Uznesenie ,
Zmeňujúce, Zrušujúce Judgement was issued on Thursday, May 15, 2019

Súd: Krajský súd Trenčín
Spisová značka: 2Tos/57/2019

Identifikačné číslo súdneho spisu: 3119010091
Dátum vydania rozhodnutia: 15. 05. 2019

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Jozef Janík
ECLI: ECLI:SK:KSTN:2019:3119010091.1

Uznesenie

Krajský súd v Trenčíne v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Jozefa Janíka a sudcov JUDr. Petra
Tótha a JUDr. Michala Antalu v trestnej veci odsúdeného W. N., nar. XX.XX.XXXX v W., trvale bytom K.
X, okres W., t. č. vo výkone trestu odňatia slobody v Ústave na výkon trestu odňatia slobody Dubnica
nad Váhom, pre trestný čin zločinu nedovolenej výroby omamných a psychotropných látok, jedov alebo
prekurzorov,ichdržaniaaobchodovaniasnimipodľa§172odsek1písm.c),písm.d)Tr.zákonaainé,na

neverejnom zasadnutí konanom v Trenčíne dňa 15. mája 2019 prejednal sťažnosť prokurátora Okresnej
prokuratúry Trenčín podanú v neprospech odsúdeného proti uzneseniu Okresného súdu Trenčín zo dňa
11. marca 2019 pod sp. zn. 6Pp/17/2019 a takto

r o z h o d o l :

Podľa § 194 odsek 1 písm. a) Tr. poriadku s a napadnuté uznesenie z r u š u j e .

Podľa § 66 odsek 1 písm. b), odsek 2 Tr. zákona s a návrh odsúdeného W. N., nar. XX.XX.XXXX v W.
na podmienečné prepustenie z výkonu trestu odňatia slobody z a m i e t a , pretože nie je dôvodný.

o d ô v o d n e n i e :

Okresný súd Trenčín uznesením zo dňa 11. marca 2019 pod sp. zn. 6Pp/17/2019 podľa § 66
odsek 1, odsek 2 Tr. zákona v spojení s § 415 odsek 1 Tr. poriadku podmienečne prepustil odsúdeného
W. N., nar. XX.XX.XXXX z výkonu úhrnného trestu odňatia slobody, uloženého mu vo výmere 3 roky a

9 mesiacov, so zaradením na jeho výkon do ústavu na výkon trestu s minimálnym stupňom stráženia
rozsudkom Okresného súdu Nové Mesto nad Váhom zo dňa 07. apríla 2015 pod sp. zn. 1T/12/2015
v spojení s rozsudkom Krajského súdu v Trenčíne zo dňa 11. januára 2016 pod sp. zn. 23To/96/2015
pre trestný čin zločinu nedovolenej výroby omamných a psychotropných látok, jedov alebo prekurzorov,
ich držania a obchodovania s nimi podľa § 172 odsek 1 písm. c), písm. d) Tr. zákona, pre trestný čin
prečinu marenia výkonu úradného rozhodnutia podľa § 348 odsek 1 písm. a) Tr. zákona a pre trestný

čin prečinu pohŕdania súdom podľa § 343 odsek 1 Tr. zákona a súčasne ho prepustil aj z výkonu
súhrnného trestu odňatia slobody, uloženého mu vo výmere 10 mesiacov, so zaradením na jeho výkon
pôvodne do ústavu na výkon trestu so stredným stupňom stráženia rozsudkom Okresného súdu Nové
Mesto nad Váhom zo dňa 27. mája 20916 pod sp. zn. 2T/185/2014, právoplatného dňa 14. júna 2016
pre trestný čin prečinu podvodu podľa § 221 odsek 1 Tr. zákona. Podľa § 68 odsek 1 Tr. zákona určil
okresný súd odsúdenému skúšobnú dobu 18 mesiacov. Okresný súd v odôvodnení rozhodnutia uviedol,

že u odsúdeného sú splnené všetky tri zákonné podmienky pre podmienečné prepustenie. Pokiaľ ide
o formálnu podmienku, odsúdený už vykonal potrebnú časť z jemu uložených a nariadených oboch
predmetných trestov odňatia slobody /§ 66 odsek 1 písm. a), písm. b) Tr. zákona/ dňa 12.
decembra 2018. Pokiaľ ide o zvyšné dve materiálne podmienky vyplývajúce z ustanovenia § 66 odsek
1 Tr. zákona, okresný súd dospel k záveru, že i tieto sú u odsúdeného splnené pre to aby mohol byť
odsúdený W. N. podmienečne prepustený z výkonu trestu odňatia slobody. V tomto smere poukázal

na to, že odsúdený počas doterajšieho výkonu trestu preukázal svoje polepšenie a to i napriek tomu,
že sa u neho vyskytol určitý nedostatok v súvislosti s porušením zákazu sebapoškodzovania, za čomu bol uložený disciplinárny trest, čo sa však udialo skôr (pred 31.10.2017) a odvtedy sa odsúdený
obdobného konania nedopustil. O polepšení sa odsúdeného svedčia najmä tri disciplinárne odmeny,
ktoré získal odsúdený počas doterajšieho výkonu trestu, keď voľný čas vie tráviť zmysluplne, má

vytvorené pracovné návyky, čím si vytvoril predpoklady pre získanie zamestnania na slobode, stanovený
program zaobchádzania plní a k spáchanej trestnej činnosti je kritický s tým, že doterajší výkon trestu
bol pre neho dostatočným ponaučením. Na druhej strane okresný súd (v rozpore s obsahom hodnotenia
odsúdeného počas doterajšieho výkonu trestu odňatia slobody) dospel k záveru, že riziko sociálneho
zlyhania u odsúdeného nie je vysoké. V tejto súvislosti poukázal na kritéria hodnotenia rizika sociálneho

zlyhania u odsúdeného, ktoré niektoré majú podľa názoru okresného súdu diskriminačný charakter a
sú v rozpore s článkom 12 Ústavy Slovenskej republiky. Okresný súd v odôvodnení svojho uznesenia
konkrétnejšie poukázal na to, že niektoré z nich, ktoré boli ústavom na výkon trestu hodnotené ako
vysoké, podľa názoru okresného súdu vysoké nie sú, a to pokiaľ ide nezamestnanosť odsúdeného a
jeho nízku úroveň vzdelania, opakované páchanie trestnej činnosti odsúdeným (a to i napriek doterajším
9 jeho odsúdeniam, keď pritom niektoré z nich sú už zahladené a v niektorých bol ukladaný súhrnný

trest, keď v takomto prípade nejde podľa názoru okresného súdu o recidívu u odsúdeného) a tiež
závažnosť spáchanej trestnej činnosti, ktorá je už zohľadnená vo výmere uloženého trestu. Týka sa to i
emocionálnej lability, ktorá vychádza z jeho pokusu o sebapoškodzovanie, ktorý ďalší pokus sa však už
u neho nezopakoval. Okresný súd tiež uviedol, že pokiaľ ide o predpoklad vedenia riadneho života na
slobode, je u odsúdeného zaručený s prihliadnutím i na písomné vyjadrenie riaditeľa ústavu na

výkon trestu, ktorý odporučil odsúdeného podmienečne prepustiť s uložením probačného dohľadu.

Proti uvedenému uzneseniu podal v zákonnej lehote, ihneď po jeho vyhlásení sťažnosť iba prokurátor
okresnej prokuratúry v neprospech odsúdeného W. N.. V písomných dôvodoch sťažnosti namietal
absenciu naplnenia materiálnych podmienok pre podmienečné prepustenie odsúdeného z výkonu trestu

odňatia slobody. V tomto smere prokurátor poukázal na hodnotenie odsúdeného riaditeľom ústavu
na výkon trestu odňatia slobody, z ktorého vyplýva, že riziko sociálneho zlyhania u odsúdeného je
vysoké, a to z dôvodu opakovaného páchania trestnej činnosti a to i závažnejšou formou, ďalej
s prihliadnutím na nezamestnanosť odsúdeného pred nástupom do výkonu trestu odňatia slobody,
jeho finančné problémy, emocionálnu labilitu, experimentovanie s drogami a nízku úroveň vzdelania.

Ďalej uviedol, že okresný súd nedostatočne vyhodnotil rizikové faktory u odsúdeného, ktoré sú
zrozumiteľne pomenované v hodnotení odsúdeného ústavom na výkon trestu. Neopomenul skutočnosť,
že ani predošlé viacnásobné odsúdenia neviedli k náprave odsúdeného. Naopak, opakovane sa
dopúšťal trestnej činnosti i závažnejšieho charakteru. Prokurátor ďalej poukázal na to, že zmyslom
podmienečného prepustenia z výkonu trestu odňatia slobody nie je automaticky udeľovanou odmenou

iba za relatívne dobré správanie sa, bez ohľadu na účel trestu. Zmysel napĺňa iba vtedy, ak existujú
súčasne také skutočnosti a takého významu, ktoré odôvodňujú nádej, že odsúdený na slobode po
podmienečnom prepustení bude viesť aj skutočne riadny život a neexistuje tak príliš vysoké riziko
recidívy. Vzhľadom na uvedené dôvody, keďže u odsúdeného nie je možné dôvodne predpokladať, že
v budúcnosti povedie riadny život, a preto pre jeho podmienečné prepustenie z výkonu trestu nie sú

splnené zákonné materiálne predpoklady, prokurátor navrhol, aby krajský súd napadnuté uznesenie
okresného súdu zrušil.

Odsúdený W. N. vo svojom podrobnom písomnom vyjadrení k sťažnosti prokurátora uviedol, že sa s
dôvodmi jeho sťažnosti stotožniť nemôže. Podrobnejšie argumentoval proti týmto dôvodom, keď uviedol,

že je síce pravdou, že sa trestnej činnosti dopúšťal v minulosti, ktorej spáchanie ľutuje, ale bolo to v
čase, keď ešte nebol osobnostne vyzretý a v súčasnej dobe má iné názory na život, keď ho chce viesť už
iba bez páchania protiprávnej činnosti nielen kvôli sebe, ale najmä kvôli svojej rodine. To platí aj o jeho
pokuse v sebapoškodzovaní sa. Experimentovanie s drogami už u neho nebude a pokiaľ ide o nízku
úroveň vzdelania, odsúdený poukázal na svoje manuálne schopnosti, ako predpoklad pre nájdenie si

vhodného pracovného uplatnenia sa na slobode, ktoré sú reálne. Preto navrhol sťažnosť prokurátora
ako nedôvodnú zamietnuť.

Krajský súd na podklade podanej sťažnosti, ktorá mu spolu so spisom bola predložená 13. mája 2019,
preskúmal na neverejnom zasadnutí dňa 15. mája 2019 podľa § 192 odsek 1 Tr. poriadku správnosť

všetkých výrokov napadnutého uznesenia, ako aj konanie predchádzajúce týmto výrokom a dospel
k záveru, že sťažnosť prokurátora je dôvodná. Okresný súd nepostupoval totiž vecne správne, keď
napadnutým uznesením podmienečne prepustil odsúdeného W. N. z výkonu predmetných uložených
oboch trestov odňatia slobody a keď podľa § 68 odsek 1 Tr. zákona určil odsúdenému skúšobnú dobu18 mesiacov, a to dokonca bez nariadenia probačného dohľadu nad odsúdeným, pretože na taký postup
neboli splnené dôsledne zákonné podmienky uvedené v ustanovení § 66 odsek 1 písm. a), písm. b),
odsek 2 Tr. zákona.

Z ustanovení § 66 odsek 1 písm. a), odsek 2 Tr. zákona vyplýva, že predpokladom podmienečného
prepustenia z výkonu trestu odňatia slobody u odsúdeného W. N. je súčasné splnenie troch podmienok
a to, že odsúdený vykonal potrebnú zákonnú časť uložených a nariadených nepodmienečných trestov
odňatiaslobody,ževovýkonetrestuplnenímsvojichpovinnostíasvojímsprávanímpreukázaladekvátny

stupeň polepšenia a že sa môže od neho očakávať, že v budúcnosti povedie riadny život, pričom pri
rozhodovaní o podmienečnom prepustení súd prihliadne aj na to, v akom ústave
na výkon trestu odsúdený trest vykonáva. Výkon potrebnej zákonnej časti uložených oboch trestov a
pozitívne hodnotenie správania sa odsúdeného a plnenie jeho povinností vo výkone trestu nepostačuje
preto ešte pre záver o splnení zákonných podmienok pre jeho podmienečné prepustenie. Zmysel
podmienečného prepustenia z výkonu trestu odňatia slobody nie je v tom, aby za dobré správanie,

prípadne za dobrú prácu vo výkone trestu bol páchateľ skutočne automaticky prepustený po odpykaní
stanovenej doby bez ohľadu na účel trestu, ale podmienečné prepustenie je namieste len vtedy, keď
vzhľadom na účel trestu a ďalšie okolnosti, ktoré môžu mať v tomto smere význam, je odôvodnený
predpoklad,žeodsúdenýpovedieajnasloboderiadnyživotažetuniejeprespoločnosťprílišveľkériziko
jeho recidívy. Ustanovenie § 66 odsek 1 Tr. zákona vyjadruje totiž predovšetkým požiadavku pozitívnej

prognózy budúceho správania sa odsúdeného, ktorá je nevyhnutným predpokladom pre podmienečné
prepustenie a musí pritom vyplývať zo zhodnotenia páchateľovho polepšenia, pričom
očakávanie, že odsúdený po podmienečnom prepustení povedie riadny život, musí byť dôvodné a
založené na všestrannom zhodnotení páchateľovej osobnosti, doterajšieho pôsobenia výkonu trestu,
možností jeho nápravy a osobných pomerov s prihliadnutím aj na účel trestu, pričom bez významu nie je

ani zistenie, ako bude verejnosť reagovať na predčasné prepustenie odsúdeného z výkonu trestu, aké
sú sociálne pomery odsúdeného a aké podmienky má vytvorené pre prechod do normálneho života na
slobode. Správanie odsúdeného vo výkone trestu sa musí pritom hodnotiť v súvislosti s charakterovými
vlastnosťami odsúdeného, s motívmi a spôsobom vykonania činu, pretože len za tohto
predpokladu možno posúdiť, či odsúdený vo výkone trestu dosiahol taký stupeň nápravy, že sa už zbavil

práve tých charakterových rysov a nesprávnych návykov, ktoré ho viedli ku spáchaniu trestnej činnosti
alebo ktoré okrem ostatných príčin aspoň prispeli k jeho rozhodnutiu spáchať trestný čin.

Okresný súd sa v posudzovanom prípade týmito hľadiskami dôsledne neriadil, neprihliadol na všetky
okolnosti, ktoré majú význam pre rozhodnutie o tom, či sú splnené dôsledne (materiálne) podmienky

pre podmienečné prepustenie odsúdeného, t. j. pre záver, že odsúdený plnením svojich povinností a
správaním vo výkone trestu preukázal nielen polepšenie, ale že možno od neho aj dôvodne očakávať, že
vbudúcnostipovedieriadnyživotadospelpretoknesprávnemuzáveru.ZhodnoteniaodsúdenéhoW.N.
riaditeľom Ústavu na výkon trestu odňatia slobody v Dubnici nad Váhom, na ktoré podrobnejšie poukázal
v odôvodnení napadnutého uznesenia okresný súd síce na jednej strane vyplývajú pozitívne skutočnosti

o jeho plnení si povinností odsúdeného, a to i vo vzťahu k spoluodsúdeným a príslušníkom ZVJS a jeho
pracovných povinností a extramurálnych vzťahoch s vplyvom na sociálne zázemie, o čom svedčia tri
disciplinárne odmeny, na druhej strane však vyplýva z tohto hodnotenia aj záver o tom, že odsúdený
stanovený program zaobchádzania plní zatiaľ iba čiastočne, kde rezervy má ešte v oblasti edukácie,
pokiaľ ide o morálne a právne vedomie a u odsúdeného existujú také relevantné riziká sociálneho

zlyhania, ktoré poukazujú na to, že u odsúdeného podľa názoru krajského súdu nie je náležite splnená
nielen druhá zákonná podmienka, t. j. také vedenie riadneho života v podmienkach doterajšieho výkonu
trestu, ktoré by bez pochybností preukazovali adekvátny stupeň polepšenia odsúdeného. Pritom však
nie je relevantne splnená ani ostatná, tretia zákonná podmienka, t. j. predpoklad vedenia riadneho života
odsúdeným po podmienečnom prepustení z výkonu trestu odňatia slobody. Sú to predovšetkým sklony

odsúdeného páchať trestnú činnosť, o čom svedčia doterajšie odsúdenia W. N. pre spáchanie rôznej
trestnej činnosti, keď ani ukladané nepodmienečné tresty odňatia slobody nemali dostatočný pozitívny
vplyv k tomu, aby už prestal páchať trestnú činnosť navyše potom, čo už ho raz Okresný súd Trenčín
pod sp. zn. 3Pp/114/2015 iba nedávno podmienečne prepustil z výkonu trestu odňatia slobody. Navyše
aj podľa názoru krajského súdu u odsúdeného sú rizikovými faktormi pre opätovné sociálne zlyhanie

práve jeho doterajší spôsob vedenia života, keď odsúdený nemal záujem zabezpečovať si prostriedky k
obžive z legálneho zamestnania, ale aj jeho experimentovanie s omamnými látkami. Je síce pravdou, že
odsúdený sa počas doterajšieho výkonu trestu pokiaľ ide o plnenie si pracovných povinností javí zatiaľ
pozitívne a na slobode je u neho predpoklad, že by sa mohol zamestnať, ale i napriek ďalším uvedenýmskutočnostiam, ktoré nesvedčia v prospech odsúdeného, nie je relevantne daný predpoklad vedenia
riadneho života po podmienečnom prepustení u odsúdeného tak, ako nesprávne dospel k takémuto
záveru okresný súd v napadnutom uznesení, ktorý navyše tým, že u odsúdeného, ktorého nesprávne

podmienečne prepustil z výkonu trestu odňatia slobody ani nenariadil probačný dohľad nad odsúdeným
a určil aj zároveň neprimerane krátku skúšobnú dobu, čím skutočne dostatočne nevyhodnotil všetky
okolnosti vo vzájomnom súhrne významné pre rozhodnutie v posudzovanom prípade.

Na základe uvedených dôvodov preto krajský súd na podklade dôvodne podanej sťažnosti prokurátora

napadnuté uznesenie zrušil podľa § 194 odsek 1 písm. a) Tr. poriadku a sám podľa § 66 odsek
1 písm. a), odsek 2 Tr. zákona návrh odsúdeného W. N. na podmienečné prepustenie z výkonu trestu
odňatia slobody ako nedôvodný zamietol, pretože tak mal pri správnom postupe urobiť už okresný súd.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu nie je sťažnosť prípustná.