 si žalobkyňa podala žiadosť o podporu z ŠFRB a bola vyplatená čiastka 1.000.000,- Sk
za účelom výstavby rodinného domu. Pôžička sa splácala z účtu žalovaného, keďže ona vtedy nemala
žiaden účet, prispievala však na chod domácnosti. Je pravdou, že finančné prostriedky z uvedeného

fondu boli použité na výstavbu rodinného domu, financoval sa najmä nákup materiálu, pretože stavbu
vykonávali svojpomocne za výpomoci rodičov žalobkyne aj žalovaného, ako aj za pomoci priateľov.
Rodinný dom bol skolaudovaný a dostavaný v roku 2007, čo vybavovali spoločne so žalovaným.
Žalobkyňa prispievala finančne tak, že zabezpečovala stravu na stavbu a vypomáhali jej rodičia. Po
kolaudácii začali v rodinnom dome bývať, zariaďoval sa a dokončoval. Žalovaný však toto riešil výlučne

sám, všetko chcel robiť rýchlo, čo bolo pre ňu stresujúce. Naďalej však prispievala do domácnosti,
financie mal k dispozícii od nej žalovaný. V roku 2009 sa im narodila spoločná dcéra, ona zostala na
materskej dovolenke a pôžičku naďalej splácal žalovaný zo svojho účtu. Po dvoch rokoch nastúpila do
práce. Je pravdou, že v tom čase neriešili uzavretie manželstva, žalovaný sa vyjadril tak, že sa nechce
ženiť. Bál sa, aby sa žalobkyňa nezachovala ako jeho predchádzajúca manželka, že mu všetko zoberie.

V roku 2015 jej náhle zomrel otec a bola v zlom citovom rozpoložení. V septembri 2015 jej žalovaný
oznámil, že idú na notársky úrad, nevedela, z akého dôvodu, vtedy o tom veľmi nepremýšľala. Keď prišli
na notársky úrad k JUDr. V., vtedy po prvýkrát videla darovaciu zmluvu. Notárka sa jej spýtala, či s tým
súhlasí, ona to len podpísala. Neskôr, keď riešila pozostalosť po otcovi u JUDr. V., tá jej povedala, že
žalovaný už pol roka predtým s ňou riešil tento prevod, o čom však žalobkyňa vôbec nevedela. K žiadosti

o súhlas štátneho fondu na doplnenie vlastníckych práv žalobkyňa sa nevedela vyjadriť, nakoľko nemá k
dispozícii takýto doklad. Po nahliadnutí do listiny potvrdila, že podpis na listine je jej, ale obsah listiny jej
nie je známy, ona sama ho nepísala. Nepamätá sa, že by jej takúto listinu predkladal žalovaný. Je však
pravdou, že po zavkladovaní predmetnej darovacej zmluvy si bola vedomá toho, že každý je vlastníkom
nehnuteľnosti v 1-ci. Čo sa týka vzájomného vzťahu so žalovaným, už v roku 2014 alebo 2015 jej začali

známivdedine,akoajjejrodinaakamarátihovoriť,žežalovanýsastretávasosvojouterajšoupriateľkou.
Dohovárala mu, že sa jej to nepáči, on však tvrdil len to, že to berie na vedomie, avšak naďalej sa s
ňou stretával. Žalobkyňa bola informovaná známymi, že žalovaný za ňou chodí do školy, kde pracovala.
Túto situáciu riešila so žalovaným len tak, že mu dohovárala, že sa jej toto nepáči. Dňa 25.10.2015 v
nedeľu túto okolnosť znovu vytkla a na druhý deň 26.10.2015 jej žalovaný oznámil, že odchádzal zo

spoločnej domácnosti. To znamená, že odišiel sám, dobrovoľne, ona ho nevyhodila. Následne si zriadila
svoj účet a v dome zostala bývať spolu s dcérou. Od decembra 2015 začala sama uhrádzať pôžičku
z ŠFRB po 131,18 € mesačne, sama uhrádzala náklady na bývanie, na domácnosť, bola nútená si
zabezpečiť auto, aby sa dostala do práce, zaviezla dcéru do škôlky, neskôr do školy. Je pravdou, že
žalovanýposielavýživnénadcérupo100,-€mesačne,avšaknapôžičkuanibývanienijakoneprispieval.

Daň z nehnuteľnosti si uhrádza každý sám podľa svojho podielu. Začiatkom roku 2016 sa stretli doma
a navrhla žalovanému, aby vlastníctvo k nehnuteľnosti previedli na spoločnú dcéru, on však tvrdil, že
to tak nechce. Následne jej poslal e-mail do práce, aby dom predali, že vie o dobrej realitke. Na to mu
uviedla, že sa na to pozrie, ale na jeho e-maily neodpovedala a viac sa o tejto okolnosti nerozprávali.
Zo strany žalovaného sa cítila oklamaná a preto sa rozhodla kontaktovať právneho zástupcu a podali

výzvu o vrátenie daru a následne žalobu na súd. V súčasnosti naďalej býva s dcérou v dome, iný vzťah
nemá. Všetky náklady spojené s nehnuteľnosťou, ako aj predmetnú pôžičku uhrádza sama. Žalobkyňa
potvrdila, že od počiatku sa so žalovaným dohodli, že keď sa dom dostavia, zoberú sa a prepíše sa na
neho 1-ca nehnuteľnosti. Je pravdou, že kúpne ceny pri kúpe pozemkov vyplácal žalovaný, mala však
za to, že sa jednalo o spoločné prostriedky, pretože aj ona prispievala do domácnosti. Vedela o tom,

že následne si žalovaný bral iný hypotekárny úver, na čom sa dohodli, pretože potrebovali financie na
dostavbu rodinného domu, financie boli vyplatené na jeho účet. Mala vedomosť o tom, že v tom čase
bolo zriadené záložné právo na rodičovský dom rodičov žalovaného. Rovnako mala vedomosť o tom,
že tento úver bol následne refinancovaný, čo jej uviedol, žalovaný. K dôvodom výzvy na vrátenie daružalobkyňa pristúpila preto, že po odchode zo spoločnej domácnosti zistila, že žalovaný odišiel preto,
lebo vedel, že bude žiť so súčasnou priateľkou. Ona dúfala, že ten vzťah je len krátkodobý, avšak keď
sa dozvedela, že čakajú spoločné dieťa, vedela, že sa žalovaný nevráti. Preto sa obrátila na pomoc na

právneho zástupcu a rozhodla sa podať žalobu. Je pravdou, že jej žalovaný posielal do práce e-maily,
avšak pokiaľ mu aj odpísala, bolo to len z dôvodu, že chcela mať od neho pokoj, pretože psychicky
nezvládala jeho e-maily, ktoré jej stále posielal s tým, že už má zmluvy na podpis a podobne.

8. Žalovaný na pojednávaní potvrdil, že sa so žalobkyňou, keďže boli partneri postupne zblížili a

rozhodli sa postaviť spoločný rodinný dom. Keďže ani jeden nemal dostatok finančných prostriedkov a
on bol v tom čase zamestnaný ako vojak, dosahoval príjem 50-60.000,- Sk mesačne, riešili financovanie
výstavby. Keďže žiadna banka im v tom čase nechcel poskytnúť pôžičku bez záložného práva k
nehnuteľnosti, avšak oni nevlastnili žiadnu potrebnú nehnuteľnosť, zisťovali možnosti cez Štátny fond
rozvoja bývania. Jednou z podmienok bolo, že žiadateľ musí mať určité finančné prostriedky nasporené.
Vec riešili so zástupkyňou štátneho fondu pani Š., ktorá uviedla, že musia zdokladovať finančné

prostriedky na účte 200.000,- Sk. Z tohto dôvodu on založil účet na meno žalobkyne a z vlastných
nasporených finančných prostriedkov tam vložil čiastku 100.000,- Sk a rodičia mu poskytli pôžičku
ďalších 100.000,- €. Keďže jednou z podmienok poskytnutia účelového fondu, že žiadateľ nesmel
presahovať istý príjem, čo on sám nespĺňal, rovnako ani v prípade, že by podali žiadosť spoločne,
žiadosť si podávala výlučne žalobkyňa. On na úvere vystupoval ako ručiteľ vzhľadom na jeho dostatočný

príjem. Hneď na začiatku sa dohodli, že po kolaudácii sa ručenie zruší a bude zriadené záložné právo na
stavbu. Podľa úverových podmienok toto bolo možné realizovať až po kolaudácii stavby. V tom čase bol
plánovaný rozpočet na stavbu 4.300.000,- Sk, to znamená, že im bolo zrejmé, že samotné prostriedky zo
štátneho fondu nebudú postačovať, a tak na základe rady pani Š. plánovali, že postavením hrubej stavby
si zoberú úver z inej banky, kde sa založí hodnota tejto stavby pre zabezpečenie úveru. Podmienkou

pre štátny fond bolo, aby žiadateľ bol zároveň vlastníkom pozemku a stavebné konanie, t.j. povolenie
stavby musí byť ukončené a až potom sa môže podať žiadosť o úver. V tom čase cez kolegu získal
výhodný stavebný pozemok, pričom kúpna zmluva sa písala na žalobkyňu, ktorá mala byť žiadateľkou
o úver. Jednalo sa o pozemok v rozsahu cca 600 m2 a dohodli sa, že neskôr sa prikúpia aj susediace
pozemky, kde plánovali záhradu a hospodársku budovu. Preto oslovili majiteľov týchto pozemkov, ktorí

súhlasili s predajom a tieto sa taktiež spísali na žalobkyňu. Kúpa pozemkov bola financovaná z jeho
vlastných nasporených finančných prostriedkov, rovnako sa takto uhrádzal projekt vo výške 45.000,- Sk.
Projekt bol vyhotovený po dohode so žalobkyňou, kedy sa dohodli, ako má dom vyzerať. Po povolení
stavebného konania žalobkyňa podala žiadosť o úver v januári 2006 a v októbri 2006 bol úver vo
výške 1.000.000,- Sk schválený. Táto suma však nebola vyplácaná k jeho rukám, ale bol založený účet

v banke a čerpať finančné prostriedky bolo možné cez faktúry, t.j. cez faktúry na stavebný materiál
bol predložený na kontrolu stavebného dozoru, od ktorého bol potrebný súhlas, toto všetko zaniesli
pani Š., ktorá to taktiež podpísala a po odsúhlasení aj žalobkyňou to bolo dané na preplatenie cez
predmetný úverový účet. To znamená, že všetky finančné prostriedky bolo možné využívať výlučne
na účel výstavby a teda nie je pravdivé tvrdenie žalobkyne, že by finančné prostriedky boli použité na

čokoľvek iné. Výstavbu rodinného domu realizovali svojpomocne, práce vykonával žalovaný za pomoci
pána G. a ďalších kamarátov, odborné práce robili firmy. So žalobkyňou sa dohodli tak, že úver bude
platiť on zo svojho účtu a žalobkyňa bude prispievať do domácnosti a rovnako bude pripravovať stravu
pri stavbe. Je pravdou, že ona to zabezpečovala, ale na týchto potrebách sa podieľal aj on. V roku 2007
bola dokončená hrubá stavba a boli potrebné ďalšie finančné prostriedky, avšak v banke im nechceli

poskytnúť úver na protihodnotu stavby. Preto si bral pôžičku v Slovenskej sporiteľni za nevýhodných
podmienok vo výške 200.000,- Sk, avšak potrebovali na dokončenie sumu cca 1.000.000,- Sk. Vtedy
mu rodičia navrhli to, čo predtým nechceli, že súhlasia so založením ich rodinného domu a tak spolu
so žalobkyňou si sadli a prejednali to spolu. Rodičia mali podmienku, že rodinný dom, ktorého hodnota
mala byť cca 4.000.000,- Sk, po dokončení bude založený na predmetný úver, t.j. ťarcha z ich rodinného

domu sa prepíše na dostavaný rodinný dom a rodinný dom, ktorý v tom čase bol písaný výlučne na
žalobkyňu, bude prepísaný na ich oboch. On aj žalobkyňa s týmto súhlasili a tak na jar 2007 čerpali
pôžičku v ČSOB stavebnej sporiteľni 33.000,- €. Dom bol dostavaný a v októbri 2007 začal žalovaný
vybavovať kolaudáciu, následne po skolaudovaní sa do domu nasťahovali a v dome bývali. V roku 2008
sa rozhodol odísť z armády a rozbehol živnosť v oblasti školení pre vojsko a civilov. Na rozbehnutie

živnosti použil finančné prostriedky z odchodného vo výške 350.000,- Sk. V tom čase však už nemali
finančné prostriedky na dozariadenie domu, zariadenie zabezpečil zo svojho predošlého bývania. V
tom čase financovali domácnosť takým spôsobom, že žalobkyňa mala zabezpečovať starostlivosť o
domácnosť, ale nie tak, že mu dávala peniaze k rukám. V tom čase on rozbiehal živnosť, robil z domu,pričom školenia boli hlavne cez sobotu, nedeľu, takže nemal veľa času na dokončovacie práce a ani
neriešiliprepisrodinnéhodomunaoboch.Vtomčasemalidobrývzťah,vroku2009saimnarodiladcéra.
Následne začal riešiť s pani Š. prepis záložného práva na ich rodinný dom. Pani Š. im poradila, že by

nebolo vhodné riešiť v jednom roku prepis záložného práva a zmenu ručiteľa, preto najskôr riešili záložné
právo. Aj po nástupe žalobkyne do zamestnania naďalej hospodárili tak, že on splácal pôžičky a ona
prispievala na domácnosť. O všetkých krokoch v súvislosti s domom žalobkyňu informoval, podpisovala
príslušné doklady. K predpisu záložného práva došlo v rokoch 2009-2010. Následne sa malo pristúpiť k
poslednému kroku, t.j. prepisu 1-ce rodinného domu naňho. Už v roku 2014 to chcel realizovať, avšak

pre zaneprázdnenosť to nerealizovali. Na Vianoce, keď boli u jeho rodičov, tak jeho rodičia hovorili, aby
to čím skôr spravili. Žalobkyňa bola prítomná pri tomto rozhovore, súhlasila s tým. Z tohto dôvodu oslovil
notárku a bol sa poradiť na katastri, ako najlepšie to urobiť. Notárke vysvetlil situáciu a ona ho upozornila,
žesútamťarchyapretojepotrebnýnatakýtoprepissúhlasštátnehofonduajbanky.Pretopodaližiadosť
na takýto prepis a to na štátny fond, ktorý podávala žalobkyňa. Žalobkyňa žiadosť podpísala, vedela,
čo sa deje, aj z akého dôvodu. Rovnako bola podaná žiadosť banke. Odpoveď obdržali kladnú cca do

60 dní. Aj z tohto dôvodu sa celý prepis predĺžil. Následne všetky doklady zaniesol na notársky úrad a
notárka si vyhradila 30 dní na prípravu podkladov s tým, že mu následne zavolá. V tom období však
došlo k nešťastnej udalosti a to úmrtiu otca žalobkyne, bol pohreb. V septembri 2015 mu notárka volala,
že je všetko hotové a že to môžu prísť podpísať. On žalobkyni uviedol, že je treba ísť podpísať doklady k
notárke, pretože získané súhlasy mali platnosť len cca 3 mesiace, takže to museli včas realizovať. Z toho

dôvodu išli k notárke, ktorá obom všetko vysvetlila, dala im k dispozícii doklady, ktoré si mohli prečítať.
Boli vyzvaní, aby sa vyjadrili, či tomu rozumejú a či vedia, čo podpisujú. Obaja uviedli, že s tým súhlasia
a doklady podpísali. Jedna zmluva zostala u notárky, jednu si ponechal on a ostatné boli zaniesť na
kataster.Dokladyzkatastramuseliprísťnaobemená,jemubolidokladydoručené,čooznámilžalobkyni.
Celé to bolo schválené cca do jedného mesiaca.

9. K vzájomnému vzťahu žalovaný uviedol, že po otvorení živnosti potreboval pomoc od iných, v tom
čase vykonával aj ďalšie činnosti, napríklad roznášanie obedov po Q. E.. Obedy odoberal zo školskej
jedálne, kedy začal spolupracovať s pani P. Q., ktorá v školskej jedálni pracovala U nej objednával obedy
a táto mu vydávala stravu, takže spolupracovali. Ďalej v rámci školení a výcvikov cez ňu zabezpečoval

stravu pre účastníkov. A v tom čase sa začali šíriť reči najmä po nástupe žalobkyne do zamestnania.
Žalobkyňa mala stravu v zamestnaní, dcéra sa stravovala v škôlke, preto si on zabezpečil obedy v
školskej jedálni, kde chodieval každý deň. Z tohto sa teda začali šíriť reči a žalobkyňa mu o tom hovorila,
že sa jej to nepáči. On jej tvrdil, že so Q. nič nemá, že len spolupracujú v rámci výkonu jej živnosti
tak, ako spolupracuje s inými ľuďmi, aj s inými ženami. Povedal jej, že je to nepodstatné podozrievanie

a žiarlivosť, avšak je pravdou, že o tejto otázke dochádzalo k častým hádkam, pretože žalobkyňa mu
neverila. Keďže pri hádkach bola prítomná aj dcéra, on sa nechcel pred ňou hádať, hádky ukončil
a v podstate o tom prestali komunikovať. Okrem toho žalobkyňa bola nespokojná aj s tým, že sa
nedokončuje rodinný dom a toto mu vyčítala. On však financie v tom čase potreboval aj na chod firmy.
Uvedené však stále považoval za bežné partnerské problémy. Keď sa opätovne začali so žalobkyňou

o tomto dohadovať, znovu začala hovoriť o P. Q. a on jej opakoval, že je to nedôvodné, je pravdou,
že sa nahneval a začal jej vytýkať napríklad vo vzťahu k dcére, že ju rozmaznáva, že nerešpektuje
jeho názory na výchovu dcéry a to prerástlo do veľkej hádky. Vtedy mu žalobkyňa povedala: „zbaľ sa
a vypadni, tento dom je môj“. To sa ho veľmi dotklo, tak sa zbalil a odišiel do kancelárie, ktorú mal vo
Zvolenskej Slatine. Povedal žalobkyni, že je prekvapený tým, čo mu povedala a že následne pôjde pre

dcéru do škôlky a vysvetlí jej, prečo nespáva doma. Potom čakal, ako bude žalobkyňa reagovať, či sa
mu ospravedlní, že to tak nemyslela, ale nič také z jej strany nepadlo. Keď odchádzal z domu, povedal
žalobkyni, že dúfa, že mu nebude robiť problémy a myslel tým vo vzťahu k dcére, pretože s dcérou mal
vždy dobý vzťah a chcel sa s ňou aj naďalej stretávať. Nezobral si všetky veci, čakal, či sa to medzi nimi
urovná. Naďalej platil za dom, pôžičky aj poistky do decembra 2015. Medzitým sa tri alebo štyrikrát so

žalobkyňou stretli, ona však nijako nereagovala, nenavrhla mu, aby sa vrátil a vtedy pochopil, že zrejme
to už medzi nimi nemá zmysel. V tom čase mu volala aj matka žalobkyne a pán G., ako aj jeho rodičom
v tom zmysle, aby si zbalil veci, aby dom prepísal na dcéru a z neho vypadol. Matka navrhovateľky
mu vulgárne vynadala, rovnako sa dozvedel, že stretla mamu P. Q. a aj tejto vulgárne vynadala. Po
dedine sa začali šíriť reči o ňom a P. Q. a tak kontaktoval žalobkyňu a prosil ju, aby dohovorila matke,

aby s tým prestala, nemalo to však veľký účinok. Na základe tohto všetkého si povedal, že už ďalej to
nemá cenu. Stretol sa so žalobkyňou a chcel, aby sa dohodli o dcére aj o majetkových vzťahoch. Ona
v tom čase nemala účet a požiadala ho, aby naďalej platil pôžičku a že ona zostane s dcérou bývať v
dome. S týmto súhlasil, avšak žiadal ju, aby sa vzájomne vyrovnali, pretože má nárok na polovicu domu.Napokon dospeli k tomu, že on bude platiť pôžičku dovtedy, kým si žalobkyňa založí účet, po prvýkrát
pôžičku začala platiť od decembra 2015. Ďalej sa dohodli, že každý bude platiť svoje poplatky, t.j. dane
za pozemky, ktoré vlastní a smeti a on navrhol žalobkyni, že prispeje polovicou na náklady na dom. Vtedy

si začal hľadať vlastné bývanie, aby sa mal kde stretávať s dcérou, v januári 2016 šiel do podnájmu v
Očovej. Potom sa rozprávali so žalobkyňou, akým spôsobom vysporiadajú dom. Žalobkyňa tvrdila, že
nemá peniaze, aby ho vyplatila, rovnako tak on nemal peniaze na to, aby vyplatil ju. Tak sa dohodli, že
porozmýšľajú nad predajom domu. Žalobkyňa prisľúbila, že o tom bude rozmýšľať a vyjadrí sa do marca
2016. Potom však opätovne začali telefóny od jej rodiny, že je bezcharakterný, že ich chce s dcérou

vyhodiť na ulicu a následne obdržal žalobu zo súdu, že neplatí výživné, pritom sa ohľadne dcéry dohodli.
Potomprebehlosúdnekonanieaplatívýživnépodľadohody.Keďchcelriešiťsituáciuohľadnerodinného
domu, žalobkyňa stále tvrdila, že rieši niečo iné a odďaľovala to. V tom čase nadviazal vzťah s P. Q. a
plánovali spoločnú rodinu, preto chcel riešiť bývanie. S P. Q. nadviazal blízky vzťah až v januári 2016,
v tom čase boli na spoločnej oslave Silvestra na chate a on, keďže v rámci partie mal každý partnerku,
ju pozval na lyžovačku. Vtedy došlo medzi nimi k zblíženiu a odvtedy začali spolu chodiť, ona za ním

chodila na byt. Dňa 21.01.2017 sa im narodil spoločný syn. Ohľadne vyporiadania rodinného domu je
pravdou,žemužalobkyňanavrhovalaprepisdomunaspoločnédieťa,avšakonstýmnesúhlasil,pretože
by zostala jednak nevyporiadaná pôžička s tým, že žalobkyňa chcela, aby tú pôžičku naďalej platil on.
V tom čase on nemal žiadne bývanie, preto žiadal, aby sa dohodli na možnosti, ktorá by vyhovovala
obom. Okrem toho nechal celé zariadenie domu v užívaní žalobkyne, pričom sa jednalo o zariadenie z

jeho bývalého bytu. Keď sa rozprávali o predaji domu, hovorili o cene cca 155.000,- € s tým, že časť
by zostala realitke a každému by zostalo cca po 75.000,- €. Žalobkyňa však tvrdila, že za dané peniaze
si nezabezpečí byt aj auto a preto s tým nesúhlasila, že si premyslí, aby jej dal čas. Je však pravdou,
že aj žalovanému išlo o čas, pretože očakávali narodenie dieťaťa a chcel riešiť bývanie. Na jeho návrhy
žalobkyňa nijako nereagovala, preto jej povedal, že sa teda pôjde poradiť s právnikom, čo sa v tejto veci

dá urobiť. Potom prišla žaloba zo súdu, že sa voči nej zachoval nemorálne. On z celej žaloby zostal
prekvapený, pretože dom nechal žalobkyni s dcérou k dispozícii a spočiatku aj platil, čo bolo treba. Čo
sa týka uzavretia manželstva, ktoré spomínala žalobkyňa, toto nie je pravdou, pretože on už bol pred
vzťahom so žalobkyňou v manželstve, ktoré sa rozpadlo. Absolvoval traumatický zážitok pri rozvodovom
konaní a preto od začiatku hovoril žalobkyni, že sa nikdy neožení, že je to podmienka, ak s ním chce

žiť. To znamená, že sobáš žalobkyňa nemohla očakávať. Čo sa týkalo spolupráce s pani P. Q., v rámci
jeho živnosti - kurzy a školenia, táto mu poskytovala pomoc bez nároku na finančnú odmenu, namiesto
finančnej odmeny on jej umožnil napríklad absolvovať výcvik, ktorý organizoval alebo sa zúčastňovala
kurzov a nemusela uhrádzať príslušné poplatky, takto sa spolu dohodli. Ich spolupráca v tomto smere
nastala počas toho, keď on začal roznášať obedy, čo trvalo asi jeden rok. Následne obec financovala

vlastnou cestou roznášanie obedov po obci a on začal organizovať rôzne akcie, teambuildingy, akcie pre
školu a potreboval zabezpečiť stravu pre účastníkov, preto s ňou naďalej spolupracoval. K preukázaniu
vzťahu so žalobkyňou poukázal na to, že v roku 2015 refinancoval úver v ČSOB banke, na ktorý bol
pôvodne založený ich rodičovský do, nakoľko potrebovali financie na dokončovanie stavby ešte v októbri
2015, na dome sa robili omietky, dokončovalo sa oplotenie a plánovala sa terasa z týchto finančných

prostriedkov. So žalobkyňou plánoval mať aj viac detí, chcel aspoň dve-tri deti, avšak ona k tomu nebola
veľmi naklonená. Žalovaný ďalej poukázal na to, že pokiaľ sa informoval o možnosti predaja domu
cez realitku, o všetkých krokoch informoval vždy žalobkyňu, t.j. zistil realitnú kanceláriu, zabezpečil
predpokladanú zmluvu, oboznámil ju s predpokladanou hodnotou, ktorú môžu získať za predaj. Ona
tvrdila, že si to pozrie a vyjadrí, nijako sa nevyjadrila ani na jeho ďalšie e-maily. Tvrdila, že si to zistí

cez svojho realitného makléra, s čím on vyslovil súhlas, lebo chcel, aby sa to nejako vyporiadalo. Ona
ho však v tomto nekontaktovala. Ďalej poukázal na to, že on je výlučným vlastníkom susediacej parcely
č. XXX/XXXX, ktorá bola nadobudnutá z peňažných prostriedkov od jeho otca. Bolo to na neho písané
z dôvodu, že otec mu na toposkytol finančné prostriedky pod touto podmienkou. Pokiaľ sa následne
so žalobkyňou rozprávali o predaji rodinného domu a ona ho žiadala, aby sa predal aj tento pozemok,

on s tým, súhlasil, t.j. aby sa vychádzalo zo spoločnej ceny vrátane ceny za daný pozemok. Žalobkyňa
potvrdila, že s týmto žalovaný súhlasil, ona však tomu neverila, preto jej žalovaný uvádza, že to nebude
možné cez jednu zmluvu, preto neverila, že by to takto zrealizoval. Nebola sa s nikým o tomto poradiť,
vychádzala len z toho, čo jej tvrdil žalovaný. Žalovaný uviedol, že takýto postup mu bol doporučený v
advokátskej kancelárii

10. Svedok P. G. uviedol, že je priateľom matky žalobkyne, takže pozná prítomných, pozná žalovaného
ako bývalého partnera žalobkyne. Žalovaného poznal, keď sa zoznámili so žalobkyňou, oboch ich prijal
za svojich. Spočiatku žili usporiadane, mali sa radi, mali spolu dieťa, ich vzťah bol normálny. Pri výstavberodinného domu im pomáhal spolu s matkou žalobkyne, bol na stavbe takmer každý deň. O vlastníctve a
financovaní stavby sa s nimi nerozprával, avšak je pravdou, že všetko riešil výlučne žalovaný, žalobkyňu
k ničomu nepustil. Tvrdil však, že to bude „Jankin dom“, že tam budú bývať spolu. Pri stavbe však

komunikoval s obomi, so žalobkyňou aj žalovaným, on nikoho neobchádzal. Po dokončení stavby zostali
v kontakte, navzájom sa navštevovali. Problém vznikol potom, čo si žalovaný založil firmu a začal
roznášať obedy v obci. V škole vtedy robila Q. a žalovaný na jednom z plesov dal do tomboly cenu -
prežitie v lese, kam sa prihlásila Q.. Svedok sa vyslovil, že podľa neho vtedy medzi nimi začal vzťah,
pretože krátko na to im žalobkyňa doniesla ukázať e-mailový list, ktorý Q. písala žalovanému v tom

zmysle „môj ušiačik, môj zajačik, myslela som si, že už ma nikto nebude mať rád“. Svedok sa vyjadril, že
sa mu to nepáčilo, avšak so žalovaným to neriešil, žalovaný len tvrdil, vo vzťahu k Q., že sa stretávajú iba
pracovne. Potom, čo odišiel z domu, odsťahoval si veci do firmy vo Zvolenskej Slatine, kde aj prespával.
Keďže svedok započul rôzne reči, sám si začal zisťovať, čo sa deje a šiel žalovaného sledovať. Vtedy
videl pani Q., ako k nemu šla večer, čakal tam do štvrtej do rána, avšak ona odtiaľ nevyšla. Svedok
uviedol, že už v roku 2015 každý týždeň ich bolo spolu vídať, ako sa vodia za ruky, on chodil na stravu

do školy, vraj aby ušetril, ale zrejme tam šiel preto, aby sa mohli stýkať, o tom sa rozprávalo po dedine.
Ešte v auguste 2015 prišla jeho matka a tvrdila, že sa za syna hanbí, aby jej šli ukázať, kde býva tá Q.Á..
Skôr v roku 2015 v kostole farár odstrčil Q. pri svätom prijímaní, lebo vedel, čo spravila. Spomínaný
kurz prežitia prebiehal v roku 2013 alebo 2014. Je pravdou, že on volal rodičom žalovaného jedenkrát
potom, čo sa dozvedel, že chce predať dom do Vianoc a vyhnať P. s dcérou na ulicu, preto volal matke

žalovaného, aby sa prišla pozrieť, že sa vláči zo Q. a že to vedia celé Q. E.. Ona len tvrdila, že verí
svojmu synovi a zložila. Viac on nevolal. Je pravdou, že je s predmetom sporu oboznámený, nakoľko
žalobkyňa mu dala čítať písomné vyjadrenie žalovaného v tejto veci. Podľa neho žalobkyňa podpísala
darovaciu zmluvu, pretože na ňu žalovaný aj jeho matka naliehali. Žalovaný toto poprel.

11. Svedkyňa F. K. vypovedala, že sporové strany pozná z obce, nakoľko žalobkyňa bývala v ich
bytovke a žalovaného poznala, pretože býval v neďalekom vojenskom byte ešte s prvou manželkou.
Otec žalobkyne zostal bývať v bytovke, kde býva svedkyňa. Otec žalobkyne zomrel v roku 2015, avšak
ešte za života, keď videl žalovaného, ako šiel so slečnou Q., zobral sa a radšej šiel dnu. Stalo sa na
oslave Silvestra pred ich domom, že sa tam stretli žalovaný s pani Q., držali sa spolu za ruky a tvárili

sa ako pár. Žalobkyňa tam vtedy nebola prítomná a všetci boli z toho prekvapení a dávali to za vinu Q..
Taktiež sa stalo, že keď šli náhodne do Detvy, videla svedkyňa žalovaného, ako bral Q. do auta a viezol
ju do Detvy. Taktiež vedela, že žalovaný chodil na obedy k Q., o čom sa hovorilo po dedine. V roku 2015,
keď bol pohreb otca žalobkyne, žalovaný hoci tam bol, vôbec ju nepodporil, nepomohol jej, ako by k sebe
nepatrili. Svedkyňa vyjadrila názor, že žalovaný so Q. vymysleli, že budú spolu obedy roznášať a vtedy

to asi medzi nimi začalo, pretože tam chodil pravidelne. Na obedy chodili iba zamestnanci z družstva
alebo starí mládenci, inak nikto. Svedkyňa vedela, že v roku 2014 si Q. kúpila byt a žalovaný tam chodil
pomáhať. Po dedine sa potom rozprávalo, keď sa žalovaný odsťahoval od žalobkyne do Zvolenskej
Slatiny v tom smere, že on ju nechal napriek tomu, že majú spolu dieťa a otec jej zomrel. Žalovaný začal
bývať v bývalej ubytovni hasičov a ľudia videli, ako tam Q. chodí každý deň za ním a potom už čakala

dieťa. Chodila tam hlavne večer a zrejme tam prespala, lebo ráno odtiaľ šla do školy. Potom boli spolu
v Očovej, v tom čase už bola tehotná. Svedkyňa potvrdila, že sama videla pani Q. ráno ísť do práce
zo smeru od Zvolenskej Slatiny a nie zo smeru, kde sama bývala. Svedkyňa povedala, že žalovaného
nemali ľudia v láske na lazoch a ľutovali žalobkyňu, ako dopadla. O tom, že Q. chodila za žalovaným
do Zvolenskej Slatiny vedela aj od ďalšej svojej známej, ktorá býva v blízkosti. Na to žalovaný uviedol,

že potom, čo odišiel z domu, každé ráno o piatej sa vrátil domov, pretože žalobkyňa šla do práce, on
zostal s dcérou a keď sa zobudila, viezol ju do škôlky a o ôsmej išiel do práce do Zvolenskej Slatiny.
Svedkyňa uviedla, že o tomto nevie, toto nik nespomínal.

12. Svedkyňa P. Q. vypovedala, že pracovala na Základnej škole v Q. E. a okrem iného mala na starosti

aj školskú jedáleň. Keď žalovaný začal prevádzkovať donášku stravy pre dôchodcov, bolo na jeseň
2009, dohodol sa s riaditeľkou, že bude odoberať obedy. Nebolo to nič výnimočné, takýmto spôsobom
si školská jedáleň bežne privyrábala. Riaditeľka ju poverila touto záležitosťou, preto vybavila zmluvu.
Následne žalovaný deň vopred nahlásil, koľko obedov bude odoberať, strava mu bola vydaná a na
konci mesiaca mu bola vystavená faktúra. Platby uhrádzal na zadaný účet. V tom čase neboli nejako

zvlášť osobne v kontakte. Následne došlo k spolupráci školy so žalovaným na organizovaní jednej
akcie, kedy nadviazali užšiu spoluprácu. Keďže ona robila s počítačom, napríklad vytláčala diplomy
pre žiakov, dohodli sa na ďalšej spolupráci. V tom čase brat svedkyne organizoval akciu, na ktorej
participoval žalovaný a ona zabezpečovala jedlo a organizačné veci. V roku 2010 žalovaný mal firmu,ktorá organizovala kurzy prežitia a ona to chcela vyskúšať, preto ho oslovila a on jej to umožnil. Za
kurz platila sama 130,- €, to bolo v máji 2010. Následne sa kontaktovali len cez nejaké podujatia,
kde ona zabezpečovala stravu. Je pravdou, že pri týchto akciách hoci mala auto, používala aj auto

žalovaného. Následne žalovaný začal organizovať tzv. teambuildingy, na čom ona obdobným spôsobom
spolupracovala, bol medzi nimi pracovný vzťah. Vedela, že žalovaný robil z domu, mal aj kanceláriu, kde
všakzanímnechodila,ibaakbolotrebanejakýtovarnaložilavyložiť,čovšakboloasiibadvakrát.Vedela
o ňom, že má partnerku aj dcéru, súkromné veci spolu neriešili. Je však pravdou, že zo strany rodiny
žalobkyne jej bola značne znepríjemňovaná situácia, pretože matka žalobkyne prišla za jej matkou,

ktorá robila v obchode a vulgárne sa na adresu svedkyne vyjadrila, rozširovala o nej, že je tehotná,
čo však v tom čase nebola pravda. Veľa ľudí z dediny na ňu zazerali a boli rôzne reči vo vzťahu k
nej. Bolo to nepríjemné, pretože svedkyňa občas vypomáhala matke v obchode. O rozchode žalobkyne
a žalovaného sa so žalovaným nerozprávala. V tom čase chodili s partiou na večerné lyžovanie, kde
chodil aj žalovaný a spoločne sa dohodli, že pôjdu na Silvestra. Tam sa začali spolu bližšie rozprávať aj
súkromne a vtedy medzi nimi vznikol bližší vzťah. Dovtedy sa ona snažila vyhýbať bližšiemu kontaktu

práve kvôli rečiam v dedine. V tom čase bývala u svojej mamy v rodinnom dome. Je pravdou, že mala
aj byt, ktorý jej zakúpila matka, ktorý sa aj prerábal, pretože tam mama chcela ísť bývať. Žalovaný jej
pomáhal asi dvakrát, pomáhali jej však aj iní. Následne od začiatku roku 2016 sa začala stretávať so
žalovaným, chodila za ním ma byt v H.. Teraz po narodení syna bývajú spoločne v H.. Čo sa týkalo účasti
na výpomoci žalovanému na jeho akciách, za túto výpomoc nežiadala žiadnu finančnú kompenzáciu,

jednalo sa o to, že ona sa zúčastňovala na týchto akciách, čo bol pre ňu relax vzhľadom na jej pracovnú
vyťaženosť, neskôr absolvovala aj dva kurzy u žalovaného, kurz streľby a kurz sebaobrany. Do januára
2016 sa k žalovanému správala bežne, kamarátsky, určite sa spolu nedržali za ruky. Je však pravdou,
že keď šli so žalovaným spolu napríklad na poštu, o chvíľu už mala jej mama telefonát, že zase boli
spolu, že určite majú nejaký vzťah. Boli vždy nejaké reči, ale svedkyňa to nejako zvlášť neriešila. Stalo

sa, že stretla raz na Silvestra žalovaného pred bytovkou, ona tam však šla so svojou neterou.

13. Podľa notárskej zápisnice N 305/2015, Nz 31584/2015, NCRIs 32324/2015 spísanej na
Notárskom úrade JUDr. F. V., so sídlom v Detve, dňa 16.09.2015 žalobkyňa darovala žalovanému
nehnuteľnosti evidované na LV č. XXX zo svojho výlučného vlastníctva žalovanému v podiele 1-ce.

žalovaný ako obdarovaný zároveň vyhlásil, že preberá záväzok zo zmluvy o poskytnutí podpory medzi
Štátnym fondom rozvoja bývania a darkyňou zo dňa 30.09.2005 a to v 1-ci, berie na vedomie, že na
nehnuteľnostiach viazne záložné právo na zabezpečenie tejto pohľadávky a záložné právo v prospech
Slovenskej sporiteľni, a.s. Bolo poznamenané, že ŠFRB dal predchádzajúci súhlas k tomuto prevodu
dňa 02.07.2015.

14. Podľa LV č. XXX pre k.ú Q. E., vyhotovený 18.04.2017 vlastníkmi sporných nehnuteľností sú
žalobkyňa v podiele 1-ca a žalovaný v podiele 1-ca. V časti „C“ ťarchy je zapísané záložné právo v
prospech ŠFRB, záložné právo v prospech Slovenskej sporiteľni.

15. Výzvou zo dňa 18.04.2017 adresovanou žalovanému žalobkyňa prostredníctvom právneho
zástupcu vyzvala žalovaného na vrátenie daru a to sporných nehnuteľností. Dôvodom bola partnerská
nevera počas trvania vzťahu so žalobkyňou a jej následný rozchod a jej opustenie v krátkom čase od
nadobudnutia vlastníckeho práva k predmetu daru s prihliadnutím na skutočnosť, že žalovaný so svojou
známosťou už v tom čase bol v intenzívnom vzťahu, čo zakladá kvalifikované porušenie dobrých mravov

s poukazom na § 630 Občianskeho zákonníka. Žalovaný bol upozornený, že žalobkyňa jeho konanie
hodnotí ako nedobromyseľné, vyslovene účelové s cieľom nadobudnutia spoluvlastníckeho podielu
od žalobkyne za účelom získania majetkového prospechu. Odchod od darkyne k druhej partnerke
po troch týždňoch od nadobudnutia vlastníckeho práva k predmetu daru zakladá hrubé porušenie
dobrých mravov, ktoré žalobkyňa neakceptuje. Týmto listom žalobkyňa odstupuje od darovacej zmluvy

a požaduje vrátenie daru. Uvedené odstúpenie má za následok zánik vlastníckeho práva žalovaného k
predmetu daru, v dôsledku čoho sa stáva neoprávneným držiteľom a darované nehnuteľnosti je povinný
žalobkyni vrátiť a prepísať ich na jej osobu. Preto bol žalovaný vyzvaný, aby v lehote do 7 dní predmetné
nehnuteľnosti vrátil a previedol na žalobkyňu.

16. Žalovaný doložil kúpne zmluvy, ktorými žalobkyňa nadobudla do výlučného vlastníctva
nehnuteľnosti nachádzajúce sa v k.ú. Q. E. a to kúpnu zmluvu zo dňa 17.09.2004 uzavretú s
predávajúcim D.. Q. Q., ktorej vklad bol povolený Správou katastra Detva dňa 28.12.2004 pod č. V. XXX/XXXX, kúpnu zmluvu uzavretú s P. F. dňa 17.10.2004 vrátane dodatku č. 1 zo dňa 08.02.2005, ktorej
vklad bol povolený dňa 15.02.2005 pod č. V. XXX/XX (č.l. 89-94).

17. Žalobkyňa doložila čiastočný výpis z LV č. XXX vrátane informatívnej kópie z mapy vyhotovené
24.10.2017, podľa ktorých je žalovaný vlastníkom pozemku v k.ú. Q. E., podľa kópie mapy sa jedná o
pozemok č. XXX/XXXX susediaci s pozemkom, ktorý je predmetom sporu.

18. Podľa zmluvy o poskytnutí podpory podľa zákona č. 607/2003 Z.z. o Štátnom fonde rozvoja bývania

uzavretej medzi žalobkyňou a Štátnym fondom rozvoja bývania boli žalobkyni poskytnuté finančné
prostriedky z fondu za účelom výstavby domu s názvom Novostavba rodinného domu Q. E., stavebné
povolenie vydané 31.01.2005 obcou Slatinské Lazy a to vo výške 1.000.000,- Sk. Zmluva bola uzavretá
dňa 10.10.2005. V zmysle článku 7. zmluvy je táto zabezpečená ručením tretích osôb. Ako ručiteľ je
uvedený žalovaný.

19. Žalovaný predložil obraty zo svojho účtu vedený v SLSP, ktorými dokladoval splátky pôžičky zo
ŠFRB po 131,18 € v období od 10.07.2014 do 10.11.2015.

20. Žalovaný doložil zmluvu o splátkovom úvere, ktorú uzavrel so Slovenskej sporiteľnou na sumu
34.000,- € za účelom - úver na bývanie, zabezpečenie úveru bolo zmluvou o zriadení záložného práva

k nehnuteľnostiam vedených na LV č. XXX k.ú. Q. E.. Zmluva bola uzavretá dňa 28.10.2013.

21. Žalovaný doložil výpis z LV č. XXX vyhotovený dňa 15.09.200, podľa ktorého tam uvedené
nehnuteľnosti vlastnícky patriace P. Ž.Í. a V., rod. J. v podiele 1/1 v časti „C“ ťarchy je uvedená zmluvy
o zriadení záložného práva pre ČSOB stavebná sporiteľňa, a.s. zapísané pod V.-XXX/XXXX. K tomu

žalovaný doložil čestné prehlásenie svojej matky V. Ž. zo dňa 25.07.2007, ktorá prehlásila, že so svojím
manželov Ž. P. umožnila založenie ich nehnuteľnosti evidovanej na LV č. XXX v roku 2007 v prospech
ČSOB stavebnej sporiteľne pre hypotekárny úver syna, ktorý tento úver použil na dostavbu rodinného
domu. Jedná sa o rodinný dom zapísaný na LV č. XXX v obci Q. E., ktorý staval spoločne s P. E.. K
uvedenému došlo na základe ústnej dohody, ktorej obsahom bolo, že po dostavbe rodinného domu

záložné právo bude prepísané na ich skolaudovaný rodinný dom v Q. E., druhou podmienkou bolo
prepísanie pozemku a rodinného domu, ktorý obaja spoločne stavali na oboch vlastníkov v rovnakom
podiele. Obaja s touto podmienkou po vzájomnej dohode súhlasili bez výhrad a z vlastnej slobodnej vôle.

22. Ďalej žalovaný predložil kolaudačné rozhodnutie zo dňa 05.10.2007 právoplatné 11.10.2007 vydané

pre žalobkyňu, ktorým bolo povolené užívanie stavby - novostavba rodinného domu v k.ú. Q. E. na
parcele č. XXX/XXX pre účel bývania. Rozhodnutie bolo okrem príslušných orgánov doručované na
adresu žalobkyne.

23. Žalovaný doložil rozhodnutie Vojenského úradu sociálneho zabezpečenia zo dňa 15.01.2008,

ktorým mu bolo priznané odchodné vo výške 342.584,- Sk.

24. Podľa žiadosti zo dňa 25.06.2015 žalobkyne adresovanej Štátnemu fondu rozvoja bývania žiadala
táto doplnenie vlastníckych práv k nehnuteľnosti s poukazom na to, že v roku 2005 dostala pôžičku na
výstavbu rodinného domu a dom bol skolaudovaný v roku 2007. Dom dostavala so svojim priateľom

D.. X. Ž., ktorý si na dostavbu bral pôžičku v roku 2007 v ČSOB stavebnej sporiteľni, neskôr ju v roku
2013 refinancoval zo Slovenskej sporiteľne, a.s. Nakoľko obaja investovali do nehnuteľností, bývajú v
spoločnej domácnosti, rozhodli sa zapísať vlastnícke práva na list vlastníctva. Preto žiadala o povolenie
zapísať vlastnícke práva pre žalovaného na uvedené LV ako spolumajiteľa nehnuteľnosti so všetkými
záväzkami vyplývajúcimi z ťarchy v prospech spomínanej pôžičky SLSP.

25. Žalovaný doložil do spisu e-mailovú komunikáciu s notárskou kanceláriu JUDr. V., kedy sa 02. júna
2015 na ňu obrátil so žiadosťou o pomoc pri prepise spornej nehnuteľnosti na oboch, t.j. žalobkyne
aj žalovaného. Obratom bol z notárskej kancelárie informovaný o potrebe súhlasu oprávnených zo
záložného práva, 02.09.2015 žalovaný oznámil notárke zabezpečenie potrebných súhlasov.

26. Žalovaný predložil e-mailovú komunikáciu so žalobkyňou týkajúcu sa jeho oznámení o postupe pri
predaji domu, podľa ktorých 20. januára 2016 oznámil žalovanej o možnosti predaja domu cez realitnú
kancelári, následne 08.02.2016 ju žiadal, aby mu dala vedieť, ako sa rozhodla, na čo mu žalobkyňaodpísala, že nevie, o akú realitku sa má jednať a bez jej súhlasu by nemal dávať dom na predaj, na
druhý deň žalovaný žiadal o názor žalobkyne ohľadne predaja domu, následne žalobkyňa odpísala, že
si taktiež chce pozisťovať nejaké veci. Na ďalší deň žalobca zaslal žalobkyni vzory a predlohy zmlúv

a žiadal ju o jej názor, dňa 14.02.2016 ju žiadal o súhlas so zverejnením domu v realitke na predaj a
ponúkol jej podpísať zmluvu s ním navrhovanou realitkou alebo inej podľa toho, ako sa sama rozhodne.
žalobkyňa odpísala 17.02.2016, že sa na to pozrie, následne 22.02.2016 uviedla, že ešte potrebuje čas.

27. Podľa § 630 Občianskeho zákonníka darca sa môže domáhať vrátenia daru, ak sa obdarovaný

správa k nemu alebo členom jeho rodiny tak, že tým hrubo porušuje dobré mravy.

28. Vykonaným dokazovaním mal súd za preukázané, že žalobkyňa darovala žalovanému
nehnuteľnostišpecifikovanévpetitežalobyvpodiele1-ca,ktorépredtýmvlastnilavpodiele1/1.Uvedená
skutočnosťmedzisporovýmistranamispornánebola,bolapreukázanávýpoveďamisporovýchstránako
aj listinnými dôkazmi - darovanou zmluvou spísanou vo forme notárskej zápisnice zo dňa 16.09.2015.

Žalobkyňa vo svojej žalobe tvrdila, že žalovaný dosiahol uzavretie predmetnej darovacej zmluvy výlučne
za účelom majetkového prospechu, kedy využil fakt, že boli partneri, mali spolu dieťa, na základe čoho
žalobkyňa súhlasila s darovaním 1-ce predmetných nehnuteľností, avšak žalovaný v tom čase už mal
intímnu známosť s inou ženou a cca po troch týždňoch od nadobudnutia spoluvlastníckeho podielu sa
odsťahoval zo spoločnej domácnosti práve kvôli tejto inej známosti. Vykonaným dokazovaním mal súd

preukázané, že sporové strany žili v partnerskom zväzku cca od roku 2003 a v roku 2004 sa rozhodli pre
výstavbu spoločného rodinného domu. Z dôvodov výhodnejšieho financovania cez Štátny fond rozvoja
bývania bol postup taký, že pozemky, na ktorých následne začali s výstavbou rodinného domu, boli
prevedené do výlučného vlastníctva žalobkyne, následne po výstavbe a kolaudácii rodinného domu sa
jeho výlučnou vlastníčkou stala žalobkyňa. Obe sporové strany však potvrdili, že už pri prvotnom úmysle

o výstavbe rodinného domu plánovali tento nadobudnúť do spoločného vlastníctva a len z dôvodu
výhodnejšieho financovania bol počiatočný postup taký, že pozemky vrátane následnej novostavby
rodinného domu nadobudla do výlučného vlastníctva žalobkyňa. Obe sporové strany však pred súdom
potvrdili, že sa dohodli na tom, že po výstavbe rodinného domu nadobudne vlastníctvo k predmetným
nehnuteľnostiam v rovnakom pomere aj žalovaný. Obe strany zhodne potvrdili, že kúpa nehnuteľnosti a

následne výstavba rodinného domu bola financovaná z postupných pôžičiek, ktoré si brala žalobkyňa z
ŠFRB a následne žalovaný cez ČSOB stavebnú sporiteľňu a Slovensku sporiteľňu. Okrem toho obaja
zhodnepotvrdili,žedomstavalisvojpomocnezapomocisvojichrodinnýchpríslušníkovapriateľov.Čosa
týka financovania žalobkyňa nepoprela, že podstatnú časť financoval žalovaný zo svojho príjmu, avšak
uviedla, že to bolo na základe vzájomnej dohody, keď aj ona z podstatnej časti prispela k starostlivosti

o domácnosť, následne o spoločné dieťa a podieľala sa na zabezpečení stravy pri výstavbe rodinného
domu,ajprebrigádnikov.Tietookolnostižalovanýnerozporoval.Žalobkyňaďalejtvrdila,ževroku2015v
čase, keď bola v zlom citovom rozpoložení z dôvodu úmrtia svojho otca, žalovaný bez jej vedomia začal
vybavovať prevedenie vlastníckeho podielu v 1-ci formou daru na notárskom úrade JUDr. V.. Žalovaný
všakpredložilžalobkyňoupodpísanúžiadosťadresovanúŠFRBzodňa25.06.2015omožnosťpovolenia

zapísania vlastníckych práv pre žalovaného, žalobkyňa potvrdila, že predmetnú žiadosť vlastnoručne
podpísala, okolnosti podpisu žiadosti si už však už nepamätala. Žalovaný tvrdil, že uvedený postup bol
na základe vzájomnej dohody, o ktorej žalobkyňa mala vedomosť a teda určite takto nepostupoval bez
vedomia žalobkyne. Žalovaný preukázal, že k uvedenému prevodu bol potrebný súhlas ŠFRB, o čom ho
informovala notárka a až na základe toho on zabezpečil podanie žiadosti žalobkyňou. Žalobkyňa ďalej

tvrdila, že nevedela, za akým účelom ju žalovaný vzal k notárovi, až na mieste samom sa dozvedela sa
dozvedela, o čo ide. Je však nepochybné, že u notára bolo žalobkyni riadne vysvetlené, čo je predmetom
notárskej zápisnice, bolo jej umožnené zmluvu si prečítať, oboznámiť sa s ňou, bolo jej podané náležité
vysvetlenie zo strany notárky a žalobkyňa sama potvrdila, že sa rozhodla zmluvu dobrovoľne podpísať.
Z uvedeného súd konštatuje, že k uzavretiu darovacej zmluvy došlo platne a táto vyjadrovala vôľu oboch

zmluvných strán. Nebolo preukázané tvrdenie žalobkyne, že by sa jednalo o špekulatívny právny úkon
zo strany žalovaného zneužijúc jej momentálny stav, žalobkyňa sama potvrdila, že od počiatku sa so
žalovaným dohodli na tom, že po dostavaní domu bude každý z nich vlastníkom nehnuteľnosti v 1-ci.

29. Žalobkyňa ďalej tvrdila, že k naplneniu skutkovej podstaty § 630 Občianskeho zákonníka došlo

konaním žalovaného, ktorý už v čase spolužitia nadviazal intímnu známosť s inou ženou a po
nadobudnutí vlastníckeho práva k predmetnej nehnuteľnosti darom do troch týždňov odišiel od nej k
svojej novej známosti. Na zdôraznenie záverov o hrubom rozpore s dobrými mravmi, pod ktoré možno
takéto konanie žalovaného zahrnúť, poukázala na rozhodnutia Najvyššieho súdu ČR, ktorý sa zaoberalmanželskou neverou vo vzťahu k naplneniu pojmu „hrubé porušenie dobrých mravov“. Hoci je možné
prisvedčiť, že z hľadiska vzťahu medzi partnermi, ktorí nežijú v manželskom zväzku, tento vzťah je
porovnateľný zväzku manželskému, najmä pokiaľ ide o dlhodobý partnerský vzťah. Nejedná sa však

o úplne totožný vzťah po právnej stránke, najmä z hľadiska majetkových vzťahov medzi partnermi,
prípadne aj právneho usporiadania pre prípad úmrtia jedného z partnerov. Súd konštatuje, že prípadné
konanie v tomto konkrétnom prípade, ktoré kladie žalobkyňa za vinu žalovanému a ktoré malo spočívať
v nadviazaní blízkeho intímneho vzťahu s inou ženou aj v čase predtým, ako odišiel zo spoločnej
domácnosti, že zo spoločnej domácnosti žalovaný odišiel výlučne pre vzťah s inou ženou, pričom opustil

ju aj ich spoločné maloleté dieťa, s poukazom na to, že o vzťahu žalovaného a svedkyne Q. mala dlhšie
upozornenia nielen od blízkych rodinných príslušníkov a známych, neustále sa o tomto vzťahu šírili
reči po obci, kde spolu žili, bolo by možné uvedené konanie po zohľadnení všetkých okolností prípadu
kvalifikovať ako konanie hrubo priečiace sa dobrým mravom. Žalobkyňa však uvedené nepreukázala
celkom jednoznačne a bez akýchkoľvek pochybností súdu. V prospech tvrdenia žalobkyne svedčila
svedecká výpoveď P. G., súčasného priateľa matky žalobkyne, ktorý potvrdil, že o vzťahu žalovaného

a svedkyne Q. sa začali reči už v období, kedy žalovaný umožnil svedkyni účasť na jednom zo svojich
kurzov a bolo ho pravidelne vídať v jedálni, kde pracovala svedkyňa Q.. Hoci žalovaný uvedené
odôvodňoval tým, že tam pravidelne chodil na obedy, všeobecná mienka bola taká, že tam chodil
výlučne, aby sa stretol so svedkyňou Q.. Svedok tvrdil, že pokiaľ sa o tom so žalovaným rozprával, tento
vzťah so svedkyňou Q. poprel. Ďalej svedok tvrdil, že po odchode žalovaného zo spoločnej domácnosti

sa sám chcel presvedčiť, ako to vlastne je a preto sledoval miesto, kde sa žalovaný odsťahoval a potvrdil,
že na vlastné oči videl, ako večer prišla k žalovanému svedkyňa Q. a zotrvala tam do skorých ranných
hodín. Obdobne vypovedala aj svedkyňa F. K., ktorá poznala oboch účastníkov z obce a potvrdila, že na
vlastné oči videla ešte predtým, ako žalovaný odišiel zo spoločnej domácnosti, že sa pravidelne stretával
so Q., vozil ju vo svojom aute, videla ich spolu a pokiaľ sa žalovaný odsťahoval, do Zvolenskej Slatiny,

sama videla pravidelne chodiť Q. do práce od žalovaného a tieto vedomosti mala aj z počutia od iných
osôb. Žalovaný všetky tieto tvrdenia poprel, uviedol, že sa jedná o ničím nepodložené reči, ktoré sa
šírili po obci a znepríjemňovali život jemu ako aj P. Q. a jej matke a bola to práve matka žalobkyne,
ktorá sa vulgárne vyjadrovala, či už na jeho adresu alebo na adresu Jany Q. a spôsobovala tak napätie,
ktoré sa prenášalo do vzťahu žalobkyne a žalovaného. Rovnako svedkyňa Jana Q. poprela, že by

do odchodu žalovaného zo spoločnej domácnosti so žalovaným mali intímny kontakt. Potvrdila, že sa
pravidelne stretávali, bolo to však výlučne z pracovných dôvodov, spočiatku z dôvodu, že zabezpečovala
výdaj obedov, ktoré žalovaný rozvážal po obci, neskôr mu vypomáhala pri ním organizovaných akciách.
Je však pravdou, že sa nejednalo o obchodnú spoluprácu v právnom zmysle slova, vypomáhala mu
výlučne z dôvodu, že to brala ako relax a žalovaný jej na opátku umožňoval aktivity, ktoré ponúkal,

napríklad kurz streľby, sebaobrany a podobne. Potvrdila, že ona aj jej matka pociťovali reči, ktoré sa šírili
v obci o ich údajnom vzťahu so žalovaným. Zhodne s tvrdením žalovaného uviedla, že k nadviazaniu
bližšieho vzťahu došlo až potom, čo žalovaný odišiel zo spoločnej domácnosti, s odstupom niekoľkých
mesiacov a to na spoločnej akcii Silvester 2015. Následne sa začali spolu bližšie stretávať, začali spolu
žiť a narodil sa im syn, od vtedy bývajú spoločne u žalovaného. Z výpovedí oboch sporových strán

teda vyplynulo, že počas spolužitia sa obaja zhodne na základe vlastnej vôle rozhodli na spoločnom
bývaní formou výstavby rodinného domu, dohodli sa na spôsobe financovania, aj následného prevodu a
usporiadania vlastníckych vzťahov k nehnuteľnostiam. Založili si rodinu, narodila sa im dcéra, o ktorú sa
spoločne starali. Dochádzalo k menším sporom, ktoré označili za bežné, cca dva roky pred odchodom
žalovaného zo spoločnej domácnosti však nastal problém, kedy žalobkyňa z počutia sa dozvedela o

vzťahu medzi žalovaným a pani Q.. Túto okolnosť mu vytýkala, žalovaný však pri konfrontácii poprel
intímny vzťah so svedkyňou Q., tvrdil, že zo strany žalobkyne sa jedná o bezdôvodnú žiarlivosť.
Žalobkyňa sama pred súdom uviedla, že túto situáciu riešila výlučne dohováraním žalovanému a
uvedené často dospelo ku vzájomným hádkam, žalovaný však vždy popieral vzťah so svedkyňou Q.. Čo
sa týka roztržky, po ktorej žalovaný odišiel zo spoločnej domácnosti, žalobkyňa tvrdila, že žalovaný tak

konal účelovo, žalovaný naopak tvrdil, že v zlosti ho žalovaná „vyhodila“ z domu. Následne však obaja
zhodne uviedli, že túto situáciu nepokladali za definitívnu. Žalobkyňa očakávala, že žalovaný sa vráti do
spoločnej domácnosti, žalovaný očakával, že žalobkyňa vezme späť to, že ho „vyhodila“ z domu, obaja
však zhodne potvrdili, že na obnovenie spolužitia neurobili reálne žiadny krok. Z uvedených dôkazov
potom celkom jednoznačne nevyplýva tvrdenie žalobkyne, že žalovaný už v čase darovania konal zo

špekulatívnych dôvodov, rovnako nie je preukázané jej tvrdenie, že zo spoločnej domácnosti odišiel
výlučne kvôli vzťahu s inou ženou. Žalobkyňa ďalej poukazovala aj na ďalší postoj žalovaného, ktorý sa
snažilnakladaťsnehnuteľnosťoubezjejsúhlasu.Tietotvrdeniažalobkynevšakneboliničímpreukázané
a žalovaný ich výslovne poprel a podložil aj vzájomnou e-malovou komunikáciou so žalobkyňou.Žalovaný potvrdil, že po odchode zo spoločnej domácnosti, kedy pokračovali útoky najmä zo strany
rodiny žalobkyne voči jeho osobe, sa rozhodol ukončiť so žalobkyňou vzťah. Mal záujem doriešiť
majetkové vyporiadanie ohľadne spoločnej nehnuteľnosti a keďže ani jeden z nich nemal dostatok

finančných prostriedkov na vyplatenie spoluvlastníckeho podielu druhému, navrhol žalobkyni predaj
rodinného domu. Nebolo žiadnym dôkazom preukázané, že by sa žalovaný snažil o predaj rodinného
domu bez vedomia žalobkyne, naopak, žalovaný o svojich krokoch informoval žalobkyňu, čo doložil e-
mailovou komunikáciou. Je však pravdou, že mal snahu o čo najskoršie vyporiadanie, čo žalobkyňa
pociťovala ako nátlak voči jej osobe a opakovane ho žiadala o časový priestor. Žalovaný dôvodil, že

tento časový priestor nemal preto, že očakávali s priateľkou narodenie dieťaťa a chcel si usporiadať
bývanie. Poukázal aj na to, že žalobkyni a dcére ponechal k dispozícii dom spolu so zariadením napriek
tomu, že sa jednalo o zariadenie, ktorého bol výlučne sám vlastníkom. Žalovaný preukázal vôľu a ochotu
vysporiadať so žalovanou nehnuteľnosti, ktoré sú predmetom sporu, ako aj súvisiace nehnuteľnosti,
t.j. susediaceho pozemku, ktorého je výlučným vlastníkom sám a to tým spôsobom, že spoločne so
spornými nehnuteľnosťami sa predá aj uvedený pozemok a rovnako kúpna cena za daný pozemok

bude započítaná do vzájomného vyporiadania. Uviedol však, že uvedené nie je možné riešiť jedinou
zmluvou, na čo žalobkyňa spochybnila úprimný úmysel žalovaného. Žalovaný však poukázal na to, že
tak postupuje na základe právnej rady, žalobkyňa prehlásila, že sa v tomto smere právne neradila, preto
jej postoj je čisto laický. Súd preto konštatuje, že žalobkyňa sa rozhodla pre vrátenie daru, pretože mala
pochybnosti o konaní žalovaného, pričom tieto pochybnosti boli vyvolané najmä „rečami“, ktoré sa šírili

po obci kvôli vzťahu medzi žalovaným a svedkyňou Q.. Je treba povedať, že obec Q. E. je menšou
obcou, kde sú pravidlá spolužitia medzi občanmi posudzované iným spôsobom, ako je tomu vo väčších
mestách, kde sa obyvatelia natoľko nepoznajú a nezaujímajú sa jeden o druhého oproti obyvateľom
v menších obciach. Možno dať žalobkyni za pravdu, že žalovaný svojim konaním, kedy ho bolo časť
vídať v spoločnosti svedkyne Q., zadal príčinu rečiam o opakovaných stretnutiach s inou ženou a to

najmä na očiach verejnosti napriek tomu, že mal trvalý vzťah so žalobkyňou, mali vytvorenú spoločnú
domácnosť, mali spoločné dieťa. Hoci žalovaný ako aj svedkyňa Q. zhodne tvrdili, že sa jednalo o
ničím nepodložené reči, žalovaný si mal byť vedomý toho, že pokiaľ je v partnerskom vzťahu a žije v
menšejobci,napreukázaniepartnerskejvernostimoholvyvinúťväčšieúsilieaukázaťvlastnýmkonaním
žalobkyni, že má záujem na udržanie partnerského vzťahu s ňou, že je to jeho priorita. Naopak žalovaný

zrejme uprednostnil oblasť pracovnú, keďže bol hlavným živiteľom rodiny, na jednej strane je možné
takéto uprednostnenie pochopiť, žalovaný sám uviedol, že aj predchádzajúci vzťah sa mu rozpadol
najmä kvôli práci. Samotný postoj žalovaného k tomuto problému a spôsob jeho riešenia však nemožno
pripísať v jeho neprospech do takej miery, že by bolo možné jeho konanie označiť za hrubý rozpor s
dobrými mravmi. Je treba vziať na zreteľ aj to, že žalobkyňa v čase odchodu žalovaného zo spoločnej

domácnosti sama celému konfliktu nepripisovala takú váhu, spoliehala sa, že vzájomný spor sa vyrieši a
so žalovaným obnovia spolužitie. Až následne, keď sa žalovaný rozhodol definitívne neobnoviť spolužitie
so žalobkyňou, založiť si rodinu s novou partnerkou, si uvedomila, že vzťah so žalovaným sa neobnoví.
Až následne po právnom poradenstve sa rozhodla, že bude žiadať od žalovaného vrátenie daru pre
jeho správanie, ku ktorému však došlo až po odchode žalovaného zo spoločnej domácnosti a preto

rozhodnutie žalovaného od januára 2016 nadviazať vzťah s inou ženou, založiť si s ňou rodinu, nemožno
hodnotiťakohrubéporušeniedobrýchmravov,pretoževtomčaseužpartnerskývzťahsožalobkyňoubol
vážne narušený, sporové strany ako partneri spolu nežili, ich komunikácia sa obmedzila na komunikáciu
ohľadne dcéry a komunikáciu ohľadne vyporiadania o majetku. Za daného stavu súd konštatuje, že
žalobe žalobkyni nebolo možné vyhovieť a preto ju v celom rozsahu zamietol.

30. O trovách konania rozhodoval súd podľa § 255 ods. 1 C.s.p., t.j. podľa úspechu vo veci. Keďže bol
žalovaný v konaní plne úspešný, súd zaviazal žalobkyňu nahradiť mu trovy konania v plnom rozsahu.
O výške náhrady trov konania bude rozhodnuté samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník po
právoplatnosti tohto rozsudku (§ 262 ods. 2 C.s.p.).

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15-tich dní odo dňa jeho doručenia prostredníctvom
tunajšieho súdu na Krajský súd v Banskej Bystrici, a to písomne v potrebnom počte vyhotovení.
Odvolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané. Odvolanie len proti
odôvodneniu rozhodnutia nie je prípustné.V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody)
a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh). Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ

rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.

Podanie urobené v listinnej podobe treba predložiť v potrebnom počte rovnopisov s prílohami tak, aby
sa jeden rovnopis s prílohami mohol založiť do súdneho spisu a aby každý ďalší subjekt dostal jeden
rovnopis s prílohami. Ak sa nepredloží potrebný počet rovnopisov a príloh, súd vyhotoví kópie podania

na trovy toho, kto podanie urobil.

Odvolanie možno odôvodniť len tým, že
a) neboli splnené procesné podmienky,
b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,

c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,
d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie

prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo
h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na
podanie odvolania.

Prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli uplatnené v konaní pred
súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy, ak
a) sa týkajú procesných podmienok,
b) sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu,

c) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne
rozhodnutie vo veci alebo
d) ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie.