Decision was made at the court Krajský súd Prešov
Judgement was issued by JUDr. Zlata Simková
Judgement form – Uznesenie
Judgement nature – Zrušené
Source – original document (the link may not work anymore)
Referenced legislation in the judgement
Súd: Krajský súd Prešov
Spisová značka: 19Co/362/2015
Identifikačné číslo súdneho spisu: 8812202683
Dátum vydania rozhodnutia: 22. 09. 2016
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Zlata Simková
ECLI: ECLI:SK:KSPO:2016:8812202683.1
Uznesenie
Krajský súd v Prešove v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Zlaty Simkovej a sudkýň JUDr.
Gabriely Világiovej a JUDr. Gabriely Klenkovej, PhD. v právnej veci žalobcu: BNP PARIBAS PERSONAL
FINANCE SA, boulevard Haussmann 1, Paríž 75009, Francúzska republika, proti žalovanému: D.
O., nar. XX.X.XXXX, bytom T. XXXX/X, D. nad U., za účasti Občianskeho združenia slovenských
spotrebiteľov AZ, Lehnice 725, IČO: 42 264 154, zast. JUDr. Jozefom Kempom, advokátom, o zaplatenie
951,21 € s príslušenstvom, o odvolaní žalovaného proti rozsudku Okresného súdu Vranov nad Topľou,
č. k. 10C/103/2012-64 zo dňa 21.04.2015, takto
r o z h o d o l :
Zrušuje rozsudok v jeho napadnutej časti, t.j. okrem výroku o zastavení konania v časti prevyšujúcej
istinu 888,90 eur s prísl. a v rozsahu zrušenia vracia vec súdu prvej inštancie na ďalšie konanie a
rozhodnutie.
o d ô v o d n e n i e :
1. Napadnutým rozsudkom súd prvej inštancie zastavil konanie v časti prevyšujúcej istinu 888,90 eur a
úrokov z dlžnej istiny vo výške 39 % zo sumy 888,90 eur od 07.05.2011 do zaplatenia. Ďalším výrokom
uložil žalovanému povinnosť zaplatiť žalobcovi sumu 888,90 eur s 9,25 % ročným úrokom z omeškania
od 01.07.2011 do zaplatenia a nahradiť mu trovy konania pozostávajúce z pomernej časti zaplateného
súdneho poplatku vo výške 49,02 eur a trov právneho zastúpenia vo výške 121,94 eur v lehote do 3 dní
od právoplatnosti rozsudku. Vyslovil, že vedľajší účastník nemá právo na náhradu trov konania.
2. Rozsudok odôvodnil tým, že po vykonaní dokazovania a citujúc § 1, 2 zák. č. 129/2010 Z.z. o
spotrebiteľských úveroch, § 3 zák. č. 250/2007 Z.z. o ochrane spotrebiteľa, § 52, §53, § 54, § 48, §
457, § 517 Občianskeho zákonníka, §§ 369 ods. 1 a 497 Obchodného zákonníka, § 3 nariadenia Vlády
SR č. 87/1995 Z.z. s poukazom na znenie WUP Cetelem a zistil, že medzi žalobcom a žalovaným
bola uzavretá zmluva o poskytnutí spotrebiteľského úveru zo dňa 24.02.2011. Ide o spotrebiteľskú
zmluvu v zmysle § 52 a nasl. Občianskeho zákonníka, pretože ju uzatváral žalobca ako dodávateľ a
žalovaný ako spotrebiteľ. Obsah zmluvy bol daný žalobcom bez možnosti žalovaného privodiť akúkoľvek
zmenu, preto je potrebné predmetný právny vzťah posúdiť podľa príslušných ustanovení Občianskeho
zákonníka.Žalobcalistomzodňa10.05.2011odstúpilodúverovejzmluvyuzavretejsožalovaným.Podľa
Občianskeho zákonníka sa zmluva zrušuje s účinkami od začiatku (ex tunc, § 48 ods. 2) OZ a tým
zanikajú práva a povinnosti zo zmluvy. Momentom odstúpenia od zmluvy vznikajú práva a povinnosti z
porušenia práva (bezdôvodné obohatenie, náhrada škody). Účastníci zrušenej zmluvy si majú navzájom
vrátiť už vykonané plnenia (§ 457 OZ).
3. Ustanovenia spotrebiteľskej zmluvy, ktoré na rozdiel od ustanovení Občianskeho zákonníka zaväzujú
spotrebiteľa nad rámec povinností vzniknutých podľa Občianskeho zákonníka, evidentne zhoršujú jeho
postavenie. Akékoľvek rozšírenie záväzkov spotrebiteľa vrátane platenia úrokov napriek ich zrušeniu
popri vzájomnej reštitučnej povinnosti po zániku zmluvy s účinkami ex tunc postavenie spotrebiteľazhoršuje. Dôsledky odstúpenia od zmluvy podľa zmluvy dohodnutej medzi účastníkmi konania sú
nevýhodnejšie ako dôsledky odstúpenia podľa úpravy v Občianskom zákonníku.
4. Žalovaný ako spotrebiteľ môže právom očakávať, že zmluvné podmienky koncipované v rámci
štandardnej typovej zmluvy ju nezaväzujú, pokiaľ sú vo svojich dôsledkoch nevýhodnejšie oproti
právnej úprave podľa Občianskeho zákonníka (princíp právnej istoty, dôvery v objektívne právo). Ide o
jednostrannúkogentnosťustanoveníObčianskehozákonníkavzáujmevyššejochranypri štandardných
typových zmluvách.
5. Súd prvej inštancie poukazujúc na Smernicu Rady 93/13 EHS o nekalých podmienkach
spotrebiteľských zmluvách konštatoval, že aj napriek tomu, že úverová zmluva je absolútny obchod a
je nutné na ňu aplikovať Obchodný zákonník, prednosť majú osobitné ustanovenia právneho poriadku,
ktoré sú súčasťou špeciálnej právnej úpravy v oblasti spotrebiteľského práva vrátane ustanovení § 52
až § 54 Občianskeho zákonníka. O tom, že ide o spotrebiteľskú zmluvu, neboli žiadne pochybnosti
a v konečnom dôsledku tomu zodpovedá aj definícia spotrebiteľskej zmluvy v citovanom ustanovení
Občianskeho zákonníka.
6. Dualistický systém záväzkového práva na Slovensku je určitá anomália medzi právnymi poriadkami
(dve kúpne zmluvy, dvojaká úprava premlčania, dvojaká úprava odstúpenia od zmluvy a pod). Aplikačná
prax síce ukazuje, že aj takýto stav môže dlhodobo fungovať (od 01.01.1992), avšak niet rozumného
dôvodu na skonštatovanie, že na vadnosť právneho úkonu vrátane odstúpenia v spotrebiteľsko-právnej,
a teda typickej občianskoprávnej veci má dopadať právna úprava regulujúca vzťahy v zásade medzi
podnikateľmi, ak Občiansky zákonník ako kódex občianskeho súkromného práva takúto úpravu má a je
pre nepodnikateľov výhodnejšia. (porov. tiež Uznesenie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp.zn.
5MCdo 20/09).
7. Preto na predmetnú spotrebiteľskú vec v prípade odstúpenia od zmluvy dopadá právna úprava
občianskeho práva (rozsudok Krajského súdu v Prešove zo dňa 13.09.2012 sp. zn. 20Co/35/2011).
Keďže žalobca do úverovej zmluvy uzavretej medzi účastníkmi konania odstúpil listom zo dňa
10.05.2011, toto odstúpenie má účinky ex tunc, teda spätne od uzavretia zmluvy, úverová zmluva sa od
začiatku zrušila, preto v súlade s ust. § 457 Občianskeho zákonníka je každý z účastníkov povinný vrátiť
druhému všetko, čo podľa nej dostal. Keďže žalovaný poskytol žalobcovi na základe zmluvy o úvere zo
dňa 24.02.2011 finančné prostriedky v sume 888,90 eur, z čoho žalovaný neuhradil nič, zaviazal preto
žalovaného na úhradu uvedenej sumy. K priznanej sume súd prvej inštancie priznal aj úrok z omeškania
vo výške 9,25 % ročne od 01.07.2011 do zaplatenia.
8. Pre späťvzatie žaloby doručenej súdu 25.04.2014 v časti prevyšujúcej istinu vo výške 888,90 eur a
v časti úrokov vo výške 39 % ročne z uvedenej sumy od 07.05.2011 do zaplatenia bolo konanie v tejto
časti zastavené.
9. Výrok o trovách konania súd prvej inštancie odôvodnil ust. § 142 ods. 2 O.s.p. a s prihliadnutím na
čiastočný úspech rozdelil náhradu trov konania tak, že tieto priznal žalobcovi vo výške 86 % jednak zo
zaplateného súdneho poplatku a z trov právneho zastúpenia.
10. Proti uvedenému rozsudku v zákonom stanovenej lehote podal odvolanie žalovaný. V odvolaní
tvrdil, že so žalobcom neuzavrel žiadnu zmluvu o poskytnutí spotrebiteľského úveru zo dňa 24.02.2011.
V uvedenom čase nemohol nájsť Občiansky preukaz, chcel to nahlásiť na políciu, no jeho občiansky
preukaz bol následne v schránke. Asi ho stratil alebo mu ho niekto ukradol a zneužil, a v jeho mene
uzavrel zmluvu o poskytnutí spotrebiteľského úveru. Ani podpis uvedený na zmluve o spotrebiteľskom
úvere nie je jeho. Žiadal preto žalobu zamietnuť, alebo zrušiť rozsudok a vrátiť vec na nové konanie.
Rovnako žiadal o oslobodenie od platenia súdnych poplatkov v celom rozsahu.
11. K odvolaniu žalovaného sa písomne vyjadril žalobca tak, že žalovaný svoje tvrdenia o tom, že
nepodpísal úverovú zmluvu, mal uplatnil pred súdom prvého stupňa. Keďže tak neurobil a bol poučený
v zmysle ust. § 120 ods. 4 zák. č. 99/1963 Zb., toto svoje oprávnenie nevyužil, odvolací dôvod v zmysle
ust. § 205a ods. 1 zák. č. 99/1963 Zb. nie je daný. Navrhol preto napadnutý rozsudok potvrdiť a uplatnil
si trovy odvolacieho konania vo výške 71,81 eur (1 úkon 51,45 eur + 8,39 eur paušál + 20% DPH).12. Krajský súd v Prešove ako odvolací súd príslušný na rozhodnutie o odvolaní v zmysle ust. §
34 zákona č. 160/2015 Z.z. Civilného sporového poriadku (ďalej len CSP) preskúmal rozhodnutie v
napadnutom rozsahu spolu s konaním, ktoré mu predchádzalo v súlade s § 379 a § 380 CSP v spojení
s § 470 ods. 1 a 2 CSP, bez nariadenia pojednávania (§ 385 CSP a contrario), pričom dospel k záveru,
že odvolanie žalovaného je dôvodné.
13. Z obsahu spisu vyplýva, že predmetom konania je zaplatenie sumy poskytnutej v súvislosti so
spotrebiteľským úverom. Je preto nutné žalovanému poskytnúť náležitú ochranu a to aj s poukazom na
čl.6zák.č.160/2015Z.z.CSP,podľaktoréhostranysporumajúvkonanírovnépostaveniespočívajúcev
rovnakejmieremožnostiuplatňovaťprostriedkyprocesnéhoútokuaprostriedkyprocesnejobranyokrem
prípadu, ak povaha prejednávanej veci vyžaduje zvýšenú ochranu strany sporu s cieľom vyvažovať
prirodzene nerovnovážne postavenie strán sporu. Za situácie, keď žalovaný namieta platnosť zmluvy o
spotrebiteľskom úvere z dôvodu, že tvrdí, že žiadnu zmluvu neuzavrel a že jeho občiansky preukaz mal
byť za uvedeným účelom zneužitý, je nutné dať žalovanému možnosť svoje tvrdenia preukázať.
14. Rovnako by bolo v rozpore s dobrými mravmi v zmysle ust. § 3 OZ, podľa ktorého výkon práv a
povinností vyplývajúci z občianskoprávnych vzťahov nesmie bez právneho dôvodu zasahovať do práv
a oprávnených záujmov iných a nesmie byť v rozpore s dobrými mravmi. Uvedená zásada výkonu práv
a povinností je zásadou zákazu zneužitia práva, čo znamená, že nemožno priznať ochranu napríklad
takému výkonu práva, v dôsledku ktorého iný stratí také práva, ktoré by za určitých okolností mohol
mať, alebo ktorým by došlo k neodôvodnenému, neprimeranému a jednostrannému zvýhodneniu oproti
inému subjektu, resp. k nadobudnutiu prospechu, ktorý vzhľadom na doterajšie správanie a konanie vo
všeobecnosti nemožno považovať za korektné. Takáto situácia by nastala, ak by žalovanému nebolo
možné v konaní preukázať tvrdenie, že žiadnu zmluvu so žalobcom neuzavrel.
15. K tvrdeniu žalobcu, že žalovaný bol v zmysle ust. § 120 ods. 4 zák. č. 99/1963 Zb. O.s.p. poučený,
a že mal v konaní pred súdom prvého stupňa oznámiť, že došlo k zneužitiu jeho občianskeho preukazu,
odvolací súd uvádza, že vzhľadom na vyššie uvedené je potrebné dať žalovanému možnosť preukázať
svoje tvrdenia.
16. Právny úkon je prejav vôle smerujúci najmä k vzniku, zmene alebo zániku tých práv alebo povinností,
ktoréprávnepredpisystakýmtoprejavomspájajú(§34zák.č.40/1964Zb.Občianskyzákonník).Právny
úkon sa musí urobiť slobodne a vážne, určite a zrozumiteľne; inak je neplatný (§ 37 ods. 1 OZ).
17. Neplatný je právny úkon, ktorý svojim obsahom alebo účelom odporuje zákonu alebo ho obchádza,
alebo sa prieči dobrým mravom (§ 39 OZ).
18. Z obsahu spisu vyplýva, že súd prvej inštancie rozhodol o veci na verejnom vyhlásení rozsudku dňa
21.04.2015 po tom, čo žalovaný sa k žalobe, doručenej mu dňa 20.05.2013 nevyjadril.
19. Odvolací súd preto rozsudok v jeho napadnutej časti, t.j. okrem výroku o zastavení konania v časti
prevyšujúcej istinu 888,90 eur a úrokov ( žaloba pôvodne znela na sumu 951,21 eur s prísl.), čo vyvodil
z obsahu odvolania, zrušil a vrátil vec súdu prvej inštancie.
20. Úlohou súdu prvej inštancie bude v ďalšom konaní poskytnúť žalovanému možnosť preukázať svoje
tvrdenie, že úverovú zmluvu so žalobcom neuzavrel. Povinnosťou žalovaného bude jeho tvrdenia súdu
prvej inštancie preukázať a to napríklad predložením znaleckého posudku a podobne od grafológa o
pravosti resp. nepravosti podpisu na úverovej zmluve. Ak by bolo preukázané, že zmluvu žalovaný
nepodpísal, išlo by o absolútne neplatný právny úkon.
21. Za takéhoto stavu odvolací súd postupom podľa § 389 ods. 1 písm. c/ CSP zrušil rozsudok v
napadnutom rozsahu a vrátil vec súdu prvej inštancie na ďalšie konanie.
22. Keďže súd druhej inštancie vyhodnotil odvolanie žalovaného ako odvolanie, ktoré nenapáda prvý
výrok rozsudku súdu prvej inštancie, ktorým bolo konanie v časti prevyšujúcej istinu 888,90 eur a úrokov
zastavené, tento výrok nadobudol právoplatnosť.
23. Rozhodnutie bolo prijaté senátom Krajského súdu v Prešove v pomere hlasov 3:0.Poučenie:
Proti tomuto uzneseniu odvolanie nie je prípustné.
Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP).
Podľa § 420 CSP, dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej
alebo ktorým sa konanie končí, ak
a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,
b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu,
c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný
zástupca alebo procesný opatrovník,
d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie,
e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo
f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces.
Podľa § 421 ods. 1 CSP, dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo
alebo zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia
právnej otázky,
a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu,
b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo
c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne.
Podľa § 421 ods. 2 CSP, dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd
rozhodol o odvolaní proti uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n).
Podľa § 423 CSP, dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné.
Podľa § 424 CSP, dovolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané.
Podľa § 427 ods. 1 CSP, dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia
odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané
opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej
opravy.
Podľa § 427 ods. 2 CSP, dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom
odvolacom alebo dovolacom súde.
Podľa § 428 CSP, v dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému
rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie
považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh).
Podľa § 429 ods. 1 CSP, dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a
iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom.
Podľa § 429 ods. 2 CSP, povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je
a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,
b) právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské právnické
vzdelanie druhého stupňa,
c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený
osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa
predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a
akichzamestnanecalebočlen,ktorýzanekonámávysokoškolsképrávnickévzdelaniedruhéhostupňa.
Information regarding the judgement were obtained from the original document, which was most recently updated on . Link to the original document may not work anymore, because the portal of the Ministry of Justice may have published the document under this link for only a certain period of time.