Rozsudok ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Judgement was issued on Monday, June 3, 2019

Súd: Okresný súd Nitra
Spisová značka: 19C/312/2015

Identifikačné číslo súdneho spisu: 4115217909
Dátum vydania rozhodnutia: 03. 06. 2019
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Lucia Kuzmová

ECLI: ECLI:SK:OSNR:2019:4115217909.7

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Nitra sudkyňou JUDr. Luciou Kuzmovou v spore žalobkyne: Jana P., nar. XX.X.XXXX,

bytom K. XX, XXX XX Zlaté Moravce, právne zastúpená: Advokátska kancelária JUDr. Peter Rybár,
s.r.o., IČO: 47 234 466, so sídlom Kuzmányho 29, 040 01 Košice, proti žalovanej: POHOTOVOSŤ, s.r.o.,
IČO: 35 807 598, so sídlom Pribinova 25, 811 09 Bratislava, o zaplatenie 334 eur, takto

r o z h o d o l :

I. Žalovaná je povinná zaplatiť žalobkyni sumu vo výške 334 eur spolu s úrokom z omeškania vo výške
8,15 % ročne zo sumy 334 eur od 6.6.2015 do zaplatenia, a to všetko do troch dní od právoplatnosti
tohto rozsudku.

II. Žalobkyňa má voči žalovanej nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100 %, o výške ktorej bude
rozhodnuté súdom prvej inštancie samostatným uznesením.

o d ô v o d n e n i e :

1. Žalobkyňa sa žalobou doručenou súdu dňa 9.6.2015 domáhala, aby súd zaviazal žalovanú
povinnosťou zaplatiť jej sumu 334 eur spolu s úrokom z omeškania vo výške 8,15 % ročne zo sumy 334
eur od 6.6.2015 do zaplatenia. Súčasne sa domáhala priznania náhrady trov súdneho konania.

2. V žalobe tvrdila, že dňa 18.1.2009 bola medzi stranami sporu uzavretá zmluva o úvere č. 609500021,
na základe ktorej došlo k poskytnutiu finančných prostriedkov žalobkyni zo strany žalovanej vo výške

200 eur, ktorú sumu sa žalobkyňa zaviazala žalovanej zaplatiť v 12 mesačných splátkach počnúc dňom
20.12.2009. Odplata v zmluve bola dohodnutá na sumu 196 eur označená ako „príslušný poplatok“,
ročný úrok predstavoval viac ako 97,99 %. Žalobkyňa použila úver na osobné potreby. Žalobkyňa
považuje zmluvu pre absenciu podstatných obligatórnych náležitostí, a to ročnej percentuálnej miery
nákladov,úrokovejsadzbyatermínukonečnejsplatnostiúveruzabezúročnýabezpoplatkov,pretomala
žalovaná nárok len na vrátenie pôžičky vo výške 200 eur, nemala nárok na úroky a poplatky. Žalobkyňa
uvedením do omylu zo strany žalovanej jej zaplatila sumu 534 eur, t. j. o 334 eur viac než mala žalovaná

nárok, čím na strane žalovanej došlo k bezdôvodnému obohateniu, ktorého vrátenia sa žalobkyňa voči
žalovanej domáha v tomto konaní. Žalobkyňa si voči žalovanej súčasne uplatňuje zaplatenie zákonného
úroku z omeškania v sadzbe vo výške 8,15 % ročne počnúc dňom 6.6.2015 do zaplatenia.

3. Žalovaná vo vyjadrení k žalobe zo dňa 25.1.2016 žiadala žalobu zamietnuť. Stranami uzavretú zmluvu
o úvere nepovažuje za zmluvu o spotrebiteľskom úvere. Podľa žalovanej sa strany v zmluve o úvere
dojednali na tom, že ich vzťahy sa budú spravovať ustanoveniami Obchodného zákonníka podľa § 497

a nasledujúcich, aplikácia Občianskeho zákonníka či iných zákonov, ktoré slúžia prioritne na ochranu
spotrebiteľa je vylúčená. Žalovaná považuje zmluvu o úvere za absolútny obchod, žalobkyňa v zmluve
vyhlásila, že finančné prostrieky sú jej poskytnuté na výkon povolania, tiež vyhlásila, že sa oboznámila
s obsahom zmluvy vrátane všeobecných podmienok poskytnutia úveru, nemá k nim výhrady a zaväzujesa ich dodržiavať, ďalej vyhlásila, že zmluvu uzatvorila slobodne, vážne, zrozumiteľne, nie v tiesni,
ani za nápadne nevýhodných podmienok, čo potvrdzuje svojim podpisom, vyhlásila tiež, že akékoľvek
tvrdenie v budúcnosti o tom, že nebola oboznámená s podmienkami zmluvy bude na jej ťarchu a nebude

považované za právne relevantné. Žalobkyňa vstúpila do zmluvného vzťahu so žalovanou z vlastnej
vôle, za účelom poskytnutia peňažných prostriedkov za účelom povolania. Žalobkyňa nemienila použiť
peňažné prostriedky na svoju súkromnú potrebu, preto nie je spotrebiteľom a vzájomný právny vzťah
účastníkov konania je obchodnoprávny, uplatnenie právnych noriem s cieľom ochrany spotrebiteľa nie
je na mieste. Žalovaná ďalej poukázala na jej dobrú vieru, s ktorou vstupovala do právneho vzťahu so

žalobkyňou. V danom prípade nenastala ani jedna z foriem bezdôvodného obohatenia, ktorú ustanovuje
zákon, predmetná zmluva nebola nikdy vyhlásená za neplatnú, právny dôvod na plnenie z tejto zmluvy
nikdy neodpadol a majetkový prospech žalovaná získala z poctivých zdrojov, preto žalovaná razantne
odmieta, že z jej strany došlo k bezdôvodnému obohateniu.

4. Žalobkyňa v replike zo dňa 28.3.2017 uviedla, že medzi stranami nešlo o uzavretie zmluvy o úvere

podľa Obchodného zákonníka, ale došlo k uzavretiu zmluvy o pôžičke v zmysle ust. § 627 Občianskeho
zákonníka. Zmluva o pôžičke podľa Občianskeho zákonníka je reálna zmluva, kým zmluva o úvere
podľa ust. § 497 Obchodného zákonníka je konsenzuálna zmluva a v prípade predmetného právneho
vzťahu ide o reálnu zmluvu, pretože pri samotnom podpise zmluvy došlo k odovzdaniu peňazí. Z obsahu
zmluvy vyplýva, že ide o formulárovú zmluvu, takmer každý odsek predmetnej zmluvy je nápadne

až krajne nevyvážený, postavený v neprospech žalobkyne ako spotrebiteľa. V danom prípade sa
jednoznačne jedná o spotrebiteľský právny vzťah medzi žalobkyňou ako spotebiteľom a žalovanou ako
dodávateľom a z tohto dôvodu predmetná zmluva mala obsahovať obligatórne náležitosti, ktoré zákon
o spotrebiteľských úveroch vyžaduje a ich absenciu sankcionuje bezúročnosťou a bezpoplatkovosťou
úverovej zmluvy. Je bežnou praxou žalovanej pri uzatváraní obdobných zmlúv označiť povinného

ako podnikateľký subjekt (napríklad údajom IČO) a ak to nie je možné, účelovo zaškrtnúť políčko
určujúce účel použitia finančných prostriedkov za účelom zamestnania resp. povolania, aby došlo k
vylúčeniu pránych predpisov na ochranu spotrebiteľa. Spotrebiteľ nemá vôbec žiadnu vedomosť o tom,
čo zaškrtnutie daného políčka znamená a spôsobuje a rovnako nemá vedomosť, aké právne následky
preňho môže mať prípadné podpísanie žalovanou predformulovaného dodatku týkajúceho sa použitia

finančných prostriedkov. Žalobkyňa poukázala na ustanovenie § 54 ods. 2 Občianskeho zákonníka, v
zmysle ktorého v pochybnostiach o obsahu spotrebiteľských zmlúv platí výklad, ktorý je pre spotrebiteľa
priaznivejší. Podľa žalobkyne zmluva o úvere obsahuje väčšie množstvo ustanovení, ktoré možno
charakterizovať ako neprijateľné zmluvné podmienky a ustanovení, ktoré sú v rozpore so zákonom a
dobrými mravmi, v hrubom rozpore s dobrými mravmi sú najmä ustanovenia týkajúce sa odplaty za úver.

5. Žalovaná v duplike zo dňa 24.4.2017 poukázala na existenciu rozsudku Stáleho rozhodcovského
súdu spoločnosti Slovenská rozhodcovská a.s., IČO: 35 922 761 so sídlom Karloveské rameno 8, 841
04 Bratislava zo dňa 24.4.2012 sp.zn. SR12829/11, ktorý nadobudol právoplatnosť a vykonateľnosť,
čo žalovaná považuje za prekážku res iudicata. Z rozhodcovského rozsudku je jasne zrejmé, že

rozhodcovský súd posúdil zmluvu ako platný a odplatný právny úkon a na jeho základe priznal žalovanej
voči žalobkyni plnenie. Z hľadiska res iudicata je prípaná nesprávnosť rozhodcovského rozsudku
irelevantná a aj v takomto prípade res iudicata naďalej existuje, procesné podmienky nie sú splnené.
Ak bolo právoplatne rozhodnuté o povinnosti plniť, tvorí výrok takého rozsudku prekážku právoplatne
rozhodnutej veci vo vzťahu k určovacej žalobe medzi tými istými účastníkmi konania vo vzťahu k

tomu istému skutku, ktorý už bol právoplatne kvalifikovaný v rozsudku na plnenie, a preto by mal súd
konanie zastaviť pre neodstrániteľný nedostatok konania. Žalovaná opakovane uviedla, že pre daný
právny vzťah sú ustanovenia týkajúce sa ochrany spotrebiteľa neaplikovateľné. V zmluve je výslovne
určený účel uzatvorenia zmluvy - povolanie, čím je dlžník vyňatý spod statusu spotrebiteľa a vzhľadom
na uvedené nemožno hovoriť o absencii obligatórnych náležitostí, zmluva obsahuje dve obligatórne

náležitosti, a to záväzok veriteľa poskytnúť úver a záväzok dlžníka vrátiť úver spolu s úrokom. Keďže
žalobkyňa nemienila použiť peňažné prostriedky na svoju súkromnú potrebu, nie je spotrebiteľom. Je
nemysliteľné, aby žalovaná, pokiaľ uzatvorila viac ako 400 000 zmlúv o úvere, kontrolovala každého
klienta, na čo financie použije. V čase uzvaretia zmluvy o úvere zákon nestanovil maximálnu možnú
prípustnú výšku odplaty, regulácia odplaty sa riadi ustanovením § 53 ods. 6 Občianskeho zákonníka,

v zmysle ktorého ak predmetom spotrebiteľskej zmluvy je poskytnutie peňažných prostriedkov, nesmie
odplata podstatne prevyšovať odplatu obvykle požadovanú na finančnom trhu pre spotrebiteľské úvery
v obdobných prípadoch.6. Právny zástupca žalobkyne na pojednávaní zotrval na písomne podanej žalobe, ktorou sa
od žalovanej žalobkyňa domáha vydania bezdôvodného obohatenia vo výške 334 eur spolu s
príslušenstvom. Uviedol, že žalobkyňa plnila žalovanej bez právneho dôvodu uvedenú sumu, keď

zmluva o úvere by mala byť bezúročná a bez poplatkov, pretože sa jedná o spotrebiteľskú zmluvu, ktorá
nemánáležitostivzmysle§4zák.258/2001Z.z.,napr.nemaladojednanécelkovénáklady,úrokaďalšie
nedostatky, konečnú splatnosť úveru. Žalobkyňa od 21.12.2009 do 11.11.2010 zaplatila žalovanej sumu
230 eur, dňa 18.11.2010 sumu 8 eur a v období od 18.10.2013 do 18.3.2014 sumu 296 eur. Keďže úver
jej bol poskytnutý vo výške 200 eur, zaplatila žalovanej o 334 eur viac, čo predstavuje žalovanú sumu.

Žalobkyňa si zároveň uplatňuje úrok z omeškania v zákonnej výške odo dňa kedy žalovanej uplynula
lehota stanovená žalobkyňou v predžalobnej výzve zo dňa 28.5.2015. Doklad o splátkach a pokutách
bol žalobkyni vydaný zo strany žalovanej, tento nerozporujú, iné doklady (výpis z účtu, šekové ústrižky)
žalobkyňa nemá.

7. Žalobkyňa na pojednávaní uviedla, že úver si brala na vyplatenie dlhu na nájomnom, nie je pravdou,

že by ho potrebovala na povolanie, ako to uviedla žalovaná v zmluve o úvere. V tom období pracovala
ako čašníčka v reštaurácii Zlatý bažant a potrebovala vyplatiť nájomné.

8. V písomnom vyjadrení zo dňa 29.10.2018 žalobkyňa poukázala na konanie pred Stálym
rozhodcovským súdom, kde sa konalo o nároku zo zmenky, pričom vyšlo najavo, že vymáhaný nárok

vznikolvsúvislostisospotrebiteľskouzmluvouaneboloprihliadnuténaneprijateľnézmluvnépodmienky.
Dohodu o vyplnení zmenky považuje žalobkyňa za absolútne neplatnú, pretože jej účelom nie je len
záväzok žalobkyne zabezpečiť, ale dáva žalovanej široké možnosti pod hrozbou exekúcie pohľadávku
vymôcť. Blankozmenka je len zabezpečovacím vedľajším vzťahom k vzťahu hlavnému, ktorým je
samotná zmluva o úvere a tieto vzťahy sú na seba naviazané a nie je možné ich oddeľovať a pristupovať

knímcelkomseparátne.ŽalobkyňaďalejpoukázalanaSpoločnéstanoviskoobčianskoprávnehokolégia
Najvyššieho súdu Slovenskej republiky a obchodnoprávneho kolégia Najvyššieho súdu Slovenskej
republiky zo dňa 20. októbra 2015 uverejnené v Zbierke stanovísk NS a súdov SR 8/2015, ďalej
uviedla, že rozhodcovskou doložkou, ktorá bola obsiahnutá vo Všeobecnych obchodných podmienkach
k predmetnej zmluve o úvere, došlo k jednoznačnému zhoršeniu postavenia spotrebiteľa, oprávnený

si priamo a autoritatívne v preformulovanej dohode prostredníctvom rozhodcovskej doložky určil pre
prípad vzniku sporu príslušnosť rozhodcovského súdu, ide o zjavnú nerovnováhu medzi podnikateľom
a spotrebiteľom (§ 53 ods. 1 Občianskeho zákonníka). Spotrebiteľ (povinný) na rozdiel od podnikateľa
(oprávneného) nemohol nijako ovplyvniť výber rozhodcovského súdu ani výber osoby rozhodcu. Táto
zmluva predstavuje ukážkový príklad zmluvnej nevyváženosti a podstatne výhodnejšieho zmluvného

postavenia podnikateľa voči slabšej strane - spotrebiteľovi. Rozhodcovská zmluva, na podklade ktorej
bol vydaný daný rozhodcovský rozsudok, predstavuje neprijateľnú zmluvnú podmienku, čo spôsobuje,
že predmetný rozhodcovský rozsudok vydaný na jej základe je akt ničotný - paakt. Nie je rozhodujúce,
akým spôsobom k tomuto bezdôvodnému obohateniu došlo, ale že jedna zo strán na úkor druhej reálne
prijala plnenie, na ktoré z hľadiska hmotného práva nemala akýkoľvek právny nárok. Rozhodcovský

rozsudok spotrebiteľa zaväzoval na plnenie, ktoré je právom nedovolené a odporuje dobrým mravom.
Dohoda o vyplnení zmenky obsiahnutá vo všeobecných obchodných podmienkach žalovanej je
neprijateľná zmluvná podmienka, ktorá je od počiatku neplatná, a preto žalovaná nebola oprávnená
zmenku vyplniť a ani si nárok z tejto zmenky uplatniť na rozhodcovskom súde. Konajúci rozhodcovský
súd však žalovanej aj napriek uvedenému tento nárok priznal, v rozhodcovskom konaní dostatočne

nepodrobil predmetnú blankozmenku prieskumu v zmysle právnych predpisov na ochranu spotrebiteľa.
Akékoľvek plnenie získane na podklade akéhokoľvek nespôsobilého titulu je potrebné považovať za
plnenie prijaté bez právneho titulu, a to aj v prípade, ak na podklade takéhoto nespôsobilého titulu
(nulitného rozhodcovského rozsudku) prebieha, resp. prebiehalo exekučné konanie.

9. Žalovaná vo vyjadrení zo dňa 15.11.2018 opäť poukázala na skutočnosť, že dňa 18.11.2009 uzavrela
so žalobkyňou zmluvu o úvere č. 609500021, na základe ktorej bol žalobkyni poskytnutý úver na
výkon povolania, na čo konkrétne bol žalobkyňou následne poskytnutý úver aj využitý žalovaná
neskúmala. V prípade postavenia žalovanej treba akceptovať jej dobrú vieru, s ktorou do právneho
vzťahu so žalobkyňou vstupovala. Pri výklade pojmu spotrebiteľ je potrebné chrániť dobrú vieru druhej

strany. Predmetnú zmluvu o úvere nemožno posudzovať z hľadiska náležitostí v zmysle zákona o
spotrebiteľských úveroch, táto do režimu spotrebiteľských zmlúv nespadá. Z rozhodcovského rozsudku
je jasne zrejmé, že rozhodcovský súd posúdil zmluvu o úvere ako platný a odplatný právny úkon a na
jeho základe priznal žalovanej voči žalobkyni plnenie. Z hľadiska res iudicata je prípadná nesprávnosťrozhodcovského rozsudku irelevantná a aj v takomto prípade res iudicata naďalej existuje. Na podklade
rozhodcovského rozsudku vydal dňa 19.5.2014 Okresný súd Žiar nad Hronom poverenie na vykonanie
exekúcie,vpriebehuexekučnéhokonaniabolivymoženépeňažnéprostriedky,skutočnosť,žežalobkyňa

zaplatila žalovanej peňažné prostriedky a žalovaná toto plnenie prijala, nie je možné za žiadnych
okolností kvalifikovať ako bezdôvodné obohatenie v zmysle ust. § 451 ods. 1 a 2 Občianskeho
zákonníka, pretože zmluva o úvere nie je neplatným právnym úkonom, žalobkyňa plnila za existencie
právneho dôvodu, ktorý neodpadol a neplnila za iného. Žalovaná vo vyjadrení poukázala na ustanovenie
§ 61 Exekučného poriadku, v zmysle ktorého navrátenie do predošlého stavu je v exekučnom konaní

vylúčené. V tomto štádiu konania existuje právoplatný exekučný titul, ktorý doposiaľ nebol zrušený.
Žalobkyňa plnila žalovanej na základe právoplatného a vykonateľného rozhodcovského rozsudku,
plnenie ktoré získala žalovaná, nebolo plnením bez právneho dôvodu alebo plnenie z neplatného
právnehoúkonualeboplnenímzprávnehodôvodu,ktorýodpadol,prípadnemajetkovýprospechzískaný
z nepoctivých zdrojov. Na stane žalovanej teda nedošlo k bezdôvodnému obohateniu v zmysle § 451
Občianskeho zákonníka. Žalovaná zdôraznila, že o predmetnom nároku rozhodol nielen rozhodcovský

súd, ale takýto právny vzťah bol potvrdený aj v exekučnom konaní, kde sa skúmala tak formálna ako aj
materiálna stránka exekučného titulu. Ďalej žalovaná zdôraznila, že rozhodcovská doložka dojednaná
v bode 15. VPPÚ je písaná prehľadne a čitateľným písmom, pričom z nej už na prvý pohľad vyplýva
alternatívna možnosť riešenia sporov medzi klientom a veriteľom pred rozhodcovským súdom alebo
pred všeobecným súdom, tiež zdôraznila, že časová verzia predpisu účinná v čase uzatvorenia zmluvy o

úvere nevylučovala použitie rozhodcovskej doložky, rozhodcovská doložka, dohodnutá medzi stranami
je tzv. nevýhradnou rozhodcovskou doložkou, pretože umožňuje každej zmluvnej strane domáhať sa
ochrany svojich práv buď prostredníctvom rozhodcovského konania alebo súdneho konania. Už len z
tohto pohľadu rozhodcovská doložka nevyžaduje od žalobkyne, aby spory so žalovanou riešila výlučne
v rozhodcovskom konaní. Žalovaná má za to, že predmetná rozhodcovská doložka bola dojednaná v

súlade s právnymi predpismi platnými a účinnými v čase uzatvorenia zmluvy o úvere a z toho dôvodu
nemožno mať žiadne pochybnosti o jej legitímnosti. Rozhodcovská doložka nepredstavuje neprijateľnú
zmluvnú podmienku, nespôsobuje nerovnováhu v právach a povinnostiach spotrebiteľa a ani od neho
nevyžaduje, aby sa podriadil výlučne rozhodcovskému konaniu.

10. Súd vo veci nariadil pojednávanie a vykonal dokazovanie prednesom zástupcu žalobkyne,
výsluchom žalobkyne ako aj oboznámením listinných dôkazov tvoriacich obsah súdneho spisu, a to
žaloby, zmluvy o úvere, prehľadom splátok a pokút, výzvy na vrátenie plnenia prijatého bezprávneho
dôvodu, vyjadrenia k žalobe, odpovede na výzvu súdu, vyjadrenia žalobkyne, vyjadrenia žalovanej,
pracovnej zmluvy, dohody o pracovnej činnosti, potvrdenia sociálnej poisťovne, dohody o skončení

pracovného pomeru, rozsudkom Stáleho rozhodcovského súdu sp. zn. SR 12829/11, doručeniek,
vyjadrenia žalobkyne v rozhodcovskom konaní, výzvy na žalobnú odpoveď, návrhu na začatie
rozhodcovského konania, zmluvy o úvere, všeobecných podmienok poskytnutia úveru, prehľadu úhrad,
pokusu o zmier, zmenky, vyjadrenia žalobkyne, vyjadrenia žalovanej a z takto vykonaného dokazovania
zistil nasledujúci skutkový stav:

11. V konaní nebolo sporným, že strany sporu uzavreli dňa 18.11.2009 Zmluvu o úvere č. 609500021, na
základe ktorej žalovaná poskytla žalobkyni úver vo výške 200 eur. Žalobkyňa ako dlžníčka sa zaviazala
vrátiť žalovanej poskytnutý sumu vo výške 200 eur zvýšený o príslušný poplatok vo výške 196 eur, t. j.
celkom mala žalobkyňa zaplatiť žalobkyni sumu vo výške 369 eura, to v 12 mesačných splátkach po 33

eur počnúc dňom 20.12.2009. V predmetnej zmluve v časti „dlžník prehlasuje, že finančné prostriedky
sú poskytnuté na výkon:“ je krížikom zaškrtnutá jedna zo 4 možností, a to „povolania“.

12. Z prehľadu splátok a pokút (v spise na č.l. 4 druhej strany), ktoré žalovaná nerozporovala vyplýva
uhradenie sumy vo výške 534 eur žalobkyňou v prospech žalovanej titulom uzavretej zmluvy č.

609500021.

13. Z výzvy na vrátenie plnenia prijatého bez právneho dôvodu mal súd preukázané, že právny zástupca
žalobkyne požiadal žalovanú o vrátenie sumy vo výške 334 eur prijatú žalovanou ako bezdôvodné
obohatenie a to najneskôr do 5.6.20015.

14. Z listinných dokladov zaslaných Stálym rozhodcovským súdom súd zistil, že Stály rozhodcovský súd
zriadenýzriaďovateľomSlovenskározhodcovskáa.s.sosídlomKarloveskérameno8,84104Bratislava,
v konaní s ustanoveným rozhodcom JUDr. Miroslavom Rácom vedenom sp.zn.: SR 12829/11 vydal dňa24.4.2012 rozhodcovský rozsudok, ktorým zaviazal žalobkyňu (v konaní pred rozhodcovským súdom
žalovanú) zaplatiť žalovanej (v konaní pred rozhodcovským súdom žalobcovi) sumu vo výške 246 eur
spolu so zmenkovým úrokom vo výške 0,25 % denne zo sumy 246 eur od 10.9.2011 do zaplatenia,

zákonným úrokom vo výške 6 % ročne zo sumy 246 eur od 24.11.2011 do zaplatenia a nahradiť
trovy rozhodcovského konania vo výške 136,24 eur, a to všetko v mesačných splátkach vo výške
70 eur splatných vždy k poslednému dňu v mesiaci nasledujúcim po právoplatnosti rozhodcovského
rozsudku až do úplného zaplatenia dlhu pod následkom straty výhody splátok v prípade nezaplatenia
čo i len jednej splátky riadne a včas. Rozhodcovský súd priznal žalovanej nárok na zaplatenie vyššie

uvedených nárokov voči žalobkyni na základe zmenky zo dňa 18.11.2009, ktorej účelom bolo zabezpečiť
hlavný záväzok zo zmluvy o úvere uzavretej medzi stranami. V odôvodnení rozhodcovského rozsudku
rozhodcovský súd posúdil právny vzťah medzi stranami vzniknutý na základe zmluvy o úvere ako
vzťah nie spotrebiteľský, pretože žalobkyňa pri uzatváraní zmluvy o úvere vyhlásila, že poskytnuté
peňažné prostriedky si berie na účel, ktorý vylučuje záver o tom, že v tomto právnom vzťahu pôsobí
ako spotrebiteľ.

15. Dňa 20.10.2015 prijalo občianskoprávne kolégium Najvyššieho súdu SR a obchodnoprávne
kolégium Najvyššieho súdu SR spoločné stanovisko k postupu súdov nižšieho stupňa vo veciach
žalôb s uplatneným právom zo zmenky vo vzťahu k ochrane spotrebiteľa v nasledujúcom znení: I. Ak
navrhovateľ ako dôkaz osvedčenia uplatneného nároku doloží zmenku, platí bez ohľadu na povahu

procesného nástroja, ktorý navrhovateľ použil, že: 1. pokiaľ z akýchkoľvek okolností prejednávanej veci
vyplynie konajúcemu súdu súvislosť s nekalou povahou či neprípustnosťou uplatneného nároku, je tento
ex offo povinný zabezpečiť prieskum nároku v intenciách možnej absolútnej neplatnosti úkonu, v ktorom
má nárok základ; 2. pokiaľ súd nevzhliadne žiadnu nekalosť či neprípustnosť predloženého návrhu, súd
pristúpi k prieskumu uplatneného nároku v rozmedzí prípadne vznesených námietok zohľadňujúcich

ich rozsah a povahu, pri rešpektovaní povinnosti posúdiť prípadnú absolútnu neplatnosť úkonu, ak to
z vykonaného dokazovania vyplynie. II. Ak je vystaviteľom zmenky spotrebiteľ, je možné túto skúmať
až po úroveň dohody o vyplňovacom práve, aplikujúc právnu úpravu platnú a účinnú v čase, kedy bola
zmenka vystavená. III. Aj v prípade, že nie sú podané kauzálne námietky vystaviteľom zmenky (bez
ohľadu na to, či je spotrebiteľom), ktorý je na strane žalovaného, je možné preskúmať a podľa okolností

prípadu posúdiť nárok na uplatnený zmluvný úrok ako nárok uplatnený v rozpore s dobrými mravmi, ak
výška uplatneného nároku podľa úvahy súdu takýto exces dosahuje. Stanovisko je uverejnené v Zbierke
stanovísk Najvyššieho súdu a rozhodnutí súdov Slovenskej republiky 8/2015 pod číslom 93.

16. Podľa § 497 Obchodného zákonníka zmluvou o úvere sa zaväzuje veriteľ, že na požiadanie dlžníka

poskytne v jeho prospech peňažné prostriedky do určitej sumy, a dlžník sa zaväzuje poskytnuté peňažné
prostriedky vrátiť a zaplatiť úroky.

17. Podľa § 52 ods. 1 - 4 Občianskeho zákonníka spotrebiteľskou zmluvou je každá zmluva bez ohľadu
na právnu formu, ktorú uzatvára dodávateľ so spotrebiteľom. Ustanovenia o spotrebiteľských zmluvách,

ako aj všetky iné ustanovenia upravujúce právne vzťahy, ktorých účastníkom je spotrebiteľ, použijú
sa vždy, ak je to na prospech zmluvnej strany, ktorá je spotrebiteľom. Odlišné zmluvné dojednania
alebo dohody, ktorých obsahom alebo účelom je obchádzanie tohto ustanovenia, sú neplatné. Na
všetky právne vzťahy, ktorých účastníkom je spotrebiteľ, sa vždy prednostne použijú ustanovenia
občianskeho zákonníka, aj keď by sa inak mali použiť normy obchodného práva. Dodávateľ je osoba,

ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy koná v rámci predmetu svojej obchodnej alebo inej
podnikateľskej činnosti. Spotrebiteľ je fyzická osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy
nekoná v rámci predmetu svojej obchodnej činnosti alebo inej podnikateľskej činnosti.

18. Podľa § 53 ods. 1 Občianskeho zákonníka, spotrebiteľské zmluvy nesmú obsahovať ustanovenia,

ktoré spôsobujú značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech
spotrebiteľa (ďalej len "neprijateľná podmienka"). To neplatí, ak ide o predmet plnenia, cenu plnenia
alebo ak boli neprijateľné podmienky individuálne dojednané.

19. Podľa § 53 ods. 2 Občianskeho zákonníka, za individuálne dojednané zmluvné ustanovenia sa

nepovažujú také, s ktorými mal spotrebiteľ možnosť oboznámiť sa pred podpisom zmluvy, ak nemohol
ovplyvniť ich obsah.20. Podľa § 53 ods. 5 Občianskeho zákonníka, neprijateľné podmienky upravené v spotrebiteľských
zmluvách sú neplatné.

21. Podľa § 54 ods. 2 Občianskeho zákonníka v pochybnostiach o obsahu spotrebiteľských zmlúv platí
výklad, ktorý je pre spotrebiteľa priaznivejší.

22. Podľa § 2 písm. a) zákona č. 258/2001 Z. z. o spotrebiteľských úveroch a o zmene a doplnení zákona
Slovenskej národnej rady č. 71/1986 Zb. o

Slovenskej obchodnej inšpekcii v znení platnom ku dňu uzavretia úverovej zmluvy (ďalej len zákon č.
258/2001 Z. z.) spotrebiteľským úverom sa rozumie dočasné poskytnutie peňažných prostriedkov na
základe zmluvy o spotrebiteľskom úvere vo forme odloženej platby, pôžičky alebo v inej právnej forme.

23. Podľa § 3 ods. 1, ods. 2 zákona č. 258/2001 Z. z. veriteľom je fyzická osoba alebo právnická osoba,
ktorá poskytuje spotrebiteľský úver v rámci svojho podnikania; v závislosti od formy poskytovaného

spotrebiteľského úveru môže byť veriteľom aj predávajúci. Spotrebiteľom je fyzická osoba, ktorej bol
poskytnutý spotrebiteľský úver na iný účel ako na výkon zamestnania, povolania alebo podnikania.

24. Podľa § 4 ods. 1 zák. č. 258/2001 Z. z. zmluva o spotrebiteľskom úvere musí mať písomnú formu,
inak je neplatná, pričom spotrebiteľ dostane jedno vyhotovenie zmluvy o spotrebiteľskom úvere.

25. Podľa § 4 ods. 2 zák. č. 258/2001 Z. z. zmluva o spotrebiteľskom úvere okrem všeobecných
náležitostí musí obsahovať:
a) obchodné meno, sídlo a identifikačné číslo veriteľa, ak ide o právnickú osobu, alebo meno, priezvisko,
miesto podnikania alebo adresu trvalého pobytu a identifikačné číslo veriteľa, ak ide o fyzickú osobu,

b) meno, priezvisko a adresu trvalého pobytu spotrebiteľa,
c) identifikáciu osoby, ktorej vlastnícke právo k tovaru alebo službe neprechádza na spotrebiteľa v
okamihu odovzdania a prevzatia tovaru alebo služby, a podmienky nadobudnutia vlastníckeho práva k
tomuto tovaru alebo službe spotrebiteľom,
d) adresu predávajúceho, na ktorej môže spotrebiteľ uplatniť reklamáciu alebo sťažnosť,

e) celkovú výšku a menu poskytnutého spotrebiteľského úveru a podmienky upravujúce jeho čerpanie,
f) v prípade odloženej platby za tovar alebo poskytnutú službu, opis tovaru alebo služby, na ktoré sa
zmluva o spotrebiteľskom úvere vzťahuje, a cenu tovaru alebo poskytnutej služby,
g) konečnú splatnosť spotrebiteľského úveru,
h) ročnú úrokovú sadzbu; v prípade variabilnej ročnej úrokovej sadzby zmluva o spotrebiteľskom úvere

musí obsahovať podmienky zmeny variabilnej ročnej úrokovej sadzby, ako aj index alebo referenčnú
sadzbu, ktoré sa vzťahujú na pôvodnú variabilnú ročnú úrokovú sadzbu,
i) výšku, počet a termíny splátok istiny, úrokov a iných poplatkov,
j) ročnú percentuálnu mieru nákladov a celkové náklady spotrebiteľa spojené so spotrebiteľským
úverom, vypočítané na základe údajov platných v čase uzatvorenia zmluvy o spotrebiteľskom úvere,

k) priemernú hodnotu ročnej percentuálnej miery nákladov na príslušný spotrebiteľský úver platnú k
dňu podpisu zmluvy o spotrebiteľskom úvere, zverejnenú podľa § 7a ods. 2 za príslušný kalendárny štvrťrok;
platnou priemernou hodnotou ročnej percentuálnej miery nákladov na príslušný spotrebiteľský úver
pri zmluvách o spotrebiteľskom úvere uzatvorených do 15 kalendárnych dní po zverejnení priemernej

hodnoty ročnej percentuálnej miery nákladov za príslušný kalendárny štvrťrok je priemerná hodnota
ročnej percentuálnej miery nákladov na príslušný spotrebiteľský úver za predchádzajúci kalendárny
štvrťrok,
l) veriteľom vyžadované ručenie alebo poistenie,
m) výpočet nákladov uvedených v § 2 písm. c) prvom až piatom bode , ktoré neboli zahrnuté do výpočtu ročnej
percentuálnej miery nákladov; pričom sa uvedie výška týchto nákladov, spôsob výpočtu alebo čo
najpresnejší odhad,
n) oprávnenie spotrebiteľa na zníženie celkových nákladov na spotrebiteľský úver pri jeho splatení
pred lehotou splatnosti podľa § 6 a spôsob určenia výšky poplatku za splatenie spotrebiteľského úveru pred
lehotou splatnosti,
o) upozornenia týkajúce sa následkov nesplácania spotrebiteľského úveru,p) práva spotrebiteľa podľa § 7 ,
q) spôsob zániku záväzku zo zmluvy o spotrebiteľskom úvere,

r) informáciu o možnosti mimosúdneho riešenia sporov zo zmluvy o spotrebiteľskom úvere,
s) názov a adresu príslušného kontrolného orgánu podľa § 8 ods. 1 .

26. Podľa § 4 ods. 3 zák. č. 258/2001 Z. z. pri nesplnení podmienok podľa odseku 2 je zmluva o

spotrebiteľskom úvere platná, ak bol spotrebiteľovi na jej základe a) poskytnutý spotrebiteľský úver
a spotrebiteľ ho začal čerpať alebo b) dodaný tovar, alebo poskytnutá služba. Ak však zmluva o
spotrebiteľskom úvere neobsahuje náležitosti podľa odseku 2 písm. a), b), d) až j), k) a l), poskytnutý
úver sa považuje za bezúročný a bez poplatkov.

27.Podľa§3ods.1Občianskehozákonníkavýkonprávapovinnostívyplývajúcichzobčianskoprávnych

vzťahov nesmie bez právneho dôvodu zasahovať do práv a oprávnených záujmov iných a nesmie byť
v rozpore s dobrými mravmi.

28. Podľa § 4 ods. 1 zákona č. 244/2002 Z. z. o o rozhodcovskom konaní v znení účinnom k 18.11.2009
(ďalej len zák. č. 244/2002 Z. z.) rozhodcovská zmluva môže mať formu osobitnej zmluvy alebo formu

rozhodcovskej doložky k zmluve.

29. Podľa § 4 ods. 2 zákona č. 244/2002 Z. z. rozhodcovská zmluva musí mať písomnú formu,
inak je neplatná. Písomná forma je zachovaná, ak je rozhodcovská zmluva obsiahnutá v dokumente
podpísanom zmluvnými stranami alebo vo vzájomne vymenených listoch, ak je dohodnutá telefaxom

alebo pomocou iných telekomunikačných zariadení, ktoré umožňujú zachytenie obsahu rozhodcovskej
zmluvy a označenie osôb, ktoré ju dohodli.

30. Podľa § 451 ods. 1 Občianskeho zákonníka, kto sa na úkor iného bezdôvodne obohatí, musí
obohatenie vydať.

31. Podľa § 451 ods. 2 Občianskeho zákonníka, bezdôvodným obohatením je majetkový prospech
získanýplnenímbezprávnehodôvodu,plnenímzneplatnéhoprávnehoúkonualeboplnenímzprávneho
dôvodu, ktorý odpadol, ako aj majetkový prospech získaný z nepoctivých zdrojov.

32. Podľa § 456 Občianskeho zákonníka, predmet bezdôvodného obohatenia sa musí vydať tomu, na
úkor koho sa získal. Ak toho, na úkor koho sa získal, nemožno zistiť, musí sa vydať štátu.

33. Podľa § 517 ods. 1 Občianskeho zákonníka, dlžník, ktorý svoj dlh riadne a včas nesplní, je v
omeškaní.

34. Podľa § 517 ods. 2 Občianskeho zákonníka, ak ide o omeškanie s plnením peňažného dlhu, má
veriteľ právo požadovať od dlžníka popri plnení úroky z omeškania, ak nie je podľa tohto zákona povinný
platiť poplatok z omeškania; výšku úrokov z omeškania a poplatku z omeškania ustanovuje vykonávací
predpis.

35. Podľa § 10c nariadenia vlády Slovenskej republiky č. 87/1995 Z.z., ktorým sa vykonávajú niektoré
ustanovenia Občianskeho zákonníka (ďalej len „nariadenie vlády č. 87/1995 Z.z.“) ak záväzkový vzťah
vznikol pred 1. februárom 2013, výška úrokov z omeškania sa riadi podľa predpisov účinných k 31.
januáru 2013 aj za dobu omeškania po 31. januári 2013.

36. Podľa § 3 ods. 1 nariadenia vlády č. 87/1995 Z.z. v znení účinnom do 31.1.2013 výška úrokov z
omeškaniajeo8percentuálnychbodovvyššiaakozákladnáúrokovásadzbaEurópskejcentrálnejbanky
platná k prvému dňu omeškania s plnením peňažného dlhu.

37. Po právnej stránke posúdil súd vzťah sporových strán založený zmluvou zo dňa 18.11.2009 ako
vzťah zo zmluvy o spotrebiteľskom úvere v zmysle zákona č. 258/2001 Z. z. o spotrebiteľských
úveroch v znení účinnom ku dňu uzavretia zmluvy, keď usúdil, že žalovaná konala pri uzatváraní
zmluvy v rámci predmetu svojho podnikania, keď žalobkyni poskytla úver a spotrebiteľ, teda žalobkyňa,nekonala v rámci svojej obchodnej alebo inej podnikateľskej činnosti. Z formálneho hľadiska sa
jednalo o tzv. formulárovú zmluvu, o vopred pripravené tlačivo s nemožnosťou zmeny jeho obsahu s
výnimkou uvedenia identifikačných údajov dlžníka, sumy úveru, poplatku za jeho poskytnutie, pričom

ešte v osobitnej rubrike dlžník podpisuje vyhlásenie, že finančné prostriedky sú poskytnuté na výkon
zamestnania, povolania, podnikania alebo iný účel. Takýmto spôsobom bola v zmluve označená ako
dlžníčka aj žalobkyňa, ktorá súčasne v zmluve podpísala vyhlásenie o poskytnutí prostriedkov na
výkon povolania. Niet potom pochýb, že stranami uzavretá zmluva je úverovou zmluvou majúcou
právny základ v ust. § 497 Obchodného zákonníka. V konaní bolo sporným, či predmetná zmluva

o úvere je zároveň spotrebiteľskou zmluvou, a teda či ju možno podriadiť pod ust. § 52 a nasl.
Občianskeho zákonníka, resp. pod príslušné ustanovenia zákona č. 258/2001 Z.z. o spotrebiteľských
úveroch. Vyhodnotením vykonaných dôkazov vrátane toho, čo uviedla žalobkyňa, súd dospel k záveru,
že v čase uzavretia úverovej zmluvy nešlo o úver poskytnutý jej žalovanou „na výkon povolania“, i
keď to takto bolo v zmluve navonok deklarované. Žalobkyňa súdu síce predkladala pracovnú zmluvu
potvrdzujúcu vznik pracovného pomeru žalobkyne ako zamestnanca s Reštauráciou Zlatý bažant ako

zamestnávateľom, avšak v kontexte s ďalšími listinnými dôkazmi súd ustálil, že v čase podpisu zmluvy
o úvere (18.11.2009) už pracovný pomer žalobkyne na základe predmetnej pracovnej zmluvy netrval
(vyplýva z potvrdenia Sociálnej poisťovne - č.l. 69 spisu). Na druhej strane súd nemal preukázané ani
vykonávanie iného „povolania“, k výkonu ktorého by žalobkyňa potrebovala finančné prostriedky, za
účelom čoho jej mal byť poskytnutý predmetný úver. Z výpovede žalobkyne, ktorej súd uveril, nemal

súd preukázané, že uzavretie úverovej zmluvy súviselo s výkonom jej povolania (ktoré ani nie je v
predmetnej zmluve špecifikované), na základe čoho by bolo možné jednoznačne vyvodiť, že medzi
účastníkmi išlo o právny vzťah rýdzo obchodnoprávneho charakteru vylučujúceho aplikáciu zákona
o spotrebiteľských úveroch. Ako vyplynulo z výpovede žalobkyne, úver si nebrala kvôli tomu, že ho
potrebovala pre výkon svojho povolania, úver brala na účely nijako nesúvisiace s „podnikaním“, ale pre

vlastnéosobnépotreby,keďuviedla,žepotrebovalavyplatiťnájomné.Žalobkyňazmluvnúdokumentáciu
nevyhotovovala, túto evidentne vypisoval pracovník žalovanej, pričom išlo o poskytnutie finančných
prostriedkov formou hotovosti a nie bezhotovostne na konkrétny účel. Je síce pravdou, že žalobkyňa
podpísala aj zmluvné vyhlásenie o tom, že úver je poskytnutý na výkon povolania, avšak treba zdôrazniť,
že iniciatíva urobiť zo vznikajúceho právneho vzťahu vzťah výsostne obchodnoprávny vzišla zo strany

žalovanej, ktorá vopred pripravila zmluvný formulár tak, aby z formálneho hľadiska bolo možné usúdiť,
že o spotrebiteľský vzťah sa nejedná. Súd zdôrazňuje, že za rozhodujúci považoval skutočný obsah
právneho vzťahu, teda to, či konanie žalobkyne súviselo s výkonom jej povolania, samotné zaškrtnutie
políčka o úvere na účely povolania nevylučuje spotrebiteľský charakter úverového vzťahu, lebo len
tieto formálne údaje nedokazujú konkrétny súvis s povolaním žalobkyne. Za použitia všeobecného

interpretačnéhoustanovenia§54ods.2Občianskehozákonníkatýkajúcehosaspotrebiteľskýchzmlúvv
prípade pochybností o tom, či ide o spotrebiteľskú zmluvu (vzťah) má dôkazné bremeno na preukázanie
nespotrebiteľského charakteru zmluvy dodávateľ (veriteľ). Existujúce pochybnosti treba odstrániť
spôsobomznámympredôkaznékonanie,čoznamená,žeajnespotrebiteľskýcharakterzmluvymusíbyť
preukázaný bezpečne - spôsobom nevzbudzujúcim odôvodnené pochybnosti. Bezpečným preukázaním

nemôže byť (nie je) len všeobecný údaj o uzavretí zmluvy (poskytnutí úveru) na výkon povolania,
ktorý neposkytuje odpoveď na otázku, aké je povolanie spotrebiteľa a aký konkrétny súvis s takýmto
povolaním uzavretie príslušnej zmluvy má. V prejednávanom spore si žalovaná takto formulovanú
povinnosť nesplnila. Podľa názoru súdu vymedzenie účelu poskytnutia úveru v konkrétnej veci „na
výkon povolania“ v spojení s nedostatkom akejkoľvek ďalšej aktivity oprávnenej (v smere preukazovania

nespotrebiteľského charakteru zmluvy) za situácie, kedy žalobkyňa nespotrebiteľský charakter zmluvy
popiera, vyústilo v záver, že úver na výkon povolania či podnikania žalovanej poskytnutý nebol a teda
má spotrebiteľský charakter.

38. Uzavretú úverovú zmluvu teda súd posúdil ako spotrebiteľskú zmluvu. Pre spotrebiteľskú zmluvu je

charakteristické,žespotrebiteľvstupujedozmluvnéhovzťahusdodávateľom,zazmluvnýchpodmienok,
ktoré si vopred určil dodávateľ, pričom spotrebiteľ nemá možnosť tieto podmienky individuálne
ovplyvniť. Občiansky zákonník podrobnejšie špecifikuje všeobecné pravidlá pre dojednanie podmienok
v spotrebiteľských zmluvách a výslovne ustanovuje, že také ustanovenia v zmluvách, ktoré spôsobujú
nerovnováhu v právach a povinnostiach v neprospech spotrebiteľa sú neprijateľné a preto neplatné.

Vychádzasaztoho,žespotrebiteľvdobrejviereuzatvárazmluvusdodávateľom,odktoréhosaočakáva,
že vzhľadom na jeho podnikanie a ponúkaný tovar a služby koná profesionálne a v súlade s poctivým
prístupom k podnikaniu. Predpokladá sa, že dodávateľ má vedomosti a skúsenosti a oproti spotrebiteľovi
vystupuje ako zvýhodnený účastník zmluvného vzťahu založeného spotrebiteľskou zmluvou. Uzavretúzmluvu súd podrobil súdnemu prieskumu z hľadiska kontroly dodržania ustanovení osobitného zákona,
t.j. zákona č. 258/2001 Z. z. pričom zisťoval, či zmluva obsahuje všetky zákonom požadované náležitosti
a či tieto sú uvedené správne.

39. Po preskúmaní obsahu uzavretej zmluvy o úvere súd zistil, že táto neobsahuje náležitosti podľa §
4 ods. 2 písm. g), h) a j) zákona č. 258/2001 Z. z., keď v zmluve nie je uvedená konečná splatnosť
spotrebiteľského úveru, ročná úroková sadzba ani ročná percentuálna miera nákladov daného úveru. S
poukazom na znenie § 4 ods. 3 zák. č. 258/2001 Z. z. je takýto úver považovaný za bezúročný a bez

poplatkov a veriteľ má v prípade jeho poskytnutia len nárok na vrátenie sumy skutočne poskytnutých
peňažných prostriedkov.

40. Žalovaná v priebehu konania poukazovala na existenciu rozhodcovského rozsudku vydaného
Stálym rozhodcovským súdom pod sp.zn.: SR 12829/11 dňa 24.4.2012, ktorého existenciu považuje za
prekážku rozhodnutej veci (res iudicata). Prekážka rozsúdenej veci (res iudicata) nastáva vtedy, ak sa

má v novom konaní prejednať tá istá vec. Ide o procesnú podmienku a jej existencia vedie k zastaveniu
konania, a to v každom štádiu konania. O tú istú vec ide vtedy, keď v novom konaní ide o ten istý nárok
alebo stav, o ktorom už bolo právoplatne rozhodnuté, a ak sa týka rovnakého predmetu konania a tých
istých osôb. Pritom nie je významné, či rovnaké osoby majú v novom konaní rovnaké alebo rozdielne
procesné postavenie (či ten, kto bol v skoršom konaní žalobcom, je žalobcom aj v novom konaní alebo

má postavenie žalovaného a naopak). Ten istý predmet konania je daný, ak ten istý nárok alebo stav
vymedzený žalobným petitom vyplýva z rovnakých skutkových tvrdení, z ktorých bol uplatnený (t.j.
vyplýva z rovnakého skutku). Konanie sa týka tých istých osôb v prípade, ak v novom konaní vystupujú
právni nástupcovia pôvodných účastníkov (či už z dôvodu univerzálnej alebo singulárnej sukcesie). Pre
posúdenie, či je daná prekážka veci právoplatne rozhodnutej, nie je významné, ako súd po právnej

stránke posúdil skutkový dej, ktorý bol predmetom pôvodného konania. Prekážka veci právoplatne
rozhodnutej je daná aj vtedy, pokiaľ určitý skutkový dej (skutok) bol po právnej stránke v pôvodnom
konaní posúdený nesprávne alebo neúplne, resp. inak.
41. Čo sa týka námietky žalovanej, ktorá existenciu rozhodcovského rozsudku považovala za res
iudicata ako neodstrániteľnú prekážku konania, na ktorú je súd povinný prihliadať, a ktorá súdu podľa

názoru žalovanej znemožňuje vo veci znovu rozhodnúť, tu súd poukazuje na právny názor prezentovaný
aj inými súdmi v zmysle ktorého nulitný rozhodcovský rozsudok nezakladá prekážku právoplatne
rozhodnutej veci (uznesenie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky, sp. zn. 2Cdo/258/2012 zo dňa
28.3.2013, uznesenie Krajského súdu v Trnave, č.k. 10CoE/308/2011-39 zo dňa 31.5.2012).

42. Predpokladom k založeniu právomoci rozhodcovského súdu vec prejednať a rozhodnúť je existencia
platnej rozhodcovskej zmluvy, ktorá v zmysle ust. § 4 ods. 1 zákona č. 244/2002 v znení účinnom v čase
podpisu zmluvy o úvere mohla mať formu osobitnej zmluvy alebo formu rozhodcovskej doložky k zmluve.
V danom prípade z predložených listín vyplýva, že rozhodcovská zmluva ani rozhodcovská doložka v
zákonom predpísanej forme uzavretá nebola. V samotnom texte úverovej zmluvy rozhodcovská doložka

obsiahnutá nie je. Zmienka o rozhodcovskej doložke je uvedená v čl. 15 Všeobecných podmienok
poskytnutia úveru, takto naformulovanú a predtlačenú rozhodcovskú doložku však rozhodne nemožno
považovať za individuálne dojednanú. Žalobkyňa si rozhodcovskú doložku osobitne nevyjednala a
vzhľadomnajejsplynutiesostatnýmištandardnýmipodmienkamimohlalenzmluvuakocelokodmietnuť
alebo sa podrobiť všetkým všeobecným obchodným podmienkam a teda aj rozhodcovskému konaniu.

Celý obsah rozhodcovskej doložky bol žalovanou vopred pripravený. Na základe uvedeného súd
dospel k názoru, že dojednanie rozhodcovskej doložky v predmetnej úverovej zmluve je neprimeranou
podmienkou,spotrebiteľňouniejeviazanýatátojevrozporesozákonom.Takátorozhodcovskádoložka
nezaložila právomoc rozhodcovského súdu vec prejednať a rozhodnúť a rozhodcovský rozsudok vydaný
na jej základe je nulitným právnym aktom.

43. Žalovaná v priebehu konania poukazovala tiež na skutočnosť, že na podklade vyššie uvedeného
rozhodcovského rozsudku bolo dňa 19.5.2014 Okresným súdom Žiar nad Hronom vydané poverenie
exekútora, na základe ktorého došlo k vymoženiu finančných prostriedkov v prospech žalovanej a tieto
prijaté žalovanou nie je možné považovať za bezdôvodné obohatenie. Podľa názoru súdu z vykonaného

dokazovania jednoznačne vyplynulo, že úver poskytnutý žalobkyni na základe stranami uzavrete zmluvy
je bezúročný a bez poplatkov. Žalovaná nemala voči žalobkyni nárok na zaplatenie vyššej sumy, než akú
žalobkyni skutočne poskytla. Ani vymáhanie súm od žalovanej nad rámec jej hmotnoprávnej povinnosti
v exekučnom konaní nemôže jej povinnosť založiť.44. Z vykonaného dokazovania mal súd preukázané, že žalobkyni bol poskytnutý úver v sume 200 eur.
Žalobkyňa podľa prehľadu splátok a pokút ako aj podľa jej vyjadrení, ktoré žalovaná nerozporovala,

preukázala, že žalovanej uhradila sumu 534 eur. Za situácie, že poskytnutý úver je možné považovať
za bezúročný a bez poplatkov bola žalobkyňa povinná žalovanej vrátiť len sumu skutočne poskytnutých
peňažných prostriedkov a pokiaľ jej zaplatila sumu 534 eur, zaplatila o 334 eur viac ako bola povinná.
Čiastka uhradená žalobkyňou nad sumu vo výške 200 eur predstavuje bezdôvodné obohatenie sa
žalovanej na úkor žalobkyne podľa § 451 ods. 2 Občianskeho zákonníka, ktorý hovorí, že bezdôvodným

obohatením je majetkový prospech získaný plnením bez právneho dôvodu. Sumu vo výške 334 eur je
žalovaná povinná žalobkyni zaplatiť podľa § 451 ods. 1 Občianskeho zákonníka, ktorý určuje, že kto
sa na úkor iného bezdôvodne obohatí, musí obohatenie vydať a podľa § 456 Občianskeho zákonníka,
v zmysle ktorého sa predmet bezdôvodného obohatenia musí vydať tomu, na úkor koho sa získal. S
poukazom na uvedené súd rozhodol tak, ako je uvedené vo výrokovej časti tohto rozsudku a žalovanej
nárok na zaplatenie sumy vo výške 334 eur priznal.

45. Pri rozhodovaní o uplatnenom úroku z omeškania sa súd riadil právnou úpravou úrokov z omeškania
obsiahnutou v § 517 ods. 2 Občianskeho zákonníka a § 3 ods. 1 nariadenia vlády č. 87/1995 Z. z. v
znení účinnom od 1.1.2009 do 31.1.2013 vzhľadom na prechodné ust. § 10c uvedeného nariadenia.
Prechodné ustanovenie § 10c cit. nariadenia určuje, že ak záväzkový vzťah vznikol pred 1. februárom

2013, výška úrokov z omeškania sa riadi podľa predpisov účinných k 31. januáru 2013 aj za dobu
omeškania po 31. januári 2013. Do omeškania so zaplatením sumy 334 eur sa žalovaná dostala podľa
§ 563 Občianskeho zákonníka dňom nasledujúcim po uplynutí dňa 5.6.2015 ako dňa určeného vo výzve
na dobrovoľné vrátenie tejto sumy, ktorá bola žalovanej zaslaná právnym zástupcom žalobkyne.

46. O náhrade trov konania súd rozhodol podľa pomeru úspechu v zmysle § 255 ods. 1 CSP. Keďže
žalobkyňa bola v konaní úspešná a zatiaľ čo žalovaná nedosiahla žiadny materiálne merateľný úspech,
súd priznal žalobkyni náhradu trov konania v plnom rozsahu (100 %).

47. O výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti rozsudku, a to

samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník (§ 262 ods. 2 CSP).

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku je prípustné odvolanie v lehote 15 dní odo dňa jeho doručenia prostredníctvom
Okresného súdu Nitra na Krajský súd v Nitre. (§362 ods. 1 CSP)
V odvolaní sa uvedie, ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje,

podpis a spisová značka tohto konania. (§ 127 ods. 1 a ods. 2 CSP) V odvolaní sa popri všeobecných
náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých
dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha
(odvolací návrh). ( § 363 CSP)
Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie

odvolania. (§ 364 CSP)
Odvolanie možno odôvodniť len tým, že a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym
procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere,
že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne
obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,

e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo
ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie
vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. (§ 365 ods. 1 CSP)

Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej
inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada
mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej.(§ 365 ods. 2 CSP)
Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na
podanie odvolania. (§ 365 ods. 3 CSP)Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na
vykonanie exekúcie podľa zákona č. 233/1995 Z.z. o exekútoroch a exekučnej činnosti v platnom znení.