Rozsudok ,
Zmeňujúce Judgement was issued on Tuesday, July 16, 2019

Súd: Krajský súd Bratislava
Spisová značka: 11CoP/339/2018

Identifikačné číslo súdneho spisu: 1116222511
Dátum vydania rozhodnutia: 16. 07. 2019
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Bianka Gelačíková

ECLI: ECLI:SK:KSBA:2019:1116222511.2

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Bratislave, v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Bianky Gelačíkovej a členiek

senátu Mgr. Patrície Železníkovej a Mgr. Aleny Čakváriovej, vo veci starostlivosti súdu o maloleté dieťa:
C. B., nar. XX.XX.XXXX, zastúpené kolíznym opatrovníkom Úradom práce, sociálnych vecí a rodiny
Bratislava, so sídlom Vazovova 7/A, 816 16 Bratislava, dieťa rodičov: matka - S. P., nar. XX.XX.XXXX,
trvale bytom B. 1, XXX XX Q., a otec - N. B., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom M. mieru 2, XXX XX R.,
o návrhu matky na zvýšenie výživného na maloleté dieťa, na odvolanie otca proti rozsudku Okresného
súdu Bratislava I, zo dňa 17.01.2018, č.k. 3P/200/2016-99, takto

r o z h o d o l :

Rozsudok súdu prvej inštancie sa v napadnutej časti m e n í tak, že

Súd zvyšuje vyživovaciu povinnosť otca na maloletú C. B., nar. XX.XX.XXXX zo sumy 100 eur mesačne
nasumu200eurmesačne,ktorújeotecpovinnýuhrádzaťkrukámmatkyvždydo 15-tehodňavmesiaci,
počnúc dňom 01.03.2017.

Zročné výživné na maloletú C. B. za obdobie od 01.03.2017 do 31.07.2019 vo výške 40 eur je otec
povinný zaplatiť k rukám matky do 3 dní od právoplatnosti rozsudku.

Vo zvyšku sa návrh z a m i e t a.

Týmto sa mení rozsudok Okresného súdu Zvolen, č. k. 8P/21/2013-88, zo dňa 04.12.2013, v časti
výroku o bežnom výživnom na maloletú C. B..

Žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu trov konania.

o d ô v o d n e n i e :

Okresný súd Bratislava I rozsudkom zo dňa 17.01.2018, č.k. 3P/200/2016-99 zvýšil výživné na maloletú
C.B.,nar.XX.XX.XXXXzosumy100eurmesačnenasumu220eurmesačne,počnúcdňom01.03.2017,
ktoré je otec maloletej povinný platiť vždy do 15. dňa kalendárneho mesiaca vopred k rukám matky.
Zročné výživné za obdobie od 01.03.2017 do 31.01.2018 vo výške 1.320 eur zaviazal otca uhrádzať
formou mesačných splátkach vo výške 100 eur splatných k rukám matky spolu s bežným výživným až
do zaplatenia zročného výživného v plnom rozsahu, počnúc mesiacom február 2018. Týmto rozsudkom
zmenil rozsudok Okresného súdu Zvolen, č. k. 8P/21/2013-88 zo dňa 04.12.2013, v časti výroku o

bežnom výživnom na maloletú. Žiadnemu z účastníkov nepriznal nárok na náhradu trov konania.

2. Súd prvej inštancie právne zdôvodnil svoje rozhodnutie ust. § 62 ods. 1, 2, 3, 4, 5, § 63 ods. 1, 2,
§ 75 ods. 1, § 77 ods. 1 a § 78 ods. 1, 3 Zákona o rodine , § 121 zákona č. 161/2015 Z. z., Civilnýmimosporový poriadok a po vykonanom dokazovaní dospel k záveru, že návrh na zvýšenie výživného
je dôvodný. Vykonaným dokazovaním mal preukázané, že v čase poslednej úpravy výživného bola
maloletá vo veku 11 rokov, v čase podania návrhu na zvýšenie výživného dosahovala vek 14 rokov,

od posledného rozhodnutia o výživnom došlo k zmene bydliska maloletej v auguste 2014, v dôsledku
zmeny zamestnania matky, ktorá sa s dcérou presťahovala do Q., pričom otec proti presťahovaniu
maloletej nemal námietky. Mal preukázané, že u maloletej nastala zmena pomerov jej nástupom do 1.
ročníkastrednejškolyv septembri2017.Súdpriustálenízmenypomerovprihliadol ajnavývojživotných
nákladov, ktoré od roku 2013, vzrástli. Výživné na maloletú zvýšil na sumu 220 eur mesačne, ktorú

považoval za zodpovedajúcu preukázaným výdavkom maloletej potrebným na krytie jej odôvodnených
potrieb, ako aj zárobkovým možnostiam a schopnostiam otca. Pri určení výšky výživného prihliadol na
osobnú starostlivosť matky o maloletú, vek maloletej, jej zdravotný stav, vzdelávanie a štúdium, ako
aj skutočnosť, že otcovi maloletej, ktorý styk s maloletou realizuje skôr výnimočne, nevznikajú nad
rámec výživného žiadne iné výdavky, súvisiace so starostlivosťou o ňu. Zohľadnil skutočnosť, že otec
neprispieva ani na mimoriadne výdavky maloletej, náklady mu nevznikajú ani na cestovné spojené

s realizovaním styku, keďže s maloletou sa pravidelne nestretáva. Prihliadal na to, že otec je v
produktívnom veku a podľa názoru ustálenej súdnej praxe, je každý, kto má vyživovaciu povinnosť,
povinný sústrediť svoje životné aktivity tak, aby bol schopný plniť si v potrebnej miere svoju vyživovaciu
povinnosť. Poukázal na to, že ak otec argumentuje slabou efektivitou jeho podnikateľskej činnosti, ktorú
vykonáva na základe živnosti, je možné zvážiť súčasné možnosti a vyvinúť úsilie na zabezpečenie si

stabilného príjmu formou, napr. pracovného pomeru alebo vedľajšieho pracovného pomeru. Pri zvýšení
výživného prihliadol i na odporúčanie kolízneho opatrovníka maloletej. Zročné výživné za obdobie od
01.03.2017 do 31.01.2018 ustálil vo výške 1.320 eur (11x 220 - 100 eur). Otcovi povolil zaplatiť zročné
výživné v mesačných splátkach vo výške 100 eur splatných k rukám matky spolu s bežným výživným
až do zaplatenia zročného výživného v plnom rozsahu, počnúc mesiacom február 2018. O trovách

konania rozhodol podľa ustanovenia § 52 CMP.

3. Proti tomuto rozsudku podal odvolanie otec prostredníctvom svojej právnej zástupkyne. Navrhol
rozsudok súdu prvej inštancie zmeniť tak, že súd zvýši výživné na maloletú C. zo sumy 100 eur
mesačne na sumu 150 eur mesačne od 01.03.2017 a zročné výživné zaviaže otca uhrádzať mesačnými

splátkamipo50eurmesačne. Namietal nedostatočnéodôvodnenieanepreskúmateľnosťnapadnutého
rozhodnutia, ktorý sa nezaoberal jeho argumentáciou, ako aj predloženými dôkazmi a nezohľadnil jeho
ďalšiu vyživovaciu povinnosť a príjem. Namietal, že súd prvej inštancie dospel k nesprávnym skutkovým
zisteniam a rozhodnutie vychádza z nesprávneho právneho a skutkového posúdenia veci. Uviedol, že
nie je v jeho možnostiach platiť súdom určené výživné, nakoľko suma 220 eur mesačne plus splátky

zročného výživného, ako aj jeho vyživovacia povinnosť k ďalšiemu dieťaťu a úhrada nevyhnutných
výdavkov sú pre neho v tomto čase likvidačné. Vyslovil názor, že súd prvej inštancie rozhodol na základe
svojvôle a nie podkladov a relevantných skutočností, ktoré preukázal. Namietal, že súd neúplne a
nesprávne zistil skutkový stav veci, nedal mu priestor dostatočne vyjadriť sa, nezohľadnil jeho výpoveď,
nezobral do úvahy jeho výdavky na bývanie, stravu, výkon jeho živnostenského oprávnenia a výdavky

na syna U.. Zdôraznil, že jeho mesačný príjem činí 600 eur, je SZČO, zaoberá sa stavebnými a
pomocnými prácami. Poukázal na to, že v okrese R., kde žije, je ťažké nájsť si zamestnanie, v ktorom
by mohol dosahovať vyšší príjem. Zdôraznil, že vyvíja všetku snahu na zvýšenie jeho príjmu, avšak jeho
uplatnenie na trhu práce je v súčasnosti problematické, vzhľadom na veľkú konkurenciou v okolí jeho
bydliska, pričom jeho mesačný príjem závisí aj od ročného obdobia. Uviedol, že z príjmu musí hradiť

životné, opodstatnené a odôvodnené mesačné náklady, nielen pre neho, ale aj pre celú rodinu, keďže
jeho družka poberá len rodičovský príspevok vo výške 226 eur mesačne. Náklady na bývanie jeho
rodiny predstavujú sumu 90 eur mesačne, do sumy nie sú zarátané náklady na zakúpenie dreva v sume
20 až 25 eur mesačne. Potvrdil, že je vlastníkom garáže, ktorú mu podarovali rodičia v roku 2000, a
ktorú rodičia využívajú a hradia náklady s ňou súvisiace. Rovnako potvrdil, že je vlastníkom 3-izbového

bytu v R., ktorý vlastnili s matkou maloletej v podielovom spoluvlastníctve a po rozchode sa majetkovo
vyporiadali tak, že matke vyplatil sumu 14.000 eur, ktorú si požičal od rodičov, keďže sa nechcel zadĺžiť
v bankovom inštitúte. Nakoľko nemá možnosť pôžičku rodičom splácať, tento byt užívajú rodičia a hradia
si náklady na bývanie. Zdôraznil, že jeho výdavky na stravu, hygienu a ošatenie predstavujú 300 eur
mesačne, platba za zdravotné poistenie v sume 63 eur mesačne a splátky spotrebného úveru 141 eur

mesačne. Uviedol, že má zdravotné problémy spôsobené dlhodobo vykonávanou ťažkou manuálnou
prácou, problémy s opotrebovaným kĺbom ramena pravej ruky, opotrebovanou chrbticou v driekovej
oblasti, za voľne dostupné lieky proti bolesti platí 10 eur mesačne. Zatiaľ liečbu nepodstupuje, pretože
by nemohol vykonávať živnosť. Poukázal na jeho výdavky na maloletého syna U., ktorý má zdravotnéproblémy (trpí alergickým ochorením) a platby za lieky mu hradí v sume 60 eur mesačne a po 10 až 20
eur mesačne na hygienické potreby, oblečenie a obuv. Zdôraznil, že výživné platí riadne a včas v súdom
určenejvýške.Uvedomujesi,ženákladynadcérusazvýšili,nastúpilanastrednúškolu,pretosa nebráni

zvýšeniu výživného, avšak nie v stanovenej výške, ktorá ohrozuje samotné základné životné potreby
jeho a jeho rodiny. Poukázal na to, že matka okrem príjmu vo výške 700 eur, poberá prídavok na dieťa
a daňový bonus. Dal do pozornosti, že náklady na maloletú sa zvýšili aj v súvislosti s presťahovaním
sa matky do Q., kde sú náklady na život podstatne vyššie ako v R., pričom samotná matka uviedla, že
mala zamestnanie aj v R., kde mesačné výdavky na maloletú nie sú tak vysoké. Rovnako poukázal na

to, že matka za prenájom bytu platí v Q. 480 eur, pričom v R. platila 270 eur mesačne. Pokiaľ ide o
náklady na športovú činnosť maloletej uviedol, že je rád, že dcéra sa venuje športom, avšak nemožno
mimoriadne výdavky v sume 150 eur počítať ako mesačné náklady, nakoľko ide o výdavky nepravidelné
a jednorazové (obuv, oblečenie, chrániče, turnaje športová taška a pod.), predstavujúce mesačne sumu
15 až 20 eur. Vyčíslený výdavok za stravu a ošatenie na maloletú vo výške 80 eur považoval za
nadhodnotený. Nespochybnil náklady týkajúce sa zdravotného stavu maloletej, avšak zároveň namietal,

že súd sa jeho výdavkami na náklady súvisiace s jeho zdravotným stavom nezaoberal. Poukázal na
vyšší príjem matky a jej lepšiu životnú úroveň, na ktorej by sa malo dieťa podieľať. Zdôraznil, že nie je
jeho povinnosťou prispievať na vyšší životný štandard matky, ktorá sa rozhodla s dcérou žiť v Q..

4. Matka vo vyjadreniu k odvolaniu otca navrhla napadnutý rozsudok potvrdiť. Tvrdenia otca považovala

ich za konfabulácie a zavádzanie jej osoby a konkrétnych udalostí. Potvrdila, že otec jej v roku 2016
v rámci majetkové vyporiadania vyplatil sumu 14.000 eur, avšak po dvoch rokoch, kedy bola nútená
vyhľadať právnu pomoc, pričom predajná hodnota bytu bola v tom čase 43.000 eur. Časť z tejto sumy
vyplatila advokátovi a splatila pôžičky, ktoré čerpali s otcom dieťaťa spoločne, avšak vzhľadom na nulové
daňové priznanie otca, zmluvy uzatvárala ona. Časť prostriedkov dala svojmu plnoletému synovi a

rovnakú časť maloletej na vkladnú knižku. Nesúhlasila s tvrdením, že rodičia otca obývajú 3-izbový byt,
nakoľko má vedomosť, že bývajú v 2izbovom byte. Uviedla, že svoju situáciu potrebovala riešiť, dcéra
nechcela bývať s otcom, zamestnanie mala len do júna 2014 (pracovný pomer na dobu určitú), následne
bola vedená v evidencii nezamestnaných, preto využila všetky dostupné prostriedky na dohodu s otcom.
Zdôraznila, že dcéru nechcela vytrhnúť z jej prostredia, avšak v lete 2014 v čase jej nezamestnanosti,

dostala pracovnú ponuku v Q. s možnosťou bývania v prenajatom byte, ktorú sa rozhodla prijať. V tom
čase s ňou otec dieťaťa nekomunikoval. Potvrdila, že poberá príjem 701 eur mesačne a prídavok na
dieťa a daňový bonus, má na rozdiel od otca maloletej, uvedený v prehľade príjmu. Uviedla, že pri
rozhodnutí presťahovať sa si zhodnotila situáciu, keď v R. dosahovala príjem 450 eur mesačne a jej
náklady na bývanie činili 270 eur mesačne a v Q. sa jej príjem zvýšil na 700 eur mesačne a jej náklady

na bývanie predstavujú 450 eur mesačne. Pred presťahovaním sa, vyvinula snahu na výmenu bytov s
otcom maloletej s tým, že chcela bývať v 2 izbovom byte, dohoda však nebola možná. Uviedla, že jej
rozhodnutiebolosprávne,maloletásazlepšilavškole,dostalasanavýbornústrednúškolu,športujeado
budúcnosti je predpoklad, že bude študovať na vysokej škole. Poukázala na to, že otec od rozhodnutia
súdu poslal zvýšené výživné len v prvom mesiaci po rozsudku a v apríli 2018, zročné výživné nezaplatil,

dcéru v telefonáte odbil, nedal jej ani darček na Vianoce. Uviedla, že jej je ľúto zdravotného stavu
maloletého U., avšak zisťovaním vo Všeobecnej zdravotnej poisťovni jej boli oznámené aj iné možnosti
využitia predpisu na danú alergiu a používanie iných produktov. Matka maloletého po dovŕšení jeho
veku troch rokov bude môcť pracovať a určite jej pomôžu aj starí rodičia, ktorí boli aj v minulosti vždy
ochotní a ústretoví a s vnúčatami pomohli. Tvrdenia otca o jeho zdravotných problémoch považovala

za nepreukázané.

5. Kolízny opatrovník vo vyjadrení k odvolaniu matky navrhol napadnutý rozsudok potvrdiť ako vecne
správny.

6. Odvolací súd preskúmal vec, v ktorej nie je viazaný rozsahom odvolania a odvolacími dôvodmi podľa
§ 65 a § 66 Civilného mimosporového poriadku (ďalej CMP), bez nariadenia odvolacieho pojednávania
podľa § 379, § 380 a § 378 ods. 1 zák. č. 160/2015 Z.z. Civilný sporový poriadok (ďalej CSP) a dospel
k záveru, že odvolanie otca je čiastočne dôvodné.

7. Súd prvej inštancie správne pri rozhodovaní o návrhu na zvýšenie výživného vychádzal z kritérií
rozhodných pre určovanie výživného na maloleté dieťa, uvedených v ust. § 62 ods. 1 až 5 a § 75 ods.
1 Zákona o rodine, t.j. posudzoval zmenu pomerov na strane dieťaťa a rodičov. Súd prvej inštancie voveci vykonal potrebné dokazovanie, avšak odvolací súd sa domnieva, že odvolacie námietky otca sú
čiastočne dôvodné.

8. Hmotnoprávnou podmienkou zmeny vyživovacej povinnosti je zmena pomerov (§ 78 ods. 1 Zák. o
rodine). Súd prvej inštancie mal riadne preukázanú zmenu pomerov na strane maloletej jej nástupom na
strednú školu v septembri 2017 a súvisiace zvýšenie nákladov na dieťa jej prirodzeným rastom, keďže
o poslednej úprave výživného bolo súdom rozhodnuté v roku 2013. Výživným sa rozumejú náklady
na uspokojovanie všetkých životných potrieb toho, komu je poskytované v súvislosti s jeho všestranným

rozvojom, tak po stránke fyzickej, ako aj po stránke duševnej. Pri rozhodovaní o zmene výšky už
určeného výživného má súd vychádzať jednak zo všeobecných hľadísk, t.j. zo skúmania odôvodnených
potrieb dieťaťa; rozsah ktorých je rôzny vzhľadom na vek, zdravotný stav, spôsob prípravy na budúce
povolanie, nadanie, záujmy dieťaťa; a vychádza zároveň aj z reálnych možností a schopností rodičov
dieťaťa plniť si svoju vyživovaciu povinnosť. Medzi týmito dvoma kritériami, t.j. medzi odôvodnenými
potrebami dieťaťa a reálnymi schopnosťami a možnosťami rodičov platí zásada priamej úmernosti,

ktorá je plne v súlade s normatívnou zásadou, že dieťa má právo žiť na takej úrovni, na akej žijú jeho
rodičia.Odôvodnenýmipotrebamisúbežnépotreby,nákladynastravu,ošatenie,školskéamimoškolské
aktivity a aj také potreby, ktoré nie sú celkom bežné, ale zároveň sú pre vývoj dieťaťa prospešné,
napr. rekreačné, kultúrne, a pod.. Rozsah odôvodnených potrieb osoby odkázanej na výživné, je teda
súčasne závislý od reálnych schopností a možností osôb povinných poskytovať výživné, t.j. od ich

zárobkových schopností a možností, počtu ich celkových vyživovacích povinností a pod.. Uvedenú
sumu je možné vyčísliť len orientačne, avšak nesporne prirodzeným rastom dieťaťa, zabezpečením jeho
bežných potrieb sa náklady na maloletého priebežne zvyšujú.

9. Pokiaľ ide o odôvodnené potreby maloletého dieťaťa, správne súd prvej inštancie vyhodnotil potrebu

zvýšenia výšky výživného na maloletú C.. Avšak na rozdiel od súdu prvej inštancie, odvolací súd dospel
k záveru, že primerané zvýšenie výživného na dieťa je na sumu 200 eur mesačne. Je nesporné, že v
súvislosti s návštevou školy je maloletej potrebné hradiť poplatky za ZRPŠ a za výdavky súvisiace so
školskými aktivitami. Rovnako odvolací súd považuje za nesporné náklady na zabezpečenie bežných
potrieb, to je stravy, hygienických potrieb, ošatenia a zabezpečenie zdravotnej starostlivosti. Tu je

potrebné poznamenať, že nebolo povinnosťou matky predkladať pokladničné bločky o nákupoch vecí
bežnej dennej spotreby pre maloleté dieťa, ale treba vychádzať zo všeobecných poznatkov o cenách
tovarov a služieb a primeranosti ich obvyklej spotreby pre dieťa v určitom veku, ako aj opakujúce sa
mimoriadne výdaje s dieťaťom súvisiace, ktoré sú pre neho špecifické, zdravotný stav, a pod.. Odvolací
súd zároveň zdôrazňuje, že medzi odôvodnené potreby maloletého dieťaťa treba zahrnúť aj podiel

nákladov na bývanie, avšak v danom treba dodať, že matka užíva s dcérou 3-izbový byt. Odvolací súd
konštatuje, že ďalšími nákladmi na zabezpečenie potrieb dieťaťa sú, v prípade jej ochorenia, náklady
na zabezpečenie zdravotnej starostlivosti a nákup liekov. Otec nespochybnil športové aktivity maloletej,
avšak odvolací súd zohľadnil jeho námietku smerujúcu k nesprávnosti posúdenia mimoriadnych
jednorazových nákladov na športovú činnosť dieťaťa, ktorá predstavuje mesačne sumu 15 až 20 eur. K

nákladom na maloleté dieťa je rovnako potrebné prihliadať na skutočnosť, že celá osobná starostlivosť
o maloletú spočívala na matke, ktorá zabezpečuje potreby maloletej aj počas voľných dní, prázdnin a
sviatkov, pričom otec prispieva na jej výživu výhradne platbou mesačného výživného v súdom určenej
výške a s maloletou sa kontaktuje sporadicky. Odvolací súd konštatuje, že súd prvej inštancie sa správne
zameral aj na dokazovanie za účelom posúdenia zmeny pomerov na strane oboch rodičov. Pokiaľ

ide o otázku zisťovania príjmov, možností, schopností a majetkových pomerov rodičov v konaní bol
preukázaný príjem oboch rodičov za celé sporné obdobie. Rovnako odvolací súd konštatuje, že od
poslednejúpravyvýživnédošlonastraneobochrodičovkuzvýšeniupríjmu,umatkyzo422eurmesačne
(v roku 2012) na sumu 700 eur mesačne, a otec v roku 2012 vykazoval v daňovom priznaní stratu,
aktuálne jeho príjem činí 600 eur mesačne brutto. Odvolací súd sa stotožňuje s názorom súdu prvej

inštancie, ktorý poukazuje na možnosti a schopnosti otca zabezpečiť si príjem, z ktorého bude schopný
uspokojovať nielen potreby svoje a svojej rodiny, ale aj potreby maloletej C.. Tu je potrebné zdôrazniť,
že otec v konaní nepreukázal, že by mal v dôsledku zhoršeného zdravotného stavu obmedzenia vo
výkone práce. Odvolací súd súhlasí s argumentom otca v súvislosti s pracovnými ponukami v R.
a okolí v porovnaní s Q. a rovnako súhlasí s argumentom o zvýšení nákladov matky v dôsledku jej

voľby presťahovať sa do Q., kde je nesporne vyššia životná úroveň a vyššie náklady na bežný život.
Je však potrebné poznamenať, že otec vykonáva naďalej živnosť tak ako v čase predchádzajúcej
úpravy výživného, kedy vykazoval straty, napriek tomu, že príjem z tejto jeho činnosti je naďalej
nízky a nezodpovedajúci zabezpečeniu všetkých jeho potrieb a povinností. Svoju situáciu musí riešiť,vzhľadom na jeho prvoradú zákonnú vyživovaciu povinnosť k dvom maloletým deťom. Odvolací súd
neprihliadalnanámietkuotcavsúvislostisjehozdravotnýmiproblémami,ktorénepreukázal.Preúplnosť
je potrebné konštatovať, že porovnaním majetkových pomerov rodičov je zrejmé, že na rozdiel od matky,

otec je vlastníkom nehnuteľnosti a garáže. Skutočnosti uvádzané otcom vo vzťahu k majetkovému
vyporiadaniu s matkou dieťaťa a užívania nehnuteľností jeho rodičmi nemajú vplyv na zvýšenie
výživného v stanovenej výške. Je potrebné konštatovať, že tak matka, ako aj otec majú náklady
na zabezpečenie bývania. Odvolací súd po preskúmaní spisu a z neho vyplývajúceho vykonaného
dokazovania a doplnení dokazovania v rámci odvolacieho konania dospel k záveru, že primeraná výška

výživného na maloletú predstavuje sumu 200 eur mesačne. Takáto suma výživného je primeraná
veku maloletej a zabezpečeniu jej odôvodnených potrieb, zohľadňujúca príjem a majetkové pomery
oboch rodičov a príjem, schopnosti a možnosti otca. Odvolací súd zdôrazňuje, že vyživovacia povinnosť
rodičov k maloletým deťom, ktoré nie sú schopné samé sa živiť, je ich zákonnou povinnosťou. Otec si
musí byť vedomý plnenia svojej vyživovacej povinnosti na maloletú a má si zabezpečiť svoje záležitosti
tak, aby bol schopný realizovať príspevky na dieťa titulom výživného v rozsahu zodpovedajúcom jej

veku a potrebám. Z uvedených dôvodov odvolací súd vo zvyšku návrh matky zamietol. Odvolací súd
neprihliadal na námietky otca o porušení jeho práva na spravodlivý proces nedostatočným odôvodnením
napadnutého rozhodnutia a neumožnením priestoru vyjadriť sa k predmetu konania. Súd prvej inštancie
svoje rozhodnutie riadne odôvodnil a v konaní poskytol otcovi dostatočný priestor na vyjadrenie sa k
veci, či už ústnym prednesom do zápisnice na pojednávaní alebo písomným vyjadrením.

10. Odvolací súd sa stotožnil i s určením dátumu zvýšenia výživného, ktorú skutočnosť otec nenamietal.
Zvýšením výživného od 01.03.2017 vzniklo otcovi zročné výživné za obdobie od 01.03.2017 do
31.07.2019 vo výške 40 eur, čo predstavuje rozdiel medzi určeným výživným po 100 eur mesačne
a zvýšeným výživným na sumu 200 eur mesačne za obdobie 29 mesiacov (29 x 100 eur), po

započítaníotcomrealizovanýchplatiebtitulomvýživnéhodojúna2019vcelkovejvýške2.860eur(platby
realizované od februára 2018 do augusta 2018). Súd v súlade s ust. § 232 CSP uložil otcovi povinnosť
zaplatiť zročné výživné do 3 dní od právoplatnosti rozsudku.

11. Odvolací súd na základe uvedeného pri dôslednom zvážení rozsahu potrieb maloletej s poukazom

naspotrebnýcharaktervýživného,akoischopnostíamožnostínastraneotca,výroksúduprvejinštancie
vo výroku o zvýšení výživného, podľa § 388 CSP zmenil a rozhodol tak, ako je uvedené vo výroku tohto
rozhodnutia, ktorú sumu považoval v danom prípade za primeranú vo vzťahu ku kritériám rozhodným
pre určovanie výživného na maloleté dieťa. Zároveň zmenil napadnuté rozhodnutie aj v časti zročného
výživného podľa § 388 CSP.

12. O trovách odvolacieho konania rozhodol odvolací súd podľa § 52 CMP.
13. Odvolací súd prijal rozhodnutie jednomyseľne, pomerom hlasov 3 : 0 (§ 393 ods. 2 CSP).

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu odvolanie nie je prípustné.

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP) v lehote
dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý
rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia
opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy ( § 427 ods. 1 CSP).
Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa

musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP).
V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).