Rozsudok ,
Potvrdené Judgement was issued on Tuesday, September 25, 2018

Súd: Okresný súd Trenčín
Spisová značka: 16C/64/2014

Identifikačné číslo súdneho spisu: 3114212237
Dátum vydania rozhodnutia: 25. 09. 2018
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Mgr. Gabriela Chudovská

ECLI: ECLI:SK:OSTN:2018:3114212237.10

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Trenčín v konaní pred sudkyňou Mgr. Gabrielou Chudovskou, v právnej veci žalobkyne:

B. W., nar. XX.XX.XXXX, bytom T. XXX, M. - F., proti žalovanému : PROFI CREDIT Slovakia, s.r.o.,
so sídlom: Pribinova 25, 824 96 Bratislava, IČO: 35 792 752, práv. zast.: Advokátska kancelária JUDr.
Andrea Cviková, s.r.o., so sídlom: Kubániho 16, Bratislava, IČO: 47 233 516, o určenie neplatnosti
dohody o zrážkach zo mzdy a iné, takto

r o z h o d o l :

I. Súd určuje, že dohoda o zrážkach zo mzdy č. XXXXXXXXXX zo dňa 26.1.2012 uzatvorená medzi
žalobkyňou a žalovaným je neplatná.
II. Súd určuje, že dohoda o zrážkach zo mzdy č. XXXXXXXXXX zo dňa 26.1.2012 uzatvorená medzi

žalobkyňou a žalovaným je neplatná.
III. Žalovaný je povinný zaplatiť žalobkyni sumu 152,91 € do troch dní od právoplatnosti rozsudku.
IV. Vo zvyšku súd žalobu zamieta.
V. Žalobkyni súd náhradu trov konania nepriznáva.

o d ô v o d n e n i e :

1.Žalobou doručenou súdu dňa 03.06.2014 v znení jej doplnenia sa žalobkyňa domáhala, aby súd určil,
že 1/ dohody o zrážkach zo mzdy č. XXXXXXXXXX a XXXXXXXXXX sú neplatné a zakázal vykonávať
zrážky zo mzdy na základe týchto dohôd, 2/ ďalej aby súd zaviazal žalovanému zaplatiť jej sumu 152,91
eur titulom strhnutých prostriedkov a 3/ aby zakázal žalovanému používať dojednania o zrážkach zo

mzdy v zmluvách o úvere vypracovaných vo formulárovej podobe.

2. Žalobu žalobkyňa odôvodňovala tým, že dohody o zrážkach zo mzdy sú podmienkami, ktoré
spôsobujú hrubú nerovnováhu v jej neprospech, pretože žalovanému umožňujú siahnuť na jej majetok
bez toho, aby ona mohla zamedziť zamestnávateľovi zrážky vykonávať a žiaden sudca neschválil
postihnutie jej majetku. Považuje ich preto za neprijateľné zmluvné podmienky, ona sa musela podrobiť
vopred pripravenej a sformulovanej zmluvnej podmienke, ktorá s ňou nebola individuálne dohodnutá.

Žalobkyňa si ani nebola vedomá, že by nejakú takúto dohodu so žalovaným bola uzatvorila, že by ju
bola podpisovala. Nedisponuje ňou a keď neplnila svoje záväzky, ani ju žalovaný na plnenie nevyzval
a rovno využil dohody o zrážkach zo mzdy. Žalobkyňa má za to, že dohodou o zrážkach zo mzdy je
možné zabezpečiť uspokojenie len zákonom upraveného výživného alebo iných pohľadávok, ktoré tak
ustanovuje zákon. Platiteľ mzdy by mal byť v zmluve individualizovaný. Dohoda o zrážkach zo mzdy
nebola žalobkyňou prijatá spôsobom, z ktorého by bol zrejmý jej súhlas s obsahom dohody, nebola
ani nijako uzrozumená s existenciou takejto dohody, a nie si ani vedomá, že by ju podpísala, poprela

preto svoj podpis na dohodách. Uviedla, že jej bola dohoda len podstrčená na podpis v rámci iných
dokumentov. Keďže dohodu o zrážkach nepodpísala, podpis nebol úradne osvedčený, nemožno jej
nič zo mzdy zrážať. V jeden deň podpisovala dve úverové zmluvy, k obom boli uzatvorené dohody
o zrážkach zo mzdy. Jej zamestnávateľ Kaufland SR v.o.s. jej od októbra 2012 do 31.05.2014 zrazilsumu 152, 91 eur na základe žiadosti o vykonávanie zrážok zo mzdy. Dohody o zrážkach zo mzdy sú
písané drobným písomnom, predtlačené, dopĺňané sú ručne, ani si nie je vedomá, že by takéto dohody
podpisovala, dohody ani nevlastnila. Poukázala na to, že v úverovej zmluve č. XXXXXXXXXX, ktorú

podpísala so žalovaným, je v časti žiadosti o poskytnutie revolvingového úveru škrtané a prepisované,
všetko je písané malým písmom, so skratkami a odvolávkami, neprehľadne, snahou žalovaného bolo
celý dokument zneprehľadniť. Úver považuje za úžernícky. V úverovej zmluve č. XXXXXXXXXX je
uvedená výška úveru 300,- eur, suma k zaplateniu je 675,36 eur pri RPMN 66,68% a ročnej úrokovej
sadzbe 70,06%, spolu odplata aj s odplatou za poskytnutie služby presahuje 100% poskytnutej sumy.

Spojenie všetkých sankcií, poplatkov a úrokov považuje za neadekvátne. Poukázala i na to, že žalovaný
v žiadosti o vykonávanie zrážok ani neuviedol, z čoho sa dlžná suma skladá, čo je do nej zahrnuté, nie
je zrejmé, ako dlho majú byť splátky vykonávané, všetko záleží len na ľubovôli žalovaného. Žalovaný jej
nevysvetlil zmluvné podmienky, pre žalobkyňu boli nezrozumiteľné a neurčité. Žalovaný využíva voči nej
súbeh sankcií, postupov s cieľom získať neoprávnený prospech, takéto konanie je v rozpore s dobrými
mravmi, obchádza zákon a jeho úkony sú preto neplatné. Vykonávaním zrážok dochádza k tomu, že by

si žalovaný mohol uspokojiť aj neprimerané sankcie, pričom žalovaný nikde neuvádza, koľko už na dané
úvery žalobkyňa uhradila. Ďalej dôvodila tým, že žalovaný nikde neuvádza konkrétnu výšku toho, čo by
mala na základe jednotlivých úverových zmlúv plniť, čo bolo schválené, aká výška úveru, s celkovými
nákladmi, pri rozdielnych hodnotách RPMN, a pre žalobkyňu je to celú zavádzajúce. Úvery by sa mali
považovať za bezúročné a bez poplatkov, pretože zmluvy neobsahujú údaje podľa § 9 ods. 2 zák.č.

129/2010 Z.z.. Údaje v žiadosti o úver a v samotnej zmluve o úvere nekorešpondujú, údaje v návrhu
na uzavretie zmluvy a v jeho akceptácii sa nezhodujú, a preto nedošlo k zavŕšeniu právneho úkonu a
zmluvy o spotrebiteľskom úvere preto nie sú perfektné, a preto by mali byť neplatné. Tiež by mali byť
neplatné pre neurčitosť a nezrozumiteľnosť v hodnote RPMN, úrokovej sadzby, aj to, v tom, v akej
výške by mal byť poskytnutý úver. Ďalej doplnila, že podľa novelizovaného ustanovenia zabezpečenie

pohľadávky zo spotrebiteľskej zmluvy dohodou o zrážkach zo mzdy je neprípustné, čo vylúčilo dovtedy
široko zneužívaný inštitút.

3. Žalovaný sa k doručenej žalobe ( doručená mu bola dňa 19.07.2016) nevyjadril. Až dňa 10.09.2018
sa vyjadril k poslednému písomnému podaniu žalobkyne tak, že žalobu považuje za nedôvodnú. Zákon

zaraďujedohoduozrážkachzomzdymedzijedenztrochprípustnýchspôsobovzabezpečeniazáväzkov
zo spotrebiteľskej zmluvy, v dohode o zrážkach zo mzdy nie je potrebné identifikovať platiteľa mzdy,
keďže jeho uvedenie nie je podstatnou náležitosťou dohody o zrážkach zo mzdy. Návrh na určenie
neplatnosti dohody o zrážkach zo mzdy je procesne neprípustný typ žaloby a zákaz vykonávať zrážky
zo mzdy neobstojí pre nedostatok vecnej legitimácie zamestnávateľa, ktorý nie je žalovanou stranou

a voči žalovanému neobstojí, pretože ten žiadne zrážky nevykonáva. Pokiaľ sa žalobkyňa domáha
vrátenia strhnutých prostriedkov, dohoda o zrážkach zo mzdy nie je právnym titulom na prijatie plnenia
od žalobkyne, ide len formu zabezpečenia vo vzťahu k určitej pohľadávke. Plnenie vo forme zrážok
zo mzdy je plnením na pohľadávku a nie na dohodu o zrážkach zo mzdy, preto požiadavka žalobkyne
je nezákonná. Vo vzťahu k zmluve č, XXXXXXXXXX je posledná úhrada z 11.07.2016, preto namieta

premlčanie žalobkyňou uplatnenej pohľadávky. V prípade zmluvy č. XXXXXXXXXX boli v období od
11.09.2017 do 09.08.2018 vykonané čiastkové úhrady, vo vzťahu k ostatným namieta tiež premlčanie.
Žalovaný poprel tvrdenia o neprimeranej výške odplaty a ďalej aj nesúlad v zmluvách. Rozdiel v častiach
5 a 6 zmlúv je v údaji o RPMN, tento údaj sa však objektívne dohodnúť nedá, nedá sa RPMN navrhnúť a
akceptovať. RPMN je údajom, ktorý sa vypočítava na základe údajov platných v čase uzavretia zmluvy,

potom sa vychádza pri jeho určení z údajov jestvujúcich v danom čase. Medzi tieto údaje patrí aj dátum
prvého čerpania úveru, ktorý je známy v čase uzavretia zmluvy, nie v čase, kedy sa podáva žiadosť
o poskytnutie úveru. Tento údaj je preto presne určený a nie je dohodnutý. Ak by ho žalobca neurčil
postupom podľa zákona, zákon by porušil, pričom porušenie by vyplývalo práve z toho, že by uviedol
rovnakúRPMN,akúúdajnenavrhlažalobkyňavobochzmluvnýchvzťahoch,Potombyvšaktaktourčená

RPMN nebola vypočítaná podľa zákona č. 129/2010 Z.z. Doložil tiež kompletnú platobnú históriu pre
obe úverové zmluvy č. XXXXXXXXX a XXXXXXXXX.

4. Súd uznesením č.k. 16C/64/2014-10O zo dňa 13.07.2016 nariadil neodkladné opatrenie, ktorým
žalovanému nariadil zdržať sa uplatňovania zrážok zo mzdy na základe dohody o zrážkach zo mzdy

č. XXXXXXXXXX a zamestnávateľovi žalobcu nariadil sa zdržať sa vykonávania zrážok zo mzdy
žalobkyne na základe dohody o zrážkach zo mzdy č. XXXXXXXXXX., a to až do právoplatného
skončenia konania vo veci samej. Proti tomuto uzneseniu nebolo podané odvolanie.5. Žalobkyňa svoje tvrdenia doplnila na pojednávaní a uviedla, že obe úverové zmluvy podpisovala
naraz v jeden deň, presne si nepamätala okolnosti podpisovania zmlúv, len vie, že jej dali na podpis
dve úverové zmluvy, no nevie, či spolu s nimi boli jej predložené aj dohody o zrážkach zo mzdy,

tiež si nepamätala, či ju žalobca upozornil osobitne na to, že podpisuje aj dohody o zrážkach zo
mzdy. Oba úvery najskôr splácala, potom pre finančné problémy splácať prestala, následne žalovaný
pristúpil k výkonu zrážok, o čom ani nebola vopred upovedomená. Suma 152,91 eur je suma, ktorú jej
zamestnávateľzrazil,pričomuviedla,žeúveryžalovanémusplácalaajmimozrážokzomzdy,vykonávala
aj úhrady prevodom. Po nahliadnutí do spisu a prezretí si oboch dohôd o zrážkach zo mzdy žalobkyňa

na pojednávaní uviedla, že sa podpisuje tak, ako je na týchto dohodách uvedené, ale nepamätá si, že by
niečo také podpisovala. Na poslednom pojednávaní, na ktorom došlo k vyhláseniu rozsudku, žalobkyňa
zotrvalanasvojichdoterajšíchtvrdeniach.Žalovanýpísomneospravedlnilsvojuneúčasťnapojednávaní
a súhlasil, aby súd vec prejednal v jeho neprítomnosti.

6. Súd na základe vykonaného dokazovania zistil nasledovný skutkový stav.

7. Z písomnosti označenej ako ,,Žiadosť o poskytnutie revolvingového úveru/ Zmluva o revolvingovom
úvere č. XXXXXXXXXX uzatvorenej medzi žalobkyňou ako dlžníkom a žalovaným ako veriteľom mal
súd preukázané, že žalobkyňou v žiadosti je uvádzaný žiadaný úver vo výške 1.500,- eur, ktorý by
bola povinná splatiť v 42 mesačných splátkach vo výške 80,37 eur, s celkovou čiastkou k zaplateniu

3.375,54 eur, pri RPMN 70,01 % a úroku 70,01 % ročne, priemernej hodnote RPMN 45,66 %. Podľa
žalovaného v časti údaj o schválenom revolvingovom úvere sa úver poskytol vo výške 1.500,- eur, ktorý
bola žalobkyňa povinná splatiť v 42 mesačných splátkach vo výške 80,37 eur, s celkovou čiastkou k
zaplateniu 3.375,54 eur, pri RPMN 66,63 % a úroku 70,01 % ročne, priemernej hodnote RPMN 45,66 %.

8. Následným oznámením veriteľa zo dňa 26.01.2012 o schválení úveru dlžníkovi - Zmluva o
revolvingovom úvere boli stanovené údaje o výške úveru 1.500,- eur, ďalej splatnosť úveru 42
mesačných splátok, výška splátky 80,37 eur, dátum splatnosti prvej splátky 14.03.2012 do splatnosti
poslednej splátky 14.08.2015. Ďalej oznámenie obsahovalo údaje o termínoch splatnosti mesačných
splátok vždy k 14.dňu v mesiaci, RPMN 66,63%, úrokovej sadzbe 70,01 % a celkovej sume, ktorú sa

žalobkyňa zaviazala zaplatiť vo výške 3.375,54 eur.

9. S uzavretím úverovej zmluvy žalobkyňa so žalovaným uzavrela aj dohodu o zrážkach zo mzdy
č. XXXXXXXXXX podľa ustanovenia § 551 zák. č. 40/1964 Zb. Občianskeho zákonníka v znení
neskorších právnych predpisov (ďalej len OZ). Súčasťou dohody je ustanovenie, že spoločnosť

(žalovaný) má / bude mať pohľadávku, ktorá vznikne tým, že žalovaný poskytne na základe
žiadosti o poskytnutie revolvingového úveru č. XXXXXXXXXX dlžníkovi čiastku vo výške 1.500,- eur.
Pohľadávky žalovaného voči žalobkyni zabezpečené touto dohodou sú tvorené úverom, vrátane
všetkých prípadných revolvingov poskytnutých žalobkyni, príslušenstvom úveru, prípadne zmluvnými
pokutami, nákladmi, ktoré žalovanému preukázateľne vznikli v súvislosti s vymáhaním pohľadávok a

ďalšími prípadnými pohľadávkami žalovaného voči žalobkyni, ktoré vyplynú/ vzniknú na základe alebo
v súvislosti s uvedenými zmluvami prípadne dodatkami. Dohoda obsahovala ustanovenie, na základe
ktorého je zamestnávateľ žalobkyne povinný vykonávať v prospech žalovaného mesačné zrážky zo
mzdy žalobkyne v riadnom výplatnom termíne a odvádzať ich na určený bankový účet žalovaného
vo výške 80,37 eur mesačne. Dohoda obsahovala ďalej ustanovenie, podľa ktorého, strany výslovne

súhlasia s tým, že pokiaľ nebude v ktoromkoľvek mesiaci zrážka zo mzdy vykonaná v dohodnutej
výške, alebo bude vo výške nižšej, bude za účelom vyrovnania pohľadávok výška mesačnej zrážky zo
mzdy v najbližšom nasledujúcom mesiaci či mesiacoch zvýšená nad dohodnutú výšku a to na najvyššiu
prípustnú výšku v zmysle predpisov upravujúcich rozsah zrážok zo mzdy pri výkone rozhodnutie a to až
do doby úhrady všetkých pohľadávok v omeškaní. Na samostatnej listine bola uzatvorená rozhodcovská

zmluva č. XXXXXXXXXX.

10. Z písomnosti označenej ako ,,Žiadosť o poskytnutie revolvingového úveru/ Zmluva o revolvingovom
úvere č. XXXXXXXXXX uzatvorenej medzi žalobkyňou ako dlžníkom a žalovaným ako veriteľom mal
súd preukázané, že žalobkyňou v žiadosti je uvádzaný žiadaný úver vo výške 300,- eur, ktorý by bola

povinná splatiť v 42 mesačných splátkach vo výške 16,08 eur, s celkovou čiastkou k zaplateniu 675,36
eur, pri RPMN 70,06 % a úroku 70,06 % ročne, priemernej hodnote RPMN 45,66 %. Podľa žalovaného v
časti údaj o schválenom revolvingovom úvere sa úver poskytol vo výške 300,- eur, ktorý bola žalobkyňapovinná splatiť v 42 mesačných splátkach vo výške 16,08 eur, s celkovou čiastkou k zaplateniu 675,36
eur, pri RPMN 66,68 % a úroku 70,06 % ročne, priemernej hodnote RPMN 45,66 %.

11. Následným oznámením veriteľa zo dňa 26.01.2012 o schválení úveru dlžníkovi - Zmluva o
revolvingovom úvere boli stanovené údaje o výške úveru 300,- eur, ďalej splatnosť úveru 42 mesačných
splátok, výška splátky 16,08 eur, dátum splatnosti prvej splátky 14.03.2012 do splatnosti poslednej
splátky 14.08.2015. Ďalej oznámenie obsahovalo údaje o termínoch splatnosti mesačných splátok vždy
k 14.dňu v mesiaci, RPMN 66,68%, úrokovej sadzbe 70,06 % a celkovej sume, ktorú sa žalobkyňa

zaviazala zaplatiť vo výške 675,36 eur.

12. S uzavretím úverovej zmluvy žalobkyňa so žalovaným uzavrela aj dohodu o zrážkach zo mzdy
č. XXXXXXXXXX podľa ustanovenia § 551 zák. č. 40/1964 Zb. Občianskeho zákonníka v znení
neskorších právnych predpisov (ďalej len OZ). Súčasťou dohody je ustanovenie, že spoločnosť
(žalovaný) má / bude mať pohľadávku, ktorá vznikne tým, že žalovaný poskytne na základe

žiadosti o poskytnutie revolvingového úveru č. XXXXXXXXXX dlžníkovi čiastku vo výške 300,- eur.
Pohľadávky žalovaného voči žalobkyni zabezpečené touto dohodou sú tvorené úverom, vrátane
všetkých prípadných revolvingov poskytnutých žalobkyni, príslušenstvom úveru, prípadne zmluvnými
pokutami, nákladmi, ktoré žalovanému preukázateľne vznikli v súvislosti s vymáhaním pohľadávok a
ďalšími prípadnými pohľadávkami žalovaného voči žalobkyni, ktoré vyplynú/ vzniknú na základe alebo

v súvislosti s uvedenými zmluvami prípadne dodatkami. Dohoda obsahovala ustanovenie, na základe
ktorého je zamestnávateľ žalobkyne povinný vykonávať v prospech žalovaného mesačné zrážky zo
mzdy žalobkyne v riadnom výplatnom termíne a odvádzať ich na určený bankový účet žalovaného
vo výške 16,08 eur mesačne. Dohoda obsahovala ďalej ustanovenie, podľa ktorého, strany výslovne
súhlasia s tým, že pokiaľ nebude v ktoromkoľvek mesiaci zrážka zo mzdy vykonaná v dohodnutej

výške, alebo bude vo výške nižšej, bude za účelom vyrovnania pohľadávok výška mesačnej zrážky zo
mzdy v najbližšom nasledujúcom mesiaci či mesiacoch zvýšená nad dohodnutú výšku a to na najvyššiu
prípustnú výšku v zmysle predpisov upravujúcich rozsah zrážok zo mzdy pri výkone rozhodnutie a to až
do doby úhrady všetkých pohľadávok v omeškaní. Na samostatnej listine bola uzatvorená rozhodcovská
zmluva č. XXXXXXXXXX.

13. Dňa 24.10.2012 adresoval žalovaný zamestnávateľovi žalobkyne žiadosť o vykonávanie zrážok zo
mzdy žalobcu k úverovej zmluve č. XXXXXXXXXX, v ktorom požiadal zamestnávateľa o vykonávanie
zrážok vo výške 16,08 eur, pričom dlh žalobkyne vyčíslil na sumu 558,53 eur s tým, že dlh môže byť
navýšený z dôvodu prípadného navýšenia úveru alebo sankcií za omeškanie, alebo znížený z dôvodu

priamych úhrad od dlžníka.

14. Z predloženého potvrdenia zamestnávateľa vyplýva, že zamestnávateľ žalobkyne pristúpil k
vykonaniu zrážok z jeho mzdy na základe žiadosti o vykonanie zrážok zo mzdy (priložená v kópii žiadosť
o vykonávanie zrážok zo mzdy č. XXXXXXXXXX), pričom od októbra 2012 do 31.05.2014 bola zrazená

suma 152,91 eur.

15. Z oznámenia žalovaného (č.l. 119) vyplýva, že výška zrazených súm zo zmluvy o revolvingovom
úvere č. XXXXXXXXXX bola 803,70 eur a výška zrazených súm zo zmluvy o revolvingovom úvere č.
XXXXXXXXXX bola 415,37 eur.

16. Z prehľadu platieb k zmluve č. XXXXXXXXXX vyplýva, že celkovo bolo na úhradu úveru z tejto
zmluvy uhradené 2.021,44 eur.

17. Z prehľadu platieb k zmluve č. XXXXXXXXXX vyplýva, že celkovo bolo na úhradu úveru z tejto
zmluvy uhradené 532,37 eur.

18. Zákonné ustanovenia:

Podľa § 551 Občianskeho zákonníka účinného v čase uzavretia zmluvy (ďalej len OZ), (1) Uspokojenie
pohľadávky možno zabezpečiť písomnou dohodou medzi veriteľom a dlžníkom o zrážkach zo mzdy;

zrážky zo mzdy nesmú byť väčšie, než by boli zrážky pri výkone rozhodnutia. (2) Proti platiteľovi
mzdy nadobúda veriteľ právo na výplatu zrážok okamihom, keď sa platiteľovi dohoda predložila. (3)
Ustanovenia odsekov 1 a 2 platia aj pre iné príjmy, s ktorými sa pri výkone rozhodnutia nakladá ako
so mzdou.Podľa§52OZ,(1)Spotrebiteľskouzmluvoujekaždázmluvabezohľadunaprávnuformu,ktorúuzatvára
dodávateľ so spotrebiteľom. (2) Ustanovenia o spotrebiteľských zmluvách, ako aj všetky iné ustanovenia

upravujúce právne vzťahy, ktorých účastníkom je spotrebiteľ, použijú sa vždy, ak je to na prospech
zmluvnej strany, ktorá je spotrebiteľom. Odlišné zmluvné dojednania alebo dohody, ktorých obsahom
aleboúčelomjeobchádzanietohtoustanovenia,súneplatné.(3)Dodávateľjeosoba,ktorápriuzatváraní
a plnení spotrebiteľskej zmluvy koná v rámci predmetu svojej obchodnej alebo inej podnikateľskej
činnosti. (4) Spotrebiteľ je fyzická osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy nekoná v

rámci predmetu svojej obchodnej činnosti alebo inej podnikateľskej činnosti.

Podľa § 53 ods. 1 OZ, Spotrebiteľské zmluvy nesmú obsahovať ustanovenia, ktoré spôsobujú
značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa (ďalej len
"neprijateľná podmienka"). To neplatí, ak ide o zmluvné podmienky, ktoré sa týkajú hlavného predmetu
plnenia a primeranosti ceny, ak tieto zmluvné podmienky sú vyjadrené určito, jasne a zrozumiteľne alebo

ak boli neprijateľné podmienky individuálne dojednané.

Podľa § 53 ods. 5 OZ, Neprijateľné podmienky upravené v spotrebiteľských zmluvách sú neplatné.

Podľa § 54 ods. 1 OZ, Zmluvné podmienky upravené spotrebiteľskou zmluvou sa nemôžu odchýliť od

tohto zákona v neprospech spotrebiteľa. Spotrebiteľ sa najmä nemôže vopred vzdať svojich práv, ktoré
mu tento zákon priznáva, alebo si inak zhoršiť svoje zmluvné postavenie.
Podľa ustanovenia § 1 ods. 2 zákona č. 129/2010 Z.z. o spotrebiteľských úveroch o spotrebiteľských
úveroch a o iných úveroch a pôžičkách pre spotrebiteľov a o zmene a doplnení niektorých zákonov (v
znení účinnom ku dňu uzatvorenia zmluvy), Spotrebiteľským úverom na účely tohto zákona je dočasné

poskytnutiepeňažnýchprostriedkovnazákladezmluvyospotrebiteľskomúverevoformepôžičky,úveru,
odloženej platby alebo obdobnej finančnej pomoci poskytnutej veriteľom spotrebiteľovi.
Podľa ustanovenia § 2 písmeno a/ zákona č. 129/2010 Z.z. o spotrebiteľských úveroch o
spotrebiteľských úveroch a o iných úveroch a pôžičkách pre spotrebiteľov a o zmene a doplnení
niektorých zákonov (v znení účinnom ku dňu uzatvorenia zmluvy), na účely tohto zákona sa rozumie

spotrebiteľom fyzická osoba, ktorá nekoná v rámci predmetu svojho podnikania alebo povolania

Podľa ustanovenia § 2 písmeno b/ zákona č. 129/2010 Z.z. o spotrebiteľských úveroch o
spotrebiteľských úveroch a o iných úveroch a pôžičkách pre spotrebiteľov a o zmene a doplnení
niektorých zákonov (v znení účinnom ku dňu uzatvorenia zmluvy), na účely tohto zákona sa rozumie

veriteľomfyzickáosobaaleboprávnickáosoba,ktoráponúkaaleboposkytujespotrebiteľskýúvervrámci
svojej podnikateľskej činnosti,

Podľa ustanovenia § 2 písmeno d/ zákona č. 129/2010 Z.z. o spotrebiteľských úveroch o
spotrebiteľských úveroch a o iných úveroch a pôžičkách pre spotrebiteľov a o zmene a doplnení

niektorých zákonov (v znení účinnom ku dňu uzatvorenia zmluvy), na účely tohto zákona sa
rozumie zmluvou o spotrebiteľskom úvere zmluva, ktorou sa veriteľ zaväzuje poskytnúť spotrebiteľovi
spotrebiteľský úver a spotrebiteľ sa zaväzuje poskytnuté peňažné prostriedky vrátiť a zaplatiť celkové
náklady spotrebiteľa spojené so spotrebiteľským úverom,

Podľa ustanovenia § 9 ods. 1 zákona č. 129/2010 Z.z. o spotrebiteľských úveroch o spotrebiteľských
úveroch a o iných úveroch a pôžičkách pre spotrebiteľov a o zmene a doplnení niektorých zákonov
(v znení účinnom ku dňu uzatvorenia zmluvy), zmluva o spotrebiteľskom úvere musí mať písomnú
formu. Každá zmluvná strana dostane najmenej jedno jej vyhotovenie v listinnej podobe alebo na inom
trvanlivom médiu, ktoré je dostupné spotrebiteľovi.

Podľa ustanovenia § 9 ods. 2 zákona č. 129/2010 Z.z. o spotrebiteľských úveroch o spotrebiteľských
úveroch a o iných úveroch a pôžičkách pre spotrebiteľov a o zmene a doplnení niektorých zákonov
(v znení účinnom ku dňu uzatvorenia zmluvy), Zmluva o spotrebiteľskom úvere okrem všeobecných
náležitostí podľa Občianskeho zákonníka 18) musí obsahovať tieto
náležitosti:
a) druh spotrebiteľského úveru,b) obchodné meno, sídlo a identifikačné číslo veriteľa, ak ide o právnickú osobu, alebo meno, priezvisko,
miesto podnikania alebo adresu trvalého pobytu a identifikačné číslo veriteľa, ak ide o fyzickú osobu;
ak je spotrebiteľský úver ponúkaný alebo zmluva o spotrebiteľskom úvere uzavieraná prostredníctvom

finančného agenta, zmluva o spotrebiteľskom úvere obsahuje aj údaje o ňom v rozsahu údajov ako u
veriteľa, podľa toho, či ide o finančného agenta právnickú osobu alebo fyzickú osobu,
c) adresu predávajúceho, na ktorej môže spotrebiteľ uplatniť reklamáciu alebo sťažnosť,
d) meno, priezvisko a adresu trvalého pobytu spotrebiteľa,
e) identifikáciu osoby, ktorej vlastnícke právo k tovaru alebo službe neprechádza na spotrebiteľa

okamihom odovzdania a prevzatia tovaru alebo služby, a podmienky nadobudnutia vlastníckeho práva
k tomuto tovaru alebo službe spotrebiteľom,
f) dobu trvania zmluvy o spotrebiteľskom úvere a termín konečnej splatnosti spotrebiteľského úveru,
g) celkovú výšku a konkrétnu menu spotrebiteľského úveru a podmienky upravujúce jeho čerpanie,
h) opis tovaru alebo služby, na ktoré sa zmluva o spotrebiteľskom úvere vzťahuje, a cenu tovaru alebo
služby, ak ide o spotrebiteľský úver vo forme odloženej platby za tovar alebo poskytnutú službu alebo

ak ide o zmluvu o viazanom spotrebiteľskom úvere,
i) úrokovú sadzbu spotrebiteľského úveru, podmienky, ktoré upravujú jej uplatňovanie, index alebo
referenčnú úrokovú sadzbu, na ktorý je výška úrokovej sadzby spotrebiteľského úveru naviazaná,
ako aj časové obdobia, v ktorých dochádza k zmene výšky úrokovej sadzby spotrebiteľského úveru,
podmienky a spôsob vykonania tejto zmeny; ak sa za rôznych podmienok uplatňujú rôzne úrokové

sadzby spotrebiteľského úveru, uvádzajú sa tieto informácie o všetkých uplatniteľných úrokových
sadzbách spotrebiteľského úveru,
j) ročnú percentuálnu mieru nákladov a celkovú čiastku, ktorú musí spotrebiteľ zaplatiť, vypočítané
na základe údajov platných v čase uzatvorenia zmluvy o spotrebiteľskom úvere; uvedú sa všetky
predpoklady použité na výpočet tejto ročnej percentuálnej miery nákladov,

k) výšku, počet a termíny splátok istiny, úrokov a iných poplatkov, prípadné poradie, v ktorom
sa budú splátky priraďovať k jednotlivým nesplateným zostatkom s rôznymi úrokovými sadzbami
spotrebiteľského úveru na účely jeho splatenia,
l) právo spotrebiteľa vyžiadať si výpis z účtu vo forme amortizačnej tabuľky podľa odseku 5, ak sa
amortizuje istina na základe zmluvy o spotrebiteľskom úvere na dobu určitú, a to bezplatne a kedykoľvek

počas celej doby trvania zmluvy o spotrebiteľskom úvere,
m) súhrnný prehľad, ktorý obsahuje lehoty a podmienky splácania úrokov a súvisiacich pravidelných a
nepravidelných poplatkov, ak sa poplatky a úroky majú platiť bez amortizácie istiny,
n) prípadne poplatky za vedenie jedného alebo viacerých účtov, na ktorých sa zaznamenávajú
platobné transakcie a čerpania, ak je otvorenie účtu povinné, spoločne s poplatkami za používanie

platobných prostriedkov na platobné transakcie a čerpania a inými poplatkami vyplývajúcimi zo zmluvy
o spotrebiteľskom úvere a podmienkami, za akých sa tieto poplatky môžu zmeniť,
o) úrokovú sadzbu, ktorá sa použije v prípade omeškania spotrebiteľa s platením splátok, a spôsob jej
úpravy a prípadné poplatky pri neplnení zmluvy o spotrebiteľskom úvere,
p) upozornenie týkajúce sa následkov nesplácania spotrebiteľského úveru,

q) veriteľom vyžadované ručenie alebo poistenie,
r) výšku poplatkov hradených spotrebiteľom za úkony notára, ak sú veriteľovi známe,
s) informácie o právach podľa § 15 a podmienky ich uplatnenia,
t) právo na splatenie spotrebiteľského úveru pred lehotou splatnosti, postup pri takom

splatení spotrebiteľského úveru a spôsob určenia výšky poplatku za splatenie spotrebiteľského
úveru pred lehotou splatnosti podľa § 16 ,
u) spôsob zániku záväzku zo zmluvy o spotrebiteľskom úvere,
v) informáciu o možnosti mimosúdneho riešenia sporov zo zmluvy o spotrebiteľskom úvere,

w) právo na odstúpenie od zmluvy o spotrebiteľskom úvere, lehotu, počas ktorej možno toto právo
uplatniť, a ďalšie podmienky jeho vykonania vrátane informácie o povinnosti spotrebiteľa zaplatiť
čerpanú istinu a príslušný úrok podľa § 13 ods. 3 , ako aj o výške úroku za deň alebo o spôsobe jej výpočtu,
x) názov a adresu príslušného kontrolného orgánu podľa § 23 ,
y) priemernú hodnotu ročnej percentuálnej miery nákladov na príslušný spotrebiteľský úver platnú k
dňu podpisu zmluvy o spotrebiteľskom úvere, zverejnenú podľa § 21 ods. 2 za príslušný kalendárny štvrťrok; platnou priemernouhodnotou ročnej percentuálnej miery nákladov na príslušný spotrebiteľský úver pri zmluvách o
spotrebiteľskom úvere uzatvorených do 15 kalendárnych dní po zverejnení priemernej hodnoty
ročnej percentuálnej miery nákladov za príslušný kalendárny štvrťrok je priemerná hodnota ročnej

percentuálnej miery nákladov na príslušný spotrebiteľský úver za predchádzajúci kalendárny štvrťrok.

Podľa ustanovenia § 11 ods. 1 zákona č. 129/2010 Z.z. o spotrebiteľských úveroch o spotrebiteľských
úveroch a o iných úveroch a pôžičkách pre spotrebiteľov a o zmene a doplnení niektorých zákonov (v
znení účinnom ku dňu uzatvorenia zmluvy),

Poskytnutý spotrebiteľský úver sa považuje za bezúročný a bez poplatkov, ak
a) zmluva o spotrebiteľskom úvere nemá písomnú formu podľa § 9 ods. 1 a neobsahuje náležitosti podľa §
9 ods. 2 písm. a) až k) ,
r) a y) a § 10 ods. 1 ,
b) je v zmluve o spotrebiteľskom úvere uvedená nesprávne ročná percentuálna miera nákladov v
neprospech spotrebiteľa.

Podľa § 451 Občianskeho zákonníka, (1) Kto sa na úkor iného bezdôvodne obohatí, musí obohatenie

vydať. (2) Bezdôvodným obohatením je majetkový prospech získaný plnením bez právneho dôvodu,
plnením z neplatného právneho úkonu alebo plnením z právneho dôvodu, ktorý odpadol, ako aj
majetkový prospech získaný z nepoctivých zdrojov.

Podľa § 107 ods. 1 a 2 O bčianskeho

zákonníka, právo na vydanie plnenia z bezdôvodného obohatenia sa premlčí za dva roky odo dňa, keď
sa oprávnený dozvie, že došlo k bezdôvodnému obohateniu a kto sa na jeho úkor obohatil. Najneskôr
sa právo na vydanie plnenia z bezdôvodného obohatenia premlčí za tri roky, a ak ide o úmyselné
bezdôvodné obohatenie, za desať rokov odo dňa, keď k nemu došlo.

19. Zmyslom ochrany spotrebiteľa je ochrana osôb, ktoré sa zúčastňujú na právnych vzťahoch trhového
hospodárstva, avšak nie kvôli dosiahnutiu zisku. Charakteristickou črtou európskeho spotrebiteľského
práva je ochrana slabšej zmluvnej strany a stieranie hranice medzi právom súkromným a verejným.
Návrh zmluvy býva často pripravený na predtlačených tlačivách a spotrebiteľ nemá možnosť žiadnym

spôsobom zmeniť ich obsah, nemôže vyjednávať a jedinou jeho alternatívnou je prijatie respektíve
odmietnutie návrhu. Význam spotrebiteľských zmlúv možno vidieť v rovine zvýšenej ochrany slabšieho
prvku záväzkového vzťahu - spotrebiteľa a jeho práva. Východiskom spotrebiteľskej ochrany je postulát,
podľa ktorého sa spotrebiteľ ocitá vo fakticky nerovnom postavení s profesionálnym dodávateľom, a
to s ohľadom na okolnosti, za ktorých dochádza ku kontraktácii, s ohľadom na väčšiu profesionálnu

skúsenosť predávajúceho, lepšiu znalosť práva a ľahšiu dostupnosť právnych služieb a konečne so
zreteľom na možnosť stanovovať zmluvné podmienky jednostranne cestou formulárových zmlúv. Pre
takéto vzťahy je charakteristické, že podnet ku zmluvnému jednaniu pochádza spravidla od dodávateľa,
pričom spotrebiteľ nie je na zmluvné dojednania pripravený, pri kontraktácii je využívaný moment
prekvapenia a neskúsenosti spotrebiteľa. Spoločným znakom tejto kogentnej právnej úpravy je teda

snaha cestou práva vyrovnať túto faktickú nerovnosť, a to formou obmedzenia autonómie vôle.
Zmluvné podmienky dohodnuté v spotrebiteľskej zmluve sa môžu odchýliť od podmienok upravených
v občianskom zákonníku len v prospech spotrebiteľa. Akákoľvek dohoda v spotrebiteľskej zmluve,
ktorá zhoršuje postavenie spotrebiteľa alebo ktorou sa spotrebiteľ vopred vzdáva svojich práv, nie
je možná. Spotrebiteľské zmluvy by mali byť vyvážené a nemožno akceptovať, aby spotrebiteľ mal

menej práv ako dodávateľ. V prejednávanej veci ide nepochybne o spotrebiteľský vzťah, nakoľko
žalobkyňa vystupovala ako fyzická osoba, ktorá nekoná v rámci predmetu svojej obchodnej činnosti
alebo inej podnikateľskej činnosti. Na druhej strane žalovaný vystupoval v pozícii dodávateľa, nakoľko
poskytovanie úverov a pôžičiek realizoval v rámci svojej podnikateľskej činnosti. Preto právnu úpravu
týkajúcu sa spotrebiteľských zmlúv súd nielenže môže, ale aj musí aplikovať.

20. Súd uzavrel, že v danom prípade je daný naliehavý právny záujem žalobkyne na požadovanom
určení preukázaný tým, že žalovaný preukázateľne uskutočnil realizáciu zabezpečovacieho prostriedku,
čím došlo bez právneho dôvodu (akéhokoľvek rozhodnutia súdu alebo inej inštitúcie) k zásahu domajetkovej sféry žalobkyne, pričom jej zamestnávateľ musel rešpektovať uzatvorené dohody o zrážkach
zo mzdy a žalovaný sa tak môže na úkor žalobkyne bezdôvodne obohacovať. Za určovaciu žalobu
považuje súdna prax aj žalobu o určenie neplatnosti právneho úkonu, ako jeden z právnych prostriedkov

ochrany spotrebiteľa. Naliehavý právny záujem žalobkyne na určení neplatnosti právneho úkonu je
potrebné skúmať so zreteľom na individuálne okolnosti prípadu, predovšetkým so zreteľom na cieľ
sledovaný podaním určovacej žaloby a konečný zmysel navrhovaného rozhodnutia. V prejednávanej
veci treba vychádzať z toho, že naliehavý právny záujem na určení neplatnosti dohody o zrážkach zo
mzdy spotrebiteľa (ktorého špecifické postavenie ako slabšej strany v spore osvedčuje predovšetkým

úprava v komunitárnom práve, početná judikatúra súdov európskych spoločenstiev, v nie poslednom
rade i domáca právna úprava) je daný, nakoľko bez určenia neplatnosti dohôd by právne postavenie
žalobkyne ako dlžníka bolo neisté a súčasne by bolo ohrozené jej právo na disponovanie s vlastnou
mzdou. Preto neobstojí námietka žalovaného procesnej neprípustnosti takejto určovacej žaloby.

21. V prejednávanej veci súd konštatuje, že pre dohodu zrážkach zo mzdy ako zabezpečovací

prostriedok peňažnej pohľadávky platia všeobecné ustanovenia o právnych úkonoch. Dohoda musí
obsahovať označenie pohľadávky, o uspokojenie ktorej ide a výšku dohodnutých zrážok. Uvedené
náležitosti dohody o zrážkach zo mzdy č. XXXXXXXXXX. a XXXXXXXXXX neobsahovali. Dohody
(obe totožného znenia) neobsahovali výšku pohľadávky, ktorá má byť zabezpečená, opisujú len
možné spôsoby jej vzniku (existujúce, budúce, podmienené záväzky v neurčitej výške). Vymedzenie

zabezpečovacej pohľadávky, ako pohľadávky z úveru, vrátane revolvingov, prípadne zmluvné pokuty
a prípadne ďalšie pohľadávky žalovaného voči žalobkyni, ktoré do budúcna vyplynú zo zmluvy a jej
prípadných dodatkov, je neurčité, a preto neplatné s poukazom na § 37 ods. 1 OZ, podľa ktorého právny
úkon sa musí urobiť slobodne a vážne, určite a zrozumiteľne; inak je neplatný. V čase uzatvárania
dohôd o zrážkach zo mzdy musí byť zabezpečovaná pohľadávka presne a úplne konkretizovaná,

inak by dlžník nemohol platne prejaviť vôľu, uspokojiť pohľadávku veriteľa prostredníctvom uvedeného
zabezpečovacieho prostriedku. Podľa § 2 ods. 2 Občianskeho zákonníka v občiansko-právnych
vzťahoch, vrátane zmluvných vzťahoch, majú účastníci rovnaké postavenie. Veriteľ vo vzťahu k
spotrebiteľovi nie je vo vzťahu nadriadenosti a neprislúcha mu právo jednostranne určovať, pre ktoré
pohľadávky a v akej výške, ktoré v budúcnosti vzniknú, sa budú realizovať zrážky zo mzdy v prospech

veriteľa. To je prvý dôvod, pre ktoré je dohoda o zrážkach zo mzdy neakceptovateľná a s poukazom
na uvedené neplatná. V žiadnom nie je dostatočné určenie zabezpečovanej pohľadávky vymedzenie
titulom jej vzniku, teda, nestačí uviesť, z akého právneho vzťahu zabezpečovaná pohľadávka vznikne.
Pri uzatváraní dohody dlžník, musí vedieť druh pohľadávky, ktorú zabezpečuje dohoda o zrážkach zo
mzdy. Suma 1.500,- eur v bode I. dohody č. XXXXXXXXXX , resp. suma 300,- eur v bode I. dohody č.

XXXXXXXXXX,bolauvedenálenvsúvislostisoznačenímposkytnutéhoúveru,tátosumanepredstavuje
výšku pohľadávky, ktorá môže byť zrážaná zo mzdy dlžníka (táto v skutočnosti je oveľa vyššia, navýšená
o úroky či sankcie). Neurčité je aj zmluvné dojednanie v článku II. dohody týkajúce sa výšky splátok
(teda rozsahu uhradzovacej funkcie zabezpečovacieho inštitútu zrážok), podľa ktorého ak nebude v
ktoromkoľvek mesiaci zrážka zo mzdy vykonaná v dohodnutej výške, bez ohľadu na dôvod, má byť

zrážka v nasledujúcich mesiacoch zvýšená nad dohodnutú sumu. Ide o jednostranné, neprimerané
zvýhodnenie zmluvnej strany veriteľa, lebo má byť uspokojený aj nad dohodnutú výšku mesačnej
zrážky. Je neprípustné navyšovať zrážky zo mzdy nad dohodnutú výšku, pretože potom to predstavuje
obchádzanie náležitosti dohody o zrážkach zo mzdy - teda uvedenie výšky mesačných zrážok.

22. Vykonaným dokazovaním mal súd preukázané, že obe dohody o zrážkach zo mzdy totožného
znenia predstavujú formulárovú zmluvu, ktorá nebola individuálne dojednaná, jej obsah žalobkyňa
nemala možnosť ovplyvniť, jej obsah sa neprispôsobuje okolnostiam prípadu (aj tu je zrejmé, že pri
dvoch úverových prípadoch je znenie dohody úplne identické, ide rovnakú predtlač). Ani sám žalovaný
nespochybnil tvrdenie žalobkyne, že nemala možnosť ovplyvniť znenie dohôd, že ich len dostala na

podpis, k týmto tvrdeniam sa žalovaný vôbec nevyjadril, neuviedol na svoju obranu žiadne tvrdenia,
a preto súd nemal pochybnosti o tom, že naozaj dohody o zrážkach zo mzdy neboli so žalobkyňou
osobitne dohodnuté, ich uzatvoreniu nepredchádzalo žiadne vzájomné rokovanie o obsahu týchto
dohôd. Žalovaný nespochybnil tvrdenie žalobkyne o tom, že musela dohody uzavrieť v znení, ako jej boli
predložené, pokiaľ úver chcela získať. Z uvedeného možno vyvodiť, že pokiaľ žalobkyňa chcela úver

od žalovaného dostať, nemala inú možnosť, ako len pristúpiť na podpísanie dohôd o zrážkach zo mzdy
(buď podpíše dohodu a dostane úver, alebo ju nepodpíše a veriteľ úver neposkytne). V deň podpisu
zmluvy o revolvingovom úvere žalobkyňa podpísala ku každej z dvoch úverových zmlúv na samostatnej
listine aj dohodu o zrážkach zo mzdy, pričom súd nemal pochybnosti o tom, že túto dohodu podpísalažalobkyňa, ktorá na jednej strane síce uvádzala, že dohody nepodpísala, no na druhej strane uvádzala,
že jej dohody o zrážkach zo mzdy boli dané na podpis spolu, ale spolu s inými listinami, a ona teda ani
nevedela, že podpisuje dohody, pričom potvrdila, že podpis na dohodách je jej. Súd dospel k záveru,

že dohody o zrážkach zo mzdy žalobkyňa síce podpísala, ale spôsob, akým jej boli dané listiny na
podpis, teda už pripravené vopred spolu s ostatnou zmluvnou dokumentáciou bez bližšieho podrobného
zdôvodnenia a upozornenia na dohody, len nasvedčuje tomu, že dohody o zrážkach zo mzdy neboli
so žalobkyňou osobitne vyjednávané, že ide o formulárové typové zmluvy, ktorých podmienky neboli
individuálne dojednané. Spotrebiteľ takýmto uzatvorením dohody o zrážkach zo mzdy je tak chtiac -

nechtiac nútený kedykoľvek počas platnosti zmluvy strpieť vykonávanie zrážok na úhradu pohľadávky
veriteľa vyčíslenej zamestnávateľovi bez súdnej kontroly podmienok obsiahnutých v zmluve. Podpisom
týchto dohôd sa musela žalobkyňa podrobiť vykonávaniu zrážok bez toho, aby mohla zabrániť
ich vykonávaniu v tých prípadoch, ak sú zrážky uplatňované veriteľom napríklad aj z neprijateľných
zmluvných klauzúl, resp. z neplatnej časti zmlúv pre rozpor so zákonom alebo dobrými mravmi, resp.
z iných dôvodov, napr. pre bezúročnosť a bezpoplatkovosť (ako bude uvedené ďalej). Naozaj môže

nastať(akužnenastala)situácia,vktorejsiveriteľmôževymôcťcelúpohľadávkuvočidlžníkovipomocou
zrážok z dlžníkovej mzdy, pričom takto vymožené prostriedky môžu značne prekračovať sumu, ktorú
by spotrebiteľ bol povinný zaplatiť pri náležitom súdnom preskúmaní nekalostí a podmienok zmluvy o
spotrebiteľskom úvere, pričom spotrebiteľ musí vynaložiť značné úsilie pre to, aby získal takto zaplatené
prostriedky späť a môže byť od takého postupu odradený neprimeranými nákladmi a ťažkosťami. Inštitút

zrážok zo mzdy neprimerane uľahčuje veriteľovi vymoženie svojej pohľadávky aj v časti, v ktorej je
založená na nekalých podmienkach. Žalovaný v prejednávanom prípade navyše ani nepreukázal, že
by prípadne poskytol žalobkyni inú alternatívu zabezpečenia záväzkov zo zmluvy o úvere, jednoducho,
so zmluvou o úvere žalobkyňa musela pristúpiť na takúto formu zabezpečenia záväzku. Žalovaný
navyše nepreukázal a ani netvrdil, že žalobkyňu o poučil o následkoch uzavretia dohody o zrážkach

zo mzdy, hoci je uvedený postup osobitne dôležitý v prípade spotrebiteľských zmlúv. Žalobkyňa sama
povedala na pojednávaní, že ju na dohody o zrážkach zo mzdy ani nikto neupozornil. S poukazom na
uvedené dospel k záveru, že obe dohody o zrážkach zo mzdy č. S. a XXXXXXXXXX predstavujú aj
neprijateľnúzmluvnúpodmienkuvzmysleust.§53ods.1a5Občianskehozákonníka, žalobkyňa ako spotrebiteľ bola nútená dohody vo vzťahu k

žalovanému ako veriteľovi podpísať. Tomu nebráni ani fakt, že dohoda o zrážkach zo mzdy a úverová
zmluva sa nenachádza na jednej listine a neobsahuje iba jeden podpis žalobkyne. V tejto súvislosti súd
poukazuje podporne aj na závery Komisie na posudzovanie podmienok v spotrebiteľských zmluvách a
nekalých obchodných praktík predávajúcich pri MS SR zo dňa 21. 1. 2011 pod č. 8636/2010-110.98,
113, 179, ktorým v bode 9 komisia dospela k záveru, že dohoda o zrážkach zo mzdy uzatvorená podľa

§ 551 Občianskeho zákonníka je zmluvnou
podmienkouspôsobujúcouhrubúnerovnováhuvprávachapovinnostiachvneprospechspotrebiteľaaje
v rozpore s ust. § 53 Občianskeho zákonníka , keďže spotrebiteľ je už v čase vzniku záväzku nútený uzatvoriť dohodu o zrážkach zo mzdy.

23. Vzhľadom na všetky vyššie popísané skutočnosti súd dospel k záveru, že dohody o zrážkach zo
mzdy č. XXXXXXXXXX a XXXXXXXXXX sú neplatné. Preto súd žalobe v tejto časti ako skutkovo a
právne dôvodnej vyhovel.

24. Ďalej sa žalobkyňa domáhala vydania bezdôvodného obohatenia vo výške 152,91 eur titulom

neoprávnene strhnutých zrážok zo mzdy. Tohto plnenia sa žalobkyňa domáhala na podklade potvrdenia
svojhozamestnávateľa(č.l.52),ktorýpotvrdil,žeodoktóbra2012do31.05.2014jejnapodkladežiadosti
o realizáciu zrážok zo mzdy (v kópii predložená žiadosť žalovaného o vykonávanie zrážok zo mzdy zo
dňa 24.10.2012 týkajúca sa zmluvy o úvere č. XXXXXXXXXX) zrazil sumu 152,91 eur. Aj z predloženej
platobnej histórie žalovaným pre obe zmluvy vyplýva, že musí ísť o vykonané zrážky pre úverovú

zmluvu č. XXXXXXXXXX, nakoľko v období od októbra 2012 do 31.05.2014 vykonával zamestnávateľ
žalobkyne zrážky len na úhradu úveru z úverovej zmluvy č. XXXXXXXXXX (jednoznačne to vyplýva z
označenia odosielateľa platieb Kaufland Slovensko v.o.s.). Zrážky zo mzdy týkajúce sa úverovej zmluvy
č. XXXXXXXXXX začal zamestnávateľ žalobkyne vykonávať až 11.09.2017, predtým spol. Kaufland
Slovensko v.o.s. žiadne zrážky na túto zmluvu nerealizoval. Preto súd ustálil, že žalobkyňa uplatnila

vydanie bezdôvodného obohatenia, ku ktorému na strane žalovaného malo dôjsť z titulu plnenia na
úverovú zmluvu č. XXXXXXXXXX.25. Súd konštatuje, že samotná dohoda o zrážkach zo mzdy nezakladá právny vzťah medzi žalobkyňou
a žalovaným, na základe ktorého mala žalobkyňa plniť žalovanému. Tento vzťah je primárne založený
zmluvou o spotrebiteľskom úvere č. XXXXXXXXXX a dohoda o zrážkach zo mzdy fungovala iba ako

zabezpečovací inštitút a čiastky, ktoré boli na jej základe žalobkyni zo mzdy zrazené, boli zarátané
na dlh žalobkyne, ktorý vyplynul z uvedenej zmluvy o spotrebiteľskom úvere. Neplatnosťou dohody
o zrážkach zo mzdy nemusí nevyhnutne vždy dôjsť k bezdôvodnému obohateniu, keďže titulom pre
plnenie je zmluva o spotrebiteľskom úvere, a preto je nevyhnutné, aby súd skúmal i samotnú zmluvu
o spotrebiteľskom úvere č XXXXXXXXXX z toho pohľadu, či je táto platná, resp. či úver z nej nie

je bezúročný a bez poplatkov, keďže aj sama žalobkyňa namietala tieto skutočnosti. Súd nemohol
bez ďalšieho zamietnuť žalobu v časti o vydanie bezdôvodného obohatenia len s poukazom na to,
že na podklade neplatnej dohody o zrážkach zo mzdy nemôže dôjsť k bezdôvodnému obohateniu,
keďže ide len o zabezpečovací inštitút, ale musel preskúmať aj samotný primárny právny vzťah
založený zmluvou o spotrebiteľskom úvere a posúdiť, či skutočne nastalo na strane žalovaného tvrdené
bezdôvodné obohatenie, predmetom prieskumu preto musí byť aj platnosť zmluvy, resp. bezúročnosť a

bez poplatkovosť úveru z nej (k tomu viď napr. rozhodnutie Krajského súdu v Žiline sp.z. 9Co/33/2017
z 23.02.2017).

26. Súd preto preskúmal zmluvu o spotrebiteľskom úvere č. XXXXXXXXXX a dospel k záveru, že úver
na základe nej poskytnutý je bezúročný a bez poplatkov. Súd dospel k záveru, že zmluva neobsahuje

minimálne náležitosť podľa:

- § 9 ods. 2 písm. f/ zákona č. 129/2010 Z.z. termín konečnej splatnosti spotrebiteľského úveru,

- § 9 ods. 2 písm. k/ zákona č. 129/2010 Z.z.

výšku, počet a termíny splátok istiny, úrokov a iných poplatkov.

27. V zmluve ( č.l. 50) sa uvádza len toľko, že splátok má byť 42 a že splátky sa platia mesačne k
14.dňu. Nie je však z nej možné vyvodiť, kedy sa stane splatnou posledná splátka, nie je uvedený ani
len mesiac a rok, v ktorom nastane splatnosť poslednej splátky. Ustanovenie zmluvy, podľa ktorého

namiesto konkrétneho uvedenia dátumu, na ktorý pripadá konečná splatnosť úveru, sa uvádza len toľko,
že splátok má byť 42 a tieto majú byť splatné vždy v 14. deň v mesiaci, nemožno mať podľa názoru
súdu za konformné so zmyslom a účelom sledovaným takto zakotvenou podstatnou náležitosťou zmluvy
o spotrebiteľskom úvere. Podľa názoru súdu, spotrebiteľ musí pri danej forme spotrebiteľského úveru
už na prvý pohľad bez akýchkoľvek matematických operácií presne vedieť, kedy dôjde ku konečnej

splatnosti jeho spotrebiteľského úveru, t. j. ktorým dňom. Takýto údaj však účastníkmi zmluvy uzavretá
zmluva neobsahovala. Nie je zrejmé, dokedy trvá záväzok dlžníka úver splácať, pričom termín konečnej
splatnostiúverusanedávyvodiťanizospôsobuvymedzeniasplatnostijednotlivýchsplátok,keďžedlžník
by si musel odčítavať 42 mesiacov, pričom však ani nevie, od ktorého mesiaca má začať splácať úver,
teda či je prvá splátka úveru splatná v mesiaci nasledujúci po mesiaci uzavretia zmluvy, resp. už v

mesiaci uzavretia zmluvy , alebo až v iný neskorší kalendárny mesiac a ťažko si to dokáže dlžník ustáliť
už priamo pri podpise zmluvy, keďže to je časovo náročné vyvodiť. Spôsob vymedzenia v zmluve teda
neumožňuje dlžníkovi nepochybne zistiť, kedy sa má stať splatnou posledná splátka úveru. Z tohto
dôvodu je úver bezúročný a bez poplatkov podľa § 11 ods. 1 písm. a/ zák.č. 129/2010 Z.z..
28. Okrem toho súd konštatuje, že v žiadosti žalobkyne o poskytnutie úveru (bod 5 zmluvy) je

uvedená hodnota RPMN v sadzbe 70,06 %, pričom táto žiadosť žalobkyne sa považuje za písomný
návrh na uzatvorenie zmluvy, a to podľa § 43a ods. 1 Občianskeho zákonníka, podľa ktorého prejav
vôle smerujúci k uzavretiu zmluvy, ktorý je určený jednej alebo viacerým určitým osobám, je návrhom
na uzavretie zmluvy (ďalej len "návrh"), ak je dostatočne určitý a vyplýva z neho vôľa navrhovateľa,
aby bol viazaný v prípade jeho prijatia. Následne žalovaný úver schválil, ale v časti údaju o RPMN

uviedol inú sadzbu (66,68 %), a teda možno konštatovať, že čo sa týka povinnej náležitosti - uvedenia
RPMN, vzhľadom na to, že žalobca uviedol inú, než žalobkyňou navrhovanú hodnotu RPMN, nedošlo k
riadnemu zakotveniu tohto parametra úveru, a teda medzi účastníkmi zmluvy nebola riadnym spôsobom
ani písomne v zmluve ustálená hodnota RPMN. Schválenie úveru žalovaným (bod 6 zmluvy) totiž
predstavuje v časti údaja o RPMN prijatie návrhu, ktoré obsahuje zmeny ( § 44 ods. 2 Občianskeho

zákonníka). Takéto prijatie návrhu so zmenou v časti RPMN je podľa § 44 ods. 2 Občianskeho zákonníka
odmietnutím návrhu, pretože podľa tohto ustanovenia prijatie návrhu, ktoré obsahuje dodatky, výhrady,
obmedzenia alebo iné zmeny, je odmietnutím návrhu a považuje sa za nový návrh. Tým, že žalovaný
síce schválil úver, ale so zmenenou hodnotou RPMN, takéto schválenie so zmenou je odmietnutímnávrhu v časti RPMN a považuje sa za nový návrh, ktorý opätovne vyžaduje schválenie zo strany
dlžníka - žalobkyne. Keďže však k takémuto schváleniu zmenenej hodnoty RPMN zo strany žalobkyne
už následne písomne nedošlo, nemožno hovoriť o tom, že by si boli strany písomne ustálili RPMN,

a teda súd uzavrel, že tento údaj predložená zmluva o spotrebiteľskom úvere neobsahovala. Keďže
teda v zmluve nebola riadne písomne dohodnutá výška RPMN úveru, treba konštatovať, že zmluva
o spotrebiteľskom úvere neobsahovala ani túto povinnú náležitosť zmluvy vyžadovanú v § 9 ods. 2
písm. j/ zák.č. 129/2010 Z.z., čo má za následok bezúročnosť a bezpoplatkovosť úveru s poukazom
na § 11 ods. 1 písm. a/ zák.č. 129/2010 Z.z. Absencia údaju o RPMN v zmluve o spotrebiteľskom

úvere pritom spôsobuje bezúročnosť a bez poplatkovosť úveru aj za použitia výkladu podaného v
rozhodnutí Súdneho dvora EÚ sp.zn. C -42/15 z 09.11.2016, ktorý sa týkal výkladu smernice 2008/48/ES
z 23.04.2008 o zmluvách o spotrebiteľskom úvere. Podľa neho neuvedenie, resp. nesprávne uvedenie
výškyRPMNspôsobujebezúročnosťabezpoplatkovosťúveru, pretožesúdkonštatovalto,že porušenie
povinnosti veriteľa, ktorá má podstatný význam v kontexte smernice 2008/48, môže byť sankcionované
podľa vnútroštátnej právnej úpravy zánikom nároku tohto veriteľa na úroky a poplatky. Takýto podstatný

význam má povinnosť uviesť v zmluve o úvere najmä náležitosti, ako je ročná percentuálna miera
nákladov, resp. bezúročnosť a bezpoplatkovosť by spôsobila absencia takej náležitosti, ktorá svojou
povahou môže mať vplyv na schopnosť dlžníka posúdiť rozsah svojho záväzku.
29. Podľa názoru súdu nepostačuje ak by tieto (v zmluve chýbajúce) údaje boli prípadne uvedené len
v dodatočne žalovaným vyhotovenom oznámení veriteľa o schválení úveru dlžníkovi (č.l. 44), ktorý je

dlžníkom odosielaný až po vyplnení a podpísaní žiadosti o poskytnutie revolvingového úveru/zmluvy
o revolvingovom úvere. Oznámenie bolo vyhotovené až po tom, čo žalobkyňa podpísala žiadosť/
zmluvu o revolvingovom úvere a oznámenie až následne malo byť jej doručené, a to už s údajmi o
úvere, ktoré ňou podpísaná žiadosť/zmluva o revolvingovom úvere neobsahovala (tu už je napríklad
uvedená aj konečná splatnosť úveru a vymedzená i splatnosť mesačných splátok). Okrem toho aj z

čl. 2.2 zmluvných dojednaní žalovaného ( č.l. 45) možno vyvodiť, že toto oznámenie žalovaný posiela
dlžníkom dodatočne až po predchádzajúcom vyplnení a podpísaní žiadosti/zmluvy o revolvingovom
úvere. Dlžník sa teda dozvie niektoré z podstatných povinných náležitostí zmluvy o úvere až po tom,
čo z jeho strany dôjde k podpisu listiny označenej ako žiadosť o poskytnutie spotrebiteľského úveru
revolvingového typu/ zmluva o spotrebiteľskom úvere revolvingového typu, pričom zákon vyžaduje, aby

už pri podpise zmluvy boli zmluvnými stranami dohodnuté a ustálené všetky povinné náležitosti zmluvy,
čo v tomto prípade nebolo dodržané. Dlžník sa nemôže dozvedieť niektoré z parametrov úveru až
po podpise zmluvy, keďže už v tom čas nemá možnosť prehodnotiť svoje rozhodnutie uzavrieť alebo
neuzavrieť zmluvu s konkrétnym dodávateľom.

30. Súd sa nestotožnil z argumentáciou žalovaného, podľa ktorého sa RPMN dohodnúť nedá. Uzavretá
zmluva neobsahuje riadny, presný a relevantný údaj o RPMN, a to práve z dôvodu, že v žiadosti/zmluve
sú uvedené dva údaje o RPMN. Súd je toho názoru, že za takejto situácie nemožno mať za to, že
by zmluva takýto údaj vôbec obsahovala, pričom zároveň je nespochybniteľné, že údaj o RPMN má
byť v zmluve uvedený spôsobom nevzbudzujúcim pochybnosti v čase uzatvárania zmluvy zmluvnými

stranami, a to z dôvodu predovšetkým právnej istoty spotrebiteľa, ktorý s prihliadnutím aj na tento údaj
má možnosť rozhodnúť, či zmluvu o spotrebiteľskom úvere uzavrie, alebo takúto zmluvu neuzavrie.
Zároveň má súd za to, že návrh zmluvy je prejav vôle smerujúci k uzavretiu zmluvy (§ 43a ods. 1
OZ), pričom podľa §§ 44 ods. 2 OZ prijatie návrhu, ktorý obsahuje dodatky, výhrady, obmedzenia alebo
iné zmeny, je odmietnutím návrhu a považuje sa za nový návrh. V tejto súvislosti neobstojí námietka

žalovaného, že RPMN nemôže byť predmetom dohody a že jej výpočet je konkrétne určený. Jej výška
musí byť riadne určená a predostretá spotrebiteľovi už v čase vzniku dohody. Ani zákonom požadovaný
údaj nemôže byť menený jednostranným úkonom žalovaného.

31. Z uvedených dôvodov súd konštatuje, že zmluva o spotrebiteľskom úvere č. XXXXXXXXX

neobsahuje vyššie uvedené povinné náležitosti, a preto je úver v zmysle § 11 ods. 1 písm. a/ citovaného
zákona bezúročný a bez poplatkov. Žalobkyňa vyčerpala sumu 300,-eur, pričom podľa platobnej histórie
uhradila celkovo 532,37 eur, úver preplatila celkovo o sumu 232,37 eur, pričom domáha sa vrátenia
len sumy 152,91 eur, Preto pokiaľ jej boli zamestnávateľom strhnuté zrážky zo mzdy v sume 152,91
eur, ide o sumu, na ktorú žalobcovi z dôvodu bezúročnosti a bez poplatkovosti nárok nevznikol, keďže

tento mal nárok iba na vrátenie sumy 300,- eur. Pokiaľ žalovaný prijal plnenie nad rámec úverovej istiny,
bezdôvodne sa obohatil na úkor žalobkyne, a preto žalobkyňa má nárok na vydanie bezdôvodneho
obohatenia v žalovanej výške. Súd preto žalobe i v tejto časti ako dôvodnej vyhovel. Súd konštatuje,
že námietka premlčania vznesená žalovaným nebola dôvodná, keďže žaloba bola podaná na súdedňa 03.06.2014, pričom predmetné sumy stŕhané zamestnávateľom žalobkyne začali byť vyplácané
žalovanémuaždňa09.11.2012(aneskôrajpočastohtokonania),atedakudňupodaniažalobynemohla
uplynúť ani 3 ročná objektívna ani 2 ročná subjektívna premlčacia doba.

32. Pokiaľ žalobkyňa tvrdila, že úverové zmluvy sú neplatné, s týmto tvrdením sa súd nestotožnil,
pretože obe zmluvy sú dostatočne určité, obsah záväzku je možné zo zmlúv vyvodiť. Niektoré zmluvné
podmienky síce nie sú v súlade s citovanými ustanoveniami Občianskeho zákonníka, či zákona č.
129/2010 Z.z., ale tie súd viedli k tomu, že prejudiciálne posúdil úver ako bezúročný a bez poplatkov,

ako to súd učinil pre účely posúdenia nároku na vydanie bezdôvodného obohatenia.

33. Súd žalobu vo zvyšku ako nedôvodnú zamietol. Zvyšok predstavuje žalobkyňou navrhované
rozhodnutie, ktorým by súd zakázal vykonávanie zrážok žalovanému aj jej zamestnávateľovi
(nadväzujúc na petit o určenie neplatnosti dohôd o zrážkach zo mzdy, domáhala sa uvedeného vrámci
jedného petitu). Súd poukazuje na to, že zamestnávateľ žalobkyne nie je stranou tohto sporu, a preto nie

je možné ukladať mu akékoľvek práva či povinnosti. Pokiaľ sa týka uloženia povinnosti zakázať zrážky
zo mzdy žalovanému, takýto výrok je v kontexte určenej neplatnosti oboch dohôd o zrážkach zo mzdy
nadbytočný, pretože už len samotné určenie ich neplatnosti znamená, že na podklade týchto dohôd nie
je možné platne zrážky zo mzdy vykonávať, a teda že si na podklade týchto dohôd žalovaný nemôže
žiadne nároky ani uplatniť a pre seba z nej ani žiadne práva vyvodzovať. Určenie dohôd o zrážkach zo

mzdy ako neplatné preto následne spôsobí i samotný zákaz zrážky na ich základe vykonávať, a preto
žalobu v tejto časti súd zamietol.

34. Čo sa týka žaloby v časti, v ktorej žalobkyňa chcela, aby súd žalovanému zakázal používať
dohodu o zrážkach zo mzdy vo všetkých svojich formulárových úverových zmluvách, ani v tejto časti

žaloba nie je dôvodná. Podľa názoru súdu nie je možné zakázať používať žalovanému zabezpečovací
inštitút predpokladaný Občianskym zákonníkom vopred paušálne vo všetkých úverových zmluvách bez
rozdielu. Je totiž potrebné vždy v každom jednotlivom prípade skúmať individuálne, či takýto inštitút
bol v tom- ktorom konkrétnom prípade použitý v súlade s právom, alebo nie, a preto bez poznania
individuálnych okolností prípadu nie je možné vyhodnotiť, či by dohoda o zrážkach zo mzdy bola vždy

neprípustná v každej úverovej zmluve bez poznania konkrétnych okolností, za akých k jej použitiu
došlo. Okrem toho, podľa aktuálne platného § 5a ods. 1 písm. a/ zák.č. 250/2007 Z.z. neprípustné je
zabezpečenie uspokojenia pohľadávky alebo splnenie záväzku zo spotrebiteľskej zmluvy dohodou o
zrážkach zo mzdy a z iných príjmov v prospech predávajúceho alebo inej osoby, ibaže táto dohoda bola
uzavretá vo forme osobitnej listiny, spotrebiteľ bol poučený o dôsledkoch jej uzavretia a mal možnosť ju

odmietnuť. To znamená, že zákonodarca sám už uložil zákaz používania dohody o zrážkach zo mzdy,
ale tiež nie paušálne, ale stanovil limity, kedy je použitie tohto inštitútu v poriadku, a kedy nie je jeho
použitie prípustné. Preto výrok súdu v navrhovanom znení by v podstate duplicitne zakazoval použitie
dohody o zrážkach zo mzdy, a to navyše neprípustne nad rámec zákona ešte prísnejšie, keď by ich
použitie vylúčil úplne. Súd preto žalobu i v tejto časti ako nedôvodnú zamietol.

35. O nároku na náhradu trov konania súd rozhodol podľa § 255 ods. 2 CSP, podľa ktorého ak mala
strana vo veci úspech len čiastočný, súd náhradu trov konania pomerne rozdelí, prípadne vysloví, že
žiadna zo strán nemá na náhradu trov konania právo.

36. V prejednávanej veci ani jedna zo strán nebola úplne úspešná, keď žalobkyňa bola úspešná v

časti o určenie neplatnosti oboch dohôd o zrážkach zo mzdy, a v časti o vydanie bezdôvodného
obohatenia, pričom vo výroku o zákaz použitia dohôd o zrážkach zo mzdy bola žalobkyňa neúspešná,
preto žalobkyňa bola v pomere k celku úspešnejšia a mala by nárok na pomernú náhradu trov konania
voči žalovanému. Žalobkyňa ale nežiadala priznať náhradu trov konania, keď vo svojich opakovaných
písomných podaniach uvádzala, že žiada, aby súd žiadnej zo strán náhradu trov konania nepriznal a

na pojednávaní výslovne uviedla, že pre prípad svojho úspechu nežiada priznať náhradu trov konania.
Preto jej súd náhradu trov konania nepriznal.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia na Okresnom súde
Trenčín.V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania ( t.j. ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej
veci sa týka, čo sa ním sleduje a podpis) uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa
napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ

domáha (odvolací návrh).

Podľa ustanovenia § 365 ods. 1 CSP odvolanie možno odôvodniť len tým, že
a) neboli splnené procesné podmienky,
b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné

práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,
c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,
d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie

prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo
h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej
inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada

mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej.

Podľa ustanovenia § 366 CSP prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré
neboli uplatnené v konaní pred súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy, ak
a) sa týkajú procesných podmienok,

b) sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu,
c) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne
rozhodnutie vo veci alebo
d) ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie.
Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh

na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona (zákon č. 233/1995 Z.z. o súdnych exekútoroch a
exekučnej činnosti v znení neskorších predpisov); ak ide o rozhodnutie o výchove maloletých detí, návrh
na súdny výkon rozhodnutia.